Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-2150-2021.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2150/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: G. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. E.. L. Y. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Zuzana Šimová, advokátka so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, IČO: 42 192 048, proti povinnému: Asante s.r.o., so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 3049/17, 917 01 Trnava, IČO: 48 151 254, o vymoženie 3 044,86 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Šajánková, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, IČO: 31 194 206, pod sp. zn. 386EX 487/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2150/2021 zo dňa 24. 02. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2150/2021 zo dňa 24. 02. 2022 z a m i e t a.
II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konanie o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2150/2021 zo dňa 24. 02. 2022.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02. 06. 2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 044,86 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - 1/ rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 01. 03. 2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18. 05. 2021, 2/ uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. XXCb/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 26. 04. 2021, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 13. 05. 2021.
2. Poverením zo dňa 15. 06. 2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šajánkovú, so sídlom exekútorského úradu Ružová 5, 909 01 Skalica, ktorá ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. Poverenie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 15. 06. 2021.
3. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom sa povinný domáhal zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) uvádzajúc, že po právoplatnosti exekučného titulu došlo zo strany povinného k jednostrannému zápočtu vo výške 2 300 eur. Ako právny základ týchto pohľadávok označil povinný: i) pohľadávku vo výške 2 000 eur vzniknutú z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 05. 12. 2018, ii) pohľadávku vo výške 300 eur z titulu náhrady nákladov za vypracovanie Zmluvy o budúcej zmluve. K uvedeným tvrdeniam priložil povinný rozličné listiny týkajúce sa preukázania jednostranného zápočtu vrátane príslušných zmlúv.
4. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2150/2021 zo dňa 24. 02. 2022 vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je v plnom rozsahu nedôvodný z dôvodu, že súd v exekučnom
konaní nie je oprávnený posudzovať jednostranný zápočet spornej pohľadávky, a preto nemožno na toto započítanie prihliadnuť.
5. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s argumentáciou povinného o zrealizovaní jednostranného zápočtu a zároveň neprihliadol na dôkazné prostriedky predložené v konaní povinným, keď žiadnym spôsobom cit: ,,nereagoval na podstatné tvrdenia a argumentáciu povinného, čím nepochybne došlo k porušeniu základného práva povinného na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktoré zahŕňa v sebe aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Navyše, hodnotenie okresného súdu, že dospel k správnemu záveru len na základe nepodložených tvrdení oprávneného o neexistencii pohľadávok z faktúr č. 210045 a č. 210046 a následná konštatácia, že opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal v opísaných procesných súvislostiach, možno považovať za nelogický, ako aj arbitrárny záver.“. Povinný v podanej sťažnosti ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany oprávneného došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti v rozpore s ust. § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, keď oprávnený vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia len 27 mesiacov, hoci zákon mu v prípade poskytnutia príspevku z ÚPSVaR Lučenec ukladá povinnosť podnikať nepretržite aspoň tri kalendárne roky.
6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že zo strany povinného sa jedná o vyfabulované pohľadávky, ktoré si mohol uplatniť v základnom súdnom konaní, čo však neurobil z dôvodu ich neexistencie, pričom povinný sa účelovo snaží o ich zápočet v predmetnom exekučnom konaní.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý však nebol v plnom rozsahu náležite odôvodnený. Z uvedeného dôvodu sudca pristúpil k dodatočnému vyhodnoteniu skutkového stavu, a doplneniu odôvodnenia uznesenia a tým prijatiu ústavne konformného odôvodnenia rozhodnutia vylučujúceho zastavenie vedenia exekúcie voči povinnému.
15. Úvodom sudca uvádza, že sporným prvkom právneho posúdenia medzi účastníkmi predmetného exekučného konania je jednak validita povinným uplatnených pohľadávok a zároveň aj vyjadrenie
účinnosti započítacieho prejavu povinného voči oprávnenému. V zásade to znamená, že úlohou súdu je posudzovať dôvodnosť zastavenia exekúcie z dôvodu vykonania jednostranného zápočtu pohľadávok povinného vyplývajúcich z titulu porušenia zmluvných povinností majúcich základ v ustanoveniach Zmluve o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 05. 12. 2018 a z titulu náhrady nákladov, ktoré vynaložil povinný za obstaranie vzorovej formy zmluvy o budúcej zmluve voči pohľadávke oprávneného, vzniknutej z titulu vykonateľných exekučných titulov, ktoré sú predmetom tohto exekučného konania. Súd sa preto z vyššie uvedených dôvodov prvotne zaoberal otázkou existencie pohľadávok spôsobilých pre jednostranný zápočet, ktoré by mali viesť k čiastočnému zániku nároku oprávneného.
16. V prvom rade súd považuje za nevyhnutné poukázať na prípustnosť započítacieho prejavu, v rámci priebehu výkonu exekúcie, kedy platí, že príchodom tzv. veľkej novely Exekučného poriadku účinnej od 01. 04. 2017 došlo k miernej modifikácii inštitútu započítania, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zaviedlo obmedzenie spočívajúce v prípustnosti jednostranného zápočtu v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku len pre tie prípady, kedy ak po začatí exekúcie dochádza k započítaniu len takých pohľadávok povinného, ktoré sú priznané spôsobilým exekučným titulom voči oprávnenému. Uvedené pravidlo je vo svojej podstate nevyhnutné pre zohľadňovanie relevancie účinnosti započítacieho prejavu podľa okamihu, kedy k nemu došlo.
17. V posudzovanej veci však jednotlivé úkony spojené so započítaním pohľadávok nastali v čase pred okamihom začatia exekúcie (15. 06. 2021), keď povinný listom zo dňa 26. 05. 2021 uskutočnil voči oprávnenému jednostranný zápočet vyššie enumerovaných pohľadávok. Vo svetle týchto skutočností preto pristúpil súd k posudzovaniu relevancie povinným uplatnených pohľadávok, ktoré však vyhodnotil ako absolútne nedôvodné a právne bezvýznamné. Predmetný názor exekučného súdu sa primárne opiera o skutočnosť, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal existenciu a dôvodnosť ním uplatnených započítavaných pohľadávok, nakoľko vystavenie faktúry samo o sebe nevedie ku vzniku pohľadávky. V poradí prvou pohľadávkou vo výške 2 000 eur sa povinný domáha započítania pohľadávky vyplývajúcej z nároku za zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej dňa 05. 12. 2018. Súd však nemal preukázanú existenciu predmetnej pohľadávky, keď povinný v žiadnom zo svojich podaní nepreukázal porušenie tej-ktorej zmluvnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty oprávneným. Z povinným predložených listín totiž ani len nevyplýva akýkoľvek záväzok oprávneného, ktorého nesplnenie povinný namieta a zároveň, v logickej súvislosti nemôže byť takáto povinnosť ani len zmluvnou pokutou zabezpečená. Pre ilustráciu súd dáva do pozornosti konkrétne ustanovenia predmetnej zmluvy, podľa ktorej je oprávnený povinný uhradiť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia vopred určených zmluvných podmienok, medzi ktoré sú kategoricky zaradené: i) vykonávanie podnikania s rovnakým alebo obdobným predmetom podnikania na inom než dohodnutom územnom členení (konkurenčná doložka) - čl. 2.5. Zmluvy, ii) používanie kombinovanej značky, ochrannej známky a pod. nad rámec dohodnutý v zmluve - čl. 3.1 zmluvy. O identickom závere možno hovoriť aj v prípade pohľadávky vyčíslenej povinným vo výške 300 eur, ktorú opiera o refundovanie nákladov spojených so zabezpečením konceptu Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú podľa vyjadrenia povinného požadoval oprávnený pre účely predloženia podnikateľského zámeru v konaní pred príslušným ÚPSVaR, keď uvedená pohľadávka má bez ďalšieho právnu väzbu výlučne len vo vzťahu medzi povinným v postavení objednávateľa služby a subjektom vyhotovujúcim uvedený koncept (JUDr. Antal). Snaha povinného ohľadom zabezpečenia refundácie týchto nákladov však nie je zameniteľná s tým, že uvedený záväzok nemá vo vzťahu k oprávnenému žiadne právne účinky, keď súd nemal v konaní preukázanú existenciu žiadnej konkrétnej dohody medzi oprávneným a povinným zakladajúcej nárok na odmenu za obstaranie uvedeného podkladu. Súd zároveň dodáva, že vzhľadom na úplne protichodné tvrdenia oprávneného a povinného o existencii či neexistencii pohľadávok povinného uplatnených na započítanie je potom potrebné doplniť, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Súd má za to, že povinný v tomto kontexte dôkazné bremeno ohľadom existencie jeho pohľadávok uplatnených na započítanie neuniesol. Vo väzbe na súdom prijatý záver, nepovažoval ďalej súd za dôvodné sa zaoberať s účinkami započítacieho prejavu, keď vo výsledku boli súdom uvedené pohľadávky vyhodnotené ako neexistentné, a teda nespôsobilé pre prípustnosť jednostranného zápočtu voči exekučnými titulmi priznanému nároku. Záverom súd dodáva, že námietka povinného ohľadom akejsi predčasne ukončenej podnikateľskej činnosti osoby oprávneného nemá pre
účely exekučného konania žiaden právny význam (predmetom vymáhaného nároku je výlučne len dlh priznaný exekučným titulom, nie však posudzovanie splnenia či nesplnenia tých-ktorých podmienok nevyhnutných pre poskytnutie finančného príspevku na podnikanie).
18. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2150/2021 zo dňa 24. 02. 2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinným uplatnené pohľadávky v rámci procesu započítania nie sú spôsobilé pre akceptáciu jednostranného zápočtu povinného voči pohľadávkam oprávneného judikovaným exekučným titulom, keď ním uplatnené pohľadávky sú vo svojej podstate bez akéhokoľvek právneho významu, nemajúc oporu v ich faktickej existencii.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Povinný si v rámci podanej sťažnosti uplatnil trovy konania. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinnom podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu (zároveň zo spisu nevyplýva, že by povinnému v rámci konania o sťažnosti vznikli trovy).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).