Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Ssk-46-2024.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/46/2024
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.. Q. I., R.W.. XX.XX.XXXX, D. Z. Č.. XX/.XX, K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sa/3/2023 - 25 zo dňa 25. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením č. k. 23Sa/3/2023 - 25 zo dňa 25. marca 2024 Správny súd v Banskej Bystrici odmietol žalobu na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáhal obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019. Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu a nie sú v nej uvedené zákonom predpokladané dôvody prípustnosti tejto žaloby v zmysle § 472 SSP. Keďže sa však jedná o žalobu na obnovu konania v sociálnych veciach, súd sám skúmal, či takéto dôvody neexistujú. Z obsahu podanej žaloby ani zo spisového materiálu nezistil, že by bol naplnený dôvod podľa § 472 písm. a) SSP, teda, že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu. Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa písm. c) tohto ustanovenia, teda, že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „EÚ“), Rady EÚ alebo Komisie. Ak by sa malo jednať o dôvod podľa písmena b) tohto ustanovenia, je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, respektíve konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv a slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Preto správny súd podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú uznesením bez nariadenia pojednávania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal predovšetkým, že jeho žaloba bola odmietnutá bez nariadenia verejného konania a bez jeho účasti. Nebolo mu ani doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, ako účastník nebol riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Bol porušený článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru pre ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej uviedol meritórne námietky vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré žiadal preskúmať v pôvodnom konaní, ktoré žiadal obnoviť. Zdôraznil, že napadnuté uznesenie je učebnicovým príkladom klientelizmu a vedomého porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany konajúceho súdu, ktorý sa riadil pokynmi „politbyra justičnej zločineckej mafie“.
3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný podľa § 453 ods. 2 veta prvá SSP, zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
5. Z administratívneho spisu bolo zistené: Žalobca sa žalobou zo dňa 18.07.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 02.05.2019. Krajský súd v Žiline jeho žalobu odmietol uznesením sp. zn. 28Sa/20/2019 zo dňa 14.04.2020. Kasačný súd uznesením sp. zn. 7Sžsk/41/2020 zo dňa 09.09.2020 kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu zamietol. Následne žalobca podal žalobu na obnovu tohto súdneho konania na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorý tu napadnutým uznesením túto žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže neboli zistené žiadne dôvody jej prípustnosti podľa § 472 SSP.
6. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
7. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na § 483 ods. 2 SSP ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.
8. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP.
9. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
10. Podľa § 483 ods. 1 SSP ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa § 107 ods. 1 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP sa pojednávanie o žalobe na obnovu konania musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch o tejto správnej žalobe rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP). Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol
vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.
11. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že v zmysle § 480 ods. 1 SSP sa majú na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použiť ustanovenia druhej časti SSP, kasačný súd poukazuje na slovo „primerane“, čo znamená, že tieto ustanovenia sa použijú na konanie o žalobe na obnovu konania len vtedy, ak samotné ustanovenia o tejto žalobe nezakotvujú osobitný procesný postup. Okrem toho, že samotné žalobcom priorizované ustanovenia druhej časti SSP stanovujú rozhodovať rozsudkom len vo veci samej, aj ustanovenia o obnove konania v súlade s týmto všeobecným princípom stanovujú, že v prípade rozhodovania o procesných podmienkach sa rozhoduje uznesením (§ 483 ods. 1 SSP) a vtedy sa žaloba na vyjadrenie ostatným účastníkom nedoručuje (§ 483 ods. 2 SSP). Nedôvodná je teda aj námietka, že mu nebolo doručené vyjadrenie k žalobe a tiež, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, keďže v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania.
12. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu citovaných článkov Dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.
13. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania.
14. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.
15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario).
16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. 1. Podľa § 465 SSP pripájam svoje odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/46/2024 zo dňa 12.12.2024. V uvedenej právnej veci Najvyšší správny súd ako súd kasačný rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sa/3/2023-25 zo dňa 25.03.2024, ktorým správny súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 28Sa/20/2019.
2. Podľa § 449 ods. 1 SSP (veta prvá) musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Podľa § 449 ods. 2 písm. a), b) SSP táto povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia.
3. Správnou žalobou je podľa § 177 ods. 1 SSP žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 472 a nasl. SSP, ktorými je upravený inštitút obnovy konania, do piatej časti SSP upravujúcej opravné prostriedky vyplýva, že žaloba na obnovu konania je opravným prostriedkom a nie je správnou žalobou v zmysle § 177 SSP. Preto ju ani nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP hoci smeruje voči žalovanej.
4. Ust. § 479 SSP komplexne upravuje povinnosť zastúpenia advokátom pri žalobe o obnove. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Citované ustanovenie teda obsahuje jedinú výnimku z povinného zastúpenia advokátom, a to pre žalobcu (resp. jeho zamestnanca alebo člena), pokiaľ tento preukáže vysokoškolské právnické vzdelanie (obdobne § 49 ods. 1 SSP). Zároveň z ustanovenia § 479 nevyplýva žiadna iná výnimka, ktorá by ustanovovala výnimky pre určité druhy žalôb (porovnaj § 49 ods. 2 SSP). Pokiaľ výnimka z povinného právneho zastúpenia nie je upravená v § 479 SSP a vo vzťahu k obnove konania ju nemožno vyvodzovať ani z iných ustanovení SSP, možno konštatovať, že takáto výnimka neplatí ani v prípade, ak žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu vydanému v správnom súdnom konaní, v ktorom nebola povinnosť zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 SSP). Otázka, či žalobca v konaní o správnej žalobe ne/mal byť povinne zastúpený podľa ust. § 49 je irelevantná pre posúdenie splnenia podmienky povinného zastúpenia pri podaní žaloby na obnovu konania podľa ust. § 479. Preto aj ak sa žalobca domáha obnovy konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP), musí byť pri podaní žaloby na obnovu tohto konania zastúpený v súlade s ust. § 479 SSP a až v prípade obnoveného konania o správnej žalobe podľa § 199 a nasl. SSP sa na neho bude opätovne vzťahovať výnimka podľa § 49 ods. 2 SSP, avšak skutočnosť, že v konaní o samotnej správnej žalobe v sociálnych veciach žalobca nemusí byť zastúpený je nepodstatná.
5. Ako už bolo vyššie uvedené, samotná žaloba na obnovu konania je z hľadiska systematiky SSP mimoriadnym opravným prostriedkom. V kasačnom konaní tak kasačný súd koná o mimoriadnom opravnom prostriedku - o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu o inom mimoriadnom opravnom prostriedku - o žalobe na obnovu konania. Nezodpovedá potom logike, aby v konaní o žalobe na obnovu konania musel byť žalobca povinne zastúpený podľa § 479 SSP a v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom proti tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku by bola otázka povinného zastúpenia posudzovaná podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP, t. j. ako keby bola kasačná sťažnosť podaná proti správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP. Keďže sa v prejednávanej veci nekoná o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, ale proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku, nemôže sa žalobca dovolávať výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. b) SSP.
6. V prejednávanej veci by sa žalobca teoreticky mohol dovolávať iba výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, ktorú pripúšťa aj ust. § 479 SSP, teda že sám žalobca (resp. jeho zamestnanca alebo člen) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Táto výnimka sa neviaže výslovne len k podaniu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP ako v prípade výnimky § 449 ods. 2 písm. b) SSP. Žalobca preukazuje svoje právnické vzdelanie diplomom o vykonaní rigoróznej skúšky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. V prípade uvedenej fakulty už Český ústavný súd v náleze zo dňa 13.09.1995, sp. zn. Pl ÚS 7/95 vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy SNB nebola právnickou fakultou poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva. S prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Sžo/86/2008, sp. zn. 3Sžo/260/2015, sp. zn. 8Sžo/24/2011) možno konštatovať, že žalobca nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 489 SSP a v dôsledku toho sa nemôže dovolávať ani výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP.
7. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP byť v kasačnom konaní zastúpený advokátom, vrátane spísania kasačnej sťažnosti. O tejto povinnosti bol žalobca v napadnutom uznesení riadne poučený, avšak žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nespĺňala podmienky podľa § 449 SSP, preto ju kasačný súd mal podľa § 459 písm. d) SSP odmietnuť bez meritórneho preskúmania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.