Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-18-2020.pdf
PDF · 247.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Csp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: U. B., nar. X.X.XXXX, Ž. F. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50052560, práv. zast.: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka, 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, v spotrebiteľskom spore o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.04.2020 žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 273079836 zo dňa 07.02.2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, aby súd určil, že úver poskytnutý zo zmluvy o úvere č. 273079836 zo dňa 07.02.2019 je bezúročný a bezpoplatkový alternatívne aby súd určil, že zmluva o úvere č. 273079836 zo dňa 07.02.2019 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 273079836 zo dňa 07.02.2019, pričom považuje túto zmluvu za problematickú nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.) Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, zdôrazňuje, že text článku 111. bod 4. Dohody je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 OZ), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v EUR, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Teoreticky preto podľa názoru žalobcu môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Zamestnávateľom žalobcu je spoločnosť OZO, a.s., so sídlom Priemyselná 2053, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36
380 415. Žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 27.01.2020. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa ČI. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa ČI. čí. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a ČI. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad mojim majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie (viď. odôvodnenie nižšie) a ČI. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej Pozície, ktorú zároveň žalobca v zdôvodnení svojej žaloby aj cituje. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. S využitím komparatívnej metódy poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy žalobca nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe mojej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukazuje na (citát) : „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadenej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť. Dôvody neplatnosti zhrnul žalobca do nasledovných bodov: 1. Určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy Na veci je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým
(ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež prelomovo navrhuje určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku, ČI. lI . bod 1. cit.: „ 1. 1. Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 273079836 (ďalej len „Zmluva") vo výške 6.285,00 EUR predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka"). 1.2. Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. 273079836 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení poistenia") vo výške 336,00 EUR predstavujúcej náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim so Zmluvou o zabezpečení poistenia, (pohľadávky špecifikované v bode 1.1. a 1.2. (spolu tiež Pohľadávka")". Ďalej si žalovaný dojednal podmienku , že ČI . lI . bod 5 . že cit .: „ Ak Dlžník zmení v priebehu splácania pohľadávky Veriteľa zamestnanie, potom je povinný predložiť túto Dohodu o zrážkach zo mzdy aj ďalšiemu svojmu zamestnávateľovi (respektíve platiteľovi iného príjmu). Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Dal súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (ČI. 1 ods. I ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. l. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (11. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy, a preto je podľa názoru žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.) Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Podľa názoru žalobcu, je dojednanie Zmluvy o úvere čl. III . bod 2 ,: „ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade ... . v rozpore s dojednaním Dohody o zrážkach zo mzdy čl. II . bod 1 .: „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku ...... Z uvedeného logicky vyplýva, že uzavretím Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči žalobcovi pohľadávku. Žalobca má za to, že z predloženého dôkazu „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.01.2020" jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiada zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážky Vyššej ako je v Dohode o zrážkach zo mzdy dohodnutá Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu vykonať zrážku zo mzdy šesťnásobne vyššiu (vo výške 661,92 EUR), ako je dohodnutá výška zrážky v ČI. II. bod 3. Dohody o zrážkach zo mzdy (vo výške 110,32 EUR). Z takéto konania žalovaného sa podľa názoru žalobcu javí, že by aj v budúcnosti mohol vyzvať môjho zamestnávateľa k úhrade vyššej zrážky napr., ak by zamestnávateľ nemohol vykonať pravidelnú zrážku v požadovanej výške z dôvodu práceneschopnosti je pravdepodobné, že by žalovaný následne vyzval k výkonu vyššej zrážky, ako je dojednaná v Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca uvádzam, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi (dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné. Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami, ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany a značný katalóg povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa snažia túto nerovnováhu kompenzovať tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú možnosti konania veriteľa. Osobitne treba venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami ako je jeho dlžník, teda inak povedané, veriteľ má záujem na tom, aby dlžník zaplatil čo najviac. Rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný, najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré
nemajú nárok - napr. neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Z tohto dôvodu je žalobca toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda neplatná. K uvedenému poukázal na Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/934/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp . zn . 21C/136/2015, kde tento konštatoval , cit.: Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Odvolací súd nemá ani žiadne výhrady voči konštatovaniu súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere bolo aj vopred pripravené znenie zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného O forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme pripustili platnosť takéhoto dojednania v zápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený. S poukazom na vyššie citovaný rozsudok som žalobca toho názoru, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, nakoľko v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka a je možné, že takouto dohodu si veriteľ bude nárokovať aj zaplatenie plnení, na ktoré nemá platný právny nárok. Iná situácia by nastala, ak by strany uzatvorili úverovú zmluvu, dlžník dlh neplatil, následne veriteľ vyčíslil dlh, s týmto vyčíslením by dlžník súhlasil a ako zábezpeku splatenia dlhu by podpísal takúto dohodu. Podľa názoru žalobu ak má byť Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súdmi akceptovaná, mala by byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobou k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý som žalobca nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľom určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie úveru.
2. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v§9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účelom právnej úpravy tak, ako je špecifikovaná v Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je podľa nášho názoru poskytnutie náležitej ochrany spotrebiteľovi. Za týmto účelom je povinnosťou dodávateľa splniť si zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať údaje, tak ako sú špecifikované v§9 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto povinnosti tak ako je to zrejmé z ustanovenia § 11 je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov Žalobca uvádzam, že podľa údajov zverejnených NBS na oficiálnej webovej stránke <https:// www.mfsr.sk/sk/financie/financnv-trh/bankovníctvo/spotrebitelske-uverv/suhrnne-informac> ie-udaioch- novoposkvtnutvch-spotrebitelskvch-uveroch-veritelmi najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi platná v čase uzavretia zmluvy (bežné úvery a pôžičky, so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane) je vo výške 17,38 % (2-násobok priemerného RPMN bankového sektora za 3. štvrťrok 2018, priemerné RPMN bolo vo výške 8,69 %). Žalobca som toho názoru, že RPMN vo výške 21,06 % prekračuje maximálnu výšku odplaty 17,38 %. Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené by mal byt' predmetný úver považovaný za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Žalovaný by tak mal mať nárok len na vrátenie požičanej istiny. 3. určenie neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok: Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Žalobca je toho názoru, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Žalovaný poskytol úver vo výške 4.000,00 EUR s úrokovou sadzbou úveru 19,45 % ročne, ktorý sa zaviazal splatiť v 60 splátkach vo výške 104,75 EUR mesačne. Žalobca uviedol, že z internetovej stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (60 mesačných splátok) v mesiaci 2/2019 boli vo výške 9,33 % p.a. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalovaným a žalobcom vo výške 19,45 % p.a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto by mala byť s poukazom na ust. § 39 OZ zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Žalobca uviedol, že nemal záujem dojednať si v zmluve o úvere predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 12% p.a., ale pokiaľ chcel úver získať, musel som prijať podmienky zmluvy tak, ako mu ich žalovaný predložil k podpisu. Je predsa úplne iracionálne a scestné, aby vo svojom postavení, so zlou finančnou a sociálnou situáciou sa dohodol na zmluvnej pokute v takej vysokej výške, a hlavne pri omeškaní splátok bude táto pokuta, spolu s úrokom z omeškania a úrokom z úveru predstavovať celkom 43,45 % p.a. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vI. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Žalobca trvá na tom, že som so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, keďže nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať; ale pre získanie úveru musel prijať vopred pripravenú zmluvu žalovaným. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Ako spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 Marcinová/ POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy žalobca navrhol, aby súd neodkladným opatrením dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči zamestnávateľovi žalobcu. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku.
2. Okresný súd Ružomberok uznesením č.k.5Csp/18/2020-21 zo dňa 13.05.2020 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací uznesením č.k.8CoCsp/27/2020-172 zo dňa 06.08.2020 uznesenie Okresného súdu potvrdil.
3. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2020 s podanou žalobu nesúhlasil a túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný má za to, že Žaloba je šikanózna a účelová a jediným cieľom Žalobcu je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Žalovaný uplatnený nárok v Žalobe v celom rozsahu neuznáva a Žalobu samotnú v celom rozsahu odmieta. Žalovaný preto navrhuje, aby Okresný súd Ružomberok na základe príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) Žalobu zamietol. Žalovaný namieta, že námietky Žalobcu nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú oporu v právnych predpisoch. Žalovaný všetky tvrdenia Žalobcu odmieta a považuje ich právnu argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaný má za to, že Zmluva, ako aj Dohoda sú platné právne úkony; zrážky zo mzdy, ktoré sa vykonávajú zo mzdy Žalobcu sú vykonávané v súlade s právnymi predpismi. Ad.1 Námietka Žalobcu, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu Žalovaný má za to, že predmetné tvrdenie Žalobcu nemôže obstáť, nakoľko samotný OZ v ust. § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom súdnej kontroly. Predmetom súdnej kontroly sa stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to uzavretie formulárovej zmluvy a formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno hovoriť o tom, že bolo potrebné, aby sa Zmluva podrobila súdnej kontrole, nakoľko nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Ad.2 Námietka Žalobcu, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný má za to, že nemôže obstáť tvrdenie Žalobcu o tom, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami OZ - nielenže tieto „údajné“ neprijateľné podmienky Žalobca žiadny spôsobom nešpecifikuje, ale Žalovaný má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Žalovaný si týmto dovoľuje odkázať na argumentáciu uvedenú nižšie v tomto vyjadrení, kde Žalovaný vyčerpávajúco poukazuje na to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Ad.3 Námietka Žalobcu, že je inštitút Dohody založený na subjektívnej predstave Žalovaného ako veriteľa na výške dlhu Žalobcu Žalobca poukazuje na to, že výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Poukazuje na to, že dlžník (teda Žalobca) je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa (Žalovaného). Táto námietka Žalobcu je scestná. Inštitút Dohôd nie je založený na subjektívnej predstave Žalovaného o výške dlhu, nakoľko:
- Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má Žalovaný nakladať s plnením Žalobcu (ust. článku II. 8,9, článku IX. Zmluvy);
- Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných dôvodov: ? Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená sumou 6.285,00 EUR (článok II. bod 1 Dohody);
? zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); ? Žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky.
- Žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy Žalobcu o výške jeho aktuálneho dlhu, a to aj s presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa Zmluvy. Žalovaný má za to, že uvedený argument Žalobcu sa nezakladá na pravde a ako taký ani nemôže mať vplyv na platnosť Dohody. Ad.4 Námietka Žalobcu, že je inštitút Dohody rozporný s unijným právom Žalobca poukazuje na to, že Dohoda je rozporná s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou - toto tvrdenie Žalovaný odmieta a považuje ho za klamlivé a účelové. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje v Žalobe na širokú škálu rozhodnutí, ktoré však nemajú akúkoľvek relevanciu k danému konaniu. Žalovaný namieta, že inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore (resp. obchádza) s unijným právom -v rozpore s unijným právom môže byť výkon zrážok iba za splnenia dvoch podmienok: výlučne vtedy, ak sa zrážky vykonávajú na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke a výlučne v rozsahu zrážky, ktorá je určená na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke. Žalovaný v tejto súvislosti podotýka, že ak Žalobca navrhuje aplikáciu princípu efektivity s cieľom, aby bolo akékoľvek plnenie v zmysle Dohody neprípustné, tak Žalovaný má za to, že aj táto aplikácia unijného práva Žalobcom je nesprávna. Totižto unijné právo chráni spotrebiteľa iba pred plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda pre záver, či je zákonné a možné plniť v zmysle Dohody, musí súd vyhodnotiť, či plnenie, ktoré vzniklo na základe Zmluvy a plní sa na základe Dohody, je plnením z neprijateľnej podmienky. Teda podstatným pre záver súdu o nemožnosti plnenia v zmysle Dohody je záver o tom, že plnenie má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke Zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že Zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný tiež namieta, že hoci pre záver o tom, či má plnenie svoj pôvod v neprijateľnej podmienke je podstatná analýza Zmluvy a nie Dohody, Žalovaný z opatrnosti uvádza, že aj Dohoda ako taká (ako aj jej jednotlivé ustanovenia) nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko:
- Žalobca podpísal so Žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol oboznámený s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť;
- ako OZ, tak ani Zákon o spotrebiteľských úveroch a Zákon o ochrane spotrebiteľa vo svojich ustanoveniach nezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, preto je použitie Dohody zákonné a Žalovaný je oprávnený v zmysle ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Dohodu ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka použiť;
- Dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku. A teda nie je namieste poskytovať Žalobcovi súdnu ochranu. Všeobecná definícia neprijateľnej podmienky je vymedzená v ust. § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v ust. § 53 ods. 4 OZ. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa vymedzuje informovanosť Žalobcu s obsahom Dohody, jeho (Žalobcu) záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa bude zo mzdy Žalobcu strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky Žalovaného voči Žalobcovi v súlade so Zmluvou a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je vymedzený v súlade s ust. § 551 a nasl. OZ. Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie Žalobcu o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve Žalobcu Dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v súlade s právnymi predpismi; Ak by sme aj Dohodu ako celok podriadili testu prijateľnosti podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ, v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka taká, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, tak Dohoda neprijateľnou podmienkou nie je. A to z dôvodu, že hodnota zabezpečenia je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je Žalobca povinný vrátiť Žalovanému (ust. článku II. bod 1. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 6.285,00 EUR; ust. článku II. bod 2 Zmluvy - celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu 6.285,00 EUR); V súlade s vyššie uvedeným sú tak tvrdenia Žalobcu o tom, že Dohoda je
neprijateľnou podmienkou, nesprávne, nakoľko Žalobca bol poučený o tom, že Dohodu podpísať nemusí a je len na jeho vlastnom uvážení, či Dohodu podpísať chce; výška zabezpečenej pohľadávky v Dohode predstavuje rovnakú výšku pohľadávky, ktorá je prezentovaná v Zmluve; Žalovaný aj prostredníctvom Žiadosti oznámil zamestnávateľovi Žalobcu výšku dlžnej čiastky, ktorú sa Žalobca ako dlžník zaviazal vrátiť; obsah Dohody korešponduje s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, a teda Okresný súd Ružomberok nemá kompetenciu Dohodu preskúmavať. OZ a judikatúra súdov vymedzuje, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách podliehajú testu prijateľnosti zmluvnej podmienky - napríklad v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ ,,spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ - t.j. z právneho posúdenia neprijateľnosti je napríklad vylúčený hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú individuálne dojednané. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené zmluvné podmienky kopírujúce ustanovenia zákonných predpisov. Uvedenú výnimku definitívne potvrdil Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10.09.2014 vo veci C34/13 Monika Kušionová v. SMART Capital, a.s.1 Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že všetky podmienky Dohody len kopírujú ustanovenia OZ, preto je Žalovaný toho názoru, že zmluvné podmienky Dohody sú ako také vylúčené z preskúmavania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý žiadnym spôsobom neprimerane nezasahuje do majetkovej sféry Žalobcu
- zrážky zo mzdy sa vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok, vychádzajúcich zo Zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky v Zmluve; Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že uzavretie Dohody nepredstavuje neprijateľnú podmienku a nie je tu ani možnosť, že by Dohoda, jej jednotlivé podmienky mohli byť neprijateľné, Okresný súd Ružomberok nemá kompetenciu analyzovať neprijateľnosť podmienok Dohody.2 Žalovaný znova podotýka, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolený prostriedok slúžiaci na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských veciach. OZ oprávňuje zabezpečeného veriteľa (Žalovaného), aby v prípade vzniku omeškania dlžníka (Žalobcu) uspokojil svoju pohľadávku náhradných spôsobom - výkonom zrážok zo mzdy. Ak unijné právo poskytuje ochranu pred plnením z neprijateľnej podmienky, v právnom režime Slovenskej republiky by to teda mala byť ochrana pred plnením z neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve, t.j. pred plnením zmluvných úrokov (neprimerane vysokých) a zmluvných sankcií. Ochrana pred plnením istiny poskytnutého Úveru a zákonných úrokov z omeškania však Žalobcovi nenáleží a súd mu ju ani nemá prečo poskytnúť - keďže povinnosť plniť istinu Úveru a zákonné záväzky (zákonné úroky z omeškania) nie je existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako dotknuté, pretože aj v prípade, ak by aj Zmluva bola určená za neplatnú, Žalobcovi sa povinnosť vrátiť istinu Úveru a zákonné plnenia (úrok z omeškania) týmto nemení - je povinný uvedené vrátiť Žalovanému tak či tak (vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia). Navyše, ako Žalovaný uvádza vyššie ani príslušenstvo Zmluvy nie je dohodnuté v rozpore s právnymi predpismi; Zmluva ani Dohoda neobsahujú neprijateľné podmienky, a ako vyplýva zo žiadosti adresovanej zamestnávateľovi Žalobcu, zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na žiadne zmluvné pokuty, či iné sankcie. Za predpokladu, že by súd osvedčil, že sa na základe Dohody plní plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, mal by unijné právo aplikovať správne a mal by obmedziť plnenie v zmysle Dohody v rozsahu, ktorý mu unijné právo umožňuje - t.j. mal poskytnúť spotrebiteľovi ochranu pred tým, aby neplnil plnenie, ktoré je dôsledkom neprijateľnej zmluvnej podmienky (t.j. aby napríklad neplnil neprimerane vysoké zmluvné pokuty, zmluvné úroky) a v tomto rozsahu by mal aj zakázať plnenie v zmysle Dohody. Avšak plnenie, ktoré za žiadnych okolností nemôže byť dôsledkom aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky (splácanie istiny Úveru a zákonných úrokov z omeškania) a súčasne plnenie, ktoré nemá svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, nepodlieha takejto sudcovskej ochrane, a teda, v tejto časti plnia nemá súd právomoc nijako do nej zasahovať. Žalovaný má za to, že nakoľko sa v zmysle Dohody nezabezpečuje plnenie, ktoré je výsledkom neprijateľnej podmienky, nemá konajúci súd kompetenciu poskytovať Žalobcovi ochranu vo forme vydania neodkladného opatrenia (ako už bolo uvedené vyššie, správnou aplikáciou unijného práva možno dospieť k záveru, že kompetenciu vydať neodkladné opatrenie a poskytnúť spotrebiteľovi ochranu má súd len vtedy, ak zrážky zo mzdy v sebe obsahujú plnenie, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke, čo v danom prípade naplnené nie je). Ak by aj súd uzavrel, že zrážky zo mzdy v sebe obsahujú plnenie, ktoré pokrýva plnenie z neprijateľnej podmienky (napríklad sa nimi plní na neprimerane vysokú zmluvnú pokutu), tak potom by mohol Žalobcovi vyhovieť čiastočne a iba prísne v tomto rozsahu zakázať plnenie z dohody o zrážkach zo
mzdy, pričom súd ani v takomto prípade nemá kompetenciu vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ale len čiastočne. A to preto, lebo v rozsahu plnenia, ktoré nie je dôsledkom neprijateľnej podmienky (napríklad plnenie na istinu Úveru), nepožíva spotrebiteľ takúto formu súdnej ochrany. Žalovaný má za to, že Zmluva a Dohoda neobsahujú neprijateľné podmienky, Zmluva a Dohoda sú v súlade s právnymi predpismi, a preto nemožno konštatovať rozpor Dohody s unijným právom ani potrebu poskytnutia spotrebiteľskej ochrany Žalobcovi. Ad.5 Námietka Žalobcu, kedy Žalobca poukazuje na to, že má na určení neplatnosti Dohody naliehavý právny záujem. Žalobca poukazuje na to, že na určení neplatnosti právneho úkonu, teda Dohody, má naliehavý právny záujem, nakoľko určením neplatnosti Dohody stratí Žalovaný akúkoľvek legitimitu na použitie Dohody. Žalovaný predmetné tvrdenie Žalobcu namieta, nakoľko má za to, že určenie neplatnosti Dohody odporuje príslušným právnym predpisom. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že ust. § 137 písm. d) CSP poukazuje na to, že „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade, ak strana sporu (teda žalobca bez bližšej špecifikácie) má záujem na určení právnej skutočnosti (teda na určení platnosti / neplatnosti právneho úkonu), takéto oprávnenie musí strane sporu vyplývať z osobitného právneho predpisu. Ako vyplýva z príslušnej právnej teórie3, „právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobu je daný.“ S odkazom na uvedené je tak potrebné podčiarknuť, že v prípade aplikácie ust. § 137 písm. d) CSP je potrebné, aby osobitný predpis priamo formuloval možnosť podania tej ktorej určovacej žaloby (napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky, žaloba na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty a podobne). Na to, aby mohlo byť aplikované ust. § 137 písm. d) CSP vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody je tak potrebné, aby osobitný predpis jasne konštatoval, že „spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“ Nakoľko však v súčasnom právnom stave neexistuje žiaden osobitný právny predpis, ktorý by danú formuláciu obsahoval, z uvedeného dôvodu nie je možné žiadať určenie neplatnosti Dohody, a preto Žaloba nemôže byť dôvodná. Ad.6 Námietka Žalobcu, že Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný namieta, že Dohoda nie je neprijateľnou podmienkou a v tejto súvislosti odkazuje na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení vyššie, pričom zdôrazňuje, že Dohoda je uzatváraná prísne v súlade s právnym poriadkom, neobsahuje žiadne iné ustanovenia ako tie, ktoré len kopírujú ustanovenia OZ, a aj preto je ako taká vylúčené zo súdnej kontroly neprijateľnosti podmienok. Žalobca poukazuje na čl. II. bod 1 a čl. II. bod 5. Dohody s tým, že je podľa Žalobcu nesporné, že zrážky zo mzdy, zvlášť za plnenia z nekalých podmienok, citlivo zasahujú do sféry spotrebiteľa a jeho rodiny (sféry Žalobcu), a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii. Predmetné tvrdenie Žalobcu Žalovaný namieta, nakoľko:
- Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom vidí nekalé podmienky, nachádzajúce sa v Dohode;
- ako vyplýva zo samotného obsahu Dohody, Dohoda obsahuje presný mechanizmus výkon zrážok zo mzdy;
- ako vyplýva z obsahu Žiadosti, samotný Žalovaný poukázal zamestnávateľovi Žalobcu, že v prípade, ak zrážky zo mzdy Žalobcu budú vyššie ako upravujú príslušné právne predpisy, má zamestnávateľ Žalobcu postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi;
- je nesprávne tvrdenie Žalobcu o tom, že zrážky zo mzdy sú prípustné a akceptovateľné len v exekúcii. Samotný (i) OZ v ust. § 551 OZ, (ii) Zákon o ochrane spotrebiteľa v ust. § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa a (iii) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v ust. § 131 Zákonníka práce upravujú, že je možné využiť výkon zrážok zo mzdy aj mimo exekúcie. Tvrdenia Žalobcu tak nemôžu obstáť. Ad.7 Námietka Žalobcu, že Dohoda neobsahuje základné náležitosti. Žalobca v Žalobe poukazuje na to, že Dohoda neobsahuje jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka. Na základe chýbajúcich náležitostí považuje Žalobca Dohodu za neplatnú. Žalobca zároveň namieta, že Dohodu podpisoval súčasne so Zmluvou, kedy podľa názoru Žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku pohľadávky. Predmetné tvrdenia Žalovaný odmieta, a považuje ich za klamlivé a účelové. Ako už Žalovaný spomenul vyššie, Dohoda obsahuje všetky základné náležitosti, ktoré na jej obsah kladú príslušné právne predpisy. Rozsah záväzku dlžníka je jasne a zrozumiteľne vyčíslený v článku II. bod 1. Dohody - „Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 273079836 vo výške 6.285,00 EUR predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta.“ Zároveň ako vyplýva z článku II. bod 3. Dohody,
Žalobcovi, ako aj zamestnávateľovi Žalobcu, bola stanovená presná výška splátky, ktorá korešpondovala s výškou splátky za Úver, upravenou v Zmluve po pripočítaní mesačných nákladov spojených so zabezpečením poistenia vyplývajúcich zo Zmluvy o zabezpečení poistenia. Tvrdenia Žalobcu ohľadom toho, že v Dohode absentuje vyčíslený rozsah záväzku, tak neobstojí. Žalobca namieta, že spolu so Zmluvou podpísal aj Dohodu, a to bez toho, aby voči jeho osobe vznikla pohľadávka. Žalobca klamlivo Okresnému súdu Ružomberok poukazuje na ustanovenie Zmluvy, ktoré má byť podľa Žalobcu v rozpore s Dohodou. Žalobca účelovo Okresnému súdu Ružomberok poskytuje skreslené a skrátené úryvky ako zo Zmluvy, tak aj z Dohody, ktoré však neodrážajú reálny skutkový stav. Žalovaný si dovoľuje poukázať na to, že článok III. bod 1. Zmluvy poukazuje na to, že „podmienkou pre čerpanie úveru Dlžníkovi je riadne uzavretie tejto Zmluvy. Veriteľ poskytne Dlžníkovi úver dňa 07.02.2019 (Deň poskytnutia úveru).“ Článok III. bod 2. Zmluvy ďalej poukazuje na to, že „Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade, ak po uzavretí tejto Zmluvy sa zistia alebo vzniknú skutočnosti popierajúce pravdivosť, úplnosť, správnosť a aktuálnosť údajov alebo dokladov poskytnutých Dlžníkom pre účely posúdenia jeho schopnosti splácať úver, skutočnosti o začatí alebo vedení konkurzného konania na majetok Dlžníka alebo manžela/ manželky Dlžníka, začatie exekučného konania alebo konania o výkon rozhodnutia na majetok Dlžníka alebo manžela/manželky Dlžníka; skutočnosti o neplnení záväzku Dlžníka z iného zmluvného vzťahu s Veriteľom, skutočnosti ohrozujúce pravidelný príjem Dlžníka, skutočnosť, že účet Dlžníka, na ktorý mal byť úver poskytnutý neexistuje / bol zrušený; na preukázanie tejto skutočnosti postačí informácia z banky (v ktorej mal byť účet Dlžníka vedený) o neexistencii / zrušení účtu Dlžníka alebo vrátenie úveru na účet Veriteľa, po tom ako Veriteľ zaslal peňažné prostriedky z úveru na účet Dlžníka uvedený v tejto Zmluve.“ Z vyššie uvedeného tak jasne vyplýva, že na to, aby Žalovaný ako veriteľ poskytol Žalobcovi ako dlžníkovi Úver, je potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu. Bod 2. citovaného článku Zmluvy stanovuje podmienky, kedy veriteľ nie je oprávnený poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver - to v prípade, ak nebude osvedčená bonita dlžníka. Žalovaný podčiarkuje, že predmetné ustanovenia nemajú vplyv na samotnú Dohodu, a ani Dohoda nemá vplyv na platnosť daných ustanovení. Ako už bolo spomenuté, na poskytnutie Úveru bolo potrebné uzavrieť výlučne Zmluvu, a nie žiaden ďalší právny úkon (Dohodu nevynímajúc). Je preto scestné tvrdenie Žalobcu o tom, že na poskytnutie Úveru je potrebné uzavrieť aj Dohodu. Ako vyplýva z článku I. Dohody: „Uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že si celú dohodu prečítal a má ju záujem uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutie čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet Veriteľa.“ Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia je nepochybné, že uzatvorenie Dohody bolo dobrovoľné s tým, že Žalobca ako dlžník ju mohol odmietnuť podpísať. Zároveň je potrebné podčiarknuť, že ani z jedného ustanovenia Dohody nevyplýva, že na to, aby bol poskytnutý Úver, je potrebné uzavretie Dohody. Tvrdenia Žalobcu tak nemôžu obstáť. Žalovaný namieta aj tvrdenie Žalovaného o tom, že uzavretím Zmluvy nemuselo dôjsť k čerpaniu Úveru, avšak v Dohode už bola vyčíslená pohľadávka. Uzavretím Zmluvy bol čerpaný Úver. Žalovaný má zároveň za to, že nič nebráni tomu, aby bola dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená aj pohľadávka, ktorá v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebola splatná. Predmetné potvrdzuje aj právna teória5, ktorá poukazuje na to, že z dikcie zákonného ustanovenia (ust. § 551 OZ) nevyplýva, že by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platiteľovi mzdy predložená až po splatnosti pohľadávky. V konečnom dôsledku by to popieralo samotnú zabezpečovaciu funkciu dohody o zrážkach zo mzdy, a preto môže dôjsť k predloženiu dohody o zrážkach kedykoľvek. K zrážkam zo mzdy však dôjde až po splatnosti pohľadávky. Predmetné potvrdzuje aj judikatúra6, ktorá poukazuje na to, že v zákonnom ustanovení (ust. § 551 OZ) je použitý termín pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a preto treba vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou príslušnej pohľadávky veriteľa. Tvrdenia Žalobcu tak neobstoja. Žalovaný si zároveň dovoľuje uviesť, že Zmluva predstavuje konsenzuálnu zmluvu (konsenzuálny kontrakt), čo znamená, že na vznik takéhoto kontraktu postačí dohoda strán (uzatvorenie Zmluvy) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Skutočnosť, že Úver bol Žalobcovi poskytnutý, potvrdzuje aj prehľad platieb, na základe ktorého je zrejmé, že dňa 07.02.2019 bol Žalobcovi vyplatený Úver bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu Žalobcu. Tvrdenia Žalobcu tak neobstoja. Žalobca súčasne poukazuje na to, že Žalovaný požiadal zamestnávateľa Žalobcu o vykonanie zrážky zo mzdy šesťnásobne vyššiu ako je dohodnutá výška zrážky v Dohode. Predmetné tvrdenie Žalobca Žalovaný namieta, nakoľko:
- suma vo výške 551,60 EUR predstavuje sumu viacerých omeškaných splátok Úveru, a tiež mesačných nákladov spojených s poistením s ktorými bol Žalobca v omeškaní..
- nakoľko bol Žalobca v čase zasielania Žiadosti v omeškaní, Žalovaný požiadal zamestnávateľa Žalobcu aj o to, najmä s prihliadnutím k tomu, aby si Žalobca plnil svoje povinnosti podľa Zmluvy a tiež Zmluvy o
zabezpečení poistenia riadne a včas, aby následne vykonával aj zrážky zo mzdy v súlade so splátkovým kalendárom podľa Zmluvy. Na základe uvedeného tak nemôže obstáť tvrdenie Žalobcu o tom, že Žalovaný požaduje vyššie zrážky zo mzdy. Žalovaný postupuje striktne podľa Zmluvy, Zmluvy o zabezpečení poistenia, Dohody a príslušných právnych predpisov. Ad.8 Námietka Žalobcu, že Dohoda zakladá nerovnováhu medzi Žalobcom a Žalovaným. Žalovaný namieta, že Dohoda nezakladá nezákonnú nerovnováhu medzi Žalobcom a Žalovaným. Zrážky zo mzdy predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník svoj dlh riadne a včas neplní. V dôsledku uskutočňovania zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné zaťaženie Žalobcu. Na základe zrážok zo mzdy len dochádza k takému plneniu dlhu Žalobcu, ako by ho Žalobca plnil sám, v prípade, že by plnil splátky Úveru priamo Žalovanému tak, ako sa so Žalovaným v Zmluve dohodol - t.j. riadne a včas. Zrážky zo mzdy vo svojej podstate teda predstavujú výlučne spôsob splácania Úveru, a to z ,,alternatívnych“ zdrojov, ktoré náležia Žalovanému, avšak ešte sa nedostali do jeho dispozície. Nakoľko právo na mzdu Žalobcu, ktoré je obmedzené zrážkami zo mzdy a právo Žalovaného na splatenie poskytnutého Úveru Žalovaným sú navzájom konfliktné práva, je potrebné zanalyzovať, ktorému právu je potrebné dať prednosť. Žalovaný preto pristúpil k vykonaniu testu proporcionality v zmysle Alexyho vážiacej formule, kde na jednej strane stojí právo Žalobcu na mzdu a na druhej strane právo Žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého Úveru. Žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy sú dojednané a uskutočňujú sa v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá v súlade s ust. § 551 OZ. Žalovaný požiadal zamestnávateľa Žalobcu v súlade s ust. § 551 ods. 2 OZ o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to v situácii, kedy Žalobca svoj dlh (splátky Úveru) voči Žalovanému neplnil. Žalovaný v Žiadosti požiadal zamestnávateľa Žalobcu, aby v mesiaci 02/2020 bola vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 551,60 EUR, ktorá predstavuje omeškané splátky Úveru, ako aj omeškané úhrady mesačných nákladov spojených s poistením Úveru za obdobie predchádzajúcich mesiacov. Žalovaný zároveň požiadal zamestnávateľa Žalobcu o to, aby v ďalších mesiacoch (výplatných termínoch) začal vykonávať pravidelné zrážky vo výške 110,32 EUR, a to až do úplného splatenia pohľadávky, prípadne do doby, kedy bude doručené oznámenie o pozastavení / ukončení vykonávania zrážok zo mzdy / z iných príjmov. Žalovaný postupoval prísne v súlade s ust. § 551 a nasl. OZ a Dohodou (článok II. ods. 3,4 Dohody, článok III. bod 1,2,3,4,5 Dohody). Okamihom predloženia Dohody vznikla zamestnávateľovi Žalobcu ako platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich Žalovanému s tým, že ak by zamestnávateľ Žalobcu tak nekonal bezdôvodne, Žalovanému by vznikol nárok na náhradu škody voči zamestnávateľovi Žalobcu. Žalovaný má za to, že intenzita zásahu do práva Žalobcu na mzdu je nízka - Žalovaný v obsahu Žiadosti požiadal zamestnávateľa Žalobcu, aby v prípade, že by zrážky zo mzdy/z iných príjmov Žalobcu presahovali výšku zrážok stanovenú zákonom, zamestnávateľ Žalobcu vykonával zrážky v zmysle zákona do maximálnej možnej výšky. Žalovaný teda postupoval prísne v súlade s Dohodou (článok II. ods. 3,4 Dohody, článok III. bod 1,2,3,4,5 Dohody) a v súlade s ust. § 551 a nasl. OZ. Nakoľko Žalovaný postupoval striktne v zmysle zákona, intenzitu zásahu do práva Žalobcu na mzdu možno kvalifikovať ako nízku nakoľko Žalovaný len vykonáva svoje zákonné práva (a to Žalovaný ani nezohľadnil fakt, že v danom prípade sa Žalobca snaží špekulatívnym Návrhom dosiahnuť stav, aby sa v zmysle Dohody neplnilo). Žalovaný má za to, že na druhej strane je miera uspokojenia práva Žalovaného vysoká, nakoľko uskutočňovaním zrážok zo mzdy a teda postupným splácaním Úveru Žalobcom je právo Žalovaného na riadne a včasné plnenie dlhu v splátkach splnené úplne. Ak výsledok hodnotenia navzájom konfliktných práv je taký, že intenzita zásahu do práva Žalobcu na mzdu je nízka, avšak súčasne miera uspokojiteľnosti práva Žalovaného na splatenie poskytnutého Úveru je vysoká, Žalovaný má za to, že je namieste sa prikloniť k právu Žalovaného na riadne a včasné splatenie poskytnutého Úveru a poskytnúť mu v zmysle článku 46 a nasl. Ústavy náležitú súdnu ochranu. Navyše Žalovaný namieta, že nie je namieste poskytovať Žalobcovi akúkoľvek ochranu v prípadoch, ak tento zjavne nedôvodne neplní svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a preto sa potreba súdnej ochrany Žalovaného javí o to naliehavejšia. Ad.9 Námietka Žalobcu ohľadom platnosti a zákonnosti Zmluvy a Dohody. Žalobca v Žalobe spochybňuje zákonnosť a platnosť ako Zmluvy, tak aj Dohody. Žalobca však túto údajnú nezákonnosť a neplatnosť zmlúv žiadnym spôsobom nekonkretizuje, a iba vo všeobecnej (bez akéhokoľvek právneho základu) rovine spochybňuje platnosť a zákonnosť predmetných zmlúv. Žalovaný má za to, že Žalobca vo vzťahu k predmetnej námietke neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko predmetnú námietku konštruoval všeobecne a bez relevantného základu. Ak sa má totižto na základe ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu, obsah Žaloby Žalobcu je všeobecný a špekulatívny, a v súlade s tým by tak na ňu nemal súd prihliadať. Žalovaný si dovoľuje konajúcemu súdu uviesť, že ako Zmluva, tak
aj Dohoda sú plne platné a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zároveň ako Zmluva, tak ani Dohoda neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva a ani Dohoda neobsahuje ani jednu z podmienok, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. OZ za neprijateľné. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. OZ, v ust. § 9 a nasl. Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2019. Zmluva obsahuje:
- údaj o druhu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 1 Zmluvy - ,,Veriteľ poskytne Dlžníkovi spotrebiteľský úver na splatenie iných jeho záväzkov...“,
- obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu úveru (§ 9 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v záhlaví Zmluvy,
- meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v záhlaví Zmluvy,
- údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 2 Zmluvy a súvzťažne v článku XIV. Zmluvy,
- údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 2 Zmluvy a súvzťažne v článku III. Zmluvy,
- údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 2 Zmluvy a súvzťažne v článku IV. Zmluvy,
- údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 2 Zmluvy a súvzťažne v článku V. Zmluvy, ako aj v Informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN),
- údaj o výške, počte a frekvencií splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 2 Zmluvy a súvzťažne v článku XIV. Zmluvy,
- údaj o práve spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezodplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku II. ods. 6 Zmluvy,
- upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. n) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku IX. Zmluvy;
- údaj o výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe - veriteľ nepožadoval osvedčovanie podpisov - obsolentné ustanovenie, preto neuvedené v Zmluve (§ 9 ods. 2 písm. p) Zákona o spotrebiteľských úveroch),
- údaj o práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úver pred lehotou (§ 9 ods. 2 písm. r) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to článku X. Zmluvy;
- informácia o spôsobe zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. s) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku XII. Zmluvy;
- informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. t) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku XI. ods. 3 Zmluvy;
- údaj o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. u) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku VII. Zmluvy;
- údaj o názve a adrese príslušného orgánu dohľadu (§ 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch), a to v článku XI. ods. 1 Zmluvy, Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom Zmluva neobsahuje, nakoľko na základe Zmluvy k uvedenému nedochádza, preto nie je dôvodné, aby Zmluva obsahovala predmetné ustanovenia. Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere Zmluva neobsahuje, avšak Úver poskytnutý na základe Zmluvy nie je spotrebiteľským úverom vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu a Zmluva nie je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, preto nie je dôvodné, aby Zmluva obsahovala predmetné ustanovenia. Zmluva neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s OZ, Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, najmä s ust. § 4, 4a, 5a, 7, 8, 9, 18. Dokonca Zmluva v ust. článku XIII. bod 2 odkazuje na aplikáciu Zákona o ochrane spotrebiteľov v prípadoch výslovne neupravených Zmluvou. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa Žalovaný opätovne konštatuje, že Žaloba je zjavne bezdôvodná. Žalobca zároveň namieta, že Dohoda je taktiež neplatná a nezákonná. Žalovaný si vo vzťahu k danému dovoľuje uviesť, že v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalovaný namieta, že pri uzatváraní Dohody postupoval v súlade s ust. OZ, navyše Žalobca bol upozornený, že nemusí Dohodu uzavrieť a že uvedené ani nie je podmienkou poskytnutia Úveru, pretože sa Dohoda uzatvárala až po uzavretí Zmluvy (ako vyplýva z ust. článku I. bod 1 Dohody a súvzťažne aj z článku III. Zmluvy). Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa vymedzuje informovanosť Žalobcu s obsahom Dohody, jeho záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa bude zo mzdy Žalobcu strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky Žalovaného voči Žalobcovi v súlade so Zmluvou a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je vymedzený v súlade s ust. § 551 a nasl. OZ. Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie Žalobu o postupe vykonávania zrážok zo mzdy, ako aj o práve Žalobcu Dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. A teda po obsahovej (obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (t.j. právneho úkonu, ktorý musí napĺňať i parametre ust. v § 34 a nasl. OZ) je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu za účelom uspokojenia pohľadávky zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali v prospech veriteľa. Z uvedeného možno dedukovať, že podstatným obsahom dohody o zrážkach zo mzdy má byť vymedzenie dlžníka, veriteľa a zabezpečovanej pohľadávky. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry9 vymedzovanie ostatných - obsahovo nepodstatných, ale možných súčastí dohody o zrážkach zo mzdy, nemá vplyv na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad vymedzenie platiteľa mzdy, nakoľko platiteľ mzdy v danom vzťahu vystupuje výlučne ako generálne označená tretia osoba, ktorá sa môže počas zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom meniť, a ktorého (mysliac tým platiteľa mzdy) povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa vyplýva z ust. § 551 ods. 2 OZ.) ako aj po formálnej stránke (písomná forma) Dohoda spĺňa všetky náležitosti predpisované právnymi predpismi. Ad.10 Námietka Žalobcu, že zamestnávateľ má vykonávať zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu, bez predchádzajúceho odobrenia súdom, a preto je Žalobca nútený žiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca poukazuje na to, že Žalobu podal aj z dôvodu, že zamestnávateľ má vykonávať zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu, a to bez predchádzajúceho odobrenia súdom. Predmetné tvrdenie Žalobcu však Žalovaný odmieta, nakoľko nereflektujú zákonnú úpravu, týkajúcu sa zrážok zo mzdy. Žiadne z ustanovení OZ a ani Zákona o spotrebiteľských úverov neustanovuje, že v prípade, ak veriteľ požaduje výkon zrážok zo mzdy, je potrebný na takýto výkon predchádzajúci súhlas súdu. Zákon (presnejšie ust. § 551 OZ) vo vzťahu k inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ustanovuje výlučne, že uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, čo bolo v predmetnom prípade splnené. V súlade s uvedeným je tak námietka Žalobcu nespráva a účelová. Ad.11 Námietka Žalobcu, kedy Žalobca namieta, že RPMN poskytnutého Úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa osobitných predpisov, a preto je Úver bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca poukazuje na to, že podľa jeho názoru, RPMN vo výške 21,06 % tak ako je uvedené v článku II Zmluvy prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Žalobca pritom tvrdí, že podľa jeho zistení je „najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi platná v čase uzavretia zmluvy (bežné úvery a pôžičky, so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane) je vo výške 17,38 % (2-násobok priemerného RPMN bankového sektora za 3. štvrťrok 2018, priemerné RPMN bolo vo výške 8,69 %)“. Žalobca ďalej uvádza že „RPMN vo výške 21,06 % prekračuje maximálnu výšku odplaty 17,38 %“. „ Žalovaný si dovoľuje uviesť, že tvrdenia Žalobcu sú nesprávne, odporujúce príslušným právnym predpisom a skutkovému stavu veci. Žalovaný svoje tvrdenia odôvodňuje nasledovne:
- ako vyplýva z Článku II Zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 21,06 %, priemerná RPMN bola určená vo výške 12,19 % a maximálna možná odplata bola určená vo výške 19,45 %. Žalovaný si k tomuto dovoľuje uviesť, že na základe informácií, zverejnených Ministerstvom financií SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2018
- platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.11.2018 do 20.02.2019 (pozn. Zmluva bola uzatvorená dňa 07.02.2019) v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola najvyššia miera odplaty stanovená vo výške 21,06 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená vo výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií SR. Žalovaný si zároveň dovoľuje uviesť, že čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu Žalovaný odkazuje na Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2018, ktoré vydáva Ministerstvo financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- EUR do 6.500,- EUR bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,19 %, teda v rovnakej výške aká bola uverejnená aj v obsahu Zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné zhodnotiť, že Zmluva a zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný si dovoľuje Okresnému súdu Ružomberok poukázať na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“), ktoré stanovuje, že „odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.“ Nariadenie vlády zároveň v ust. § 1a ods. 1 poukazuje na to, že „odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.“ Čo sa týka RPMN, tak Národná banka Slovenska10 poukazuje na to, že RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Predmetné stanovisko Národnej banky Slovenska potvrdzuje aj ust. § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré jasne uvádza, že „poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.“ V prípade, ak vyššie uvedené skutočnosti zhrnieme na predmetný prípad, možno zhodnotiť, že v Zmluve je: ? priemerná RPMN stanovená vo výške 12,19 %, teda v takej výške, ako to stanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky; ? odplata bola stanovená vo výške 19,45 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty, stanovenú Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Výška odplaty súčasne neprekračovala dvojnásobok priemernej RPMN; ? RPMN bola stanovená vo výške 21,06 %, teda vo výške, ktorá neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá bola stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Maximálna výška odplaty bola stanovená vo výške 21,06 %. Vo vzťahu k uvedenému je tak nepochybné, že tvrdenia Žalobcu sú nesprávne, nakoľko nereflektujú reálny skutkový stav, ani príslušnú právnu úpravu. Nakoľko ako poukázal Žalovaný vyššie, je hodnota RPMN v súlade s právnymi predpismi, nemôže tvrdenie Žalobcu obstáť. Tvrdenie Žalobcu je (i) nesprávne a (ii) zavádzajúce. Žalovaný týmto žiada Okresný súd Ružomberok, aby na predmetné tvrdenie Žalobcu neprihliadol. Ad.12 Námietka Žalobcu, kedy Žalobca poukazuje na to, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca v Žalobe poukazuje na to, že Zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré však Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalobca ďalej poukazuje na to, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje dojednanie zmluvnej pokuty, nakoľko toto dojednanie nebolo so Žalobcom individuálne dojednané a je vymedzené neurčito. Predmetné tvrdenia Žalobcu Žalovaný odmieta, nakoľko nereflektujú príslušné ustanovenia OZ a ustálenú judikatúru, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný si dovoľuje poukázať na ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 OZ, ktoré poukazujú: „ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda“ a „zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“ S premietnutím citovaných ustanovení OZ na Zmluvu možno konštatovať, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne (článok IX ods. 1., 2. a ods. 4 Zmluvy) a bola určená výška pokuty (článok IX. ods. 1., 2. a ods. 4. Zmluvy). Dojednanie zmluvnej pokuty je tak plne v súlade s OZ, a nemožno súhlasiť s názorom Žalobcu o tom, že je zmluvná pokuta vymedzená neurčito, nakoľko je zmluvná pokuta v Zmluve vymedzená presnou výškou. Zároveň nemožno súhlasiť ani s názorom Žalobcu o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný si opakovane dovoľuje uviesť, že slovenský právny poriadok nevylučuje formulárové zmluvy, a tieto formulárové zmluvy sa stanú predmetom súdneho preskúmania až v prípade, ak sú kumulatívne naplnené dve podmienky, a to existencia formulárovej zmluvy a takáto formulárová podmienka obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú v právach a povinnostiach značný nepomer v neprospech spotrebiteľa. Podmienka definovaná v písm. však nie je vo vzťahu k Zmluve, a dojednaniu zmluvnej pokuty, splnená, nakoľko nemožno zhodnotiť, že Zmluva obsahuje ustanovenia (ustanovenia o zmluvnej pokute), ktoré by spôsobovali značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je dohodnutá v súlade s príslušnými právnymi predpismi a s odkazom na článok IX. ods. 3 Zmluvy možno zhodnotiť, že výška zmluvnej pokuty je uplatnená v súlade s Nariadením vlády/ resp. dojednanie o zmluvnej pokute doslovne kopíruje Nariadenie vlády. Žalovaný si súčasne dovoľuje uviesť, že ani samotný OZ nezakazuje dojednanie zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných podmienok, ktoré upravuje ust. § 53 ods. 4 OZ. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikuje, že dojednanie zmluvnej pokuty vo formulárových a spotrebiteľských zmluvách je prípustné. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá je dojednaná v zmluvnej dokumentácii Žalovaného, je primeraná, svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2019, sp. zn.: 43Co/70/2019, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici po tom ako posúdil zmluvnú dokumentáciu Žalovaného (najmä s ohľadom na dojednanie o zmluvnej pokute) judikoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tvrdenie Žalobcu vo vzťahu k uvedenému tak nemôže obstáť. Princíp právnej istoty Žalovaný si dovoľuje Okresnému súdu Ružomberok poukázať na čl. 2 ods. 2 CSP, ktorý poukazuje na to, že „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý s ustálenou rozhodovacou praxou.“ Žalovaný poukázal na: súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 41Cpr/22/2018 Zmluva bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľné podmienky. To, že formulárový text Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú podmienku a že dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné, spoľahlivo ustálil Okresný súd M. II v konaní vedenom pod sp. zn.: 41Cpr/22/2018 medzi žalobcom, U. X., bytom U. XX/XX, XXX XX M., Slovenská republika, proti žalovanému spoločnosti Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslo: 50 052 560 zastúpená advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslo: 36 807 915 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (ďalej len „Súdne konanie 1“). Okresný súd M. II v rozsudku zo dňa 12.09.2018 (ďalej len „Rozsudok 1“) konštatoval, že text dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľnú podmienku a že tak dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere (obe formulárové zmluvy) sú platné (najmä body 37 až 42 Rozsudku 1). O správnosti a záväznosti Rozsudku 1 svedčí aj fakt, že Rozsudok 1 bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.09.2019, č. k.: 2CoPr/1/2019 (ďalej len „Rozsudok KS v KE“). Krajský súd v Košiciach v bode 27. odôvodnenia Rozsudku KS v KE jasne judikoval nasledujúce: „odvolací súd súhlasí so závermi prvoinštančného súdu, podľa ktorých predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a poskytnutý úver v nej je jasne a zrozumiteľne špecifikovaný, a takto sú identifikované aj dohodnuté splátky. Žalobkyňa nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti zmluvy o úvere ani dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Neexistujú ani dôvody, pre ktoré by uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatná. Táto bola spísaná ako samostatný dokument a podľa jej textu (čl. III.) veriteľ poučil žalobkyňu o dôsledkoch jej uzavretia a výslovne ju upozornil (čl. III. bod 7), že ako dlžník má zákonnú možnosť jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše.“ Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že Rozsudok 1 a Rozsudok KS v KE sú pre rozhodnutie v tomto súdnom konaní smerodajné. Žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na ust. § 53a OZ, ustanovenia čl. 2 ods. 2 a ods. 3 CSP. Žalovaný má za to, že ak rozhodnutie súdu o neprijateľnosti podmienok zmluvy má všeobecný účinok, potom je namieste použitím analogie iuris pripísať takýto účinok i rozhodnutiu
súdu, ktoré deklaruje prijateľnosť podmienok zmluvy. A teda, Žalovaný s prihliadnutím na ustanovenia vyššie uvedených právnych predpisov tvrdí, že Rozsudok 1 a Rozsudok KS v KE majú nasledovné dôsledky: (i) je osvedčená prijateľnosť podmienok Dohody a Zmluvy so všeobecným účinkom, ktorý pôsobí, resp. je nutné ho akceptovať tak v rovine hmotného práva i v súdnom procese. Opačný postup, záver, by bol podľa názoru Žalovaného v rozpore s ust. OZ a CSP, (ii) i v prípade, ak by sa Okresný súd Ružomberok nestotožnil s argumentom o všeobecnej hmotnoprávnej, procesnoprávnej účinnosti Rozsudku 1 a Rozsudok KS v KE, potom Žalovaný poukazuje na ust. článku 2 ods. 2 a 3 CSP a aplikáciu princípu právnej istoty. Žalovaný zdôrazňuje, že Dohoda je úplne identická s dohodou o zrážkach zo mzdy posudzovanou v Súdnom konaní 1 (s výnimkou identifikačných údajov a výšky zabezpečovanej pohľadávky). Žalovaný k tomuto vyjadreniu prikladá na porovnanie dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi Žalovaným a pani Šuľovou (žalobkyňa v Súdnom konaní 1) (ďalej len ,,Základná dohoda“). Žalovaný tiež namieta, že i Zmluva je vo svojej podstate identická so zmluvou o spotrebiteľskom úvere posudzovanou v Súdnom konaní 1. Žalovaný k tomuto vyjadreniu prikladá na porovnanie zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretú medzi Žalovaným a pani X. (žalobkyňa v Súdnom konaní 1) (ďalej len ,,Základná zmluva 1“). Ako možno vidieť, jediným rozdielom sú identifikačné údaje Žalobcu a údaje týkajúce sa poskytnutého úveru. Žalovaný namieta, že údaje týkajúce sa poskytnutého úveru sú v súlade s právnymi predpismi, keď zmluvný úrok, ako aj ostatné zmluvné plnenia sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva zo Zmluvy. Rovnako poukázal aj na súdne konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.: 10Csp/145/2018. Okrem vyššie uvedených rozhodnutí si Žalovaný dovoľuje Okresnému súdu Ružomberok demonštratívne uviesť aj nasledujúce rozhodnutia, v obsahu ktorých bolo konštatované, že zmluvná dokumentácia Žalovaného je vyhotovená plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a že táto zmluvná dokumentácia neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň neobsahuje ani ustanovenia, ktoré spôsobujú zjavný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ide o:
- Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 26.02.2019, sp. zn.: 6Csp/167/2018 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2019;
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.03.2019, sp. zn.: 9Csp/218/2018 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2019;
- Rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.04.2019, sp. zn.: 8Csp/19/2018 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2019;
- Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 01.07.2019, sp. zn.: 5Csp/143/2018 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2019. Vo vzťahu k uvedenému je tak nepochybné, že tvrdenia Žalobcu v Žalobe nemôžu obstáť, nakoľko ako Zmluva, tak aj Dohoda sú platnými právnymi úkonmi a neobsahujú v sebe ani jedno ustanovenia, ktoré by bolo v neprospech Žalobcu ako spotrebiteľa. Všetky vyššie uvedené, právoplatné rozhodnutia, judikovali súladnosť zmluvnej dokumentácie Žalovaného. Na základe čl. 2 ods. 2 CSP je nepochybné, že Okresný súd Ružomberok sa s predmetnou, už právoplatnou a pre neho záväznou judikatúrou, musí vysporiadať.
4. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané s poukazom na § XX1 ods. 3 CSP, keď zásielka obsahujúce predvolanie na pojednávanie bola doručovaná prostredníctvom Mesta Ružomberok, vyvesená na úradnej tabuli a na internetovej stránke Mesta Ružomberok dňa 21.09.2020 a zvesená dňa 26.09.2020, pričom adresát si zásielku neprevzal.
5. Na pojednávaní žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na argumentácii uvádzanej vo svojich vyjadreniach s tým, že žalobca k aktuálnemu dátumu uhradil celkove čiastku 984,57 eur z úveru poskytnutého vo výške 4.000,- eur. Nesplatil ani len poskytnutú istinu.
6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobcom, a to:
- zmluva o spotrebiteľskom úvere ( č.l.8-12 spisu),
- Dohoda o zrážkach zo mzdy ( č.l.13-14 spisu),
- žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi žalobcu (č.l.15 spisu), ako aj s obsahom listín predložených žalovaným, a to :
- Zmluva o spotrebiteľskom úvere ( č.l.49 - 53 spisu)
- štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere ( č.l.54 spisu),
- informácie o RPMN ( č.l.57 spisu),
- upomienka č.1 ( č.l.59 spisu),
- Zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver ( č.l.65 spisu),
- Žiadosť o vykonávanie zrážok (č.l.67 spisu)
- Prehľad platieb (č.l.69 spisu)
- Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru (č.l.XX1 spisu)
- Návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l.XX8 spisu).
7. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným ako veriteľom (dodávateľom) zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.02.2019, na základe ktorej bol poskytnutý žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur, ktorý úver sa zaviazal žalobca splácať formou 60tich mesačných splátok vo výške 104,75 eur s tým, že prvá splátka bude splatná dňom 15.03.2019 a posledná splátka dňom 15.02.2024, každá splátka bude splatná 15. deň v mesiaci. Celková čiastka na zaplatenie predstavuje 6.285,- eur, úroková sadzba úveru 19,45% ročne, RPMN 21,06%, priemerná RPMN 12,19%, odplata podľa Občianskeho zákonníka 19,45%. Súčasťou zmluvy je i splátkový kalendár s rozpisom 60-tich mesačných splátok, s uvedením dátumu splatnosti každej splátky, výška pravidelnej splátka, ako aj rozčlenenie splátka určenej na splatenie istiny úveru a na splatenie úroku. Súčasťou zmluvy sú i Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l.122-124 spisu), informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote RPMN (č.l.125 spisu), sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov (č.l.126 spisu). Zároveň zmluvné strany toho istého dňa uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom v zmysle čl. II. bod 1., veriteľ má voči dlžníkovi 1.1. Pohľadávku na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.273079836 vo výške 6.285,- eur predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy, alebo súvisiacim so zmluvou, napr. úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napr. zmluvná pokuta, 1.2. Pohľadávku na základe zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.273079836 vo výške 336,- eur predstavujúcej náklady spojené s poistením spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom z omeškania, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o zabezpečení poistenia alebo súvisiacim so zmluvou o zabezpečení poistenia. Zmluvné strany uzavreli i zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č.273079836 (č.l.65 spisu), keď na základe uzavretej zmluvy zabezpečí žalovaný ako poistník pre klienta (žalobcu) poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia, pričom mesačné náklady spojené s poistením predstavujú sumu 5,60 eur.
8. V zmysle čl. II. bod 3. tejto dohody, zamestnávateľ dlžníka (respektíve platiteľ iného príjmu) vykonáva po jej predložení mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške XX0,35 eur vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádza ich v prospech veriteľa na uvedené bankové účty. Upomienkou č.1 zo dňa 22.09.2019 (č.l.59 spisu) bol žalobca vyzvaný žalovaným na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky spotrebiteľského úveru, ktorá splátka bola splatná dňom 15.09.2019 vo výške XX0,32 eur. Zároveň bol vyzvaný na zaplatenie poplatku za prvú listovú upomienku zo dňa 22.08.2019 vo výške 2,32 eur, zmluvnú pokutu pred zosplatnením vo výške 0,52 eur, úrok z omeškania pred zosplatnením vo výške 0,50 eur, zmluvnú pokutu pred zosplatnením vo výške 0,52 eur, poplatok za prvú listovú upomienku zo dňa 22.09.2019 vo výške 3,- eurá. Celková dlžná suma teda predstavuje XX7,18 eur. Listom zo dňa 27.01.2020 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu OZO, a.s. Liptovský Mikuláš (č.l.67-68 spisu) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu s tým, aby v najbližšom výplatnom termíne bola vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 551,60 eur a ďalšie zrážky v ďalších mesiacoch vo výške XX0,32 eur, až do úplného splatenia pohľadávky. Žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného, že z poskytnutého úveru vo výške 4.000,- eur k dnešnému dňu uhradil čiastku 984,57 eur.
9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 52 ods. l, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy19.5.2017 (v ďalšom len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. l až 3, 5 až 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 19.5.2017 (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a, b, d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch A o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorú ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod bodom 2 písm. a až aa).
Podľa ust. § XX ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytovaný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. l, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. l alebo, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je vedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom , ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo osoba konajúce v jej mene alebo na jej účet.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretiu a mal možnosť ju odmietnuť alebo b) zmenkou alebo šekom.
Podľa článku 6 ods. l smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov , nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. l Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 551 ods. l Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, bež by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolností prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v
nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súdna prax zastáva názor, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo , že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach o mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany , na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
XX. K otázke naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie súd zastáva názor, že tento je v prejednávanej veci daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť žalobcom prípadný tvrdený stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody, môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
12. V zmysle vyššie uvedeného súd skúmal, či predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.273079836 zo dňa 07.02.2019 obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovení zákona č.129/2010 Z. z., či je platná, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, zároveň súd skúmal, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.02.2019 uzavretá medzi sporovými stranami má zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka a § 5a zákona č.250/2007 Z. z..
13. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že predmetná zmluva o úvere č.273079836 zo dňa 07.02.2019 je spotrebiteľským typom zmluvy, pričom obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.129/2010 Z. z.. Poskytnutý úver, ktorý má žalobca žalovanému uhradiť, jeho zloženie, výška, je presne špecifikovaná v zmluvných dojednaniach, taktiež špecifikácia úveru je jasná, zrozumiteľná, v zmysle splátkového kalendára je presne určená výška mesačnej splátky, jej rozpočítanie na istinu a úroky. Taktiež je nesporné, že žalovaný v každej upomienke - výzve informoval žalovaného o výške splatnej dlžnej sumy - výške nezaplatených splatných splátok úveru. Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, nie je dôvod na konštatovanie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkový, respektíve že zmluva o úvere je neplatná pre množstvo neprijateľných podmienok. Výška úrokovej sadzby, RPMN ako aj priemernej RPMN, teda aj samotná odplata sú v súlade s normami spotrebiteľského práva.
14. Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.02.2019, táto je taktiež platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, jej náležitosti sú v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy boli podpísané ako dva osobitné samostatné dokumenty. Z obsahu Dohody zo zrážkach zo mzdy nepochybne vyplýva, že žalobca bol informovaný o obsahu dohody, má záujem uzavrieť dohodu a konštatuje, že sa bude s jeho mzdy strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. Zároveň predmetná dohoda vymedzuje výšku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v súlade so zmluvou, vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je vymedzený v súlade s ustanovením § 551 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Práve žalobca tým, že neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dostal sa do omeškania s úhradou svojich splatných záväzkov, z toho dôvodu využil žalovaný inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, pričom výška dohodnutej zrážky zo mzdy je v súlade s požadovaným plnením (zameškané splátky), pokiaľ žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážky vo výške 551,60 eur, ide o dlžné splátky, ktoré zo strany žalobcu neboli uhradené.
15. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi rozhodnutí všeobecných súdov citovaných žalovaným v jeho vyjadrení, majúc za to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná, a rovnako aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere.
16. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.