Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/3/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Žalobu na obnovu konania odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou dňa 03.10.2023 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 03.10.2023 sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

2. Žalobu na obnovu konania žalobca odôvodnil nasledovne: Samosudkyňa Krajského súdu v Žiline JUDr. Jana Martinčeková pred vydaním uznesenia sp. zn. zo dňa 14.04.2020 vedela, že v zmysle sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až . V zmysle ustanovenia GR ZVJS bolo v zmysle oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov (kam patril aj žalobca ako príslušník ZVJS) len do 30.6.2002. Dňom 31.10.1999 (kedy skončil služobný pomer) mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa v tom čase účinného zákona č Zákonom dané podmienky na priznanie starobného dôchodku teda splnil dňom 14.10.1999. K uvedenému dňu mal odpracovaných viac ako 25 rokov (38 rokov) a k uvedenému dňu vykonával službu I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov (28 rokov.) K uvedenému dňu dosiahol vek 55 rokov. Splnením týchto zákonných podmienok splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa v tom čase účinného Žiadosťou zo dňa 3.10.2002 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, rešpektujúc a v súlade s v tom čase účinným a platným Z. z, ako aj v súlade s platným účinným do 31.12.2003, mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.1.2003 priznala od 1.7.2002 starobný dôchodok podľa účinného po 30.6.2003 do 31.12.2003. Hoci neexistoval žiadny právny – zákonný dôvod, Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5.8.2003 mu raz podľa zákona právoplatným rozhodnutím priznaný starobný dôchodok odňala od 22.9.2003 s odvolaním sa na (, Z. z), ktorý nadobudol právoplatnosť a účinnosť dňom 1.7.2003, teda rok po tom, čo mu bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 v súlade so zákonom priznaný starobný dôchodok od 1.7.2003. Odňatie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.8.2003 zdôvodnila ust. a , o ktoré bol doplnený a ktorého účinnosť nadobudol 1.7.2003, teda rok potom, čo mu bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 priznaný od 1.7.2002 a

riadne v mesačných dávkach vyplácaný starobný dôchodok. Služba 28 rokov mu nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa Hoci ani doplnené retroaktívne ust. neukladalo Sociálnej poisťovne odňať starobné dôchodky, priznané od 1.7.2002 do 30.6.2003 i napriek v rozpore s týmto mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5.8.2003 odňala starobný dôchodok (predtým priznaný právoplatným rozhodnutím) od 22.9.2003 v sume 9.219.- Sk mesačne.

3. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 30. septembra 2010 vyplýva, že pod novým posúdením nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona sa rozumie spravodlivé posúdenie nároku na hmotné zabezpečenie v starobe, ktorého primeranosť podľa SR je závislá od toho, či boli navrhovateľke zohľadnené všetky zákonom splnené podmienky priznaného nároku na starobný dôchodok. Ust. zákona treba preto vykladať, tak že započítanie profesionálnej služby pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zák. 328/2002) nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na priznaný starobný dôchodok pred 1. júlom 2003. Iný výklad ust. 173 ods. 1 by bol v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

4. V rámci odvolacieho konania Najvyšší súd SR ako odvolací súd v danej veci, svojim právoplatným a vykonateľným rozsudkom zo dňa 31.10.2012 (sp. zn. ) rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v tomto právoplatnom a vykonateľnom rozsudku konštatoval a právne zdôvodnil, že ... Z obsahu podaní a prednesu navrhovateľa vyplýva, že sa domáha toho, aby mu bol starobný dôchodok uvoľnený od 22.9.2003 vo výške 9.219 Sk mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa od 1.11.1999 priznaný výsluhový príspevok za dobu od augusta 1963 do 31.10.1999, v ktorom vykonával v I kategórií funkcií v rozsahu viac ako 28 rokov. Doba výkonu služby v I. kategórie funkcií nezaložila navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa , a preto túto dobu treba považovať za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.2003, podľa . Je zrejmé, že navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, dosiahol vek 55 rokov dňa 14.10.1999 a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 14.10.1999 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa Po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nebol zamestnaný.

5. V rámci súdneho sporu v danej veci NS SR vo svojom právoplatnom a vykonateľnom rozsudku zo dňa 30.4.2014 konštatoval, že v predmetnej veci je treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie nepredstavuje realizáciu rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 31.12.2012, ako priamo uviedla odporkyňa (Sociálna poisťovňa). V predmetnej veci odvolací súd vrátil vec rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 15.121.2008 do štádia na nové rozhodnutie o tejto žiadosti. Správna aplikácia , a nie je predmetom súdneho prieskumu.. Aplikácia príslušných zákonných ustanovení vyššie uvedených právnych predpisov, ústavného nálezu, na ktorý navrhovateľ poukázal na pojednávaní a rovnako publikovaného rozhodnutia NS SR pod č. 6/2006 budú mať právny význam práve v rozhodnutí o starobnom rozhodnutí podľa t. j. o priznaní starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. V právnej veci NS SR udáva, že navrhovateľ vek 55 rokov dosiahol 14.10.1999 a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 14.10.1999 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa .

6. Z rozsudku NS SR, ako dovolacieho súdu č. 40 zo dňa 30.mája 2006, ktoré sa všeobecne dajú aplikovať aj v tomto konaní žalobca uvádza nasledovné: postup odporkyne aj po účinnosti musí zabezpečiť navrhovateľovi toľko práv, ako mu patrilo pred jeho účinnosťou. Postup odporkyne pri aplikácii v spojení s a zákona o sociálnom zabezpečení však bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný, lebo mu spätne odoprel taký nárok na dávku, ktorý už v minulosti vznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že SR obsahuje absolútny zákaz diskriminácie, zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení (zabezpečení) vykonávať zákony v rozpore s a to ani s poukazom na presné znenie právneho predpisu, ktorý sa tomuto zákazu prieči. Ak navrhovateľ už raz podmienky nároku na starobný dôchodok splnil, odporkyňa nemôže tvrdiť opak. Ak navrhovateľovi vznikol nárok na starobný

dôchodok z iného osobitného systému dôchodkového poistenia, neznamená to, že by navrhovateľ mohol byť v inom systéme sociálneho poistenia diskriminovaný.

7. Hoci § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ukladal odporkyni rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003, nemohla pri posudzovaní nároku postupovať retroaktívne spôsobom, ktorým vylúčila aby doba služby v ozbrojených zboroch zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok ako rovnocenný ekvivalent v inom systéme dôchodkového poistenia. Odporkyňa však uvedeným spôsobom postupovala, a tým narušila základnú zásadu právnej istoty a princíp, podľa ktorého vzniknuté nároky musia byť zachované.

8. Cieľom zákonodarcu pri schválení § 173 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení však v zmysle ustanovení Dohovoru, nebolo znevýhodniť kategóriu dôchodcov , ktorí v minulosti už nadobudli nárok na starobný dôchodok, tým že im bude tento starobný dôchodok odňatý len v dôsledku zmeny právnej skutočnosti, spočívajúcej v zmene právnych predpisov. 9. Zmyslom použitých ustanovení nemala byť diskriminácia policajtov, ktorí vykonávali profesionálnu službu. Postup odporkyne pri aplikácií v spojení s zákona o sociálnom zabezpečení však bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný a nezodpovedal článku 12 ods. 2 , lebo mu odňal dávku ktorá mu bola priznaná právom a na ktorú mu v minulosti vznikol nárok. Citovaný článok obsahuje absolútny zákaz diskriminácie, a to z akéhokoľvek dôvodu.

10. Všetky orgány vykonávajúce štátnu moc (teda aj odporkyňa, ktorej bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho zabezpečenia resp. poistenia) sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči ústave. Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení resp. zabezpečení) vykonávať zákony v rozpore s , a to ani s poukazom na skutočnosť, že Dohovor zaväzuje štát a nie jeho orgány.

11. Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že namiesto toho, aby mafiánsky zločinecký justičný senát, v jeho danej veci, rešpektoval príslušné všeobecné záväzne právne predpisy, vedome odmietol jeho kasačnú sťažnosť, podanú v danej veci a tým, že svojím uznesením sp. zn. zo dňa 9.9.2020 zamietol jeho kasačnú sťažnosť, potvrdil právoplatnosť protiprávneho uznesenia elitnej justičnej mafiánskej zločineckej sudkyne, v jeho danej veci, JUDr. Martinčekovej, zo dňa 14.4.2019.

12. Dňa 30.9.2020 podal v danej veci žalobu, ktorou žiadal obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 14.4.2020. Mafiánska justičná zločinecká sudkyňa, v danej veci, JUDr. Jana Vargová uznesením sp. zn. zo dňa 2.11.2020 žalobu žalobcu na obnovu konania zo dňa 30.9.2020 odmietla, hoci vedela tiež o týchto zásadných a rozhodujúcich skutočnostiach : a) GR ZVJ nebolo zo zákona oprávnené konať a rozhodovať o žalobcovej žiadosti zo dňa 7.4.2019. b) Krajský súd v Žiline v zmysle mal rozsudkom zrušiť rozhodnutie GR ZVJS č. : GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 2.5.2019 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť žalobcovu žiadosť zo dňa 7.4.2019 Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.

13. Na základe týchto taxatívne zákonom daných podmienok, justičná mafiánska zločinecká sudkyňa, v danej veci, JUDr. Vargová mala v zmysle povoliť obnovu a nie správnu žalobu zo dňa 30.9.2020 odmietnuť. Keď tak nekonala justičná mafiánska zločinecká sudkyňa, v danej veci, JUDr. Vargová, tak to mal konať justičný mafiánsky a zločinecký senát NSS SR, teda svojím uznesením sp. zn. mal zrušiť uznesenie Krajského súdu sp. zn. zo dňa 2.9.2020 a zároveň zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 2.5.2020.

14. Tak isto mal konať aj mafiánsky justičný zločinecký sudca, v danej veci, JUDr. Róbert Bebčák, pred vydaným uznesením sp. zn. zo dňa 26.5.2022, ktorým zamietol žalobu žalobcu zo dňa 3.3.2022. Keď tak nekonal justičný mafiánsky zločinecký sudca, v danej veci, JUDr. Bebčák, tak v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti v danej veci mal tak rozhodnúť senát NS SR, teda, uznesením sp. zn. zo dňa 9.9.2020, (ktorým Kasačný súd zamietol žalobcovu kasačnú sťažnosť zo dňa 27.7.2023), mal, uznesenie správneho súdu zo dňa 26.5.2022 sp. zn. zrušiť a zároveň zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS

č. : GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 2.5.2019 a uložiť GR ZVJS povinnosť žalobcovu písomnú žiadosť zo dňa 7.4.2019 odstúpiť na priame vybavenie Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava.

15. Z uvedených dôvodov je uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.4.2020 sp. zn. od začiatku protiprávne. Na základe týchto zákonom podložených dôkazov a skutočností žalobca podáva žalobu na obnovu konania a navrhuje správnemu súdu rozsudkom povoliť obnovu konania.

16. Žalobca zároveň v závere uviedol, že v prípade, že správny súd akceptuje jeho návrh, tak netrvá na verejnom pojednávaní, avšak ak súd neakceptuje jeho návrh, tak žiada, aby v danej veci bolo vytýčené verejné konanie v jeho prítomnosti. Poznamenal tiež, že podáva na sudcov, ktorí konali a rozhodovali vo veci protiprávneho rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 2.5.2019, trestné oznámenie.

17. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici

18. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej „“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

19. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.

20. Podľa a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

21. Podľa žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

22. Podľa dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

24. Podľa ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

25. Z pripojeného spisu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 14.04.2020, sp. zn. odmietol žalobu žalobcu proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa žalobca v žalobnom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019 a vrátenia veci na nové konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom žalobcom je fyzická osoba a ako predmet prieskumu označil prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vydané aj druhostupňové rozhodnutie v inštančnom postupe, správny súd na odstránenie tejto vady žaloby (ktorá existovala aj v ďalších žalobách tohto istého žalobcu) zvolil bezprostredný prístup k žalobcovi a predvolal ho na informatívny výsluch v zmysle (ďalej aj ,P“). Na výsluchu bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo spravodlivosti SR a zotrval na preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. Z tohto písomného podania vyplýva, že v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v uznesení sp.zn. zo dňa 25.09.2019, za žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019 označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Opakovane uviedol, že podanou správnou žalobou zo dňa 18.07.2019 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS číslo: ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 02.05.2019. Zároveň žiadal v zmysle preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013. Vzhľadom na to, že po uskutočnení informatívneho výsluchu nastal logický rozpor medzi označením žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, žalobca bol vyzvaný uznesením č. k. -100 zo dňa 10.03.2020, aby odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu spočívajúce v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd ho poučil, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať. Bol výslovne poučený (bod 7. uznesenia), že je potrebné, aby žalobca odstránil predmetný rozpor, a to správnym označením rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t. j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný. V prípade, ak žalobca tento rozpor neodstráni, súd podanie podľa odmietne uznesením (bod 8.). Zároveň bol žalobca poučený o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (bod 9.). Podaním zo dňa 14.03.2020 žalobca reagoval na uznesenie o odstránení vady žaloby tak, že ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Poukázal na to, že vo všetkých uzneseniach, ktorými NS SR zrušil uznesenia Krajského súdu v Žiline, týkajúce sa jeho sporu o starobný dôchodok, vždy za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR. K tvrdeniu súdu v uznesení, že označenie žalovaného musí korešpondovať s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal také rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať, sa vyjadril tak, že takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise. Keďže takéto tvrdenie nie je právne zdôvodnené, tak to treba považovať za osobný názor vyššej súdnej úradníčky. Zotrval na preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 02.05.2019. K upozorneniu, že inak súd žalobu odmietne, uviedol, že keďže sa jedná o spor o základné ľudské právo, toto nemôže byť odmietnuté podľa žiadneho všeobecného záväzného právneho predpisu s poukazom na článok 46 ods. 2 druhá veta . Vzhľadom na to, že žalobca sa v podaní zo dňa 14.03.2020 v prevažnej miere zameral na dôvody, pre ktoré ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak naďalej zotrval na označení napadnutého rozhodnutia GR ZVJS, čím rozpor neodstránil, v záujme dokonalého splnenia poučovacej povinnosti súd vydal v poradí druhú výzvu na odstránenie vád žaloby – uznesenie č. k. -114 zo dňa 25.03.2020. V ňom výslovne uviedol, že ako predmet prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t. j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný. Podaním zo dňa 01.04.2020 žalobca reagoval na výzvu súdu tak, že uviedol, že hoci už dva krát zdôvodnil (na vykonanom informatívnom výsluchu a na základe výzvy zo dňa 10.03.2020), prečo žiada o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 02.05.2019, tak to znova opakuje už po tretíkrát. Trval na tom, že žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti SR a správnou žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 02.05.2019. Tiež uviedol, že výzva sa nedá považovať za nič iné ako úmyselné a vedomé šikanovanie jeho osoby zo strany sudkyne JUDr. Jany Martinčekovej. Na základe doposiaľ uvedeného, krajský súd skonštatoval, že žaloba tak, ako bola podaná a následne opravená

na informatívnom výsluchu, nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade bola vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporoval v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia ( a ), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nebolo možné pokračovať. Je zrejmé, že žalobca nielenže neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam jeho podania pri označení žalovaného či napadnutého rozhodnutia, a napriek zrozumiteľnému poučeniu zo strany správneho súdu vady svojho podania v lehote určenej súdom neodstránil, ale postup správneho súdu spochybňoval a polemizoval o zákonnosti postupu správneho súdu. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzvam správneho súdu opravený, správny súd podľa žalobu odmietol.

26. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zo dňa 09. septembra 2020 o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. -123 zo dňa 14.04.2020 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

28. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy ( ). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty ( ) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v , pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

29. Správny súd s poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, konštatuje, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je porušenie jeho základných práv garantovaných Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR a že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu tak správneho súdu, ako aj kasačného súdu. V prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle . Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe

neuviedol a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. neuviedol.

30. Ako už bolo vyššie konštatované, predpokladá tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a podľa písm. c) je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Správny súd z obsahu podanej žaloby ani zo spisového materiálu nezistil, že bol naplnený dôvod podľa ust. , teda že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu. Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa , teda že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady alebo Komisie.

31. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od tvrdenia, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných ľudských práv a SR a že došlo k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecného záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ak by sa vzhľadom na takéto obsahové vymedzenie podanej žaloby malo jednať o dôvod pre prípustnosť obnovu konania podľa , tak je potrebné zvýrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práva alebo slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudského práva vzťahujúci sa k jeho konkrétnej osobe, v ktorom by ESĽP konštatoval porušenie jeho práv konaním správneho súdu, nepredložil a argumentoval len svojimi subjektívnymi právnymi názormi. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 28.02.2018. V žalobe tak žalobca ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle . V danom prípade by sa muselo jednať o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda konkrétne v konaní sp. zn. , ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný. Súčasne je nutné konštatovať, že z obsahu žaloby nevyplýva ani dôvod možnej obnovy konania vyplývajúci z , pretože žalobca nepredložil, ani netvrdil existenciu, žiadneho záväzného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, s ktorým by bolo rozporné rozhodnutie správneho súdu v danej veci.

32. Správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v , t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, že by rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva bolo konštatované porušenie jeho práv alebo že by bolo rozhodnutie správneho súdu sp. zn. zo dňa 14.04.2020 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.

33. Možno potom zhrnúť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím v danej veci, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, nie sú dôvodmi, ktoré expressis verbis pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Žalobca tak v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. V tomto prípade má správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho

prejednania odmietnuť v zmysle ako zjavne nedôvodnú. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle .

34. Správny súd preto konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle , , a zároveň správny súd sám nezistil ( ) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania.

35. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom potrebné žalobu na obnovu konania podľa ust. odmietnuť ako zjavne nedôvodnú (výrok I.).

36. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami , ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania ( ). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

37. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.