Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Sa-29-2020.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Subarea
27Sa/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava 1, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/32/2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 13.09.2020 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 13.09.2020, ktoré bolo v elektronickej forme odoslané Krajskému súdu v Žiline dňa 13.09.2020, žalobca navrhol obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/32/2019. Uviedol, že nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako podaním žaloby na obnovu konania v zmysle § 473 písm. b) Zákona č. 162/2015 Z. z. Na odôvodnenie žaloby na obnovu konania uviedol nasledovné tvrdenia: V rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR. Napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. V poradí štvrtou správnou žalobou zo dňa 07.06.2019 (správne malo byť uvedené zo dňa 15.09.2019
- poznámka správneho súdu) sa žalobca domáhal svojho práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019. Správny súd jeho správnu žalobu zamietol uznesením zo dňa 21.11.2019 (č. k. 28Sa/32/2019), pričom týmto rozhodnutím súd vedome a na základe politickej objednávky porušil článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, vedome porušil článok 46 ods. 3 Ústavy SR a úmyselne nerešpektoval ani všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo k porušeniu článku 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým bola aplikovaná do nášho právneho poriadku Listina základných ľudských práv a slobôd. Bol porušený aj článok 46 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo dňa 21.11.2019 zamietol správnu žalobu zo dňa 15.09.2019, vedome konal v rozpore so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného súdu (napr. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95), v zmysle ktorého požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Žalobca žiadal vydať rozsudok, ktorým správny súd povolí obnovu konania vo veci podanej správnej žaloby zo dňa 15.09.2029 (správne malo byť 15.09.20219 - poznámka správneho súdu), ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019.
2. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/32/2019 vyplýva, že sa žalobca v tomto konaní domáhal rozhodnutia správneho súdu, ktorým by došlo ku zrušeniu rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým žalovaný podľa § 84 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07.06.2019 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný orgán. O uvedenej správnej žalobe Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením sp. zn. 28Sa/32/2019 zo dňa 21. novembra 2019 tak, že žalobu odmietol. Skonštatoval, že sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. f) Zákona č. 71/1967 Zb., teda z dôvodu, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z tohto dôvodu osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok (§ 30 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb.). Ide o jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre nadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo jednostupňové právoplatné rozhodnutie č. GR-ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019 a žalovaným je orgán, ktorý ho vydal, t.j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 180 ods. 1 druhá veta SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). Správny súd skonštatoval, že pri posudzovaní včasnosti podania predmetnej správnej žaloby zistil, že žalobca podal žalobu oneskorene, pretože napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2019 a žaloba bola podaná dňa 15.09.2019, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie, v nadväznosti na čo podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správnu žalobu odmietol. Proti uzneseniu č. k. 28Sa/32/2019-23 zo dňa 21.11.2019 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Sžsk/1/2020 zo dňa 29. júla 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Rozhodnutie NS SR nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2020.
3. Podľa § 472 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
Podľa § 481 ods. 2 SSP: Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e), ods. 2 SSP: Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak po e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
4. K inštitútu obnovy konania vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že ide o právny prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje, domáhať sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa § 472 SSP je
nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je podľa § 472 SSP prípustná len vtedy,
- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Na základe oboznámenia sa s predloženou žalobu na obnovu konania správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu žalobca špecifikoval odkazom napr. na sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95. Žalobca v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že žalobu podáva v zmysle § 473 písm. b) Správneho súdneho poriadku. Podľa úpravy § 473 písm. b) SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutia správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych, správny súd postupoval podľa § 481 ods. 2 SSP, nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania a skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b), c) SSP. I v tomto smere súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania či už podľa § 472 písm. a) (teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu iného účastníka konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní), alebo podľa § 472 písm. b) SSP (teda rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo podľa § 472 písm. c) SSP (teda rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom, že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií). Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nie je ani známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b) c) SSP. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave § 472 písm. a), b) a c) SSP vymedzené taxatívne. Z iných ako v ustanovení podľa § 472 písm. a), b), c) SSP vymedzených dôvodov nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je túto žalobu potrebné odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania v prejednávanej veci vyplýva z obsahu samotnej žaloby, nakoľko táto neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle úpravy § 472 SSP a tvrdenia, ktorými žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP a zároveň ani správny súd sám s poukazom na úpravu § 481 ods. 2 SSP žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil. V nadväznosti na úpravu podľa § 483 ods. 2 SSP správny súd pri závere o zjavnej nedôvodnosti predloženej žaloby na obnovu konania a rozhodnutí o jej odmietnutí podľa § 483 ods. 1, písm. e) SSP nedoručoval ostatným účastníkom konania
- žalovanému túto žalobu na vyjadrenie. O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko nariadenie pojednávania Správny súdny poriadok ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci samej, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods.
2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 483 písm. e) SSP je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania.
5. Podľa § 170 písm. a) SSP: Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.
Podľa § 480 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
6. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.