Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava 1, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 13.09.2020 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 13.09.2020, ktoré bolo v elektronickej forme odoslané Krajskému súdu v Žiline dňa 13.09.2020, žalobca navrhol obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Uviedol, že nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako podaním žaloby na obnovu konania v zmysle Na odôvodnenie žaloby na obnovu konania uviedol nasledovné tvrdenia: V rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj SR. Napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. V poradí štvrtou správnou žalobou zo dňa 07.06.2019 (správne malo byť uvedené zo dňa 15.09.2019

- poznámka správneho súdu) sa žalobca domáhal svojho práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019. Správny súd jeho správnu žalobu zamietol uznesením zo dňa 21.11.2019 (č. k. ), pričom týmto rozhodnutím súd vedome a na základe politickej objednávky porušil článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, vedome porušil SR a úmyselne nerešpektoval ani všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo k porušeniu článku 38 ods. 2 Ústavného , ktorým bola aplikovaná do nášho právneho poriadku Listina základných ľudských práv a slobôd. Bol porušený aj SR. Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo dňa 21.11.2019 zamietol správnu žalobu zo dňa 15.09.2019, vedome konal v rozpore so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného súdu (napr. , , ), v zmysle ktorého požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 SR nemôže byť závislá ani od toho v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Žalobca žiadal vydať rozsudok, ktorým správny súd povolí obnovu konania vo veci podanej správnej žaloby zo dňa 15.09.2029 (správne malo byť 15.09.20219 - poznámka správneho súdu), ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019.

2. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. vyplýva, že sa žalobca v tomto konaní domáhal rozhodnutia správneho súdu, ktorým by došlo ku zrušeniu rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019, ktorým žalovaný podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07.06.2019 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný orgán. O uvedenej správnej žalobe Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 21. novembra 2019 tak, že žalobu odmietol. Skonštatoval, že sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo konanie zastavené podľa , teda z dôvodu, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z tohto dôvodu osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok ( ). Ide o jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre nadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo jednostupňové právoplatné rozhodnutie č. GR-ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 17.06.2019 a žalovaným je orgán, ktorý ho vydal, t.j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky ( druhá veta v spojení s ). Správny súd skonštatoval, že pri posudzovaní včasnosti podania predmetnej správnej žaloby zistil, že žalobca podal žalobu oneskorene, pretože napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2019 a žaloba bola podaná dňa 15.09.2019, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie, v nadväznosti na čo podľa správnu žalobu odmietol. Proti uzneseniu č. k. -23 zo dňa 21.11.2019 podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 29. júla 2020 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Rozhodnutie NS SR nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2020.

3. Podľa (ďalej ako ): Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

Podľa , : Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

Podľa : Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

Podľa , : Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak po e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

4. K inštitútu obnovy konania vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že ide o právny prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje, domáhať sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa je

nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je podľa prípustná len vtedy,

- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,

- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,

- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Na základe oboznámenia sa s predloženou žalobu na obnovu konania správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu žalobca špecifikoval odkazom napr. na sp. zn. , , . Žalobca v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že žalobu podáva v zmysle . Podľa úpravy žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutia správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych, správny súd postupoval podľa , nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania a skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy , , . I v tomto smere súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania či už podľa (teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu iného účastníka konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní), alebo podľa (teda rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo podľa (teda rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom, že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií). Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa , , žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nie je ani známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy , c) . Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave , a vymedzené taxatívne. Z iných ako v ustanovení podľa , , vymedzených dôvodov nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je túto žalobu potrebné odmietnuť podľa , teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania v prejednávanej veci vyplýva z obsahu samotnej žaloby, nakoľko táto neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle úpravy a tvrdenia, ktorými žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania podľa , , a zároveň ani správny súd sám s poukazom na úpravu žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil. V nadväznosti na úpravu podľa správny súd pri závere o zjavnej nedôvodnosti predloženej žaloby na obnovu konania a rozhodnutí o jej odmietnutí podľa , nedoručoval ostatným účastníkom konania

- žalovanému túto žalobu na vyjadrenie. O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko nariadenie pojednávania ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci samej, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania ( ods.

2 v spojení s ). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania.

5. Podľa : Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.

Podľa : Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

6. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.