Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-4-2018.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: L.. X. M., Ž. X, M., IČO: 42 104 360, SKP úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, Svätuše, IČO: 00 678 392, zast. JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka, Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: JUDr. Bartolomej Jakubčák, súdny exekútor, Nám. Slobody 13, Michalovce, IČO: 35 517 948, zast. JUDr. Jozef Širotník, advokát, Hviezdoslavova 1018, Trebišov, o zaplatenie 53.449,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.6.2017, č.k. 26Cb/98/2016 - 95 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 30.7.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 3.206,50 eur.
2. Žalobou doručenou súdu 11.11.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 53.449,88 eur, úroku z omeškania vo výške 5% od 15.05.2016 do zaplatenia titulom vydania rozdielu výťažku z predaja nehnuteľnosti.
3. Správca listom z 8.7.2016 vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, okrem iného o oznámenie, či došlo k speňaženiu majetku úpadcu, kedy došlo k speňaženiu, za akú výšku a kedy bol výťažok poukázaný oprávnenému. Správcovi bol dňa 25.07.2016 doručený list, z ktorého vyplynulo, že v rámci exekučného konania speňažil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu dražbou 22.09.2015. Výťažok z dražby bol 54.196,34 eur, z ktorej bola oprávnenému zaslaná 24.05.2016 suma 35.694,04 eur. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený 14.05.2016, výťažok bol oprávnenému vyplatený po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore so zákonom. S poukazom na § 48 ZKR správca listom z 27.7.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie 53.449,88 eur, ako rozdielu sumy výťažku dosiahnutého predajom nehnuteľnosti a sumou poukázanou na účet úpadcu z titulu sumy prevyšujúcej pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní (746,46 eur). Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavilo, výťažok nevyplatený oprávnenému, sa stal súčasťou podstaty. Žalovaný neuhradil 53.449,88 eur, preto si uplatnil aj úrok z omeškania 5% od 15.5.2016 do zaplatenia. Deň 15.5.2016 je deň nasledujúci po vyhlásení konkurzu.
4. Žalovaný uviedol, že žalobca svoj nárok opiera o druhú vetu § 48 ZKR, lenže toto ustanovenie pokračuje treťou vetou, ktorá ustanovuje výnimku z druhej vety a vo vzťahu k druhej vete je lex specialis. Poukázal na to, že v poslednej vete je uvedené: „exekútor vyplatí“ výťažok veriteľovi. Z toho znenia vyplýva, že priamo exekútor mal zákonnú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi
zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Zriadenie exekučného záložného práva bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti.
5. Po citovaní príslušných zákonných ustanovení súd konštatoval, že konkurz na majetok úpadcu PD Svätuše bol vyhlásený 14.5.2016, teda pred zaslaním výťažku z dražby nehnuteľnosti úpadcu v exekučnom konaní oprávnenému MoVeEr, s.r.o. V zmysle ustálenej judikatúry tzv. exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 48 ZKR. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného veriteľa. Veriteľ MoVeEr, s.r.o. nie je veriteľom zabezpečenej pohľadávky a preto mu exekútor nemal vydať výťažok z dražby nehnuteľnosti po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou podstaty a exekútor bol povinný vydať ho správcovi. Ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona, exekútor je preto pasívne legitimovaný. Výťažok sa stal súčasťou podstaty vyhlásením konkurzu, ale lehota na popieranie pohľadávok v konkurze uplynula 29.7.2016, žalovaný sa dostal do omeškania dňa 30.7.2016, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 30.7.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bol v exekučnom konaní majetok podliehajúci konkurzu speňažený, ale ešte nebol vyplatený oprávnenému. Za daného stavu bola rozhodujúca aplikácia poslednej vety § 48 ZKR. Táto veta je vo vzťahu k predchádzajúcej časti § 48 lex specialis.
9. Zo znenia poslednej vety vyplýva, že sa jedná o veriteľa zabezpečeného v exekučnom konaní. Ďalej v poslednej vete § 48 ZKR je uvedené, že exekútor vyplatí výťažok veriteľovi. Z toho vyplýva, že priamo exekútor mal zákonom uloženú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní.
10. Po zohľadnení toho, že posledná veta § 48 ZKR je lex specialis k predchádzajúcej časti a pri zohľadnení fikcie „ako keby konkurz nebol vyhlásený“ možno dospieť k jedinému výkladu: „Ak je oprávnený (veriteľ v exekučnom konaní) veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz vyhlásený nebol.“ Prvostupňový súd uvedené nezohľadnil a v dôsledku toho nesprávne rozhodol.
11. Ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko podľa § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok a podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za škodu zodpovedá štát.
12. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.
13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. K právnemu posúdeniu uvádza, že rozhodujúci je výklad a aplikácia § 48 ZKR a je toho názoru, že súd prvej inštancie podal správny výklad tohto ustanovenia a správne ho aplikoval na daný skutkový stav.
14. K pasívnej legitimácii žalovaného má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že je daná pasívna legitimácia žalovaného, keďže ide o splnenie povinnosti podľa § 48 ZKR, nie o žalobu o náhradu škody.
15. Má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.
16. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. K procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva: Podľa § 187 ods. 1, 2 C.s.p. na dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný určí ho súd.
18. V § 204 C.s.p. spôsob vykonania dôkazu listinou je upravený tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu nie je nutný v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol druhej strane v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah nebol stranami spochybňovaný, (tieto podmienky musia byť splnené súčasne).
19. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že boli vykonané dôkazy spôsobom vyplývajúcim zo zákona, že bol oboznámený ich obsah, preto je potrebné konštatovať, že dokazovanie nebolo vykonané v súlade s C.s.p. (§ 204) a že zistenia, ktoré súd ako významné pre právne posúdenie veci, urobil z vadne vykonaných dôkazov. Aj v prípade, ak súd nemusí vykonávať dokazovanie listinou vyššie uvedeným spôsobom (aj keď bola doručená protistrane a obsah nebol spochybnený) musí súd na to odkázať a vykonanie dôkazov musí byť zo zápisnice o pojednávaní zrejmé.
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy predpísaným spôsobom, zo zápisnice to nevyplýva, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., na ktorý je odvolací súd povinný prihliadať ex offo, aj v prípade, ak odvolateľom v odvolaní nebol uvedený. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
21. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).