Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Sa/2/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Šagátova č. 1, 874 01 Bratislava 1, o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. (pôvodne vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ), takto

rozhodol:

Žalobu na obnovu konania o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania .

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil dňa 08. februára 2022 Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj „správny súd“) žalobu na obnovu konania, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Dôvodom podanej žaloby na obnovu konania bolo tvrdenie žalobcu, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -23 zo dňa 21. novembra 2019 (ďalej aj „Uznesenie zo dňa 21. novembra 2019“) boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv, ako aj právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca tvrdil, že napadnutým právoplatným Uznesením zo dňa 21. novembra 2019 došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že sa v poradí štvrtou správnou žalobou zo dňa 07. júna 2019 domáhal na správnom súde svojho práva na starobný dôchodok porušeného Rozhodnutím generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 17. júna 2019. Krajský súd v Žiline správnu žalobu žalobcu zo dňa 07. júna 2019 podľa tvrdenia žalobcu zamietol (správne malo byť uvedené odmietol) Uznesením č. k. zo dňa 21. novembra 2019 bez nariadenia pojednávania, hoci rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 17. júna 2019 došlo k hrubému porušeniu čl. 19 Dohovoru č. 128, a preto malo byť toto rozhodnutie zrušené. Takýmto postupom podľa žalobcu mala zákonná sudkyňa porušiť čl. 6 a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, a SR a čl. 38 ods. 2 ústavného Žalobca Uznesenie zo dňa 21. novembra 2019 napadol kasačnou sťažnosťou zo dňa 02. decembra 2019, pričom kasačný súd (Najvyšší súd SR) jeho kasačnú sťažnosť zamietol Uznesením č. k. zo dňa 29. júla 2020. Žalobca následne v žalobe poukázal na to, že už žalobou na obnovu konania zo dňa 13.09.2020 sa domáhal obnovy konania vo veci starobného dôchodku ukončeného právoplatným Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -23 zo dňa 21. novembra 2019, o ktorej žalobe Krajský súd v Žiline rozhodol Uznesením č. k. - 15 zo dňa 29. októbra 2020 tak, že žalobu zamietol (správne mal byť uvedené odmietol). O žalobcom následne podanej kasačnej sťažnosti proti Uzneseniu zo dňa 29. októbra 2020 rozhodol kasačný súd Uznesením č. k. zo dňa 30. novembra 2021 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým povolí obnovu konania vo veci podanej správnej žaloby

zo dňa 15. septembra 2019, ktorou žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17. júna 2019.

2. Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 08. februára 2022 Uznesením č. k. -27 zo dňa 01. marca 2022 ako podanú neoprávnenou osobou odmietol s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s odôvodnením, že už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním podľa ust. a žalobca nedostatok tejto procesnej podmienky neodstránil ani v lehote stanovenej správnym súdom v Uznesení č. k.

- 17 zo dňa 17. februára 2022. 3. Proti Uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -27 zo dňa 01. marca 2022 podal žalobca kasačnú sťažnosť doručenú správnemu súdu dňa 17. marca 2023, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) Uznesením č. k. zo dňa 14. júla 2023 tak, že Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -27 zo dňa 01. marca 2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. NSS SR v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia konštatoval, že „ základné konanie, ktorého obnovy sa žalobca v tomto konaní domáhal, je súdne konanie vedené pod sp. zn. , ktorého predmetom bol súdny prieskum rozhodnutia vo veci starobného dôchodku žalobcu. Vzhľadom na charakter predmetného rozhodnutia možno uzavrieť, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v a nasl. . Vo vzťahu k správnym žalobám v sociálnych veciach sa uplatňujú výnimky z povinného právneho zastúpenia v zmysle ... Súčasne pre správne žaloby v sociálnych veciach je špecifické, že správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ...“. Ďalej kasačný súd v bode 25 zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že „podľa právneho názoru kasačného súdu je potrebné vyššie uvedené ustanovenia premietnuť vo vzťahu k povinnému zastúpeniu aj v konaní na obnovu konania v zmysle a nasl. “.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 5. Vzhľadom na to, že vec bola kasačným súdom vrátená Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a rozhodnutie, bola zapísaná a je vedená pod novou spisovou značkou . 6. Správny súd pred rozhodovaním o povolení obnovy konania na základe podanej žaloby skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky prípustnosti obnovy konania. 7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 8. Podľa , (1) Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. (2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené. 9. Podľa , (1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. (2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi. 10. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 11. Podľa správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

12. Podľa ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 13. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti a nezmeniteľnosti, ktorého využívanie by malo byť výnimočné a v žiadnom prípade nejde o nástroj zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ust. . Zákon upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle cit. ust. prípustná len vtedy, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní; b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením; c) napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 14. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Podľa žalobcom uplatnených dôvodov žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od svojho tvrdenia, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -23 zo dňa 21. novembra 2019 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných práv a slobôd, SR a všeobecnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca tiež uviedol, že napadnutým právoplatným rozhodnutím došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde ako príklad uviedol rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07. mája 2003, sp. zn. zo dňa 20. decembra 2001, zo dňa 20. decembra 1995. Keďže podľa právneho názoru vysloveného v Uznesení NSS SR sp. zn. zo dňa 14. júla 2023, ktorým je správny súd v zmysle viazaný, ide o žalobu o obnovu konania, ktorému predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach, kde v zmysle správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, postupoval správny súd v zmysle a zaoberal sa prípustnosťou obnovy konania podľa , aj keď sám žalobca v žalobe žiaden zo zákonom vymedzeným dôvodov prípustnosti obnovy konania výslovne neuviedol. Ak by správny súd (s prihliadnutím na obsahové vymedzenie žaloby na obnovu konania) tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe posúdil ako dôvod obnovy konania upravený v , je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, resp. pre splnenie podmienky existencie dôvodu uvedeného v , je potrebné, aby o porušení základných práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Žalobca žiadne rozhodnutie ESĽP, ktorým by bolo rozhodnuté o porušení základných práv a slobôd účastníka konania (žalobcu) nepredložil, ani na takéto rozhodnutie nepoukázal vo svojej žalobe, a preto dôvod na obnovu konania v zmysle nie je daný. Súčasne má správny súd za to, že z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplýva ani existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ust. , t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, keďže žalobca nepredložil, a ani neoznačil, žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by boli skutočnosti v zmysle osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v boli právoplatne odsúdené za trestný čin, resp. boli uznané vinnými zo spáchania trestného činu alebo rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované, že sudca, iný účastník konania alebo osoba zúčastnená na koni konaní naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu). Nebola ani tvrdená (a ani preukázaná, resp. osvedčená) príčinná súvislosť medzi trestným činom zákonom vymedzených subjektov a nepriaznivým rozhodnutím pre účastníka konania (žalobcu). Konštatovanie žalobcu v žalobe na obnovu konania, že „podáva trestné oznámenie na všetkých sudcov, ktorí boli zainteresovaní v uvedených uzneseniach v danej veci“, nie možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle . Správnym súdom nebola zistená a ani žalobcom nebola tvrdená (a ani osvedčená) existencia dôvodu podľa ust. , t. j. že by bolo Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -23 zo dňa 21. novembra 2019 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by

pre žalobcu bolo záväzné. Z pripojeného spisu vedeného Krajským súdom v Žiline č. k. vyplýva, že žalobca sa v tomto (základnom) konaní podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17. júna 2019, pričom správny súd rozhodol o podanej správnej žalobe Uznesením sp. zn. zo dňa 21. novembra 2019 tak, že žalobu odmietol ako oneskorene podanú podľa , keďže bola podaná po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote ( ). O žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti predmetnému Uzneseniu zo dňa 21. novembra 2019 rozhodol kasačný súd Uznesením sp. zn. zo dňa 29. júla 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 15. Správny súd teda nezistil existenciu žiadneho zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa , alebo písm. c) . Žalobca tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania v žalobe o obnovu konania ani neuvádzal, ani nijakým spôsobom neosvedčil, resp. nepreukázal, v žalobe uvádzal len tvrdenia, ktoré sú pre posúdenie prípustnosti obnovy konania právne irelevantné. Preto správny súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. 16. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe na obnovu konania nezodpovedajú žiadnemu zo zákonom predpokladaných dôvodov (, , ), za ktorých je prípustné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (prípustnosť obnovy konania) žalobou na obnovu konania a ani správny súd žiaden relevantný (zákonom stanovený) dôvod na obnovu konania nezistil. Správny súd preto žalobu žalobcu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietol s poukazom na , pretože je zjavne nedôvodná. 17. Podľa , (1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 18. Z ustanovenia vyplýva, že správny súd je oprávnený v taxatívne určených prípadoch ( až písm. e) ) ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Správny súd v takomto prípade rozhoduje uznesením a nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ). V prípade vydania uznesenia o odmietnutí žaloby na obnovu konania v zmysle ide o vydanie rozhodnutia procesného charakteru, a preto nie je potrebné, aby správny súd nariadil pojednávanie. V tomto prípade sa nejedná o prejednanie veci samej. Správny súd nezistil existenciu dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle , a preto postupoval v súlade s . 19. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 20. Podľa , (1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. (2) Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 21. Podľa , (1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. (3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 22. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd súčasne rozhodol o trovách kasačného konania s poukazom na v spojení s a tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ). Podľa , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.