Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-70-2020.pdf
PDF · 167.01 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/70/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Asante s.r.o., so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 3049/17, 917 01 Trnava, IČO: 48 151 254, právne zast. JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajslova ulica 2452/11, 917 01 Trnava, IČO: 42 155 118, proti žalovanému Andrea Kamenská, nar. 09.06.1975, IČO: 52 088 774, s miestom podnikania Ulica Arm. Gen. L. Svobodu 10, 984 01 Lučenec, štátna občianka SR, právne zast. JUDr. Zuzana Šimová, advokátka, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, IČO: 42 192 048, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/124/2019-171 zo dňa 15. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/124/2019-171 zo dňa 15. júna 2020 o d m i e t a .
II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/124/2019-171 zo dňa 15. júna 2020 v napadnutom výroku II. a výroku III. p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu v časti o zaplatenie sumy 19.712,- Eur zamietol a vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 97,12 % vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou dňa 16.08.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 20.000,- Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 05.12.2018 bola medzi žalobcom ako distribútorom a žalovaným ako obchodným zástupcom uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení o obchodnej spolupráci. Žalovaný dňa 19.06.2019 od Zmluvy odstúpil. Žalobca odstúpenie od zmluvy neakceptoval a listom zo dňa 28.06.2019 doručil žalovanému Výpoveď zo zmluvy a predžalobnú výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dňa 27.06.2019 žalobca vystavil faktúru č. 19101 na zmluvnú pokutu podľa čl. III. bod 3.1 Zmluvy, podľa čl. IV. bod 4.2, 4.3 a 4.4 Zmluvy a podľa čl. XII. Bod 12.4 Zmluvy spolu vo výške 28.000,- Eur. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný opakovane neuvádzal vo svojom marketingu označenie Ecoterra a značky Ecobolle a Biolu, za čo výška zmluvnej pokuty predstavuje 1.000,- Eur, žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobcu predáva drogériu a kozmetiku od iných výrobcov, za čo výška zmluvnej pokuty predstavuje 1.000,- Eur, žalovaný pri 42 výrobkoch porušil povinnosť
dodržiavať maloobchodnú a veľkoobchodnú cenu v podobe žalobcom určeného cenového rozpätia, za čo výška zmluvnej pokuty predstavuje 13.000,- Eur a žalovaný ponúkal na predaj 10 výrobkov od iných distribútorov, za čo výška zmluvnej pokuty predstavuje 5.000,- Eur. Napriek fakturovanej zmluvnej pokute sa žalobca zatiaľ rozhodol uplatniť len redukovanú výšku 20.000,- Eur.
3. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že medzi stranami nejde o zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko v nej chýbajú podstatné náležitosti tohto zmluvného typu, ale šlo o klasický obchodný vzťah dodávateľ-odberateľ, čiže o obchodnú spoluprácu a ani žalobca nevyvíjal činnosť v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení, keďže žiadnu províziu pre žalovaného neplatil. Žalovaný sa bránil aj tým, že žalobca nepredložil žalovanému žiadnu písomnú Koncepciu v zmysle Zmluvy a táto nebola ani neoddeliteľnou prílohou Zmluvy. Žalovaný od začiatku podnikania používal všetky požadované označenia, písomné upozornenie žalobcu bolo doručené len na označenie ECOTERRA na stránke FB, ktoré bolo ihneď doplnené. Žalovaný po telefonickom súhlase žalobcu do predajne doplnil balený tovar, ktorý žalobca ako distribútor neponúkal a v danom regióne bol dopyt po takomto tovare, tieto produkty a ani žiadny podobný žalobca nemal v ponuke, a preto ani nemá konkurenčný charakter a obmedzenie sa týkalo len čapovanej drogérie.
4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.12.2018 napriek tomu, že je označená ako Zmluva o obchodnom zastúpení posudzoval podľa jej obsahu, pričom táto základné pojmové znaky zmluvy o obchodnom zastúpení nenapĺňala, čo však neznamená, že by zmluvné strany z hľadiska predmetu zmluvy nedojednali dostatočne určito vzájomné práva a povinnosti. Bolo nepochybné, že predmetom Zmluvy bola dodávka ekologickej čapovanej kozmetiky žalobcom žalovanému, ktorému vzniklo právo uvedenú kozmetiku ďalej predávať vo svojom mene a na svoj účet. Žalovaný kozmetiku nakupoval od žalobcu a túto ďalej mal predávať za podmienok zmluvne dohodnutých, čo sa týka prezentácie, cenovej politiky, reklamy viac- menej v súlade s touto Zmluvou. Predmetnú Zmluvu je tak možné hodnotiť ako zmluvu nepomenovanú, ktorá nesie v sebe prvky kúpnej zmluvy s čiastočnými prvkami zmluvy licenčnej. Súd prvej inštancie mal potom za to, že zmluvné strany dostatočne určito dojednali vzájomné práva a povinnosti a s poukazom na určenie práv a povinností z tejto Zmluvy, Zmluva je ako celok zmluvou platnou s ďalej uvedenými výnimkami, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že spôsob ukončenia Zmluvy nie je pre výsledok sporu podstatným, pretože žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalovaným, ktoré vznikli ešte pred ukončením Zmluvy.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. III bod 3.1 Zmluvy vo výške 1.000,- Eur nie je dôvodné. Žalovaný v konaní namietal, že žiadna Koncepcia mu predložená nebola, pričom samotná Zmluva v Preambule bodu 1.1 udáva, že písomná podoba Koncepcie je neoddeliteľnou prílohou Zmluvy. Naviac, žalobca sám uvádzal, že Koncepcia písomne ako taká nebola predkladaná, ale bolo to formou mailov a ústnym spôsobom, čo podľa súdu prvej inštancie nebola dostatočne určito vymedzená povinnosť a nebolo ani zrejmé, akým spôsobom k predmetnému používaniu značky ECOTERRA alebo Biolú malo zo strany žalovaného dochádzať. Vymedzenie povinností žalovaného nebolo dostatočne určité a zrozumiteľné tak, aby bolo možné žalovaného za eventuálne porušenie tak, ako ho žalobca skutkovo špecifikoval, postihnúť. Pokiaľ sa týka aj ďalšieho pojmového znaku, a to opakovaného porušenia, žalobca uvádzal a predkladal jeden mail s upozornením na to, že žalovaný nepoužíva toto označenie, na ktorý mal reagovať žalovaný odstránením uvedeného. Nič to však nemení na tom, že spôsob používania a označenia nebol jednoznačne určený. Preto podľa súdu prvej inštancie dojednanie zmluvnej pokuty v tejto časti je neplatné pre neurčitosť uloženia povinnosti, na ktorej zabezpečenie mala byť zmluvná pokuta dohodnutá, keďže zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzený určite a zrozumiteľne. Určenie povinností, ktorých nesplnenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou s odkazom na ústne usmernenia a e-maily nie je dostatočné, nakoľko takýto spôsob určenia povinností Zmluva neuvádza, Zmluva jednoznačne odkazuje na písomné vyhotovenia Koncepcie, ktoré malo byť žalovanému po jej schválení predložené a z ktorého by bolo nepochybné a zrejmé, akým spôsobom majú byť jeho povinnosti vykonávané. Jedine jednoznačne určená povinnosť môže založiť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak takúto povinnosť je možné identifikovať ako porušenú.
6. Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že zmluvná pokuta s odkazom na čl. IV bod 4.2, 4.3 a 4.4 Zmluvy vo výške 1.000,- Eur bola uplatnená dôvodne, nakoľko Zmluva jednoznačne určila povinnosť
žalovaného nepredávať akýkoľvek drogistický tovar, nielen čapovanú drogériu, resp. podmienila jeho predaj súhlasom žalobcu, čo však žalovaný nepreukázal. Samotný žalovaný priznal, že používal a predával aj iné výrobky a v uvedenom je potrebné vidieť porušenie bodu 4.3 Zmluvy, ktorý zakazuje akýkoľvek predaj drogérie od iných výrobcov ako tých, v ktorých je distribútor výhradným zástupcom a len s výslovným súhlasom distribútora.
7. Vo vzťahu k zmluvnej pokute s poukazom na čl. XII. bod 12.4 Zmluvy za nedodržanie, resp. za porušenie povinností žalovaného u 42 výrobkov porušením cenového rozpätia a u 10 výrobkov predávaných od iných distribútorov, súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k dostatočnému skutkovému preukázaniu, u ktorých výrobkov v 42 prípadoch malo dôjsť k takémuto porušeniu, v ktorom období vzhľadom na aktuálny cenník, ktorý tiež nebol pripojený a v čom teda nedodržania cenového rozpätia vyplýva, keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu poprel. Rovnako bolo tomu aj pri zmluvnej pokute za porušenie predaja výrobkov od iných distribútorov, kde žalobca uvádzal 10 výrobkov, avšak nešpecifikoval, o ktoré výrobky sa malo jednať a kedy žalovaný takéto výrobky predával, teda za ktorý konkrétny predaj, z akého výrobku predmetná zmluvná pokuta bola uplatnená. Súd prvej inštancie pritom poukázal aj na to, že žalobca si uplatnil právo na zmluvnú pokutu jednak s poukazom na čl. XII. bod 12.4 Zmluvy v prípade 10 výrobkov od iných distribútorov, t.j. vo výške 5.000,- Eur, ale zároveň za, podľa súdu prvej inštancie to isté porušenie s poukazom na čl. IV. bod 4.2, 4.3 a 4.4 Zmluvy, predaja iných výrobkov bez súhlasu žalobcu si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur špeciálne dojednanú pre tento prípad, čo podľa súdu prvej inštancie nebolo v súlade s pravidlami poctivého obchodného styku sankcionovať dvoma zmluvnými pokutami za to isté porušenie zmluvnej povinnosti. Súd prvej inštancie s poukazom na § 132 ods. 2 CSP tiež zdôraznil, že žalobca síce tvrdí porušenie povinností nedodržaním cenovej politiky, avšak v konkrétnostiach nijako nepreukazuje, u ktorých výrobkov, v akom rozsahu a kedy k takému porušeniu došlo, v čom spočíva porušenie (vyššia cena, nižšia cena), pričom len jednoduché predloženie fotokópií internetových stránok s vyobrazením výrobku a jeho ceny je pre konštatovanie, že došlo k porušeniu povinností žalovaným, nedostačujúce. Súd prvej inštancie mal preto za to, že nebolo preukázané, že by boli naplnené pojmové znaky pre uplatnenie si zmluvnej pokuty za toto porušenie, a teda zmluvná pokuta vo výške 26.000,- Eur tak, ako si ju žalobca uplatňuje faktúrou č. 19101 vo výške porušenia za 42 ks po 500,- Eur, t.j. 21.000,- Eur a 10x po 500,- Eur, t.j. 5.000,- Eur žalobcovi nenáleží, pričom v žalobe žalobca uviedol, že si uplatňuje zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinností u 42 výrobkov vo výške 13.000,- Eur a pri 10 výrobkoch od iných distribútorov vo výške 5.000,- Eur, t.j. spolu 18.000,- Eur.
8. K námietke žalovaného, že obmedzenie ďalšieho predaja iných výrobkov je obmedzením v rozpore s dobrými mravmi, a že čl. XII. bod 12.4 Zmluvy je neplatný ako celok pre jeho neurčitosť, súd prvej inštancie mal za to, že čl. XII. bod 12.4 Zmluvy síce vymedzuje zmluvnú pokutu ako „lex generalis“ pre prípad porušenia povinnosti v zmysle predmetnej zmluvy v prípadoch, ak nie je dohodnutá osobitná pokuta, čo však je v rozpore s určitosťou dojednania zmluvnej pokuty, nakoľko zmluvná pokuta musí byť dojednaná určito a zrozumiteľne s uvedením konkrétnej zmluvnej povinnosti, pre porušenie ktorej sa dojednáva a rovnako aj jej určitej výšky pre prípad jej porušenia. Zmluvnú pokutu nemožno dojednať ako tzv. generálnu zmluvnú pokutu pre prípad porušenia akýchkoľvek alebo všetkých ustanovení zmluvy s odkazom na výnimku, ktorú má tvoriť špeciálne dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute. Takéto neurčité dojednania je potrebné považovať za neplatné o to viac, ak zmluvná pokuta je v zmluve koncipovaná jednostranne, tak potom generálne dojednanie zmluvnej pokuty len pre porušenie akýchkoľvek zmluvných povinností jednou zmluvnou stranou sa prieči pravidlám poctivého obchodného styku.
9. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo len vo vzťahu k čl. IV. bod 4.2, 4.3. a 4.4 Zmluvy, pričom výška dojednanej zmluvnej pokuty predstavuje 1.000,- Eur. Súd prvej inštancie však na návrh žalovaného využil moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že posúdenie zmluvnej pokuty je dané jednak objektívnym údajom, a to hodnoty zabezpečovaného záväzku, ktorým je záväzok platiť žalovaným žalobcovi za ním odoberaný tovar, a teda zmluvná pokuta, ktorá bola dojednaná z dôvodu, aby nedošlo k predaju iného predaju, a teda eventuálnemu znižovaniu predajnosti tovaru žalobcu a na druhej strane subjektívne posudzovaného výsledku hodnotenia zmluvnej pokuty s pohľadu významu zabezpečovaného záväzku. Z pohľadu veriteľa záväzok tzv. zákazu konkurencie, teda predaja iných výrobkov bol zrejme dôležitým, keďže tento zákaz viazal výslovne na predchádzajúci súhlas s jeho eventuálnym prelomením, ktoré chcel sankcionovať zmluvnou pokutou. Vzhľadom na skutočnosť, že
zmluvná pokuta bola dojednaná jednorazovo pre porušenie povinnosti bez ohľadu na to, v akom rozsahu ku konkurenčnému predaju dôjde, aj s prihliadnutím na deklarovaný obrat, ktorý mesačne predstavoval 1.200,- Eur v prospech veriteľa, t. j. žalobcu, ktorý tieto skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom mesačného obratu nepoprel a dobu trvania zmluvy, mal súd prvej inštancie za to, že zmluvná pokuta vo výške rovnajúcej sa približne jednomesačnému obratu, ekonomicky je neprijateľná. Pri znížení zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vychádzal z objektívneho údaja hodnoty zabezpečovaného záväzku, ktorý pri uzatvorenej zmluve na neurčito predstavoval by ročný obrat v prospech veriteľa sumu 2x1.200,- Eur, t.j. 28.800,- Eur, čo mal byť ročný obrat obchodu medzi žalobcom a žalovaným. Výška zmluvnej pokuty predstavovala 1.000,- Eur, čo je 3,4 % ročného obratu za porušenie zmluvnej povinnosti v jednom prípade. Podľa súdu prvej inštancie výška zmluvnej pokuty 3,4% ročne je neprimeranou, preto ju moderoval na 1% ročne, čo predstavuje sumu 288,- Eur, ktorá bola žalobcovi priznaná a súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu, keď miera úspechu žalobcu predstavovala 1,44%, miera úspechu žalovaného 98,56%, a teda čistý úspech žalovaného predstavoval 97,12 %.
11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Žalobca považoval v odvolaní za najpotrebnejšie uviesť, že v konaní boli porušené procesné práva žalobcu, pretože súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal vyjadrením žalobcu „Doplnenie dôkazov žalobcom a vyjadrenie k nim“ zaslaným a doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.02.2020, vrátane jeho 21 príloh, ktorými žalobca preukázal svoje nároky v súdnom konaní. Za účelom preukázania doručenia tohto podania žalobca predkladá doručenku podania, ako aj samotné podanie s jeho 21 prílohami. Žalobca tak má za to, že takmer všetky závery súdu prvej inštancie smerujúce k zamietnutiu žaloby boli týmto podaním vyvrátené.
13. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neurčitosti povinnosti vyplývajúcej z čl. III. bod 3.1 Zmluvy. Mal za to, že v Zmluve bolo dojednané, že žalobca je povinný predložiť žalovanému písomne koncepciu, čo aj žalovaný realizoval prostredníctvom emailov: emailová komunikácia zo 17.09.2018, predmet emailu: dotaz; emailová komunikácia z 23.10.2018, predmet emailu: stretnutie; emailová komunikácia z 28.10.2018, predmet emailu: doplňujúce informácie; emailová komunikácia z 29.10.2018, predmet emailu: veľkoobchod; emailová komunikácia z 29.10.2018, predmet emailu: bez predmetu; emailová komunikácia z 7.12.2018, predmet emailu: ECOTERRA-materiály; emailová komunikácia z 07.12.2018, predmet emailu: ECOTERRA-materiály-V.; emailová komunikácia z 17.12.2018, predmet emailu: ECOTERRA-Biolú, TIAMA BIOPURO I.; emailová komunikácia z 07.12.2018, predmet emailu: Biolú, TIAMA, BIOPURO II.; emailová komunikácia z 15.06.2019, predmet emailu: bez predmetu. Žalobca poukázal na to, že koncepcia nepredstavovala zmluvne dojednaný rozsah práv a povinností žalobcu a žalovaného, ale práve naopak, predstavovala know- how žalobcu, na ktorom sa nijako žalovaný nepodieľal, šlo o súbor prevádzkových pravidiel, inštruktáží, informácií, postupov a podkladov potrebných pre rozbehnutie a prevádzkovanie obchodu s čapovanou kozmetikou a drogériou. Žalobca teda mal za to, že emailovým prenosom dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne definoval základný rozsah prevádzkových pravidiel fungovania prevádzky žalovaného a doručenie koncepcie formou emailových prenosov a ich následná aplikácia žalovaným preukazuje súhlas žalovaného s ich obsahom, a preto takto definovaný rozsah koncepcie tvorí aj základe pre sankcionovanie prípadného porušenia pravidiel určených v koncepcii.
14. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal s tým, prečo sankciu 1.000,- Eur za porušenie čl. IV. bod 4.2, 4.3 a 4.4 Zmluvy považuje za danú, s poukazom na to, že žalovaný
uznal svoje porušenie zmluvy, naproti tomu však sankciu podľa čl. XII. bod 12.4 Zmluvy považuje za nedôvodnú, napriek tomu, že žalovaný svojim vyjadrením potvrdil svoje porušenie týchto povinností. Súd prvej inštancie teda nezdôvodnil, preto z dvoch podľa názoru súdu „rovnakých“ sankcií jednu aproboval a druhú reproboval. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, prečo aproboval práve nižšiu pokutu a tú vyššiu reproboval.
15. K nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. XII. bod 12.4 Zmluvy žalobca uviedol, že práve v podaní zo dňa 13.02.2020, vrátane jeho 21 príloh, žalobca dostatočne preukázal nedodržanie cenového rozpätia výrobkov. Prílohou podania bol aj odporúčaný maloobchodný cenník, ktorý ako súd prvej inštancie uviedol, údajne nebol súdu prvej inštancie predložený. Čo sa týka zmluvnej povinnosti za porušenie predaja výrobkov od iných distribútorov, kde žalobca uvádza desať výrobkov, práve v podaní zo dňa 13.02.2020 žalobca uvádza, že žalovaný predával produkty týchto značiek (biomed, ŤULI a ŤULI, Salto of the earth, Saloos, The Humble, White agafia, SPLAT, Little Siebrica, Dr. KONOPKA´S, DELIZIA), čo žalobca preukázal aj dôkazmi, pričom na predaj výrobkov týchto značiek nemal žalovaný od žalobcu súhlas, čo bolo v súdnom konaní preukázané.
16. K záveru súdu prvej inštancie, že článok XII. bod 12.4 Zmluvy predstavuje tzn. generálnu zmluvnú pokutu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nemožno presne špecifikované dôvody porušenia zmluvných povinností v zmluve, označiť za neurčité dojednanie. Žalovaný ako účastník záväzkovo- právneho vzťahu uzavretím zmluvy jasne prijal rozsah svojich povinností, jasne špecifikovaných v zmluve. Žalovaný sa zároveň zaviazal, že neplnením povinností v písomnej zmluve dojednaných, spôsobuje vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, za každé jedno porušenie zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že šlo o generálnu zmluvnú pokutu, pretože takáto pokuta nebola dojednaná pre porušenie akejkoľvek povinnosti žalovaného, šlo o porušenie výlučne vopred písomne dojednaných zmluvných povinností žalovaného uvedených v zmluve. Skutočnosť, že v zmluve nie je definovaný presný odkaz na porušenie konkrétnych zmluvných povinností, nerobí takéto dojednanie neplatným, pretože z jeho obsahu jasne vyplýva, aké sú povinnosti žalovaného. Takýto postup súdu sa javí ako príliš formalistický, priam byrokratický, s cieľom vymôcť si v zmluvných záväzkoch prílišnú, priam až zbytočnú formalistickú úpravu, a to bez ohľadu na skutočný záväzkový vzťah účastníkov. Takýto výklad práva, resp. takáto požiadavka súdu nemá oporu v platnom práve a rovnako nemá oporu v pravidlách poctivého obchodného styku.
17. Žalobca nesúhlasil s postupom, resp. výpočtom, ktorý súd prvej inštancie uplatnil pri moderácii zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovaný nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie za výpočtový základ pre zmluvnú pokutu určil obrat žalovaného dosahovaný na výrobkoch, ktoré odobral od žalobcu, teda vypočítal skutočnú škodu žalobcu s poukazom na dosahovaný obrat žalovaného. Takýto postup však nemá ani logický ani racionálny východiskový základ, pretože žalovaný spôsobil paušalizovanú škodu žalobcovi práve tým, že predával popri výrobkoch žalobcu aj iné výrobky a práve týmto došlo k poškodeniu práv a záujmov žalobcu žalovaným. Ak už súd teda chcel moderovať zmluvnú pokutu, musel by v rámci vykonaného dokazovania disponovať takými informáciami od žalovaného, podľa ktorých by dokázal určiť, v akom rozsahu bol žalovaný poškodený. Súd však takýmito informáciami nedisponoval a dokazovanie v tomto smere ani vykonané nebolo. Nebolo teda ani možné určiť skutočné poškodenie žalobcu a teda nebolo možné ani exaktne moderovať výšku zmluvnej pokuty, pretože jednoducho k takémuto dotazovaniu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Zjednodušene povedané, na to, aby súd mohol moderovať zmluvnú pokutu, bolo potrebné zistiť, o čo sa žalovaný obohatil predajom tzn. nezmluvných výrobkov žalovaného, v akom rozsahu teda poškodil žalovaný zmluvné záujmy žalobcu.
18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Podľa názoru žalovaného takmer celá predmetná Zmluva nie je dostatočne určitá, nakoľko chýba jej neoddeliteľná príloha, a to Koncepcia, na ktorú Zmluva vo viacerých ustanoveniach odkazuje, a podľa ktorej sa mal žalovaný ako obchodný zástupca riadiť. Ďalej vo viacerých ustanoveniach Zmluvy sú nejednoznačne vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán, a to aj v čl. III. bod 3.1 Zmluvy, z ktorého nemožno s určitosťou posúdiť, či žalovaný bol oprávnený alebo povinný používať počas podnikania kombinovanú značku ECOTERRA a/alebo Biolú. Písomná Koncepcia, podľa ktorej okrem iného mal žalovaný označovať tovar, mu nikdy nebola predložená a žalobca takúto Koncepciu nikdy žalovanému ani súdu nepredložil. Preto dojednanie zmluvnej pokuty v tejto časti je neplatné pre neurčitosť uloženia povinnosti, na ktorej zabezpečenie mala byť zmluvná
pokuta dohodnutá. Jedine jednoznačne určená povinnosť môže založiť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak takúto povinnosť je možné identifikovať ako porušenú.
19. Žalovaný opakovane tvrdil, že dodržal maloobchodnú a veľkoobchodnú cenu v rámci cenového rozpätia aj na predajni aj v e-schope. Z článku IV. bod 6.4 Zmluvy vyplýva, že bol povinný počas trvania zmluvy povinný dodržiavať maloobchodnú i veľkoobchodnú cenu určenú žalobcom v podobe cenového rozpätia minimálnej a maximálnej odporúčanej ceny výrobkov, t. j. v Zmluve nie je upravené, že by bol povinný uvádzať maloobchodnú i veľkoobchodnú cenu, teda žalobca si mylne vykladá ustanovenia Zmluvy a navyše by bolo neúčelné uvádzať veľkoobchodné ceny, keďže žalovaný prevádzkuje maloobchod.
20. Žalovaný akceptoval právny názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k porušeniu čl. IV. bod 4.2, 4.3. a 4.4 Zmluvy a využitie moderačného práva súdu. Žalovaný sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na to, že žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, len odkázal na prílohy, z ktorých nebolo jasné a zreteľné, pri ktorých tovaroch a v akom rozmedzí mala byť narušená cenová politika. Avšak žalovaný mal za to, že čl. XII. bod 12.4 Zmluvy je neplatný komplexne, pretože neustanovuje za účelom nesplnenia ktorej konkrétnej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednáva a zmluvná pokuta môže byť dojednaná len pre prípad porušenia konkrétnej povinnosti, nie pre prípad porušenia ako celku. Zmluvnú pokutu nemožno dojednať ako tzv. generálnu zmluvnú pokutu pre prípad porušenia akýchkoľvek alebo všetkých ustanovení zmluvy s odkazom na výnimku, ktorú má tvoriť špeciálne dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute.
21. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v odvolaní. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne nové právne významné skutočnosti, ktorými by spochybňoval tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní. Žalobca má za to, že do súdneho konania predložil dostatočné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že písomná Koncepcia žalobcu bola žalovanému skutočne odovzdaná. Žalobca zároveň predložil do konania aj dostatočné dôkazy preukazujúce aj ďalšie porušenie povinností žalovaným. Žalobca mal za to, že jeho nárok je daný, čo napokon potvrdil aj súd prvej inštancie, keď v súdnom konaní preukázaný skutkový stav verifikoval a žalovaného zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom žalovaný sa voči takémuto rozhodnutiu súdu neodvolal a s argumentáciou súdu sa stotožnil. Žalovaný začal vykonávať podnikateľskú činnosť predaja čapovanej kozmetiky aj vďaka dotácii z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pre získanie ktorej požiadal žalobcu o vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve a pre vypracovanie podnikateľského plánu, resp. cenníkov. Žalovaný so žalobcom pre tento účel uzavreli predmetnú zmluvu o budúcej zmluve spoločne s prílohami pre preukázanie sa úradu.
22. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že podľa jeho názoru Koncepcia zo strany žalobcu ani nikdy neexistovala, pretože keby existovala, minimálne v súdnom konaní by ju žalobca predložil. Pokyny v rámci obchodného styku uvedené 2-3 odrážkami v e-mailoch nemožno považovať za Koncepciu a navyše predmetná Zmluva opakovane vo svojich ustanoveniach odkazuje na písomnú Koncepciu. Tvrdenia žalobcu o uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve na poskytnutie dotácií s predmetným sporom nijak nesúvisia.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.11.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
24. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
25. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako distribútor a žalovaný ako obchodný zástupca (ďalej v texte zmluvy „OZ“) uzatvorili Zmluvu o obchodnom zastúpení a obchodnej spolupráci, ktorá bola podpísaná dňa 05.12.2018. Podľa bodu 1.1 Preambuly Zmluvy distribútor vyhlasuje, že disponuje úspešne odskúšanou koncepciou pre prezentáciu a predaj čapovanej ekologickej drogéria, ako aj systémom nákupu, marketingu,
skladovania a logistiky, s ktorými vystupuje na trhu a používa značku ECOTERRA a/alebo Biolú (ďalej v texte zmluvy len „Koncepcia“). Písomná podoba Koncepcie je neoddeliteľnou prílohou Zmluvy. Podľa bodu 1.2 Preambuly Zmluvy distribútor poskytuje na základe zmluvy pre OZ koncepciu, ktorý tým získava možnosť využívať skúsenosti, image, kombinovanú značku ECOTERRA a/alebo Biolú, budúcu ochrannú známku týkajúcu sa sortimentu čapovanej a inej ekologickej drogérie ECOTERRA a/alebo Biolú dodávanej distribútorom, ak ňou bude kedykoľvek počas platnosti a účinnosti zmluvy distribútor a centrálne služby distribútora a zároveň možnosť prevádzkovať maloobchod a veľkoobchod s tovarom vo vlastnom mene a na vlastný účet. Článok I. Zmluvy upravoval Predmet zmluvy. V zmysle čl. I. bod 1.1 zmluvné strany sa na základe tejto zmluvy dohodli o obchodnej spolupráci, ktorá sa bude spravovať ustanoveniami a podmienkami podľa tejto zmluvy. Článok II. Zmluvy upravoval Podnikanie OZ. Podľa čl. II. bod 2.1 OZ je samostatným podnikateľom, s vlastným kapitálovým vkladom a s vlastným podnikateľským rizikom. Podniká vo vlastnom mene a na vlastný účet, pre prezentáciu a predaj tovaru, ako je jej systém nákupu, marketingu, skladovania a logistiky, je však povinný používať Koncepciu tak, ako mu ju po jej predchádzajúcom schválení OZ predložil distribútor. Podľa čl. II. bod 2.2 systémové riadenie distribútora (koncepcia riadenia podniku) technická a hospodárska podpora distribútora tak, ako je uvedená v Koncepcii, smeruje k prezentácii a odbytu tovaru a pre obchodného zástupcu je po schválení distribútorom a predložení OZ záväzná. Uskutočňovanie Koncepcie vyžaduje výber výstavného a predajného predajného programu, reklamnej koncepcie, organizáciu a riadenie nákupu, skladovania a logistiky podľa osvedčených skúseností, ktorými disponuje distribútor. Pre OZ sú prevádzkové smernice distribútora, ktoré sú súčasťou písomnej podoby Koncepcie po ich predložení a schválení záväzné. Článok III. Zmluvy upravoval Kombinovanú značku/ochrannú známu/logo/corporate design/corporate identity. Podľa čl. bod 3.1 OZ je oprávnený počas doby platnosti a účinnosti zmluvy používať Corporate Identity - na ochranu spoločnej identity a dobrého mena, ako aj na identifikáciu a kvalifikáciu svojich výrobkov je OZ oprávnený používať všetky znaky distribútora. OZ je povinný používať kombinovanú značku ECOTERRA a/alebo Biolú, budúcu ochrannú známku týkajúcu sa tovaru alebo Koncepcie, logo, corporate design a corporate identity v určenom rozsahu podľa Koncepcie tak, ako mu ju predložil distribútor a starať sa o ochranu spoločnej identity a dobrého mena obchodného systému. V prípade, že OZ preukázateľne a opakovateľne poruší povinnosti vyplývajúce z tohto bodu zmluvy (3.1) je distribútor oprávnený žiadať zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur. Podľa čl. III. bod 3.2 distribútor poskytne pre OZ po dobu trvania zmluvného vzťahu všetky podklady k marketingu tovaru, t.j. grafické podklady pre výrobu a používanie loga, letákov, symbolov, fontov, napr. na použitie pri zariaďovaní prevádzky OZ, ako aj všetky ostatné dokumenty, ktoré na tento typ podnikateľskej činnosti vyžadujú platné právne predpisy a ktoré odovzdá distribútor OZ pri podpise zmluvy. Distribútor sa zároveň zaväzuje pri akejkoľvek zmene v súvislosti s vyššie uvedenými podkladmi k marketingu tovaru OZ v dostatočnom predstihu (najmenej však 30 dní) vopred upozorniť a podklady k marketingu tovaru a dokumenty odovzdané OZ včas aktualizovať, a to počas celého obdobia platnosti a účinnosti zmluvy. Článok IV. Zmluvy upravoval Povinnosť mlčanlivosti/súťaž. Podľa čl. IV bod 4.2 OZ aj distribútor sú povinní dodržiavať podmienky pre uplatňovanie práv vyplývajúcich zo zmluvy. OZ nesmie byť počas platnosti a účinnosti zmluvy priamo alebo nepriamo členom konkurenčných systémov. Podľa čl. IV. bod 4.3 OZ je oprávnený podnikať v oblasti predaja drogéria a kozmetiky od iných výrobcov ako tých, ktorých je distribútor výhradným zástupcom, len s výslovným súhlasom distribútora. Podľa čl. IV. bod 4.4 pri porušení povinnosti OZ podľa tohto článku (IV.) zmluvy má distribútor právo od OZ požadovať zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur, pričom nárok na náhradu škody týmto nie je dotknutý. Článok VI. Zmluvy upravoval Program predaja. Podľa čl. VI. bod 6.4 predajné ceny: OZ je počas trvania tejto zmluvy povinný dodržiavať maloobchodnú i veľkoobchodnú cenu, ktorú určuje distribútor v podobe cenového rozpätia minimálnej a maximálnej odporúčanej ceny výrobkov. Používať predajné ceny tovaru mimo stanoveného rozpätia môže OZ až po prechádzajúcom súhlase distribútora. Nedodržanie tejto povinnosti sa považuje za porušenie ustanovení tejto zmluvy. Výnimky sú možné len po predchádzajúcom súhlase distribútora, prípadne v prípade zľavových, reklamných a súťažných kampaní usporiadaných OZ, ktorých trvanie je krátkodobé (v trvaní maximálne 30 dní). Článok XI. Zmluvy upravoval Trvanie Zmluvy a ukončenie Zmluvy a podľa čl. XI. 11.2 táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
Článok XII. Zmluvy upravoval Záverečné ustanovenia. Podľa čl. XII bod 12.2 túto Zmluvu možno meniť len písomne, na základe očíslovaných dodatkov. Podľa čl. XII bod 12.4 v prípade porušenia povinnosti OZ podľa tejto zmluvy, ak nie je dohodnutá osobitná zmluvná úprava zmluvnej pokuty, v tejto zmluve, je distribútor oprávnený OZ účtovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- Eur za každé jednotlivé porušenie tejto povinnosti podľa zmluvy, a to i opakovane. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
26. Faktúrou č. 19101 vyhotovenou dňa 27.06.2019, s dátumom splatnosti 10.07.2019, žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu celom v sume 28.000,- Eur, a to podľa čl. III. bod 3.1 v sume 1.000,- Eur; podľa čl. IV. bod 4.2, 4.3, 4.4 v sume 1.000,- Eur a podľa čl. XII. bod 12.4 porušenie rozpätia MO cien 42 x 500,- Eur, t.j. v sume 21.000,- Eur a sortiment produktov od iných výrobcov 10 x 500,- Eur, t.j. v sume 5.000,- Eur.
27. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne. Odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil vady procesných podmienok a nezistil ani porušenie práva na spravodlivý proces.
32. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.
33. V konaní nebolo sporné, že dňa 05.12.2018 strany sporu v písomnej forme uzatvorili zmluvu označenú ako Zmluva o obchodnom zastúpení a o obchodnej spolupráci (ďalej aj len „Zmluva“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek pojmovému označeniu, medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej nepomenovanej zmluvy, ktorá v sebe zahŕňala najmä prvky kúpnej zmluvy a zmluvy licenčnej a záver súdu prvej inštancie o type uzavretej zmluvy žalobca odvolacími dôvodmi nenapadol.
34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, a to pokuty vo výške 1.000,- Eur a tvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť podľa čl. III. bod 3.1 Zmluvy, keď opakovane neuvádzal vo svojom marketingu označenie Ecoterra a značky Ecobolle a Biolu, pokuty vo výške 1.000,- Eur a tvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť podľa čl. IV. bod 4.2, 4.3, 4.4 Zmluvy, keď bez vedomia a súhlasu žalobcu predával drogériu a kozmetiku od iných výrobcov a s poukazom na čl. XII. bod 12.4 Zmluvy pokuty vo výške 18.000,- Eur a tvrdil, že žalovaný u 42 výrobkoch nedodržal cenové rozpätie minimálnej a maximálnej ceny, čím porušil zmluvnú povinnosť podľa čl. IV. bod 6.4 Zmluvy a žalovaný tiež ponúkal na predaj 10 výrobkov od iných distribútorov.
35. Zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečenia záväzkov. Je to zmluvnými stranami dohodnutá peňažná čiastka pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a účastník, ktorý túto povinnosť poruší je zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Dohoda o
zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
36. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvnej pokuty s poukazom na čl. III. bod 3.1 Zmluvy je neplatné pre neurčitosť povinnosti, na ktorej zabezpečenie mala byť zmluvná pokuta dohodnutá a mal za to, že doručenie Koncepcie realizoval prostredníctvom emailov a emailový prenos dostatočne určite a zrozumiteľne definoval základný rozsah pravidiel fungovania prevádzky žalovaného.
37. „Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Obdo V 4/2003)
38. Dohoda o zmluvnej pokute je hmotnoprávnym úkonom, a teda musí spĺňať zákonné požiadavky platného právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, že právny úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvo interpretačných pravidiel. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel vôle nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.
39. Keďže zmluvnú pokutu strany dojednávajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa požiadavku platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak určite a zrozumiteľne je dojednaná nielen výška pokuty alebo spôsob jej určenia, ale určite a zrozumiteľne je dojednaná aj zmluvná povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva.
40. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čl. 1.1 Preambuly Zmluvy vyhlásili, že žalobca disponuje úspešne odskúšanou koncepciou pre prezentáciu a predaj čapovanej ekologickej drogérie, ako aj systému nákupu, marketingu, skladovania a logistiky, s ktorými vystupuje na trhu a používa kombinovanú značku ECOTERRA a/alebo Biolu. Pre celú túto definíciu v ďalšom texte Zmluvy bola používaná už len skratka „Koncepcia“ tak, ako to zmluvné strany uviedli priamo v čl. 1.1 Preambuly Zmluvy, v ktorom článku následne vyhlásili, že písomná podoba Koncepcie je neoddeliteľnou prílohou Zmluvy.
41. Vyhlásenie strán v čl. 1.1 Preambuly o tom, že Koncepcia má písomnú podobu, je potrebné vyhodnotiť ako dohodu o písomnej forme úkonu, pričom podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, je neplatný. Strany aj samotnú Zmluvu uzavreli v písomnej forme a v čl. XII. bod 12.2 Zmluvy písomnú formu dohodli aj pre zmeny Zmluvy. V zmysle § 272 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu aj vtedy, keď aspoň jedna strana prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme a ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť iba v písomnej forme, môže sa zmluva meniť iba písomne. Strany teda v písomne uzavretej Zmluve výslovne dohodli písomnú formu Koncepcie s tým, že písomná podoba Koncepcie je aj neoddeliteľnou prílohou Zmluvy. Na Koncepciu bolo viazané aj určenie rozsahu povinnosti žalovaného používať kombinovanú značku ECOTERRA a/alebo Biolu, budúcu ochrannú známku týkajúcu sa tovaru alebo Koncepcie, logo, corporate design a corporate identity, keď ustanovenie čl. III. bod 3.1 Zmluvy vyslovene upravovalo, že túto povinnosť žalovaný má „v určenom rozsahu podľa Koncepcie“.
42. V konaní na súde prvej inštancie sa žalovaný bránil tvrdením, že písomnú podobu Koncepcie žalobca žalovanému nikdy nepredložil. V zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 6Cdo 81/2010) bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že písomnú podobu Koncepcie žalovanému predložil, t.j. aby preukázal, že písomná podoba Koncepcie bola neoddeliteľnou prílohou Zmluvy. Žalobca však v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že písomnú podobu Koncepcie žalovanému predložil a aj v odvolaní zotrval na tvrdení, že povinnosť predložiť žalovanému písomnú podobu Koncepcie žalobca realizoval prostredníctvom emailov.
43. Časť emailov, na ktoré žalobca poukazoval, je z obdobia pred podpisom Zmluvy. Žiadne ustanovenie Zmluvy však neupravuje, že práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú aj podľa emailov zasielaných žalobcom žalovanému pred uzatvorením zmluvy a rovnako žiadne ustanovenie Zmluvy neupravuje, že prílohou Zmluvy sú aj emaily žalobcu predchádzajúce uzavretiu Zmluvy. Každá zmluva je uzavretá okamihom, keď dôjde k zhode prejavu vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy. V posudzovanej veci strany Zmluvu uzatvorili v písomnej forme, preto všetky ich zmluvné práva a povinnosti mali byť uvedené priamo v tejto písomnej Zmluve, prípadne jej prílohách a keďže Zmluva podľa čl. XII bod 12.1 nadobúdala platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, rozsah všetkých práv a povinností zmluvných strán mal byť určený už ku tomuto dňu.
44. Pokiaľ ide o následné emaily žalobcu z obdobia po podpise Zmluvy, tieto by síce mohli byť návrhom na zmenu, resp. doplnenie Zmluvy, ale zmluva je vždy dvojstranný úkon, a preto aj k zmene (doplneniu) zmluvy dochádza len na základe zhody prejavu vôle oboch zmluvných strán. Pretože zmluvné strany v čl. XII. bod 12.2 Zmluvy pre zmeny Zmluvy dohodli písomnú formu, pre platnú dohodu o zmene, resp. doplnení Zmluvy bol potrebný nielen písomný návrh žalobcu, ale aj písomný súhlas žalovaného. Písomná forma úkonu pritom nebola zachovaná už pri emailoch žalobcu, keďže nešlo o úkony urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
45. Preto aj podľa odvolacieho súdu emaily žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako dohodu zmluvných strán o rozsahu povinností žalovaného a keďže napriek vyhláseniu zmluvných strán Koncepcia nebola neoddeliteľnou prílohou Zmluvy, resp. sa ňou nestala z dôvodu, že jej písomná podoba žalovanému žalobcom predložená nebola, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť žalovaného v čl. III. bod 3.1 Zmluvy nebola vymedzená dostatočne určite a zrozumiteľne, a teda s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o dojednanie neplatné. Pretože z neplatného právneho úkonu nevznikajú žiadne práva a povinnosti, žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur podľa čl. III. bod 3.1 Zmluvy nemohla byť dôvodná.
46. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti podľa čl. IV. bod 4.3 Zmluvy súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bez súhlasu žalobcu používal a predával aj iné výrobky drogistického tovaru a za takého porušenie zmluvnej povinnosti v čl. IV. bod 4.4 Zmluvy strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur. Súd prvej inštancie na návrh žalovaného pristúpil k moderácii tejto zmluvnej pokuty a ako primeranú žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 288,- Eur. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý od žalovaného nedisponoval informáciami v akom rozsahu bol žalobca skutočne poškodený a pri moderovaní zmluvnej pokuty vychádzal z obratu žalovaného dosahovaného na výrobkoch dodávaných žalobcom. 47. Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka súdu umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Súd však tak nemôže urobiť len zo svojej iniciatívy bez toho, aby sa moderácie zmluvné strany v konaní domáhali. 48. V čl. IV. bod 4.3 Zmluvy strany dohodli, že žalovaný je oprávnený podnikať v oblasti predaja drogérie a kozmetiky od iných výrobcov ako, ktorých je žalobca výhradným zástupcom, len s výslovným súhlasom žalobcu. Účelom takto koncipovanej povinnosti žalovaného teda bolo, aby žalovaný popri tovare, ktorého distribútorom bol žalobca, neponúkal tovar rovnakého segmentu aj od iných distribútorov, resp. dodávateľov. Význam povinnosti tak spočíval v tom, že žalovaný nebude predávať tovar konkurujúci tovaru, ktorého distribútorom bol žalobca. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta bola v tomto prípade dojednaná z dôvodu, aby nedošlo k predaju iného tovaru, a teda k eventuálnemu znižovaniu predajnosti tovaru žalobcu. 49. Súd prvej inštancie vychádzal pri moderácii z toho, že zmluvná pokuta bola dojednaná bez ohľadu na to v akom rozsahu ku konkurenčnému predaju dôjde a s prihliadnutím na deklarovaný obrat, ktorý mesačne predstavoval sumu 1.200,- Eur v prospech žalobcu, ako aj dobu trvania Zmluvy, mal súd prvej inštancie za to, že zmluvná pokuta vo výške rovnajúcej sa približne jednomesačnému obratu je ekonomicky neprijateľná. 50. „Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť a priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá
nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 93/2004) 51. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Inštitút zmluvnej pokuty bol zavedený do právneho poriadku práve z dôvodu, aby sa predchádzalo sporom o náhradu škody. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby zahrňovala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však neprimeranú výšku. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je pritom potrebné prihliadnuť aj k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Je možné súhlasiť so žalobcom, že pri moderácii zmluvnej pokuty bolo potrebné vychádzať z rozsahu, v akom došlo k poškodeniu žalobcu porušením tejto zmluvnej povinnosti žalovaným. Žalobca však v konaní na súde prvej inštancie neuviedol žiadne také tvrdenia, prípadne neoznačil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o primeranej výške zmluvnej pokuty v peňažnej čiastke 288,- Eur, t.j. ktorými by aspoň osvedčil, že do doby vyhlásenia napadnutého rozhodnutia porušením povinnosti žalovaným vznikla žalobcovi škoda vo výške presahujúcej paušalizovanú sumu 288,- Eur. Navyše, hoci súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnú pokutu moderoval na 1% ročného obratu, pri obrate 1.200,- Eur mesačne ročný obrat je 14.400,- Eur (12 mesiacov x 1.200,- Eur), a teda peňažná čiastka 288,- Eur zodpovedá 2% ročného obratu. 52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie na návrh žalovaného dôvodne zmluvnú pokutu moderoval a zmluvnú pokutu v peňažnej čiastke 288,-- Eur za porušenie povinnosti podľa čl. IV. bod 4.3 Zmluvy je potrebné považovať za primeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. 53. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvnej pokuty podľa čl. XII. bod 12.4 Zmluvy predstavuje tzv. generálnu zmluvnú pokutu a ako také je neplatné pre neurčitosť a mal za to, že skutočnosť, že nie je definovaný presný odkaz na porušenie konkrétnych zmluvných povinností, nerobí takého dojednanie neplatným. 54. „Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim za zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Obdo/11/2008) 55. Keďže účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, z dojednania o zmluvnej pokute musí byť zrejmé, k akému konkrétnemu záväzku, teda pre prípad porušenia akej konkrétnej zmluvnej povinnosti inštitút zmluvnej pokuty nastupuje. Strany v čl. XII. bod 12.4 Zmluvy dohodli, že v prípade porušenia povinností žalovaného podľa tejto Zmluvy, ak nie je dohodnutá osobitná zmluvná úprava zmluvnej pokuty v tejto Zmluve, žalobca je oprávnený žalovanému účtovať zmluvnú pokutu vo výške 500,- Eur za každé jednotlivé porušenie jeho povinností podľa tejto Zmluvy a to i opakovane. V Zmluve síce boli dohodnuté konkrétne povinnosti žalovaného, ale požiadavka určitosti dojednania o zmluvnej pokute je splnená len vtedy, ak priamo v dojednaní o zmluvnej pokute je uvedená konkrétna a určitá zmluvná povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva a nepostačuje, ak zmluvné povinnosti vyplývajú len z obsahu zmluvy. Strany však v čl. XII. bod 12.4 Zmluvy neuviedli žiadnu konkrétnu zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej má žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Nešlo preto o formalistický ani byrokratický postup súdu prvej inštancie pri výklade Zmluvy, keď dospel k záveru o neplatnosti dojednania čl. XII. bod 12.4 Zmluvy pre jeho neurčitosť, ale šlo o postup v súlade so všeobecnou zákonnou požiadavkou určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov. Súčasne takýto postup a výklad súdu prvej inštancie zodpovedá aj zákonnej definícii inštitútu zmluvnej pokuty, pretože ak strany majú dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je potrebné dospieť k výkladu, že musí ísť o jednoznačne a konkrétne určenú zmluvnú povinnosť. 56. Už samotný názov inštitútu zmluvná pokuta vyjadruje, že túto sankciu možno dojednať len za porušenie zmluvnej povinnosti, čo však nie je možné vykladať tak, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná paušálne pre nesplnenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti bez toho, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola určená tá konkrétna povinnosť, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Odvolací súd preto súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dojednanie čl. XII. bod 12.4 Zmluvy predstavuje tzv. generálnu zmluvnú pokutu, teda zmluvnú pokutu dojednanú všeobecne pre prípad porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti žalovaného a práve skutočnosť, že nebola určená konkrétna zmluvná povinnosť, robí toto ustanovenie Zmluvy neplatným. 57. Pretože ustanovenie čl. XII. bod 12.4 Zmluvy súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neplatné pre jeho neurčitosť, z neplatnej dohody o zmluvnej pokute žalobca nemohol uplatňovať žiadne práva, a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti žalovaného dodržiavať
cenové rozpätie odporúčanej ceny výrobkov podľa čl. VI. bod 6.4 Zmluvy, ani za porušenie povinnosti nepodnikať v oblasti predaja drogérie a kozmetiky podľa čl. IV. bod 4.3 Zmluvy, ktorý nárok si žalobca uplatnil vo výške 18.000,- Eur. 58. Navyše, za porušenie povinnosti podľa čl. IV. bod 4.3 Zmluvy si žalobca už uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške podľa čl. IV. bod 4.4 Zmluvy a súd prvej inštancie správne uviedol, že to isté porušenie zmluvnej povinnosti nemožno sankcionovať dvoma nárokmi na zmluvnú pokutu. Aj podľa odvolacieho súdu nemôže požívať právnu ochranu výkon práva, pri ktorom by za porušenie tej-ktorej zmluvnej povinnosti mala patriť zmluvná pokuta viackrát. Za porušenie jednej konkrétnej zmluvnej povinnosti môže byť dojednaná len jedna zmluvná pokuta. Samozrejme, ak je zmluvná pokuta porušovaná opakovane, môže opakovane vznikať nárok na zmluvnú pokutu, je však neprípustné, aby za jedno porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti oprávnený účastník mal mať nárok na niekoľko zmluvných pokút.
59. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že nezdôvodnil, prečo za porušenie povinnosti podľa čl. IV bod 4.3 Zmluvy z dvoch „rovnakých“ sankcií jednu aproboval a druhú reproboval, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie presvedčivo odôvodnil, že sankcionovať dvoma zmluvnými pokutami to isté porušenie povinnosti je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (viď ods. 56 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) a presvedčivo odôvodnil, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. XII. bod 12.4 Zmluvy je neplatné pre jeho neurčitosť (viď ods. 57 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, prečo aproboval práve nižšiu pokutu a vyššiu reproboval. Súd prvej inštancie nerozhodoval podľa výšky zmluvnej pokuty, ale správne priznal len nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná platne.
60. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na zmluvnú pokutu, ktorej sa žalobca domáhal podľa XII. bod 12.4 Zmluvy, poukázal aj na to, že zo strany žalobcu nedošlo ani k dostatočnému skutkovému preukázaniu, u ktorých výrobkov v 42 prípadoch malo dôjsť k porušeniu cenového rozpätia a u ktorých výrobkov v 10 prípadoch malo dôjsť k porušeniu zákazu predaja od iných distribútorov. Žalobca pritom v odvolaní namietal najmä to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal vyjadrením žalobcu označeným ako „Doplnenie dôkazov žalobcom a vyjadrenie k nim“, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.02.2020, vrátane jeho 21 príloh.
61. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania podľa čl. 8 CSP je povinnosť tvrdenia, ktorá má pre civilný proces kľúčový význam. Sporové konanie sa totiž riadi zásadou formálnej pravdy, a teda súd je pri rozhodovaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Zároveň je potrebné, aby tvrdenia strany sporu mali aj potrebnú relevanciu, t.j. strana musí uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce. Nesplnenie povinnosti tvrdiť má pre stranu sankciu v podobe prehry sporu. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 2 výslovne upravuje, že v prípade žaloby opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. S poukazom na základné princípy Civilného sporového poriadku (čl. 3 a čl. 4 CSP), odvolací súd má potom za to, že nielen žalobca v žalobe, ale obidve sporové strany počas celého civilného sporového konania nemôžu opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd totiž nemá povinnosť, dokonca ani právo, z dôkazov strán sporu zisťovať rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahradil povinnosť strany sporu a porušil princíp rovnosti strán zakotvený v čl. 6 CSP.
62. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca ani v podaní zo dňa 13.02.2019 neuviedol také tvrdenia, ktoré by v prípade, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, boli spôsobilé spĺňať zákonnú požiadavku uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje uplatnený nárok. Žalobca v podaní zo dňa 13.02.2019 uvádzal len všeobecne opisné tvrdenia s odkazom na pripojené listiny a fotodokumentáciu bez toho, aby uviedol dostatočne konkrétne tvrdenia, ktoré mali tieto listiny a fotodokumentácia preukazovať.
63. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 288,- Eur a v zostávajúcej výške 19.712,- Eur správne žalobu zamietol. Pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
64. Žalobca odvolanie podal proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a aj odvolacím návrhom, ktorý podľa § 363 CSP je zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania, sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, t.j. navrhol zrušenie všetkých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pretože podľa § 359 CSP odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a vo výroku I. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, teda rozhodol v prospech žalobcu, podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 65. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
66. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).