Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/190/2011

Najvyšší súd

Slovenská republika

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa: J.. L. S., bytom G., M. –Z., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. augusta 2011, č. k.

-37, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 15. augusta 2011, č. k. -37 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

číslo X.X. zo dňa 3. júna 2011 z r u š u j e a v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo

X.X. zo dňa 3. júna 2011 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím

z 3. júna 2011 zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 65 a § 274 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Krajský súd mal

za preukázané, že navrhovateľovi bol od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok,

ktorý sa podľa o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

k 1. júlu 2002 považoval za výsluhový dôchodok. Taktiež mal za preukázané, že

navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne zo 16. januára 2003 priznaný starobný dôchodok

od 1. júla 2002 v sume 8967 Sk mesačne, ktorý mu bol v dôsledku zmeny právnej úpravy

odňatý právoplatným rozhodnutím odporkyne číslo X. z 5. augusta 2003 v spojení

s rozhodnutím zo 16. októbra 2003 od 22. septembra 2003 a na základe jeho žiadosti

zo 14. júla 2005 odporkyňa právoplatnými rozhodnutiami priznala navrhovateľovi od 14. júla

2005 starobný dôchodok v sume 2684 Sk mesačne. Keďže navrhovateľ zo všeobecného

systému sociálneho poistenia už poberá starobný dôchodok, podľa názoru súdu je vylúčené,

aby bol poberateľom ďalšieho starobného dôchodku z toho istého systému, pričom

navrhovateľ je súčasne zabezpečený aj výsluhovým dôchodkom. Podľa názoru krajského

súdu odporkyňa z doby poistenia správne vylúčila všetky doby, za ktoré bol navrhovateľovi

priznaný výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok, čím sa zabránilo

dvojitému započítaniu poistných dôb a takým postupom preto nedošlo k namietanému

porušeniu garantovaného zákazu diskriminácie. O náhrade trov konania krajský súd

rozhodol vzhľadom na neúspech navrhovateľa v konaní.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Poukázal

na to, že krajský súd sa nevysporiadal s otázkou, či raz priznaný starobný dôchodok mu

odporkyňa mohla odňať s poukazom na V konaní predložil

na podporu svojich tvrdení rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. a ,

ktoré sa podľa jeho názoru dajú aplikovať aj v tomto konaní. Najvyšší súd ako súd dovolací

pritom v rozsudku č. 40 z 30. mája 2006 k ustanoveniu § 173i ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1

a 3 zákona o sociálnom zabezpečení okrem iného uviedol, že „postup odporkyne pri aplikácii,

však bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný, lebo mu spätne odoprel taký nárok

na dávku, ktorý už v minulosti vznikol. Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo

a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení (zabezpečení) vykonávať

zákony v rozpore s a to ani s poukazom na presné znenie právneho predpisu, ktorý sa

tomuto zákazu prieči. Ak navrhovateľ už raz podmienky nároku na starobný dôchodok splnil,

odporkyňa nemôže tvrdiť opak. Postup odporkyne aj po účinnosti

musí zabezpečiť navrhovateľovi toľko práv, ako mu patrilo pred jeho účinnosťou“.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, preskúmavané

rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že odporkyňa mu

má odo dňa 22. septembra 2003 prinavrátiť starobný dôchodok vo výške 9219 Sk mesačne.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala, aby odvolací súd jej

rozhodnutie potvrdil. Poukázala na to, že starobný dôchodok, priznaný navrhovateľovi

od 1. júla 2002 bol navrhovateľovi odňatý právoplatným rozhodnutím odporkyne, ktoré bolo

potvrdené rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu. Od 14. júla

2005 bol navrhovateľovi znovu priznaný starobný dôchodok, teda od 14. júla 2005 je

poberateľom dávky totožnej s dávkou, na ktorú uplatnil nárok novou žiadosťou. Poukázala

na to, že navrhovateľovi bol od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok, pričom

v zmysle si v prípade súbehu nároku na výsluhový príspevok

a nároku na starobný dôchodok a prídavok k tomuto dôchodku mohol zvoliť, ktorú z týchto

dávok bude poberať a podľa odporkyne si zvolil poberanie výsluhového príspevku, ktorý sa

podľa od 1. júla 2002 pretransformoval na výsluhový

dôchodok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v slade s a dospel

k záveru, že ho je potrebné zmeniť.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa a

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 15. decembra 2008 s odôvodnením, že

doby služobného pomeru policajta navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok a preto sa doby služby policajta podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5

nepovažujú za doby poistenia podľa tohto zákona. Rozhodnutím

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) bol

navrhovateľovi od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 zákona

č. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej

len „“). Tento výsluhový príspevok sa podľa názoru odporkyne

i Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v mysle § 124 ods. 2 zákona

č. nielen považuje, ale aj je výsluhovým dôchodkom podľa tohto zákona.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ v čase priznania výsluhového dôchodku vzhľadom

na výkon služby v I. kategórií funkcií spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok k veku

55 rokov, teda k X. podľa V. časti o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov a pri súbehu nárokov na výsluhový príspevok a starobný dôchodok si

zvolil vyšší výsluhový príspevok ( ). Výkon služby v I. kategórii

funkcií bol zhodnotený pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona

č. a v civilnom zamestnaní navrhovateľ získal zamestnanie len v III. pracovnej

kategórii, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 274 ods. 1 v spojení s §

174 a Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov a 9

mesiacov podľa dňom X. a rozhodnutím

odporkyne z 3. októbra 2005 mu bol priznaný starobný dôchodok, ktorý doteraz poberá a jeho

výška od 1. januára 2011 činí 118,40 Eur mesačne. Výška výsluhového dôchodku je

neporovnateľne vyššia ako výška starobného dôchodku, ktorý by navrhovateľovi patril

v sume 10 793 Sk mesačne v prípade, že by nedošlo k zmene právnej úpravy účinnej do 31.

decembra 2003.

Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ zo všeobecného

systému sociálneho poistenia už starobný dôchodok poberá, pričom je zabezpečený aj

výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Pokiaľ vyslovil názor, že je vylúčené, aby bol poberateľom ďalšieho starobného dôchodku,

teda dávky rovnakého druhu z toho istého (všeobecného) systému sociálneho zabezpečenia,

s takým názorom možno vysloviť súhlas.

Z obsahu podaní a prednesu navrhovateľa však vyplýva, že sa domáha toho, aby mu

bol starobný dôchodok uvoľnený od 22. septembra 2003 vo výške 9219 Sk mesačne.

Navrhovateľ teda namietal, že mu pôvodne priznaný starobný dôchodok bol odňatý neprávom

a domáhal sa teda postupu podľa

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa § 211 ods. 1 písm. d/

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície od 1. novembra 1999 priznaný výsluhový príspevok za dobu od 1. augusta 1963

do 24. septembra 1965, od 9. apríla 1969 do 29. apríla 1964, od 20. apríla 1970 do 30. apríla

1992 a od 5. mája 1995 do 31. októbra 1999, ktorú vykonával v I. kategórii funkcií v rozsahu

viac ako 28 rokov.

Podľa výsluhové príspevky, na ktoré vznikol

nárok podľa a odseku 2 v znení neskorších

predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové

dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsluhový príspevok navrhovateľa, priznaný

podľa nie je výsluhovým dôchodkom podľa ,

iba sa za taký považuje.

Doba služby príslušníka zboru nápravnej výchovy teda navrhovateľovi nezaložila

nárok na výsluhový dôchodok podľa , preto túto dobu treba

považovať za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 2003 podľa § 255

ods. 5

Zo žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 15. decembra 2008

vyplýva, že navrhovateľ žiada, aby mu pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku boli

zhodnotené doby zamestnania a náhradné doby v období rokov 1958 až 1999 (do 4. mája

1999) a doba evidencie na úrade práce od 1. novembra 1999 do 30. júna 2002.

Podľa v spojení s príslušník zboru

nápravnej výchovy má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov

a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú

do I. kategórie funkcií.

Je zrejmé, že navrhovateľ, narodený X., dosiahol vek 55 rokov dňa X. a k tomuto dňu

bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu služby zaradenej do I.

kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom X. teda splnil všetky podmienky nároku

na starobný dôchodok podľa Po vzniku nároku

na starobný dôchodok ďalej nebol zamestnaný (dôchodkovo poistený).

Z ustanovenia vyplýva, že pri súbehu nároku

na príspevok s nárokom na starobný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení

a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok

alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

Podľa v konaniach o nárokoch na dávky a ich

výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu

dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,

ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na

podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto

dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody

spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti

za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade

alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Keďže nárok navrhovateľa na starobný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004,

v konaní o tomto nároku je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003, teda podľa

V zmysle a o dávkach

dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov zborov nápravnej výchovy,

orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Orgánom ministerstva spravodlivosti je v danom prípade Generálne riaditeľstvo Zboru

väzenskej a justičnej stráže. Odporkyňa teda podľa názoru odvolacieho súdu postupovala

nesprávne, keď sama rozhodovala o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, lebo

vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol dôchodkovo poistený len do 31. októbra 1999,

nebola a nie je za daných okolností oprávnená o takej žiadosti rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3

v spojení s zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a odporkyni taká

náhrada v zmysle nepatrí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská