Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s. IČO: 50387189, Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zast. JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 156,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 156,80 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 12.05.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 156,80 Eur a to na tom skutkovom a právnom základe, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , , a Zákona o PZP a v zmysle .

2. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy - Záznam o dopravnej nehode zo dňa 26.08.2019; Zákazkový list zo dňa 08.10.2019; faktúru- daňový doklad č.219624 za opravu poškodeného vozidla; Zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 08.10.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodenou Q. Č. ako nájomcom; faktúru č.190513 žalobcu Q. Č. za prenájom náhradného vozidla vo výške 460,80 Eur; Všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre prenájom osobných automobilov; Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Q. Č. ako postupcom; Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2019 adresované žalovanému; Oznámenie žalovaného zo dňa 24.10.2019 o poistnom plnení a Upomienku žalobcu adresovanú žalovanému s poštovým podacím lístkom zo dňa 14.02.2020.

3. Voči platobnému rozkazu Upomínacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Namietol, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa , keď žalobca neoznačil a nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera - neuviedol, o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, neuviedol údaje zmluvy o nájme, o vystavenej faktúre, zmluve o postúpení pohľadávky a pod., pričom tieto údaje vyplývajú len z príloh, čo nie je v zmysle postačujúce. Uviedol ďalej, že žalobca nemá v predmete podnikania zapísaný faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok - nakoľko má žalovaný vedomosť o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, má žalovaný za to, že ide o neoprávnené podnikanie žalobcu. Žalovaný ďalej namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko poškodený mal voči žalobcovi dlh za neuhradenú faktúru č. XXXXXX zo dňa 14.10.2019 a teda poškodený bol v postavení dlžníka žalobcu a preto v zmysle nemohol platne uzatvoriť zmluvu postúpení pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť, nakoľko ju pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda pohľadávka mu nevznikla. Inými slovami, poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s . Vychádzajúc zo znenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, k úhrade faktúry logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu, nakoľko prejav vôle účastníkov zmluvy smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol ju postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú mienil žalobca použiť na započítanie. S poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. z 29.01.2008 namietol absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu podľa .

4. Na návrh žalobcu bola vec postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V replike zo dňa 20.07.2020 žalobca uviedol, že dňa 26.08.2019 došlo vo Zvolene ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. G. XXX P., spôsobenej poškodenej Q. Č.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. O. XXX R., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Octavia, ev. č. O. XXX V. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 08.10.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 14.10.2019, s dátumom splatnosti 29.10.2019 na sumu 460,80 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 304 Eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne žalobca odkazuje. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , v zmysle ktorého možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami/autoservismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , rozs. Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.11.2017). V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca preto považuje za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Poukázal na riadne

zverejnený cenník žalobcu (r.2019), v zmysle ktorého bola dohodnutá denná sadzba aj v tomto prípade. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 57,60 Eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Jedná sa tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimerane vysoká. Zo strany žalovaného doposiaľ nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 38 Eur s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a dohodnutou sadzbou tak predstavuje sumu 19,60 Eur, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal náhradu vo výške cca 66 % z fakturovanej sadzby dohodnutej v nájomnej zmluve. Uvedené je potom potrebné posudzovať aj v zmysle . Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok považuje žalobca za neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 15.10.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 26.08.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa žalobca plne stotožňuje s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. , námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky má žalobca za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň

k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Záverom žalobca uviedol, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

5. K replike žalobca ako listinný dôkaz priložil svoj Cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019.

6. Na repliku žalobca vôbec nereagoval, napriek tomu, že bol na to súdom vyzvaný uznesením (č.l. 92), doručeným žalovanému dňa 10.08.2020 a následne aj urgenciou (č.l. 96) dňa 05.10.2020.

7. Dňa 11.11.2020 sa vo veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových strán, ktoré žiadali ich neprítomnosť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Ďalšie dôkazné návrhy ani skutkové tvrdenia strany nemali.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ZoPZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP (priamy nárok poškodeného), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

12. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

14. Podľa § 524 ods. 1 Obč. Z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 442 ods. 1 Obč. Z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16 Podľa § 443 Obč. Z., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa § 39 Obč. Z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Za nesporné medzi stranami súd považoval to, že : 22. 1 dňa 26.08.2019 došlo vo Zvolene ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, ev. č. G. XXX P. (ďalej aj len ako „OMV“), spôsobenej poškodenej Q. Č. (ďalej len ako „Poškodená“)

- škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. O. XXX R., poisteného škodcu v poisťovni žalovaného; 22.2 predmetná poistná udalosť bola riadne u žalovaného nahlásená a tento ju eviduje pod č. XXXXXXXXXX; 22.3 Poškodená si počas opravy svojho poškodeného OMV prenajala od žalobcu náhradné vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. O. XXX V. (ďalej aj len ako „Náhradné OMV“) a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 08.10.2019 (ďalej aj len ako „Zmluva o nájme OMV“); 22.4 nájom Náhradného OMV trval od 08.10.2019 do 15.10.2019 a denná sadzba prenájmu bola vo výške 57,60 Eur s DPH; 22.5 po ukončení nájmu žalobca vystavil Poškodenej faktúru č. XXXXXX na sumu 460,80 Eur, s dátumom splatnosti 29.10.2019; 22.6 dňa 15.10.2019 uzavreli Poškodená ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky a ten istý deň Poškodená podpísala Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému; 22.7 Oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019 žalovaný oznámil žalobcovi šetrenie udalosti tak, že poskytne poistné plnenie v sume 304 Eur na účet žalobcu a neuznal sumu 156,80 Eur z dôvodu, že denná sadzba prenájmu Náhradného OMV bola neprimeraná a bola upravená na 38 Eur s DPH denne; 22.8 Upomienkou zo dňa 14.02.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu i.a. žalovanej sumy; 22.9 vzhľadom na ust. , za nesporné medzi stranami sporu súd považuje skutkové tvrdenie žalobcu, že denná sadzba (56 Eur s DPH) účtovaná žalobcom Poškodenej za prenájom Náhradného OMV je primeraná (teda nie je v neprimeranej výške). Hoci žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie vo výške žalovanej sumy práve z dôvodu neprimeranosti dennej sadzby (č.l. 9 p.v.), v celom priebehu súdneho konania sa jeho procesná obrana ani len okrajovo nedotkla neprimeranosti dennej sadzby nájomného za Náhradné OMV - na druhej strane žalobca vyslovenej uviedol, že ide o výšku nájomného primeranú a toto tvrdenie žalobcu žalovaný účinne nepoprel.

23. Za sporné medzi stranami súd považuje najmä nasledovné otázky: 23.1 či žaloba spĺňa náležitosti podľa ; 23.2 či žalobca neoprávnene podniká; 23.3 či bola pohľadávka Poškodenej na žalobcu platne postúpená a 23.4 či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

24. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to : Záznamom o dopravnej nehode zo dňa 26.08.2019; Zákazkovým listom zo dňa 08.10.2019; faktúrou- daňový doklad č.219624 za opravu poškodeného vozidla; Zmluva o nájme OMV; faktúrou č.XXXXXX žalobcu Poškodenej za prenájom náhradného vozidla vo výške 460,80 Eur; Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pre prenájom osobných automobilov; Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Poškodenou; Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2019; Oznámením žalovaného zo dňa 24.10.2019

o poistnom plnení; Upomienkou žalobcu adresovanú žalovanému s poštovým podacím lístkom zo dňa 14.02.2020 a Cenníkom prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019.

25. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

26. Ako už bolo vyššie uvedené (bod 22.9 odôvodnenia), napriek tomu, že jediným dôvodom odmietnutia poskytnúť (celé) poistné plnenie zo strany žalovaného bola neprimeraná denná sadzba (56 Eur s DPH), účtovaná žalobcom Poškodenej za prenájom Náhradného OMV, v celom priebehu súdneho konania sa procesná obrana žalovaného ani len okrajovo nedotkla neprimeranosti dennej sadzby nájomného za Náhradné OMV - na druhej strane žalobca vyslovenej uviedol, že ide o výšku nájomného primeranú a toto tvrdenie žalobcu žalovaný účinne nepoprel. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že výška dennej sadzby 56 Eur (s DPH) za nájom OMV je primeranou dennou sadzbou za prenájom obdobných vozidiel a z tohto dôvodu je preto nárok žalobcu čo do jeho výšky dôvodný. Iný dôvod krátenia poistného plnenia žalovaný totiž po skončení šetrenia žalobcovi neuviedol (č.l. 9 p.v.-10). Záverom, pokiaľ ide o otázku primeranosti nájomného za náhradné vozidlo, súd konštatuje, že súdna prax v tomto smere už zaujala pomerné jednoznačné stanovisko - nie je povinnosťou poškodeného pri škodovej udalosti vykonať prieskum trhu a vybrať si najlacnejšiu autopožičovňu. Primeranosť ceny nájomného vozidla ako účelne vynaloženého nákladu pri škodovej udalosti treba hodnotiť so zreteľom na kategóriu, výbavu a technický stav (parametre) poškodeného vozidla a na kategóriu, výbavu a technický stav (parametre) náhradného vozidla a s prihliadnutím na obvyklé ceny nájmu v danej lokalite a prípadne treba prihliadnuť aj na ďalšie podmienky alebo okolnosti súvisiace s nájomným vzťahom, pričom nemožno prijať bez ďalšieho jednoznačný záver o tom, že účelne vynaloženým nákladom je iba (jedine) nájomné vozidla za najlacnejšiu cenu, alebo že primeranou cenou nájmu je aritmetický priemer cien nájomného a rovnako nemožno prijať bez ďalšieho záver ani o tom, že aj najvyššie nájomné je primeranou cenou nájmu. Z listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení (č.l. 9 p.v. -10) vyplýva, že pri likvidácii poistnej udalosti žalovaný za primeranú dennú sadzbu nájomného považoval sumu 38 Eur s DPH, avšak neuviedol, ako sa k danej sume dopracoval a z čoho tento záver vyvodil (a ani v tomto konaní sa tým žalovaný vôbec nezaoberal), je preto možné uzavrieť, že takéto rozhodnutie žalovaného odmietnuť plniť v časti 156,80 Eur je arbitrárne a nepreskúmateľné, bez náležitého odôvodnenia, čo je inak v priamom rozpore s ust. § 11 ods. 6 ZoPZP, ktorý ukladal žalovanému povinnosť písomne odôvodniť a vysvetliť dôvody poníženia poistného plnenia, prípadne zdôvodniť, prečo žalovaný nepovažoval za preukázaný rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Porušenie predmetnej povinnosti žalovaného podľa § 11 ods. 6 ZoPZP pritom spôsobuje ex lege (§ 11 ods. 8 ZoPZP) vznik nároku žalobcu aj na úroky z omeškania, ktoré si však v tomto spore žalobca neuplatnil.

27. Pri dokazovaní a právnom hodnotení veci sa súd zameral najmä na tie otázky, ktoré boli medzi stranami sporu sporné.

28. Pokiaľ žalovaný namietal, že v žalobe absentuje opísanie podstatných skutkových tvrdení, s týmto možno čiastočne súhlasiť, nakoľko niektoré skutočnosti vyplývajú len z príloh žaloby. Pre súd je však rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ) a žalobca v replike (41-43) všetky podstatné skutkové tvrdenia uviedol (resp. doplnil). Žalovaný sa k replike nevyjadril a tieto popísané skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel.

29. Pokiaľ žalovaný ďalej namietol, že žalobca nemá v predmete podnikania zapísaný faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok a že žalovaný má vedomosť o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, a teda ide o neoprávnené podnikanie žalobcu, súd konštatuje, že v zmysle v znení neskorších predpisov, platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie a teda vo vzťahu k prejednávanej veci, kedy žalovaný namieta neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky, by ani prípadné neoprávnené podnikanie žalobcu (nadobúdaním pohľadávok), tak ako to tvrdí žalovaný, nemalo vplyv na posúdenie platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

30. Spornými ďalej ostali otázky, či bola pohľadávka Poškodenej na žalobcu platne postúpená a či je žalobca aktívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poznamenať, že skutkovo i právne obdobné veci (spory) boli medzi identickými stranami sporu predmetom viacerých

súdnych konaní, pričom odvolací súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) v tejto identickej problematike už zaujal v zásade konzistentné právne názory (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.l. -198 zo dňa 26.09.2019), s ktorými sa súd prvej inštancie stotožňuje a preto ich aj v tomto rozsudku uvádza (resp. cituje). Okrem toho žalobca poukázal aj na viaceré rozsudky iných odvolacích súdov (Krajský súd v Prešove, Krajský súd v Bratislave), ktorých závery sú v zásade totožné s názormi Krajského súdu v Banskej Bystrici.

31. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 26.08.2019 došlo vo Zvolene ku škodovej udalosti na OMV Poškodenej, ktorá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu, poisteného u žalovaného (listinný dôkaz na č.l. 4) a predmetná poistná udalosť bola riadne u žalovaného nahlásená

- tento ju eviduje pod č. XXXXXXXXXX (listinný dôkaz na č.l. p p.v.-10). Poškodená si počas opravy svojho poškodeného OMV prenajala od žalobcu Náhradné vozidlo na základe Zmluvy o nájme OMV (listinný dôkaz na č.l. 6), pričom nájom trval od 08.10.2019 do 15.10.2019, pri dohodnutej dennej sadzby prenájmu vo výške 57,60 Eur s DPH a to podľa cenníka žalobcu (listinný dôkaz na č.l. 43). Po ukončení nájmu žalobca vystavil Poškodenej faktúru č. 190513 na sumu 460,80 Eur, s dátumom splatnosti 29.10.2019 (listinný dôkaz na č.l. 7). Dňa 15.10.2019 uzavreli Poškodená ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky (listinný dôkaz na č.l. 9) a ten istý deň Poškodená podpísala Oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému (listinný dôkaz na č.l. 8 p.v.).

32. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že v dôsledku škodovej udalosti vznikla Poškodenej škoda (nielen na jej samotnom OMV, ale aj v dôsledku nákladoch na prenájom Náhradného OMV, prenajatého od žalobcu), pričom žalovaný mal za svojho klienta (škodcu), ktorý mal u neho poistené svoje vozidlo, Poškodenej škodu nahradiť v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 Zákona o PZP. Následne Poškodená postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 460,80 Eur z titulu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie Náhradného OMV vozidla (v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 26.08.2019). Podľa bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie odplatné - odplata predstavovala sumu 460,80 Eur a išlo o výšku odplaty totožnú s výškou ceny nájmu podľa faktúry žalobcu č. XXXXXX, ktorú vystavil žalobca ako prenajímateľ Poškodenej ako nájomcovi Náhradného OMV. Podľa bodu 5. Predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (i) na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a (ii) na úhradu nájomného za Náhradné OMV sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku (pôvodne patriacu Poškodenej) vymáhať (od žalovaného) vo vlastnom mene na vlastný účet. Podľa názoru súdu tak predmetom postúpenia bola existujúca pohľadávka Poškodenej voči žalovanému, pričom Zmluva o postúpení pohľadávky nie je absolútne neplatným právnym úkonom a žalobca je tak v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný nesprávne stotožňuje dva samostatné právne vzťahy Poškodenej

- (1) medzi Poškodenou a žalobcom jednak vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o nájme OMV, na základe čoho Poškodenej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné a (2) Poškodená mala samostatnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni v zmysle a Zákona o PZP z titulu nájomného za požičanie Náhradného OMV. Zaplatené nájomné, ak prevyšuje výdavky spojené s využívaním vlastného vozidla, sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle . Poškodenej tak proti žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže Poškodená disponovala pohľadávkou proti žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bola povinná zaplatiť za nájom Náhradného OMV. Poškodená sa tak dostala do pozície veriteľa voči žalovanému a zároveň bola v postavení dlžníka voči žalobcovi. Keďže Poškodená disponovala pohľadávkou voči žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič jej nebránilo Zmluvou o postúpení pohľadávky túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt (žalobcu), pričom zmluvné strany sa dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky Poškodenej voči žalovanému a to formou vzájomného zápočtu pohľadávok.

33. Žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky odkúpil od Poškodenej pohľadávku voči žalovanému v hodnote 460,80 Eur, pričom žalobca zároveň disponoval proti Poškodenej pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie Náhradného OMV v rovnakej hodnote (výške). Zmluvným stranám tak nič nebránilo v tom, aby na základe dohody vykonali úkon započítania vzájomných pohľadávok, keďže tieto sú spôsobilým predmetom započítacieho úkonu v zmysle . Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Je to teda rovnaká situácia, ako keby Poškodená zaplatila 460,80 Eur v hotovosti (alebo prevodom na účet žalobcovi) za prenajatie Náhradného OMV, čím by v jej majetkovej sfére vznikla škoda vo výške 460,80 Eur a následne by jej žalobca rovnakú sumu 460,80 Eur zaplatil späť (v hotovosti alebo prevodm na účet) na

základe toho, že od nej odplatne odkúpil pohľadávku, ktorou Poškodená disponovala voči žalovanému. Komplikovaný spôsob prevodu finančných prostriedkov z Poškodenej na žalobcu a následne zo žalobcu na Poškodenú bolo možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Vzhľadom na skutočnosti už vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom a že žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu.

34. Následne, v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019 (listinný dôkaz na č.l. 9 p.v.-10) žalovaný oznámil žalobcovi (pozn. súdu - nie Poškodenej) šetrenie udalosti tak, že poskytne (čiastočné) poistné plnenie v sume 304 Eur na účet žalobcu (pozn. súdu - nie na účet Poškodenej) a neuznal sumu 156,80 Eur (pozn. súdu - žalovaná suma) z dôvodu, že denná sadzba prenájmu Náhradného OMV bola neprimeraná a bola upravená na 38 Eur s DPH denne. Pokiaľ žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sám žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti čiastočne plnil nie na účet Poškodenej, ale na účet žalobcu (č.l. 9 p.v.) a tým zrejme uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z titulu používania náhradného vozidla vznikol.

35. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu (výrok I.). O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Keďže mal žalobca úspech v spore v plnom miere, súd mu priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v miere 100 %, pričom o konkrétnej výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.