Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: L.. X. M., Ž. X, M., IČO: 42 104 360, SKP úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, Svätuše, IČO: 00 678 392, zast. JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka, Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: JUDr. Bartolomej Jakubčák, súdny exekútor, Nám. Slobody 13, Michalovce, IČO: 35 517 948, zast. JUDr. Jozef Širotník, advokát, Hviezdoslavova 1018, Trebišov, o zaplatenie 53.449,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.6.2017, č.k. 26Cb/98/2016 - 95 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 30.7.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 3.206,50 eur.

2. Žalobou doručenou súdu 11.11.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 53.449,88 eur, úroku z omeškania vo výške 5% od 15.05.2016 do zaplatenia titulom vydania rozdielu výťažku z predaja nehnuteľnosti.

3. Správca listom z 8.7.2016 vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, okrem iného o oznámenie, či došlo k speňaženiu majetku úpadcu, kedy došlo k speňaženiu, za akú výšku a kedy bol výťažok poukázaný oprávnenému. Správcovi bol dňa 25.07.2016 doručený list, z ktorého vyplynulo, že v rámci exekučného konania speňažil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu dražbou 22.09.2015. Výťažok z dražby bol 54.196,34 eur, z ktorej bola oprávnenému zaslaná 24.05.2016 suma 35.694,04 eur. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený 14.05.2016, výťažok bol oprávnenému vyplatený po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore so zákonom. S poukazom na § 48 správca listom z 27.7.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie 53.449,88 eur, ako rozdielu sumy výťažku dosiahnutého predajom nehnuteľnosti a sumou poukázanou na účet úpadcu z titulu sumy prevyšujúcej pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní (746,46 eur). Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavilo, výťažok nevyplatený oprávnenému, sa stal súčasťou podstaty. Žalovaný neuhradil 53.449,88 eur, preto si uplatnil aj úrok z omeškania 5% od 15.5.2016 do zaplatenia. Deň 15.5.2016 je deň nasledujúci po vyhlásení konkurzu.

4. Žalovaný uviedol, že žalobca svoj nárok opiera o druhú vetu § 48 ZKR, lenže toto ustanovenie pokračuje treťou vetou, ktorá ustanovuje výnimku z druhej vety a vo vzťahu k druhej vete je lex specialis. Poukázal na to, že v poslednej vete je uvedené: „exekútor vyplatí“ výťažok veriteľovi. Z toho znenia vyplýva, že priamo exekútor mal zákonnú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi

zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Zriadenie exekučného záložného práva bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

5. Po citovaní príslušných zákonných ustanovení súd konštatoval, že konkurz na majetok úpadcu PD Svätuše bol vyhlásený 14.5.2016, teda pred zaslaním výťažku z dražby nehnuteľnosti úpadcu v exekučnom konaní oprávnenému MoVeEr, s.r.o. V zmysle ustálenej judikatúry tzv. exekučné záložné právo nie je pre účely zabezpečovacím právom v zmysle § 48 ZKR. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa. Veriteľ MoVeEr, s.r.o. nie je veriteľom zabezpečenej pohľadávky a preto mu exekútor nemal vydať výťažok z dražby nehnuteľnosti po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou podstaty a exekútor bol povinný vydať ho správcovi. Ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona, exekútor je preto pasívne legitimovaný. Výťažok sa stal súčasťou podstaty vyhlásením konkurzu, ale lehota na popieranie pohľadávok v konkurze uplynula 29.7.2016, žalovaný sa dostal do omeškania dňa 30.7.2016, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 30.7.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bol v exekučnom konaní majetok podliehajúci konkurzu speňažený, ale ešte nebol vyplatený oprávnenému. Za daného stavu bola rozhodujúca aplikácia poslednej vety § 48 ZKR. Táto veta je vo vzťahu k predchádzajúcej časti § 48 lex specialis.

9. Zo znenia poslednej vety vyplýva, že sa jedná o veriteľa zabezpečeného v exekučnom konaní. Ďalej v poslednej vete § 48 je uvedené, že exekútor vyplatí výťažok veriteľovi. Z toho vyplýva, že priamo exekútor mal zákonom uloženú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní.

10. Po zohľadnení toho, že posledná veta § 48 je lex specialis k predchádzajúcej časti a pri zohľadnení fikcie „ako keby konkurz nebol vyhlásený“ možno dospieť k jedinému výkladu: „Ak je oprávnený (veriteľ v exekučnom konaní) veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz vyhlásený nebol.“ Prvostupňový súd uvedené nezohľadnil a v dôsledku toho nesprávne rozhodol.

11. Ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko podľa § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za škodu zodpovedá štát.

12. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. K právnemu posúdeniu uvádza, že rozhodujúci je výklad a aplikácia § 48 a je toho názoru, že súd prvej inštancie podal správny výklad tohto ustanovenia a správne ho aplikoval na daný skutkový stav.

14. K pasívnej legitimácii žalovaného má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že je daná pasívna legitimácia žalovaného, keďže ide o splnenie povinnosti podľa § 48 ZKR, nie o žalobu o náhradu škody.

15. Má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo, napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. K procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva: Podľa § 187 ods. 1, 2 C.s.p. na dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný určí ho súd.

18. V § 204 C.s.p. spôsob vykonania dôkazu listinou je upravený tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu nie je nutný v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol druhej strane v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah nebol stranami spochybňovaný, (tieto podmienky musia byť splnené súčasne).

19. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že boli vykonané dôkazy spôsobom vyplývajúcim zo zákona, že bol oboznámený ich obsah, preto je potrebné konštatovať, že dokazovanie nebolo vykonané v súlade s C.s.p. (§ 204) a že zistenia, ktoré súd ako významné pre právne posúdenie veci, urobil z vadne vykonaných dôkazov. Aj v prípade, ak súd nemusí vykonávať dokazovanie listinou vyššie uvedeným spôsobom (aj keď bola doručená protistrane a obsah nebol spochybnený) musí súd na to odkázať a vykonanie dôkazov musí byť zo zápisnice o pojednávaní zrejmé.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy predpísaným spôsobom, zo zápisnice to nevyplýva, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., na ktorý je odvolací súd povinný prihliadať ex offo, aj v prípade, ak odvolateľom v odvolaní nebol uvedený. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).