Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-98-2016.pdf
PDF · 198.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: EKO - AGRÁR s.r.o., 076 36 Veľký Kamenec 145, IČO: 46 953 264, zastúp. JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 31 261 507, proti žalovaným: 1. L.. V. L., nar. XX.XX.XXXX, H.. G. XXXX/ XX, XXX XX U., zastúp. JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Michalovská 89, 073 01 Sobrance, IČO: 40 823 466, 2. JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810 v konaní o zaplatenie 53 449,88 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaného v 1. rade z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 53 449,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V. Žalovaný v 1. rade je povinný z a p l a t i ť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 3 206,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2016 právny predchodca žalobcu (JUDr. Vladimír Kotus, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade (v tom čase ako súdneho exekútora) na zaplatenie 53 449,88 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do zaplatenia titulom vydania rozdielu výťažku z predaja nehnuteľností. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Právny predchodca žalobcu uviedol, že miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I je určená v zmysle § 20 písm. d) CSP. V danom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, keďže predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy 53 449,88 EUR s prísl. z titulu výťažku exekúcie, ktorý vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu patrí dňom vyhlásenia konkurzu do podstaty úpadcu priamo zo zákona, nakoľko tento výťažok nebol v čase vyhlásenia konkurzu ešte vyplatený oprávnenému. Uznesením okresného súdu Košice I č.k. 32K/11/2015 zo dňa 06.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2016 dňa 13.05.2016, v právnej veci navrhovateľa: TAJBA, a.s., so sídlom Železničná
2, 044 14 Čaňa, IČO: 36 188 981, proti dlžníkovi: Poľnohospodárske družstvo Svätuše, so sídlom Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392 Okresný súd Košice I vyhlásil na majetok dlžníka dňom 14.05.2016 konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Kotus - žalobca. Dňa 30.05.2016 správca obdŕžal žiadosť žalovaného o oznámenie bankového účtu, na ktorý je možné zaslať vymožené peňažné prostriedky v exekučnom konaní oprávneného MoVeEr, s.r.o., Hlavná 5, 076 14 Zemplínska Nová Ves, IČO: 36 850 705 (ďalej aj ako ,,oprávnený“) proti úpadcovi ako povinnému, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15Er/1020/2015 (u žalovaného v 1. rade ako exekútora bola vec vedená pod sp. zn. 253/15LK). Správca dňa 14.06.2016 omámil žalovanému v 1. rade ako exekútorovi číslo účtu, na ktoré tento dňa 27.06.2016 poukázal sumu 746,46 EUR ako výťažok z predaja majetku úpadcu, ktorý prevyšoval pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia v zmysle § 127 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z.. Správca listom zo dňa 08.07.2016 vyzval žalovaného v 1. rade (v tom čase ako exekútora) na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ,,ZKR“) a to okrem iného o oznámenie, či došlo k speňaženiu majetku úpadcu, kedy došlo k speňaženiu, za akú výšku a kedy bol výťažok zo speňaženia poukázaný oprávnenému. Správcovi bol dňa 25.07.2016 doručený list s názvom ,,súčinnosť' spolu so siedmimi prílohami, z ktorého okrem iného vyplynulo, že žalovaný v 1. rade ako exekútor v rámci exekučného konania speňažil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu dražbou konanou dňa 22.09.2015. Výťažok z dražby bol 54 196,34 EUR, z ktorej bola suma 35 694,04 EUR zaslaná oprávnenému dňa 24.05.2016. Keďže konkurz na majetok dlžníka (povinného) bol vyhlásený dňom 14.05.2016, výťažok bol oprávnenému vyplatený po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore so zákonom. Na základe zistených skutočností a s poukazom na § 48 ZKR správca listom zo dňa 27.07.2016 vyzval žalovaného v 1. rade (v tom čase exekútora) na zaplatenie sumy 53 449,88 EUR, ako rozdielu sumy výťažku dosiahnutého predajom nehnuteľností (54 196,34 EUR) a sumou poukázanou na účet úpadcu z titulu sumy prevyšujúcej pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní (746,46 EUR) a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy a opakovane žalovaného vyzval dňa 23.08.2016. Žalovaný v 1. rade požadovaný nárok právneho predchodcu žalobcu v stanovenej lehote neuhradil. Poukázal na ust. § 48 ZKR a mal za to, že exekučné konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia vyhlásením konkurzu zastavilo, pričom výťažok v tom lase ešte nevyplatený oprávnenému, sa stal súčasťou všeobecnej podstaty, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola zabezpečená v zmysle § 8 ZKR záložným právom k speňaženým nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný v 1. rade neuhradil sumu 53 449,88 EUR riadne a včas, právny predchodca žalobcu si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania a to vo výške 5,00 % zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu určil deň 15.05.2016, ako deň nasledujúci po dni, kedy bol konkurz vyhlásený. Úrok z omeškania je určený v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
3.Vtedajší právny zástupca žalovaného v 1. rade (JUDr. Jozef Širotník, advokát) v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2017 uviedol, že žalobca svoj nárok opiera o druhú vetu § 48 ZKR, lenže toto ustanovenie pokračuje treťou vetou (poslednou vetou, za bodkočiarkou). Uvedená posledná veta ustanovuje výnimku z druhej vety a vo vzťahu k druhej vete je lex specialis. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia (,,ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky“) vyplýva, že sa jedná o veriteľa v exekučnom konaní, nakoľko veriteľ sa nazýva ,,oprávneným“ iba v exekučnom konaní. A v tejto veci veriteľ ( MoVeEr, s.r.o. ) bol v exekučnom konaní zabezpečeným veriteľom, a to na základe exekučného záložného práva (čo nie je sporné). V prípade, že by žalobca namietal túto skutočnosť, navrhol vyžiadať od príslušného katastra potvrdenie, kedy bolo zriadenie EZP zapísané a kedy vymazané v Katastri nehnuteľností. V prílohe doručil súdu oznámenie Okresného úradu Trebišov, Katastrálny odbor, pracovisko Kráľovský Chlmec zo dňa 31.07.2015, z ktorého vyplýva, že zriadenie Exekučného záložného práva bolo v Katastri nehnuteľností zapísané dňom 29.07.2015 a oznámenie zo dňa 20.07.2016, z ktorého vyplýva, že Exekučné záložné právo bolo v Katastri nehnuteľností vymazané dňom 11.07.2016 (kvitancia). Tvrdil, že pri aplikácii poslednej vety § 48 ZKR sú právne podstatné slová ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Z povinnej aplikácie tejto fikcie na celú poslednú vetu § 48 ZKR vyplýva, že pre účely výplaty výťažku konkurz nebol vyhlásený, nenastali účinky zastavenia exekučného konania, a tým ani nedošlo k zániku exekučného záložného práva a exekútor bol povinný vyplatiť výťažok oprávnenému v exekučnom konaní ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal aj na to, že v poslednej vete § 48 ZKR je uvedené, že „exekútor vyplatí“ (výťažok) veriteľovi. Z tohto znenia vyplýva, že priamo exekútor mal zákonom uloženú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Uviedol, že podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 bolo pôvodne v poslednej vete namiesto „exekútor vyplatí“ uvedené ,,sa vyplatí“. Takéto pôvodné znenie umožňovalo rôzny výklad (či má exekútor vyplatiť
výťažok správcovi a správca veriteľovi, alebo či exekútor má vyplatiť výťažok oprávnenému - veriteľovi). Až novela ZKR - zák. č. 348/2011 Z.z. účinná od 01.01.2012 priniesla zmenu a v § 48 posledná veta sa slová ,,sa vyplatí“ nahradili slovami ,,exekútor alebo iný orgán vyplatí“. Touto zmenou sa odstránili akékoľvek pochybnosti (kto má vyplatiť výťažok) a bolo jednoznačne ustanovené, že priamo exekútor má vyplatiť výťažok. Žalobca v žalobe odôvodňuje svoj nárok poukazom na § 48 druhú vetu ZKR, ale účelovo opomína ustanovenie tretej vety (poslednej vety za bodkočiarkou) § 48, ktorá je vo vzťahu k druhej vete lex specialis a má prednosť pri aplikácii. Navyše žalobca v žalobe tvrdí, že podľa § 48 ZKR vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavilo a výťažok sa stal súčasťou všeobecnej podstaty, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola zabezpečená v zmysle § 8 ZKR. K tomu uviedol, že je pravdou, že podľa § 48 prvej vety ZKR sa exekučné konanie zastavuje. Ale keďže platí fikcia - ako keby konkurz nebol vyhlásený, tak v tejto veci pre účely vyplatenia výťažku nie je právne významné postavenie veriteľa v konkurznom konaní (či bude alebo nebude zabezpečeným veriteľom). Tvrdil, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nie je možné určiť postavenie konkrétneho veriteľa v konkurznom konaní (či sa jedná o zabezpečeného veriteľa alebo nie), nakoľko veritelia majú lehotu 45 dní od vyhlásenia konkurzu na prihlasovanie pohľadávok a po uplynutí tejto lehoty môže v ďalšej 30 dňovej lehote poprieť prihlásenú pohľadávku, resp. jej zabezpečenie zabezpečovacím právom správca. Ustanovenie § 48 posledná veta teda ani nemôže mať na mysli postavenie veriteľa v konkurznom konaní, ale v exekučnom konaní. Tvrdil tiež, že § 8 ZKR nevylučuje zo zabezpečovacích práv exekučné záložné právo. V zmysle vyššie uvedeného podľa § 48 posledná veta ZKR (ktorá je lex specialis ku druhej vete aj k Exekučnému poriadku) - ak je oprávneným (v exekučnom konaní) veriteľ zabezpečenej pohľadávky (čo v tejto veci bol), výťažok exekútor vyplatí (povinnosť vyplatiť výťažok má priamo exekútor) veriteľovi zabezpečenej pohľadávky (čiže oprávnenému - veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní), ako keby konkurz nebol vyhlásený (t.j. ako keby nebolo exekučné konanie zastavené a v dôsledku toho, ako keby exekučné záložné právo nebolo zrušené). Poukázal na to, že žalovaný vykonal v rámci exekučného konania všetky úkony, potrebné ku speňaženiu majetku a aj samotný majetok, na ktorý bolo zriadené záložné exekučné právo v prospech oprávneného - veriteľa bol speňažený pred vyhlásením konkurzu. Mal za to, že v zmysle uvedeného skutkového a právneho stavu by vyhovenie žalobe bolo v rozpore so skutkovým a právnym stavom, ale aj s princípom spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
4.Právny zástupca právneho predchodcu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 17.05.2017 uviedol, že žalovaný v 1. rade nesprávne vykladá pojem ,,veriteľ zabezpečenej pohľadávky“ v chápaní zákona konkurze a reštrukturalizácii. Pri výklade tohto pojmu je potrebné použiť najmä systematický a teleologický výklad právnych noriem. Konkurzné konanie má povahu generálnej exekúcie (na rozdiel od exekučného konania), kedy majetok jedného dlžníka sa použije na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov daného dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom. Nemožno zvýhodňovať akéhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok. Výnimku z vyššie uvedeného pravidla tvoria len zabezpečení veritelia, ktorí sú primárne uspokojovaní zo zabezpečeného majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. Zabezpečeným veriteľom jen ten veriteľ, ktorý mal svoju pohľadávku zabezpečenú niektorým zo zabezpečovacích inštitútov uvedených v § 8 ZKR, najčastejšie však zriadením záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Judikatúra vyšších súdov SR jasne a jednoznačne zodpovedala otázku, že exekučné záložné právo zriadené súdnym exekútorom v rámci exekučného konania je len procesným prostriedkom zabezpečenia v rámci exekučného konania, ktoré mimo daného exekučného konania nemôže existovať a vyhlásením konkurzu (kedy sa ex lege zastavuje exekučné konanie), ex lege zaniká aj exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Preto veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne (alikvótne) ako ostatní nezabezpečení veritelia. Na potvrdenie vyššie uvedeného poukazuje na vybrané pasáže z rozsudku NS SR, sp. zn. 5Obdo/22/2012 zo dňa 24.10.2013 (strany l3, l4, 15): ... Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil, a doplnil že zastavením exekučného konania súčasne dochádza aj k zániku exekučného záložného práva. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konaniu, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné záložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Dovolací súd dospel k záveru, že ako odvolací súd tak aj súd prvého stupňa vec posúdili správne, keď dospeli k záveru, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva. ...Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. ...Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. ...Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo/61/2010 zo dňa 06.10.2010 a rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 52/2006 zo dňa 31.07.2008. Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 06.05.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 92/2016 dňa 13.05.2016. Odo dňa 14.05.2016 nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Exekučné konania boli týmto dňom ex lege zastavené, celý majetok úpadcu (teda aj majetok úpadcu postihovaný v týchto exekučných konaniach) sa stal ex lege majetkom patriacim do podstaty, s ktorým je oprávnený nakladať výlučne správca. V danom prípade žalovaný v 1. rade (ako exekútor) vykonal dražbu dňa 22.09.2015 s výťažkom vo výške 54 196,34 EUR. Došlo de facto k transformácii vecného majetku úpadcu, na finančný majetok úpadcu. Keďže dňa 14.05.2016 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu a lege zastaveniu exekučného konania, tento finančný majetok úpadcu zadržiavaný v danom exekučnom konaní, sa stal ex lege súčasťou podstaty úpadcu. Žalovaný v1. rade (ako exekútor) nebol oprávnený vykonávať žiadne ďalšie úkony v rámci daného exekučného konania, keďže toto bolo zastavené a teda nebol oprávnený ani vydať výťažok z dražby „oprávnenému v exekučnom konaní“, keďže tento už v danom čase ani nebol v pozícii oprávneného v exekučnom konaní (nakoľko už exekučné konanie bolo zastavené). V danom čase bola spoločnosť MoVeEr, s.r.o. v pozícii riadneho veriteľa úpadcu, keďže nedošlo k uspokojeniu jej pohľadávky v rámci exekučného konania a svoju pohľadávku si mala možnosť uplatniť prihláškou, ako nezabezpečenú pohľadávku v konkurze. Jedinú výnimku z vyššie uvedeného postupu ustanovuje § 48 ZKR posledná veta za bodkočiarkou ,,ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. V danom prípade ale nešlo o túto situáciu, nakoľko exekučné záložné právo je len procesným inštitútom exekučného konania a nemá kvalitu zriadeného záložného práva v zmysle Občianskeho zákonníka, ktoré je hmotnoprávnym inštitútom. Exekučné záložné právo preto nevytvára stav „privilegovanej“ pohľadávky, ktorá by sa mala v konkurze uspokojovať oddelene od ostatných pohľadávok iných veriteľov úpadcu. Pripustením výkladu žalovaného v 1. rade by nastal stav, kedy by bol neoprávnene zvýhodnený veriteľ, ktorého pohľadávka v zmysle ustálenej judikatúry nie je spôsobilá byť v konkurze vyhodnotená ako zabezpečená pohľadávky, vytvárajúca oddelenú podstatu daného veriteľa, avšak vydaním výťažku súdnym exekútorom (žalovaným) po vyhlásení konkurzu, by takýto nezabezpečený veriteľ bol uspokojený oddelene, z majetku patriaceho do všeobecnej podstaty, na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov. Takýto stav sa prieči povahe a zmyslu konkurzného konania, ako aj zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V judikatúre NS SR je jednoznačne ustálený názor, že exekučné záložné právo môže pôsobiť len v rámci daného exekučného konania, ktorého je procesným inštitútom. Exekučné záložné právo preto nemôže presahovať dané exekučné konanie, v rámci ktorého bolo zriadené, existovať a vyvolávať účinky mimo tohto exekučného konania o to viac, že dané exekučné konanie bolo ex lege vyhlásením konkurzu zastavené. Žalovaný v 1. rade preto nebol oprávnený po vyhlásení konkurzu de facto pokračovať vo výkone exekúcie a vydávať výťažok oprávnenému v exekučnom konaní, keďže táto exekúcia bola v tom čase už zastavená a nešlo o zabezpečeného veriteľa v zmysle § 8 ZKR ( ako uvádza ustálená judikatúra NS SR). Žalovaný v 1. rade správne poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2011 bola v § 48 ZKR v poslednej vete formulácia ,,sa vyplatí'', ktorá bola od 01.01.2012 nahradená formuláciou „exekútor vyplatí“. Týmto sa odstránila pochybnosť, či má zabezpečenému veriteľovi (stále však v chápaní § 8 ZKR) vyplatiť výťažok exekútor, alebo správca. Zmysel daného ustanovenia však ostal zachovaný a to, že takýto výťažok sa má vyplatiť iba zabezpečenému veriteľovi v chápaní konkurzného práva. Iba takto nedôjde k popretiu zmyslu konkurzného konania ako generálnej exekúcie a nedôjde k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľa (ktorý nedisponuje zabezpečenou pohľadávkou v rámci chápania konkurzného práva), na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov (ktorí takisto nedisponujú zabezpečenými pohľadávkami v rámci chápania konkurzného práva). Žalovaný v 1. rade taktiež vytrháva z kontextu formuláciu ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“ uvedenú v § 48 ZKR a nesprávne ju interpretuje. Na lepšie pochopenie významu vyššie uvedeného poukazuje na Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2012, doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., strany 405, 406, 408, 409): ....Ak v týchto konaniach
došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vydaný oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Získaný výťažok je súčasťou podstaty ex lege momentom vyhlásenia konkurzu, teda zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, za predpokladu, že nebol vydaný oprávnenému. Správca je povinný tento výťažok vymáhať, ak nebude vydaný do podstaty.... ...Nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku sa získaný a nevydaný výťažok stáva ex lege súčasťou konkurznej podstaty a od tohto momentu ho súdny exekútor drží neoprávnene a je ho povinný vydať správcovi bez toho, aby ho bol správca povinný vyzvať, pretože táto povinnosť je stanovená priamo v § 48 ZKR... ...Odlišný právny režim je pre výťažok z exekučného konania, ktorý sa mal vydať zabezpečenému veriteľovi. Získaný výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Uvedené ustanovenie dáva možnosť dvojakého výkladu, pokiaľ ide o spôsob vydávania výťažku. Výťažok sa môže vydať priamo zabezpečenému veriteľovi do výšky jeho pohľadávky, alebo sa vydá správcovi a ten je povinný ho vydať zabezpečenému veriteľovi. Systematickým výkladom prichádzame k záveru, že výťažok sa vydáva do konkurznej podstaty. Správca v zásade nemôže uspokojovať pohľadávky, ktoré sa prihlasujú prihláškou pred uplynutím lehoty na popieranie, teda kým pohľadávka nie je zistená. V prípade popretia zabezpečenej pohľadávky musí správca vyčkať na uplynutie lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo v prípade jej podania na výsledok tohto konania. Z týchto dôvodov sa prikláňame k názoru, že výťažok sa vydáva správcovi, ktorý je ho povinný vydať zabezpečenému veriteľovi ihneď potom, čo bude zabezpečená pohľadávka zistená. Od tohto výťažku nie je možné odpočítať žiadne pohľadávky proti podstate okrem trov exekučného konania, čo vyplýva z dikcie zákona ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Na tento výťažok sa teda nevzťahujú účinky konkurzu... Vyššie uvedený text komentára, kedy za úpravy účinnej do 31.12.2011 bol správca povinný vyčkať do doby, kým bude zabezpečená pohľadávka v konkurze zistená a až tak vyplatiť výťažok z exekúcie, priamo odporuje prezentovanej koncepcii žalovaného. Text komentára potvrdzuje správnosť žalobcom prezentovaného právneho názoru a to, že § 48 ZKR vo formulácii „veriteľ zabezpečenej pohľadávky“ má na mysli pohľadávku, ktorá sa prihlasuje a následne uspokojuje ako zabezpečená v zmysle § 8 ZKR, ktorá je ,,privilegovanou“ pohľadávkou a ktorá má spôsobilosť vytvoriť oddelenú podstatu, z ktorej bude táto pohľadávka prednostne uspokojovaná. Pohľadávka zabezpečená len procesným exekučným záložným právom takouto zabezpečenou pohľadávkou bez akýchkoľvek pochýb nie je. Podľa názoru žalobcu (rovnako ako aj podľa komentára a ustálenej judikatúry), je nesprávny právny názor žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdí, že exekútor po vyhlásení konkurzu vydá výťažok z exekúcie (ktorá je už v tom čase zastavená) veriteľovi, ktorý nie je zabezpečeným veriteľom v zmysle § 8 ZKR. Pre uplatnenie postupu exekútora o vydaní výťažku veriteľovi zabezpečenej pohľadávky podľa § 48 ZKR, nepostačuje ,,akékoľvek“ zabezpečenie pohľadávky (napr. zabezpečenie exekučným záložným právom), ale musí ísť o zabezpečenie takej kvality, ktorú predpokladá ZKR, teda musí sa jednať o zabezpečenú pohľadávku v zmysle § 8 ZKR. Žalovaný v 1. rade ako exekútor preto nepostupoval správne, keď po vyhlásení konkurzu vydal výťažok z exekučného konania spoločnosti MoVeEr, s.r.o. (ktorá nebola zabezpečeným veriteľom v zmysle ZKR), pretože tento výťažok sa stal momentom vyhlásenia konkurzu ex lege súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a správca je povinný ho vymáhať.
5.Vtedajší právny zástupca žalovaného v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 14.06.2017 zotrval na svojich vyjadreniach a na pojednávaní dňa 23.06.2017 namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní s poukazom na ust. § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.
6.Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 26Cb/98/2016 zo dňa 23.06.2017 rozhodol tak, že žalovaného v 1. rade (ako exekútora) zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 53 449,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, právnemu predchodcovi žalobcu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť (ako exekútorovi) zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 3 206,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7.Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Cob/4/2018 zo dňa 27.06.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na to, že zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že boli vykonané dôkazy spôsobom vyplývajúcim zo zákona (ust. § 204 CSP).
8.JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor v podaní zo dňa 25.09.2018 uviedol, že výkon funkcie súdneho exekútora L.. V. L. zanikol s účinnosťou od 01.04.2018. Na základe rozhodnutia - Dekrét o určení nástupcu predchádzajúceho súdneho exekútora, ktorý vydala Slovenská komora exekútorov dňa 29.03.2018 bol ustanovený za nástupcu odvolaného súdneho exekútora. Ako nástupca súdneho exekútora L.. V. L. však neprevzal celú agendu predchádzajúceho úradu, ale len živé exekučné spisy. Žalobcu (v tom čase JUDr. Vladimíra Kotusa správcu konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše), neevidoval v žiadnom prevzatom exekučnom konaní po JUDr. Bartolomejovi Jakubčákovi ako oprávneného alebo povinného a ani nemá vedomosť o danom prebiehajúcom spore.
9.Podaním zo dňa 16.11.2018 právny predchodca žalobcu upresnil označenie žalovaného v 1.rade v zmysle údajov dostupných v registri obyvateľov s poukazom na to, že ukončil funkciu súdneho exekútora. Navrhol, aby súd pripustil pristúpenie do konania na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810. Po rozšírení okruhu žalovaných navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 53 449,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo/alternatívne žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 53 449,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 9A.Právny predchodca žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že v tomto spore bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade do zániku výkonu funkcie žalovaného v 1. rade, keďže ide o žalobu na splnenie si povinnosti v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Vzhľadom na skutočnosť, že od 01.04.2018 sa nástupcom žalovaného v 1. rade stal JUDr. Rudolf Krutý, PhD., na účely ďalšieho súdneho konania sa javí nevyhnutným vyriešiť otázku pasívnej vecnej legitimácie. S touto otázkou takisto úzko súvisí vyriešenie otázky, či v predmetnom spore súd nárok žalobcu na zaplatenie posúdi ako splnenie povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 48 ZKR, alebo ako povinnosť zaplatenia z titulu náhrady škody, na ktorú doposiaľ viackrát poukazoval žalovaný v 1. rade. Podľa názoru právneho predchodcu žalobcu sa však nejedná o náhradu škody aj z dôvodu, že zodpovednosť žalovaného nie je vyvodzovaná od pojmu skutočná škoda v zmysle ust. § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V tomto zmysle odkazuje na obsah dokumentu Ministerstva spravodlivosti nachádzajúci sa v súdnom spise s názvom Oznámenie o výsledku priebežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 11.01.2018. Právny predchodca žalobcu však z opatrnosti pokladal za nevyhnutné preukázať dôvodnosť svojho nároku v rôznych kontextoch a rôznych rovinách posudzovania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade a jeho nástupcu, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. S ohľadom na zánik výkonu funkcie žalovaného v 1. rade k 31.03.2018 a prevzatie jeho agendy nástupcom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. možno polemizovať o trvaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto súdnom konaní, a to minimálne v rozsahu jeho súčasného označenia ako súdneho exekútora s prideleným identifikačným číslom a s ohľadom na konečné posúdenie titulu nároku súdom. 9B.V prípade, ak súd posúdi nárok žalobcu ako náhradu škody a (ne)konanie žalovaného v 1. rade ako konanie zakladajúce zodpovednosť za škodu, tak tieto skutočnosti nebudú mať vplyv na zmenu pasívnej vecnej legitimácie, resp. budú mať vplyv len čo do rozsahu zosúladenia súčasného faktického stavu v označení žalovaného v 1. rade s ohľadom na zánik výkonu jeho funkcie súdneho exekútora. V zmysle uvedeného nebude mať zánik výkonu funkcie súdneho exekútora u žalovaného v 1. rade a nástupníctvo súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. v prebiehajúcich exekučných konaniach žalovaného v 1. rade vplyv na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade. Právny predchodca žalobcu považuje za rozhodujúce nasledujúce skutočnosti: a) s ohľadom na časové súvislosti vzniku žalovaného nároku, ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na deň uplatnenia žalovaného nároku na príslušnom súde dňa 11.11.2016, na úpravu zodpovednosti Žalovaného súdneho exekútora v Exekučnom poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. s účinnosťou do 31.03.2017 Exekučný poriadok v ust. § 33 ods. 1 ustanovuje: „Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.“ a v ust. § 33 ods. 2 ustanovuje: „Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.“. Treba zdôrazniť, že Exekučný poriadok v tomto znení prioritne ustanovuje
zodpovednostné pomery súdneho exekútora vo vzťahu k zodpovednosti za škodu (aj keď podľa názoru Žalobcu nemožno z takejto zodpovednosti vylúčiť ani inú zodpovednosť súdneho exekútora v súvislosti s výkonom jeho činnosti, resp. so zodpovednosťou súdneho exekútora za (ne)plnenie si zákonných povinností). Vzhľadom na uvedené možno identifikovať vôľu zákonodarcu pri úprave zodpovednosti súdneho exekútora za výkon jeho činnosti, a teda že súdny exekútor zodpovedá za správnu a zákonnú realizáciu exekútorskej činnosti v celom rozsahu a ručí za vzniknuté nároky vyplývajúce zo spôsobených škôd (resp. v širšom zmysle z porušenia právnych predpisov a iných druhov zodpovednosti) celým svojím majetkom. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zodpovednosti súdneho exekútora za spôsobenú škodu nie je dôvodné upravovať a meniť pasívne vecne legitimovanú osobu, ktorou by bol stále žalovaný v 1. rade. b) V zmysle Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 s účinnosťou od 01.04.2017, v zmysle ktorého sa v ust. § 31 ods. 1 ustanovuje: „Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.“ a v ust. § 31 ods. 2 sa ustanovuje: „Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.“. Táto zmena nič nemení na argumentácii právneho predchodcu žalobcu v bode a), v zmysle ktorej tieto ustanovenia upravujú prioritne zodpovednosť súdneho exekútora za škodu, avšak možno poukázať na úpravu zodpovednosti súdneho exekútora v širšom ponímaní, a teda aj na zodpovednosť za nesplnenie zákonnej povinnosti a z toho vzniknutej škody s poukazom na pôsobnosť ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konanie žalovaného v 1. rade a priebeh súdneho sporu možno takisto skonštatovať, že žalovaný v 1. rade v žiadnom prípade nepreukázal to, že postupoval s odbornou starostlivosťou, a teda sa zodpovednosti za svoje nezákonné konanie nezbavil. O dôvodnosti nároku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade teda nemožno mať pochybnosti ani vtedy, ak by sa nárok opieral o titul zodpovednosti za škodu (resp. iný druh zodpovednosti), ktorá vyplýva z nekonania žalovaného v 1. rade v súlade so zákonom pri vzniku škody, a to ani v zmysle Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 s účinnosťou od 01.04.2017. c) V zmysle z ust. § 16 ods. 9 Exekučného poriadku: „Na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.“ v spojení s ust. § 16a ods. 8 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: „Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.“. Takouto právnou úpravou je pasívna vecná legitimácia nástupcu v sporoch o náhradu škody vylúčená priamo zo zákona a za škodu je zodpovedný výlučne súdny exekútor, ktorý spôsobil škodu pri výkone svojej činnosti. V prípade, ak by súd vyhodnotil uplatňovaný nárok právneho predchodcu žalobcu ako náhradu škody, tak v tomto prípade by nástupca žalovaného v 1. rade, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., v zmysle ustanovení Exekučného poriadku pri obmedzenom nazeraní na zodpovednosť súdneho exekútora pri výkone činnosti (výlučne zodpovednosť za škodu) s určitosťou nebol pasívne vecne legitimovanou osobou. d) vyhlásením konkurzu sa predmetné exekučné konanie dňa 14.05.2016 ex lege zastavilo a od tohto momentu sa nejednalo o prebiehajúce exekučné konanie. Celý výkon činnosti exekútora pred momentom zastavenia exekučného konania realizoval iba žalovaný v 1. rade, pričom za túto činnosť v zmysle ustanovení Exekučného poriadku zodpovedá v celom rozsahu. 9C.Pokiaľ súd posúdi žalovaný nárok ako nárok vyplývajúci z titulu splnenia povinnosti súdneho exekútora, a to zaplatenia žalovanej sumy - výťažku z dražby v zmysle ust. § 48 ZKR, ktorý sa zo zákona stal vyhlásením konkurzu súčasťou príslušnej podstaty, zodpovednostné pomery súdneho exekútora podľa ustanovení Exekučného poriadku tak, ako boli prezentované v bode 9A. (z ktorých vznikla škoda), nemožno v tomto spore o zaplatenie z titulu splnenia si zákonnej povinnosti aplikovať. Spoľahlivo možno určiť zodpovednosť súdneho exekútora - žalovaného v 1. rade v čase vyhlásenia konkurzu za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zákona a s tým súvisiacu pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade v čase začatia tohto konania a následnú pasívnu vecnú legitimáciu jeho nástupcu, JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z dôvodu pretrvávajúcej povinnosti. V tomto zmysle právny predchodca žalobcu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava vedené pod sp. zn. 11Co/492/2016 zo dňa 07.02.2018, v zmysle ktorého tento súd prejudikoval nasledovné: „Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého bol náhradník exekútora povinný v lehote štrnástich dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie zanikol. Práve v spojení s touto povinnosťou je v zmysle § 16a ods. 3 Exekučného poriadku náhradník exekútora oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vecne pasívne legitimovaným na poukázanie vymoženého plnenia je náhradník súdneho exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.“. Vzhľadom na to, že výťažok z dražby nebol do dnešného dňa správcovi poukázaný aj napriek tomu, že sa stal zo zákona súčasťou príslušnej majetkovej podstaty, je preto v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a
judikatúry dôvodné konštatovanie, že na nastupujúceho súdneho exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. prešla s účinnosťou od 01.04.2018 pasívna vecná legitimácia v predmetnom súdnom konaní. Uvedenému nebráni ani tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v roku 2016 (údajne) vyplatil výťažok z dražby osobe, ktorá bola v čase pred vyhlásením konkurzu osobou oprávnenou, avšak po vyhlásení konkurzu bolo exekučné konanie zo zákona zastavené a táto osoba stratila práva oprávnenej osoby vyplývajúcich jej z existencie exekučného konania. Z tohto dôvodu stále trvá nárok právneho predchodcu žalobcu o zaplatenie z titulu splnenia si zákonnej povinnosti súdneho exekútora. Ak prijaté plnenia žalovaného v 1. rade neboli súčasťou inventára odovzdávaného nástupcovi - JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., ide o porušenie povinností na strane žalovaného v 1. rade voči nástupcovi. Z tohto dôvodu je potom jedine nástupca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa voči žalovanému v 1. rade prípadnej náhrady škody vzniknutej z toho, že prijaté (vymožené) plnenia nie sú súčasťou odovzdaného inventára, teda je oprávnený sa v podstate domáhať náhrady škody v podobe rozdielu medzi účtovným a skutočným stavom exekútorského úradu. Pre komplexné posúdenie predmetnej situácie, určenia rozsahu a druhu zodpovednosti a určenia miery pasívnej vecnej legitimácie sa takisto javí nevyhnutným to, aby nastupujúci súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil do konania Dekrét o určení nástupcu predchádzajúceho súdneho exekútora zo dňa 29.03.2018 a všetky súvisiace podklady a dokumenty, ktoré súviseli s realizáciou nástupníctva po žalovanom v 1. rade a preberaním jeho exekútorského úradu. Navrhol, aby tieto listiny vyžiadal súd od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
10.Uznesením sp. zn. 26Cb/98/2016-171 zo dňa 11.12.2018 Okresný súd Košice pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810.
11.Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.10.2019 pripustil zmenu žaloby v tomto znení: Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53 449,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo alternatívne žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53 449,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
12.Právny predchodca žalobcu v ďalšom uviedol, že žalovaná suma bola už v žalobe v plnom rozsahu preukázaná. V podstate išlo o výťažok z dražby, ktorý vyplýva z konečného vyúčtovania aj z iných podkladov, ktoré boli k žalobe pripojené. Nestačí výšku žalovanej sumy len poprieť, ale treba uviesť aj rozhodné skutočnosti a preukázať ich. Tvrdil, že nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 54 196,34 EUR. Z tejto sumy bola časť vo výške 35 694,04 EUR zaslaná oprávnenému, spoločnosti MoVeR s.r.o. dňa 24.05.2016 (teda až po vyhlásení konkurzu) a zvyšok tvorili trovy exekúcie. Keďže výška uplatnenej pohľadávky doposiaľ nebola rozporovaná, navrhol uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie konania. 12A.K námietke žalovaného v 1. rade, že údajne sa na predmetný prípad neuplatňuje ustanovenie § 48 ZKR uviedol, že v tomto prípade sa v celom rozsahu musí postupovať podľa tohto ustanovenia, čo bolo už v tomto konaní aj riadne preukázané a v každom prípade žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom neuviedol dôvody, prečo by sa nemalo toto ustanovenie na predmetný prípad aplikovať. Mal za to, že ustanovenie § 48 ZKR v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu dáva odpovede na všetky otázky a všetky vyjadrenia žalovaného v 1. rade. Vyplýva z neho, že ak sa v čase vyhlásenia konkurzu peniaze nachádzali na účte exekútora a tieto ešte neboli vyplatené oprávnenému, stali sa súčasťou príslušnej podstaty, pričom zákon viaže okamih zmeny dispozície týchto peňazí oprávnenému v exekučnom konaní až jeho vyplatením. Len v prípade, ak by došlo k vyplateniu peňazí oprávnenému pred vyhlásením konkurzu, boli by v súlade s týmto zákonným ustanovením vyplatené oprávnenému v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že preukázateľne tieto prostriedky získané z dražby boli na účte súdneho exekútora v čase vyhlásenia konkurzu, tieto sa stali súčasťou príslušnej podstaty konkurzu úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše a trovy konania sa stali pohľadávkou proti príslušnej podstate. Čo sa týka exekučného zabezpečovacieho práva, exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu zastavuje. Poukázal aj na konštantnú a ústavnú judikatúru NS SR, ktorý napr. v rozsudku sp. zn. 5Obdo/22/2012 dňa 24.10.2013 jasne uviedol, že zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného oddeleného veriteľa. Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a tým sa zrušuje exekučné záložné právo zriadené podľa ust. § 167 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.. 12B.K dôkazom predloženým žalovaným v 1. rade pred pojednávaním dňa 03.03.2020 uviedol, že navrhuje na ne neprihliadať vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie keďže boli predložené až 4
roky po začatí konania. Tvrdil, že prostriedky mali byť získané dražbou konanou až dňa 22.09.2015 a tento výťažok z dražby bol zaslaný spoločnosti MoVeEr s.r.o. až dňa 24.05.2016 v sume 35 694,04 EUR s tým, že konkurz bol vyhlásený 14.05.2016. Platí tiež zákon o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého sumy nad 5 000 EUR ak je jednou zo strán právnická osoba, mali byť zasielané prostredníctvom bankového účtu. Poukázal aj na to, že tieto pokladničné doklady nesúvisia s predmetnou žalobou, lebo pochádzajú z dní 14.08.2015 a 12.08.2015, pričom nie je sporné, že prostriedky boli na účte exekútora v čase vyhlásenia konkurzu a príklep bol schválený 18.02.2016. Žalovaný v 1. rade si svoju odmenu exekútora mohol v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
13.Žalovaný v 1. rade v ďalšom uviedol, že do funkcie súdneho exekútora bol menovaný dňa 04.12.1995. Odvolaný bol na vlastnú žiadosť dňa 01.04.2018. Počas výkonu funkcie vykonával aj exekúciu vedenú pod č. Ex-253/2015. Po celú dobu výkonu funkcie pristupoval k plneniu povinností zodpovedne, tak ako mu boli uložené v Zákone č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (ďalej len EP) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Výkon funkcie súdneho exekútora je náročné povolanie. Z jednej strany je účastníkom exekučného konania oprávnený a z druhej povinný. Exekútor sa pomerne často dostáva do zložitej situácie kedy musí riešiť spory medzi účastníkmi exekučného konania, ktoré sú často na hrane zákona. Hlavnou úlohou súdneho exekútora je vymôcť pohľadávku oprávneného, spôsobmi, ktoré mu umožňuje Exekučný poriadok. Každá exekúcia je iná a exekútor musí dbať o to, aby neprekročil jej rozsah (§ 61a EP). Aj daná exekúcia bola veľmi náročná. Najskôr pristúpil k výkonu exekúcie predajom hnuteľných veci, kde išlo o desiatky starých strojov a rôznych zariadení, ako staré traktory, motorové a iné nemotorové zariadenia. V jednoduchých prípadoch odhad vykonal sám, kedy suma neprevyšovala 665 EUR a kde bola suma vyššia, bol pribratý súdny znalec, ktorý vypracoval znalecké posudky a odhadnutá suma bola najnižším podaním. Po vykonaní dražieb, získaný výťažok vyplatil ihneď oprávnenému po zrážke trov predaja (§ 127 EP). Predajom hnuteľných vecí bola vymožená len časť pohľadávky. Vzhľadom k tomu bolo pristúpené na návrh oprávneného k predaju nehnuteľností (§134 a nasl. EP). Na všetky predávané nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve povinného bolo v zmysle § 167 zriadené Exekučné záložné právo (ďalej len EZP). Celý výkon exekúcie predajom nehnuteľností bol vykonávaný v súlade s príslušnými ustanoveniami EP. Jednotlivým vydražiteľom bol udelený príklep a tento schválený Okresným súdom Trebišov (§ 148 EP). Keďže došlo tak speňaženiu celej pohľadávky aj s príslušenstvom vo výške 35 694 EUR vyplatil ju oprávnenému dňa 24.05.2016, pred vyhlásením konkurzu ten bol vyhlásený 14.05.2016. K vyplateniu zostatku pohľadávky pristúpil preto, že oprávnený bol záložným veriteľom zabezpečenej pohľadávky a v zmysle § 48 ZKR posledná veta bolo jeho povinnosťou túto vyplatiť ako keby konkurz nebol vyhlásený. Tvrdil, že jeho povinnosťou bol na návrh oprávneného zriadiť EZP, čo aj v zmysle § 167 EP vykonal. Vychádzajúc z návrhu žalobcu je zrejmé, že tento sa snaží za každú cenu spochybniť jeho postup. S týmto názorom nesúhlasil, nakoľko v exekučnom konaní bolo na návrh oprávneného riadne zriadené EZP a celá pohľadávka vrátane trov exekúcie bola vymožená. Aj prípadne iné argumentácie, ktoré sa hľadajú (rôzne rozhodnutia NS SR) k tejto problematike sa majú posudzovať individuálne vo vzťahu k tejto prejednávanej exekúcie. Je nepochybné, že posledná veta § 48 ZKR je vo vzťahu k predchádzajúcej časti § 48 lex specialis a má pri jeho aplikácii prednosť ako keby konkurz nebol vyhlásený. Nesúhlasil ani s výškou vymáhanej pohľadávky žalobcu, ktorá činí 53 449,88 EUR. Suma 35,694,04 EUR už bola vyplatená oprávnenému a rozdiel 17 755,84 EUR sú trovy exekúcie, ktoré nemôžu byť vyplatené správcovi konkurznej podstaty (§ 36 ods. 6 a 196 EP). Rozhodnutia ÚS SR riešili tento problém a trovy exekúcie nemôžu podliehať konkurzu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
14.Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že sa nejedná o zodpovednosť exekútora, lebo to bola jeho povinnosť vyplývajúca zo zákona s poukazom na ust. § 48 ZKR poslednú časť druhej vety, teda bolo by to vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade a k oprávnenému nespravodlivé. Ďalej poukázal na to, že účinnosť ust. § 48 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. Navrhol pripojiť spis Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1020/2015. Z uvedeného spisu je zrejmé, že v rámci exekučného konania žalovaný v 1. rade speňažil nehnuteľnosti dražbou už dňa 22.09.2015 a podal návrh na schválenie udeleného príklepu. Dňa 30.11.2015 urgoval Okresný súd v Trebišove o schválenie udelenia príklepu. Okresný súd v Trebišove príklep schválil až následne a rozhodnutie súdu sa stalo právoplatným dňa 18.02.2016, teda skôr, než bol vyhlásený konkurz dňa 14.05.2016. Prostredníctvom žalovaného v 1. rade v exekučnom konaní bola vymožená celá suma obsiahnutá v exekučnom titule v prospech oprávneného pred začatím reštrukturalizačného konania. Je preukázané, že v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku pre uspokojenie nároku oprávneného, čo je účelom a zmyslom samotného exekučného konania. Požadovaná suma v žalobe už fyzicky patrí oprávnenému, je vo
vlastníctve oprávneného z titulu výkonu exekúcie. Je vyplatená z výťažku žalovaným exekútorom L.. L., ktorý vykonával exekútorskú činnosť do 01.04.2018 na základe právoplatného uznesenia súdu dňom 18.02.2016. Žalovaný v 1. rade konal na základe rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané pred vyhlásením konkurzu. Konal teda v zmysle zákona o výkone exekúcie a teda by bolo nespravodlivé a nevykonateľné, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, lebo tieto financie nie sú k dispozícii žalovaného a musel by požiadať o zrušenie uznesenia súdu a boli by s tým spojené následne iné konania, pretože výťažok bol oprávnene poskytnutý oprávnenému z titulu exekúcie, za účelom ktorého bolo zriadené aj exekučné záložné právo. Toto konanie je práve to, ktoré treba posudzovať v zmysle § 48 ZKR, že exekútor zo zákona bol povinný vyplatiť pohľadávku v exekučnom konaní a v tom spočíva aj spravodlivosť rozhodnutia. V dôsledku postupu, ktorý vyplateniu týchto prostriedkov predchádzal, teda potreby schválenia príklepu, došlo k časovému posunu pár dní, preto peniaze boli oprávnenému vyplatené až 24.05.2016. Žalovaný v 1. rade nemohol nakladať s finančnými prostriedkami skôr, hoci ich mal na účte už 22.09.2015 po učinenej dražbe, lebo bolo potrebné schváliť príklep a ten bol schválený až 18.02.2016. Exekútor nemohol predpokladať, že bude vyhlásený konkurz. Keď vyplatiť finančné prostriedky je zrejmé, že konal v zmysle zákona za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa. Mal za to, že nejde o také konanie, ktoré by spadalo a potvrdzovalo, že by po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ďalej konal. Odvolával sa na reálny a spravodlivý výklad ust. § 48 ZKR, lebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku pred vyhlásením konkurzu a mal za to, že právoplatné rozhodnutie súdu o schválení príklepu je rozhodnutím, ktoré bolo vydané skôr než bol vyhlásený konkurz dňa 14.05.2016. Namietal tiež výšku žalovanej sumy. Tvrdil, že rozhodnutie súdu by bolo nevykonateľné, lebo finančné prostriedky má oprávnený a nie žalovaný a navrátenie veci do pôvodného stavu za danej situácie nie je možné a nebolo by spravodlivé. Uviedol, že exekučné konanie prebehlo v zmysle zákona. Zo spisu exekútora sa dá zistiť, čo bolo exekuované. Tvrdil, že takto získané peniaze exekútorom na dražbe boli získané za majetok, ktorý patril povinnému a z výťažku týchto peňazí bol uspokojený oprávnený. Čas, kedy finančné prostriedky boli na účte je fiktívny. Nebolo povedané, že sú to peniaze práve z tejto dražby a exekútorovi vyplývalo pri zexekuovaní veci speňaženie, teda tieto prostriedky vyplatiť veriteľovi, teda exekútor konal v zmysle zákona. Ak by mali byť prostriedky domáhané sa žalobcom k dispozícii správcovi konkurznej podstaty, neboli by použité na uspokojenie skôr uplatnenej pohľadávky veriteľa a teda iné rozhodnutie ako výklad § 48 ZKR tak, že akoby dražba nebola v danej situácii nemožno vyložiť, žeby mal byť žalovaný povinný túto sumu správcovi poukázať, lebo má za to, že akokeby konkurz vyhlásený nebol. Trval teda na výklade ust. § 48 ZKR ako to uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach. Rozhodnutie súdu ak by bolo vyhovené žalobe o vzťahu k žalovanému v 1. rade by bolo nevykonateľné. Ide o konanie, ktorého následok nebol zavinený žalovaným v 1. rade ako fyzickou osobou a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
15.Žalovaný v 2. rade uviedol, že je nástupcom súdneho exekútora L.. L., ale predmetné exekučné konanie nikdy neprevzal. Môže súdu predložiť potvrdenie exekútorskej komory o tejto skutočnosti. Spis bol ukončený L.. L. a išiel do archívu. Za úkony pôvodného exekútora zodpovedá pôvodný exekútor. Keďže on spis neprevzal, preto nezodpovedá za úkony pôvodného exekútora. Z dostupných podkladov, ktoré mu boli súdom doručené má za to, že žalobca je procesne mimo Exekučného poriadku. Poukázal na to, že zástupca exekútora nepreberá hmotno-právnu zodpovednosť pôvodného exekútora. Spis teda neprevzal, čo je zrejmé aj zo zápisnice o prevzatí agendy. Kópia zápisnice o prevzatí agendy sa nachádza aj na Ministerstve spravodlivosti SR aj na Komore exekútorov. Žalobca vo svojom vyjadrení sám uviedol, že pokiaľ by mal byť ním uplatnený nárok kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody, týmto nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade. S týmto vyjadrením žalobcu sa plne stotožnil, nakoľko vylúčenie zodpovednosti za škodu ako cituje sám žalobca vyplýva v tomto prípade priamo zo zákona. Žalobca ďalej argumentuje tým, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade je daná v súvislosti s jeho nástupníctvom v intenciách o zaplatenie z titulu splnenia zákonnej povinnosti. V tomto smere aj poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a tvrdil, že ako nástupca jedine pasívne vecne legitimovaný môže byť žalovaný v 2. rade, pričom tento si môže následne regesne uplatňovať nárok voči žalovanému v 1. rade. Mal za to, že táto argumentácia žalobcu neobstojí a to hlavne z dôvodu odlišných skutkových podstatností prejednávanej veci a veci, na ktoré poukazuje žalobca. Podstatný rozdiel spočíva v tom, že zo skutkových okolností v prejednávanej veci je zrejmé, že v danom konaní, o ktorom rozhodoval KS v Trnave prišlo k vymoženiu finančných prostriedkov pred vyhlásením konkurzu a prišlo k vyplateniu finančných prostriedkov oprávnenému. Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu prišlo k zastaveniu exekučného konania. K zastaveniu exekučného konania prišlo skôr ako sa stal žalovaný v 2. rade náhradníkom súdneho exekútora. Vzhľadom na moment skončenia exekučného konania nemožno preto interpretovať ust. § 16a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 tak,
že súdny exekútor mal vykonať vyúčtovanie aj v skončených spisoch, ktoré sa nachádzali v archíve. Je zrejmé či už zo zákonnej dikcie tak aj z logiky veci, že prípadné vyúčtovanie sa môže týkať len takých exekučných spisov, ktoré sú momentom nástupníctva živé. Súdny exekútor nemá oprávnenie spochybňovať rozúčtovanie pohľadávky v skončených exekučných spisoch. Aj zo samotného výkladu § 16 písm. a/ ods. 3 Exekučného poriadku v znení určenom do 31.03.2017 vyplýva, že výkon funkcie má súdny exekútor zabezpečiť iba v neskončených konaniach. Aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto neobstojí argumentácia citovaným rozhodnutím, nakoľko porovnaním skutkového stavu je zrejmé, že vo veci prejednávanej na KS v Trnave exekučné konania skončené neboli, nakoľko finančné prostriedky neboli vyplatené oprávnenému a teda v danom konaní pokračoval nový súdny exekútor. Rozdiel oproti tomuto konaniu je, že toto konanie skončené bolo a finančné prostriedky boli pôvodným súdnym exekútorom vyplatené oprávneným. S poukazom na uvedené skutočnosti čo do právneho posúdenia uplatňovaného nároku nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, preto navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.
16.Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26Cb/98/2016-297 zo dňa 17.08.2020 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca JUDr. Vladimír Kotus, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392 a na jeho miesto vstúpil ako žalobca EKO - AGRÁR s.r.o., 076 36 Veľký Kamenec 145, IČO: 46 953 264.
17.Žalobca v celom rozsahu zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach. Uviedol, že v súdnom konaní nebolo sporné a bolo riadne preukázané, že na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše (povinného v exekučnom konaní vedenom žalovaným v 1. ľade ako exekútorom pod sp. zn. 253/15 EX., Okresný súd Trebišov - sp. zn. 15Er/1020/2015) bol konkurz vyhlásený dňa 14.05.2016, teda pred tým, ako bol výťažok z dražby nehnuteľností úpadcu v exekučnom konaní zaslaný dňa 24.05.2016 oprávnenému MoVeEr, s.r.o.. Bola riadne preukázaná a nesporná aj suma nevyplateného výťažku vo výške 53 449,88 EUR, ktorá bola tvorená výťažkom z dražby nehnuteľností vo výške 54 196,34 EUR v rámci exekučného konania vo vlastníctve úpadcu konanou dňa 22.09.2015 (z tejto sumy je nutné odpočítať sumu vo výške 746,46 EUR, ktorú žalovaný v 1. rade zaslal právnemu predchodcovi žalobcu ako výťažok z predaja majetku úpadcu, ktorý prevyšoval pohľadávku. na ktorú sa vykonávala exekúcia). V konaní bolo zároveň preukázané, že v zmysle konštantnej a ustálenej judikatúry nie je tzv. exekučné záložné právo pre účely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR") zabezpečovacím právom v zmysle ust. § 8 ZKR. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ takejto pohľadávky si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a z majetku je následne uspokojovaný pomerne ako ostatní nezabezpečení veritelia. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, pretože ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Z uvedeného vyplýva. že veriteľ MoVeEr, s.r.o. nie je a nebol ako oprávnený veriteľom zabezpečenej pohľadávky v zmysle poslednej vety ust. § 48 ZKR, a preto mu žalovaný v 1. rade nebol oprávnený vydať výťažok z dražby nehnuteľností po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako povinného v exekučnom konaní. Tento výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou príslušnej podstaty a žalovaný v 1. rade bol povinný ho vydať správcovi. V tomto prípade šlo o povinnosť vyplývajúcu priamo zo ZKR. Je nepochybné, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti vyplatiť správcovi do príslušnej podstaty sumu zodpovedajúcu výťažku z dražby podľa ust. § 48 druhej vety ZKR. Z uvedeného dôvodu nemožno poprieť zákonný nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom, a to či už z titulu náhrady škody alebo z titulu splnenia zákonnej povinnosti, a či voči žalovanému v l. rade alebo žalovanému v 2. rade (nástupca žalovaného v l. rade).
18.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
19.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/11/2015-89 zo dňa 06.05.2016, List Exekútorského úradu Michalovce, súdneho exekútora L.. V. L. (Žiadosť o oznámenie bankového účtu) zo dňa 24.05.2016, List JUDr. Vladimíra Kotusa (Číslo účtu - oznámenie) zo dňa 14.06.2016, Prehľad pohybov na účte úpadcu, Konečné vyúčtovanie vo veci exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Michalovce, súdneho exekútora L.. V. L. sp. zn. 15Er/1020/2015 (253/15 LK), List JUDr. Vladimíra Kotusa (Žiadosť o poskytnutie súčinnosti) zo dňa 08.07.2016, List Exekútorského úradu Michalovce, súdneho exekútora L.. V. L. (Súčinnosť) zo dňa 20.07.2016, Exekučný príkaz sp. zn. Ex 253/15 LK zo
dňa 04.08.2015, Exekučný príkaz sp. zn. Ex 253/15 LK zo dňa 13.08.2015, Dražobnú vyhlášku sp. zn. Ex 253/2015 zo dňa 18.08.2015, Zápisnicu o udelení príklepu sp. zn. Ex 253/15 zo dňa 11.09.2015, Zápisnicu o súpise hnuteľných vecí sp. zn. Ex - 253/15 LK zo dňa 28.07.2015, Zápisnicu o dražbe hnuteľných vecí sp. zn. 253/15 LK (15Er/1020/2015), Zápisnicu o dražbe hnuteľných vecí sp. zn. 253/15 LK (15Er/1020/2015) zo dňa 14.08.2015, List JUDr. Vladimíra Kotusa (Výzva na zaplatenie) zo dňa 27.07.2016, List JUDr. Vladimíra Kotusa (Opakovaná výzva na zaplatenie) zo dňa 23.08.2016, List JUDr. Vladimíra Kotusa (Návrh na predbežné prerokovanie nároku) zo dňa 04.07.2017, List Ministerstva spravodlivosti SR (Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) zo dňa 11.01.2018.
20.Žalovaný v 1. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: spis Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1020/2015, Oznámenie Okresného úradu Trebišov zo dňa 31.07.2015, Oznámenie Okresného úradu Trebišov zo dňa 20.07.2016, Príjmové a výdavkové pokladničné doklady zo 14.08.2015 a 12.08.2015.
21.Žalovaný v 2. rade na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: e-mailovú komunikáciu so Slovenskou komorou exekútorov, Potvrdenie Slovenskej komory exekútorov zo dňa 16.10.2019.
22.Nebolo medzi stranami sporné a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/11/2015 zo dňa 06.05.2016 mal súd preukázané, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Svätuše a za správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Kotus - právny predchodca žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2016 dňa 13.05.2016, teda konkurz bol vyhlásený 14.05.2016. Sporné nebolo ani to, že na Exekútorskom úrade L.. V. L., súdneho exekútora, sa viedlo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 253/15 LK, že na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15Er/1020/2015 sa viedlo konanie, vo veci oprávneného MoVeEr, s.r.o., IČO: 36 850 705 a povinného Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392. Medzi stranami nebolo sporné, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 253/15 LK na Exekútorskom úrade L.. V. L., súdneho exekútora došlo k dražbe nehnuteľností povinného dňa 22.09.2015 a bol udelený príklep vydražiteľovi G. P.. Príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1020/2015-20 zo dňa 08.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.02.2016. Výťažok z dražby nehnuteľností predstavoval 54 196,34 EUR, z ktorej sumy bola časť vo výške 35 694,04 EUR dňa 24.05.2016 zaslaná oprávnenému (spoločnosti MoVeEr, s.r.o.), časť vo výške 746,46 EUR bola vyplatená správcovi do konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše a zostávajúca časť vo výške 17 755,84 EUR predstavovala trovy exekúcie (odmenu súdneho exekútora JUDr. Jakubčáka).
23.Sporné medzi stranami bolo, či žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53 449,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia, alebo žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 53 449,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia.
24.Žiadosťou o oznámenie bankového účtu bolo súdu preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor listom zo dňa 24.05.2016 požiadal žalobcu o oznámenie bankového účtu, na ktorý je možné zaslať vymožené peňažné prostriedky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015.
25.Listom žalobcu zo dňa 14.06.2016 adresovaným žalovanému mal súd preukázané, že JUDr. Kotus oznámil L.. L. číslo účtu.
26.Výpisom z účtu úpadcu (prehľadom pohybov na účte) mal súd preukázané, že L.. L. ako súdny exekútor poukázal dňa 27.06.2016 na uvedený účet sumu 746,46 EUR.
27.Listom zo dňa 28.06.2016, označeným ako Konečné vyúčtovanie § 60 ods. 2 /Exekučný poriadok/, ktorý bol doručený aj právnemu predchodcovi žalobcu, mal súd preukázané, že exekútor vyhotovil konečné vyúčtovanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015. Exekúcia sa viedla vo veci oprávneného MoVeEr, s.r.o., proti povinnému Poľnohospodárske družstvo Svätuše. Pre oprávneného bola vymožená suma 78 694,06 EUR a trovy exekúcie predstavovali 31 370 EUR.
28.Žalobca listom zo dňa 08.07.2016 požiadal žalovaného v 1. rade (v tom čase ako súdneho exekútora) o poskytnutie súčinnosti podľa § 75 ods. 1 ZKR.
29.Listom zo dňa 20.07.2016 žalovaný v 1. rade (ako súdne exekútor) odpovedal na žiadosť žalobcu. Okrem iného uviedol aký majetok povinného (úpadcu) bol postihnutý exekúciou. Z predmetného listu súd zistil, že výťažok z dražby nehnuteľností predstavoval 54 196,34 EUR a z tejto sumy bol dňa 24.05.2016 zaslaný výťažok 35 694,04 EUR oprávnenému. Na preukázanie postihnutia majetku povinného bol súdu predložený aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, dražobnú vyhlášku, zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností, zápisnicu o súpise hnuteľných vecí, zápisnicu o dražbe hnuteľných vecí.
30.Výzvou na zaplatenie z 27.07.2016 a opakovanou výzvou zo dňa 23.08.2016 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade v tom čase ako súdneho exekútora na zaplatenie sumy 53 449,88 EUR s poukazom na to, že výťažok z dražby nehnuteľnosti vo výške 54 196,34 EUR sa ku dňu vyhlásenia konkurzu nachádzal na účte žalovaného a žalobcovi bola zaplatená len časť výťažku vo výške 746,46 EUR.
31.Oznámením Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru z 31.07.2015 mal súd preukázané, že dňa 29.07.2015 bol vykonaný zápis exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam úpadcu do katastra. Oznámením Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru z 20.07.2016 mal súd preukázané, že dňa 11.07.2016 bol vykonaný výmaz exekučného záložného práva z katastra.
32.Listom právneho predchodcu žalobcu (Návrh na predbežné prerokovanie nároku) zo dňa 04.07.2017 adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR bolo súdu preukázané, že tento si uplatnil podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody vo výške 53 449,88 EUR s príslušenstvom.
33.Z listu Ministerstva spravodlivosti SR (Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) zo dňa 11.01.2018 adresovaného právnej zástupkyni právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že nebolo vo veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo spravodlivosti poukázalo na definíciu pojmu skutočná škoda v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že pri skúmaní vzniku škody uplatnenej na základe zákona č. 514/2003 Z.z. je jednou zo základných podmienok aj tá skutočnosť, že za túto škodu nenesie zodpovednosť iný subjekt, ktorý je priamym dlžníkom poškodeného, veriteľa. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2012 z 13.06.2012.
34.E-mailom zo dňa 25.09.2019 bolo súdu preukázané, že Slovenská komora exekútorov oznámila žalovanému v 2. rade, že exekučný spis č. EX 253/15 vedený bývalým súdnym exekútorom L.. V. L. je podľa zoznamu prevzatých spisov po L.. L. evidovaný ako spis ukončený - archívny.
35.Z potvrdenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 16.10.2019 súd zistil, že komora prevzala exekučný spis č. EX 253/2015 odvolaného súdneho exekútora L.. V. L. do svojho archívu ako spis ukončený.
36.Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.08.2015 vystaveným spoločnosťou MoVeEr s.r.o. mal súd preukázané, že prijala od Exekútorského úradu L.. L. sumu 25 000 EUR. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 12.08.2015 vystaveným spoločnosťou MoVeEr s.r.o. mal súd preukázané, že prijala od Exekútorského úradu L.. L. sumu 18 000 EUR. Z dokladov vyplýva, že boli vystavené v súvislosti s exekučným konaním č. EX 253/15. Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 14.08.2015 vystaveným Exekútorským úradom L.. L. mal súd preukázané, že tento vyplatil spoločnosti MoVeEr s.r.o. sumu 25 000 EUR. Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.08.2015 vystaveným Exekútorským úradom L.. L. mal súd preukázané, že tento vyplatil spoločnosti MoVeEr s.r.o. sumu 18 000 EUR. Z dokladov vyplýva, že boli vystavené v súvislosti s exekučným konaním č. EX 253/15.
37.Tvrdenia vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému na Exekútorskom úrade L.. L.Á. v konaní pod č. Ex 253/15 týkajúce sa dražby nehnuteľností povinného (úpadcu), udelenia príklepu, schválenia udelenia príklepu a konečného vyúčtovania boli preukázané aj spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Er/1020/2015.
38.Podľa ust. § 8 ZKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
39.Podľa ust. § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
40.Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42.Podľa ust. § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení: (1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. 1) (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
43.Podľa ust. § 33 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku škody: (1) Ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. (2) Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
44.Nebolo medzi stranami sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše (povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015) bol vyhlásený dňa 14.05.2016, teda pred zaslaním výťažku z dražby nehnuteľností úpadcu v exekučnom konaní oprávnenému MoVeEr, s.r.o. (24.05.2016). V zmysle ustálenej judikatúry tzv. exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne (alikvótne) ako ostatní nezabezpečení veritelia. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné záložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ MoVeEr, s.r.o. nie je a nebol ako oprávnený veriteľom zabezpečenej pohľadávky v zmysle poslednej vety ust. § 48 ZKR, a preto mu exekútor nemal vydať výťažok z dražby nehnuteľností po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (povinného). Predmetný výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou príslušnej podstaty a exekútor bol povinný ho vydať správcovi. V danom prípade sa nejedná o zodpovednosť exekútora za škodu, ale o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto je žalovaný v 1. rade ako exekútor pasívne legitimovaný v tomto konaní. Nakoľko nie je sporné, že žalovaný v 1. rade bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora na vlastnú žiadosť dňa 01.04.2018 a exekútor sa považuje za podnikateľa fyzickú osobu, zodpovedá celým svojim majetkom za záväzky a škodu vzniknuté počas výkonu svojej činnosti (funkcie). Výška nevyplateného výťažku do príslušnej podstaty predstavovala
53 449,88 EUR. Celkový výťažok z dražby nehnuteľností povinného (úpadcu) predstavoval 54 196,34 EUR. Dňa 27.06.2016 žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor na výzvu správcu uhradil do konkurznej podstaty úpadcu sumu 746,46 EUR, to znamená, že nevyplatená časť výťažku predstavovala 53 449,88 EUR. Suma 53 449,88 EU pozostáva z vyplateného výťažku z dražby nehnuteľností dňa 24.05.2016 (teda po vyhlásení konkurzu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32K/11/2015 / dňa 14.05.2016/) vo výške 35 694,04 EUR žalovaným v 1. rade ako súdnym exekútorom oprávnenému (spoločnosti MoVeEr s.r.o.) v exekučnom konaní č. Ex 253/15 a zo sumy 17 755,84 EUR, ktorú si žalovaný v 1. rade ako exekútor ponechal ako trovy exekúcie ako to vyplýva aj z konečného vyúčtovania z 28.06.2016 (celkové trovy exekúcie predstavovali 31 370 EUR). Výťažok z dražby sa stal súčasťou podstaty už vyhlásením konkurzu, ale lehota na popieranie pohľadávok v konkurze uplynula 29.07.2016, teda až v tento deň bolo možné ustáliť, či oprávnený v exekučnom konaní mohol byť zabezpečeným veriteľom v konkurznom konaní, preto sa žalovaný v 1. rade do omeškania s vydaním predmetnej sumy dostal až dňa 30.07.2016. Výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
45.Nakoľko dražba nehnuteľností, z ktorej výťažok mal byť vyplatený do konkurznej podstaty, sa konala 22.09.2015, súd neuveril tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že príjmové a výdavkové pokladničné doklady (zo 14.08.2015 a 12.08.2015) uvedené v bode 36. odôvodnenia tohto rozsudku preukazujú vyplatenie výťažku z dražby nehnuteľností oprávnenému pred vyhlásením konkurzu. Uvedené doklady zrejme preukazujú vyplatenie výťažku z dražby hnuteľných vecí oprávnenému, pričom vyplatenie predmetného výťažku nie je predmetom tohto konania. Už aj z listu žalovaného v 1. rade ako súdneho exekútora zo dňa 20.07.2016, ktorým poskytol súčinnosť správcovi konkurznej podstaty, vyplýva, že výťažok z dražby nehnuteľností vo výške 35 694,04 EUR bol oprávnenému zaslaný až dňa 24.05.2016.
46.Je potrebné poznamenať, že aj v prípade, ak by sa jednalo o nárok na náhradu škody s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 75/2015 zo dňa 23.03.2016 by si žalobca mohol uplatniť nárok priamo voči exekútorovi ako žalovanému.
47.Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná voči žalovanému v 1. rade, preto jej voči žalovanému v 1. rade vyhovel.
48.Z potvrdenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 16.10.2019 súd zistil, že komora prevzala exekučný spis č. EX 253/2015 odvolaného súdneho exekútora L.. V. L. do svojho archívu ako spis ukončený. Keďže žalovaný v 2. rade neprevzal ako zástupca súdneho exekútora L.. V. L. exekučný spis sp. zn. Ex 253/15, nezodpovedá za úkony pôvodného exekútora, preto nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Nakoľko žalovaný v 2. rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu voči nemu zamietol, ako nedôvodnú.
49.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
51.Nakoľko žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal voči neúspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 100%. 51A.Nepatrný čiastočný neúspech žalobcu voči žalovanému v 1. rade vyplýva zo zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania. 51B.Žalobca najskôr žalobou voči žalovanému v 1. rade žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie 53 449,88 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do zaplatenia.
51C.Na základe pripustenej zmeny žaloby žalobca alternatívne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie 53 449,88 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia. 51D.Výška vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR za obdobie od 15.05.2016 do 29.07.2016 predstavuje približne 556,46 EUR, čo predstavuje len niečo viac ako 1% priznanej sumy, navyše príslušenstvo, ak nie je vyčíslené pevnou sumou netvorí základ pre výpočet trov konania.
52.Nakoľko žalovaný v 2. rade mal v konaní voči žalobcovi plný úspech, súd mu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
53.Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
54.Nakoľko právny predchodca žalobcu bol v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. o) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení od súdneho poplatku oslobodený, súd uložil neúspešnému žalovanému v 1. rade podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, vo výške 3 206,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručeni na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).