Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-38-2020.pdf
PDF · 125.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188 zastúpená: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545 zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, Odd.: Sa, Vl. č.: 3345/B zastúpená: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37 928 422, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 361,34 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 361,34 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 361,34 EUR od 26.09.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 19.03.2020 vedenou na Okresnom súde Banskej Bystrici pod sp.zn. 18Up/247/2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 361,34 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 361,34 EUR od 26.09.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.07.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A3, EČV: PO152EM, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Š. O., S. W.: F. X, XXX XX F.E.. Táto škodová udalosť bola dňa 04.07.2019 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
3. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla patriaceho spoločnosti: NAZAL s.r.o., ktorá mala v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
4. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval, ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise, t.j. u žalobcu.
5. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2496,54 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX.
6. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.09.2019 oznámené, že dňa 10.09.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia.
7. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „KL, Náklady na opravu priznané podľa výpočtu Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta priznaná 100%. Cena za 1 Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne- 25-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov.“ Výpočet výšky poistného plnenia zo dňa 11.09.2019 z poistnej udalosti číslo: XXXXXXXXXX. Popis položiek Suma Faktúra za opravu vozidla číslo: XXXXXXXX, BK SERVIS s.r.o. 2496,54 EUR Neprimerane účtovaná práca- rozdiel v cene 36 EUR- 25 EUR x 13,4 Nh -147,40 EUR Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v cene lek. materiálu:526,61-312,67 -213,94 EUR Spolu priznané 2135,20 EUR Poistné plnenie 2135,20 EUR Poistné plnenie/doplatok celkom 2135,20 EUR“
8. Neuznaná suma vo výške 361,34 EUR bola vlastníkom motorového vozidla AUDI A3, EČV: PO152EM ktorým je poškodený, t.j. Š. O., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2019.
9. Žalobca vo veci poukázal na to, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok.
10. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, t.j. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobca žiadal preto zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009.
11. Žalobca namietal, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla.
12. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70, Košice- Mechanické, klampiarské a lakovacie práce: 55 EUR bez DPH, Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice -Mechanické práce: 50 EUR bez DPH, Klampiar/lakovňa: 52 EUR bez DPH.
13. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle AUDI A3 za normohodinu 30 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považoval za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný pri poistnej udalosti krátil poistné plnenie z dôvodu neautorizovaného servisu. Žalobca aj v tomto smere namietal, že nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného.
14. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že poskytol poistné plnenie vo výške primeraných nákladov na opravu pre neautorizovaný servis. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol na základe čoho považuje priznané náklady za primerané.
15. Žalobca poukázal na to, že výška žalobcom účtovanej normohodiny je preukázateľne výhodnejšia, resp. porovnateľná s účtovanými normohodinami iných autoservisov v danom regióne, čo potvrdzujú predložené cenníky. Žalovaný naopak nepredložil cenníky autoservisov, ktoré by preukazovali ním tvrdenú primeranosť nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR/NH bez DPH. Na základe uvedeného, preto žalobca považoval oznámenie o poistnom plnení za nedôvodné a nepreskúmateľné.
16. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu navýšenia lakovacej konštanty, ktorú priznal iba vo výške 100%, avšak taktiež nijakým spôsobom nepreukázal na základe čoho vykonal toto krátenie. Žalobca vykonal iba také opravy, aby motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred dopravnou nehodou.
17. Pokiaľ ide o viazanie výšky poistného plnenia na kalkulačný program poisťovne, tak k tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/86/2019, ktorý uviedol: „K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“
18. Žalobca vo veci uviedol, že kalkulácia žalovaného je určená ako potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.
19. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Do spojení s ustanovením § § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel v platnom znení v zmysle, ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Šetrenie poistnej udalosti č. 8014051323 bolo ukončené dňa 10.09.2019. Žalobca si preto uplatnil úrok z omeškania ročne zo sumy 361,34 EUR od 26.09.2019 do zaplatenia.
20. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a to faktúru č. 20190172, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2019, cenníky, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.09.2019, zápis o poškodení motorového vozidla.
21. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz dňa 22.04.2020, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor.
22. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal a v celom rozsahu ho považoval za nedôvodný.
23. Žalovaný v odpore uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera.
24. Namietol, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalovaný ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004 ktorý uviedol, že: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“
25. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ, podľa žalovaného vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP (zmluvu o postúpení pohľadávky). Namietal, že uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ.
26. Ďalej vo veci žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 v zmysle ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“
27. Žalovaný uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon a taktiež poukázal na to, že v zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného, ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Žalovaný taktiež namietal, že predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
28. Pokiaľ ide o poistné plnenie žalovaný uviedol, že bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku škodovej udalosti bolo zaplatené poistné plnenie v sume 2.135,20 EUR. Čo sa týka úrokov z omeškania žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
29. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 10.06.2020 (č. l. 44) a uviedol, že zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z
ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom.
30. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil poškodený, voči žalovanému v zmysle §15 ods. 1 PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.
31. Uviedol, že žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. Na podporu argumentácie žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu.
32. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody mala, by zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.
33. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na čiastočnosť plnenia zo strany žalovaného je spornou len výška priznaného plnenia na náhradu škody a nie samotná existencia škody. Žalovaný tým, že priznal a uhradil poškodenému nárok na náhradu škody, hoci len v čiastočnom rozsahu, faktický uznal, že na strane poškodeného skutočne ku škode došlo. V zmysle uvedeného považoval námietky žalovaného aj ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj ich odôvodnenie za irelevantné a zavádzajúce. V otázke určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal na ustálenú judikatúru súdov: „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R (ČR) 27/2008.
34. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v podanom odpore nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca mal za to, že svoj nárok riadne preukázal uniesol dôkazne bremeno v súlade s čl. 8 CSP, keď svoje tvrdenia v žalobe preukázal príslušnými dôkazmi, ako sú cenníky servisov pôsobiacich v regióne žalobcu, podľa ktorých je zrejme, že žalobca si účtoval pri danom type vozidla cenu výhodnejšiu, ako je cena obvyklá v danom regióne.
35. Ak žalovaný neakceptoval predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Poukázal na to, že obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. K námietke úrokov z omeškania žaloba poukázal na to, že pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 a uviedol, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalobca namietal, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11
ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
36. Súd vo veci vykonal dňa 13.11.2020 pojednávanie v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 11.11.2020 a navrhol prejednať vec v jeho neprítomnosti.
37. Svoju neúčasť na uvedenom termíne pojednávania právny zástupca žalovaného ospravedlnil so zreteľom na princíp hospodárnosti a aj s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhláseného vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID - 19.
38. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyjadreniami žalobcu, ako aj žalovaného, ktoré boli vzájomne sporovým stranám doručené, pričom aplikoval ustanovenie § 204 CSP a upustil od čítania aj oboznamovania týchto listín, ktoré odpisy boli stranám v priebehu konania doručené a listín, ktorých obsah nebol žiadnou zo sporových strán spochybnený a, s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.
39. V konaní pred súdom právny zástupca žalobcu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a považoval námietky žalovaného za nedôvodné a žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
40. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že dňa 03.07.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Y. Y., B.: F. XXXEN, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému poškodenej O. Š.B..
41. Nebolo sporné, že predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré malo v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného a žalovaný uvedenú škodovú udalosť registroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX.
42. V dôsledku uvedenej škodovej udalosti si poškodená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise, pričom náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli vo výške 2496,54 EUR.
43. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 7) vyhotovenou dňa 23.08.2019, so splatnosťou dňa 30.08.2019 identifikovanú, že ide o zákazku zo dňa 22.07.2019 týkajúcu sa vozidla Y. Y., B.: F., ktorej celková suma spolu s DPH predstavovala 2496,54 EUR s tým, že faktúra obsahovala poznámku, že sa týka poistnej udalosti číslo 8014051323.
44. Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámením o poistnom plnení týkajúci sa poistnej udalosti číslo hlásenia: XXXXXXXXXX poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX s dátumom hlásenia dňa 04.07.2019 a s dátumom vzniku dňa 03.07.2019, ktoré bolo vystavené dňa 11.09.2019, v ktorom žalovaný oznamoval, že dňa 10.09.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti na základe, ktorého žalobcovi a ako autoservisu predložil výpočet výšky plnenia, pričom vyjadrenie likvidátora bolo „KL, Náklady na opravu priznané podľa výpočtu Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Lakovacia konštanta priznaná 100%. Cena za 1 Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne- 25-EUR s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov.“ s tým, že podľa popisu položiek faktúra za opravu vozidla predstavovala sumu 2496,54 EUR, za neprimerane účtovanú prácu považoval rozdiel v sume 36 EUR po priznaní 25 EUR za 13,4 normohodín teda nepriznal sumu 147,40 EUR a taktiež rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v cene lakovacieho materiálu, kde bolo požadovaných 526,61 EUR a priznaných bolo 312,67 EUR. Nepriznaných v tejto položke zostalo 213,94 EUR, spolu tak bola priznaná suma plnenia 2135,2 10 EUR.
45. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2019 v zmysle, ktorej ako postupca G.. Y.. O. Š. na postupníka - žalobcu postúpila pohľadávku voči žalovanému z poistnej udalosti identifikovanej č. 8014051323 vo výške 361,36 EUR.
46. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP)
- Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
47. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ PZP - Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
48. Podľa § 11 ods. 7 PZP - Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
49. Podľa § 11 ods. 8 PZP - Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
50. Podľa § 11 ods. 6 PZP - Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.
51. Podľa § 15 ods. 1 PZP - Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
52. Podľa § 442 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) - Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
53. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ - Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
54. Podľa § 526 ods. 1 OZ - Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
55. Podľa § 517 ods. 1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
56. Vzhľadom na obranu žalovaného súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, kde poukazoval najmä na to, že poškodená mala voči žalobcovi ako autoservisu záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a potom vyplýva, že poškodená bola dlžníkom žalobcu, preto poškodená nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky inak povedané žalobca namietal, že uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodená žalobcovi neuhradila, a teda mu ako pohľadávka nemohla vzniknúť.
57. Súd vo veci poukazuje na to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2019, ktorú uzatvorili poškodená ako postupca so žalobcom ako postupníkom nepochybne vyplýva, že došlo k postúpeniu práva na náhradu škody spočívajúcej z poistnej udalosti číslo 8014051323. V zmysle článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, pričom prílohou zmluvy bol list poisťovne o ukončení šetrenia, kde bol tiež identifikovaný postúpený nárok.
58. Súd dospel k záveru, že námietka žalobcu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. Zmluvu o postúpení pohľadávky súd vyhodnotil, ako platný právny úkon podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd v tomto smere poukazuje aj na argumentáciu žalobcu ohľadom princípu preferencie platnosti právnych úkonov v poukazom a nález ÚS SR sp.zn. I.242/07 -29.
59. Súd vo veci vykonal dokazovanie a taktiež cenníkom servisných služieb Auto Gábriel s. r. o. Košice a spoločnosti Moris Slovakia s. r. o., z ktorých mal zistené, že mechanické, klampiarske a lakovacie práce sú účtované, podľa cenníka v rozsahu súm od 50 do 55 EUR bez DPH zo strany žalovaného bola priznaná odmena za jednu normohodinu vo výške 25 EUR, čo je takmer o polovicu nižšie. Žalovaný však v tomto smere nepriznanie v tejto časti účtovanej náhrady škody odôvodnil tým, že sa hradia len primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov na druhej strane však na podporu tohto svojho tvrdenia neuviedol žiadne dôkazy. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal účelnosť týchto vynaložených nákladov a najmä primeranosť.
60. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu navýšenia lakovacej konštanty, ktorú priznal iba vo výške 100 % súd v tomto smere poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil vykonané krátenie a v tomto smere poukazuje na aplikovateľné rozhodnutie vyššej súdnej autority a to Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14 Cob/86/2018, ktorý v právnej vete uviedol: „K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že programu AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovne slúžiť ako porovnávacia metóda.“
61. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za skutkovo a právne dôvodný nárok na náhradu škody voči žalovanému v sume 361,34 EUR titulom nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla, ktorú poškodená následne zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu.
62. Súd preto žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznal právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotno - právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
63. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 26.09.2019, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 10.09.2019 a začala plynúť 15 - dňová lehota na poskytnutie plnenia.
64. Súd priznal žalobcovi úkor z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 361,34 EUR od 23.05.2018 podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Začiatok omeškania súd stanovil podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., keďže je nesporné, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
65. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný a jeho žalobe vyhovel.
66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
69. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.