Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu GALA servis, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 4417/165, IČO: 45 666 601, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 26, IČO: 47 258 039 proti žalovanému PROFINEX staving, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65A, IČO: 47 047 909, zast. akl.legal s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 11.455,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti tretej a štvrtej výrokovej vete a o odvolaní žalovaného proti druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -310 zo dňa 13. decembra 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -310 zo dňa 13. decembra 2019 v napadnutej druhej, tretej a štvrtej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete konanie v časti istiny 3.667,21 Eur zastavil. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.667,21 Eur od 03.06.2014 do 20.09.2019 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V tretej výrokovej vete žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v štvrtej výrokovej vete rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%.

2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou dňa 19.12.2014 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 11.455,69 Eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola ústnou formou uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať servis motorového vozidla ev. č.: BB585EJ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalobca vykonal uvedené dielo, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OF2014118 zo dňa 26.05.2014 vo výške 11.455,69 Eur, ktorá bola splatná dňa 02.06.2014. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca popri istine i zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.455,69 Eur od 03.06.2014 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že mu boli žalobcom na základe pokynu zamestnanca žalovaného, ktorý konal bez riadneho poverenia štatutárnym orgánom žalovaného, poskytnuté služby opravy vozidla ev. č. BB585EJ. Žalovaný viackrát žalobcu písomne informoval, že cenu za vykonanie

opravy vozidla v zmysle faktúry považuje za neprimerane vysokú a nadhodnotenú, pričom táto nezodpovedá obvyklým cenám za porovnateľnú opravu. Podľa vedomostí žalovaného boli obvyklé ceny za obdobné opravy cca o minimálne 2/3 nižšie ako žalobcom jednostranne stanovená a požadovaná odplata. Rozsah vykonania opráv nebol vopred dohodnutý a nebola osobitne dohodnutá ani cena za vykonanie diela. Rovnako žalovaný nepovažoval ani rozsah vykonaných prác za primeraný a účelný, nakoľko niektoré práce boli vykonané bez skutočnej a opodstatnenej potreby ich vykonania. K týmto záverom podľa žalovaného dospel po riadnom preskúmaní aj znalec v Odbornom vyjadrení č. 66/2014, v ktorom konštatoval, že je možné vysloviť vážne podozrenie, že výška nákladov, ktoré servis uviedol v účtovnom doklade nezodpovedá nákladom, ktoré sú bežné pri odstraňovaní poruchy takéhoto charakteru a deklarovaný servisný úkon je nadhodnotený. Žalovaný je pripravený zaplatiť cenu, ktorá sa v zmysle obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok a za takúto oprávnenú cenu považuje žalovaný maximálne 1/3 fakturovanej sumy, teda sumu 3.818,56 Eur.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na vyjadrenie k vráteniu faktúry č. OF2014118 zo dňa 03.07.2014, v ktorom uviedol, že O.. O. O., ktorý bol zamestnaný u žalovaného v pracovnej pozícii riaditeľa spoločnosti, žalobcu informoval o poruche vozidla s tým, že vozidlo má nepravidelný chod motora, nemá ťah a stráca výkon. Na základe uvedených informácií bola na vozidle vykonaná základná kontrola a diagnostika, pri ktorej bolo zistené nadmerné znečistenie vzduchových filtrov, ako aj filtrov palivovej sústavy, pričom žalobca sa nedopátral, kedy bola posledne vykonaná servisná prehliadka vozidla. Uvedený stav bol oznámený O.. O., ktorý odsúhlasil kompletnú výmenu filtrov a olejov, a okrem toho požiadal žalobcu o kontrolu náplní v hlavnej prevodovke, prídavných prevodovkách, diferenciáloch a o kompletné premazanie podvozku a dielov, ktoré si pravidelné premazávanie vyžadujú. Pred začatím vykonávania výmeny filtrov a olejov bolo potrebné odstrániť poruchu hydraulickej pumpy na kabíne vozidla, tento diel bol vymenený so súhlasom O.. O.. Napriek odstráneniu uvedených závad a natankovaní nového paliva, motor stále vykazoval nepravidelný chod. Ďalej bola vykonaná detailná kontrola a PC diagnostika vstrekovačov, pri ktorej sa zistilo, že vstrekovače nedodávajú do spaľovacej časti motora dostatočné množstvo paliva. Po odsúhlasení ďalšieho postupu s O.. O. boli vstrekovače demontované a zaslané na test obchodnej spoločnosti EKOCAR s.r.o.. Pri teste vstrekovačov bolo zistené, že sú nadmerne poškodené a vyžaduje sa ich renovácia, prípadne výmena za nové. O týchto skutočnostiach žalobca oboznámil O.. O., ktorý súhlasil s renováciou vstrekovačov, prípadne výmenou za nové v prípade, ak niektorý ani po renovácií nebude dosahovať požadované hodnoty. Následne bolo vykonané dôkladné čistenie styčných plôch, komponentov a vykonaná montáž renovovaných vstrekovačov a ich komponentov späť do vozidla. O tomto stave ako aj o možnostiach odstránenia problému bol informovaný O.. O.. Následne bola vykonaná oprava modulu turba spolu s ostatnými nevyhnutnými úkonmi. Pri ďalšej skúšobnej jazde sa výkon vozidla výrazne zlepšil, avšak jazdilo v núdzovom režime, čo bolo spôsobené poruchou na systéme AdBlu, ktorý slúži na zníženie emisií vozidla. Žalobca opätovne o všetkých úkonoch informoval O.. O., ktorý všetky servisné zásahy aj odsúhlasil. Všetky servisné úkony sú vyúčtované v súlade s platným cenníkom žalobcu, o ktorom žalovaný vedel a ktorý je viditeľne umiestnený a verejne prístupný v prijímacích priestoroch servisu.

5. Súd prvej inštancie na návrh strán sporu uznesením č. k. -88 zo dňa 27.06.2016 v spojení s uznesením č. k. -97 zo dňa 02.06.2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a za znalca v odbore: Doprava cestná, odvetví: Odhad hodnoty cestných vozidiel ustanovil L.. S. G. a uložil znalcovi úlohy - špecifikované otázky, na ktoré mal zodpovedať.

6. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania žalovaný považoval za obvyklú cenu a rozsah vykonaných prác žalobcom sumu 3.667,21 Eur, ktorú žalobcovi dňa 20.09.2019 aj zaplatil, na základe čoho vzal žalobca žalobu v časti istiny 3.667,21 Eur späť a súd prvej inštancie konanie v tejto časti so súhlasom žalovaného zastavil.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný od vzniku pohľadávky žalobcu časť istiny vo výške 3.667,21 Eur nerozporoval, dokonca bol ochotný podľa tvrdení uvedených v odpore zaplatiť žalobcovi sumu 3.818,56 Eur. S poukazom na súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mohol zaplatiť žalobcovi dlh čiastočne, do výšky nerozporovanej sumy, čím by eliminoval dĺžku omeškania. Žalovaný tak nepostupoval, čím sa dostal do omeškania od 03.06.2014 (deň nasledujúci po splatnosti peňažného záväzku) do 20.09.2019, kedy bola dlžná suma pripísaná na účet žalobcu a dlh žalovaného v tejto časti zanikol. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému v zmysle ,

v spojení s Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2014 povinnosť zaplatiť žalobcovi z istiny 3.667,21 Eur zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od 03.06.2014 do 20.09.2019 a v zmysle v zmysle v spojení s Nariadenia vlády SR č. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle a nasl. , pričom medzi stranami k dohode o cene diela nedošlo, avšak strany sporu prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia ceny ( ). Podľa súdu prvej inštancie spornými medzi stranami zostali skutočnosti, v akom rozsahu žalobca práce vykonal/mal vykonať a v akej cene mu vznikol nárok za vykonané práce, keď žalobca v konaní tvrdil, že práce vykonal v rozsahu zákazkových listov a v cene podľa vyúčtovania na základe faktúry č. OF2014118 vo výške 11.455,69 Eur, pretože takýto rozsah prác musel vykonať, vzhľadom na technický stav vozidla. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom vykonaný rozsah prác nebol potrebný a takisto, že vyúčtovaná cena za vykonané práce nezodpovedá cene, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

9. Súd prvej inštancie pri posudzovaní sporných skutočností vychádzal zo Znaleckého posudku znalca L.. S. G. č. 6/2017 zo dňa 15.10.2017 a konštatoval, že znalec uviedol, že výška nákladov na opravu nákladného vozidla zodpovedá nákladom podľa kalkulácie „autorizovaného“ servisu pri použití výhradne „originálnych“ dielov. To platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. Na vozidle bola vykonaná technická a emisná kontrola autorizovaným pracoviskom dňa 01.04.2014 s výsledkom: spôsobilé, pričom do servisu žalobcu bolo pristavené dňa 14.04.2014, teda vo vyhovujúcom technickom stave. Náhlu zmenu technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy, ako bola vykonaná servisom žalobcu, považoval znalec z technického hľadiska za neprijateľnú. Vzhľadom na to, že chýba výstup z diagnostiky, je možné podľa znalca predpokladať, že oprava bola vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon motora vplyv. Tento spôsob však znalec považoval za neefektívny, pričom môže dôjsť k vykonaniu takých úkonov, ktoré nie sú nevyhnuté pre spojazdnenie vozidla. Znalec tiež považoval účtovanie 137 hodín a troch paušálnych úkonov za rozsah prác uvedených na faktúre č. OF 2014118 z technického hľadiska za neprijateľné. Neštandardné úkony nad rámec bežnej údržby ako čistenie, obtiažna demontáž a podobne, ktoré zohľadňujú sťažené podmienky pri neudržiavanom vozidle v objeme 30 - 50 % štandardných časov spravidla odsúhlasuje objednávateľ opravy. Aj pri zohľadnení 50% prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác podľa znalca nemal presiahnuť 46,5 hod. (31Nh reálny čas + 50% prirážka).

10. S poukazom na závery znaleckého dokazovania bol potom súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že zvyšok ceny diela v sume 7.788,48 Eur je cenou obvyklou v zmysle a že rozsah vykonaných prác zodpovedal tomuto druhu opravy vozidla. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného v písomnom podaní zo dňa 16.09.2019, v ktorom podrobným spôsobom zdôvodnil, ktoré položky uplatnené žalobcom vo faktúre č. OF2014118 nerozporuje a ktoré výslovne rozporuje, popiera. V nadväznosti na závery znaleckého dokazovania potom súd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia žalovaného za vecne správne a korešpondujúce jednak s vykonaným dokazovaním a jednak so závermi znaleckého posudku. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie diagnostiky a v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy (444,- Eur); nepreukázal tiež potrebu výmeny a repasu vstrekovačov (5.538,52 Eur); z dôvodu nepreukázania výstupov z diagnostiky nepreukázal ani opravu ovládania turbodúchadla (307,96 Eur) a celkový časový rozsah prác nezodpovedal reálnemu času na vykonanie úkonov (1.498,- Eur). Pokiaľ svedkovia - mechanici - uviedli rozsah prác na oprave vozidla tak ako tvrdil žalobca, tieto ich výpovede boli podľa súdu prvej inštancie zoslabené zistením znalca, že náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná je z technického hľadiska neprijateľná. Okrem toho bol súd prvej inštancie aj toho názoru, že žalobca jednak nepreukázal obvyklú cenu diela a jednak si uplatnil taký rozsah servisných úkonov, ktorý nezodpovedal reálnemu času vykonania servisných úkonov potrebných na opravu vozidla, aj keď technicky neudržiavaného. S poukazom na závery znaleckého posudku potom súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnené servisné úkony na oprave vozidla za neprimerané a navýšené o položky a úkony, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v menšom rozsahu.

11. Pokiaľ žalobca poukázal na časť znaleckého posudku, v ktorom znalec dospel k záveru, že konečná cena fakturovaných úkonov pri autorizovanom servise by bola 10.819,24 Eur bez DPH a žalobca si v konaní pôvodne uplatňoval nárok vo výške 11.455,69 Eur s DPH, súd prvej inštancie konštatoval, že znalec výslovne uviedol, že by tak bolo podľa kalkulácie „autorizovaného servisu“ pri použití výhradne „originálnych dielov“, pričom to platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. V konaní však bolo preukázané, že servis žalobcu nie je autorizovaným servisom a naopak, nebolo preukázané, že bola správne vykonaná diagnostika vozidla a že na základe tejto diagnostiky bol zvolený postup opravy vozidla. Žalobca nepredložil ani do súdneho spisu, ani znalcovi pred vykonaním znaleckého dokazovania (ani následne pri jeho výsluchu pred súdom) žiadny výstup z diagnostiky vozidla a v tomto smere ani nežiadal doplniť dokazovanie, hoci sám tvrdil, že diagnostiku mu vykonal technik zo SAD Zvolen. Keďže v konaní nebol predložený takýto dôkaz, ktorý by svedčil o oprávnenosti zvoleného postupu opravy vozidla, potom tvrdenia žalobcu o potrebe vykonania všetkých uplatnených servisných úkonov pri oprave vozidla považoval súd prvej inštancie za nepreukázané.

12. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu vo výške 7.788,48 Eur s príslušenstvom za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , a tak, že priznal žalovanému ako strane v spore prevažne úspešnej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 36 %. Zastavenie konania v časti istiny 3.667,21 Eur procesne pripísal súd prvej inštancie žalovanému, ktorý túto časť plnil po podaní žaloby na súd, t.j. žalobca bol v tejto časti úspešný, čo predstavovalo 32 %. To znamená, že žalobca mal v spore úspech 32 % a neúspech 68 % a naopak, žalovaný mal v spore úspech 68 % a neúspech 32 %. Po odpočítaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu (68 % - 32 %) mal žalovaný prevažný úspech v spore 36 %.

14. V zákonom stanovenej lehote proti tretej a štvrtej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie s tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tretej a v štvrtej výrokovej vete zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie sumy 7.788,48 Eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.788,48 Eur od 03.06.2014 do zaplatenia a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi i náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tretej a v štvrtej výrokovej vete zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si žalobca voči žalovanému požadoval a uplatňoval právo na zaplatenie trov odvolacieho konania.

15. Žalobca v odvolaní uviedol, že hoci namieta celkovú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje osobitne i za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom právneho štátu, princípom právnej istoty a princípom legitímnych očakávaní.

16. Žalobca s poukazom na ods. 45 a ods. 46 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že závery súdu prvej inštancie nemožno prijať, tieto nemajú ani oporu vo vykonanom dokazovaní, sú i vzájomne rozporné. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie prihliadal na závery znaleckého posudku L.. S. G. len v tvrdeniach a záveroch, ktoré svedčili v prospech žalovaného. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že od počiatku tvrdí, že na vozidle boli okrem iného realizované servisné úkony vo vzťahu k vstrekovačom. Má za to, že skutočnosť, že na vozidle boli realizované servisné úkony (demontáž, montáž, diagnostika/ testovanie, repasovanie a ďalšie) vo vzťahu k vstrekovačom, vyplynula i z vykonaného dokazovania. Žalobca poukázal na to, že zo Znaleckého posudku č. 6/2017, pokiaľ ide o vstrekovače vozidla vyplynulo, že firma Ekocar potvrdila vykonanie testu a opravy vstrekovačov používaných na vozidlo Astra pre firmu GALA servis, s.r.o. v období opravy vozidla. Hodnoty namerané na predložených protokoloch potvrdzujú nesprávnu činnosť vstrekovačov pred opravou, čo sa týka potreby výmeny dielov uvedených na faktúre, možno ju považovať z technického hľadiska za prijateľnú. Takmer všetky ND uvedené vo faktúre č. OF 2014118 sú potrebné na vykonanie pravidelnej údržby vozidla. Mimo náhradných dielov pravidelnej

údržby boli použité len vstrekovače, dýza AdBlue a čerpadlo sklápania kabíny. Servisné úkony vykonané na danom vozidle možno rozdeliť do 6 skupín tak, ako je uvedené v posudkovej časti. Ide o: a) práce spojené s bežnou údržbou (náplň a filtre, b) výmenu vstrekovačov, c) výmena komponentov, c) výmena komponentov systému AdBlue, d) čistenie palivovej súpravy, e) oprava ovládania turbodúchadla, f) výmena čerpadla kabíny. Žiadny z týchto úkonov nemožno označiť za nevhodný predaný typ vozidla. Použitie repasovaných vstrekovačov je pre daný typ vozidla dovolené. Vstrekovač pred montážou musí spĺňať tolerancie hodnôt ako nový vstrekovač.

17. Žalobca poukázal aj na to, že súčasne znalec na položenú otázku: „Určiť, či bolo testovanie vstrekovačov tak, ako to deklaruje navrhovateľ, skutočne vykonané certifikovanou skúšobňou oprávnenou vykonávať testovanie vstrekovačov značky BOSCH s platnou kalibráciou testu a odborne spôsobilou obsluhou“ odpovedal: „Áno spoločnosť Ekocar je autorizovanou skúšobňou, technik L.. N. uvedený na protokoloch je odborne spôsobilou osobou.“. Žalobca tvrdí, že zo znaleckého posudku jednoznačne a nad akékoľvek pochybnosti vyplynulo, že na vozidle boli realizované jednotlivé servisné úkony vo vzťahu k vstrekovačom vozidla. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa s vyššie uvedeným vysporiadal. Toto žalobca tvrdí vo vzťahu k tomu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vstrekovače ako vyplýva z protokolov pri diagnostike pred opravou nepracovali správne, že vstrekovače boli diagnostikované v autorizovanej skúšobni, že vstrekovače boli repasované (opravené v autorizovanej skúšobni a že vstrekovače, ako to vyplýva z protokolov po oprave následne pracovali správne). Žalobca má za to, že pokiaľ pred opravou boli vstrekovače vadné, pričom následne po ich oprave žiadne vady nevykazovali, potom je zrejmé, že žalobca uvedené úkony realizoval, pri oprave postupoval správne vzhľadom na to, že servisný úkon bol opodstatnený, vada bola odstránená, žalobcovi prislúcha i odmena. Žalobca poukázal i na to, že zo zákazkového listu č. 06052014 vyplýva, že na vozidle boli realizované úkony vo vzťahu k vstrekovačom vozidla. Rovnako poukázal i na výsluch svedkov na pojednávaní dňa 15.11.2019, konkrétne svedok N., svedok M. I., svedok M. Z., svedok O. Z.. Podľa žalobcu z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé ani to, akým spôsobom sa vysporiadal s výpoveďami svedkov, resp. z akého dôvodu neprijal/sa nezaoberal jednotlivými tvrdeniami vypočutých svedkov.

18. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani opravu ovládania termoslúchadla žalobca uviedol, že má za to, že tieto závery súdu prvej inštancie nemožno prijať, nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Žalobca rovnako poukázal na výpoveď svedkov M. I. a O. Z.. Žalobca tiež tvrdil, že zo znaleckého posudku jednoznačne a nad akékoľvek pochybnosti vyplynulo, že na vozidle boli realizované jednotlivé servisné úkony vo vzťahu k turbodúchadlu. Žalobca poukázal i na to, že zo zákazkového listu č. 06052014 vyplýva, že na vozidle boli realizované úkony vo vzťahu k turboslúchadlu. Podľa žalobcu z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa s uvedeným vysporiadal, resp. z akého dôvodu neprihliadal na výpovede jednotlivých svedkov.

19. Žalobca v odvolaní tiež tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na vozidle bola vykonaná aj diagnostika, uvedené vyplynulo z výpovedi svedkov N. G., M. I., M. Z. a O. Z.. Rovnako i v tejto súvislosti žalobca uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa s uvedeným vysporiadal, resp. z akého dôvodu neprihliadal na výpovede jednotlivých svedkov.

20. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v rámci svojho rozhodnutia nijakým spôsobom nezaoberal reálnym technickým stavom vozidla pred jeho opravou, pričom žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie stav vozidla nezohľadnil. Žalobca má za to, že z výpovede jednotlivých svedkov jednoznačne vyplynulo, že vozidlo bolo pristavené do servisu v katastrofálnom stave, nechodilo na servisné prehliadky, malo prekročený servisný interval, bolo zanedbané, v nádrži sa našiel „obal z keksíku“ a pod.. Žalovaný pritom v spore nepreukazoval a ani netvrdil, že by vozidlo bolo v zodpovedajúcom technickom stave, neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by vozidlo malo vykonané nejaké servisné prehliadky, nepredložil ani servisnú knihu vozidla, z ktorej by bolo možné vyvodiť, kedy boli na vozidle realizované servisné úkony/prehliadky. Ani znalec L.. S. G. pri vyhotovení znaleckého posudku nemal k dispozícii servisnú knižku vozidla, resp. inú dokumentáciu o vozidle, z ktorej by boli zrejmé predchádzajúce servisné zásahy/úkony/prehliadky. Z výsluchu znalca L.. S. G. na pojednávaní dňa 05.11.2019 vyplynulo, že znalcovi „žiadna dokumentácia o vykonaní údržby nebola predložená“. Osobitne v tejto súvislosti žalobca poukázal i na to, že z výsluchu svedka O.. O. vyplynulo, že vozidlo nebolo pravidelne servisované, stálo 8 mesiacov na poli, bolo nonstop pokazené. Osobitne žalobca uviedol i to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal namietanou skutočnosťou, že na vozidle bol upravený

stav odometra, t.j. počet najazdených km. Uvedená skutočnosť vyplýva i zo samotného znaleckého posudku znalca L.. S. G., kde vozidlo ku dňu 10.04.2013 vykazovalo počet najazdených km: stav počítadla: 90201 km, ku dňu 01.04.2014 bol evidovaný stav najazdených km: stav počítadla: 47033 km. Rovnako znalec uviedol, že „Na protokole z STK 01.04.2014 je uvedený stav km 47033, čo nezodpovedá skutočne najazdeným km.“ Žalobca tvrdí, že počet najazdených km má podstatný vplyv na stav každého vozidla, osobitne na stav predmetného vozidla, na ktorom neboli vykonané žiadne servisné prehliadky, resp. iná údržba.

21. V neposlednom rade žalobca v odvolaní poukázal, že pri „servisovaní“ vozidla postupoval výlučne podľa pokynov žalovaného. Aj samotný žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalovanému boli žalobcom na základe pokynu zamestnanca žalovaného poskytnuté služby opravy vozidla žalovaného. O všetkých úkonoch bol informovaný O.. O. s tým, že všetky servisné zásahy aj odsúhlasil. Osobitne žalobca poukázal i na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že O.. O. O. bol zamestnaný u žalovaného na pracovnej pozícii riaditeľa spoločnosti a poukázal pritom aj na , . Aj zo samotného výsluchu svedka O.. O. vyplynulo, že tento komunikoval ohľadom opravy vozidla so žalobcom. Žalobca mal preto za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky servisné zásahy/úkony žalovaný odsúhlasil. Osobitne žalobca poukázal na ust. a mal za to, že žalovaný tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, tieto je potrebné v spore považovať za nesporné a z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom sa s vyššie uvedeným vysporiadal.

22. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, SR aj Listiny základných práv a slobôd a osobitne poukázal na čl. 6 ods.1 Dohovoru, SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a . Tiež uviedol, že Európsky súd aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú, že dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia má veľký význam. Následne žalobca v odvolaní pomerne rozsiahlo cituje z rozhodnutí Ústavného súdu SR (sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ), ako aj Európskeho súdu s tým, že analyzovanie povinností súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax veľký význam. Ústavný súd SR má totiž právomoc preskúmať ústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov a už mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov práve z dôvodu, že sa súdy dostatočne nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné práva na spravodlivý proces. Tiež Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces preto, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania. Z judikatúry Európskeho súdu jednoznačne vyplýva, že súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi. Žalobca osobitne poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s prostriedkami procesného útoku žalobcu ohľadom skutočností, že všetky servisné úkony boli žalovaným odsúhlasené. Osobitne poukázal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku L.. S. G., z ktorých vyplynulo, že všetky servisné úkony, ktoré žalobca tvrdí, boli na vozidle vykonané a všetky realizované servisné úkony žalobcom na vozidla boli vhodné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s výpoveďami jednotlivých svedkov. Rozhodnutie tak podľa názoru žalobcu vykazuje i znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný. Pre podporu svojej argumentácie žalovaný uviedol i výňatok z textu komentára k od prof. JUDr. M.a O., PhD. a poukázal aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobca osobitne namietal i to, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s legitímnym očakávaním žalobcu v tom smere, akým postupom súd rozhodne a s akým obsahom rozhodnutia môže súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodnúť. Žalobca v konaní preukázal, že všetky jednotlivé servisné úkony boli žalobcom odsúhlasené a všetky servisné úkony na vozidle boli riadne vykonané. Žalobca zdôraznil, že právny štát vychádza z priority občana pred štátom a v tejto súvislosti poukázal na princípy právneho štátu, princíp právnej istoty a s nimi súvisiaci princíp legitímnych očakávaní a súvisiacu požiadavku na ochranu legálne nadobudnutých práv.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej tretej a štvrtej výrokovej vete potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalovanému v plnej výške.

24. Žalovaný uviedol, že žalobca požaduje od žalovaného plnenie, a preto musí uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalovaný konštatuje, že v prípade žalobcu sa tak nestalo. K nevykonaniu diagnostiky a jej nevyhnutnosti žalovaný uviedol, že Znalecký posudok č. 6/2017 v odpovedi na otázku č. 5 uvádza, že rozsah servisných úkonov nevyhnutný na uvedenie vozidla do prevádzky závisí predovšetkým od správne vykonanej diagnostiky. Žalobca tvrdí, že svedkovia potvrdili vykonanie diagnostiky. Žiadny zo svedkov však pri reálnom vykonávaní diagnostiky nebol. V konaní bolo preukázané, že servis žalobcu nie je autorizovaným servisom. Žalobca nepredložil žiadny výstup z diagnostiky vozidla a v tomto smere ani nežiadal doplniť dokazovanie. Tiež nebol predložený žiadny taký relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o oprávnenosti zvoleného postupu opravy vozidla. V konaní preto nebolo preukázané, že bola správne vykonaná diagnostika vozidla a že na základe tejto diagnostiky bol zvolený postup opravy vozidla. Jednostranné stanovenie rozsahu diela žalobcom vo faktúre preto nemôže samé o sebe zakladať nárok žalobcu na zaplatenie, ale tento rozsah je žalobca povinný preukázať, čo v rozsahu mimo vykonanej úhrady žalovaným neurobil. Znalec konštatuje, že oprava bola pravdepodobne vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na opravovanú vadu vplyv, čo však rozhodne nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, teda konanie efektívne a smerujúce k vykonaniu len tých úkonov, ktoré sú nevyhnutné na spojazdnenie vozidla.

25. K výmene a repasu vstrekovačov žalovaný uviedol, že znalec v posudku skonštatoval, že žalobcom predložené protokoly z testovania vstrekovačov neobsahujú všetky potrebné údaje na potvrdenie skutočnosti, že boli namontované v opravovanom vozidle a tiež uviedol, že žalobcom predložené protokoly o vykonaní testu vstrekovačov je možné považovať za ilustračné a nie je možné potvrdiť, že sa jedná o test vstrekovačov z predmetného vozidla. Pokiaľ žalobca argumentuje, že výmena vyplýva aj zo zákazkového listu č. 06052014, žalovaný uviedol, že zákazkový list je vyhotovený len konateľom žalobcu a bez akéhokoľvek podpisu zo strany žalovaného, preto nemožno z tohto dôkazného prostriedku vyvodzovať akékoľvek objektívne a relevantné závery v prospech žalobcu. Aj výpovede svedkov majú zväčša len popisný charakter, aké úkony sa pri takomto servisnom zásahu robia a teda, že si pamätajú, že vo vzťahu k vstrekovačom sa niečo robilo, avšak bez bližšej konkretizácie pre riadne osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností, oproti záverom znalca. Podľa žalovaného tak žalobca výmenu vstrekovačov relevantným spôsobom nepreukázal a tiež nepreukázal ani tú skutočnosť, či vôbec bolo potrebné vstrekovače vo vozidle meniť a ak áno, v akom počte. Znalec skonštatoval, že dôvodnom závady vozidla bola z technického hľadiska porucha systému AdBlue a pri správnej diagnostike vozidla by bola vykonaná kontrola tohto systému ešte pred výmenou vstrekovačov, čo sa však nestalo.

26. K oprave turbodúchadla žalovaný uviedol, že žalobca účelovo zavádza, pretože posudok hodnotí úkony z hľadiska celkovej fakturácie žalobcom a ich možnosti vykonania na vozidle, avšak nevyslovuje záver, či dané úkony vykonané aj reálne boli alebo nie. Uvedený záver môže konštatovať jedine súd, pričom tento svoj hodnotiaci záver vyslovil v rozhodnutí. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vzhľadom na nevykonanie diagnostiky nepreukázal potrebu opravy turbodúchadla. Vyriešenie tejto otázky je z prvotného hľadiska podstatnejšie ako to, či oprava skutočne vykonaná bola.

27. K stavu vozidla žalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že vozidlo na kontrole STK k 01.04.2014 bolo vyhodnotené ako spôsobilé. Žalobcovi bolo odovzdané na opravu 14.04.2014. Znalec uviedol, že náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná žalobcom je z technického hľadiska neprijateľná. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že na vozidle bol údajne upravovaný stav odometra, žalovaný uviedol, že znalec si bol tejto skutočnosti vedomý, a preto posudok vypracoval vo vzťahu k danému vozidlu so zohľadnením skutočnosti, ako by vozidlo malo najazdených 91207 km. Okrem toho, bez ohľadu na správnosť uvedenia počtu km, pracovisko STK vyhodnotilo v danom čase vozidlo ako spôsobilé a žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by relevantne a z odborného hľadiska mohol spochybniť závery pracoviska STK v Banskej Bystrici. Čo sa týka záverov svedkov vo vzťahu k vozidlu, tieto ich výpovede je nevyhnutné hodnotiť aj v kontexte vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 05.11.2019, ktorý k výpovediam svedkov konštatoval, že nákladné vozidlá typu predmetného vozidla sú robené do ťažkých podmienok a môžu sa tak nezainteresovaným osobám bez skúseností s takýmito vozidlami javiť zanedbané, avšak z toho nemožno vyvodiť záver, nakoľko nejde o autorizovaný servis, že predmetné vozidlo bolo nejakým spôsobom v extrémne zlom technickom stave.

28. K tvrdeniu žalobcu, že všetky servisné úkony odsúhlasil O.. O. O. žalovaný uviedol, že z jeho výsluchu nevyplynulo, že by servisné úkony odsúhlasil. Podľa jeho svedeckej výpovede nefunkčné

vozidlo zaniesol na základe dohody so svojim nadriadeným do servisu k žalobcovi, a keďže nie je automechanik závady nepopísal. Servisné úkony on neodsúhlasoval, pretože na to nemal oprávnenie. Aké servisné úkony boli pri oprave vozidla urobené uviesť nevedel. Podľa žalovaného žalobca účelovo vytrhol časť výsluchu svedka, avšak pri kompletnom prečítaní si výpovede svedka O.. O. je zrejmý záver, že servisné úkony neodsúhlasoval.

29. K argumentom žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že túto výhradu necháva na posúdenie odvolaciemu súdu. Pokiaľ však žalobca poukázal aj na to, že súd sa nevysporiadal so závermi znalca v znaleckom posudku, z ktorých podľa žalobcu vyplynulo, že všetky servisné úkony tvrdené žalobcom boli vykonané, toto tvrdenie žalovaný hodnotí ako účelové a nepravdivé, nakoľko táto konštatácia bola v znaleckom posudku uvedená k otázke posúdenia, či boli žalobcom vykonané servisné úkony vhodné, neznamená to však, že tieto úkony boli aj vykonané, pretože o tejto otázke rozhoduje výlučne súd a tento to vyhodnotil tak, že ich vykonanie alebo potreba ich vykonania preukázané neboli. Žalovaný konštatuje, že rozhodnutie obsahuje dostatok právnych záverov na základe všetkých tvrdení a dôkazných prostriedkov, ktoré boli vykonané v konaní.

30. Podľa žalovaného znalecký posudok potvrdil jeho tvrdenie, že výška ceny za vykonanie opravy vozidla tak, ako ju fakturoval žalobca, je neprimeraná a navýšená o položky a úkony, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v nižšom rozsahu. Žalobca si svoj nárok uplatňovaný v konaní stanovil jednostranne bez dohody so žalovaným a v zjavnom rozpore so zákonom. V takom prípade vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela podľa druhá veta , teda v obvyklom rozsahu, nie však v rozsahu, ktorý si sám jednostranne stanoví a ktorý je ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku v značnom rozsahu neoprávnene nadhodnotený. Znalecký posudok v odpovedi na otázku č. 5 uvádza, že rozsah servisných úkonov nevyhnutných na uvedenie vozidla do prevádzky závisí predovšetkým od správne vykonanej diagnostiky. Žalobca však výstup z diagnostiky nepredložil. Možno teda skonštatovať, že žalobca nepreukázal rozsah diela s dostatočnou určitosťou, a teda dohodu o samotnom plnení, čo je podstatnou náležitosťou pri zmluve o dielo. Jednostranné stanovenie rozsahu diela žalobcom vo faktúre preto nemôže samé o sebe zakladať nárok žalobcu na zaplatenie, ale tento rozsah je žalobca povinný preukázať, čo v rozsahu mimo vykonanej úhrady žalovaným neurobil. O neoprávnenosti žalobcom stanoveného rozsahu opravy vozidla svedčí aj ten fakt, že vozidlo bezprostredne pred pristavením k žalobcovi na opravu absolvovalo technickú a emisnú kontrolu s tým, že bolo spôsobilé na prevádzku. Pochybnosti o oprávnenosti rozsahu žalobcom vykonanej opravy vozidla preto viedli žalovaného k úhrade časti fakturovanej sumy, ktorú žalovaný považoval za akceptovateľnú a ktorú vykonal dňa 20.09.2019. Žalobca porušil svoje konanie s odbornou starostlivosťou a nepostupoval tak podľa príslušných ustanovení , na základe čoho požaduje od žalovaného cenu za vykonanie opravy v rozpore s ustanovením .

31. Dňa 01.07.2020 súd prvej inštancie žalobcovi ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a podľa mu umožnil vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. Písomnosti boli právnemu zástupcovi žalobcu ( ) doručené do elektronickej schránky dňa 14.07.2020. Žalobca sa nevyjadril.

32. V zákonom stanovenej lehote proti druhej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodu podľa . Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.667,21 Eur od 11.11.2017 do 19.09.2019, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

33. Žalovaný v odvolaní uviedol, že do omeškania so zaplatením sumy 3.667,21 Eur sa mohol dostať najskôr odo dňa 11.11.2017, omeškanie trvalo do 19.09.2019 (vrátane) a žalobca nemá nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko v čase realizácie úkonu/ úkonov, za ktorý si paušál uplatňuje, žalovaný nebol v omeškaní. Žalovaný poukázal na ustanovenie prvá a posledná veta, a , a . Uviedol, že podľa dlhodobo pred a počas celého konania prezentovaných a konzistentných tvrdení žalovaného, žalobca nevedel uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní jednotlivých zložiek svojho nároku a v ich oprávnenosti. Žalobca si od počiatku uplatňoval neprimeraný nárok v prehnane nadhodnotenej

sume, ktorá bola navýšená o položky a úkony, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v nižšom rozsahu, ako sa v konaní preukázalo znaleckým dokazovaním. Žalobca uvedený nárok uplatňoval dlhodobo aj napriek tomu, že sám žalovaný ešte pred začatím konania žalobcovi predložil Odborné vyjadrenie č. 66/2004 zo dňa 07.11.2014 súdneho znalca L.. Haracha, ktorý konštatoval, že je možné vysloviť vážne podozrenie, že výška nákladov, ktoré servis uviedol v účtovnom doklade, nezodpovedá nákladom, ktoré sú bežné pri odstraňovaní poruchy takéhoto charakteru, deklarovaný servisný úkon je nadhodnotený a faktúra č. OF 2014118 je nepreskúmateľná, nakoľko neobsahuje označenie katalógových položiek materiálov a servisných úkonov a celkový čas servisného zásahu nezodpovedá charakteru a rozsahu opravy a je z technického hľadiska neprijateľný.

34. Žalovaný poukázal v odvolaní na to, že z konania žalobcu nadobudol podozrenie, že žalobca sa chce na jeho úkor obohatiť, čo sa v konaní napokon znaleckým posudkom L.. S. G. potvrdilo. Preto je žalovaný toho názoru, že sa mohol dostať do omeškania najskôr dňom 11.11.2017, ktorý je prvým dňom po dni, kedy mu bol zo strany konajúceho súdu doručený znalecký posudok L.. S. G., ktorého závery vychádzali zo súčinnosti poskytnutej žalobcom a na základe ktorého bolo možné ustáliť riadne a oprávnene plnenie zo strany žalobcu voči žalovanému. Do tohto momentu žalovaný nemohol byť v omeškaní, pretože práve žalobca bol v omeškaní voči žalovanému, pretože mu neposkytol relevantnú súčinnosť na to, aby si mohol splniť svoj dlh voči nemu. Je totiž v rozpore s princípom právnej istoty a konania osoby vykonávajúcej funkciu štatutárneho orgánu žalovaného konať prevenčne a s odbornou starostlivosťou, požadovať a vykonať úhradu nezdôvodneného a nepodloženého nároku tak, ako tomu bolo v predmetnom konaní. Žalovaný konal zodpovedne a prevenčne s poukazom na , ako aj s poukazom na až 7 . Sám žalobca predložil k späťvzatiu žaloby doklad, podľa ktorého bola suma vo výške 3.667,21 Eur pripísaná na jeho účet dňa 20.09.2019, a preto sa omeškanie skončilo týmto dňom a žalobcovi za tento deň neprináleží nárok na úrok z omeškania. Nakoľko žalovaný sa do omeškania dostal až dňa 11.11.2017, základná úroková sadzba ECB bola 0,00 %, a preto výška zákonného úroku z omeškania je 9 % ročne. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá nárok ani na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože v čase realizácie úkonu, za ktorý si ju uplatňuje, bol v omeškaní práve on a nie žalovaný.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o určení začiatku omeškania žalovaného považuje za vecné a zákonné. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odpore zo dňa 13.05.2015 uviedol, že je ochotný zaplatiť cenu v zmysle príslušných ustanovení , pričom za takúto cenu považoval sumu vo výške 3.818,56 Eur, t.j. je nepochybné, že žalovaný z jeho strany už v tom čase považoval túto cenu za obvyklú za vykonané dielo. Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú preto v rozpore s jeho tvrdením v podanom odpore. Bez ohľadu na uvedené žalobca v plnom rozsahu poukazuje na svoje odvolanie s tým, že dielo vykonal riadne a včas, preto sa žalobca nedostal/nemohol dostať do omeškania.

36. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca zavádzajúco zjednodušuje a účelovo vykladá argumentáciu žalovaného uvedenú nielen v odpore žalovaného. Žalovaný spresňuje, že v podanom odpore uviedol, že považuje za oprávnenú cenu maximálne 1/3 fakturovanej sumy, teda sumu 3.818,56 Eur vrátane DPH a vyjadril ochotu túto aj zaplatiť v prípade, ak nadhodnotená faktúra bude dobropisovaná a žalobca vystaví novú faktúru s primeranou cenou, čo sa nestalo. Z takejto argumentácie preto rozhodne nemožno usudzovať na to, že by žalovaný túto sumu bez ďalšieho akceptoval.

37. Dňa 11.08.2020 súd prvej inštancie žalobcovi doručoval odvolaciu repliku žalovaného s tým, že podľa môže podať vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia. Písomnosti boli právnemu zástupcovi žalobcu ( ) doručené do elektronickej schránky dňa 28.08.2020. Žalobca sa nevyjadril.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.12.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

39. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

40. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný v ústnej forme uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo, ktorým bola oprava a servis motorového vozidla zn. IVECO ASTRA, EČV: BB585EJ. Sporná nebola ani skutočnosť, že cenu diela fakturoval žalobca faktúrou č. OF2014118 zo dňa 26.05.2014 v sume 11.455,69 Eur.

41. Uznesením č. k. -88 zo dňa 27.06.2016 v spojení s uznesením č. k. -97 zo dňa 02.06.2017 súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie a úlohou znalca bolo odpovedať na otázky navrhnuté stranami sporu. Znalec L.. S. G. vo vypracovanom Znaleckom posudku č. 6/2017 zo dňa 15.10.2017 uviedol, že výška nákladov na opravu zodpovedá nákladom podľa kalkulácie autorizovaného servisu pri použití výhradne originálnych dielov. To platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. Na vozidle bola vykonaná technická a emisná kontrola autorizovaným pracoviskom STK v Banskej Bystrici dňa 01.04.2014 s výsledkom: spôsobilé. Žiadny problém s brzdami = vzduchová sústava, žiadny problém s emisiami = palivová sústava. Dňa 03.04.2014 bola vykonaná kontrola záznamového zariadenia a v rámci kontroly aj kontrola obmedzovača rýchlosti na 90km/h = žiadny problém s nedostatočným výkonom. Čo sa týka potreby výmeny dielov uvedených na faktúre, možno ju považovať z technického hľadiska za prijateľnú. Takmer všetky náhradné diely uvedené na faktúre č. OF2014118 sú potrebné na vykonanie pravidelnej údržby vozidla; mimo náhradných dielov pravidelnej údržby boli použité len vstrekovače, dýza AdBlue a čerpadlo sklápania kabíny. K rozsahu servisných úkonov uviedol, že rozsah servisných úkonov nevyhnutný na uvedenie vozidla do prevádzky závisí predovšetkým od správne vykonanej diagnostiky. Žiadny výstup z diagnostiky nebol dodaný objednávateľovi opravy na potvrdenie postupu opravovne. Opravovňa nedisponuje diagnostickým zariadením pre dané vozidlo; do doby vypracovania posudku nebol doložený výstup z diagnostiky, ktorá mala byť vykonaná externým dodávateľom, ani na vyžiadanie znalca. Znalec preto konštatoval, že zvolený postup opravovne nezaručuje vykonanie úkonov nevyhnutných na uvedenie vozidla do prevádzky s maximálnou efektivitou. Servisné úkony vykonané na danom vozidle rozdelil znalec do 6-tich skupín, a to: a/ práce spojené s bežnou údržbou (náplne a filtre), b/ výmenu vstrekovačov, c/ výmenu komponentov systému AdBlue, d/ čistenie palivovej sústavy, e/ oprava ovládania turbodúchadla, f/ výmena čerpadla kabíny. Žiadny z týchto úkonov nemožno označiť za nevhodný pre daný typ vozidla. Použitie repasovaných vstrekovačov je pre daný typ vozidla dovolené; vstrekovač pred montážou musí spĺňať tolerancie hodnôt ako nový vstrekovač. K otázke ceny za opravené vstrekovače sa znalec vyjadril tak, že posúdenie ceny 578,70 Eur bez DPH fakturovanej žalobcom z hľadiska primeranej marže nie je otázka pre technického znalca. O akceptovaní ceny rozhoduje objednávateľ opravy. Znalec tiež uviedol, že testovanie vstrekovačov bolo vykonané autorizovanou skúšobňou. K otázke, či zodpovedá časový rozsah jednotlivých servisných úkonov žalobcu podľa faktúry č. OF2014118 časovým normám, ktoré udáva výrobca vozidla pre vykonávanie opráv, znalec uviedol, že nie, časový rozsah úkonov, ktoré je možné porovnať s normovanými časmi nezodpovedá časovým normám výrobcu pre dané vozidlo. Vzhľadom na to, že nebola doložená diagnostika vozidla, nie je možné stanoviť rozsah úkonov, ktoré by boli nevyhnutné na uvedenie vozidla do prevádzky. Podľa znalca, cena za vykonanie fakturovaných úkonov autorizovaným servisom pri použití výhradne originálnych dielov predstavuje sumu celkom 10.819,24 Eur bez DPH. V závere svojho znaleckého posudku sa znalec k poslednej otázke, či vie uviesť aj iné okolnosti zistené pri znaleckom dokazovaní potrebné pre toto súdne konanie, vyjadril tak, že vozidlo bolo pred pristavením do servisu kontrolované na STK s výsledkom spôsobilé. Vozidlo sa pri emisnej kontrole podrobuje skúške pri maximálnych otáčkach motora, preto nie je technicky prijateľné, že ju absolvovalo pri nedostatočnom výkone a nepravidelnom chode motora. Náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy, ako bola vykonaná servisom žalobcu, je z technického hľadiska neprijateľná. Vzhľadom na to, že chýba výstup z diagnostiky, je možné predpokladať, že oprava (slabý výkon motora) bola vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon vplyv. Tento spôsob však nie je efektívny a môže dôjsť k vykonaniu úkonov, ktoré nie sú nevyhnutné pre spojazdnenie vozidla. Znalec považoval účtovanie 137 hodín a troch paušálnych úkonov za uvedený rozsah prác na faktúre č. OF2014118 z technického hľadiska za neprijateľné. Neštandardné úkony nad rámec bežnej údržby ako čistenie, obtiažna demontáž a podobne, ktoré zohľadňujú sťažené podmienky pri neudržiavanom vozidle v objeme 30-50 % štandardných časov spravidla odsúhlasuje objednávateľ

opravy. Aj pri zohľadnení 50% prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác nemal presiahnuť 46,5 hod. (31Nh reálny čas + 50% prirážka).

42. Podaním zo dňa 16.09.2019 žalovaný uviedol, že dňa 16.09.2019 vykonal v prospech žalobcu úhradu v celkovej výške 3.667,21 Eur s DPH, ktorá pripadá výlučne na tie položky podľa faktúry č. OF2014118 zo dňa 26.05.2014, ktoré žalovaný po vykonanom dokazovaní v konaní nerozporuje. Žalovaný neuznáva položku č. 19 v celkovej hodnote 444,- Eur s DPH (vykonanie diagnostiky), pričom skutočné vykonanie tohto úkonu, a teda poskytnutie plnenia nebolo preukázané. Žalovaný neuznáva položky č. 15, 24, 40 až 47 a 62 v celkovej hodnote 5.538,52 Eur s DPH (výmena a repas vstrekovačov), pričom žalobca nepreukázal tú skutočnosť, či vôbec bolo potrebné vstrekovače vo vozidle vymeniť a v akom počte a nepreukázal ani ich skutočnú výmenu. Žalovaný taktiež neuznáva položky č. 59, 61 v celkovej hodnote 307,96 Eur s DPH (oprava ovládania turbodúchadla) z dôvodu nevykonania diagnostiky. Napokon žalovaný neuznáva položku č. 26 (celkový časový rozsah prác) a tiež časový rozsah ostatných servisných úkonov z hľadiska ich časového trvania spolu v celkovej hodnote 1.498,- Eur s DPH. K položke č. 26 žalovaný uvádza, že nevie čo znamená tento úkon a považuje ho za neoprávnený, keďže všetky úkony servisnej prehliadky sú rozpísané po položkách; uvedené konštatoval aj znalec na strane 22 posudku; k ostatným časovým položkám - celkový čas podľa faktúry 131 hod. považuje žalovaný za neoprávnený, resp. sporný čas v zmysle posudku - celkovo 47,5 hod.. Podľa názoru žalovaného, ak účtovaný časový rozsah trvania prác by podľa posudku nemal presiahnuť 46,5 hod. (oproti 131 hod.), je možné pomerovo dospieť k prepočtovému koeficientu 0,3551 na stanovenie času primeraného na vykonanie ostatných servisných úkonov, ktoré nie sú v zmysle posudku rozporované. Preto 131 hod. - 47,5 hod. = 83,5 hod. x 0,355 = 30 (zaokrúhlene). Preto zo zostatku 83,5 hod. považuje žalovaný v zmysle posudku na základe prepočtového koeficientu ako oprávnených 30 hod. a ako neoprávnených 53,5 hod., ktoré po vynásobení hodinovou sadzbou servisu vrátane DPH predstavujú sumu 1.498,- Eur.

43. V konaní na súde prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie aj výpoveďami svedkov N. G., M. I., M. Z., O. Z., O.. O. O. a došlo aj ku výsluchu L.. S. G., ku ktorým skutkovým zisteniam sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

44. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

45. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

46. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

47. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcom a uvedených v odvolaní žalovaným a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav obstojí a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil vady procesných podmienok, ani porušenie práva na spravodlivý proces alebo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

48. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dopĺňa nielen ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ale podľa sa zaoberá aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal.

49. Pojmovým znakom zmluvy o dielo podľa je odplatné zhotovenie diela, pričom dielom sa rozumie aj vykonanie dohodnutej opravy určitej veci. Pre platné uzatvorenie zmluvy o

dielo sa nevyžaduje písomná forma, avšak zmluvné strany sa musia dohodnúť na podstatných častiach zmluvy, ktorými sú určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Zmluvu o dielo môžu strany uzatvoriť aj bez dohody o cene alebo spôsobe jej určenia a to vtedy, ak v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Ak nie je cena dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, podľa in fine objednávateľ je povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

50. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol servis a oprava motorového vozidla ev. č. BB585EJ. Sporná nebola ani skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo bez dohody o cene alebo spôsobe jej určenia.

51. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že pri oprave a servise vozidla vykonal úkony v rozsahu a druhu uvedenom vo faktúre č. OF2014118. Žalovaný sa bránil tvrdením, že cenu považuje za neprimerane vysokú a nadhodnotenú, nezodpovedá obvyklým cenám za porovnateľnú opravu a za primeraný a účelný nepovažoval ani rozsah vykonaných prác, nakoľko niektoré práce boli vykonané bez skutočnej a opodstatnenej potreby ich vykonania.

52. Súd prvej inštancie na návrh strán sporu nariadil vo veci znalecké dokazovanie a po jeho vykonaní žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.667,21 Eur s tým, že ide o úhradu nespornej časti uplatňovaného nároku. Žalovaný pritom vyslovene uviedol, že rozporuje vykonanie diagnostiky v celkovej hodnote 444,- Eur, výmenu a repas vstrekovačov v celkovej hodnote 5.538,52 Eur, opravu ovládania turbodúchadla v hodnote 307,96 Eur a celkový časový rozsah prác v hodnote 1.498,- Eur. Hoci žalovaný ako dlžník čiastočne splnil svoj záväzok, toto plnenie nemalo účinky uznania zvyšku dlhu podľa , keďže žalovaný pri poskytnutí úhrady výslovne uviedol, že uhrádza nespornú časť uplatňovaného nároku, a teda nebolo možné usudzovať, že plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku. Pretože nedošlo k vzniku vyvratiteľnej domnienky o tom, že záväzok žalovaného v zostávajúcej časti existuje, a teda na žalovaného sa nepreniesla dôkazná povinnosť o neexistencii záväzku, v konaní zostala zachovaná povinnosť žalobcu preukázať dôvodnosť nároku v zostávajúcej časti ceny diela, t.j. vo výške 7.788,48 Eur. Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 11.04.207). 53. Súd prvej inštancie dospel v konaní k záveru, že žalobca nepreukázal vykonanie diagnostiky a v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy, nepreukázal tiež potrebu výmeny a repasu vstrekovačov, z dôvodu nepreukázania výstupov z diagnostiky nepreukázal ani opravu ovládania turbodúchadla a celkový časový rozsah prác nezodpovedal reálnemu času na vykonanie úkonov.

54. Žalobca v podanom odvolaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, mal za to, že tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie prihliadal na závery znaleckého posudku L.. S. G. len v tvrdeniach a záveroch, ktoré svedčili v prospech žalovaného. Podľa žalobcu zo znaleckého posudku jednoznačne a nad akékoľvek pochybnosti vyplynulo, že na vozidle boli realizované jednotlivé servisné úkony vo vzťahu k vstrekovačom vozidla, servisné úkony vo vzťahu k turbodúchadlu vozidla a z vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami tiež vyplynulo, že na vozidle bola vykonaná aj diagnostika.

55. Základné povinnosti strán zmluvy o dielo sú upravené v ustanovení , z ktorého vyplýva aj povinnosť zhotoviteľa vykonávať dielo samostatne, riadne, odborne, na svoje náklady a nebezpečenstvo. Prvok samostatnosti sa primárne odvodzuje z vymedzenia podnikania ( ) a explicitnej úpravy v ustanovení . Samostatnosť pri vykonávaní diela zároveň nevylučuje oprávnenia objednávateľa najmä pri kontrole spôsobe vykonávania diela, spôsob realizácie tohto oprávnenia závisí od charakteru diela a jeho výsledku, spôsobu organizácie práce v podniku zhotoviteľa a pod.. Zo samostatnosti zhotoviteľa vyplýva zodpovednosť za odborný postup vo všetkých súvislostiach, ktoré je možné subsumovať pod odbornú starostlivosť podnikateľa. Zákon koncentruje prvok samostatnosti a odbornosti tým, že pre relevanciu príkazov objednávateľa ustanovuje výslovný prejav vôle zhotoviteľa obsahujúci záväzok zhotoviteľa zachovávať pokyny objednávateľa. Napriek platnému záväzku s takýmto obsahom je zhotoviteľ povinný s odbornou starostlivosťou preveriť pokyny objednávateľa a notifikovať ich nedostatky tak, ako to

upravuje (porovnaj Patakyová, M. a kol. , Komentár, 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1427).

56. Od žalobcu ako zhotoviteľa sa preto vyžadovala potrebná miera odbornosti pri vykonávaní opravy a servisu motorového vozidla žalovaného, pod ktorú spadá aj zvolenie správneho postupu pri zhotovovaní a vykonávaní diela. Pri oprave motorového vozidla je bežným štandardom, že sa vykonáva tzv. diagnostika ako cielený postup, ktorý vedie k odhaleniu a zisteniu závady na vozidle a ktorý umožňuje zvoliť efektívny a účelný postup pri odstraňovaní zistenej závady. Žalobca síce tvrdil, že na danom vozidle diagnostika vykonaná bola, a to technikom z SAD Zvolen, čo uviedol štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 05.11.2019, hmotne zachytený výsledok z diagnostiky však žalobca v konaní ako dôkaz neoznačil, ani nepredložil. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na výpovede svedkov, ktorými podľa žalobcu vykonanie diagnostiky preukázané bolo, podľa odvolacieho súdu vykonané výpovede svedkov nie je možné vyhodnotiť ako spôsobilé na preukázanie tvrdenia, že na vozidle diagnostika vykonaná bola a najmä s akým výsledkom, teda aký postup a spôsob opravy mal byť správne a účelne na vozidle vykonaný. Podľa dôkazy súd hodnotí nielen každý jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami, teda v danom prípade najmä zrakom, t.j. či svedkovia pri vykonávaní diagnostiky boli prítomní, resp. vykonávanie diagnostiky alebo hmotne zachytený výstup z diagnostiky videli. Takéto skutočnosti a tvrdenia však v svedeckej výpovedi žiadny zo svedkov neuviedol. Zamestnanec žalobcu M. I. síce uviedol, že na vozidle žalovaného sa viackrát robila diagnostika, zamestnanec žalobcu M. Z. uviedol, že sa mu vidí, že na vozidle svietila chyba motora, ale to sa už čítalo diagnostikou a zamestnanec žalobcu O. Z. uviedol, že na začiatku sa zisťovali niektoré závady, robila sa diagnostika, avšak ani jeden zo zamestnancov žalobcu neuviedol, že pri reálnom vykonávaní diagnostiky bol prítomný alebo že priamo videl, že diagnostika vykonávaná bola alebo že videl výstup z diagnostiky. Obdobne svedok N. G., ktorý podľa svojej výpovede bol pozvaný nastaviť na vozidle ventily a vstrekovače, síce na otázku, či bola vykonaná diagnostika odpovedal, že áno a na otázku, z čoho pri servisnom úkone vychádzal, z akých postupov, odpovedal, že na podnet diagnostiky, lebo sa zistí, že ho niekto prizval, že zistili diagnostikou, že je tam závada, opäť však nešlo o priame tvrdenie svedka o tom, že pri vykonávaní diagnostiky bol prítomný alebo vykonávanie diagnostiky osobne videl, resp. videl výstup z diagnostiky. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní vykonanie diagnostiky nepreukázal, a teda nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 444,- Eur titulom ceny diagnostiky nebol dôvodný.

57. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s výpoveďami svedkov, resp. z akého dôvodu neprihliadal na výpovede jednotlivých svedkov, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v ods. 17 a ods. 18 odôvodenia rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, pričom uviedol správne skutkové zistenia, že hoci svedok N. G. uviedol, že na vozidle bola vykonaná diagnostika, nepamätal si na podklady z diagnostiky a svedkovia M. I., M. Z. a O. Z. zhodne tvrdili, že na vozidle na základe diagnostiky bola vykonaná oprava, avšak ani jeden z nich diagnostiku nevykonával. Súd prvej inštancie sa teda v napadnutom rozhodnutí s výpoveďami svedkov vysporiadal.

58. Od preukázania vykonania diagnostiky záviselo aj preukázanie skutočnosti, či žalobcom zvolený postup vykonávania opravy vozidla bol správny a teda, či skutočne na dosiahnutie opravy vozidla najskôr bolo potrebné vykonať repas alebo výmenu vstrekovačov, následne opravu turbodúchadla a napokon nastavenie systému AdBlue. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pred nariadením znaleckého dokazovania súd prvej inštancie stranám umožnil oznámiť otázky, ktoré majú byť položené súdnemu znalcovi, čo vyplýva z uznesenia o odročení pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 29.03.2016. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.04.2016 navrhol, aby znalec posúdil výšku nákladov na opravu vozidla vzhľadom na technický stav vozidla pred odovzdaním do opravy (vyplývajúci minimálne zo súdneho spisu, ak nebude možné zistiť ohliadkou vozidla), nie iba ohľadom na samotnú faktúru; posúdil pravdepodobný technický stav vozidla pred opravou za predpokladu, že vozidlo sa od jeho výroby (2008) do prijatia do servisu (14.04.2014) nezúčastnilo žiadnej servisnej (garančnej) prehliadky a uviedol iné okolnosti zistené pri znaleckom dokazovaní dôležité pre konanie. Súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nariadil uznesením č. k. -88 zo dňa 27.06.2016 v spojení s uznesením č. k. -97 zo dňa 02.06.2017 a žalobcom navrhnuté otázky boli vo výroku uznesenia uvedené pod č. 1, 2 a 12. Ostatné úlohy uložené

znalcovi boli premietnuté v otázkach, ktoré navrhol žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.04.2016.

59. Znalec v závere znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 12, teda v odpovedi na otázku navrhnutú žalobcom, aby uviedol prípadne aj iné okolnosti zistené pri znaleckom dokazovaní potrebné pre toto súdne konanie uviedol, že: „Vozidlo bolo pred pristavením do servisu kontrolované na STK s výsledkom spôsobilé. Vozidlo sa pri emisnej kontrole podrobuje skúške pri maximálnych otáčkach motora, preto nie je technicky prijateľné, že ju absolvovalo pri nedostatočnom výkone a nepravidelnom chode motora. Náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná Gala servisom je z technického hľadiska neprijateľná. Vzhľadom na to, že chýba výstup z diagnostiky je možné predpokladať, že oprava (slabý výkon motora) bola vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon vplyv. Tento spôsob však nie je efektívny a môže dôjsť k vykonaniu úkonov, ktoré nie sú nevyhnutné pre spojazdnenie vozidla. Svedčí o tom aj vykonanie posledných úkonov súvisiacich so systémom znižovania emisií AdBlue. Po výmene vstrekovača AdBlue malo vozidlo dostatočný výkon. Je z technického hľadiska prijateľné, že nedostatočný výkon mohol spôsobiť práve poškodený vstrekovač AdBlue. Pri jeho nesprávnej funkcii pracuje motor v núdzovom režime a vozidlo nejde na plný výkon. To korešponduje aj s vyjadreniami Gala servisu, kedy vozidlo ani po výmene vstrekovačov nebolo z hľadiska výkonu funkčné. To znamená, závada uvedená na zákazkovom liste pri príjme do opravy „nemá ťah ani výkon“ nebola odstránená výmenou, resp. opravou vstrekovačov. Porucha systému AdBlue je z technického hľadiska prijateľná pre nedostatočný výkon motora a zodpovedá aj náhlej zmene stavu vozidla vo veľmi krátkej dobe od vykonania kontroly na STK do pristavenia vozidla do servisu. Pri správnej diagnostike by bola vykonaná kontrola systému AdBlue ešte pred výmenou vstrekovačov. Až po oprave tohto systému by opravovňa pristúpila k možnej výmene/oprave vstrekovačov a oprave ovládania turbodúchadla za predpokladu, že by porucha nebola už odstránená. Ak aj bola zanedbávaná pravidelná údržba neznamená to, že úkony pri napr. výmene prevádzkových kvapalín sa predlžujú niekoľko násobne. Výplach sa vykonáva s použitím novej náplne oleja, zahriatím a jej vypustením. Následne sa použije nová olejová náplň. Toto by sa dalo doložiť uvedením dvojnásobného množstva náplní oproti predpísanému množstvu. Na faktúre č. OF2014118 tomu tak nie je. Rovnako chýba iný materiál použitý na riedenie náplní. Z tohto dôvodu je možné predpokladať, že sa jednalo len o štandardnú výmenu olejových náplní a filtrov. Na faktúre č. OF2014118 chýba materiál „patrona vysusaca“, ktorej výmena je uvedená v pracovných činnostiach pol.33 faktúry. Na faktúre č. OF2014118 je položka 62 „repas piestov vstrekovačov“ v trvaní 6 hod. uvedená neoprávnene. Repas vykonala firma Ekocar Námestovo. Na faktúre č. OF2014118 je uvedená položka 28 „servisná prehliadka“ v trvaní 2,5 hod., pričom úkony servisnej prehliadky sú rozpísané vo faktúrach po položkách. V posudkovej časti je uvedený reálny čas 31 hod. na vykonanie úkonov ako vo faktúre č. OF2014118 za predpokladu primeraného stavu vozidla. Účtovanie 137 hod. a 3 paušálnych úkonov za uvedený rozsah prác na faktúre č. OF2014118 je z technického hľadiska neprijateľné. Neštandardné úkony nad rámec bežnej údržby ako čistenie, obtiažna demontáž a podobne, ktoré zohľadňujú sťažené podmienky pri neudržiavanom vozidle v objeme 30-50 % štandardných časov spravidla odsúhlasuje objednávateľ opravy. Aj pri zohľadnení 50 % prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác nemal presiahnuť 46,5 hod (31 Nh reálny čas + 50 % prirážka). Na kontrole z STK 01.04.2014 je uvedený stav km 47033, čo nezodpovedá skutočne najazdeným km“.

60. Znalec je osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti a vedomosti a bol to znalec, ktorý práve na otázku navrhnutú žalobcom ako záver vyslovil, že „vzhľadom k tomu, že chýba výstup z diagnostiky, je možné predpokladať, že oprava (slabý výkon motora) bola vykonaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon vplyv, tento spôsob však nie je efektívny a môže dôjsť k vykonaniu úkonov, ktoré nie sú nevyhnutné pre spojazdnenie vozidla“. Bolo preto na žalobcovi, aby svojimi dôkazmi závery znalca vyvrátil alebo aspoň oslabil, čo sa však žalobcovi v konaní na súde prvej inštancie nepodarilo, keďže žalobca vykonanie diagnostiky nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie skutočnosti, že ním zvolený postup a spôsob vykonávania opravy bol účelný a efektívny. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal správnosť zvoleného postupu opravy, a teda potrebu vykonania všetkých uplatnených servisných úkonov pri oprave, čím nepreukázal potrebu výmeny a repasu vstrekovačov a ani opravy turbodúchadla.

61. Ustanovenie in fine ukladá objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo. Vozidlo žalovaného bolo dané na opravu a servis s tým, že „vozidlo má nepravidelný chod motora, nemá ťah a stráca výkon“. Podľa odvolacieho súdu

však porovnateľným dielom nie je možné rozumieť vykonanie akejkoľvek opravy, výsledkom ktorej by bolo, že vozidlo bude mať pravidelný chod motora, požadovaný ťah a výkon. Za porovnateľné dielo je potrebné považovať len vykonanie opravy v rozsahu a druhu efektívnom a účelnom k odstráneniu poruchy vozidla, keď ako vo vyjadrení k odvolaniu správne uviedol aj žalovaný, konaním s odbornou starostlivosťou je konanie efektívne a smerujúce k vykonaniu len tých úkonov, ktoré sú nevyhnutné na spojazdnenie vozidla.

62. Pretože žalobca nepreukázal, že ním zvolený postup opravy vozidla bol správny, účelný a efektívny a keďže podľa znalca „pri správnej diagnostike by bola vykonaná kontrola systému AdBlue ešte pred výmenou vstrekovačov a až po oprave tohto systému by opravovňa pristúpila k možnej výmene/ oprave vstrekovačov a oprave turbodúchadla za predpokladu, že by porucha nebola už odstránená“, za porovnateľné dielo v posudzovanej veci bolo potrebné vyhodnotiť len vykonanie servisu a opravy v rozsahu prác spojených s bežnou údržbou (náplne a filtre), čistením palivovej sústavy, výmenou čerpadla kabíny a výmenou komponentov systému AdBlue. Výmenu, resp. opravu vstrekovačov a opravu ovládania turbodúchadla nebolo možné v posudzovanej veci vyhodnotiť ako vykonanie porovnateľného diela, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 5.538,52 Eur titulom ceny za výmenu a repas vstrekovačov a v časti o zaplatenie sumy 307,96 Eur titulom ceny za opravu ovládania termodúchadla nebol dôvodný. 63. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že pre posúdenie sporu bolo irelevantné, či žalobca výmenu, resp. opravu vstrekovačov a opravu ovládania turbodúchadla vykonal, rozhodujúce bolo, že v konkrétnych okolnostiach danej veci tieto úkony nezodpovedali definícii porovnateľného diela, za ktoré by žalovanému mala vzniknúť povinnosť zaplatiť obvyklú cenu, a preto odvolací súd ani nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu v odvolaní, že tieto úkony vykonal. Napokon, aj súd prvej inštancie nedospel k záveru, že výmena, resp. oprava vstrekovačov a oprava ovládania turbodúchadla vykonané neboli, ale dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal potrebu ich vykonania. V tomto kontexte sú preto nerozhodné výpovede svedkov o tom, že tieto úkony vykonali a neobstojí ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie prihliadal na závery znaleckého posudku L.. S. G. len v tvrdeniach a záveroch, ktoré svedčili v prospech žalovaného. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z tých záverov znaleckého dokazovania, ktoré boli pre vec relevantné a ostatné zistenia a závery znalca týkajúce sa či už vykonania testu a opravy vstrekovačov spoločnosťou Ekocar, vyhodnotenia nevyhnutnosti výmeny jednotlivých dielov vozidla deklarovaných vo faktúre žalobcu, vyhodnotenia vhodnosti servisných úkonov zvolených žalobcom a pod., boli pre vec nerozhodujúce, a to práve z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že diagnostiku vykonal a že na základe tejto diagnostiky zvolil správny postup opravy vozidla.

64. Žalobca síce odvolaním napadol celý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, pokiaľ však šlo o nárok v časti sumy 1.498,- Eur ako nepreukázaný reálny čas potrebný na vykonanie opravy a servisu vozidla, konkrétne odvolacie dôvody a tvrdenia na ich preukázanie žalobca neuviedol. Znalec pritom ako záver tiež vyslovil, že „účtovanie 137 hod. a 3 paušálnych úkonov za uvedený rozsah prác na faktúre č. OF2014118 je z technického hľadiska neprijateľné a aj pri zohľadnení 50 % prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác nemal presiahnuť 46,5 hod (31 Nh reálny čas + 50 % prirážka)“.

65. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nijakým spôsobom nezaoberal reálnym technickým stavom vozidla pred jeho opravou a stav vozidla nezohľadnil, odvolací súd uvádza, že samotný žalobca ani len neuviedol, aký vplyv na vykonanie servisu a opravy vozidla a na postup žalobcu mala, resp. mohla mať skutočnosť, že vozidlo nebolo servisované alebo skutočnosť, že na vozidle mal byť upravený stav odometra, t.j. počet najazdených kilometrov. Znalec pritom v závere znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 2, teda v odpovedi na otázku navrhnutú žalobcom, aby posúdil pravdepodobný technický stav vozidla pred opravou za predpokladu, že vozidlo sa od jeho výroby (2008) do prijatia do servisu (14.04.2014) nezúčastnilo žiadnej servisnej (garančnej) prehliadky uviedol, že: „Posudzovať stav vozidla len na základe predpokladu nevykonanej údržby bez znalosti spôsobu prevádzky vozidla je z technického hľadiska neprijateľné. Je možné predpokladať stav na základe skúšok vykonaných autorizovanými pracoviskami pre vykonanie technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly tachografu. Na vozidla bola vykonaná technická a emisná kontrola autorizovaným pracoviskom STK v Banskej Bystrici dňa 01.04.2014 s výsledkom: spôsobilé. Žiadny problém s brzdami = vzduchová sústava, žiadny problém s emisiami = palivová sústava. Dňa 03.04.2014 bola vykonaná kontrola záznamového zariadenia a v rámci kontroly aj kontrola obmedzovača rýchlosti na 90 km/h =

žiadny problém s nedostatočným výkonom. Kontrolu vykonalo autorizované metrologické pracovisko Servis tachografov s.r.o.. Technický stav vozidla niekoľko dní pred pristavením vozidla do servisu Gala dňa 14.04.2014 je preto možné považovať za vyhovujúci.“. V odpovedi na otázku č. 12, ktorú tiež navrhol žalobca, aby uviedol prípadne aj iné okolnosti zistené pri znaleckom dokazovaní potrebné pre toto súdne konanie, znalec uviedol, že: „Vozidlo bolo pred pristavením do servisu kontrolované na STK s výsledkom spôsobilé. Vozidlo sa pri emisnej kontrole podrobuje skúške pri maximálnych otáčkach motora, preto nie je technicky prijateľné, že ju absolvovalo pri nedostatočnom výkone a nepravidelnom chode motora. Náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná Gala servisom je z technického hľadiska neprijateľná.“ a tiež uviedol, že: „Ak aj bola zanedbávaná pravidelná údržba neznamená to, že úkony pri napr. výmene prevádzkových kvapalín sa predlžujú niekoľko násobne.“. K tvrdeniam svedkov M.a I.a, M.a Z.a a O.a Z.a, že vozidlo bolo v katastrofálnom stave, malo prekročený servisný limit a pod., znalec na pojednávaní dňa 05.11.2020 uviedol, že šlo o vozidlo, ktoré je robené špeciálne pre stavbu a ťažké podmienky a ak mechanici žalobcu neboli predtým v styku s takýmito vozidlami, tak vozidlo, ktoré príde z pola, sa im zdá, že je slabo udržiavané. Čo sa týka počtu najazdených kilometrov, hoci znalec v odpovedi na otázku č. 12 uviedol, že „na protokole z STK 01.04.2014 je uvedený stav km 47033, čo nezodpovedá skutočne najazdeným km“, pri vypracúvaní znaleckého posudku znalec vychádzal zo stavu najazdených kilometrov 90201 km. Odvolací súd nepopiera, že počet najazdených kilometrov má vplyv na stav každého motorového vozidla, z odvolania žalobcu však nie je zrejmé, aký konkrétny vplyv mala mať táto skutočnosť na posudzovanú vec.

66. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že s poukazom na konanie O.. O.a O. zaväzovalo žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Napokon, žalovaný síce v podanom odpore uviedol, že zamestnanec žalovaného konal bez riadneho poverenia štatutárnym zástupcom žalovaného, ale žalovaný v konaní výslovne nepoprel, že konanie O.. O. žalovaného nezaväzovalo. Žalobca v odvolaní poukázal na výpoveď svedka O.. O. s tým, že z nej vyplynulo, že komunikoval ohľadom opravy vozidla so žalobcom a že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že všetky servisné zásahy/ úkony žalovaný odsúhlasil. Svedok O.. O. síce na otázku, či komunikoval so zástupcom žalobcu vo vzťahu k oprave vozidla uviedol: „Áno, komunikoval som.“ a na nasledujúcu otázku, že akým spôsobom komunikoval so zástupcom žalobcu vo vzťahu k oprave tohto vozidla svedok uviedol: „No spôsobom objednávka-realizácia, to znamená, že som s ním komunikoval tak ako každý iný, kto príde do autoservisu, toto mám pokazené, toto potrebujem opraviť, to je celé.“, avšak na ďalšie otázky týkajúce sa toho, či a ktoré konkrétne úkony odsúhlasil, svedok v odpovediach uvádzal, že si nepamätá, nevie sa jednoznačne vyjadriť a na otázku, či vie uviesť, aké servisné úkony, opravy boli realizované na tomto vozidle, svedok výslovne uviedol: „Neviem. Neviem.“. Svedok pritom v úvode svojej výpovede uviedol, že „vozidlo na základe dohody so svojim nadriadeným zaviezol do autoservisu a keďže nie je automechanik, nepopísal závady, len to, že auto je nefunkčné, už ďalšie veci nechal na danom autoservise“. Na otázku, či zabezpečoval v mene žalovaného realizovanie servisných prác u žalobcu vo vzťahu k tomuto vozidlu a zabezpečoval servisné úkony, nie reálne, ale odsúhlasoval ich realizovanie a podobne, svedok uviedol, že: „Bol odviesť dotyčné vozidlo do autoservisu. Odsúhlasovať realizovanie, toto by až tak nezhodnotil, keďže on o tom nerozhodoval, o všetkom rozhodoval jeho nadriadený v spoločnosti, takže nemôže toto potvrdiť jednoznačne, že on odsúhlasoval nejaké úkony. Vždy to bolo na základe rozhodnutia jeho nadriadeného v spoločnosti.“. Podľa odvolacieho súdu preto z výpovede svedka O.. O. nie je možné dospieť k zisteniu, že servisné úkony žalobcu odsúhlasoval, resp. o vykonaní potreby akých konkrétnych servisných úkonov ho mal žalobca informovať a s vykonaním akých konkrétnych servisných úkonov mal svedok súhlasiť. Odvolací súd nesúhlasí ani s konštatovaním žalobcu, že žalovaný výslovne nepoprel tvrdenia žalobcu, že všetky servisné zásahy a úkony žalovaný odsúhlasil, a teda s poukazom na sa považujú za nesporné. Žalovaný už v podanom odpore ako prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patril, spochybňoval nielen rozsah ceny, ale aj rozsah vykonanej opravy a na svojej obrane zotrval aj po poskytnutí časti plnenia, ktoré považoval za nesporné. Ak žalovaný nárok žalobcu popieral aj čo do rozsahu vykonanej opravy, logicky nie je možné mať zato, že výslovne nepoprel tvrdenia žalobcu, že servisné úkony žalovaný odsúhlasil. Aj podľa odvolacieho súdu takýto výklad ustanovenia by bol striktne formalistický a účelovo ladený, pretože ak niekto popiera určitý nárok ako celok, nie je možné mať za to, že určitú časť z tohto nároku nepopiera.

67. Jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie je tou časťou súdneho

rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákonodarca preto v stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

68. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16. januára 2019).

69. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo jednoznačnú a špecifickú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci teda, že vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal vykonanie diagnostiky, nepreukázal tiež potrebu výmeny a repasu vstrekovačov, z dôvodu nepreukázania výstupov z diagnostiky nepreukázal ani opravu vstrekovačov a celkový časový rozsah prác nezodpovedal reálnemu času na vykonanie úkonov, t.j. nepreukázal potrebu vykonania všetkých uplatnených úkonov pri oprave vozidla. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku a neuprel žalobcovi možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia ustanovené zákonom, súd prvej inštancie právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil.

70. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku IV. o náhrade trov konania, ale odvolacie dôvody a tvrdenia na ich naplnenie ku tomuto výroku v odvolaní neuviedol. Súd prvej inštancie pritom pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z pomeru úspechu strán a správne za úspech žalobcu v konaní považoval rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie žaloby, ktoré procesne zavinil žalovaný tým, že po začatí konania poskytol čiastočné plnenie a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti správne považoval za neúspech žalobcu v konaní.

71. Proti priznanému úroku z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podal odvolanie žalovaný a tvrdil, že z uhradenej časti istiny žalobcovi vzniko právo na úrok z omeškania až od 11.11.2017 a omeškanie žalovaného trvalo len do 19.09.2019, pričom vzhľadom na dobu vzniku omeškania nesprávna je aj výška úroku z omeškania a súčasne žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nemá nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože v čase realizácie úkonu, za ktorý si ju uplatňuje, v omeškaní bol žalobca, nie žalovaný.

72. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuviedol tvrdenie, ktorým by rozporoval žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania, či už čo do výšky úroku alebo doby omeškania. Taktiež žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuplatnil žiadny prostriedok procesnej obrany, ktorým by právo žalobcu na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky popieral.

73. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení .

74. Odvolací súd zo spisu súdu prvej inštancie zistil, že žalovaný v podanom odpore navrhol, aby po vykonaní dokazovania súd žalobu úplne alebo sčasti zamietol, pričom k uplatnenému nároku na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalovaný v odpore žiadne tvrdenia neuviedol, rovnako prípadne neoznačil žiadne dôkazy. Žalovaný žiadne tvrdenia k uplatnenému nároku na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky neuviedol ani v ďalších svojich písomných podaniach a neuviedol ich ani ústne na pojednávaniach vo veci samej. Žalovaný sa k nároku žalobcu na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nevyjadril ani po tom, ako mu súdom prvej

inštancie bol doručený úkon čiastočného späťvzatia žaloby, v ktorom žalobca vzhľadom na poskytnutie čiastočného plnenia upravil právo na úrok z omeškania tak, že žiadal priznať úrok vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.455,69 Eur od 03.06.2014 do 20.09.2019 a zo sumy 7.788,48 Eur od 21.09.2019 do zaplatenia. Osobitne sa žalovaný k nároku žalobcu na úrok z omeškania a na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nevyjadril ani v záverečnej reči.

75. Tvrdenie, že zo zaplatenej časti istiny žalobcovi mal byť priznaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne až od 11.11.2017 a len do 19.09.2019 (vrátane) a že žalobcovi nemala byť priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalovaný uviedol až v odvolaní. Tento prostriedok procesnej obrany sa však netýka procesných podmienok konania, ani výlučenia sudcu a nemá ním byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ide o novotu, ktorú podľa nemožno v odvolaní použiť, na základe čoho dôvodnosť odvolania žalovaného vecne ani neposudzoval.

76. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku II., III. a IV. vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a keďže každá strana mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný a to žalobca v časti, v ktorej odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného a žalovaný v časti, v ktorej odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

78. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).