Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/21/2024

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X.. J. W., K.Y.. XX.XX.XXXX, O. F. Č.. XXXX/.XX, Q., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. - 17 zo dňa 30.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením - 17 zo dňa 30.01.2024 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania, ktorou sa domáhal obnovenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne zákonom vymedzené dôvody prípustnosti obnovy konania, preto v zmysle sa prípustnosťou žaloby zaoberal sám. Konštatoval, že žiadny z dôvodov uvedených v neidentifikoval. Čo sa týka dôvodu podľa písmena b) tohto ustanovenia, je potrebné, aby o porušení základných práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca žiadne takéto rozhodnutie nepredložil, ani naň nepoukázal vo svojej žalobe. Nie je daný ani dôvod podľa písmena a) tohto ustanovenia, pretože žalobca nepredložil ani neoznačil žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by subjekty tam uvedené boli právoplatne odsúdené na trestný čin, respektíve boli uznané vinnými zo spáchania trestného činu. Neboli naplnené ani podmienky písmena c) tohto ustanovenia, pretože nebola tvrdená ani osvedčená existencia rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „EÚ“), Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre žalobcu boli záväzné. Výsledkom konania, ktoré žalobca chcel obnoviť, bolo uznesenie správneho súdu, ktorým bola odmietnutá jeho žaloba ako oneskorene podaná. Jeho žaloba o obnovu konania je tak zjavne nedôvodná a preto ju súd podľa bez nariadenia pojednávania odmietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. V prvom rade namietal, že došlo k odmietnutiu jeho žaloby bez nariadenia verejného konania, hoci podľa na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Bez jeho účasti nemôže byť jeho žaloba odmietnutá, pretože sa jedná o žalobu, ktorou si uplatňuje právo na súdnu ochranu. Tým, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, článkov 46 ods. 2 a 48 ods. 2 SR a článku 38 ods. 2 ústavného Namietal aj meritórne posúdenie pôvodného nároku uplatnenom v konaní, ktoré žiadal obnoviť, a to, že žalovaný bol oprávnený konať o sociálnych dávkach policajtov, len do 30.06.2002. Jeho kasačná sťažnosť obsahovala invektívy voči sudcom, ktorí rozhodovali v predchádzajúcich konaniach, ktoré inicioval, vrátane sudcu, ktorý vydal tu napadnuté uznesenie.

3. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný v zmysle prvá veta , dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

5. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa 21.11.2019 odmietol žalobu žalobcu ako oneskorene podanú. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29.07.2020 jeho kasačnú sťažnosť zamietol. Žalobca podal dňa 08.02.2022 žalobu na obnovu tohto konania, ktorú Krajský súd v Žiline uznesením č. k. - 27 z 01.03.2022 odmietol z dôvodu, že žalobca nebol zastúpený advokátom. Toto uznesenie bolo kasačným súdom uznesením sp. zn. zo dňa 14.07.2023 zrušené a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd v Banskej Bystrici následne tu napadnutým uznesením žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa pre nesplnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa . Voči tomuto uzneseniu podal žalobca opäť kasačnú sťažnosť.

6. Podľa žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Podľa správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. Podľa ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 7. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

8. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty ( ) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v .

9. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v . V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.

10. Podľa ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa v spojení s sa pojednávanie o žalobe na obnovu konania musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva

vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch o tejto správnej žalobe rozhoduje správny súd bez pojednávania ( v spojení s ). Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.

11. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že v zmysle sa majú na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použiť ustanovenia druhej časti , kasačný súd poukazuje na slovo „primerane“, čo znamená, že tieto ustanovenia sa použijú na konanie o žalobe na obnovu konania len vtedy, ak samotné ustanovenia o tejto žalobe nezakotvujú osobitný procesný postup. Okrem toho, že samotné žalobcom priorizované ustanovenia druhej časti stanovujú rozhodovať rozsudkom len vo veci samej, aj ustanovenia o obnove konania v súlade s týmto všeobecným princípom stanovujú, že v prípade rozhodovania o procesných podmienkach sa rozhoduje uznesením ( ). Nedôvodná je aj jeho námietka, že sa nemohol vyjadriť k vykonaným dôkazom, pretože v danom prípade nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby na obnovu konania.

12. Nedôvodná je tiež námietka, že došlo k porušeniu citovaných článkov Dohovoru, či Listiny základných práv a slobôd, keďže ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok ( SR). Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon () ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.

13. Nemožno ako dôvodné vyhodnotiť ani sťažnostné námietky týkajúce sa meritórneho posúdenia rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci pôvodného konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, keďže tieto námietky by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy konania.

14. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa zamietol.

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania ( a contrario).

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. 1. Podľa pripájam svoje odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.12.2024. V uvedenej právnej veci Najvyšší správny súd ako súd kasačný rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -17 zo dňa 30.01.2024, ktorým správny súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. .

2. Podľa (veta prvá) musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Podľa , táto povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , t. j. o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia.

3. Správnou žalobou je podľa žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Zo systematického zaradenia ustanovenia a nasl. , ktorými je upravený inštitút obnovy konania, do piatej časti upravujúcej opravné prostriedky vyplýva, že žaloba na obnovu konania je opravným prostriedkom

a nie je správnou žalobou v zmysle . Preto ju ani nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle hoci smeruje voči žalovanej.

4. Ust. komplexne upravuje povinnosť zastúpenia advokátom pri žalobe o obnove. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Citované ustanovenie teda obsahuje jedinú výnimku z povinného zastúpenia advokátom, a to pre žalobcu (resp. jeho zamestnanca alebo člena), pokiaľ tento preukáže vysokoškolské právnické vzdelanie (obdobne ). Zároveň z ustanovenia nevyplýva žiadna iná výnimka, ktorá by ustanovovala výnimky pre určité druhy žalôb (porovnaj ). Pokiaľ výnimka z povinného právneho zastúpenia nie je upravená v a vo vzťahu k obnove konania ju nemožno vyvodzovať ani z iných ustanovení , možno konštatovať, že takáto výnimka neplatí ani v prípade, ak žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu vydanému v správnom súdnom konaní, v ktorom nebola povinnosť zastúpenia advokátom ( ). Otázka, či žalobca v konaní o správnej žalobe ne/mal byť povinne zastúpený podľa ust. je irelevantná pre posúdenie splnenia podmienky povinného zastúpenia pri podaní žaloby na obnovu konania podľa ust. . Preto aj ak sa žalobca domáha obnovy konania o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ), musí byť pri podaní žaloby na obnovu tohto konania zastúpený v súlade s ust. a až v prípade obnoveného konania o správnej žalobe podľa a nasl. sa na neho bude opätovne vzťahovať výnimka podľa , avšak skutočnosť, že v konaní o samotnej správnej žalobe v sociálnych veciach žalobca nemusí byť zastúpený je nepodstatná.

5. Ako už bolo vyššie uvedené, samotná žaloba na obnovu konania je z hľadiska systematiky mimoriadnym opravným prostriedkom. V kasačnom konaní tak kasačný súd koná o mimoriadnom opravnom prostriedku - o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu o inom mimoriadnom opravnom prostriedku - o žalobe na obnovu konania. Nezodpovedá potom logike, aby v konaní o žalobe na obnovu konania musel byť žalobca povinne zastúpený podľa a v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom proti tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku by bola otázka povinného zastúpenia posudzovaná podľa , t. j. ako keby bola kasačná sťažnosť podaná proti správnej žalobe podľa a . Keďže sa v prejednávanej veci nekoná o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu o správnej žalobe podľa a , ale proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku, nemôže sa žalobca dovolávať výnimky uvedenej v .

6. V prejednávanej veci by sa žalobca teoreticky mohol dovolávať iba výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa , ktorú pripúšťa aj ust. , teda že sám žalobca (resp. jeho zamestnanca alebo člen) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Táto výnimka sa neviaže výslovne len k podaniu správnej žaloby podľa a ako v prípade výnimky . Žalobca preukazuje svoje právnické vzdelanie diplomom o vykonaní rigoróznej skúšky podľa na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. V prípade uvedenej fakulty už Český ústavný súd v náleze zo dňa 13.09.1995, sp. zn. Pl vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy SNB nebola právnickou fakultou poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva. S prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) možno konštatovať, že žalobca nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle a v dôsledku toho sa nemôže dovolávať ani výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa .

7. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa byť v kasačnom konaní zastúpený advokátom, vrátane spísania kasačnej sťažnosti. O tejto povinnosti bol žalobca v napadnutom uznesení riadne poučený, avšak žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nespĺňala podmienky podľa , preto ju kasačný súd mal podľa odmietnuť bez meritórneho preskúmania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.