Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/20/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: T.. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava IČO 00 166 073 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020 o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 02.05.2022 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním elektronicky doručeným krajskému súdu dňa 02.05.2022, žalobca navrhol obnovu konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. . Uviedol, že nápravu nie je možné dosiahnuť inak ako podaním žaloby na obnovu konania. Poukázal na to, že jeho žaloba smeruje proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.05.2020, ktorým bola odmietnutá jeho správna žaloba zo dňa 14.05.2020, ktorou sa v zmysle , ( ďalej aj len „SSP“), domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.03.2020, ktorým malo byť porušené jeho právo na starobný dôchodok, a ktorým mal byť hrubo porušený článok 19 Dohovoru č. 128 Listiny základných ľudských práv všeobecný zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ako aj všeobecne záväzné právne rozhodnutia Ústavného súdu. Podanie žaloby na obnovu konania zdôvodnil žalobca podľa . Citoval článok 19 z Dohovoru č. 128 a uviedol, že vyplácanie starobného dôchodku, ak požiada žiadosťou o jeho vyplácanie, tak tento starobný dôchodok sa musí žiadateľovi vyplácať do konca života. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy, v danom prípade, rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11.03.2020, ktorým je porušený článok 128 je nezákonné, malo by byť zrušené správnym súdom. Ďalej uviedol, že Generálne riaditeľstvo ZVJS nie je a nemôže byť účastníkom konania, teda nemôže byť žalovaným. V zmysle , môže to byť len ministerstvo. Citoval a ,, . Vo veci vydaného rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 podal žalobca 14.05.2020 správnu žalobu, ktorú odôvodnil a v spojení s . Zdôraznil, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým je v danom prípade rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 a rozhodujú o správnych žalobách v sociálnych veciach. Tým aj zdôvodnil podanie správnej žaloby zo dňa 14.05.2020. „Konanie a rozhodovanie sa môže týkať len rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.03.2020. „Elitná justičná mafiánska zločinecká sudkyňa T.. L. v danej veci uznesením sp. zn. zo dňa 18.05.2020 bez verejného konania, bez mojej účasti, moju správnu žalobu zo dňa 14.05.2020 v rozpore s medzinárodnými dohovormi, Listinou základných ľudských práv, SR ako aj príslušnými ustanoveniami , odmietla, namiesto toho, aby aj bez verejného konania, v zmysle ustanovenia zrušila rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 pre hrubé porušenie článku 19 Dohovoru č. 128.“ Voči uzneseniu správneho súdu zo dňa 18.05.2020 v zákonom

určenej lehote podal žalobca kasačnú sťažnosť. Senát kasačného súdu, namiesto toho, aby napravil hrubé a vedomé porušenie článku 19 Dohovoru č. 128 zo strany správneho súdu, uznesením 09.09.2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu, hoci bol podľa viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti, sťažnostnými bodmi, a keďže v konaní došlo k hrubému porušeniu základných procesných práv, tak senát kasačného súdu bol viazaný sťažnostným návrhom. Zo strany správneho súdu ako aj kasačného súdu bolo konštatované, že žalobca sa dňa 05.10.2020 domáhal obnovy konania, ktoré odôvodnil tým, že boli porušené jeho základné procesné práva a zo strany správneho súdu malo dôjsť k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Správny súd, konkrétne „samosudca T.. Q.“, namiesto toho, aby napravil hrubé nedostatky elitnej členky mafiánskej justičnej zločineckej sudkyne L. týkajúce sa porušenia článku 19 Dohovoru č. 128, porušenie práva na verejné konanie za jeho účasti, tak sa sám dal na cestu nezákonnosti. Nepochopiteľne, podľa žalobcu, správny súd rozhodol o jeho správnej žalobe na obnovu konania už 2x bez nariadenia verejného konania, hoci podľa žalobcu mal správny súd nariadiť verejné konanie. Správny súd vedel, ak nie, mal vedieť, že rozhodnutím správneho orgánu GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 došlo k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128. K porušeniu zákona podľa žalobcu došlo i zo strany najvyššieho správneho súdu, a to uznesením zo dňa 30.03.2022, ktorým kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. „Pochopiteľne, že uvedenému senátu predsedala T.. A.“. Konštatoval žalobca, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 bol hrubo porušený článok 19 Dohovoru č. 128. Kasačný súd vedel, že rozhodnutím zo dňa 11.03.2020 došlo k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128. Svojim rozhodnutím nenapravil pochybenie správneho súdu. Správny súd svojim uznesením zo dňa 04.11.2021 jeho správnu žalobu na obnovu konania zo dňa 05.10.2021 odmietol. V danej veci došlo 2x k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128 ako aj základných procesných práv, keď kasačný súd svojim uznesením zo dňa 30.03.2022 (sp. zn. ), zamietol kasačnú žalobu zo dňa 29.11.2021. Keďže došlo k porušeniu základných procesných práv žalobcu, žiadal žalobca o obnovu konania podanej správnej žaloby zo dňa 14.05.2020, ktorou žiadal o ochranu už vzniknutého práva, a to práva na starobný dôchodok, ktorá bola nezákonne odmietnutá právoplatným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.05.2020 „elitnou mafiánskou justičnou zločineckou sudkyňou L.“. (č. l. 4 spisu) Na základe týchto skutočností žiadal povoliť obnovu správnej žaloby zo dňa 14.05.2020.

2. Žalobou zo dňa 14.05.2020 domáhal sa žalobca, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej GR ZVJS) číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020, ktoré k žalobe pripojil. Žalobu odôvodnil tým, že v poradí 13. písomnou žiadosťou zo dňa 11.02.2020 požiadal žalovaného o zápočet doby výkonu služby v trvaní 26 rokov do doby sociálneho poistenia a následné priznanie starobného dôchodku od 22.09.2003 podľa , na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.03.2020 zastavil konanie o tejto jeho žiadosti. Toto rozhodnutie trpí vadami, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Nezákonnosť videl najmä v tom, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že o jeho žiadosti žalovaný už právoplatne rozhodol rozhodnutím zo dňa 05.04.2013. Rozhodnutie zo dňa 05.04.2013 je však nezákonné a neplatné. V žalobe ďalej uviedol, že voči napadnutému rozhodnutiu v zmysle a v zmysle podal dňa 23.03.2020 odvolanie. Ministerka spravodlivosti SR ako odvolací orgán ku dňu podania tejto žaloby nerozhodla o jeho odvolaní voči rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 11.03.2020. Navrhol rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11.03.2020 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020, z ktorého vyplýva podľa jeho poučenia, že proti nemu možno podať odvolanie do 15 dní orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a podanie odvolania má odkladný účinok.

4. Krajský súd v Žiline rozhodol vo veci uznesením zo dňa 18.05.2020 pod č.k. -16, ktorým žalobu žalobcu odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V predmetnom rozhodnutí uviedol, že: „Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj využil a podal voči nemu odvolanie. Podanie odvolania ma suspenzívny účinok, ktorý má ten následok, že odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie teda doposiaľ nie je právoplatné. však vylučuje právomoc správneho súdu pri

prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu. V danom prípade teda nie je splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, a to nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. V danom prípade žalobca podal správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Uvedená situácia nie je situáciou predčasne podanej žaloby v zmysle a túto vadu nie je možné zhojiť ani tým, ak následne po začatí správneho súdneho konania lehota na podanie žaloby proti prípadne vydanému druhostupňovému rozhodnutiu už začala plynúť. Ako vyplýva z komentára Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, s. 535: „Logicky však vyššie uvedeným spôsobom nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu pred konaním alebo počas konania o riadnom opravnom prostriedku. V tomto prípade totiž podanú žalobu ani nie je možné považovať za predčasne podanú, a preto bude na mieste jej odmietnutie v zmysle z dôvodu jej neprípustnosti s odkazom na znenie .“ V prejednávanej veci sa jedná práve o takúto situáciu.“ „Žalobca tak má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ním podaného odvolania a žalobca následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote“.

5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej žalobca namietol, že bol porušený rozhodnutím správneho súdu zákon tým, že nesprávnym procesným postupom správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že jeho podanie je nezákonne odmietnuté. „Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia krajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva - práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, , Listinou základných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, , ako aj , na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14. októbra 1999, bola bez verejného konania a bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením. Tým, že súd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, takýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, ako aj s , ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného (ktorým bola do právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd). Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 . Odmietnutím žaloby došlo aj k porušeniu článku 46 ods. 2 , podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Dodal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. , , ) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Namietal tiež porušenie “. Kasačný súd rozhodol o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že ju zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2020.

6. Podľa (ďalej aj len ako ): Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

Podľa , : Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

Podľa : Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

Podľa , : Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak po e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

7. K inštitútu obnovy konania vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že ide o právny prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje, domáhať sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa je nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je podľa prípustná len vtedy,

- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,

- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,

- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Na základe oboznámenia sa s predloženou žalobu na obnovu konania správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Žalobca v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že žalobu podáva v zmysle . Podľa úpravy žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutia správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych, správny súd postupoval podľa , nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania a skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy , , . I v tomto smere správny súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa (teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu iného účastníka konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní), alebo podľa (teda rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo podľa (teda rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom, že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií). Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa , , žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nie je ani známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy , c) .

Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave , a vymedzené taxatívne. Z iných ako v ustanovení podľa , , vymedzených dôvodov nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je túto žalobu potrebné odmietnuť podľa , teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania v prejednávanej veci vyplýva z obsahu samotnej žaloby, nakoľko táto neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle úpravy a tvrdenia, ktorými žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania podľa , , a zároveň ani správny súd sám s poukazom na úpravu žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil. V nadväznosti na úpravu podľa správny súd pri závere o zjavnej nedôvodnosti predloženej žaloby na obnovu konania a rozhodnutí o jej odmietnutí podľa , nedoručoval ostatným účastníkom konania

- žalovanému túto žalobu na vyjadrenie.

O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko nariadenie pojednávania ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci samej, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania.

8. Podľa : Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.

Podľa : Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

9. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

10. Neuniklo pozornosti správneho súdu, že žalovaný, tak ako je označený v žalobe na obnovu konania, je rozdielny od žalovaného v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 28Sa/11/2020(konania, ktorého obnovy sa žalobca domáha). V prejednávanej veci je podľa uvedenia žalobcu na č. l. rub 2 spisu uvedené, že žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a v konaní sp. zn. je Generálne riaditeľstvo ZVJS, pričom predmetom konania sp.zn. bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 11.03.2020, čiže predmetom v prejednávanej veci v konečnom dôsledku je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť neovplyvnila vyššie uvedené závery, ktoré sa viazali k nesplneniu podmienok pre obnovu konania tak, ako boli uvedené správnym súdom. Pripomína správny súd, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby a je na samotnom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.