Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_21C-136-2015.pdf
PDF · 136.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu O. G., bytom P., T. XXXX/X, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancleária Koncová & Partners, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, IČO 47 256 907,proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO 47 233 516 o určenie neplatnosti časti právnych úkonov a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia takto
rozhodol:
U r č u j e sa, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400051395 zo dňa 27.11.2012 je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN, uvedených v bode 6. zmluvy, v časti bodu 8. zmluvy o dohode o poskytnutí služby a v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní k tejto zmluve o možnosti uplatnenia zrážok zo mzdy n e p l a t n á.
U r č u j e sa, že Rozhodcovská zmluva č. 8400051395 zo dňa 27.11.2012 j e n e p l a t n á.
U r č u j e sa, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034219 zo dňa 30.10.2013 je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN, uvedených v bode 6. zmluvy, v časti bodu 8. zmluvy o dohode o poskytnutí služby a v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní k tejto zmluve o možnosti uplatnenia zrážok zo mzdy n e p l a t n á.
U r č u j e sa, že Rozhodcovská zmluva č. 8500034219 zo dňa 30.10.2013 j e n e p l a t n á.
Žalovaný j e p o v I n n ý zaplatiť žalobcovi 500,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 489,86 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátskej kancelárii Koncová & Partners s.r.o.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8400051395 zo dňa 27.11.2012 a č. 8500034219 zo dňa 30.10.2013 sú v časti bodu 6 o úrokovej sadzbe a RPMN, v časti bodu 8 o dohode o poskytnutí služby a v časti možnosti uplatnenia zrážok zo mzdy v bode 13.2 zmluvných dojednaní sú neplatné. Zároveň sa domáhal, aby za neplatné určil rozhodcovské zmluvy č. 8400051395 a č. 8500034219 zo dňa 27.11.2012 a 30.10.2013. Žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 500,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie.
Žalobca uviedol, že napádané zmluvy, medzi účastníkmi uzavreté, obsahujú RPMN za úver vo výške 64,33 % a 69,72 %, ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70 % a 70,01 %. Uvedená výška RPMN ako aj úroku e neprimerane vysoká. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Podľa informácii NBS SR v novembri roku 2012 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných bankách vo výške 14,90 % a v októbri roku 2013 vo výške 15,10 %. Zmluvy sú teda v časti o výške úrokov a následne RPMN v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa § 39 Obč. zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, sú aj dohody o zrážkach zo mzdy, pre prípad omeškania žalobcu ako dlžníka so splácaním úverov podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 OZ v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 551 OZ. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. Taktiež nie je možno dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku, tak ako je to v tomto prípade. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ.
Žalobca považoval za neplatné aj rozhodcovské zmluvy, nakoľko sú formulované tak, že ak žalovaný ako dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, musí sa žalobca ako spotrebiteľ rozhodcovskému konaniu prispôsobiť.
Obidve zmluvy v bode 8 obsahujú tzv. dohodu o poskytnutí služby, podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi možnosť odkladu maximálne troch splátok za odplatu 289,87 Eur, resp. 215,75 Eur. Túto odplatu žalovaný inkasoval tak, že ju odrátal už pri poskytnutí úverov, teda bez toho, aby došlo k poskytnutiu uvedenej služby. Takto formulované zmluvné dojednanie rovnako žalobca považoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Žalobca dospel k záveru, že žalovaný porušil jeho práva ako spotrebiteľa, preto má aj povinnosť zaplatiť mu 500,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 Z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že vo veci záväzku zo zmluvy č. 8400051395 bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.9.2014, preto existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Táto námietka platí aj vo veci žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, súvisiacej s úverovou zmluvou 8400051395, keďže aj o tejto otázke bolo v rozhodcovskom konaní rozhodnuté.
Žalovaný nesúhlasil s vylovením neplatnosti zmluvy č. 8500034219 v časti RPMN a ročnej úrokovej sadzby. Mal za to, že otázka celkovej odplaty zo spotrebiteľského úveru je právne regulovaná a nie je možno ju posudzovať z pohľadu dobrých mravov pre jej neprimeranosť a z hľadiska formovania štatistických údajov z NBS. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu uzavretia zmluvy upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V zákone bolo teda vyslovene určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka. Pritom porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod. čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol
tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Celková odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnávaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom období v hodnote 46,06 %, tento údaj je aj náležitosťou zmlúv. Podstatným prevýšením je pritom také, ktoré prevyšuje o viac ako 25 %, to v tomto prípade splnené nebolo. Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku veriteľom, žalovaným poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Ide o úpravu takej situácie, ktorá keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, nedala by sa nahradiť zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje, a už vôbec nie, že by povinnosť veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada, mala byť bezodplatná. Uzavretie dohody teda naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii.
K uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku práva žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym a zákonom predvídaným prostriedkom zabezpečenia pohľadávky aj z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existenciou právnej skutočností, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platne uzavretý samostatný právny úkon a nebola uzavretá ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere.
Rozhodcovskú zmluvu č. 8500034219 považoval žalovaný za platný individuálny právny úkon. Za základný považoval fakt, že bola dojednaná možnosť dodatočného odstúpenia od zmluvy a tiež fakt, že existencia rozhodcovskej zmluvy nebola podmienkou vzniku úverovej zmluvy. Žalobca mal možnosť uzavretie rozhodcovskej zmluvy prehodnotiť, bol síce v postavení spotrebiteľa, ale aj osoby v primeranom rozsahu obozretnej a rozhľadenej a ako taký mohol rozhodcovskú zmluvu zrušiť aj dodatočne, o čom bol náležite informovaný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400051395 dňa 27.11.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 1.500,- Eur, zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034219 dňa 30.10.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 1.500,- Eur. V zmysle prvej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi sumu 1.500,- Eur, s dobou splácania úveru 24 mesiacov a výškou mesačnej splátky 103,70 Eur. Celková výška, ktorú mal žalobca vrátiť bola 2.488,80 Eur. RPMN úveru bola 64,33 % a ročná úroková sadzba 70%. V zmysle druhej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi sumu 1.500,- Eur s dobou splácania 42 mesiacov a výškou mesačnej splátky 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému vrátiť bola 3.375,54 Eur. RPMN bola 69,72 % a ročná úroková sadzba 70,01 %.
Žalobca v prípade oboch úverových vzťahov uzavrel so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako veriteľ bude mať voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávku zo zmlúv o revolvingových úveroch a v prípade neplatenia dohodnutých splátok súhlasí žalobca so zrážkami zo mzdy vo výške dohodnutých úverových splátok do doby kým žalovaný písomne oznámi zamestnávateľovi žalobcu, že všetky pohľadávky sú splatené.
Dňa 23.11.2012 a 28.10.2013 uzavreli účastníci rozhodcovské zmluvy č. 8400051395 a č, 8500034219. Z bodu 5 týchto zmlúv vyplýva, že akékoľvek nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku stálych rozhodcovských súdov. Konkrétne rozhodcovské súdy boli v zmluve uvedené. Podľa bodu 7 oboch zmlúv mal žalobca možnosť do 14 dní písomne od zmluvy odstúpiť.
Z výpisu z bankových účtov oblo zistené, že 28.11.2012 žalovaný previedol žalobcovi na účet 1210,13 Eur a 31.10.2013 1.28425 Eur.
Dňa 18.7.2014 Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline v konaní sp. zn. RK- PC-861/14-LP žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o. proti žalovanému O. G. rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.194,40 Eur s konkrétne určenou zmluvnou pokutou a úrokom z meškania. Základom rozhodovania bol zmluvný vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400051395 zo dňa 27.11.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.9.2014.
V danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, resp. ich častí. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem {§ 80 písm .c/ O.s.p.). Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Obč. zákonníka (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 z. č. 250/ 2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 1 ods. 1 - 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Obe zmluvy o úvere, uzavreté medzi účastníkmi sú z pohľadu ich obsahu a vyššie citovaných ustanovení tzv. typovými, teda spotrebiteľskými zmluvami, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93 (13) EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 - 6 Obč. zákonníka (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutých úrokových sadzieb, ktoré boli 70 % resp. 70,01 % ročne. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov, poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období. Podľa týchto informácií boli úroky v novembri 2012 14,90 % a v októbri 2013 15,10 % ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Obč. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie oblo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd považoval obe zmluvy v časti dohody o ročnej úrokovej sadzbe a s tým súvisiacej RPMN za neplatné. Dohodnuté úroky viac ako dvojnásobne prevyšujú úroky poskytované bankami. Možno pripustiť, že nebankové subjekty znášajú pri poskytovaní úverov vyššiu mieru rizika a možno vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako dvojnásobné oproti priemeru bánk. Je potrebné zohľadniť aj konkrétne okolnosti prípadu. V tejto veci nepostupoval žalovaný s náležitosťou starostlivosťou. Netvrdil a ani nepreukázal, že by ho zaujímali konkrétne majetkové, finančné a osobné pomery žalobcu, a teda jeho schopnosť poskytnuté úvery splácať, prípadný zamestnávateľ nebol zisťovaný ani pre účely dohody o zrážkach zo mzdy. Tento prístup žalovaného len dokumentuje jeho výhradne ekonomické záujmy, prezentované aj výškou dohodnutých úrokov, bez ohľadu na to, či poskytnuté úvery môže dlžník splácať tak, aby ho to neprimeraným spôsobom nezaťažilo, nenarušilo zásadne kvalitu jeho života a nespôsobilo viacročný stav splácania dlhu s možnou exekúciou
Pre dôvod rozporu s dobrými mravmi jal súd za to, že obe zmluvy sú neplatné aj v časti bodov 8.1.-8.2, teda dohody o poskytovaní služieb. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú, bola súčasťou vopred pripraveného formulára a na tom nemení nič skutočnosť, že k tejto zmluvnej podmienke nemusel žalobca pristúpiť. Úprimnosť tohto úmyslu zo strany žalovaného by mohla doložiť samostatná zmluva a nie jedna zmluvná podmienka, ktorú musí budúci dlžník osobitne podpísať. K takto koncipovanej zmluve pristupuje dlžník v prvom rade s tým, že má záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky a obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby odborné a cielene náročne formulované body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na jeho osobu posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané, v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné. Navyše žalovaný už zaplatenú službu podmieňuje splnením ďalších podmienok (dlhodobá pracovná neschopnosť atď.) a dostáva dlžníka do situácie, keď hoci za službu zaplatil, nemusí podľa zmluvy nastať situácia, kedy by o zaplatenú službu mohol požiadať.
Podľa § 551 ods. 1 Obč. zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Za neprijateľnú, a teda neplatnú, zmluvnú podmienku súd považoval aj body 13.2. zmluvných dojednaní. Žalobca v konaní uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nárok súd uznal za dôvodný. Žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva osobitnými predpismi (Obč. zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch) a z toho titulu má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva zodpovedá. Je nepochybné, že žalovaný ako druhá zmluvná strana je zodpovedný za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Súd uplatnenú výšku zadosťučinenia 500,- Eur považuje za primeranú výške úverov, morálnej a majetkovej ujme žalobcu. Pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia je potrebné skúmať, či spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Nemusí preukázať, že titulom porušenia spotrebiteľského práva spotrebiteľovi bola ujma skutočne spôsobená.
Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
Na vyššie citovanom nič nemení fakt, že body 13.2. zmlúv sú formulované nie ako dohody o zrážkach zo mzdy, ale ako možnosť predložiť zamestnávateľovi osobitne uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy. Už tento postup dokumentuje nekalé praktiky žalovaného, ktorý sa snaží zmiasť klienta, obísť možné rozhodnutie tejto podmienky ako neprijateľné. Súd sa nezaoberal platnosťou samostatných dohôd o zrážkach zo mzdy, nakoľko ho žalobca nežiadal, čo napokon mohol ťažko urobiť, keď kópiu týchto dohôd neobdržal.
K námietke veci rozhodnutej a neplatnosti rozhodcovských zmlúv uvádza súd nasledovné:
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je aj exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,sp. zn. 5Cdo 230/2011).
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V danej veci je za neprimerané potrebné považovať rozhodcovské zmluvy uzatvorenú medzi účastníkmi v rovnaký deň ako boli uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v typizovanej formulárovej podobe, žalovaný ich predkladal v predtlači, dopĺňali sa len údaje o žalobcovi ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ potom mohol na základe tekejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený),ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pri podaní žalobného návrhu jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená, a to navyše rozhodcovskému súdu so sídlom geograficky veľmi vzdialenom od bydliska povinného.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť
ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Žalovaný v takejto situácii mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené žalovaným. Súd v tomto smere ešte uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a povinný v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil.
Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil žalobca a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by žalobca mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednané zmluvné podmienky je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty súd považoval námietky žalovaného za nedôvodné. Žalobca sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkachprávneho štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.
Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto v oboch prípadoch považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98,C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.
Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.
Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku
konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).
Vzhľadom na vyššie uvedené boli obe rozhodcovské zmluvy neplatné a k prekážke veci rozsúdenej rozsudkom rozhodcovského súdu nedošlo.
Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok.
Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok, dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.
V tomto smere súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Žalobca v konaní uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nárok súd uznal za dôvodný. Žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva osobitnými predpismi (Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch) a z tohto titulu má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva zodpovedá. Je nepochybné, že žalovaný ako druhá zmluvná strana je zodpovedný za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Súd uplatnenú výšku zadosťučinenia 500,- Eur považuje za primeranú výške úverov, morálnej a majetkovej ujme žalobcu.
Pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia je potrebné skúmať, či spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva. Nemusí preukázať, že titulom porušenia spotrebiteľského práva spotrebiteľovi bola ujma skutočne spôsobená.
Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhl. ? S SR č. 655/2004 Z.z. nasledovným spôsobom: hodnota spojených veci: 1 neurčiteľná (neplatnosť 1. Zmluvy), 2. Neurčiteľná (neplatnosť 2. Zmluvy), 3. 500 Eur (primerané zadosťučinenie), hodnota úkonu podľa ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 64,54+1/3 z 64,54+1/3 z 34,84 = 97,67 Eur. Trovy právneho zastúpenia: Prevzatie veci a príprava dňa 9.3.2015 97,67 Eur, návrh na súde dňa 26.3.2015 97,67 Eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 7.5.2015 24,42 Eur, vyjadrenie na súde dňa 12.6.2015 97,67 Eur, účasť na súdnom pojednávaní dňa 25.6.2015 97,67 Eur, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 9.7.2015 24,42 Eur, paušál 8,39 x 6, trovy právneho zastúpenia spolu 489,86 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.