Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/186/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: T.. C. P., M.. XX. XX. XXXX, Q. Y. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.

- 19 zo dňa 28.07.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) uznesením č. k. - 19 zo dňa 28.07.2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol postupom podľa (ďalej len „“) ako zjavne nedôvodnú žalobu žalobcu zo dňa 02.05.2022, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. .

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že v konaní sp. zn. bola uznesením zo dňa 18.05.2020 odmietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020. Proti uzneseniu zo dňa 18.05.2020 podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú kasačný súd uznesením sp. zn. zo dňa 09.09.2020 zamietol

3. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Správny súd v napadnutom uznesení konštatoval, že postupoval podľa a skúmal, či sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle . Vychádzajúc z obsahu žaloby na obnovu konania skonštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania. Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa , , žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správny súd skonštatoval, že mu nie je ani známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle , , . Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa taxatívne vymedzuje ako dôvody obnovy konania v zmysle , , a z iných dôvodov nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že túto je potrebné odmietnuť podľa . Správny súd s poukazom na ust. nedoručoval žalobu na obnovu konania žalovanému na vyjadrenie. Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa

je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania.

4. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný, tak ako je označený v žalobe na obnovu konania, je rozdielny od žalovaného v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. (konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha). Predmetom konania sp. zn. bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.03.2020, čiže predmetom v prejednávanej veci v konečnom dôsledku je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. Uvedená skutočnosť neovplyvnila závery správneho súdu, ktoré sa viazali k nesplneniu podmienok pre obnovu konania.

5. Proti uzneseniu správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca. Uviedol, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, podanie bolo nezákonne odmietnuté, na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve a tiež že nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Konkrétne namietal, že správny súd napadnutým uznesením odmietol jeho žalobu na obnovu konania zo dňa 02.05.2022 bez nariadenia verejného konania. Nezákonný procesný postup správneho súdu spočíva v tom, že bez verejného konania a bez jeho účasti bola odmietnutá jeho správna žaloba na obnovu konania, ktorou si uplatňuje právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva na starobný dôchodok, pričom v zmysle žaloba, ktorou sa domáha svojho práva, nemôže byť odmietnutá. Tým, že o jeho podanej správnej žalobe nebolo rozhodnuté na verejnom konaní, nebol riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k dôkazom došlo k porušeniu . Došlo aj k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

7. Ďalej uviedol, že GR ZVJS nemalo zákonnú právomoc rozhodovať o jeho žiadosti zo dňa 11.02.2020, keďže nemalo zákonnú právomoc rozhodovať o dávkach sociálneho zabezpečenia bývalých príslušníkov ZVJS, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa O tejto zákonnej prekážke mali vedieť aj sudkyne, ktoré odmietli bez verejného podania a bez jeho účasti jeho podania. Uviedol, že o jeho žiadosti je oprávnená konať jedine Sociálna poisťovňa.

8. Žalobca žiadal kasačný súd, aby zastavil konanie o ním podanej žalobe na obnovu konania zo dňa 02.05.2022 a uložil povinnosť GR ZVJS, aby v kasačným súdom určenom termíne odstúpil žiadosť žalobcu zo dňa 11.02.2020 Sociálnej povinnosti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal o vylúčenie JUDr. Jany Martinčekovej z konania v tejto veci.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

11. Podľa žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

14. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

15. Kasačný súd konštatuje, že uznesením sp. zn. zo dňa 30.01.2023 rozhodol Najvyšší správny súd SR o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti sudkyni JUDr. Jane Martinčekovej tak, že niet zákonného dôvodu na jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci.

16. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, zistil nasledovné

- žalobca sa žalobou zo dňa 14.05.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia GR ZVJS (označený žalobcom ako žalovaný) č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020, ktoré k žalobe pripojil;

- správny súd uznesením zo dňa 18.05.2020 č.k. -16 žalobu žalobcu odmietol z dôvodu neprípustnosti podľa v spojení s , z dôvodu absencie spôsobilého predmetu súdneho prieskumu;

- proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej kasačný súd rozhodol tak, že ju zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2020;

- predmetom kasačného konania v tu preskúmavanej veci je uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. - 19 zo dňa 28.07.2022, ktorým správny súd ako zjavne nedôvodnú odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

17. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

18. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty ( ) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v .

19. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali. Krajský súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal, v súlade s ust. prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v . V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by niektorý z možných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania aspoň osvedčovali. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.

20. Podľa ak správny súd žalobu na obnovu konania odmietne, urobí tak formou uznesenia. Podľa v spojení s sa pojednávanie musí nariadiť len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to len v prípade, ak sa prejednáva vec v jej merite, teda na prejednanie obsahu správnej žaloby a vykonanie prípadného dokazovania. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania ( v spojení s ). Správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby nerozhodol vo veci samej, ale o podmienkach konania. Správny súd teda nepochybil, keď žalobu odmietol bez nariadenia pojednávania.

21. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie kasačný súd po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ust. zamietol.

22. O trovách bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania ( a contrario).

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky IČS: 5022200245

O D L I Š N É S T A N O V I S K O

1. Podľa pripájam svoje odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.08.2023. V uvedenej právnej veci Najvyšší správny súd ako súd kasačný rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. - 19 zo dňa 28.07.2022, ktorým správny súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. .

2. Podľa (veta prvá) musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Podľa , táto povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , t. j. o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia.

3. Správnou žalobou je podľa žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Zo systematického zaradenia ustanovenia a nasl. , ktorými je upravený inštitút obnovy konania, do piatej časti upravujúcej opravné prostriedky vyplýva, že žaloba na obnovu konania je opravným prostriedkom a nie je správnou žalobou v zmysle . Preto ju ani nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle .

4. Ust. komplexne upravuje povinnosť zastúpenia advokátom pri žalobe o obnove. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Citované ustanovenie teda obsahuje jedinú výnimku z povinného zastúpenia advokátom, a to pre žalobcu (resp. jeho zamestnanca alebo člena), pokiaľ tento preukáže vysokoškolské právnické vzdelanie (obdobne ). Zároveň z ustanovenia nevyplýva žiadna iná výnimka, ktorá by ustanovovala výnimky pre určité druhy žalôb (porovnaj ). Pokiaľ výnimka z povinného právneho zastúpenia nie je upravená v a vo vzťahu k obnove konania ju nemožno vyvodzovať ani z iných ustanovení , možno konštatovať, že takáto výnimka neplatí ani v prípade, ak žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu vydanému v správnom súdnom konaní, v ktorom nebola povinnosť zastúpenia advokátom ( ). Otázka, či žalobca v konaní o správnej žalobe ne/mal byť povinne zastúpený podľa ust. je irelevantná pre posúdenie splnenia podmienky povinného zastúpenia pri podaní žaloby na obnovu konania podľa ust. . Preto aj ak sa žalobca domáha obnovy konania o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ), musí byť pri podaní žaloby na obnovu tohto konania zastúpený v súlade s ust. a až v prípade obnoveného konania o správnej žalobe podľa a nasl. sa na neho bude opätovne vzťahovať výnimka podľa , avšak skutočnosť, že v konaní o samotnej správnej žalobe v sociálnych veciach žalobca nemusí byť zastúpený, je nepodstatná.

5. Ako už bolo vyššie uvedené, samotná žaloba na obnovu konania je z hľadiska systematiky mimoriadnym opravným prostriedkom. V kasačnom konaní tak kasačný súd koná o mimoriadnom opravnom prostriedku - o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu o inom mimoriadnom opravnom prostriedku - o žalobe na obnovu konania. Nezodpovedá potom logike, aby v konaní o žalobe na obnovu konania musel byť žalobca povinne zastúpený podľa a v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom proti tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku by bola otázka povinného zastúpenia posudzovaná podľa , t. j. ako keby bola kasačná sťažnosť podaná proti správnej žalobe podľa a . Keďže sa v prejednávanej veci nekoná o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu o správnej žalobe podľa a , ale proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku, nemôže sa žalobca dovolávať výnimky uvedenej v .

6. V prejednávanej veci by sa žalobca teoreticky mohol dovolávať iba výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa , ktorú pripúšťa aj ust. , teda že sám žalobca (resp.

jeho zamestnanec alebo člen) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Táto výnimka sa neviaže výslovne len k podaniu správnej žaloby podľa a ako v prípade výnimky . Žalobca preukazuje svoje právnické vzdelanie diplomom o vykonaní rigoróznej skúšky podľa na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. V prípade uvedenej fakulty už Český ústavný súd v náleze zo dňa 13.09.1995, sp. zn. Pl vyslovil záver, že žiadna z fakúlt Vysokej školy ZNB nebola právnickou fakultou poskytujúcou univerzálne právnické vzdelanie vo všetkých odboroch práva. S prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) možno konštatovať, že žalobca nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle a v dôsledku toho sa nemôže dovolávať ani výnimky z povinného zastúpenia advokátom podľa .

7. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa byť v kasačnom konaní zastúpený advokátom, vrátane spísania kasačnej sťažnosti. O tejto povinnosti bol žalobca v napadnutom uznesení riadne poučený, avšak žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nespĺňala podmienky podľa , preto ju kasačný súd mal podľa odmietnuť bez meritórneho preskúmania.

V Bratislave 09.08.2023

JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu (podpísané elektronicky)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.