Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/24/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: JUDr. J. M., bytom K., K., proti žalovanej: Slovenská advokátska

komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom T.,

B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, uznesenia č. 1092/2009 zo dňa

9. januára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 104 zo dňa 24. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 104 zo dňa 24. februára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia predsedníctva žalovanej č. 1092/2009 zo dňa

9.1.2009, ktorým vyčiarkla žalobcu zo zoznamu advokátov.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu

žalovanej vyplynulo, že žalobca absolvoval vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore

právo na Fakulte vyšetrovania Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti dňa 16.7.1985.

V súčasnosti je v súdnej praxi ustálený názor, v zmysle ktorého nesplnenie podmienky

2

získaného právnického vzdelania, platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej

školy Zboru národnej bezpečnosti vykonal rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv

(JUDr.). Bolo nesporne preukázané, že žalobca podmienku získania právnického vzdelania

v Slovenskej republike nespĺňal v čase jeho zápisu do Komory komerčných právnikov,

rovnako ani v čase zápisu do zoznamu advokátov. Námietku žalobcu o retroaktívnom účinku

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej v texte rozhodnutia len

„zák. o advokácii“) považoval krajský súd za nedôvodnú, keďže žalobca podmienku

vzdelania nespĺňal už v čase, keď bol zapísaný do zoznamu komerčných právnikov, nakoľko

nemal byť do tohto zoznamu vôbec zapísaný. Krajský súd poukázal na výklad podaný

tunajším súdom ako aj Najvyšším súdom Českej republiky, podľa ktorého absolvovanie

Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti, Fakulty vyšetrovania, nespĺňa podmienku § 3

ods. 1 písm. b/ zák. o advokácii, a z tohto vysloveného názoru vychádzal, a to aj napriek

tomu, že žalobca vykonával advokátsku prax od zápisu do zoznamu advokátov viac ako

7 rokov. Rovnako za nedôvodnú považoval krajský súd námietku týkajúcu sa zmätočnosti

rozhodnutia, keďže z § 7 ods. 3 zák. o advokácii vyplýva, že na vyčiarknutie advokáta podľa

§ 7 ods. 1 písm. g/ zák. o advokácii sa jednoročná lehota nevzťahuje. Zákon o advokácii

umožňuje žalovanej vykonávať zmeny v postavení advokáta, a teda aj jeho vyčiarknutie

zo zoznamu. Zaoberajúc sa tvrdenou nevykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia krajský

súd uviedol, že účinnosť rozhodnutia nastáva dňom jeho doručenia a týmto dňom končí

aj členstvo žalobcu u žalovanej, a keďže v priebehu súdneho prieskumu bola odložená

vykonateľnosť rozhodnutia žalovanej, účinnosť nadobudne a členstvo žalobcu skončí

až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca namietal zrušenie

resp. zhoršenie v súlade s nadobudnutých práv, ale toto

tvrdenie bližšie nekonkretizoval, iba citoval z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

K zákazu svojvôle, ktorá námietka by sa dala z týchto nálezov vyvodiť, krajský súd uviedol,

že žalovaná nepostupovala svojvoľne, ale rozhodovala v súlade so zák. o advokácii plniac

si svoju obligatórnu povinnosť. Dôvodil, že žalobca nebol do zoznamu komerčných

právnikov a ani do zoznamu advokátov zapísaný legálne, a preto nemohlo dôjsť do zásahu do

jeho legálne nadobudnutých práv. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi

právo na ich náhradu nepriznal v súlade s Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“)

dôvodiac tým, že žalobca si právo na ich náhradu neuplatnil.

3

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho

zmeny tak, že odvolací súd žalobe vyhovie alternatívne vráti vec súdu prvého stupňa.

Namietal, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa

s predloženými dôkazmi a tvrdeniami a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že do zániku Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti získavali študenti

právnických fakúlt a Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti rovnocenné právnické

vzdelanie a titul JUDr., neexistujú dva typy JUDr. Absolventi Vysokej školy Zboru národnej

bezpečnosti sa uplatnili v rôznych funkciách, kde sa vyžadovalo právnické vzdelanie a nebol

rozdiel v tomto smere medzi absolventmi uvedených škôl. Mal za to, že je plnohodnotný

právnik a toto vzdelanie nadobudol legálne. Ďalej uviedol, že zmätočnosť napadnutého

rozhodnutia vidí v tom, že bol vyčiarknutý zo zoznamu žalovanej bez toho, aby bola v zák.

o advokácii uvedená lehota, pričom ak zák. o advokácii neustanovuje žiadnu lehotu, bola

porušená zásada právnej istoty. Žalobca tiež namietal, že krajský súd neuviedol, o aké

zákonné ustanovenia oprel vyslovený právny názor, že účinnosť napadnutého rozhodnutia

nastáva dňom jeho doručenia a týmto dňom aj končí členstvo u žalovanej. Zákon o advokácii

neobsahuje také ustanovenie, ktoré by určilo, že účinnosť nastáva doručením. V Zákonníku

práce alebo iných zákonoch je vyslovene uvedené, že účinnosť nastáva doručením alebo iným

spôsobom. Žalobca poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého

z pohľadu pravej ako aj nepravej retroaktivity právnych noriem, je podstatnou otázkou

ochrana nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne

zhoršovať. Medzi ústavné princípy patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov ako aj

zásada primeranosti, k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne

nadobudnutých práv. Žalobca uviedol, že do Komory komerčných právnikov bol zapísaný na

základe rozhodnutia Predsedníctva komory, čo znamená, že bol zapísaný legálne. Advokátom

sa stal zo zákona, žalovaná ho zapísala automaticky, a preto nemal dôvod nebyť

dobromyseľný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní ignoroval jeho obhajobu, čiže odmietol

spravodlivosť, čo je v rozpore s ako aj Dohovorom.

K podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 19.5.2011 vyjadrila žalovaná

navrhujúc napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedla, že jej predsedníctvo sa pri

rozhodovaní riadilo ustanoveniami zák. o advokácii a v odôvodnení napadnutého uznesenia

podrobne poukázalo aj na dôvody uvedené v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 21.10.1997, podľa ktorého za získanie právnického vzdelania sa považuje len

vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte. Rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo

4

zoznamu advokátov prijalo predsedníctvo žalovanej podľa zák. o advokácii postupom, ktorý

zákon vyžaduje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

postup podľa alebo

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ),

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 22.3.2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zák. o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátov na

písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto získal vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy

v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní

druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou.

Podľa § 7 ods. 1 písm. g/ zák. o advokácii, Komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov

toho, kto bol zapísaný do zoznamu advokátov a nespĺňal podmienky na zápis do zoznamu

advokátov.

Podľa § 7 ods. 3 zák. o advokácii, o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov podľa odseku

1 písm. g/ je komora oprávnená rozhodnúť do jedného roku odo dňa, keď sa o nesplnení

5

podmienky na zápis do zoznamu advokátov dozvedela; to neplatí, ak ide o podmienky

uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 1 písm. a/, b/, e/ až g/.

Podľa § 77 ods. 1 zák. o advokácii, advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedeného

podľa doterajších predpisov a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov

vedeného podľa doterajších predpisov je advokátom podľa tohto zákona. Komora ich zapíše

do zoznamu advokátov bez žiadosti.

Podľa ods. b/ o komerčných právnikoch v znení neskorších

predpisov (účinného v období od 1.6.1991 do 31.12.2003) komora zapíše do dvoch mesiacov

odo dňa doručenia písomnej žiadosti do zoznamu toho, kto získal vysokoškolské vzdelanie

na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo má uznané právnické vzdelanie získané

na vysokej škole v zahraničí.

Podľa § 66 ods. 5 zák. o advokácii, komora v súlade s týmto zákonom vydáva

predpisy komory.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zák. o advokácii, konferencia advokátov rozhoduje

o všetkých základných otázkach advokátov, najmä schvaľuje predpisy komory, ktorými

sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok

a disciplinárny poriadok.

Podľa § 75 ods. 1 zák. o advokácii, predpisy komory, uznesenia konferencie

advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre

advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medziná-

rodných advokátov záväzné

Podľa § 25 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov dňa

16.6.2007 (účinného do 19.6.2010), advokát je povinný dodržiavať predpisy a uznesenia

schválené konferenciou advokátov (ďalej len „konferencia“) a uznesenia predsedníctva,

pokiaľ mu boli oznámené. Uznesenia konferencie a uznesenia predsedníctva sa považujú za

oznámené, ak boli doručené advokátovi, alebo ak boli uverejnené v publikačnom prostriedku

komory.

6

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je

rozhodnutie predsedníctva žalovanej č. 1092/2009 zo dňa 9.1.2009, ktorým vyčiarkla žalobcu

zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. g/ zák. o advokácii, nakoľko nespĺňal

podmienku vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej

školy v Slovenskej republike.

Podstatnou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo ustáliť, či vzdelanie získané na

Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, fakulte vyšetrovania, v odbore právo, možno

považovať za vzdelanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zák. o advokácii.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku

krajského súdu, že pokiaľ žalobca získal vzdelanie na Vysokej škole Zboru národnej

bezpečnosti, nespĺňa jeden zo zákonných predpokladov pre výkon advokácie, poukazujúc na

skoršiu judikatúru (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 21.10.1997,

rozsudok sp. zn. zo dňa 11.2.2009, ako aj uznesenie sp. zn.

zo dňa 26.6.2008). Na uvedené nemá vplyv, či žalobcovi bol alebo nebol udelený akademický

titul doktor práv (JUDr.), nakoľko tento nie je predpokladom výkonu advokácie.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že preskúmavané rozhodnutie je zmätočné

z dôvodu neexistencie lehoty, v ktorej možno vyčiarknutie zo zoznamu advokátov vykonať,

túto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Je vo verejnom záujme, aby v zozname advokátov boli vedené len osoby, ktoré

spĺňajú predpoklady výkonu advokácie a môžu zodpovedne plniť poslanie advokácie (§ 1 zák.

o advokácii). Nemožno sa dovolávať absencie lehoty a z tejto skutočnosti vyvodzovať

porušenie zásady právnej istoty, keď samotný zápis do zoznamu advokátov bol vykonaný bez

splnenia podmienok pre podľa zák. o advokácii (rovnako zápis do zoznamu komerčných

právnikov bol vykonaný v rozpore so o komerčných právnikoch v znení

neskorších predpisov).

K namietanej retroaktivite právnych noriem odvolací súd uvádza, že nemôže sa jednať

o zásah do nadobudnutých práv v súvislosti s legislatívnou činnosťou (na ktorú žalobca

odkazoval), keďže podmienku získania právnického vzdelania na právnickej fakulte ako

7

predpoklad výkonu advokácie obsahoval tak o komerčných právnikoch

v znení neskorších predpisov ako aj predchádzajúci o advokácii v znení

neskorších predpisov (účinný v období od 1.7.1990 do 31.12.2003) a rovnako aj súčasný zák.

o advokácii, teda v tejto súvislosti nedošlo k zmene právnej úpravy, ktorá by pôsobila priamo

alebo nepriamo retroaktívne.

Žalobca ďalej namietal, že krajský neuviedol zákonné ustanovenia, z ktorých vyvodil,

že účinnosť napadnutého rozhodnutia nastáva dňom jeho doručenia, pokiaľ v žalobe

poukazoval na zmätočnosť a nevykonateľnosť uznesenia predsedníctva žalovanej z dôvodu

absencie určenia účinnosti uznesenia.

Uvedenú námietku považoval odvolací súd za dôvodnú, avšak nejde o takú vadu, ktorá

by mala za následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov a postup v zmysle

Aj bez uvedenia zákonných ustanovení mohol odvolací súd

preskúmať záver vyslovený ohľadne nadobudnutia účinnosti napadnutého rozhodnutia,

pričom stotožniac sa s týmto záverom uvádza:

Z § 66 a nasl. zák. o advokácii pre žalovanú a jej orgány, vyplýva zákonné zmocnenie

určité otázky týkajúce sa jej organizácie a činnosti, organizácie a činnosti jej orgánov,

upravovať vnútornými predpismi. Ako to vyplýva z Advokátskeho poriadku, schváleného

konferenciou advokátov, ako najvyšším orgánom žalovanej, povinnosť dodržiavať uznesenia

predsedníctva vzniká dňom oznámenia tohto rozhodnutia, pričom uznesenie sa považuje za

oznámené, ak bolo advokátovi doručené.

S poukazom na vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil

so záverom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, vznesené odvolacie

námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil podľa , v spojení s vety druhej

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal

a žalovanej v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

8

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská