Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Sa-7-2022.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Subarea
22Sa/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: O.. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 29Sa/28/2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.03.2022 sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 29Sa/28/2020. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Uvedeným uznesením boli hrubo porušené základné práva žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že sa podanou žalobou zo dňa 18.07.2019 domáhal na správnom súde práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 02.05.2019. Správny súd pred konaním o podanej žalobe mal vedieť, že v zmysle článku 19 Dohovoru č. 128, ktorý SR ratifikovala, občan, ktorý splnil zákonom dané podmienky na priznanie starobného dôchodku, musí sa mu tento starobný dôchodok vyplácať až do konca života. Medzinárodné zmluvy pritom v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Už na základe porušenia článku 19 Dohovoru č. 128 mal správny súd zrušiť ako nezákonné rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 02.05.2019. Správny súd v Žiline uznesením č.k. 28Sa/20/2019-123 zo dňa 14.04.2020 žalobcu odmietol, hoci vedel, že takýmto konaním vedome a na základe politickej objednávky porušil článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných práv, vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, porušil článok 46 ods. 3 Ústavy SR a nerešpektoval všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Proti tomuto uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Kasačný súd, hoci vedel, že došlo k hrubému porušeniu základných práv, uznesením zo dňa 09.09.2020 bez nariadenia verejného konania kasačnú sťažnosť zamietol. Žalobca žalobou zo dňa 30.09.2020 požiadal o obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.04.2020. Krajský súd uznesením vo veci sp.zn. 29Sa/28/2020 zo dňa 02.11.2020 žalobu odmietol, hoci v zmysle § 481 zákona č. 162/2015 Z.z. bol viazaný obsahom žaloby. Žaloba bola odmietnutá bez nariadenia verejného konania napriek tomu, že v zmysle zákona v konaní na obnovu musí byť nariadené verejné konanie. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal kasačnú sťažnosť, ktorú kasačný súd uznesením zo dňa 09.02.2022 už druhýkrát zamietol. V senáte Najvyššieho správneho súdu SR nechýbala ani sudkyňa, ktorá stála pri zrode celej nezákonnosti ešte ako sudkyňa Krajského súdu v Žiline. Uzneseniami správneho súdu vo veci správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha práva na starobný dôchodok, tak boli porušené jeho základné procesné práva a tieto boli porušené tiež uzneseniami kasačného súdu. V senáte kasačného súdu o podaní žalobcu
rozhodovali zaujatí sudcovia. Žalobca preto opakovane podáva žalobu na obnovu konania a navrhuje povoliť obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 02.11.2020 č.k. 29Sa/28/2020-9.
2. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/28/2020 správny súd zistil, že Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 29Sa/28/2020-9 zo dňa 02. novembra 2020 odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/20/2019. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd uviedol, že žaloba neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP a v nej uvedené dôvody nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b) a c) SSP. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť datovanú dňa 16.11.2020. Najvyšší správny súd SR uznesením č.k. 7Sžsk/130/2020 zo dňa 09. februára 2022 kasačnú sťažnosť zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2022.
3. Správny súd predtým, ako by mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu žaloby žalobcu na obnovu konania, skúmal, či sú dané procesné podmienky na prejednanie tejto žaloby. S účinnosťou od 01.07.2016 je v zmysle úpravy Správneho súdneho poriadku v konaní o žalobe na obnovu konania bez výnimiek povinné zastúpenie advokátom. Aj v konaniach, v ktorých žalobca pôvodne nemusel byť zastúpený advokátom, tak už musí byť v konaní o žalobe na obnovu konania zastúpený. Uvedené vyplýva z toho, že vzhľadom na dôvody obnovy konania vyžaduje spísanie žaloby kvalifikované právne zastúpenie.
4. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
5. Podľa § 479 SSP žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
6. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
7. Uznesením č.k. 22Sa/7/2022-12 zo dňa 13. apríla 2022 správny súd žalobcu vyzval podľa § 479 v spojení § 97 a § 25 SSP v spojení s § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho bude v konaní o žalobe na obnovu konania zastupovať, alebo dôkaz o tom, že žalobca má právnické vzdelanie. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nesplnenia výzvy súdu, a to o odmietnutí žaloby na obnovu konania.
8. Žalobca v podaní zo dňa 25.04.2022 na výzvu krajského súdu uviedol, že v zmysle ust. § 483 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením správnu žalobu odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d). Žalobca podal žalobu v sociálnej veci, a to vo veci nároku na starobný dôchodok, a preto nie je dôvod na jej odmietnutie. Žalobca získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo v čase, kedy bol občanom Československej socialistickej republiky. Rigoróznu skúšku vykonal v roku 1987 a získal právnické vzdelanie druhého stupňa v čase, keď platil zákon č. 38/1980 Zb.; v zmysle § 44 ods. 1 písm. a) tohto zákona po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky sa prizná absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti titul „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“). Od roku 2002 platí nový vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z.z., v zmysle ktorého ust. § 110 ods. 2 vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 tohto zákona. Tento titul mu nebol odňatý a eventuálne môže byť posudzovaný ako doklad vydaný zahraničnou vysokou školou. Žalobca k žalobe pripojil sken diplomu vystaveného Vysokou školou Sboru národní bezpečnosti, fakulta Verejnej bezpečnosti, preukazujúci vykonanie štátnej rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo a udelenie titulu „JUDr.“ žalobcovi.
9. Podľa správneho súdu doklad o vykonaní rigoróznej skúšky na fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti v odbore právo nespĺňa podmienku vysokoškolského právnického vzdelania v zmysle § 489 SSP.
10. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právny názor, že absolvent bývalej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“ uvedenú v ustanovení § 250a O.s.p. (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje § 49 SSP) ani podmienku na zastupovanie v dovolacom konaní podľa § 241 ods. 1 O.s.p. (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje § 449, § 479 SSP), je v súdnej praxi už ustálený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/97, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/86/2008 zo dňa 11.02.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/24/2022 zo dňa 22.03.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/260/2015 zo dňa 22.02.2017 alebo obdobné rozhodnutia vydané v Českej republike - napr. uznesenia Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn. 20 Cdo 1638/98, sp. zn. 26 Cdo 1137/2001 či sp. zn. 30 Cdo 495/2001). Nesplnenie podmienky získaného právnického vzdelania platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti absolvent vykonal rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv (JUDr.). V tomto smere je možné v plnej miere poukázať aj na ďalšie rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže ide o vysokú školu, ktorá existovala v čase spoločnej Slovenskej a Českej republiky, a preto sú rozhodnutia súdov ohľadom tejto vysokej školy navzájom právne použiteľné. Český ústavný súd v náleze zo dňa 13.09.1995 sp. zn. Pl ÚS 7/95 vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy SNB nebola právnickou fakultou poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva. Keďže tento diplom nepreukazuje dosiahnutie požadovaného právnického vzdelania ani v zmysle záverov rozhodnutia Ústavného súdu ČR, neprichádza do úvahy argumentácia ohľadom uznania tohto diplomu ako dokladu vydaného zahraničnou (českou) vysokou školou v kontexte zákonom vyžadovaného vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa.
11. Správny súd zdôrazňuje, že nepopiera dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako také, avšak uvedené vzdelanie nespĺňa kritériá podľa aktuálne účinnej právnej úpravy § 489 SSP definujúcej, čo sa rozumie právnickým vzdelaním. V prejednávanej veci je zastúpenie advokátom povinné. Uvedené ustanovenie § 479 SSP nemá za cieľ skomplikovať prístup k súdom, ale poskytnúť účastníkom kvalifikovanú právnu pomoc, keďže v rámci správneho súdnictva sa posudzuje zákonnosť rozhodnutí, teda sú riešené len právne otázky.
12. Čo sa týka poukazu žalobcu na ust. § 483 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd uznesením správnu žalobu odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania v sociálnej veci, uvádza krajský súd, že náležitosti zákonom vyžadované pre správnu žalobu sú vo všeobecnosti vymedzené v ust. § 57 SSP ako všeobecné náležitosti podania a osobitne pre žalobu na obnovu konania v ust. § 476 SSP. Medzi tieto náležitosti patrí uvedenie, ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§ 57 SSP) a pri žalobe na obnovu konania označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, a žalobný návrh (§ 476 SSP). Zákonom vyžadované zastúpenie advokátom v zmysle ust. § 479 SSP tak nie je otázkou dodržania náležitostí žaloby, ale je procesnou podmienkou, ktorej splnenie je správny súd povinný vždy vyžadovať. Absencia zastúpenia advokátom má povahu odstrániteľnej prekážky konania. Ak však napriek výzve správneho súdu nedôjde k odstráneniu tohto procesného nedostatku, jedná sa vo všeobecnosti o dôvod pre odmietnutie žaloby podľa ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP. Argumentácia žalobcu, že sa jedná o náležitosť žaloby preto nemôže obstáť.
13. Nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie definované v ust. § 489 SSP, má za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby, keďže už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.
14. Nad rámec uvedenej argumentácie považuje správny súd za potrebné sa vyjadriť aj k samotnej žalobe na obnovu konania.
15. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
16. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
17. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
18. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
19. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
20. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu, ak je takéto rozhodnutie v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením.
21. Správny súd uvádza, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je porušenie jeho základných práv garantovaných Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ďalej v žalobe namietal, že bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného konania, hoci aj v konaní na obnovu konania musí byť verejné pojednávanie nariadené. Žalobca pritom napriek tomu, že uvádzal, že napadnutým právoplatným uznesením došlo k nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu, žiadne takéto rozhodnutie ústavného súdu v podanej žalobe bližšie nešpecifikoval. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, zaoberal sa krajský súd posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny dôvod v zmysle úpravy ust. § 472 SSP neuviedol.
22. Ako už bolo konštatované podľa Správneho súdneho poriadku sú zakotvené tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a podľa písm. c) je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Krajský súd z obsahu podanej žaloby, ani zo spisového materiálu
nezistil, že bol naplnený dôvod podľa ust. § 472 písm. a) SSP, teda že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu. Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa § 472 písm. c) SSP, teda že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady alebo Komisie. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od tvrdenia, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a že došlo k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecného záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ak by sa vzhľadom na takéto obsahové vymedzenie podanej žaloby malo jednať o dôvod pre prípustnosť obnovu konania podľa § 472 písm. b) SSP, tak je potrebné zvýrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práva alebo slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudského práva nepredložil a argumentoval len svojimi právnymi názormi. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018.
23. V žalobe tak žalobca ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, teda že by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania. V danom prípade by sa muselo jednať o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda v konaní sp. zn. 29Sa/28/2020, ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný.
24. Správny súd v konaní v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol. Ako už bolo uvedené, správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t.j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c), t.j. že by bolo rozhodnutie správneho súdu č.k. 29Sa/28/2020-9 zo dňa 02.11.2020 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.
25. Možno preto konštatovať, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania. V tomto prípade má správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP. Správny súd preto konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b), c) SSP. Správny súd zároveň sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania.
26. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom potrebné žalobu na obnovu konania odmietnuť pre nesplnenie procesných podmienok v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP v spojení s ust. § 479 SSP a zároveň ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 483 písm. e) SSP.
27. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol pred tým, ako rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, a preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade so SSP, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady prejednania veci samej, inak správny súd
rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
28. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.