Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-37-2018.pdf
PDF · 184.17 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: MARTEL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 398 276, so sídlom Bystrička 301, Martin, právne zastúpený: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 50 158 121, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária AKSK, s.r.o., IČO: 36 859 711, so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, o zaplatenie 5.163,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.163,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 10.10.2015 až do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že záväznou písomnou objednávkou zo dňa 06.10.2014 si žalovaný, ako objednávateľ objednal u žalobcu, ako zhotoviteľa vykonanie diela – „výstavba fotovoltaického zariadenia MZ JUDr. Školek RD o výkone 9,36 kWp, Pšurovická, Bytča“. Žalobca si svoj záväzok splnil a žalovanému zhotovené dielo odovzdal bez vád a nedorobkov, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom na Zápise o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 24.09.2015. V súlade s rozpočtom bola cena za vykonanie diela dohodou strán sporu dojednaná vo výške 8.606,40 € bez DPH, t.j. 10.327,68 € s DPH. Časť ceny diela vo výške 5.163,84 € s DPH žalovaný žalobcovi uhradil dňa 15.10.2014. K realizovanej úhrade vystavil žalobca žalovanému faktúru k preddavku č. 20140385. Za účelom úhrady zostávajúcej časti ceny diela vystavil žalobca žalovanému po protokolárnom odovzdaní a prevzatí zhotoveného diela dňa 25.09.2015 daňový doklad – faktúru č. 20150416, znejúcu na sumu 5.163,84 € s DPH, splatnú dňa 09.10.2015. V rámci uvedenej faktúry došlo k účtovnému odpočtu preddavkovej platby. Aj napriek riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela zo strany žalovaného a splatnosti faktúry č. 20150416 však žalovaný do dnešného dňa zostávajúcu časť ceny diela žalobcovi neuhradil. Istina dlžnej sumy tak k dnešnému dňu predstavuje sumu 5.163,84 €. Čiastočnou úhradou ceny diela pritom žalovaný fakticky potvrdil dôvodnosť predmetného nároku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca touto žalobou uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 5.163,84 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.163,84 Eur od 10.10.2015 do zaplatenia.
3. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46C/37/2018 zo dňa 29.10.2018, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore (č.l. 34) žalovaný uviedol, že sporové strany uzavreli ústnu Zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca
na základe toho vypracoval najskôr rozpočet na dielo vo výške 16.705,20 EUR a potom rozpočet vo výške 10.327,68 EUR. Na základe toho dňa 6.10.2014 vyhotovil žalovaný Objednávku na výstavbu fotovoltického zariadenia MZ JUDr. Školek RD o výkone 9,3 kWp, Pšurnovická, Bytča. Na základe tejto objednávky žalobca zhotovil dielo, ktoré však má vady, preto máme za to, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny diela. Právo na zaplatenie ceny diela vznikne iba v tom prípade, ak dielo bolo vykonané riadne (§ 633 ods. 1 OZ). Dielo, ktoré je vadné, nemožno podľa tohto názoru považovať za dielo riadne vykonané, a to ani vtedy, ked' ho objednávateľ prevezme. Pokiaľ medzi účastníkmi nebolo dojednané inak, zhotoviteľovi v takom prípade právo na zaplatenie ceny diela nevznikne (. NS ČR z 12.3.2002, sp.zn. 29 Odo 11/2001). Vykonat' dielo riadne (bez vád) znamená, že zhotovitel' musí postupovat' odborným spôsobom, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Dielo musí byť vykonané starostlivo a odborne a zhotovitel' je zaň zodpovedný bez ohľadu na zavinenie. Pokiaľ ide o akosť, musí byť vykonané tak, aby bolo pre objednávateľa upotrebiteľné. Žalovaný tvrdil, že dielo nebolo vykonané riadne z nasledovných dôvodov: a) Predmetom zmluvy o dielo bolo na základe ústnej dohody aj pripojenie diela C fotovoltaiky - malého zdroja) do distribučnej siete SSE. Zapojenie do distribučnej siete je základným predpokladom pre riadne fungovanie a vyrábanie elektrickej energie prostredníctvom fotovoltaických panelov tak, aby bolo pre objednávateľa upotrebiteľné. Zjednodušene povedané, objednávateľ si objednal montáž fotovoltaiky a jej zapojenie do siete SSE tak, aby mohol vyrobenú elektrickú energiu prostredníctvom panelov na streche vyrábať jednak pre vlastnú spotrebu a jednak ju dodávať do siete pre SSE. Na pripojenie do siete SSE odkazuje aj rozpočet zhotoviteľa, ktorý v poslednom bode uvádza aj cenu za pripojenia ako nevyhnutnej súčasti projektu - poplatky za žiadosti, pripojenia, atd'. Zhotoviteľ postupoval podľa dohody a podal v mene objednávateľa Žiadosť pre zákazníkov spoločnosti SSE-D, zo dňa 2.2.2014. Táto žiadosť však bola podaná nesprávne, preto jej nebolo vyhovené. Novú žiadosť, resp. doplnenú žiadost' už zhotovitel' nezaslal, preto nebolo dielo riadne pripojené do siete SSE-D podľa dohody. Teda mal za to, že dielo nebolo vykonané riadne podľa dohody medzi zmluvnými stranami, preto bolo pre žalovaného neupotrebiteľné. Zhotoviteľ dohodu nesplnil, objednávateľ bol nútený obrátiť sa na spoločnosť Osmont, s.r.o., ktorá nielenže vypracovala celú projektovú dokumentáciu, ale aj zabezpečila zapojenie do siete SSE. Zmluva o pripojení malého zdroja bola uzavretá so SSE až dňa 10.7.2017. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že zhotoviteľ je ďalej povinný dielo vykonať včas, to je v dobe dojednanej v zmluve. Žalobca v prílohe Zápis z odovzdania a prevzatia budovy alebo stavby ako dátum skončenia preberacieho konania uvádza deň 24.3.2015, ktorý je prečiarknutý a opravený na 24.9.2015. V objednávke sa však uvádza, že dátum ukončenia výstavby je do 10 dní od pripísania platby za zálohovú faktúru na účet firmy Martel Slovakia, s.r.o. Žalobca v žalobe v bode I. tiež uvádza, že žalovaný uhradil zálohovú faktúru ako preddavok vo výške 5.163,84 EUR dňa 15.10.2014, teda takmer rok pred tým, ako žalobca tvrdí, že dielo odovzdal. Na základe týchto skutočnosti žalovaný tvrdil, že žalobca dielo nevvkonal včas podľa dohody a objednávky. Zmluva o dielo je splnená vykonaním diela. V prípade hmotných diel je dielo potrebné odovzdať objednávateľovi. Podľa zmluvnej dohody a podľa povahy diela bol zhotovitel' povinný aj na formálne odovzdanie diela. Ak zmluvné strany zmluvy o dielo dohodli, že dodávateľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi, a to na stavenisku bez vád a nedorobkov a že odovzdaním diela bude spísaný zápis, potom pre posúdenie, či povinnosť riadne ukončiť dielo bola splnená, nie je rozhodujúce, že dielo bolo odovzdané, ale to, kedy bolo riadne ukončené - teda odstránené vady a nedorobky. s ktorými bolo dielo odovzdané (RO NS ČR z 13.5.2008, sp.zn. 32 Odo 1531/2006). Máme za to, že zo strany žalobcu dielo nikdy nebolo riadne ukončené bez vád. Bez zistenia, či došlo k prevzatiu diela, nemožno na základe samotnej skutočnosti, že dielo bolo nainštalované u objednávateľa, vyvodiť povinnosť objednávateľa za dielo zaplatiť (KONS ČR. z 18.4.2002, sp.zn. 33 Odo 48/2002). Žalobca k žalobe priložil Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby a faktúru. Tento zápis a ani faktúru však nepodpísal žalovaný, teda do dnešného dňa nebolo dielo riadne prevzaté. Uvedené tvrdenie je zrejmé z porovnania podpisov žalovaného na Objednávke, zo dňa 6.10.2014 a zo Zápisu a faktúry. Žalovaný totiž nemienil prevziať dielo, ktoré má vady. Ďalším dôvodom bolo nezapojenie diela do siete SSE), a ktorého cena nesúhlasí s dojednanou cenou diela. K cene diela ďalej tiež poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza, že čiastočnou úhradou ceny diela (vo výške 5.163,84 EUR) žalovaný fakticky potvrdil dôvodnosť predmetného nároku žalobcu. Podľa priloženej faktúry č. 20150416 je zrejmé, že celková cena diela bola 8.606,40 EUR bez DPH, splatná dňa 9.10.2015, pričom dňa 15.10.2014 zhotovitel' prijal vyfakturovanú preddavkovú platbu vo výške 5.163, 84 EUR (čo predstavovalo 50% z celkovej ceny diela vrátane DPH). Nejde teda o žiadne uznanie alebo potvrdenie dôvodnosti celkovej ceny, ale ide o preddavok na vykonanie diela podľa faktúry ě. 20140385. Žalobca vypracoval pre objednávateľa 2 rozpočty. Prvý rozpočet na zhotovenie diela o vel'kosti 10kw je v celkovej hodnote 16.705,20 EUR s DPH. Druhý rozpočet na veľkost' inštalácie 9,3 kw je v hodnote 10.327,68
EUR s DPH. Pri druhom rozpočte, z ktorého vychádza aj žalobca bolí odrátané z ceny diela striedače, ktoré si žalovaný sám zaobstaral od spoločnosti ODEMÁ, s.r.o. Išlo o 3 ks striedačov Power One 3.0, ktoré sú v rozpočte na vel'kosť inštalácie 9,3 kw. Sporové strany mali dohodu, že žalovaný si zabezpečí 3 ks striedačov, ktoré mu žalobca odpočíta z ceny diela, čo sa aj stalo. Celková cena diela bola 10.327,68 EUR. Žalobca však okrem týchto 3 kusov striedačov, ktoré nainštaloval u žalovaného prevzal ďalších 7 ks rovnakých striedačov Power One 3.0 od spoločnosti ODEMA, s.r.o. prostredníctvom žalovaného u neho doma. Predmetom tejto dohody bolo, že žalobca si započíta cenu týchto 7 ks striedačov na cenu diela. Žalovaný do doručenia platobného rozkazu mal za to, že žalovaný si napriek nedokončeniu diela cenu diela započítal s prevzatými 7 ks striedačov, ktorých hodnota je vyššia ako žalovaná suma. Žalovaný k vyjadreniu doložil Dodací list od spoločnosti ODEMA, s.r.0., z ktorého je zrejmé, že 3 ks striedačov je určených pre FVE (fotovoltika) Bytča v hodnote 1.860,- EUR bez DPH a 7 striedačov je na osobný odber p. E. - konateľ žalobcu, v celkovej hodnote 4.340,- EUR bez DPH. O špekulatívnom správaní žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že sporové strany sa dohodli na tom, že žalobca si môže ísť vyzdvihnúť v spoločnosti ODEMA, s.r.o. ďalšie kusy striedačov o výkone 3 kw, pričom mu bola poskytnutá výnimočná 15 dňová lehota splatnosti. Žalobca si však bez vedomia žalovaného prevzal v spoločnosti ODEMA, s.r.0.2 ks o výkone 20 kw striedačov, v celkovej hodnote 6.070,80 EUR. Túto sumu žalovaný nikdy neuhradil. V závere žalovaný uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu považuje za neúplný, žalobca zámerne neuviedol všetky skutočnosti, svoj návrh riadne neodôvodnil a z priložených dôkazov a dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu je nedôvodný. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.1.2019 (č.l. 67), pričom obranu žalovaného považoval za zavádzajúcu, ničím nepodloženú a účelovú, pričom k jednotlivým jeho tvrdeniam uvádza: Písomnou objednávkou zo dňa 06.10.2014 si žalovaný, ako objednávateľ objednal u žalobcu, ako zhotoviteľa vykonanie diela – „výstavba fotovoltaického zariadenia MZ JUDr. Školek RD o výkone 9,36 kWp, Pšurovická, Bytča“. Rozsah diela bol podrobne zadefinovaný v rozpočte, pričom vychádzajúc z jednotlivých položiek rozpočtu bola cena diela (fotovoltaického zariadenia) dohodou strán sporu dojednaná vo výške 8.606,40 € bez DPH, t.j. 10.327,68 € s DPH. Vychádzajúc z uvedeného tak malo žalovaným objednané dielo spočívať najmä v dodávke a montáži fotovoltaického zariadenia, pričom pripojenie diela do distribučnej siete SSE bolo v zmysle položky rozpočtu č. 1 a č. 2 dojednané v sume spolu vo výške 321,20 € bez DPH, t.j. 385,44 € s DPH. Následne po objednávke žalovaného bolo fotovoltaické zariadenie žalobcom postavené do 2 týždňov od úhrady zálohovej faktúry (t.j. od 15.10.2014) avšak k jeho odovzdaniu malo po dohode so žalovaným malo dôjsť neskôr, a to z dôvodu, žalovaný mal záujem získať na postavené fotovoltaické zariadenie dotáciu - finančnú podporu poskytovanú Ministerstvom životného prostredia SR (administrovanú Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou) pre rodinné domy formou poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Z dôvodu, že v čase postavenia fotovoltaického zariadenia (10/2014) nebolo vyhlásené kolo registrovania poukážok, s odovzdaním sa žalovaný rozhodol za účelom získania dotácie od štátu počkať. Následne sa žalobca viackrát pokúšal o pripojenie diela do distribučnej siete SSE, avšak bez súčinnosti žalovaného nebolo objektívne možné spol. SSE-D podať kompletnú žiadosť, čo viedlo k tomu, že nebolo možné platne uzavrieť Zmluvu o pripojení malého zdroja (fotovoltaického zariadenia). Na tomto mieste žalobca zdôrazňuje, že uzatvoreniu zmluvy zo SSE-D bránila výlučne absencia súčinnosti zo strany žalovaného (nedodanie resp. odmietnutie podpísania potrebných podkladov a pod.), pričom dielo, ktoré malo byť do distribúcie SSE-D pripojené, bolo zhotovené riadne bez vád a na pripojenie pripravené od 10/2014. Na tomto mieste žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že dielo bolo zhotovené riadne a bez akýchkoľvek reklamovaných vád, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že toto si žalovaný v roku 2017 sám do SSE-D pripojil a momentálne ho bez problémov využíva. Skutočnosť, že žalovaný po riadnom zhotovení diela a korektnom jednaní zo strany žalobcu následne bez reálneho dôvodu odmietol poskytnúť súčinnosť nevyhnutnú pre pripojenie diela do SSE, pričom prerušil akýkoľvek kontakt so žalobcom, nemôže byť spravodlivo pripísaná na ťarchu žalobcu. Korektnému prístupu žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že za účelom zmierneho vyriešenia situácie chcel žalobca žalovanému pomôcť s úhradou dlžnej sumy prostredníctvom získania dotácie pre predmetné fotovoltaické zariadenie – žalobca zabezpečil alokáciu finančných prostriedkov z MV SR na dané zariadenie, pričom žalovanému zaslal všetky potrebné podklady na podpis, avšak ten nijakým spôsobom nereagoval. Pokiaľ teda žalovaný odmieta uhradiť zostávajúcu časť ceny diela vo výške 5.163,84 € s DPH z dôvodu, že toto nebolo vykonané riadne, nakoľko žalobca zhotovené zariadenie nepripojil do distribučnej siete SSE (položka v rozpočte v sume 385,44 € s DPH) túto obranu žalovaného považuje žalobca za účelovú s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi za riadne zhotovené dielo bez vád.
K tvrdeniu žalovaného, že dielo nebolo vykonané riadne, nakoľko žalobca podal dňa 05.02.2014 v mene žalovaného neúplnú Žiadosť pre zákazníkov spoločnosti SSE-D zo dňa 02.02.2014 a preto nebolo dielo objednané dňa 06.10.2014 pripojené, žalobca namietal ako absolútne zavádzajúce, nakoľko žalovaným uvádzaná žiadosť zo dňa 02.02.2014 sa týkala iného diela vykonávaného pre žalovaného pred montážou predmetného fotovoltaického zariadenia na rodinnom dome žalovaného. Žalobca dielo zhotovil riadne a bez vád, žalovaný takto zhotovené dielo prevzal, na základe čoho mu následne žalobca faktúrou č. 20150416 vyúčtoval dojednanú cenu diela. Pokiaľ teda žalovaný v odpore tvrdí, že dielo k dnešnému dňu platne neprevzal, pričom uvádza, že „nemieni prevziať dielo, ktoré má vady (nezapojenie diela do SSE), a ktorého cena nesúhlasí s dojednanou cenou diela“, tieto tvrdenia považuje žalobca za absurdné a nepreukázané. Žalobcovi rovnako neboli zo strany žalovaného adresované akékoľvek reklamácie. Žalovaný záverom uvádza, že napriek nedokončeniu diela vykonal žalovaný na nezaplatenú časť ceny diela zápočet za 7 ks striedačov Power One 3.0, ktoré mal žalobca objednať od spol. ODEMA, s. r. o. Tejto obrane žalovaného žalobca považoval za absolútne nepreukázané a preto pre vec irelevantné. Žalobcovi k dnešnému dňu nebol zo strany žalovaného doručený žiadny zápočet. Za účelom preukázania všetkých vyššie uvedených tvrdení navrhoval vypočuť konateľa žalobcu – Ing. Kamila Beláňa, ktorý zabezpečoval technický dozor pri zhotovovaní predmetného diela, ako aj výsluch F. G. E., ktorý v rámci zhotovovania predmetného diela vykonával funkciu zodpovedného stavbyvedúceho a so žalovaným pravidelne komunikoval. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že predmetná žaloba je dôvodná, ním uplatnený nárok je v celom rozsahu oprávnený a riadne preukázaný a naopak, tvrdenia prezentované žalovaným v odpore sú zavádzajúce, ničím nepodložené, účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi za riadne zhotovené dielo. Obranu žalovaného prezentovanú v odpore preto žalobca v celom rozsahu rozporuje.
5. Dňa 19.2.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 84), v ktorom sa pridržal doterajších vyjadrení a zotrval na tom, že žalobca si nesplnil povinnosť riadneho pripojenia fotovoltaiky do distribučnej siete SSE s potrebnými povoleniami. Žalobca zjavne zavádza, ked' tvrdí, že pripojeniu fotovoltaiky do distribučnej siete SSE bránila absencia súčinnosti zo strany žalovaného. Takéto tvrdenie žalobcu odporuje základom logiky, pretože bolo najmä v záujme žalovaného, aby pripojenie fotovoltaiky do distribučnej siete SSE bolo vykonané riadne a včas. Žalovaný poskytoval žalobcovi maximálnu súčinnosť, keď postupoval presne podľa pokynov žalobcu. Žalobca ako zhotoviteľ podal podľa dohody žiadosť o pripojenie, avšak žiadosti o pripojenie nebolo vyhovené, čo bolo spôsobené výlučne chybou na strane žalobcu. Následne doplnenú resp. novú žiadosť už žalobca nezaslal, čím nebolo dielo riadne dokončené a odovzdané včas. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný uhradil preddavkovú faktúru a zvyšnú čiastku vo výške 5.163,84 EUR žalovaný na základe dohody so žalobcom uhradil spôsobom, že žalobca si ako protihodnotu prevzal 7 ks striedačov Power One 3 , 0 (v hodnote 4. 340,- EUR bez DPH) od žalovaného, ktorých cena dokonca prevyšovala zvyšnú dlžnú čiastku žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný k tejto dohode pristúpil aj napriek tomu, že dielo ešte nebolo riadne dokončené a odovzdané.
6. Dňa 28.3.2019 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 113), v ktorom odkázal na doterajšie vyjadrenia. Zotrval na tom, že v roku 2014 v mene žalovaného zaslal SSE-D žiadosť o stanovisko k rezervovanej kapacite a následne na základe stanoviska SSE-D dňa 16.09.2014 uzatvoril v mene žalovaného so SSE-D Zmluvu o pripojení zariadenia výrobcu na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 10 kw do NN distribučnej sústavy. Samotné dielo bolo pritom zhotovené v lehote 2 týždňov od úhrady zálohovej faktúry (t.j. od 15.10.2014) avšak k jeho odovzdaniu malo po dohode so žalovaným dôjsť neskôr, nakoľko žalovaný mal záujem získať finančnú podporu poskytovanú Ministerstvom životného prostredia SR (administrovanú Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou) pre rodinné domy formou poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Z dôvodu, že v čase zhotovenia fotovoltaického zariadenia (10/2014) nebolo vyhlásené kolo registrovania poukážok, s odovzdaním sa žalovaný rozhodol za účelom získania dotácie od štátu počkať. Žalobca sa následne viackrát pokúšal o pripojenie diela do distribučnej sústavy SSE-D, avšak bez súčinnosti žalovaného to nebolo objektívne možné. Dielo pritom bolo zhotovené bez vád a pripravené na pripojenie už od 10/2014. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku je pritom potrebné zdôrazniť, že pripojenie diela do distribučnej siete SSE-D bolo v zmysle položky rozpočtu č. 1 dojednané v sume vo výške 87,20 € bez DPH (nedopatrením žalobca uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení sumu 321,20 bez DPH). Žalobca rovnako odmieta ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného ohľadom údajnej úhrady nezaplatenej časti diela prostredníctvom 7 ks striedačov Power One 3.0. dodaných spoločnosťou ODEMA, s.r.o., nakoľko žiadna takáto dohoda neexistovala.
7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 30.10.2019, ktoré odročil na žiadosť právneho zástupcu žalovaného na 18.12.2019. Na pojednávaní dňa 18.12.2019 súd konanie na základe zhodnej žiadosti strán sporu v zmysle § 163 CSP prerušil.
8. Dňa 8.6.2020 doručil žalobca žiadosť o pokračovanie v konaní, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 9.6.2020. Následne súd nariadil pojednávanie na 14.10.2020, ktoré odročil na žiadosť právneho zástupcu žalovaného na 19.10.2020. Zároveň dňa 4.9.2020 doručil žalovaný prostriedok procesnej obrany (č.l. 231), čo odôvodnil tým, že ho predkladá bez zbytočného odkladu po tom, ako bol schopný tento prostriedok použiť. Podľa názoru žalovaného sú splnené všetky podmienky pre to, aby súd na tento prostriedok prihliadal. Týmto prostriedkom procesnej obrany žalovaného je zápočet pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní (vrátane uplatnených úrokov z omeškania ku dňu 17.8.2020) s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, ktorú žalovaný nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.8.2020 od spoločnosti HELLAS s.r.o., IČO: 46 405 291, so sídlom: Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča (ďalej aj ako len „HELLAS s.r.o.“) a ktorá pozostáva z úrokov z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 6.070,80 EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, okrem úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.070,80 EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých vznikol nárok podľa bodu 6.1. kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.9.2015 medzi spoločnosťou ODEMA, s. r. o., so sídlom: Nábrežie Slobody 795/2, 020 01 Púchov, IČO: 44 928 572 (ďalej aj ako len „ODEMA, s.r.o.“) ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Žalovaný „využil“ z pohľadávky, ktorú nadobudol uvedeným postúpením jej časť, a to časť, na zaplatenie ktorej vznikol nárok v období od 8.1.2019 do 18.8.2019. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi teda predstavuje časť úrokov z omeškania, teda časť príslušenstva istiny, ktorá vznikla tým, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 25.9.2015 kúpnu zmluvu (ďalej aj ako len „Kúpna zmluva“) so spoločnosťou ODEMA, s.r.o. ako predávajúcim, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru TRIO-20.0- TL-OUTD-S2-INT, v počte 2 kusy, výkon 20 kW. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 5.059,- Eur bez DPH. Žalobca si tovar prevzal a predávajúci vystavil žalobcovi faktúru č. 7101150010, zo dňa 25.9.2015, splatná dňa 9.10.2015 na sumu 6.070,80 Eur s DPH a vystavil aj dodací list č. 6301150010. Žalobca kúpnu cenu za odobratý tovar neuhradil. Predávajúci, ODEMA, s.r.o., pohľadávku 6.070,80 Eur s DPH spolu s príslušenstvom postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 na spoločnosť HELLAS s.r.o. s tým, že túto skutočnosť oznámil postupca Žalobcovi listom zo dňa 13.12.2018. Žalobca pohľadávku, ktorá bola postúpená na spoločnosť HELLAS s.r.o. čo do dôvodu a výšky uznal, keď na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 zaslal spoločnosti HELLAS s.r.o. započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom, s vymáhanou pohľadávkou vo výške 6.070,80 Eur si započítal sumu 1.474,20 EUR. Spoločnosti HELLAS s.r.o. bol nárok na zaplatenie sumy 6.070,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.070,80 Eur od 10.10.2015 do zaplatenia priznaný zatiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 11.6.2020, č. 18Cb/89/2019 - 146 s tým, že od tohto nároku bola „odpočítaná“ pohľadávka Žalovaného vo výške 1.464,20 EUR, teda suma, ktorú si žalobca započítal vyššie uvedeným jednostranným zápočtom.
9. Dňa 11.9.2020 doručil žalovaný vyjadrenie k prostriedku procesnej obrany uplatneným žalovaným (č.l. 251). Tvrdil, že žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so spoločnosťou HELLAS s.r.o. mal nadobudnúť od tejto spoločnosti pohľadávku pozostávajúcu z úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 6.070,80€ od 10.10.2015 do zaplatenia. Uvedený úrok z omeškania mal vzniknúť titulom Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou ODEMA, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, nakoľko takýto úrok je obsahom dojednania v zmysle bodu 6.1. tejto zmluvy (ďalej aj „Kúpna zmluva“). Vzhľadom na uvedené žalovaný započítal voči nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní svoj tvrdený nárok na úrok z omeškania, čím malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu. Spoločnosť HELLAS s.r.o. pritom mala nadobudnúť predmetnú pohľadávku od spoločnosti ODEMA s.r.o., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca neuznal jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 18.08.2020 a ani zápočet vykonaný žalovaným v jeho vyjadrení. Vo vzťahu k predmetným zápočtom žalobca uvádza, že údajný nárok žalovaného na úrok z omeškania vo výške 0,5% denne, t.j. 182,5% ročne v zmysle bodu 6.1. Kúpnej zmluvy nikdy nevznikol. Jednostranné zápočty žalovaného sú bez právnych účinkov, nakoľko žalovaný nemohol nadobudnúť voči žalobcovi pohľadávku predstavujúcu úrok z omeškania vo výške 0,5% denne, t.j. 182,5% ročne, ktorý ma vyplývať z bodu 6.1. Kúpnej zmluvy (odhliadnuc od absolútnej neplatnosti tejto zmluvy). Vzhľadom na skutočne absurdnú a šikanóznu výšku tohto úroku z omeškania, ktorá je v absolútnom rozpore z funkciou inštitútu úroku z omeškania v zmysle zákona, ako aj vzhľadom na výšku kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy (cca 6.000,- €), je nutné takéto dojednanie považovať za absolútne neplatné, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Z dôvodu výšky
úroku z omeškania a okolností prípadu (výška kúpnej ceny a s tým súvisiaca neprimeranosť úroku z omeškania, snaha o postupovanie tohto nároku na ďalšie prepojené subjekty z dôvodu, aby žalovaný nemusel zaplniť za dielo, ktoré preňho žalobca vykonal, atď.) je nepochybne nutné považovať takýto úrok za rozporný s poctivým obchodným stykom, a preto výkonu takéhoto práva ani nie je možné priznať ochranu (§ 265 ObZ). Aj napriek skutočnosti, že jednostranné zápočty žalovaného sú bez právnych účinkov, takéto jeho konanie je fakticky uznaním jeho záväzku voči žalobcovi. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že písomná kúpna zmluva, z ktorej má tvrdený nárok žalovaného vyplývať, je absolútne neplatným právnym úkonom. Ako je zrejmé z predmetnej kúpnej zmluvy, za spoločnosť ODEMA, s.r.o. pri jej podpise konal p. H. I.. H. I. však nebol na takéto konanie oprávnený, nakoľko v čase podpisu tejto zmluvy nebol štatutárnym orgánom spoločnosti ODEMA, s.r.o.. Skutočnosť, že písomná Kúpna zmluva zo dňa 25.09.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom nakoniec vyplýva aj z Rozsudku OS Martin zo dňa 11.07.2020, č. kon. 18Cb/89/2019-146, ktorý do konania predložil žalovaný /v konaní vedenom pred OS Martin pod č. kon. 18Cb/89/2019 vystupuje na strane žalobcu spoločnosť HELLAS s.r.o. a na strane žalovaného spoločnosť MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. – žalobca v tomto konaní. Z odôvodnenia predmetného rozsudku OS Martin je zrejmé, že vzhľadom na argumentáciu spoločnosti MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. vyhodnotil súd predmetnú písomnú Kúpnu zmluvu ako absolútne neplatnú. Okresný súd Martin mal preukázané len uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy (bod 47 Rozsudku OS MT) /spoločnosť MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. však nesúhlasí s výrokmi č. I a III predmetného rozsudku Okresného súdu Martin a preto voči nemu podala odvolanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo/. Spoločnosti ODEMA, s.r.o. preto nemohol vzniknúť voči žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5% denne, t.j. 182,5% ročne v zmysle bodu 6.1. písomnej Kúpnej zmluvy. Ako vyplýva zo žaloby, na základe ktorej začalo konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod č. kon. 18Cb/89/2019, spoločnosť HELLAS s.r.o. sa v uvedenom konaní domáha zaplatenia kúpnej ceny titulom písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, pri podpise ktorej, ako uviedla samotná spoločnosť HELLAS s.r.o. v žalobe, konal za spoločnosť ODEMA, s.r.o. p. I., a to na základe udelenej plnej moci. Spoločnosť HELLAS s.r.o. vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky v žalobe poukazovala na písomnú kúpnu zmluvu ako na titul, z ktorého mal žalovaný nárok vzniknúť. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou ODEMA, s.r.o. a spoločnosťou HELLAS s.r.o. bol teda nárok na zaplatenie kúpnej ceny titulom písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, čo preukazujú jednak skutkové tvrdenia samotnej spoločnosti HELLAS s.r.o. v žalobe, predloženie plných mocí, ktoré mali oprávňovať p. I. na konanie za spoločnosť ODEMA, s.r.o. pri podpise tejto zmluvy a v konečnom dôsledku aj predloženie písomného vyhotovenia tejto zmluvy spolu so žalobou. Je teda zrejmé, že vôľa spoločnosti ODEMA, s.r.o. a spoločnosti HELLAS s.r.o. pri uzatváraní Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 smerovala k postúpeniu pohľadávky titulom písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015. Pokiaľ smerovala vôľa zmluvných strán k postúpeniu pohľadávky z titulu písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015 (ktorá je podľa názoru OS MT neplatná) predmetom postúpenia na spoločnosť HELLAS s.r.o. nemohla byť pohľadávka z titulu ústnej kúpnej zmluvy, a to z dôvodu nedostatku vôle (§ 37 ods. 1 OZ). Nakoľko OS Martin vzhľadom na argumentáciu spoločnosti MARTEL SLOVAKIA, s.r.o. vyhodnotil písomnú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015 ako absolútne neplatnú (bod 47 Rozsudku), nemohlo dôjsť ani k postúpeniu úroku z omeškania vo výške 0,5% denne v zmysle bodu 6.1. tejto písomnej Kúpnej zmluvy zo spoločnosti ODEMA, s.r.o. na spoločnosť HELLAS s.r.o. a následne na žalovaného v tomto konaní. Aj vzhľadom na uvedené preto nemohlo dôjsť k účinnému jednostrannému zápočtu predmetnej tvrdenej pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Žalovaný do tohto konania nepredložil zmluvu, na základe ktorej mal údajne nadobudnúť tvrdenú (neexistentnú) pohľadávku voči žalobcovi a teda žalovaný nepreukázal, že by bol vlastníkom akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi.
10. Dňa 22.9.2020 doručil žalovaný návrh na prerušenie konania (č.l. 280), v ktorom poukázal na námietku žalobcu k neprimerane vysokej výške dohodnutého úroku a otázke neplatnosti kúpnej zmluvy, od ktorej žalovaný odvodzuje svoj nárok, ktorý si uplatnil voči pohľadávke žalobcu na zápočet (kompenzačnú námietku). Obe uvedené otázky/námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uviedol/namietal aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod č.k. 18Cb/89/2019 s tým, že Okresný súd Martin v tejto veci rozhodol rozsudkom, ktorý však do dnešného dňa nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobca proti nemu podal odvolanie. Na základe toho bude o celej záležitosti rozhodovať Krajský súd v Žiline ako odvolací súd. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp.zn. 18Cb/89/2019, kde sú riešené otázky totožné s otázkami namietanými žalobcom aj v tomto konaní a teda výsledok konania pred Okresným súdom Martin má význam aj pre toto konanie. V prípade, ak by sa súd s návrhom na prerušenie konania nestotožnil, k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v
zmysle existujúcej konštantnej judikatúry súd (a teda ani účastník konania) nemôže od akéhokoľvek účastníka požadovať predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade, ak toto postúpenie bolo súdu preukázané oznámením o postúpení pohľadávky. V tomto konaní bolo súdu oznámenie o postúpení pohľadávky predložené spolu s inými prílohami. Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou žalobcu o tom, že by žalovaný súdu nepredložil všetky potrebné listiny na preukázanie skutočnosti, či žalovaný nadobudol žalovaným označenú pohľadávku. Ďalej poznamenal, že vychádzajúc z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2020, právny predchodca žalovaného (spoločnosť HELLAS s.r.o.) nadobudol „pohľadávku vo výške istiny 6.070,80 EUR s DPH, titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodanie tovaru – TRIO-20.0-TL-OUTD-S2-INT v hodnote 3.384,- EUR a TRIO-20.0-TLOUTD- S2- INT v hodnote 2.686,80 EUR, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2015, vyúčtovanej faktúrou č. 7101150010“. Spolu s istinou pritom právny predchodca žalovaného nadobudol aj príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, čo je predmetom postúpenia a čoho sa predmetná pohľadávka týka s tým, že jej predmet je dokonca špecifikovaný nielen odkazom na zmluvu, ale aj predmetom kúpy a aj faktúrou, ktorá bola vystavená. Žalobca pritom nespochybňuje, že vyššie popísaný tovar mu skutočne bol dodaný, že dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená a ani výšku tejto kúpnej ceny. Spochybňuje len, že spoločnosť HELLAS s.r.o. nadobudla pohľadávku, ktorá sa podľa jeho názoru odvodzuje z písomnej kúpnej zmluvy (toto z oznámenia o postúpení nevyplýva) a nie z inej zmluvy. Táto argumentácia však nekorešponduje s presným a podrobným vymedzením predmetu postúpenia a hlavne z podrobného popisu predmetu kúpy a faktúry, ktorá bola následne vystavená. Je teda jednoznačné, akú pohľadávku spoločnosť HELLAS s.r.o. nadobudla a čoho sa táto týka, a teda že ide o pohľadávku z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodanie „tovaru – TRIO-20.0-TL-OUTD-S2-INT v hodnote 3.384,- EUR a TRIO-20.0-TL-OUTD-S2-INT v hodnote 2.686,80 EUR, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2015, vyúčtovanej faktúrou č. 7101150010“. Zdôraznil, že kúpna zmluva bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného jednoznačne uzatvorená, čo žalobca ani nepopiera, a to bez ohľadu, či ide o písomnú alebo neformálnu kúpnu zmluvu. Žalovaný má však za to, že kúpna zmluva, ktorá je žalobcom namietaná, je platná v jej písomnej forme, keďže žalovaný preukázal, že túto podpísala na strane predávajúceho oprávnená osoba. V prípade, ak toto splnomocnenie žalobca spochybňuje, je jeho povinnosťou navrhnúť dôkazy na preukázanie opaku, čo však neurobil s tým, že podľa názoru súdu by takéto dokazovanie bolo zároveň nehospodárne, keďže v prípade, ak by súd vyhodnotil, že písomná forma kúpnej zmluvy je platná, žalovaného nárok by vyplýval z tejto písomnej zmluvy. V prípade, ak by písomná forma nebola platná pre otázky spojené s osobami, ktoré ju v mene zmluvných strán podpísali, potom je platná neformálna zmluva s obsahom zachyteným v predloženom písomnom znení kúpnej zmluvy, nakoľko v takom prípade je potrebné aplikovať ust. § 16 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z týchto predpokladov je teda nárok žalovaného oprávnený buď z jedného alebo z druhého dôvodu, čo znamená, že z dôvodu hospodárnosti nie je potrebné skúmať, ktorá verzia kúpnej zmluvy je platná, keďže by sa tým konanie len zbytočne (bez dopadu na výsledok sporu) predĺžilo. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že Žalobca zápočtom svojej pohľadávky vo výške 1.474,20 EUR (zo dňa 13.12.2018) nárok právneho predchodcu žalovaného uznal, keďže takýmto spôsobom časť zo svojho záväzku voči právnemu predchodcovi žalovaného (spoločnosť HELLAS s.r.o.) zaplatil. Uznanie záväzku pritom znamená, že nastala vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti nároku právneho predchodcu žalovaného a je na žalobcovi, aby preukazoval opak.
11. Žalobca sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 5.10.2020 (č.l. 298), v ktorom nesúhlasil s prerušením konania. V konaní pred Okresným súdom Martin pod sp.zn. 18Cb/89/2019 sa podľa názoru žalobcu neriešia otázky podstatné pre toto konanie, hoci je pravdou, že Okresný súd Martin vo svojom rozsudku vydanom v konaní č. 18Cb/89/2019 konštatoval absolútnu neplatnosť písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, z ktorej žalovaný vyvodzuje svoj nárok na úrok z omeškania vo výške 182,5 % ročne z kúpnej ceny, ktorý započítal voči nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní. Žalobca zotrval na tom, že jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 18.08.2020 ako aj zápočet vykonaný v rámci tohto konania sú bez právnych účinkov. Uvedené zápočty sú bez právnych účinkov o.i. z dôvodu, že zmluvné dojednanie, z ktorého vyplýva nárok na úrok z omeškania vo výške 182,5% ročne (!), je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom, a preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu (§ 265 ObZ) /toto nakoniec potvrdzuje aj judikatúra, na ktorú žalobca poukazoval vo svojom predchádzajúcom vyjadrení/. Na uvedenej skutočnosti by nič nezmenilo ani to, ak by bolo písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy platné (čo žalobca odmietol). Podľa názoru žalobcu preto neboli splnené podmienky na prerušenie konania tak, ako to navrhuje žalovaný. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na preukázanie postúpenia pohľadávky je postačujúce, aby do konania predložil oznámenie o postúpení. Samotné
oznámenie o postúpení pohľadávky nemá za následok prechod pohľadávky na iného. Ak žalovaný tvrdí, že nadobudol nejakú pohľadávku voči žalobcovi od spoločnosti HELLAS, s.r.o., toto musí v konaní aj riadnym spôsobom preukázať, a to prostredníctvom zmluvy. Túto však žalovaný doposiaľ do konania nepredložil.
12. Na pojednávaní dňa 19.10.2020 súd vec prejednal za účasti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žaloba bola podaná po 3-ročnej premlčacej dobe, na čom nič nezmení ani dátum lehota splatnosti na faktúre, pretože v zmysle § 634 OZ, ak nie je dohodnutá iná lehota splatnosti, tak cena za dielo je splatná po dokončení diela. Keďže dielo bolo podľa vyjadrenia žalobcu dokončené 24.09.2015, žaloba bola podaná po lehote. Vzhľadom na to navrhol žalobu zamietnuť. Súd strany sporu oboznámil s predbežným právnym posúdením veci, skutočnosťou, že kompenzačnú námietku žalovaného posúdil ako vzájomnú žalobu v zmysle § 147 ods. 2 CSP, a tak ju vylúčil na samostatné konanie. Následne súd s ohľadom na právnu argumentáciu právneho zástupcu žalovaného pojednávanie odročil na 4.11.2020.
13. Dňa 26.10.2020 doručil právny zástupca žalobcu vyjadrenie k námietke premlčania (č.l. 333). Namietal, že žalovaný vzniesol námietku premlčania až po dvoch rokov od začiatku konania, pričom samotný žalovaný prevzal faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval cenu diela a jej splatnosť nikdy nenamietal. Uvedené považoval iba za snahu zneistiť súd v snahe vyhnúť sa úhrade zostávajúcej dlžnej sumy. K vyjadreniu doložil čestné vyhlásenie F. G. E.. Následne súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 4.11.2020 za účasti právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že na pojednávaní nie je konateľ žalobcu ani svedok, ktorých žiadal vypočuť, a to z dôvodu plnenia neodkladných pracovných povinnosti na východnom Slovensku. O odročenie pojednávania žalobca nežiadal, no zotrval na návrhu na ich výsluch. Na základe skutočností, že žalobca ani jeho právny zástupca pred pojednávaním ani na pojednávaní nežiadali pojednávanie odročiť a tvrdenie, že žalobca a svedok sa nemohli zúčastniť pojednávania pre plnenie neodkladných pracovných povinností, súdu nijako nepreukázal, súd výsluch žalobcu a navrhovaného svedka s ohľadom na hospodárnosť konania nevykonal a na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, poukázal na čestné vyhlásenie F. G. E., obchodného riaditeľa spoločnosti Martel Slovakia. Opätovne poukázal na ústretovosť žalobcu, ktorý počkal s odovzdaním diela z dôvodu žiadosti žalovaného o dotáciu. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní vyjadril k žalobcom predloženému čestnému vyhláseniu svedka, podľa ktorého sa zmluvné strany mali dohodnúť na 15-dňovej lehote splatnosti, pričom z faktúry vyplýva 14-dňová lehota splatnosti. Zo samotného preberacieho protokolu, ktorý samotný žalobca pripojil k svojej žalobe na strane 3 v časti ďalšie dohody, napr. dohoda o vysporiadaní vzájomných práv a nárokov, iné dohody či nároky uvedené nie sú. Právny zástupca žalovaného navyše súdu predložil e- mailovú komunikáciu, z ktorej vyplynulo, že tento preberací protokol predložil, alebo zaslal žalovanému G. E., čiže navrhovaný svedok a ktorý predložil žalovanému s dátumom 24.09.2015. Podľa názoru žalovaného akákoľvek argumentácia, či už samotného žalobcu, alebo aj svedka na tomto pojednávaní nič nezmení na obsahu listín a skutočnosti, že nárok žalobcu je premlčaný. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
14. Podľa § 147 ods. 1 až 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): 1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. 3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. 4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ust. § 522 Občianskeho zákonníka „Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.“
18. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 564 OZ, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
21. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ: 1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 2) Ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
23. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Podľa ust. § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
27. Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
28. Podľa § 634 ods. 1 a 2 OZ: (1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. (2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
29. Podľa § 635 ods. 1 OZ, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
30. Podľa § 636 ods. 1 OZ, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
31. Podľa 638 ods. 1 OZ, ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní.
32. Podľa 639 OZ, ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.
33. Podľa 641 ods. 1 OZ, aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.
34. Podľa 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
35. Predmetom sporu je nárok žalobcu na doplatenie ceny diela, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného na základe objednávky zo dňa 6.10.2014 a rozpočtu zo dňa 9.10.2014. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uhradil žalobcovi preddavok vo výške 5.163,84 Eur s DPH dňa 15.10.2014. Sporný bol nárok na doplatenie zvyšnej časti ceny diela v sume 5.163,84 Eur s DPH.
36. Žalovaný v priebehu sporu namietal žalobný nárok a svoju procesnú obranu postavil na viacerých skutočnostiach. V prvom rade tvrdil, že mal za to, že došlo k započítaniu pohľadávok, nakoľko pre žalobcu zaobstaral iný tovar u tretieho subjektu (spoločnosti ODEMA, s.r.o.). Započítanie v tomto smere nepreukázal. Až v priebehu sporu žalovaný tvrdil, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi za spoločnosti ODEMA, s.r.o. na spoločnosť HELLAS, s.r.o. a následne na žalovaného. Postúpenie pohľadávok nepreukázal. Tvrdil, že jednostranným zápočtom došlo k vzájomnému krytiu pohľadávok. Súd uvedenú procesnú obranu posúdil ako vzájomnú žalobu v zmysle § 147 ods. 2 CSP, nakoľko žalovaný výslovne a opakovane poprel nárok žalobcu, pričom v prípade popretia nároku žalobcu žalovaným, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku. V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Okrem toho pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe žalovaného bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 19.10.2020. Zároveň súd v tomto bode zdôrazňuje, že nerozhodoval o návrhu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Martin vedenom pod sp.zn. 18Cb/89/2019, nakoľko má za to, že predmetný návrh na prerušenie konania sa výlučne viaže ku kompenzačnej námietke, ktorú súd posúdil ako vzájomnú žalobu a vylúčil na samostatné konanie. O dôvodnosti návrhu na prerušenie konania tak súd bude rozhodovať práve v tomto (vylúčenom) konaní.
37. Predmetom sporu tak ostal nárok na zaplatenie sumy 5.163,84 Eur ako zostávajúcej ceny diela. Na pojednávaní dňa 19.10.2020 právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania, v zmysle ktorej plynutie premlčacej doby odvodzoval odo dňa dodania diela, t.j. od 24.9.2015. Podľa § 634 ods. 2 OZ tvrdil, že týmto dňom bola cena diela splatná, nakoľko iná dohoda o splatnosti diela medzi stranami neexistovala. Na základe uvedeného sa súd prednostne zaoberal námietkou zaujatosti, k čomu vykonal aj dokazovanie.
38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako dodávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo (na základe písomnej objednávky zo dňa 6.10.2014). Táto skutočnosť je medzi stranami nesporná. Zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo (§ 631). Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán, najmä dohovor o jej podstatných obsahových náležitostiach, t.j. o predmete zmluvy ( diele ) a odmene zhotoviteľa. Predmetom zmluvy bola výstavba
fotovoltaického zariadenia na rodinný dom žalobcu o výkone 9.36 kWp, v Bytči. Dohodou zhotoviteľa a objednávateľa môže byť cena stanovená podľa rozpočtu ( § 635 OZ), odhadom (§ 636 OZ) alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom. V konkrétnej súdenej veci bez akýchkoľvek pochýb dojednali žalobca a žalovaný postup, na základe ktorého sa určí cena diela rozpočtom. Medzi stranami nebolo sporné, že boli vypracované dva rozpočty, a to prvý na sumu 16.705,20 Eur s DPH, následne sa strany dohodli, že si žalovaný sám zakúpi 3 kusy striedačov, na čo bol vypracovaný druhý rozpočet s odpočítaním ceny troch striedačov, kde bola celková suma určená vo výške 10.327,68 Eur ( rozpočet zo dňa 9.10.2014 - č.l. 35i). Na základe tohto rozpočtu žalobca žiadal o doplatenie ceny diela – druhej polovice vo výške 5.163,84 Eur. Uvedené skutočnosti boli medzi stranami rovnako nesporné. Úhradu tejto ceny žalovaný odmietal z dôvodu nedokončenia diela a skutočnosti, že samotný žalovaný si musel zabezpečiť zapojenie do siete SSE. Navyše tvrdil, že si voči žalobcovi započítal cenu 7 kusov striedačov, ktoré žalobcovi zabezpečil u spoločnosti ODEMA, s.r.o. a túto sumu žalobca nikdy neuhradil. Okrem toho namietal, že žalobca nevykonal pre žalovaného reálne montáž zariadenia s pripojením do distribučnej siete SSE. Vzhľadom na uvedené je preukázané, že strany zmluvy dojednali aj odmenu ( odplatu ) určenú rozpočtom, za ktorú zhotoviteľ mal objednávateľovi dielo vykonať.
39. Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. (citovaného z uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/164/2007). Toto právo zhotoviteľovi vzniká aj vtedy, ak dielo v čase plnenia síce vykazuje vady, ale objednávateľ takéto vadné dielo riadne prevzal.
40. Žalovaný namietal, že dielo malo vady, a preto ho neprevzal a nepodpísal zápis o jeho odovzdaní a prevzatí, na druhej strane tvrdil, že podľa žalobcu bolo dielo odovzdané 24.9.2015, t.j. od nasledujúceho dňa plynie 3-ročná premlčacia lehota. Súd na účely posudzovania dôvodnosti žaloby prednostne konštatuje, že podľa písomnej objednávky dielo malo byť vykonané do 10 dní od vykonania zálohovej platby dňa 15.10.2014. Súd nemal za sporné tvrdenie žalobcu, že vyšiel v ústrety žalovanému s neskorším odovzdaním diela z dôvodu žiadosti o štátnu dotáciu, pretože toto tvrdenie žalobca nerozporoval. Sporný však bol dátum dodania diela, nakoľko je zrejmé, že k nemu nedošlo v zmysle objednávky, t.j. do 10 dní od úhrady zálohovej platby. Súd mal za to, že k odovzdaniu diela došlo najneskôr dňom 24.9.2015, tak ako to vyplýva zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby (č.l. 9) ako aj z e-mailovej komunikácie zamestnanca žalobcu adresovanej žalovanému (č.l. 354). V priebehu sporu nebol preukázaný iný dátum odovzdania diela, žalovaný síce namietal podpísanie jeho prevzatia, no netvrdil, že dielo mu v daný deň dodané nebolo. Súd tak dodanie diela najneskôr dňom 24.9.2015 považoval za nesporné. Sporná bola skutočnosť, či medzi stranami došlo k dohode o splatnosti zostávajúcej časti ceny diela.
41. Splatnosť ceny diela nastáva, ak nie je dohodnuté inak, až po vykonaní diela. Inú splatnosť ceny diela môže ustanoviť zmluva. Pokiaľ splatnosť ceny nebola takto určená, platí zákonné ustanovenie, že cena sa platí až po ukončení diela spravidla v momente jeho prevzatia objednávateľom. Skončením diela sa rozumie u hmotných vecí odovzdanie bezvadného diela. V prípade nehmotných vecí alebo kde nie je obvyklé alebo potrebné dielo odovzdať (napr. prednáška, koncert, práce vykonané priamo u objednávateľa), sa za skončenie diela považuje jeho dokončenie alebo oznámenie o dokončení objednávateľovi. Podľa súdnej praxe skončením diela je potrebné rozumieť nielen vykonanie diela, ale tiež zabezpečenie možnosti objednávateľovi, aby vykonané dielo mohol prevziať a takto sa o jeho stave presvedčiť. Ak nebolo dohovorené inak, platí pri hnuteľných veciach, že sa má odovzdanie
uskutočniť v mieste podniku, kde sa dielo vykonáva. Odmena sa musí poskytnúť spravidla celá až po skončení diela. Ustanovenie § 634 ods. 2 prvá veta, že odmena sa platí až po skončení diela, má dispozitívnu povahu a stranám ponecháva možnosť dojednať inú splatnosť (napr. po vyskúšaní diela, po uplynutí garančnej doby alebo podľa postupu prác a pod.). Podľa názoru súdnej praxe, ak nebola dojednaná výška odmeny ani jej splatnosť, je odmena splatná po ukončení diela a potom, keď jej výška bola objednávateľovi oznámená zaslaním faktúry. Faktúra musí byť doručená objednávateľovi. Jej nedoručenie ide na vrub zhotoviteľa. Splatnosť ceny môže závisieť od momentu vyhotovenia zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Ak zmluva o dielo neustanovuje niečo iné, nie je podpísanie zápisnice o odovzdaní diela rozhodujúce pre vznik práva na zaplatenie diela (Ro NS ČR z 9. 12. 2002, sp. zn. 29 Odo 416/2001). Odmena je spravidla peňažná. Musí byť poskytnutá na mieste, ako bolo dojednané v zmluve. Ak zmluva nemá osobitné ustanovenie o tejto otázke a ak z povahy plnenia nevyplýva niečo iné, platia všeobecné predpisy ( § 567 OZ). Cenu diela môže objednávateľ zaplatiť aj poukázaním príslušnej sumy poštou alebo prostredníctvom peňažného ústavu. V takom prípade sa považuje cena za zaplatenú až v momente pripísania príslušnej sumy na účet zhotoviteľa (pozri § 567 ods. 2 OZ. Zhotoviteľ a objednávateľ sa môžu podľa § 634 ods. 2 OZ in fine dohodnúť na zaplatení preddavku. Ak sa dielo vykonáva po častiach alebo ak vykonanie diela vyžaduje značné náklady, má zhotoviteľ aj bez dohody s objednávateľom právo požadovať už v priebehu vykonania diela poskytnutie preddavku. Výšku preddavku je oprávnený určiť zhotoviteľ. Výška preddavku musí zodpovedať povahe diela a nákladom potrebným na jeho zhotovenie. Preddavok je splatný prvý deň po tom, keď bol objednávateľ o preddavok požiadaný (§ 634 ods. 2 OZ). Ustanovenie § 634 ods. 2 OZ platí nielen vtedy, ak odmena bola dojednaná podľa postupu prác a miery práce, ale i vtedy, ak bola dojednaná celková odmena a dielo sa odovzdáva po častiach. Zákon nemá na mysli vyplatenie odmeny za každú nepatrnú časť, ale len za každú dodávku určitej väčšej časti diela.
42. V prejednávanej veci nemožno vychádzať z názoru súdnej praxe o tom, že ak nebola dojednaná výška odmeny ani jej splatnosť, je odmena splatná po ukončení diela a potom, keď jej výška bola objednávateľovi oznámená zaslaním faktúry, nakoľko výška odmeny nesporne dohodnutá bola, pretože vychádza z rozpočtu. V súvislosti s konštatovaním povinnosti zaplatiť cenu diela po skončení diela judikatúra rieši aj otázku, čo presne sa rozumie skončením diela a či je povinný objednávateľ zaplatiť cenu diela aj v prípade, že dielo je odovzdané s vadami. Pokiaľ dôjde k faktickému úkonu prevzatia diela objednávateľom od zhotoviteľa, zrejme bude aplikovaný prevažujúci judikatórny záver (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 48/2002) smerujúci k tomu, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela vo výške dojednanej v zmluve, resp. určiteľnej spôsobom predpokladaným zákonom, a na splatnosť ceny takto prevzatého diela nebude mať vplyv existencia jeho vád. Tomuto názoru svedčí úvaha o tom, že objednávateľovi vznikajú nové práva zodpovedajúce právam zodpovednosti za vady, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať vplyv na celkovú cenu diela (nároky z vád môžu byť spojené s nárokom na zľavu z ceny).
43. Súd mal za preukázané, že žalobca dňa 24.9.2015 odovzdal dielo žalovanému a nasledujúci deň obratom vystavil faktúru, ktorou vyúčtoval zostávajúcu cenu diela vo výške 5.163,84 Eur vrátane DPH. Žalovaný nepoprel, že dielo prevzal, no tvrdil, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela ani faktúru nepodpísal. Súd mal za to, že žalobca si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 72 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty o DPH, pričom uvedené vykonal v lehote 15 dní od odovzdania diela, t.j. splnil si povinnosť v zmysle § 73 zákona o DPH, pričom v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) citovaného zákona sa za dodanie tovaru považuje aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Splnenie účtovnej povinnosti žalobcu ako podnikateľskej subjektu však nemá vplyv na splatnosť ceny diela, nakoľko faktúra predstavuje iba účtovný doklad. Na účely posúdenia splatnosti je v prípade vyhotovenia diela nutné konštatovať, či existovala dohoda zmluvných strán o splatnosti ceny diela, alebo je nutné vychádzať z úpravy v § 634 ods. 2 OZ. V danej veci ide jednoznačne o občianskoprávny vzťah, navyše spotrebiteľského charakteru (žalobca je podnikateľský subjekt a žalovaný si dielo objednal na súkromné účely, pričom zo žaloby a listinných dôkazov je zrejmé, že ide o objednávku diela týkajúcu sa rodinného domu žalovaného). Súd na základe všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu osobitnej dohody o splatnosti ceny diela. V danom prípade takýmto dôkazom nie je ani čestné prehlásenie F. G. E. zo dňa 21.10.2020 (č.l. 335) navrhovaného svedka (ku ktorého výsluchu nedošlo), v ktorom uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o splatnosti druhej splátky ceny diela, za účelom ktorej bola vystavená faktúra č. 20150416, a to so splatnosťou 15 dní od jej vystavenia. Uvedené čestné prehlásenie bez ďalšieho nepreukazuje, že k takejto dohode skutočne došlo, a to najmä v kontexte tvrdenia žalovaného, že prevzatie faktúry
nepodpísal, de facto s jej obsahom v časti splatnosti nesúhlasil. Práve na tieto účely súd vyhodnocoval, či prevzatie faktúry nepredstavuje návrh zmluvy v zmysle § 43a OZ, ktorého podpísaním by žalovaný prejavil svoj súhlas. Takáto možnosť uzatvorenia dohody o splatnosti ceny diela však v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaný pravosť svoju podpisu od počiatku popieral. V tomto smere súd vychádzal z uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009, v zmysle ktorého u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V zmysle citovaného rozhodnutia tak súd konštatuje, že práve žalobca nesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravosti podpisu žalovaného na predmetných listiných. Žalobca sa však k namietanej pravosti podpisu žalovaného v priebehu sporu nevyjadril a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynuli skutočnosti tvrdené žalobcom a ktoré by mali vplyv aj na posúdenie prípadnej dohody o splatnosti ceny diely. Okrem toho súd poukazuje aj na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/81/2010, podľa ktorého: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Na základe uvedeného dôkazné bremeno o pravosti podpisu na faktúre (ako aj Zápise o odovzdaní stavby) zaťažuje žalobcu, ktorý z nej pre seba vyvodzuje priaznivé právne následky, pretože je nesporné, že obe listiny sú súkromnými listinami. Nakoľko žalobca dôkazné bremeno neuniesol, je zrejmé, že súd v prípade posudzovania existencie dohody o splatnosti ceny diela z predmetných listinných dôkazov nemohol vychádzať.
44. V prípade záväzkových právnych vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. V prejednávanej veci tak mal súd za to, že iná dohoda o splatnosti zostávajúcej ceny diela medzi stranami nebola preukázaná, a tak sa cena diela stala splatnou dňom skončenia diela v zmysle § 634 ods. 2 OZ. Súdu preto neostávalo iné, ako po vyhodnotení dôvodnosti námietky premlčania, žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po odovzdaní diela, t.j. dňom 25.9.2015, pričom žaloba bola podaná na súde 5.10.2018, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby.
45. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.