Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Ek-2150-2021.pdf
PDF · 114.34 KB
No categories available
48Ek/2150/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: G. X., Q.. X.X.XXXX, W. U. G.. E.. S. .Y. XX, XXX XX S., práv. zast.: JUDr. Zuzana Šimová, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, IČO: 42 192 048, proti povinnému: Asante s.r.o., so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 3049/17, 917 01 Trnava, IČO: 48 151 254, o vymoženie 3 044,86,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, sp. zn. 386EX 487/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.06.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 044,86,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k.: 13Cb/124/2019-315 zo dňa 01.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2021 a vykonateľnosť dňa 18.5.2021 v spojení s Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.: 13Cb/124/2019-335 zo dňa 26.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2019 a vykonateľnosť dňa 13.05.2021 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 15.06.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 386EX 487/21.
3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 30.06.2021 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.06.2021, ktorý povinný odôvodnil dôvodmi podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Tvrdia, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku započítaním. Uplatneným exekučným titulom bola oprávnenému z exekúcie priznaná náhrada trov konania vo výške 3.044,86 Eur. Po nadobudnutí právoplatnosti si voči pohľadávke uplatnenej na základe exekučného titulu jednostranne započítali ich splatné pohľadávky spolu vo výške 2.300 Eur. Nimi započítané pohľadávky spolu vo výške 2.300,- Eur sú zložené z: A/ pohľadávky vo výške 2.000,- Eur z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o obchodnom zastúpení a obchodnej spolupráci uzavretej dňa 5.12.2018 v zmysle faktúry č. 210045 vystavenej dňa 14.05.2021 vo výške 2.000,- Eur, splatnej dňa 20.5.2021; B/ pohľadávky vo výške 300,- Eur z titulu náhrady nákladov za vypracovanie Zmluvy o budúcej zmluve na žiadosť
oprávneného z exekúcie v zmysle faktúry č. 210046 vystavenej dňa 14.5.2021 vo výške 300,- Eur, splatnej dňa 21.5.2021. Dôkaz: faktúra č. 210046 a 210045 Ad. A/ Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty im vyplýva z ustanovenia bodu 11.4 Zmluvy o obchodnom zastúpení (ktorú v prílohe prikladajú). Oprávnený z exekúcie totiž porušil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť Distribútorovi (povinnému) všetky podklady, príručky, smernice, tlačivá, dokumentáciu, záznamníky a všetky hnuteľné veci, ktoré mal v čase zániku Zmluvy od povinného vypožičané. Oprávnený ich mailom zo dňa 28.10.2018 požiadal o zaslanie matríc k tlači etikiet, reklamných materiálov atď. E-mailom zo dňa 29.10.2018 oprávnenému oznámili, kedy mu budú poskytnuté všetky podklady. Tieto mu reálne i poskytnuté boli. E-mailovými správami zo dňa 7.12.2018 zaslali oprávnenému koncepciu - bezplatne návody, postupy, vedomosti, skúsenosti a k tomu podklady k tlači etikiet, reklamných materiálov, certifikáty atď. Podklady k novým etiketám oprávnenému poskytli dňa 15.6.2019. Keďže im oprávnený nič z poskytnutých podkladov a iných materiálov nevrátil, porušil tým svoju zmluvnú povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 2.000,- Eur, ktorú si fakturovali faktúrou č. 210046.Dôkaz: zmluvou o obchodnom zastúpení, mailovou komunikáciou z 28.10.2018, 29.10.2018, 7.12.2018,15.6.2019, 4.1.2019 Ad. B/ O vypracovanie Zmluvy o budúcej zmluve ich požiadal oprávnený z exekúcie. Tento ju potreboval na preukázanie podnikateľského zámeru pre Úrad práce. Pre povinného táto zmluva nemala žiaden význam. Za týmto účelom si od oprávneného vyžiadali údaje, ktoré im zaslal. Dohodli sa zároveň, že náklady nahradí. Nechali vypracovať zmluvu a následne oprávnenému prefakturovali náklady spojené s jej vypracovaním (priložená mailová komunikácia). S oprávneným sa výslovne dohodli a ten s tým súhlasil, že náklady na vypracovanie predmetnej zmluvy bude znášať on, keďže on ju vyžiadal a pre jeho účely bola vyhotovená. Oprávnený však v súčasnosti svoju povinnosť popiera. Dôkaz: e- mailovou komunikáciou zo dňa 23.10.2018, e-mail zo dňa 25.10.2018, e-mailová komunikácia s právnym zástupcom, výpis z účtu - úhrada za právne služby, zmluva o budúcej zmluve, Jednostranný zápočet bol vykonaný písomne listom zo dňa 26.5.2021 označeným, ako „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok." , Dôkaz: Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 26.5.2021 s prílohami a podacím lístkom. Z uvedených dôvodov majú za to, že voči nim vedená exekúcia je čiastočne (vo výške 2.300,- Eur) nedôvodná, keď po právoplatnosti uznesenia o priznaní trov konania vymáhaný nárok oprávnenému z exekúcie v časti 2.300,- Eur zanikol na základe povinným vykonaného jednostranného zápočtu. Podľa § 61 k ods. 1 písm, a/ EP, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 2 EP, povinný môže z dôvodov podľa odseku l podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť Takýto návrh má odkladný účinok. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby exekučný súd exekúciu v časti 2.300,- Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) EP zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2021 uviedol, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasí, pretože neexistujú dôvody na to, aby uvedená exekúcia bola zastavená, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku . Dňa 27.05.2021 bola právnej zástupkyni oprávneného, JUDr. Zuzane Šimovej ,doručená listina o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 26.05.2021 s vystavenými faktúrami č. 210045, č. 210046, ktoré si povinný jednostranne započítal voči pohľadávke oprávneného, ktorá oprávnenému vznikla z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia v súdnom konaní, t.j. z exekučného titulu na peňažné plnenie z Uznesenia č. 13Cb/124/2019-315 zo dňa 01.03.2021 a uznesenia č. 13Cb/124/2019-335 zo dňa 26.04.2021. Uvedený jednostranný zápočet bol zo strany povinného odoslaný až po tom, ako bola právnej zástupkyni oprávneného JUDr. Zuzane Šimovej doručená zo strany povinného Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, na ktorú právna zástupkyňa nereflektovala. O tejto skutočnosti právna zástupkyňa JUDr. Zuzana Šimová oboznámila svojho klienta- oprávneného, ktorý uviedol, že mu boli len prostredníctvom e-mailu doručené predmetné faktúry 210045,210046, zo strany povinného a to dávno po ukončení podnikania, avšak listina o jednostrannom započítaní mu doručená nebola, tzn. jednostranné započítanie, keďže nebolo doručené druhej strane riadnou formou, nie je účinné. Takisto vystavené faktúry zo strany povinného neboli riadne doručené, pretože ich prevzatie nebolo opatrené vlastnoručným podpisom oprávneného. Zároveň uvedené jednostranné započítanie je absolútne neplatné, pretože oprávnený v celom rozsahu neuznáva jednostranný zápočet zo dňa 26.05.2021 a v celom rozsahu neuznáva vyfabulované pohľadávky povinného, ktoré mali vzniknúť na základe vystavených faktúr 210045,210046. Tieto skutočnosti boli povinnému oznámené pred začatím exekúcie, povinný prevzal listinu, kde oprávnený zdôvodnil, prečo vystavené faktúry neuznáva a takisto bol povinnému zaslaný späť jednostranný zápočet s tým, že
oprávnený uvedený jednostranný zápočet neuznáva. Oprávnený zotrváva na tom, že predmetné faktúry sú predovšetkým zo strany povinného vystavené účelovo a bezdôvodne s predmetom služby, ktorú si nikdy oprávnený neobjednal a nezaviazala sa k žiadnej platobnej povinnosti za uvedené služby, ktoré boli popísané vo faktúre č. 210046. Faktúra č. 210045 je vystavená s predmetom porušenia zmluvnej povinnosti . Oprávnený si nie je vedomí porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú uviedol povinný vo faktúre a preto namieta dôvodnosť vystavenia takejto faktúry. Oprávnený poukazuje na to, že už v minulosti si povinný nárokoval od oprávneného rôzne zmluvné pokuty v súdnom konaní, ktoré nemali oporu v zákone, čo vyplýva aj z rozhodnutí Okresného súdu Lučenec zo dňa 15.06.2020, sp.zn: 13Cb/124/2019, potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 19.11.2020, sp.zn: 43Cob/70/2020, ktoré predchádzali právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, z ktorého má plniť povinný. Z uvedeného súdneho konania bol povinný zaviazaný na náhradu trov konania v celkovej výške 3.044,86 EUR, ktorá je splatná a doposiaľ zo strany povinného nebola uhradená. Z uvedeného postupu povinného je zrejmé, že si dodatočne po neúspešnosti súdneho konania vystavil faktúry, aby si ich následne povinný jednostranne započítal voči pohľadávke oprávneného, ktorá mu vznikla na základe úspešného súdneho konania a aby sa tak povinný vyhol povinnosti uhradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré sú predmetom exekúcie. Uvedený postup je neetický, nemorálny a v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vystavené faktúry nie je možné uznať, nakoľko sú vystavené bez právneho dôvodu. Zároveň dávajú súdu do pozornosti, že nie je možné si jednostranne započítavať neexistujúce pohľadávky voči právoplatnej a vykonateľnej pohľadávke oprávnenej, ktorá je exekučným titulom. Povinný bol upozornený, aby si svoj nárok z vystavených, neuznaných faktúr, vymáhal v civilnom sporovom konaní. Povinný tak neučinil, nakoľko dobre vie, že predmetné vystavené faktúry, ktoré boli predmetom neplatného jednostranného zápočtu, sú bez právneho dôvodu, a ich vymáhanie je protizákonné. Na základe uvedeného navrhujú súdu, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného zo dňa 29.06.2021 zamietol ako nedôvodný , a aby sa v predmetnej exekúcii pokračovalo zákonným spôsobom. Príloha neuznanie jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 26.05.2021. Oprávnený predložil tiež dokument s názvom - Neuznanie jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 26.05.2021. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 29.09.2021 súdu na rozhodnutie a uviedol, že predkladá súdu návrh s prílohami na rozhodnutie. Súdny exekútor predložil aj vyjadrenie oprávneného. Uviedol, že návrh bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe výzvy na súčinnosť zo dňa 11.11.2021 a 30.11.2021 súdu predložil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 24.06.2021 a povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie do elektronickej dátovej schránky exekútora dňa 30.06.2021, priložil elektronickú doručenku k upovedomeniu. Súd ma z príloh a vyjadrenia súdneho exekútora za preukázané, že návrh bol podaný v 15 - dňovej zákonnej lehote.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
12. Podľa § 580 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. v danom prípade, že po vzniku exekučného titulu nastala právna skutočnosť spôsobujúca zánik vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), tak zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
14. Súd sa v tomto prípade zaoberal len argumentáciou účastníkov konania, v tom rozsahu v akom boli tieto tvrdenia významne z hľadiska posúdenia, či tu dôvod na zastavenie exekúcie je alebo nie je a teda zodpovie otázky v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pripomína, že „právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a HiroBalani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) iba na podstatné a ťažiskové otázky, ktoré predostrel povinný vo svojom návrhu.
15. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, vrátane pripojených príloh, s vyjadrením oprávneného, vrátane pripojených príloh, a opätovne preskúmal exekučný titul, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k.: 13Cb/124/2019-315 zo dňa 01.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2021 a vykonateľnosť dňa 18.5.2021 v spojení s Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.: 13Cb/124/2019-335 zo dňa 26.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2019 a vykonateľnosť dňa 13.05.2021.
16. Súd z predložených dôkazných prostriedkov považoval za preukázané, že Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.: 13Cb/124/2019-315 zo dňa 01.03.2021 bol povinný ako žalobca vo výroku II. zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalovanému sumu 728,32 Eur a Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.: 13Cb/124/2019-335 zo dňa 26.04.2021 bol povinný ako žalobca zmeneným výrokom I. zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalovanému sumu 2 316,54 Eur.
17. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 29.06.2021 domáhal čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu jednostranného započítania pohľadávky spolu v sume 2 300 Eur, zloženej zo sumy 2 000 Eur ako zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti, zo Zmluvy o obchodnom zastúpení a obchodnej spolupráci v zmysle ich faktúry č. 210045 vystavenej dňa 14.05.2021 vo výške 2 000 Eur splatnej dňa 20.05.2021 a sumy 300 Eur titulom náhrady nákladov za vypracovanie Zmluvy o budúcej zmluve na žiadosť oprávnenej z exekúcie v zmysle faktúry č 210046 vystavenej dňa 14.05.2021 vo výške 300 Eur splatnej 21.05.2021a to jednostranným zápočtom zo dňa 26.05.2021, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 26.05.2021. Súdu bol predložený jednostranný zápočet spolu s podacím lístkom. Súd zistil na webovej adrese <https://tandt.posta.sk/> (sledovanie že zásielok), že zásielka pod číslom RF382210528SK bola dňa 26.05.2021 vrátená. Oprávnený však zánik pohľadávky priznanej exekučným titulom voči povinnému započítaním namieta, a to najmä, že uvádza, že faktúry boli doručené len e-mailom dávno po ukončení podnikania oprávnenej. Listina o jednostrannom započítaní mu doručená nebola, nebolo vykonané riadnou formou, a teda je neúčinné. Vystavené faktúry mu neboli doručené riadnou formou, pretože neboli opatrené vlastnoručným podpisom. Oprávnený uvádza, že započítanie je absolútne neplatné a oprávnený ho neuznáva v celom rozsahu, pretože ide o vymyslené pohľadávky povinného, ktoré mali vzniknúť na základe vystavených faktúr č. 210045, 210046. Uvádza, že faktúry sú vystavené účelovo a bezdôvodne s predmetom služby, ktorý si oprávnený nikdy neobjednal. Oprávnený si nie je vedomý porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú uviedol povinný vo faktúre a dôvodnosť vystavených faktúry. Podľa oprávneného faktúry nie je možné uznať, keďže sú vystavené bez právneho dôvodu. Uvádza že nie je možné započítať neexistujúce pohľadávky voči právoplatnej a vykonateľnej pohľadávke.
18. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“
19. Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov, normovaných Občianskym zákonníkom, keď započítanie predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu. Započítanie... je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú. … Z hľadiska účinnosti započítania pohľadávky treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex tunc). Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 18/2007). V zmysle § 61e Exekučného poriadku, účinného od 1. apríla 2017, sa však po začatí exekúcie prihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, iba ak je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu, keď zámerom zákonodarcu bolo zrýchliť exekučné konanie a neriešiť v jeho rámci dôvodnosť pohľadávok uplatňovaných na započítanie. Námietku jednostranného započítania tak môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (t. j. osvedčenú exekučným titulom) alebo ide o započítanie vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov, čo v danom prípade splnené nie je.
20. Povinný síce tvrdí, že započítací prejav bol podaný na poštovú prepravu dňa 26.05.2021. Súd zistil na webovej adrese https://tandt.posta.sk/ (sledovanie že zásielok), že zásielka pod číslom RF382210528SK bola dňa 26.05.2021 vrátená.
21. V danom prípade, nie je sporné, že predmetné pohľadávky povinného, ktoré si uplatňuje na podklade vystavených faktúr oprávnený spochybnil. Teda sú sporné. V takýchto okolnostiach, keď skutočne nie je možné bez rozsiahleho dokazovania a bez odstraňovania vážnych pochybností dospieť k záveru, že pohľadávka povinného namietaná na započítanie reálne existuje, navyše keď exekučné konanie nie je uspôsobené na riešenie takýchto otázok najmä pre obmedzené použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (najmä pre vylúčenie ustanovení o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii v zmysle § 200 Exekučného poriadku) a zásadnú neprípustnosť opravných prostriedkov (okrem sťažnosti), by bolo v rozpore so zámerom zákonodarcu v exekúcii prihliadnuť na účinky započítania (pozri bližšie rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 359/2020-40 zo dňa 22.06.2021).
22. Pokiaľ je pohľadávka, ktorá ma byť predmetom započítania sporná, nemôže byť predmetom započítania v exekučnom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať spornosť existencie takejto pohľadávky. Exekučný súd nemá právo posúdiť, či takáto pohľadávka existuje, to môže len súd v základnom konaní. Oprávnený v exekučnom konaní namietal existenciu namietanej započítavanej pohľadávky. Dokazovanie o existencii pohľadávky môže vykonať súd v základnom konaní. Exekučný súd prihliadne na započítanie pohľadávky, len keď nemá pochybnosť o existencii pohľadávky. Oprávnený spochybnil existenciu pohľadávky, tak že namietol účelovosť vydaných faktúr.
23. V posudzovanej veci tak s poukazom na protichodné tvrdenia oprávnenej a povinného o existencii či neexistencii pohľadávky povinného uplatnenej na započítanie, ktoré sú sporné, nie je možné bez ďalšieho na započítanie v exekúcii prihliadať. Exekučný súd však poukazuje na to, že povinný v prípade priznania jeho pohľadávky súdnym rozhodnutím a následného jednostranného započítania vzájomnej judikovanej pohľadávky povinného voči oprávnenému môže opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.
24. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávnenej v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázala existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
31. Podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“
32. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.“
33. Povinný si návrhom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania bez jeho vyčíslenia. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodný, keďže povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a preto súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný. Na základe uvedených skutočností súd povinnému uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
34. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.