Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_47Ek-571-2018.pdf
PDF · 107.28 KB
Case nature
Subarea
47Ek/571/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej v 1. rade: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 5, XXX XX R., proti povinnej v 2. rade: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 5, XXX XX R., obe zastúpené právnym zástupcom: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 17EX 204/18, rozhodujúc o sťažnosti povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 22. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 22. apríla 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 22. apríla 2020 vo výške 103,37 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.03.2018 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 4.016,60 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/705/2014-13 zo dňa 01.12.2014, ktorý sa stal vykonateľným dňa 20.1.2015. Dňa 16.04.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 22.04.2020 zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) (I. výrok), exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti vymoženia úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 7.254,60 eur od 21.01.2015 do 19.02.2015; zo sumy 7.141,60 eur od 20.02.2015 do 18.03.2015; zo sumy 7.028,60 eur od 19.03.2015 do 19.04.2015; zo sumy 6.915,60 eur od 20.04.2015 do 26.05.2015; zo sumy 6.802,60 eur od 27.05.2015 do 07.07.2015; zo sumy 6.689,60 eur od 08.07.2015 do 09.09.2015; zo sumy 6.576,60 eur od 10.09.2015 do 01.10.2015; zo sumy 6.463,60 eur od 02.10.2015 do 03.11.2015; zo sumy 6.350,60 eur od 04.11.2015 do 29.12.2015; zo sumy 6.237,60 eur od 30.12.2015 do 25.01.2016; zo sumy 6.124,60 eur od 26.01.2016 do 14.03.2016; zo sumy 6.011,60 eur od 15.03.2016 do 17.05.2016; zo sumy 5.711,60 eur od 18.05.2016 do 07.06.2016; zo sumy 5.598,60 eur od 08.06.2016 do 27.07.2016; zo sumy 5.485,60 eur od 28.07.2016 do 28.09.2016; zo sumy 5.372,60 eur od 29.09.2016 do 20.10.2016; zo sumy 5.259,60 eur od 21.10.2016 do 29.11.2016; zo sumy 5.146,60 eur od 30.11.2016 do 08.01.2017; zo sumy 4.920,60 eur od 09.01.2017 do 16.03.2017; zo sumy 4.694,60 eur od 17.03.2017 do 21.05.2017; zo sumy 4.581,60 eur od 22.05.2017 do 12.06.2017; zo sumy 4.468,60 eur od 13.06.2017 do 07.08.2017; zo sumy 4.355,60 eur od 08.08.2017 do 01.10.2017; zo sumy 4.242,60 eur od 02.10.2017 do 26.11.2017; zo sumy 4.129,60 eur od 27.11.2017 do 19.12.2017; zo sumy 4.016,60 eur od 20.12.2017 do zaplatenia zastavil (II. výrok), povinným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (III. výrok) a povinným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 203,36 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-2, 5, § 61l ods. 3, 4 Exekučného poriadku a vecne tým, že exekúciu zastavil v časti príslušenstva pohľadávky z dôvodu, že oprávnený nepredložil súdu výzvu v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a vo zvyšku návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie, pretože povinní neuviedli skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani zrušenie exekučného titulu alebo existenciu iných skutočností, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Povinné v 1. a 2. rade žiadali zastaviť exekúciu z dôvodu, že exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože im nebol riadne doručený. Ďalej namietali, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zo strany exekučného súdu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. Tvrdili, že splatením celej sumy vo februári 2018, došlo minimálne k čiastočnej úhrade dlžnej sumy zo zmenkového platobného rozkazu. Podľa nich samotné označenie dlžníkov ako podnikateľov v zmluve o revolvingovom úvere neznamená, že zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú, keďže tá bola koncipovaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako spoločný záväzok povinnej a spoludlžníčky, ktorá je fyzická osoba. Z dôvodu, že zmluva je koncipovaná ako spoločný záväzok, kde jeden z dlžníkov je bez akýchkoľvek pochybností spotrebiteľom, všetky jej zmluvné dojednania musia byť vykladané tak, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Oprávnený s návrhom povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že v rámci exekučného konania môže súd preskúmavať iba tie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom, pretože okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinné možnosť uplatniť v základnom konaní, avšak povinné tieto zákonné prostriedky v základnom konaní nevyužili. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, pričom návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok. K námietke povinných zmluva o revolvingovom úvere č. 177057-42306 zo dňa 28.08.2013 je spotrebiteľským právnym vzťahom a preto im mala byť poskytnutá ochrana v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa uviedol, že z tvrdení povinných okrem popretia obsahu zmluvy ako aj ich vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť ich tvrdení. Oprávnený dodal, že povinná v 2. rade pristúpila k peňažnému záväzku povinnej v 1. rade a zároveň podpísala zmenku ako zmenkový ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený uviedol, že všetky čiastočné plnenia povinných boli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené. Súd v napádanom rozhodnutí zo dňa 22.04.2020 konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil skutkový stav na tom podklade, že vzhliadol ex offo dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie a to v časti vymoženia úrokov uvedených vo výroku II. napádaného rozhodnutia z dôvodu, že oprávnený súdu nepreukázal predloženie výzvy v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. K námietke povinných o nedoručení exekučného titulu súd preskúmaním spisu Okresného súdu Bratislava V k sp. zn. 3Zm/705/2014 a predovšetkým z doručeniek v ňom sa nachádzajúcich zistil, že exekučný titul bol povinnej v 1. rade doručený dňa 30.12.2014 a povinnej v 2. rade dňa 16.01.2015. S tvrdením povinných ohľadom nesprávneho posúdenia návrhu na vykonanie exekúcie tým, že súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku sa vysporiadal tak, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z právoplatného exekučného titulu, kde v exekučnom titule je povinná v 1. rade označená ako fyzická osoba - podnikateľ s identifikačnými údajmi IČO a miesto podnikania a preto považoval exekučný súd z tejto skutočnosti a rovnako aj z predložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie za nesporné, že daný právny vzťah vzniknutým medzi účastníkmi nie je spotrebiteľským vzťahom. Samotné pristúpenie povinnej v 2. rade ako zmenkového ručiteľa nemení charakter pôvodného záväzku účastníkov zmluvy. Dodal, že dané skutočnosti mali povinné možnosť namietať v základnom konaní, avšak túto možnosť v zákonnej lehote nevyužili. Návrh na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok voči rozhodnutiu v základnom konaní. Súd preto neskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku, keďže vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej viazaný. Vyšší súdny úradník vyhodnotil, že exekúcia sa vo zvyšnej nezastavenej časti začala dôvodne, keďže si povinné svoj záväzok riadne a včas nesplnili.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podali povinné v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote dňa 13.05.2020 sťažnosť, ktorou žiadali, aby sudca napádané rozhodnutie zrušil. Povinné namietali pisárske chyby a zrejmé nesprávnosti, neurčitosť výrokov, kedy súd v prvom výroku návrh povinných na zastavenie exekúcie v celosti zamietol a druhým výrokom exekúciu v časti príslušenstva pohľadávky zastavil a tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že súd nezastavil exekúciu ohľadom všetkého príslušenstva, v prospech vymáhania ktorého nebola preukázaná výzva v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a uvedené riadne neodôvodnil. Povinné naďalej trvali na tom, že samotná skutočnosť, že povinná v 1. rade bola v úverovej zmluve označená ako živnostníčka nevylučuje, aby bola zmluva posúdená ako spotrebiteľská, keďže aj podnikateľ môže byť v zmluvnom vzťahu s iným podnikateľom v postavení spotrebiteľa, pokiaľ je z obsahu právneho úkonu zrejmé, že ho neuzatvára v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Opätovne tvrdili, že zmenka bola uzatvorená ako zabezpečovací inštitút k čerpanému úveru a jej zaplatenie bolo voči nim uplatnené v čase, keď zabezpečovaný záväzok už zanikol a preto ani rozhodnutie súdu nemôže založiť právo tam, kde nie je, pričom poukázali na zneužitie práva veriteľa prostredníctvom inštitútu zmenky. Tvrdili, že pri preberaní exekučného titulu si vôbec neuvedomovali čo prebrali a aké to má pre nich právne následky. Namietali tiež výrok o trovách exekúcie, keďže súd exekúciu zastavil v časti príslušenstva, mal súd vychádzať z toho, že povinné mali čiastočný úspech a riadiť sa pravidlom priznania pomernej náhrady trov podľa miery úspechu v konaní.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinných v 1. a 2. rade vyjadril tak, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a preto navrhol, aby bola sťažnosť povinných ako nedôvodná zamietnutá v celom rozsahu a aby súd priznal oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie tohto vyjadrenia k sťažnosti povinných vo výške 103,37 eur. Poukázal na ust. § 53 ods.3 písm. g) Exekučného poriadku a na ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti, pričom z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 20.01.2015, pričom napádané rozhodnutie, ktorým súd zastavil exekúciu týkajúcu sa opakujúceho sa príslušenstva v časti od 21.1.2015 považuje za súladné s ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že jednoznačne preukázal, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je spotrebiteľským, kde zo zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že povinná v 1. rade je v ňom označená fyzická osoba - podnikateľ s uvedením IČO a miestom podnikania, pričom pristúpenie povinnej v 2. rade ako zmenkového ručiteľa nezmenilo charakter pôvodného záväzku. Oprávnený s poukazom aj na rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008 zdôraznil, že exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý by mohol preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ale obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú a teda vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Rozhodnutie súdu, ktorým súd nepriznal povinným nárok na náhradu trov konania, oprávnený považuje za vecne správne, keďže povinné nemali vo veci ani čiastočný úspech vzhľadom k tomu, že súd zastavil exekúciu v časti príslušenstva na základe opravy návrhu oprávneného na vydanie poverenia v časti príslušenstva.
5. Vyšší súdny úradník opravným uznesením sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 19. mája 2020 opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 23.04.2020 v časti doplnenia právneho zástupcu povinných v 1. a 2. rade a v časti označenia mena povinnej v 2. rade.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd po zistení, že sťažnosť povinných v 1. a 2. rade voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas a po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1. a 2. rade nie je dôvodná. Sudca poznamenáva, že voči výroku II. napádaného rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie nebola zo strany povinných v 1. a 2. rade prípustná sťažnosť z dôvodu, lebo tento výrok nebol vydaný v ich neprospech. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinných v 1. a 2. rade prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
15. Sudca v sťažnostnom konaní po preskúmaní napádaného rozhodnutia nevzhliadol nesprávne zistenie skutkového stavu, ani nesprávne právne posúdenie veci a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď na podklade dôvodov uvádzaných povinnými ich návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a oprávnenému podľa pomeru zásady úspechu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania. Súčasne sudca nevzhliadol pochybenie ani pri čiastočnom zastavení exekúcie čo do opakujúceho sa príslušenstva pohľadávky oprávneného uplatneného po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu od 21.1.2015, kedy vyšší súdny úradník ex offo vyhodnotil, že oprávnený v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nevyzval povinné v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku na splnenie pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu a preto exekúciu ex offo v tejto časti zastavil, keďže v uvedenej časti ani nemala byť nariadená. Povinné uvedenú skutočnosť nenamietali, pričom oprávnený navrhol v uvedenej nezákonnej časti exekúciu zastaviť a preto bol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie s pohľadu nimi uvádzaných dôvodov na zastavenie exekúcie správne ako celok zamietnutý.
16. Vyšší súdny úradník ďalej správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul
- zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/705/2014-13 zo dňa 01.12.2014, je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie (okrem zastavených úrokov uplatnených po vykonateľnosti exekučného titulu), a že sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, keď povinné v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti exekučného titulu. Ako bolo nesporným spôsobom preskúmaním spisu Okresného súdu Bratislava V k sp. zn. 3Zm/705/2014 preukázané a v napádanom rozhodnutí aj uvedené, tak exekučný titul bol povinnej v 1. rade doručený dňa 30.12.2014 a povinnej v 2. rade dňa 16.01.2015, čím nebola preukázaná nevykonateľnosť exekučného titulu. K tvrdeniu povinných, že pri preberaní exekučného titulu si vôbec neuvedomovali čo prebrali a aké to má pre nich právne následky, sudca dodáva, že povinné mali možnosť nechať sa zastúpiť spôsobilým právnym zástupcom tak, ako to urobili v tomto exekučnom konaní a preto nemožno pripísať na ťarchu oprávnenému, že tak neurobili. Vo vzťahu k namietaným pisárskym chybám a iným zrejmým nesprávnostiam napádaného rozhodnutia sudca uvádza, že vyšší súdny úradník opravným uznesením sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 19. mája 2020 opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 23.04.2020 v časti doplnenia právneho zástupcu povinných v 1. a 2. rade a v časti označenia mena povinnej v 2. rade. K namietanej neurčitosti výrokov, kedy súd v prvom výroku návrh povinných na zastavenie exekúcie v celosti zamietol a druhým výrokom exekúciu v časti príslušenstva pohľadávky zastavil sudca uvádza, že ako už bolo konštatované vyššie, návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník vyhodnotil z hľadiska nimi uvádzaných dôvodov na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celosti, avšak ex offo zastavil exekúciu v časti presahujúcej zákonné ustanovenie, kedy exekúcia čo do opakujúceho sa príslušenstva pohľadávky oprávneného po vykonateľnosti exekučného titulu ani nemala byť povolená. K ostatnej nezamietnutej časti úrokov vymáhaných do 20.1.2015 sudca uvádza, že tieto boli uplatnené v súlade so zákonom a preto vo vzťahu k nim nebolo prípustné exekúciu zastaviť a preto ani neobstojí tvrdenie povinných v 1. a 2. rade, že vo vzťahu k nezastaveniu zvyšného príslušenstva je rozhodnutie nepreskúmateľné.
17. Sudca má za to, že sa vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom zaoberal aj námietkou povinných v 1. a 2. rade čo do ich namietaného postavenia a tvrdeného spotrebiteľského vzťahu, keď pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z právoplatného exekučného titulu, v ktorom je povinná v 1. rade označená ako fyzická osoba - podnikateľ s identifikačnými údajmi IČO a s miestom podnikania a preto považoval exekučný súd z tejto skutočnosti a rovnako aj z predložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie za nesporné, že daný právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi nie je spotrebiteľským vzťahom, pričom navyše povinné uvedené právne posúdenie ich vzťahu ako účastníkov konania nenamietali v základnom konaní. Samotné pristúpenie povinnej v 2. rade ako zmenkového ručiteľa nezmenilo charakter pôvodného záväzku účastníkov zmluvy. Povinné síce naďalej trvali na tom, že skutočnosť, že povinná v 1. rade bola v úverovej zmluve označená ako živnostníčka nevylučuje, aby bola zmluva posúdená ako spotrebiteľská, keďže aj podnikateľ môže byť v zmluvnom vzťahu s iným podnikateľom v postavení spotrebiteľa pokiaľ je z obsahu právneho úkonu zrejmé, že ho neuzatvára v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, avšak sudca dopĺňa, že popri označení povinnej v 1. rade v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 28.8.2013 vyplýva zo zmluvy aj účel poskytnutia úveru a to konkrétne uvedený v bode 1.1. zmluvy, kedy veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške... V danom prípade si oprávnený splnil svoju dôkaznú povinnosť, keď preukázal, že vzťah medzi účastníkmi nebol spotrebiteľský, následne ak povinné neboli s uvedeným stotožnené, tak sa dôkazná povinnosť preukázania opaku presunula na nich, pričom povinné na svoje tvrdenia o uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy nepredložili žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by svedčili v ich prospech.
18. Čo sa týka zo strany povinných v 1. a 2. rade namietaných skutočností pred vznikom exekučného titulu, že zmenka bola uzatvorená ako zabezpečovací inštitút k čerpanému úveru a jej zaplatenie bolo voči nim uplatnené v čase, keď zabezpečovaný záväzok už zanikol splnením zo strany povinných pred vydaním exekučného titulu a preto ani rozhodnutie súdu nemôže založiť právo tam, kde nie je, sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, keďže ohľadom týchto skutočností je príslušný rozhodnúť súd v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Povinné tvrdili, že exekučný súd je oprávnený prelomiť platnosť exekučného titulu, ktorý odporuje zákonu, a zaoberať sa vecnou (hmotnoprávnou) správnosťou exekučného titulu. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva tak, ako žiadali povinné, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Sudca zdôrazňuje, že sa vyšší súdny úradník nezaoberal hmotnoprávnou stránkou exekučného titulu, ale skúmal, formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, preto mohli a mali povinné namietať výlučne v základnom konaní, a nie v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.
19. Súd nezistil pochybenie ani pri trovách konania, kedy vyšší súdny úradník vyhodnotil, že povinné neboli v konaní úspešné. Sudca sa nestotožnil s tvrdeným povinných v 1. a 2. rade, že vyšší súdny úradník mal pri počítaní pomeru úspechu vo veci vychádzať aj z príslušenstva pohľadávky, pretože pri výpočte pomeru úspechu sa v danom konaní vychádzalo len z výšky istiny pohľadávky a nie z pohľadávky zvýšenej o príslušenstvo, pretože úroky sú len príslušenstvom pohľadávky, pričom ich súhrnný rozsah pri ich kapitalizovaní nedosiahol rozsah uplatnenej istiny.
20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných v 1. a 2. rade s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
21. Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinné nepreukázali zákonné dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne ex offo zastavil exekúciu v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré oprávnený nemá pre predloženie výzvy v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku nárok. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, sudca sa nemohol stotožniť s tvrdeniami povinných v 1. a 2. rade uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/571/2018 zo dňa 22.04.2020 ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Trovy sťažnostného konania si uplatnili aj oprávnený aj povinné v 1. a 2. rade. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v sťažnostnom konaní úspešný (súd sťažnosť povinných v 1. a 2. rade zamietol), voči povinným v 1. a 2. rade mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinným v 1. a 2. rade nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinných v 1. a 2. rade dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinných v 1. a 2. rade vo výške 103,37 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k sťažnosti) v sume 75,53 eur, z režijného paušálu za rok 2020 v sume 10,62 eur a 20% DPH. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných v 1. a 2. rade vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).