Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-263-2019.pdf
PDF · 205.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/263/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom S. F.V., M..V.. G. Č.. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanej: N. I., D.. X.X.XXXX, N. v Košiciach, Z.. U. Č.. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Fejova 4, o zaplatenie 19.916,35 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. marca 2018 sp. zn. 37C/1/2010
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 29. marca 2018 č.k. 37C/1/2010-370.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
O d m i e t a odvolanie podané JUDr. Danicou Holováčovou dňa 10.10.2018.
O d m i e t a odvolanie žalobkyne podané dňa 29.5.2019 proti výroku I.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 29. marca 2018 č.k. 37C/1/2010-370 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 15 % ročne zo sumy 19.916,35 € od 7.2.2003 do 11.6.2006, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 19.916,35 a spolu s úrokom (žalobcom označeným ako úrok z omeškania, jedná sa však o zmluvný úrok, pozn. odvolacieho súdu) za obdobie od 6.8.2002 do 31.12. 2006 vo výške 5% mesačne, za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 vo výške 15% ročne a s úrokom z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 9.958,17 EUR. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o pôžičke pôvodne uzavretou medzi žalobcom L.. M. M., bytom N. XX, G. a žalovanou N. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z.. U. XXX/XX, G.- G. D. S. dňa 6.8.2002 menovanej požičal sumu 600.000,-Sk s 5% úrokom mesačne, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v peňažnej forme alebo prevodom nehnuteľnosti (bytu) zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. G.-T., súp. číslo 849, parc.č. 3085 vrátane spoluvlastníckeho podielu 2817/100000 na spoločných častiach a zariadeniach domu v termíne do 6.2.2003. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 1.2.2003 bola splatnosť pohľadávky predĺžená do 31.12.2006 s úrokom 15% ročne a v prípade omeškania s úrokom 0,05% za každý deň omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 300.000,- Sk. Žalovaná dlžnú čiastku
vo výške 19.916,35 eura dobrovoľne neuhradila ani napriek poslednej výzve na vrátenie pôžičky s príslušenstvom zo dňa 18.9.2009.
3. Právne vec posúdil podľa § 657 a § 658 OZ spolu s § 580, § 581 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a § 34, § 37 až § 42a, § 49a, § 100 ods. 1 až 3, § 101,§ 121 ods. 3, § 3 ods. 1 O č. zák.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané (z výsluchu strán konania, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a z jej dodatku zo dňa 1.2.2003) a nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 6.8.2002 záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke, ktorej platnosť žalovaná nenamietala (uvedené ani netvrdila), v zmysle obsahu ktorej žalobca ako veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy prenechal žalovanej ako dlžníkovi sumu 19.916,35 eura (600.000,- Sk) ako úročnú peňažnú pôžičku s úrokmi vo výške 15% ročne, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť požičanú sumu 19.916,35 eura aj s úrokmi žalobcovi ako veriteľovi najneskôr do 31.12.2006. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalovaná titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a jej dodatku zo dňa 1.2.2003 nevrátila žalobcovi žiadnu sumu.
5. Za spornú považoval skutočnosť, či žalovaná účinne vzniesla započítaciu námietku, na základe ktorej právo žalobcu z občianskoprávneho vzťahu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 v znení jej dodatku zo dňa 1.2.2003 zaniklo. Obrana žalovanej spočíva na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 mala ako veriteľ voči žalobcovi ako dlžníkovi takisto peňažnú pohľadávku vo výške 19.916,35 eura (600.000,- Sk) spôsobilú na započítanie, v čoho dôsledku právo žalobcu z občianskoprávneho záväzkového vzťahu titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 zaniklo započítaním dňa 31.12.2006, t.j. okamihom, kedy sa navzájom sa kryjúce pohľadávky strán konania stretli (okamihom splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná, t.j. pohľadávky žalobcu), keďže žalovaná urobila (pred začatím konania aj počas neho) prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, t.j. žalobcovi. Žalovaná svoje tvrdenia, že medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 vznikol záväzkový právny vzťah z pôžičky, teda že žalovaná ako veriteľ prenechala žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu 19.916,35 eura (600.000,- Sk) ako bezúročnú peňažnú pôžičku, podporila listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 11.8.2005, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a návrhom na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005. Tieto žalovanou tvrdené skutočnosti žalobca poprel tvrdiac, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalovanej, ako veriteľa titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, žalobcovi nedošlo. Zároveň tvrdil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 11.8.2005, zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ani návrh na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, nepodpisoval a nemal o nich vedomosť. Spornou teda bola skutočnosť, či na základe predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 došlo k reálnemu (skutočnému) odovzdaniu peňažných prostriedkov (predmetu pôžičky) zo strany žalovanej žalobcovi, teda či medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorú skutočnosť je povinná preukázať žalovaná.
6. Súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že predmetné listiny nepodpísal, sú v rozpore so znaleckým posudkom č. 15/2017 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej zo dňa 8.3.2017, z ktorého mal súd za preukázané, že podpisy na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a na návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho do katastra zo dňa 11.8.2005, sú pravými podpismi žalobcu. Tvrdenie žalobcu považoval súd za rozporné aj s výpoveďou svedkyne O.. H. P., ktorá na pojednávaní po nahliadnutí do osvedčovacej knihy č. II uviedla, že dňa 17.8.2005 vo svojej kancelárii osvedčila podpisy žalobcu a žalovanej na presne nekonkretizovaných listinách, s oznámením Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 3.2.2011 na č.l. 74 a s osvedčovacou knihou č. II Obvodného úradu Košice, z ktorej obsahu mal súd za preukázané, že pod poradovými číslami XXXX/XXXX V. XXXX/XXXX boli svedkyňou O.. H. P. - zamestnankyňou Obvodného úradu Košice dňa 17.8.2005 osvedčené podpisy strán konania a to podpisy žalobcu na listinách pod poradovými číslami 4503/2005 a 4505/2005 a podpisy žalovanej na listinách pod poradovými číslami 4502/2005 a 4504/2005, pričom z druhej strany zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 je zrejmé, že pod poradovým číslom 4502/2005 bol dňa 17.8.2005 na tejto zmluve osvedčený podpis žalovanej a pod poradovým číslom 4503/2005 bol dňa 17.8.2005 na tejto zmluve osvedčený podpis žalobcu, ako aj to, že zo štvrtej strany zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
11.8.2005 je zrejmé, že pod poradovým číslom 4504/2005 bol dňa 17.8.2005 na tejto zmluve osvedčený podpis žalovanej a pod poradovým číslom 4505/2005 bol dňa 17.8.2005 na tejto zmluve osvedčený podpis žalobcu.
7. Súd z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ktorú žalovaný podpísal mal za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 prevzal dlžník (žalobca) od veriteľa (žalovanej) sumu vo výške 19.916,35 eura. Konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005 okrem iného obsahuje podstatné náležitosti a to označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Po obsahovej ako aj formálnej stránke zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 splňujú zákonné kritéria platnosti právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Súd nezistil ani iné dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 (§ 37 až 42a, § 49a Občianskeho zákonníka). Predmetom zmlúv nie je nemožné plnenie, účastníci predmetných zmlúv mali spôsobilosť na právne úkony, nekonali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na tento právny úkon neschopnými, zmluvy svojím obsahom a účelom neodporujú zákonu, zákon neobchádzajú a nepriečia sa dobrým mravom a sú urobené v písomnej forme.
8. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 nevyplýva zo samotného znenia predmetnej zmluvy, v ktorej článku I. ods. 3. je uvedené, že veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu označenú v ods. 1 tohto článku v deň podpisu tejto zmluvy. Uvedené však vyplýva z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, a to jej článku I a článku II. bodu 1, v zmysle ktorého zmluvné strany (a to žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník) touto zmluvou zabezpečovali splnenie záväzku, ktorý vznikol medzi nimi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na základe ktorej prevzal dlžník od veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk a zaviazal sa, že veriteľovi pôžičku vráti, a uviedli, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 vznikol medzi jej účastníkmi právny vzťah z pôžičky. Vzhľadom na znenie článku I a článku II. bodu 1 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 súd mal za preukázané, že žalobca ako dlžník prevzal na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 od žalovanej ako veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eura. Nepovažoval za relevantné, keďže ide o reálnu zmluvu, či boli peňažné prostriedky prenechané žalovanou žalobcovi v deň podpisu zmluvy (11.8.2005) alebo (ako tvrdí žalovaná) až dňa 17.8.2005, kedy boli osvedčované podpisy na predmetných zmluvách pred Okresným úradom Košice. Žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu vo výške 19.916,35 eura do 11.6.2006, teda, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah z pôžičky. Súd vychádzal aj z úvahy, že znenie článku I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 má aj povahu uznania dlhu žalobcu, ktorý vznikol titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, t.j. ide o písomný prejav vôle žalobcu ako dlžníka s uvedením dôvodu dlhu (zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005), jeho výšky (600.000,- Sk) a prísľubu zaplatiť dlh.
9. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 581 ods. 2 OZ bral zreteľ na to, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané, pričom premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli, kde citoval rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. apríla 2007, sp. zn. 33 Odo 336/2005.
10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 mal súd za preukázané, že žalobca ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalovanej ako veriteľovi požičanú sumu 19.916,35 eura najneskôr do 11.6.2006 (čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy). Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a z jej dodatku zo dňa 1.2.2003 vyplýva, že žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť žalobcovi ako veriteľovi požičanú sumu 19.916,35 eura najneskôr do 31.12.2006. Súd uzavrel, že neskôr splatnou bola pohľadávka žalobcu a vzájomné pohľadávky strán sa stretli 31.12.2006, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky žalovanej splatnej dňa 11.6.2006. Premlčacia doba ohľadne pohľadávky žalovanej začala plynúť dňa 12.6.2006 (nasledujúci deň po dni splatnosti dlhu žalobcu) a uplynula by dňa 12.6.2009. Premlčacia doba ohľadne pohľadávky žalobcu začala plynúť dňa 1.1.2007 (nasledujúci deň po dni splatnosti dlhu žalovanej) a uplynula by dňa 1.1.2010. V čase, keď sa stretli pohľadávky strán dňa 31.12.2006, podľa súdu prvej inštancie nebola pohľadávka žalovanej premlčaná (tá by bola premlčaná dňa 12.6.2009).
11. Súd uzavrel, že tým, že žalovaná uplatnila v tomto konaní započítací prejav (v odpore proti platobnému rozkazu), došlo k zániku vzájomných pohľadávok strán konania v dôsledku započítania, a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú, t.j. v rozsahu istiny vo výške 19.916,35 eura. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti požadovanej istiny vo výške 19.916,35 eura zamietol.
12. Ďalej sa súd zaoberal uplatneným nárokom na dohodnuté úroky vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (žalobca nesprávne uvádza úroky z omeškania), dohodnuté úroky vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (žalobca nesprávne uvádza úroky z omeškania), úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a zmluvná pokuta vo výške 9.958,17 eura podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002.
13. S poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002, súd konštatoval, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania v zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 (5% mesačne, t.j. 60% ročne) viac ako 7- násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keďže podľa zdroja Národnej banky SR boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo v auguste 2002 vo výške 8,15%. Súd mal teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov vo výške 5% mesačne, t.j. 60% ročne v zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a preto žalobu v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 5% mesačne za obdobie od 6.8.2002 do 31.12.2006 podľa článku I. zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 zamietol.
15. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002, podľa súdu prvej inštancie takto dohodnuté úroky podstatne nepresahujú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, keďže priemerné úrokové miery z dlhodobých úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo boli vo februári 2003 vo výške 9,39%. Súd mal teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov vo výške 15% ročne za obdobie od 7.2.2003 do 31.12.2006 podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ani dvojnásobne nepresahovali obvyklú úrokovú mieru, preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov vo výške 15% ročne zo sumy 19.916,35 eura od 7.2.2003 do 11.6.2006 a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov za obdobie od 12.6.2006 do 31.12.2006 žalobu zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že úroky boli podľa názoru súdu dohodnuté do vrátenia dlžnej sumy, t.j. do splatnosti pohľadávky žalovanej titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 splatnej dňa 11.6.2006.
16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9.958,17 eura podľa dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002, súd prvej inštancie konštatoval, že z doteraz uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalovanej bola skôr splatná (11.6.2006) ako pohľadávka žalobcu (31.12.2006), ku dňu ich stretu tieto pohľadávky čo do istiny zanikli a preto sa žalovaná nemohla dostať do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú pritom sankciou za to, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku (čo žalovaná nebola). Takisto zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením peňažného dlhu, k čomu nedošlo, teda súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2007 do zaplatenia vo výške 0,05% za každý deň omeškania (ktorých výška je dohodnutá taktiež v rozpore so zákonom) ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9.958,17 eura nepriznal a žalobu v týchto častiach zamietol.
17. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to vyzvanie žalovanej na preukázanie toho, že dňa 11.8.2005 mala k dispozícii sumu 600.000,- Sk, z dôvodu, že žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 9.2.2012 uviedla, že sumu 600.000,- Sk odovzdala žalobcovi v hotovosti a peniaze mala od svojich súrodencov, ktorí jej túto sumu vrátili, vyžiadanie výpisu z U. Č.. XXXXX, G..Ú.. T., z dôvodu, že súd tento dôkaz vykonal výpisom z katastrálneho portálu, ktorý výpis oboznámil na pojednávaní dňa 29.3.2018 a vyzvanie žalovanej na predloženie originálu plnomocenstva zo dňa 5.2.2007, ktorý dôkaz súd, vzhľadom na predmet konania považuje za nepotrebný, pričom dôkaz bol na pojednávaní vykonaný (s obsahom tejto listiny súd oboznámil strany konania). Takisto je podľa názoru súdu bez relevancie, aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie v tejto časti a to výsluchy žalovanej, svedkov - zamestnancov Okresného úradu Košice, akej farby je odtlačok pozdĺžnej osvedčovacej doložky na predmetných zmluvách, do ktorej boli vpisované údaje osôb, ktorých podpisy sa na zmluvách osvedčovali, keďže tieto údaje mohli byť aj vytlačené resp. ručne napísané. Aj podľa názoru súdu je na týchto zmluvách dôležitá okrúhla pečiatka so štátnym znakom červenej farby, ktorá nebola žalobcom namietaná. Z týchto dôvodov teda súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a keďže tieto štyri návrhy na doplnenie dokazovania, nepreukázaná plánovaná dovolenka právnej zástupkyne žalobcu a blížiace sa veľkonočné sviatky, boli aj dôvodom žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.3.2018, súd na nich neprihliadal, keďže uvedené nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemôže žalobca a jeho právna zástupkyňa zúčastniť pojednávania.
18. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 2 a § 263 ods. 1 CSP.
19. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie JUDr. Holováčová (za pôvodného žalobcu L.. M.), žalobkyňa aj žalovaná.
20. Žalovaná v zákonnej lehote podala odvolanie proti výroku I. predmetného rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietne a prizná jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Žalovaná vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku namietala, že sa súd vôbec nezaoberal jej procesnou obranou vznesenou vo vzťahu k uplatneným úrokom v priebehu konania, naposledy v podaní zo dňa 26.3.2018. Za správne považovala úvahy a závery súdu týkajúce sa neplatného dojednania úrokov v zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a v nadväznosti na uvedené namietala, že v časti, v ktorej je zmluva neplatná, zmluvné dojednanie o úrokoch ani nevzniklo, preto nemôže byť ani platne menená výška úrokov z 5 % mesačne na 15 % ročne v dodatku zo dňa 1.2.2003. Žalovaná má za to, že úroky ku pôžičke neboli dohodnuté vôbec, preto je nárok na zaplatenie úrokov nedôvodný a v tejto časti došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadne vzniku platného zmluvného záväzku na základe úrokov z pôžičky. Zároveň vyjadrila názor, že aj výška úroku 15 % ročne dohodnutá v dodatku z 1.2.2003 by bola v rozpore s dobrými mravmi jednak z dôvodu, že šlo takmer o dvojnásobnú výšku úrokov, za ktorú poskytovali pôžičky banky pre občanov, ale aj vzhľadom na dlhodobý vzťah zmluvných strán žijúcich v spoločnej domácnosti ako druh a družka, účel, na ktorý mala byť pôžička poskytnutá, ako aj ostatné okolnosti, že podnikali v spoločnej nehnuteľnosti. Takýto postup by sa podľa žalovanej javil až ako nedovolené podnikanie pri poskytovaní pôžičiek žalobcom. Súd neprihliadol na procesnú obranu žalovanej, keď poukazovala na to, že strany sporu sa dohodli úroky neuplatňovať, z ktorého dôvodu aj žalovaná na základe pôžičky podľa zmluvy zo dňa 11.8.2005 požičala žalobcovi takú istú sumu bez príslušenstva úrokov, preto ide o nárok uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi (pri dohodnutom neuplatňovaní a nedohodnutí úrokov z pôžičky poskytnutej žalovanej vymáhanie úrokov proti žalovanej v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon vytkla súdu aj nedostatočné vysporiadanie sa s procesnou obranou žalovanej, že žalobca dohodnuté úroky pri pôžičke neuplatnil, uplatňoval výlučne úroky z omeškania, ako to vyplýva aj zo žalobného petitu, aj keď v rôznych výškach za rôzne obdobia. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto otázke o nesprávnom označení podľa žalovanej neobstojí, keďže žalobcu zastupoval advokát. Petit žaloby žalobca menil, o zmene súd nerozhodoval a pri rozhodovaní o zmene by žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože uplatňovanie úrokov dohodnutých pri pôžičke a uplatňovaní úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ sú samostatné nároky.
22. JUDr. Danica Holováčová, ako právna zástupkyňa žalobcu L.. M. M., podala dňa 10.10.2018 odvolanie, ktorým napadla rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP považovala nevyhovenie návrhu žalobcu na odročenie pojednávania konaného dňa 29.3.2018, keď súd nepovažoval žalobcom uvádzaný dôvod (naplánovanú dovolenku JUDr. Holováčovej z dôvodu veľkonočných sviatkov) za dôležitý dôvod. Namietala, že súd nepostupoval v súlade s § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne o neodročení pojednávania neupovedomil stranu žalobcu napriek známym kontaktným údajom. Ďalej namietala, že žalobca cestou právnej zástupkyne e-mailom dňa 29.3.2018 o 08.42 oznámil súdu zámer dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok z dôvodu námietok k záverom znaleckého posudku PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej, pričom požiadal súd o súčinnosť - informáciu, či umožní znalcovi nahliadnuť do spisu. Súd na túto žiadosť nereagoval, a to ani na opätovný dotaz zo dňa 11.4.2018. Predmetné e-mailové podanie ani netvorilo obsah súdneho spisu a sudca na pojednávaní dňa 29.3.2018 neoboznamoval prítomnú stranu žalovanej s týmto podaním, teda podľa žalobcu súd rozhodoval na podklade neúplného spisového materiálu, pričom predmetná písomnosť strany žalobcu sa ani len nedostala do dispozície zákonného sudcu, čo odníma právo na prístup k súdu a zákonnému sudcovi. Ďalej odvolateľka namietala, že súd opomenul návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania uvedené v písomných podaniach, a to výzvu súdu voči žalovanej na preukázanie, že ku dňu 11.8.2005 disponovala sumou 600.000,- Sk, vyžiadanie zo strany súdu voči katastru nehnuteľnosti výpis LV č. XXXXX a vyžiadanie originálu splnomocnenia zo dňa 5.2.2007. Za nesprávne skutkové tvrdenia považuje tvrdenie žalovanej, že disponovala požičanou peňažnou hotovosťou, zároveň z textu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 nevyplýva reálne odovzdanie a prevzatie predmetnej sumy a nepresvedčivo pôsobia aj celkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k údajnému odovzdaniu a prevzatie spornej pôžičky.
24. K podanému odvolaniu sa žalovaná vyjadrila písomne, pričom v prvom rade uviedla, že žalobca zomrel dňa 28.9.2018 (správne 30.9.2018, pozn. odvolacieho súdu), čo však jeho právna zástupkyňa súdu neoznámila ani v odvolaní, ktoré bolo vyhotovené dňa 9.10.2018. Súdu nebol podaný návrh na postup podľa § 63 CSP s označením dediča, hoci smrťou podľa § 33b ods. 1 písm. d/, ods. 2 OZ plnomocenstvo zaniklo a právna zástupkyňa nepreukázala, že konala podľa § 33b ods. 6 OZ. Ďalej žalovaná zdôraznila, že vo vzťahu k výroku, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel, nie je žalobca ani vecne legitimovaný podať odvolanie (nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči tomuto výroku), a preto navrhla v tejto časti odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP (NS SR 5 Cdo 215/2010, 3 Cdo 240/2012). K námietke týkajúcej sa neodročenia pojednávania žalovaná upriamila pozornosť na to, že žiadosť o odročenie bola doručená dva dni pred dátumom pojednávania bez toho, aby bol predložený dôkaz o dôvode odročenia, pričom súd môže rozhodovať o odročení pojednávania len z preukázaného dôvodu (NS SR 1 Obdo 19/2014, 3 Cdo 167/2010, 1 Cdo 136/2010). V tak krátkom čase nemal súd možnosť technicky reagovať na žiadosť žalobcu, zároveň zdôraznila, že v odvolaní sa ani neuvádza aké procesné práva boli porušené, resp., čo bolo znemožnené, ak všetky procesné návrhy a prednesy už vykonali pred týmto pojednávaním. Za relevantný dôvod na odročenie pojednávania nemožno považovať ani oznámenie o zámere dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok, pretože žalobca a jeho právna zástupkyňa mali dostatok času, aby takýto posudok predložili najmä s poukazom na to, že už v septembri 2017 vo vyjadrení k znaleckému posudku avizovali úmysel požiadať o vypracovanie súkromného znaleckého posudku a z tohto dôvodu žiadali o odročenie pojednávania určeného na deň 28.9.2017. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalovaná zdôraznila, že súd sám rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pričom správne a logicky postupoval súd, vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom to bolo potrebné na zistenie skutkového stavu, aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Žalovaná podrobne vo svojej výpovedi dňa 9.2.2012 zdôvodnila, odkiaľ mala peniaze a žalovaný v priebehu konania žiaden konkrétny dôkaz nenavrhol, naopak, zo zmluvy o zabezpečení záväzku z 11.8.2005 s úradne osvedčeným podpisom žalobcu vyplýva potvrdenie prevzatia peňazí žalobcom od žalovanej. Preto dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, že tieto peniaze, prevzatie ktorých potvrdil od žalovanej, neprevzal. Nadbytočné a nepotrebné boli aj ďalšie navrhované dôkazy, a to vo vzťahu k LV č. XXXXX kat. úz. T., keď bolo nesporné, že zmluva o zabezpečení záväzku nebola zavkladovaná a originál splnomocnenia zo dňa 5.2.2007 bol navrhovaný iba pre potrebu zisťovania pravosti podpisu žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na znalecké dokazovanie a výpoveď svedkyne, ktorá na matrike podpis žalobcu overovala. Žalovaná zdôraznila, že z textu zmluvy o zabezpečení záväzku bez najmenších pochybností vyplýva prevzatie pôžičky žalobcom, kde v článku 1 potvrdzuje, že je zabezpečované splnenie záväzku žalobcu, ktorý už vznikol na základe zmluvy o pôžičke z 11.8.2005, na základe ktorej prevzal dlžník od veriteľa sumu vo výške 600.000,-Sk. Skutočnosti
obsiahnuté v odvolaní žalobca tvrdil v priebehu konania a súd sa nimi vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavej časti výroku a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
25. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 14.2.2019 č.k. 37C 1/2010-443 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou žalobcu: S. Z. F.. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. M.. V.. G.É. Č.. XXXX/XX, XXX XX F., H..Č.. N. Z. - špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb, N. XX, XXX XX F.. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že žalobca: L.. M. M., narodeného XX.X.XXXX, bytom N. XX, G., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 16D/623/2018 a ako jediná dedička zo zákona v III. dedičskej skupine prichádza do úvahy: S. Z. F.. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. M.. V.. G. Č.. XXXX/XX, XXX XX F. - sestra poručiteľa.
26. Po doručení rozsudku právnej nástupkyni pôvodného žalobcu (prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Danice Holováčovej) táto podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP, ktorým napadla rozsudok v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uvádzala dôvody, ktoré boli totožné s dôvodmi tak ako sú uvedené v odvolaní podanom právnou zástupkyňou v mene pôvodného žalobcu L.. M. M..
27. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobkyne zo dňa 29.5.2019 tak, že navrhla toto odvolanie odmietnuť ako oneskorene podané dôvodiac, že raz účinne doručený rozsudok nemožno opakovane doručovať s navrátením akýchkoľvek procesných lehôt. Zároveň nie je namieste ani postup podľa § 122 CSP, pretože nie je dôvod odpustenia zmeškanej lehoty a žalobca o to v zákonnej lehote nepožiadal. JUDr. Holováčová taktiež nepreukázala postup podľa § 33b ods. 6 OZ ohľadne odvolania z 9.10.2018. Žalobca nezdieľa právny názor, že by po účinnom doručení rozsudku právnej zástupkyni pôvodného žalobcu (25.9.2018) kedy začala plynúť lehota na podanie odvolania, mohla začať plynúť nová lehota na podanie odvolania po opakovanom doručení rozsudku po smrti pôvodného žalobcu a rozhodnutí súdu o pokračovaní v konaní s jeho dedičom. Zároveň uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že druhé v poradí odvolanie je takmer doslovne totožné s predchádzajúcim odvolaním, ku ktorému sa už vyjadrila, zotrváva na tomto vyjadrení.
28. Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 10.9.2019 opakovane uviedol, že pôvodné odvolanie podávané L.. M. M. dňa 9.10.2018, v zastúpení JUDr. Holováčovou, v čase keď už bol mŕtvy, nemôže byť účinné ako to konštatoval aj odvolací súd a zároveň zotrvala na návrhu, aby odvolanie žalobkyne zo dňa 29.5.2019 bolo odmietnuté ako oneskorene podané. Citujúc ust. § 66, § 63 ods. 1, 2, 3 a § 65 CSP žalovaná vyjadrila názor, že smrťou L.. M. M. dňa 30.9.2018 zanikla jeho procesná subjektivita a k tomuto dátumu prijal jeho nástupca stav konania, teda že bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.3.2018, ktorý bol účinne doručený dňa 25.9.2018 a od 26.9.2018 mala plynúť lehota na podanie odvolania. Takýto stav teda prijala jeho právna nástupkyňa žalobkyňa S. Z.. Žalovaná má za to, že tejto už doručením uznesenia súdu podľa § 63 ods. 2, 3 o pokračovaní v konaní v zmysle § 66 a § 65 ods. 3 CSP začala plynúť nová procesná lehota na podanie odvolania už doručením uznesenia o pokračovaní v konaní (proti tomuto odvolanie nie je prípustné § 357 písm. a) CSP). Následne nemohla začať plynúť nová lehota na podanie odvolania po opakovanom doručení rozsudku už raz účinne doručeného rozsudku.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou, či odvolanie podané JUDr. Danicou Holováčovou dňa 10.10.2018, za žalobcu L.. M. M. bolo podané oprávnenou osobou a či odvolanie žalobkyne S. Z. podané dňa 29.5.2019 (JUDr. Danicou Holováčovou, ako právnou zástupkyňou S. Z.) bolo podané včas.
30. Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 89 ods. 1 CSP).
31. Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 92 ods.1, 2 CSP).
32. Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné (§ 33b ods. 2 prvej vety OZ).
33. Ak splnomocniteľ zomrie, alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia (§ 33b ods. 6 OZ).
34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu môže podať osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a to aj prostredníctvom zástupcu, ktorého si zvolí na zastupovanie v konaní.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok zo dňa 29. marca 2019 bol doručený právnej zástupkyni žalobcu Jána Jánošíka JUDr. Danici Holováčovej dňa 25.9.2018.
36. Pôvodný žalobca L.. M. M. zomrel dňa XX.X.XXXX.
37. JUDr. Danica Holováčová podala odvolanie za žalobcu Ing. Jána Jánošíka dňa 10.10.2018.
38. Odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu zániku plnej moci smrťou žalobcu Ing. Jána Jánošíka dňa 30.9.2018 (v zmysle § 33b ods. 2 prvej vety OZ, keďže z obsahu splnomocnenia nevyplýva niečo iné) nebola dňa 10.10.2018 JUDr. Danica Holováčová osobou oprávnenou na podanie odvolania (za L.. M. M.). Podanie odvolania po smrti žalobcu odvolací súd nepovažoval za úkon, ktorý neznesie odklad, pretože v zmysle ust. § § 65 ods. 3 CSP, právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 (jeho práva tak nie sú ohrozené a má možnosť postupovať tak, aby neutrpel ujmu na svojich právach).
39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol odvolanie podané JUDr. Danica Holováčová dňa 10.10.2018 ako podané neoprávnenou osobou.
40. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením, či odvolanie, ktoré podala dňa 29.5.2019 JUDr. Danica Holováčová, ako právna zástupkyňa S. Z., bolo podané včas a oprávnenou osobou.
41. Podľa ust. § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
42. Podľa ust. § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
43. Podľa ust. § 65 ods. 2 CSP, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
44. Podľa ust. § 65 ods. 3 CSP, právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
45. Podľa ust. § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
46. K časovému okamihu zániku procesnej subjektivity strany sporu dochádza k prerušeniu plynúcich procesných lehôt. Prerušenie znamená, že pôvodná lehota nikdy neuplynie, ale právny nástupca má k dispozícii novú procesnú lehotu v pôvodnej dĺžke (Civilný sporový poriadok komentár, doc. JUDr. m. Števček, PhD. a spol,C.H.Beck, Praha, 2016).
47. V danom prípade vzhľadom na procesnú situáciu, ktorá nastala, t.j. smrť žalobcu po doručení rozsudku, ktorým sa konanie končí, pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, súd prvej inštancie
postupoval podľa § 66 CSP v spojení s ust. § 63 a 65 ods. 2, 3 CSP, teda rozhodol uznesením zo dňa 14. februára 2019 č.k. 37C/1/2010-443 o pokračovaní v konaní s dedičom žalobcu: S. Z..
48. Z obsahu spisu vyplýva, že S. Z. bolo dňa 20.2.2019 doručené uznesenie č.k. 37C/1/2010-443 (a dňa 20.3.2019 odvolanie žalovanej a vyjadrenie žalovanej k odvolaniu JUDr. Danice Holováčovej). Avšak rozsudok č.k. 37C/1/2010-370 zo dňa 29. marca 2019 S. Z., ako právnej nástupkyni žalobcu, doručený nebol.
49. Z citovaných ustanovení vyplýva, že procesná lehota na podanie odvolania sa zánikom procesnej subjektivity žalobcu (M. M.) v zmysle ust. § 65 ods. 2 CSP prerušila. V súlade s ust. § 65 ods. 3 CSP právnej nástupkyni žalobcu S. Z. začala plynúť nová procesná lehota na podanie odvolania proti rozsudku. Bolo však potrebné posúdiť, kedy táto lehota začala plynúť.
50. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkovi civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní.
51. Podobne nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 8 Sžo 36/2012 , zverejnené v zbierke rozhodnutí NS SR pod č. 58/2013).
52. Európsky súd pre ľudské práva vo veci C. a ďalší proti Slovenskej republike, v rozsudku z 27. apríla 2010, bod 29, uviedol: Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených dôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak na konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Dôležitosť požiadavky, aby s vyjadreniami boli oboznámení (communicated) všetci účastníci konania vyplýva z potreby zaistiť u účastníkov konania dôveru vo výkon spravodlivosti (confidence in the working of justice), a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu (neoficiálny preklad).
53. Vychádzajúc z uvedených zásad odvolací súd má za to, že účinky v zmysle cit. § 65 ods. 3 CSP (začiatok plynutia novej procesnej lehoty na podanie odvolania) môžu nastať iba v prípade, ak je právnemu nástupcovi spolu s uznesením o pokračovaní v konaní doručené aj rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému má začať plynúť nová procesná lehota. Zároveň právny nástupca musí byť poučený o tom, že mu začína plynúť nová procesná lehota.
54. Podľa odvolacieho súdu právny nástupca po zomrelom žalobcovi (alebo žalovanom) musí mať o prebiehajúcom súdnom spore preukaznú vedomosť, vrátane vedomosti o obsahu rozsudku, ktorý bol v konaní vydaný, vo vzťahu ku ktorému má začať právnemu nástupcovi plynúť nová lehota na podanie odvolania, aby tak mohol podať kvalifikované odvolanie, resp. zvážiť podanie opravného prostriedku. Iným výkladom by došlo k znemožneniu alebo sťaženiu realizácie tých procesných práv, ktoré právnemu nástupcovi procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní.
55. V danom prípade súd prvej inštancie právnej nástupkyni žalobcu S. Z. spolu s uznesením o pokračovaní v konaní nedoručil rozsudok ani poučenie o plynutí novej procesnej lehoty, preto jej doručením uznesenia nemohla začať plynúť lehota na podanie odvolania proti rozsudku č.k. 37C/1/2010-370.
56. Odvolacia lehota začala žalobkyni S. Z., ako právnej nástupkyni pôvodného žalobcu, plynúť až od doručenia rozsudku č.k. 37C/1/2010-370 dňa 24.5.2019, teda od momentu kedy bola kumulatívne splnená podmienka doručenia uznesenia o pokračovaní v konaní a súčasného doručenia rozsudku.
57. Pretože odvolanie žalobkyne S. Z. (podané JUDr. Danicou Holováčovou, ako právnou zástupkyňou S. Z.) bolo podané dňa 29.5.2019, odvolací súd dospel k záveru, že toto odvolanie bolo podané včas v zákonom stanovenej lehote.
58. Ďalšie úvahy zameral odvolací súd na posúdenie, či odvolanie, ktoré podala dňa 29.5.2019 JUDr. Danica Holováčová, ako právna zástupkyňa S. Z., voči všetkým výrokom (v celom rozsahu) bolo podané oprávnenou osobou s poukazom na to, že odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
59. Odvolanie môže podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vo vzťahu k výroku I. takouto stranou nie je žalobkyňa, pretože vyhovujúcim výrokom rozhodnutia (ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania) sa rozhodlo v jej prospech. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol jej odvolanie proti výroku I. podľa ust. § 386 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 359 CSP.
60. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne zo dňa 29.5.2019 voči výrokom II. a III. a odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
61. Rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
62. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. novembra 2020 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 16.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
63. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, e/ a f/ CSP, t.j. pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, t.j. pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
64. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
65. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
66. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
67. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
68. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
69. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
70. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nevykonanie niektorých žalobkyňou navrhovaných dôkazov dostatočne odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
71. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
72. Odvolateľky v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
73. Súd svoje úvahy, ako dospel svojim skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky odvolateliek.
74. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k námietkam odvolateliek odvolací súd uvádza nasledovné:
75. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobkyne, pokiaľ súdu vytýkala nesprávny procesný postup spočívajúci v nevyhovení jej žiadosti o odročenie pojednávania.
76. Odvolací súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne
do právomoci konajúceho súdu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998 a rozhodnutie NBS SR sp. zn. 5Cdo/77/2002. Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp., že kolidujúce úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (uznesenie NS SR 1Cdo/136/2010).
77. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101ods. 2, § 119 ods. 1,2 O.s.p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. júla 2015, publikované v zbierke rozhodnutí pod č. 24/2016)
78. Z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu dňa 26.3.2018 doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.3.2018 s odôvodnením, že po nahliadnutí do spisu zistila, že si súd nevyžiadal žiadny z dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca navrhoval, a to: a/ aby súd vyzval žalovanú k preukázaniu toho, že dňa 11.8.2005 mala k dispozícii sumu 600.000,- Sk, nakoľko sa jedná o sumu, ktorá mala byť údajne požičaná žalobcovi, b/ aby súd vyžiadal z katastra nehnuteľností výpis z LV č. XXXX, G.. Ú. T., N. Č.. X, nakoľko žalobca má dôvodné podozrenie, že sa s originálom LV manipulovalo v prospech žalovanej, pretože na origináli nie je zaznačená položka 6, v ktorej je zaznačené záložné právo v prospech žalovanej, ale len položky 1, 7 a 23. c/ aby súd vyzval žalovanú na predloženie originálu splnomocnenia zo dňa 5.2.2007, ktorý jej mal udeliť žalobca, nakoľko toto splnomocnenie netvorí súčasť súdneho spisu, lebo bolo dané iba k nahliadnutiu na pojednávanie dňa 9.2.2012 a d/, aby si súd vyžiadal od Okresného úradu Košice (predtým Obvodný úrad Košice) odboru všeobecnej vnútornej správy oficiálnu evidenciu pozdĺžnych pečiatok s osvedčovacou doložkou z obdobia mesiaca august 2005, ktoré sa používali na účely osvedčovania listín, nakoľko aj v zmysle oznámenia Obvodného úradu Košice zo dňa 3.2.2011 odtlačok pečiatky s osvedčovacou doložkou mal mať modrofialový odtieň, avšak súdu v predloženom vyhotovení má čierny odtieň. Odročenie pojednávania žiadala právna zástupkyňa aj z dôvodu plánovanej dovolenky právnej zástupkyne, pričom klient trval na jej osobnej účasti na pojednávaní a nesúhlasil so zastúpeným advokátom alebo advokátskym koncipientom. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Súd sám posudzuje, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za podstatné pre preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy nevykoná považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva.
79. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že znalecký posudok bol doručený na oboznámenie a vyjadrenie právnej zástupkyni žalobcu dňa 17.3.2017. Pojednávanie vytýčené na deň 27.4.2017 bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu z dôvodu jej indispozície. Následne pojednávanie vytýčené na 22.6.2017 bolo zrušené z dôvodu PN sudcu. Potom ako bol vytýčený termín pojednávania na deň 28.9.2017, právna zástupkyňa žalobcu doručila dňa 27.9.2017 (deň pred pojednávaním) vyjadrenie k znaleckému posudku, ktoré obsahovalo aj návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň požiadala o odročené pojednávania vytýčeného na deň 28.9.2017 z dôvodu uvedenia návrhov na doplnenie dokazovania a zároveň z dôvodu, že žalobca požiada o vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie tejto žiadosti vyhovel, pojednávanie bolo odročené na deň 2.11.2017. Aj pred týmto pojednávaním právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť a požiadala o odročenie
pojednávania z dôvodu, že ide na špecializované odborné vyšetrenie do Bratislavy. Súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 18.1.2018, ktoré opäť právna zástupkyňa žalobcu žiadala odročiť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Michalovce, ktorého sa právna zástupkyňa musela zúčastniť (pričom uviedla, že sa pojednávania nemôžu zúčastniť ani jej koncipienti, ktorí sa zúčastnia pojednávaní vo Vranove nad Topľou a na Okresnom súde Košice I).
80. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté stranou, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom (neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ iba za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť) a nemôže byť ani dôvodom, pre ktorý by mohla strana sporu žiadať o odročenie pojednávania (nevykonanie dôkazu navrhovaného stranou nie je dôvodom na odročenie), keďže súd tieto dôkazy nemusel vykonať práve z toho dôvodu, že ich vyhodnotil ako nadbytočné alebo bez významu vo vzťahu k hmotného právu (tak ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade). Preto súd v preskúmavanom prípade nebol povinný akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu žalobkyňou (resp. pôvodným žalobcom) požadovaného vykonania navrhnutých dôkazov, ktoré dovtedy vykonané neboli.
81. Zároveň nemožno považovať za pochybenie súdu prvej inštancie pokiaľ nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania, ani na základe druhého dôvodu, a to žalobkyňou prezentovaného úmyslu dať vypracovať súkromný znalecký posudok. Tak ako je to vyššie uvedené znalecký posudok vypracovaný v konaní bol doručený žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne už dňa 17.3.2017, t.j. rok pred pojednávaním, z ktorého sa žalobca ospravedlňoval. Je teda zrejmé, že žalobca mal dostatočný časový priestor, aby si dal vypracovať súkromný znalecký posudok. Nemožno opomenúť ani vyššie uvedené okolnosti, že v priebehu uvedeného roka bolo vytýčených resp. 5 pojednávaní, z ktorých sa pôvodný žalobca a jeho právna zástupkyňa ospravedlnili a žiadali o ich odročenie z rôznych dôvodov.
82. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku, že súd nepostupoval v súlade s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne o neodročení pojednávania neupovedomil stranu žalobcu. Aj keď v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP súd po vyhodnotení žiadosti má bezodkladne o neodročení pojednávania upovedomiť stranu, ktorá odročenie žiadala, takéto neoznámenie neznamená, že súd žiadosť akceptoval. Teda v prípade, ak žiadateľovi o odročenie nie je oznámené, či súd akceptuje alebo neakceptuje túto žiadosť, nemôže si z tohto urobiť záver, že súd žiadosť akceptoval, a teda je povinný na základe predvolania dostaviť sa na pojednávanie a pokiaľ tak neurobí, musí znášať následky s tým spojené. Posúdenie dôvodnosti žiadosti o odročenie pojednávania je ponechané súdu (a môže trvať aj dlhší čas), preto v prípade ak súd neoznámi žiadateľovi (strane, ktorá žiadala o odročenie pojednávania), že túto žiadosť akceptuje, nemôže sa strana sporu spoliehať na vyhovenie takejto žiadosti (teda neoznámenie neakceptovania žiadosti neznamená, že súd žiadosti vyhovel). Nebol teda naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
83. Odvolací súd nepovažoval za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP zdôrazniac, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú. Súd prvej inštancie vykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov (naposledy v podaní zo dňa 23.3.2018) nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie o veci s poukazom na už v spore vykonané dokazovanie, najmä na závery znaleckého posudku a skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli sporné. Nevykonanie týchto dôkazov vo svojom rozhodnutí aj náležite zdôvodnil. Aj odvolací súd je toho názoru, že v konaní bolo inými dôkazmi preukázané, že došlo k odovzdaniu pôžičky zo strany žalovanej pôvodnému žalobcovi, preto dôkazné bremeno nezaťažovalo žalovanú, aby preukázala, že v rozhodnom období disponovala sumou 600.000,-Sk. Naopak, odvolací súd v zhode s vyjadrením žalovanej má za to, že vzhľadom na obsah zmluvy o zabezpečení záväzku, z ktorého vyplýva, že Ing Jánošík potvrdil prevzatie sumy 600.000,-Sk od žalovanej, zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobkyňu (predtým pôvodného žalobcu), na vyvrátenie skutočnosti uvedenej v tejto zmluve.
84. Predmetom konania je zaplatenie sumy 19.916,35 € uplatnenej titulom pôžičky, pričom nebolo sporné, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol dňa 6.8.2002 záväzkový právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanej ako dlžníkovi sumu 19.916,35 eura a nesporným bolo, že žalovaná titulom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002 a jej dodatku zo dňa 1.2.2003 nevrátila žalobcovi žiadnu sumu.
85. Podstatou odvolacích námietok bolo posúdenie žalovanou vznesenej započítacej námietky, vychádzajúc z posúdenia existencie pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 voči žalobcovi ako dlžníkovi vo výške 19.916,35 eura.
86. Súd z obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005, ktorú pôvodný žalobca podpísal, mal za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 prevzal dlžník (pôvodný žalobca) od veriteľa (žalovanej) sumu vo výške 19.916,35 eura. Konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005 okrem iného obsahuje podstatné náležitosti a to označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Súd nezistil žiadne dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005.
87. Vzhľadom na znenie článku I a článku II. bodu 1 zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 súd mal za preukázané, že žalobca ako dlžník prevzal na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005 od žalovanej ako veriteľa sumu vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eura. Nepovažoval za relevantné, keďže ide o reálnu zmluvu, či boli peňažné prostriedky prenechané žalovanou žalobcovi v deň podpisu zmluvy (11.8.2005) alebo (ako tvrdí žalovaná) až dňa 17.8.2005, kedy boli osvedčované podpisy na predmetných zmluvách pred Okresným úradom Košice. Súd vychádzal aj z úvahy, že znenie článku I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 má aj povahu uznania dlhu žalobcu, ktorý vznikol titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2005, t.j. ide o písomný prejav vôle žalobcu ako dlžníka s uvedením dôvodu dlhu (zmluva o pôžičke zo dňa 11.8.2005), jeho výšky (600.000,- Sk) a prísľubu zaplatiť dlh.
88. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenými úvahami o platnom uzatvorení zmluvy o pôžičke a so záverom o preukázaní reálneho odovzdania peňazí. Správny je právny záver súdu ak považuje zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 súčasne za uznanie dlhu, pretože predmetná listina spĺňa súčasne náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 OZ.
89. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
90. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (rozsudok NS SRsp.zn. 3Cdo143/2008)
91. Zároveň uznanie dlhu ako samostatný zabezpečovací inštitút zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Zakladá sa ním teda právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania (podobne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26 Cdo 2425/2002).
92. Tak ako je vyššie uvedené uznanie dlhu má za následok, okrem začatia plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák., aj významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlh netrval.
93. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo.
94. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal.
95. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka a nedôvodné sú z tohto dôvodu odvolacie námietky žalobkyne o povinnosti žalovanej preukázať že disponovala finančnými prostriedkami (ktoré boli predmetom pôžičky).
96. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vychádzal z úvahy, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zjednodušuje dokazovanie v súdnom spore, pričom dôkazné bremeno sa prenáša na dlžníka.
97. Je však potrebné doplniť, že presun dôkazného bremena na dlžníka nemusí byť absolútny. Vyššie uvedený procesný dôsledok má uznanie dlhu iba vtedy, ak sa jedná o platný právny úkon.
98. Vzhľadom na námietky žalobkyne súd prvej inštancie v danom prípade, správne skúmal aj ne/platnosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo všetkých hľadísk, s dôrazom na námietky žalobkyne, že jej právny predchodca tieto právne úkony nepodpísal.
99. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne PaedDr. Eriky Strakovej z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) č. 15/2017 a jeho záveru, že podpisy na zmluve o pôžičke zo dňa 11.8.2005, na zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 11.8.2005 a na návrhu na vklad zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva do katastra zo dňa 11.8.2005, sú pravými podpismi pôvodného žalobcu Ing. Jána Jánošíka.
100. Pokiaľ žalobkyňa, resp. jej právny predchodca nesúhlasil so závermi tohto znaleckého posudku, mal možnosť dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok, avšak až do rozhodnutia súdu prvej inštancie takýto znalecký posudok nebol súdu predložený.
101. Odvolací súd aj na tomto mieste poukazuje na ustanovenia CSP upravujúce, tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.
102. Na základe vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že žalovaná svoje tvrdenia v tomto konaní nepreukázala.
103. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť odvolaniu žalobkyne (právnej nástupkyni po pôvodnom žalobcovi L.. M.D. M.).
104. Následne odvolací súd pristúpil k posúdeniu odvolania podaného zo strany žalovanej, ktoré považoval za podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
105. Žalovaná uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP odvolaním napadla výrok I., pričom namietala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jej procesnou obranou vo vzťahu k priznaným zmluvným úrokom, priznaným na základe dodatku zo dňa 1.2.2003 k zmluve o pôžičke zo dňa 6.8.2002. Mala za to, že súd nesprávne právne posúdil nárok žalobkyne na zaplatenie uvedeného úroku (napriek tomu, že správne posúdil uplatnený nárok na úroky vo výške 5 % mesačne v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2002, ktoré dojednanie považoval za absolútne neplatné podľa § 39 OZ z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Žalovaná má za to, že dojednanie o úrokoch podľa v dodatku zo dňa 1.2.2003 nemôže byť dohodnuté platne pokiaľ pôvodné dojednanie o úrokoch z omeškania v zmluve zo dňa 6.8.2002 bolo neplatné.
106. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovanej nestotožňuje.
107. Účastníci záväzkového právneho vzťahu môžu slobodne existujúce právne vzťahy meniť, a to nielen pokiaľ ide o subjekty, ale aj pokiaľ ide o ich obsah, tak ako to vyplýva z ust. § 516 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Zmenou obsahu záväzku môže byť napríklad dohoda o zmene času, spôsobu či miesta splnenia a pod. Zmluvné strany pri uzavieraní dohody nie sú obmedzené, v akom rozsahu môžu meniť doterajšie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich záväzkového právneho vzťahu.
108. Novácia je nahradenie existujúceho (doterajšieho) záväzku novým záväzkom. Preto nič nebráni tomu, aby zmluvné strany nahradili pôvodný bezúročný záväzok (pričom nie je relevantné či záväzok bol dojednaný ako bezúročný , alebo je za taký považovaný v dôsledku neplatnosti časti zmluvy týkajúcej sa zmluvných úrokov) záväzkom novým, v ktorom už budú zmluvné úroky dojednané.
109. Z dodatku k zmluve o pôžičke, uzatvoreného dňa 1.2.2003 vyplýva, že zmluva o pôžičke 600.000,- Sk s 5 % úrokom mesačne uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom dňa 6.8.2002 na dobu do 6.2.2003 sa mení v dĺžke splatnosti pohľadávky do 31.12.2006 a v časti dojednaných zmluvných úrokov, tak, že dlžník je povinný dlžnú sumu vrátiť spolu s úrokom 15 % ročne.
110. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že došlo k novej dohode o splatnosti a o úroku, ktorý odo dňa uzatvorenia dodatku k zmluve o pôžičke činil 15 % ročne.
111. Odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade, ak by v pôvodnej zmluve nebol dojednaný žiaden úrok, rovnako aj v prípade ak úrok nebol dojednaný platne, je možné dodatkom na novo dohodnúť zmenu, ktorá potom spočíva v tom, že dovtedy bezúročná pôžička bude od uzatvorenia dodatku úročená úrokom, ktorý je v dodatku dohodnutý.
112. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne a žalovanej nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.
113. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1, 2 CSP, pretože žiadna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná, súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
114. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).