Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Sa/3/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , (pôvodne vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. ), takto

rozhodol:

Žalobu na obnovu konania o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil dňa 7. novembra 2023 správnemu súdu žalobu na obnovu konania, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Dôvodom podanej žaloby na obnovu konania bolo tvrdenie žalobcu, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -41 zo dňa 22. júna 2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv, ako aj právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca v žalobe uviedol, že sudkyňa Krajského súdu v Žiline pred vydaním Uznesenia č. k. -41 zo dňa 22. júna 2021 vedela, že ustanovenia až (pozn. správneho súdu - o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov s poukazom na (pozn. správneho súdu - o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) nepoužijú. Poukázal na to, že žiadosťou zo dňa 3. októbra 2002 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 16. januára 2003 priznaný od 1. júla 2002. Následne, podľa tvrdenia žalobcu bez zákonného dôvodu, Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2023 žalobcovi priznaný starobný dôchodok odňala od 22. septembra 2023. Žalobca tvrdil, že „Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „GR ZVJS“) nebolo oprávnené konať a rozhodovať o žiadosti žalobcu zo dňa 7. januára 2021, Krajský súd v Žiline mal rozsudkom zrušiť rozhodnutie GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.“ Z uvedeného dôvodu považoval žalobca Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -41 zo dňa 22. júna 2021 za protiprávne a podal proti nemu kasačnú sťažnosť. Podľa žalobcu mal senát Najvyššieho súdu SR (správne malo byť uvedené Najvyššieho správneho súdu SR) Uznesením sp. zn. (správne malo byť uvedené Uznesením sp. zn. ) zo dňa 26. januára 2022 napadnuté Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -41 zo dňa 22. júna 2021 zrušiť a mal zrušiť aj rozhodnutie GR ZVJS- d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021, avšak kasačnú sťažnosť zamietol. Najvyšší správny súd SR podľa tvrdenia žalobcu pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nezobral do úvahy rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. októbra 2012 a sp. zn. zo dňa 30. apríla 2014, z ktorých žalobca v žalobe odcitoval časti odôvodnenia. Podľa žalobcu senát NSS SR nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy ani

rozhodnutia Ústavného súdu SR a vedome kasačnú sťažnosť zamietol a potvrdil Uznesenie Krajského súdu Žiline zo dňa 22. júna 2021. Uvedené skutočnosti označil žalobca v žalobe ako dôvody pre podanie žaloby na obnovu konania. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby „správny súd vydal rozsudok, ktorým povolí obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. júna 2021 (sp. zn. -41).“ 2. Správny súd pred rozhodovaním o povolení obnovy konania na základe podanej žaloby skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky prípustnosti obnovy konania. 3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

4. Podľa účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje. 5. Podľa , (1) Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené. 6. Podľa , (1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. (2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi. 7. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi 8. Podľa správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 9. Podľa ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 10. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti a nezmeniteľnosti, ktorého využívanie by malo byť výnimočné a v žiadnom prípade nejde o nástroj zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ust. . Zákon () upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle cit. ust. prípustná len vtedy, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní; b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením; c) napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 11. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Podľa žalobcom uplatnených dôvodov žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od svojho tvrdenia, že Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.: -41 zo dňa 22. júna 2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných práv a slobôd, SR a všeobecnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca tiež uviedol, že „Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „GR ZVJS“) nebolo oprávnené konať a rozhodovať o žiadosti žalobcu zo dňa 7. januára 2021 na priznanie starobného

dôchodku a Krajský súd v Žiline mal rozsudkom zrušiť Rozhodnutie GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021 a uložiť GR ZVJS povinnosť odstúpiť jeho žiadosť Sociálnej poisťovni na priame vybavenie.“ Keďže ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, kde v zmysle správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, postupoval správny súd v zmysle a zaoberal sa prípustnosťou obnovy konania podľa , aj keď samotný žalobca žiaden zo zákonom vymedzeným dôvodov prípustnosti obnovy konania v žalobe výslovne neuviedol. Ak by správny súd (s prihliadnutím na obsahové vymedzenie žaloby na obnovu konania) tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe posúdil ako dôvod obnovy konania upravený podľa , je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, resp. pre splnenie podmienky existencie dôvodu uvedeného v , je potrebné, aby o porušení základných práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Žalobca žiadne rozhodnutie ESĽP, ktorým by bolo rozhodnuté o porušení základných práv a slobôd účastníka konania (žalobcu) nepredložil, ani na takéto rozhodnutie nepoukázal vo svojej žalobe, a preto dôvod na obnovu konania v zmysle nie je daný. Súčasne má správny súd za to, že z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplýva ani existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ust. , t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, keďže žalobca nepredložil, a ani neoznačil, žiadne rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by boli skutočnosti v zmysle osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v boli právoplatne odsúdené za trestný čin, resp. boli uznané vinnými zo spáchania trestného činu alebo rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované, že sudca, iný účastník konania alebo osoba zúčastnená na konaní naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu). Nebola ani tvrdená (a ani preukázaná, resp. osvedčená) príčinná súvislosť medzi trestným činom zákonom vymedzených subjektov a nepriaznivým rozhodnutím pre účastníka konania (žalobcu). Konštatovanie žalobcu v žalobe na obnovu konania, že „podáva trestné oznámenie na všetkých sudcov, ktorí boli zainteresovaní v uvedených uzneseniach v danej veci“, nie je možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle . Správnym súdom nebola zistená a ani žalobcom nebola tvrdená (a ani osvedčená) existencia dôvodu podľa ust. , t. j. že by Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -41 zo dňa 22. júna 2021 bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre účastníkov konania (t. j. aj pre žalobcu) záväzné. Z pripojeného spisu vedeného Krajským súdom v Žiline sp. zn. vyplýva, že žalobca sa v tomto (základnom) konaní podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 4. februára 2021, pričom správny súd (Krajský súd v Žiline) rozhodol o podanej správnej žalobe Uznesením č. k. -41 zo dňa 22. júna 2021 tak, že podanú správnu žalobu odmietol, keďže táto bola nezrozumiteľná (žalobca podal správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy a za žalovaného označil druhostupňový orgán verejnej správy) a žalobca aj napriek výzve Krajského súdu v Žiline uvedený nedostatok neodstránil. Účastníkmi predmetného správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. boli A. B. C., E. (žalobca) a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (žalovaný). O žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti predmetnému Uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. júna 2021 rozhodol Najvyšší správny súd SR Uznesením sp. zn. zo dňa 26. januára 2022 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 12. Správny súd teda nezistil existenciu žiadneho zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa , alebo písm. c) . Žalobca tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania v žalobe o obnovu konania ani neuvádzal, ani nijakým spôsobom neosvedčil, resp. nepreukázal, v žalobe uvádzal len tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie prípustnosti obnovy konania právne irelevantné. Preto správny súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. 13. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe na obnovu konania nezodpovedajú žiadnemu zo zákonom predpokladaných dôvodov (, , ), za ktorých je prípustné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (prípustnosť obnovy konania) žalobou na obnovu konania a ani správny súd žiaden relevantný (zákonom stanovený) dôvod na obnovu konania nezistil. Správny súd preto žalobu žalobcu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietol s poukazom na , pretože je zjavne nedôvodná. 14. Podľa , (1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 15. Z ustanovenia vyplýva, že správny súd je oprávnený v taxatívne určených prípadoch ( až písm. e) ) ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Správny súd v takomto prípade rozhoduje uznesením a nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ). V prípade vydania uznesenia o odmietnutí žaloby na obnovu konania v zmysle ide o vydanie rozhodnutia procesného charakteru, a preto nie je potrebné, aby správny súd nariadil pojednávanie. V tomto prípade sa nejedná o prejednanie veci samej. Keďže správny súd nezistil existenciu dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle , postupoval v súlade s . 16. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ). Podľa , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.