Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-238-2015.pdf
PDF · 167.84 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu GALA servis, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Okružná 1852/5, IČO: 45 666 601, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 26, IČO: 47 258 039 proti žalovanému PROFINEX staving, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65A, IČO: 47 047 909, zastúpenému akl.legal s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 11.455,69 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny 3.667,21 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.667,21 Eur od 03. 06. 2014 do 20. 09. 2019 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2014 (na č. l. 1 - 2 p. v.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.455,69 Eur s príslušenstvom.
2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/423/2014-26 zo dňa 13. 04. 2015, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote dňa 13. 05. 2015 odpor (na č. l. 29 - 30 p. v.).
3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, znaleckým dokazovaním, výsluchom svedkov N. G., M. I., M.D. Z., O. Z., O.. O. O., znalca L.. S. G. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:
4) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe (na č. l. 1 - 2 p. v.), medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola ústnou formou uzatvorená zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať servis motorového vozidla ev. č.: N. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalobca vykonal vyššie uvedené dielo, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrou č. Fa. č. OF2014118 zo dňa 26. 05. 2014 vo výške 11.455,69 Eur, ktorá bola splatná dňa 02. 06. 2014. Žalovaný žalobcovi svoj dlh v celkovej výške 11.455,69 Eur neuhradil ani
sčasti, a to napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca popri istine 11.455,69 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.455,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.455,69 Eur od 03. 06. 2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ako aj trovy súdneho konania.
5) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe listinné dôkazy, a to faktúru č. OF2014118 zo dňa 26. 05. 2014, splatnú dňa 02. 06. 2014 vo výške 11.455,69 Eur, Zákazkový list č. 14042014 a Zákazkový list č. 06052014. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 3 - 6 p. v.
6) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 05. 2015 (na č. l. 29 - 30 p. v.) uviedol, že mu boli žalobcom na základe pokynu zamestnanca žalovaného, ktorý konal bez riadneho poverenia štatutárnym orgánom žalovaného, poskytnuté služby opravy vozidla žalovaného s ŠPZ N., ktoré žalobca fakturoval prostredníctvom faktúry č. OF2014118 zo dňa 26. 05. 2014 na sumu 11.455,69 Eur s DPH. Žalovaný však považuje fakturovanú sumu v zmysle faktúry za nadhodnotenú a nezohľadňujúcu skutočnú cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho predmetnú faktúru žalobcovi opakovane vrátil. Vo vzťahu k oprave vozidla žalovaný uviedol, že nebola uzatvorená písomná zmluva, ale táto bola dohodnutá ústne, pričom rozsah vykonania opráv nebol vopred dohodnutý a rovnako nebola osobitne dohodnutá ani cena za vykonanie diela - opravy vozidla. V zmysle ustanovenia § 546 Obchodného zákonníka „Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok“. Žalovaný viackrát žalobcu písomne informoval, že cenu za vykonanie opravy vozidla v zmysle predmetnej faktúry považuje za neprimerane vysokú a nadhodnotenú, pričom táto nezodpovedá obvyklým cenám za porovnateľnú opravu. Podľa vedomostí žalovaného boli obvyklé ceny za obdobné opravy, aké boli vykonané žalobcom, cca o minimálne 2/3 nižšie ako žalobcom jednostranne stanovená a požadovaná odplata v zmysle faktúry. Rovnako žalovaný nepovažuje ani rozsah vykonaných prác za primeraný a účelný, nakoľko niektoré práce boli vykonané bez skutočnej a opodstatnenej potreby ich vykonania. K týmto záverom dospel po riadnom preskúmaní veci aj súdny znalec, ktorý v odbornom vyjadrení konštatuje, že „je možné vysloviť vážne podozrenie, že výška nákladov, ktoré servis uviedol v účtovnom doklade, nezodpovedá nákladom, ktoré sú bežné pri odstraňovaní poruchy takéhoto charakteru. Deklarovaný servisný úkon je nadhodnotený“ (str. 5 predmetného odborného vyjadrenia č. 66/2014). Súdny znalec z príslušného odboru ďalej konkretizuje, že „faktúra č. OF2014118 je nepreskúmateľná, nakoľko neobsahuje označenie katalógových položiek materiálov a servisných úkonov (prác) pre vozidlo daného typového prevedenia stanovených výrobcom. Celkový čas servisného zásahu v trvaní 136,5 hod. (cca 17 dní) nezodpovedá charakteru a rozsahu opravy a je z technického hľadiska neprijateľný. Náklady na opravu vstrekovačov nezodpovedajú súčasnej cenovej úrovni a sú nadhodnotené. ... Vo vzťahu k predloženým protokolom z testu vstrekovačov je možné vysloviť názor, že tieto nezodpovedajú a jednak nepreukazujú, že došlo k testu práve vstrekovačov, ktoré sú v súčasnosti namontované v motore predmetného nákladného motorového vozidla“ (str. 5 odborného vyjadrenia). Žalovaný sa ďalej opakovane písomne vyjadril, že je pripravený zaplatiť cenu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, t.j. cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Žalovaný považuje za takúto oprávnenú cenu maximálne 1/3 fakturovanej sumy, teda sumu 3.818,56 Eur vrátane DPH a vyjadril ochotu túto cenu aj zaplatiť v prípade, ak nadhodnotená faktúra bude dobropisovaná a žalobca vystaví novú faktúru s primeranou cenou, čo sa však doposiaľ nestalo. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný nemôže postupovať tak, že by predmetnú faktúru uhradil, keďže nie je daný nárok na jej úhradu vo výške, ako je to požadované žalobcom. V prípade, že súd neprihliadne na argumenty súdneho znalca uvedené v priloženom odbornom vyjadrení č. 66/2014, žalovaný navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia obvyklej ceny za vykonané opravy vozidla. V závere odporu žalovaný navrhol, aby súd po vykonaní riadneho dokazovania žalobu úplne alebo sčasti ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
7) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k odporu Odborné vyjadrenie č. 66/2014 znalca W.. L.. L. C. zo dňa 12. 11. 2014, ktorý listinný dôkaz je založený vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto súdneho spisu.
8) Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 16. 06. 2015 (na č. l. 42 - 45 p. v.) považoval tvrdenia žalovaného uvádzané v podanom odpore za zavádzajúce a účelové. Poukázal na vyjadrenie k vráteniu faktúry č. OF2014118 zo dňa 03. 07. 2014, pán O. O. O. informoval žalobcu o poruche vozidla IVECO ASTRA ev. č. N. s tým, že vozidlo má nepravidelný chod motora, nemá ťah a stráca výkon. Na základe uvedených informácií bola na vozidle vykonaná základná kontrola a diagnostika. Pri základnej kontrole bolo zistené nadmerné znečistenie vzduchových filtrov, ako aj filtrov palivovej sústavy. Kedy bola posledne vykonaná servisná prehliadka vozidla, ktorá mala spočívať hlavne z výmeny oleja a filtrov sa žalobca nedopátral, nakoľko servisná knižka vozidla predložená nebola a vo vozidle sa nenašla. Uvedený stav bol oznámený O.. O., ktorý odsúhlasil následný postup a to kompletnú výmenu filtrov a olejov. Okrem toho bol žalobca požiadaný o kontrolu náplní v hlavnej prevodovke, prídavných prevodovkách, diferenciáloch a o kompletné premazanie podvozku a dielov, ktoré si pravidelné premazávanie vyžadujú. Pred začatím vykonávania výmeny filtrov a olejov bolo potrebné odstrániť poruchu hydraulickej pumpy na kabíne vozidla, tento diel bol vymenený so súhlasom O.. O.. Ďalší postup spočíval v kompletnom prečistení palivovej a vzduchovej sústavy; napriek odstráneniu vyššie uvedených závad a natankovaní nového paliva motor stále vykazoval nepravidelný chod. Ďalej bola vykonaná detailná kontrola a PC diagnostika vstrekovačov, pri ktorej sa zistilo, že vstrekovače nedodávajú do spaľovacej časti motora dostatočné množstvo paliva. Po odsúhlasení ďalšieho postupu s O.. O., boli vstrekovače demontované a zaslané na test obchodnej spoločnosti EKOCAR s.r.o. Pri teste vstrekovačov bolo zistené, že vstrekovače sú nadmerne poškodené a vyžaduje sa ich renovácia, prípadne výmena za nové. O týchto skutočnostiach žalobca oboznámil O.. O., ktorý súhlasil s renováciou vstrekovačov, prípadne výmenou za nové v prípade, ak niektorý zo vstrekovačov ani po renovácií nebude dosahovať požadované hodnoty. Všetky údaje o diagnostike vstrekovačov pred renováciou a po renovácií boli zaznamenané v protokole. Následne bolo vykonané dôkladné čistenie styčných plôch, komponentov a vykonaná montáž renovovaných vstrekovačov a ich komponentov späť do vozidla. O tomto stave, ako aj o možnostiach odstránenia problému bol informovaný O.. O.. Následne bola vykonaná oprava modulu, turba spolu s ostatnými nevyhnutnými úkonmi. Pri ďalšej skúšobnej jazde sa výkon vozidla výrazne zlepšil, avšak jazdilo v núdzovom režime, čo bolo spôsobené poruchou na systéme AdBlu, ktorý slúži na zníženie emisií vozidla. Žalobca opätovne uviedol, že o všetkých úkonoch bol informovaný O.. O. O. s tým, že všetky servisné zásahy aj odsúhlasil. Tvrdenie žalovaného, že O.. O. O. nemal riadne poverenie štatutárneho orgánu žalovaného považoval žalobca za zavádzajúce, nakoľko spoločnosť žalobcu oslovil O.. O. O., ktorý bol od októbra 2013 do marca 2015 zamestnaný v spoločnosti žalovaného v pracovnej pozícii riaditeľa spoločnosti. Žalobca ďalej s poukazom na ustanovenie § 546 Obchodného zákonníka uviedol, že voči žalovanému ako objednávateľovi neeviduje úhradu faktúry č. OF2014118, a to ani sčasti napriek tomu, že od jej splatnosti uplynul viac ako jeden rok. Aj keď žalovaný v odôvodnení odporu konštatuje, že podľa jeho názoru je oprávnená cena diela maximálne 1/3 fakturovanej sumy, teda suma 3.818,56 Eur, žalovaný však neuviedol ako dospel práve k tejto sume a prečo práve táto suma má byť sumou obvyklou podľa § 546 Obchodného zákonníka, ani prečo ju neuhradil, keď ju považuje za oprávnenú. Keďže všetky servisné úkony, ktoré sú obsiahnuté vo faktúre č. OF2014118, sú vyúčtované v súlade s platným cenníkom spoločnosti žalobcu, o ktorom žalovaný vedel a ktorý je viditeľne umiestnený a verejne prístupný v prijímacích priestoroch servisu, považuje žalobca deklarovanie „ochoty“ žalovaného zaplatiť cenu za opravu vozidla vo výške 3.818,56 Eur za dehonestáciu jeho práce a naviac bez akejkoľvek reálnej, čo i len čiastočnej úhrady. Žalobca zdôraznil, že vozidlo s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo pravidelne servisované tak, ako to vyžadoval jeho stav (nie je jasné, či vôbec a ak áno, kedy a v akom rozsahu bola naposledy vykonaná servisná prehliadka, nakoľko servisná knižka nebola predložená a ani sa nenašla). Pokiaľ žalovaný pripojil k odporu odborné vyjadrenie znalca W.. L.. L. C. č. 66/2014 k rozsahu servisných zásahov, že celkový čas servisného zásahu v trvaní 136,5 hod. (cca 17 dní) nezodpovedá charakteru a rozsahu opravy a je z technického hľadiska neprijateľný, k tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že všetky servisné zásahy, ako aj dĺžka ich trvania boli fakturované na základe skutočne vykonaných servisných úkonov, o čom je vykonaný záznam v zákazkových listoch. Z predloženého odborného vyjadrenia je zrejmé, že znalec nemal pri jeho zhotovovaní všetky informácie o servisných úkonoch a už vôbec nie o stave vozidla pred prijatím do servisu, a teda jeho odborné vyjadrenie je bez týchto informácií neakceptovateľné, nepreskúmateľné a nemôže slúžiť ako relevantný dôkaz v súdnom konaní. V konečnom dôsledku odbornosť a dostatočnosť odborného vyjadrenia č. 66/2014 spochybňuje
aj sám žalovaný, keď v odôvodnení odporu pripúšťa možnosť nevzhliadnutia na argumenty súdneho znalca súdom. Žalobca pre úplnosť dodal, že vo faktúre č. OF2014118 došlo k chybe v písaní a to v položke č. 62, kde sa uvádza „repas piestov vstrekovačov“. K chybe došlo v časti merná jednotka (MJ), kde má byť namiesto „hod“ uvedené „ks“, a teda celkový počet hodín servisných úkonov je 131 hod. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalobca tvrdenia žalovaného v odpore v celom rozsahu za účelové a na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
9) K tomuto písomnému vyjadreniu pripojil žalobca tieto listinné dôkazy: Vyjadrenie k vráteniu faktúry č. OF2014118 zo dňa 03. 07. 2014, výsledky diagnostiky vstrekovačov a cenník servisu, ktoré listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 46 - 63 p. v.
10) Na základe zhodného návrhu obidvoch sporových strán súd uznesením č. k. 60Cb/238/2015-88 zo dňa 27. 06. 2016 v spojení s uznesením č. k. 60Cb/238/2015-97 zo dňa 02. 06. 2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a za znalca v odbore: Doprava cestná, odvetví: Odhad hodnoty cestných vozidiel ustanovil L.. S. G.. Zároveň súd uložil znalcovi úlohy - otázky, na ktoré mal zodpovedať.
11) Znalec L.. S. G.L. v Znaleckom posudku č. 6/2017 zo dňa 15. 10. 2017 (na č. l. 107 - 145 p. v.) uviedol, že výška nákladov na opravu zodpovedá nákladom podľa kalkulácie autorizovaného servisu pri použití výhradne originálnych dielov. To platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. Na vozidle bola vykonaná technická a emisná kontrola autorizovaným pracoviskom STK v Banskej Bystrici dňa 01. 04. 2014 s výsledkom
- spôsobilé. Žiadny problém s brzdami = vzduchová sústava, žiadny problém s emisiami = palivová sústava. Dňa 03. 04. 2014 bola vykonaná kontrola záznamového zariadenia a v rámci kontroly aj kontrola obmedzovača rýchlosti na 90km/h = žiadny problém s nedostatočným výkonom. Čo sa týka potreby výmeny dielov uvedených na faktúre, možno ju považovať z technického hľadiska za prijateľnú. Takmer všetky náhradné diely uvedené na faktúre č. OF2014118 sú potrebné na vykonanie pravidelnej údržby vozidla; mimo náhradných dielov pravidelnej údržby boli použité len vstrekovače, dýza AdBlue a čerpadlo sklápania kabíny. K rozsahu servisných úkonov uviedol, že rozsah servisných úkonov nevyhnutný na uvedenie vozidla do prevádzky závisí predovšetkým od správne vykonanej diagnostiky. Žiadny výstup z diagnostiky nebol dodaný objednávateľovi opravy na potvrdenie postupu opravovne. Opravovňa nedisponuje diagnostickým zariadením pre dané vozidlo; do doby vypracovania posudku nebol doložený výstup z diagnostiky, ktorá mala byť vykonaná externým dodávateľom, ani na vyžiadanie znalca. Znalec preto konštatoval, že zvolený postup opravovne nezaručuje vykonanie úkonov nevyhnutných na uvedenie vozidla do prevádzky s maximálnou efektivitou. Servisné úkony vykonané na danom vozidle rozdelil znalec do 6-tich skupín, a to: a/ práce spojené s bežnou údržbou (náplne a filtre), b/ výmenu vstrekovačov, c/ výmenu komponentov systému AdBlue, d/ čistenie palivovej sústavy, e/ oprava ovládania turbodúchadla, f/ výmena čerpadla kabíny. Žiadny z týchto úkonov nemožno označiť za nevhodný pre daný typ vozidla. Použitie repasovaných vstrekovačov je pre daný typ vozidla dovolené; vstrekovač pred montážou musí spĺňať tolerancie hodnôt ako nový vstrekovač. K otázke ceny za opravené vstrekovače sa znalec vyjadril tak, že posúdenie ceny 578,70 Eur bez DPH fakturovanej žalobcom z hľadiska primeranej marže nie je otázka pre technického znalca. O akceptovaní ceny rozhoduje objednávateľ opravy. Znalec tiež uviedol, že testovanie vstrekovačov bolo vykonané autorizovanou skúšobňou. K otázke, či zodpovedá časový rozsah jednotlivých servisných úkonov žalobcu podľa faktúry č. OF2014118 časovým normám, ktoré udáva výrobca vozidla pre vykonávanie opráv, znalec uviedol, že nie, časový rozsah úkonov, ktoré je možné porovnať s normovanými časmi nezodpovedá časovým normám výrobcu pre dané vozidlo. Vzhľadom na to, že nebola doložená diagnostika vozidla, nie je možné stanoviť rozsah úkonov, ktoré by boli nevyhnutné na uvedenie vozidla do prevádzky. Podľa znalca, cena za vykonanie fakturovaných úkonov autorizovaným servisom pri použití výhradne originálnych dielov predstavuje sumu celkom 10.819,24 Eur bez DPH. V závere svojho znaleckého posudku sa znalec k poslednej otázke, či vie uviesť aj iné okolnosti zistené pri znaleckom dokazovaní potrebné pre toto súdne konanie, vyjadril tak, že vozidlo bolo pred pristavením do servisu kontrolované na STK s výsledkom spôsobilé. Vozidlo sa pri emisnej kontrole podrobuje skúške pri maximálnych otáčkach motora, preto nie je technicky prijateľné, že ju absolvovalo pri nedostatočnom výkone a nepravidelnom chode motora. Náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy, ako bola vykonaná servisom žalobcu, je z technického hľadiska neprijateľná. Vzhľadom na to, že chýba výstup z diagnostiky, je možné predpokladať, že oprava (slabý výkon motora) bola vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon vplyv. Tento spôsob však nie je efektívny a môže dôjsť k vykonaniu úkonov, ktoré nie sú nevyhnutné pre spojazdnenie vozidla.
Znalec považoval účtovanie 137 hodín a troch paušálnych úkonov za uvedený rozsah prác na faktúre č. OF2014118 z technického hľadiska za neprijateľné. Neštandardné úkony nad rámec bežnej údržby ako čistenie, obtiažna demontáž a podobne, ktoré zohľadňujú sťažené podmienky pri neudržiavanom vozidle v objeme 30 - 50 % štandardných časov spravidla odsúhlasuje objednávateľ opravy. Aj pri zohľadnení 50% prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác nemal presiahnuť 46,5 hod. (31Nh reálny čas + 50% prirážka).
12) Žalovaný považoval závery znaleckého dokazovania za správne a potvrdzujúce stanoviská a vyjadrenia žalovaného, ktoré dosiaľ v konaní prezentoval (na č. l. 163 - 164 p. v.), ďalej podľa tvrdenia žalovaného, znalecký posudok potvrdil tvrdenie žalovaného, že výška ceny za vykonanie opravy vozidla žalovaného IVECO ASTRA ev. č. N., tak ako ju fakturoval žalobca, je neprimeraná a navýšená o položky a úkony, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v nižšom rozsahu. Keďže žalobca nepreukázal oprávnenosť jeho nároku tak ako ho uplatňuje podľa faktúry, skutočné dodanie náhradných dielov a rozsah skutočne vykonaných prác žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
13) Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku (na č. l. 165 - 166 p. v.) uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku vychádzal pri svojich záveroch v odpovedi na otázku č. 10 z časových noriem výrobcu pre dané vozidlo, ktoré údaje by boli smerodajné za predpokladu, že ide o vozidlo, ktoré po svojom uvedení do prevádzky bolo pravidelne servisované (udržiavané) podľa odporúčaní výrobcu. Vozidlo však bolo v absolútne zlom technickom stave, pričom ani sám objednávateľ nevedel uviesť, kedy a či vôbec bola na vozidle vykonávaná pravidelná údržba predpísaná výrobcom. Na preukázanie technického stavu vozidla ku dňu jeho prijatia do servisu potom navrhol vypočuť technikov, ktorí zabezpečovali u žalobcu servis tohto vozidla, ako aj bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý vozidlo do servisu doviezol a ktorý rokoval so žalobcom o jeho oprave a mal vedomosť o technickom stave vozidla. V týchto intenciách potom žalobca navrhol doplniť dokazovanie vo veci.
14) Podaním zo dňa 16. 09. 2019 (na č. l. 221 - 222 p. v.) oznámil žalovaný súdu, že s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, najmä na základe výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania podľa Znaleckého posudku č. 6/2017 vypracovaného znalcom L.. S. G. a po predchádzajúcej neochote mimosúdne urovnať spor na základe návrhu dohody o zmieri žalovaného zo dňa 30. 04. 2019, žalovaný dňa 16. 09. 2019 vykonal v prospech žalobcu úhradu v celkovej výške 3.667,21 Eur s DPH. K vykonanej úhrade žalovaný dodatočne určuje, že táto pripadá výlučne na tie položky podľa zoznamu uvedeného v žalovaným vrátenej faktúre č. OF2014118 zo dňa 26. 05. 2014, ktoré žalovaný po vykonanom dokazovaní v konaní nerozporuje, to znamená úhrada v celkovej svojej výške pripadá na všetky položky uvedené v danom zozname okrem položiek č. 19 v celkovej hodnote 444,- Eur s DPH, č. 15, 24, 40 až 47 a 62 spolu v celkovej hodnote 5.538,52 Eur s DPH, č. 59, 61 spolu v celkovej hodnote 307,96 Eur s DPH, č. 26 a tiež časový rozsah ostatných servisných úkonov z hľadiska ich časového trvania spolu v celkovej hodnote 1.498,- Eur s DPH. To znamená, že v zmysle znaleckého posudku č. 6/2017 sa preukázalo a žalovaný opätovne a podrobne spresňujúco rozporuje položky žalobcom uplatňovaného nároku spolu v celkovej výške 7.788,48 Eur. Žalovaný teda neuznáva položku č. 19 v celkovej hodnote 444,- Eur s DPH (vykonanie diagnostiky), pričom skutočné vykonanie tohto úkonu, a teda poskytnutie plnenia nebolo preukázané. Žalovaný neuznáva položky č. 15, 24, 40 až 47 a 62 v celkovej hodnote 5.538,52 Eur s DPH (výmena a repas vstrekovačov), pričom žalobca nepreukázal tú skutočnosť, či vôbec bolo potrebné vstrekovače vo vozidle vymeniť a v akom počte a nepreukázal ani ich skutočnú výmenu). Žalovaný taktiež neuznáva položky č. 59, 61 v celkovej hodnote 307,96 Eur s DPH (oprava ovládania turbodúchadla) - nevykonanie diagnostiky. A žalovaný neuznáva položku č. 26 (celkový časový rozsah prác) a tiež časový rozsah ostatných servisných úkonov z hľadiska ich časového trvania spolu v celkovej hodnote 1.498,- Eur s DPH. K položke č. 26 žalovaný uvádza, že nevie čo znamená tento úkon a považuje ho za neoprávnený, keďže všetky úkony servisnej prehliadky sú rozpísané po položkách; uvedené konštatoval aj znalec na strane 22 posudku; k ostatným časovým položkám - celkový čas podľa faktúry 131 hod. považuje žalovaný za neoprávnený, resp. sporný čas v zmysle posudku - celkovo 47,5 h. Podľa názoru žalovaného, ak účtovaný časový rozsah trvania prác by podľa posudku nemal presiahnuť 46,5 h (oproti 131 h), je možné pomerovo dospieť k prepočtovému koeficientu 0,3551 na stanovenie času primeraného na vykonanie ostatných servisných úkonov, ktoré nie sú v zmysle posudku rozporované. Preto 131 h - 47,5 h = 83,5 h x 0,355 = 30 (zaokrúhlene). Preto zo zostatku 83,5 h považuje žalovaný v zmysle posudku na základe prepočtového koeficientu ako oprávnených 30 h a ako neoprávnených 53,5 h, ktoré po vynásobení
hodinovou sadzbou servisu vrátane DPH predstavujú sumu 1.498,- Eur. Žalovaný sumu 3.667,21 Eur s DPH, ktorú nerozporuje, uhradil žalobcovi dňa 16. 09. 2019 a zostatok nároku žalobcu v celkovej sume 7.788,48 Eur považuje za nepreukázaný a preto neoprávnený.
15) K podaniu zo dňa 16. 09. 2019 pripojil žalovaný listinné dôkazy, a to oznámenie o vykonaní úhrady a jej identifikácia zo dňa 16. 09. 2019 a výpis z účtu o odoslaní platby vo výške 3.667,21 Eur v prospech žalobcu dňa 16. 09. 2019, ktoré listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 223 - 224 p. v.
16) Podaním doručeným súdu dňa 23. 09. 2019 (na č. l. 236 - 238 p. v.) zobral žalobca žalobu čiastočne do výšky istiny 3.667,21 Eur späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný uskutočnil dňa 20. 09. 2019 úhradu vo výške 3.667,21 Eur, ktorú si žalobca započítal na úhradu žalovanej istiny vo výške 3.667,21 Eur (výpis z účtu žalobcu zo dňa 20. 09. 2019 na sumu 3.667,21 Eur - na č. l. 239 p. v.). Žalobca tak naďalej trval na zaplatení sumy 7.788,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.455,69 Eur od 03. 06. 2014 do 20. 09. 2019, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.788,48 Eur od 21. 09. 2019 do zaplatenia a na zaplatení paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Takisto žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
17) Svedok N. G. pred súdom uviedol (na č. l. 269 - 274 p. v.), že bol pozvaný nastaviť na nákladnom motorovom vozidle (zn. IVECO STRALIS podľa výpovede svedka) ventily a vstrekovače na motore, čo aj urobil. Uviedol tiež, že na vozidle bola vykonaná diagnostika, nepamätal si však na podklady z diagnostiky.
18) Svedkovia M. I., M.Á. Z. V. O. Z. vo svojich výpovediach pred súdom (na č. l. 275 - 290 p. v.) - ako bývalí zamestnanci spoločnosti žalobcu - zhodne tvrdili, že na motorovom vozidle na základe diagnostiky bola vykonaná oprava, avšak ani jeden z nich diagnostiku nevykonával. Svedok M. I. vykonával na oprave výmeny olejov, diferenciály v motore, čistenie AdBlue, celkovo palivový systém vrátane nádrži. Svedok M.Á. Z. vykonával na oprave komplet olej, všetky filtre, diferenciály, prevodovku; bol pri palivovej sústave, menil snímač; vstrekovače dal servis repasovať, avšak pri výkone tohto úkonu nebol. Svedok O. Z. vo všeobecnosti opísal, aké servisné úkony sa pri oprave motorového vozidla vykonávali. Svedkovia tiež uviedli, že si pri vykonávaní jednotlivých servisných úkonov podľa potreby pomáhali a všetci sa zhodli na tom, že motorové vozidlo bolo pri prijatí do servisu dosť zanedbané a v zlom technickom stave.
19) Svedok O.. O. O. - bývalý zamestnanec spoločnosti žalovaného - vo svojej výpovedi pred súdom (na č. l. 291 - 294 p. v.) potvrdil, že nefunkčné vozidlo zaniesol na základe dohody so svojim nadriadeným do servisu a keďže nie je automechanik, závady nepopísal. Servisné úkony on neodsúhlasoval, vždy to bolo na základe rozhodnutia jeho nadriadeného. Aké servisné úkony boli pri oprave vozidla urobené, svedok uviesť nevedel. Uviedol tiež, že mal vedomosť o tom, že vozidlo nebolo pravidelne servisované a vedel, že vozidlo stálo 8 mesiacov na poli. K žiadnym iným skutočnostiam sa svedok vyjadriť nevedel.
20) Štatutárny zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že diagnostika na danom vozidle bola vykonaná technikom z SAD Zvolen, ktorého oslovil a ktorého bol osobne vziať vo Zvolene, doviezol ho do Banskej Bystrice a on svojím počítačom sa napojil na vozidlo a následne vykonal niekoľkokrát diagnostiku.
21) Znalec L.. S. G.L. si v konaní pred súdom stál za Znaleckým posudkom č. 6/2017 zo dňa 15. 10. 2017 a ani po výpovediach svedkov nič na svojom posudku meniť nemieni, ani nemusí, pretože nič nového sa nedozvedel. Pokiaľ traja svedkovia - mechanici spomínali diagnostiku, ani jeden z nich ju nevykonával, všetci sa opierali len o to, že na základe diagnostiky bola vykonaná oprava, avšak žiadny podklad k tomu nedostal a ani teraz sa žiadny ďalší nedozvedel. Znalec ďalej uviedol, že tak ako je uvedené v znaleckom posudku, žiadna dokumentácia o vykonávaní údržby nebola predložená. K opravovanému vozidlu znalec uviedol, že ASTRA je vozidlo, ktoré je robené špeciálne firmou IVECO pre stavby a ťažké podmienky; ak tí mechanici neboli predtým v styku s takýmito vozidlami, tak vozidlo, ktoré príde z poľa, sa im zdá, že je slabo udržiavané. Posúdenie kvality oleja na základe pohľadu je nemožné, znečistenie filtrov áno, ale ak robí vozidlo v ťažkých podmienkach,
tak aj pri vykonávaní pravidelnej údržby ten filter znečistený bude a jeho fyzický vzhľad nezodpovedá tomu, že či je, alebo nie je funkčný, nie vždy. Takže na základe výpovedí sa to ťažko dá posúdiť.
22) Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči (na č. l. 297 - 298 p. v.), vzhľadom na vykonané dokazovanie, považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tak, ako táto žalovaná suma bola špecifikovaná, teda v súlade s čiastočným späťvzatím žaloby. Pokiaľ ide o skutkový stav, mal za to, že v konaní bolo preukázané zhotovenie diela na vozidle v rozsahu všetkých úkonov, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. OF2014118. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný čiastočnou úhradou 3.667,21 Eur v podstate uznal čiastočne argumentáciu žalobcu v tomto spore. Súčasne poukázal na to, že v poslednom vyjadrení žalovaný uviedol konkrétne položky, ktoré rozporuje v tomto spore a ostatné položky nerozporoval, pričom vyčíslením jednotlivých položiek sa žalobca dostal na sumu 3.424,47 Eur; žalovaný súčasne nerozporoval ani 30 hodín oprávnených prác, teda 840,- Eur, pričom keby sa zohľadnila aj zľava dokladu 5,5 %, ktorý bol poskytnutý žalovanému, žalobca by sa dostal na sumu 4.029,92 Eur, a teda mal za to, že žalovaný v podstate uznal v tomto konaní nárok žalobcu minimálne v sume 4.029,92 Eur. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, ktorou spochybnil jednotlivé úkony, a to ohľadom repasu, resp. diagnostiky servisu, vstrekovačov, právny zástupca žalobcu poukázal na to, že tieto úkony, test a opravy vstrekovačov boli realizované, toto vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku L.. G., v ktorom sa na strane 18 uvádza: „...firma Ekocar potvrdila vykonanie testu a opravy vstrekovačov používaných na vozidle Astra pre firmu Gala servis, s.r.o. v období opravy vozidla. Hodnoty namerané na predložených protokoloch potvrdzujú nesprávnu činnosť vstrekovačov pred opravou.“ To znamená, že dané vstrekovače nepracovali správne, je teda zrejmé, že žalobca vykonal opravu, test, resp. zabezpečil repas aj týchto vstrekovačov a tieto v súlade s reálne vykonanými úkonmi zohľadnil aj vo vyúčtovaní, teda vo faktúre, ktorej základ je predmetom tohto nároku v spore. V konaní aj z jednotlivých svedeckých výpovedí bolo preukázané, že uvedený úkon vo vzťahu k vstrekovačom bol realizovaný. Súčasne z výsluchov, ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli realizované úkony aj vo vzťahu k turbodúchadlu, ktoré žalovaný namieta. Ako sa vyjadrili svedkovia, vozidlo bolo stále pokazené, 8 mesiacov stálo na poli, pričom žalovaný v tomto konaní, pred týmto konaním alebo vo všeobecnosti neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by bola vykonaná na tomto vozidle akákoľvek pravidelná servisná prehliadka, resp. nepredložil ani servisnú knižku tohto vozidla. Súčasne sa svedkovia vyjadrili aj v tom zmysle, že toto vozidlo bolo zanedbané, bolo potrebné vynaložiť značné úsilie a čas na uvedenie ho do prevádzky schopného stavu, je teda zrejmé aj z výpovedí svedkov, že vozidlo malo nepravidelný chod, je zrejmé, že teda bola vykonaná aj diagnostika vozidla, toto uviedli všetci svedkovia. Ďalej podľa názoru právneho zástupcu žalobcu boli vykonané aj ostatné servisné úkony, tak ako ich žalobca vyúčtoval v predmetnej faktúre. Zo znaleckého posudku vypracovaného L.. S. G. tiež vyplýva na strane 19, že čo sa týka potreby výmeny dielov uvedených na faktúre, možno ju považovať z technického hľadiska za prijateľnú. Takmer všetky náhradné diely boli teda potrebné na vykonanie pravidelnej údržby vozidla. Je zrejmé, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom vykonal všetky úkony potrebné na sprevádzkovanie vozidla tak, aby spĺňalo všetky normy na jeho prevádzkovanie v zmysle zákona o cestnej premávke. Súčasne z tohto znaleckého posudku vyplýva, že všetky úkony, ktoré boli na danom vozidle realizované, žiadny z týchto úkonov nemožno označiť za nevhodný pre daný typ vozidla, použitie repasovaných vstrekovačov je pre daný typ vozidla dovolené. Je teda zrejmé, že žalobca postupoval vždy s normami, ktoré ustanovuje aj výrobca vozidla. Takisto bolo preukázané, že žalobca pri odbornej skúške a repasovaní vstrekovačov postupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko si vyžiadal súčinnosť spoločnosti EKOCAR, s.r.o., ktorú aj znalec vo svojom znaleckom posudku na strane 21 označil ako autorizovanú skúšobňu. Znalec dospel k záveru, že konečná cena fakturovaných úkonov pri autorizovanom servise by bola 10.819,24 Eur bez DPH, pričom žalobca si v tomto konaní pôvodne uplatňoval svoj nárok vo výške 11.455,69 Eur už spolu s položkou DPH. Právny zástupca žalobcu mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca vykonal všetky úkony v rozsahu nevyhnutných prác a v rozsahu toho, ako je to obvyklé pri stave a ostatných ohľadoch čo sa týka tohto predmetného vozidla. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že na protokole z STK, tak ako to zistil samotný znalec, je uvedený stav 47033 km, čo nezodpovedá skutočnému stavu najazdených kilometrov, kde je zrejmé, že uvedené vozidlo malo viac kilometrov najazdených v danom čase, a teda je zrejmé, že, či už z nedbanlivosti alebo úmyselne, dochádzalo k ovplyvňovaniu údajov na odometri predmetného vozidla tak, aby to mohlo mať nejaký súvis s týmto sporom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal právny zástupca žalobcu za to, že žaloba je dôvodná, žalobca uniesol dôkazné bremeno ku skutočnostiam tvrdeným v tomto spore, naopak, žalovaný bremeno preukázania jeho tvrdení neuniesol, a preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy spolu
s príslušenstvom, pričom v prípade úspechu si žalobca uplatňuje i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23) Právny zástupca žalovaného sa vo svojej záverečnej reči (na č. l. 298 - 301 p. v.) pridržiaval všetkých tvrdení a vyjadrení žalovaného, či už v písomnej alebo ústnej podobe, tak ako boli počas doterajšieho konania prezentované. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by žaloba bola dôvodná, nakoľko, ak žalobca tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, tak toto žalovaný od počiatku rozporuje a naopak, tvrdí, že žalobca dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol. Konštatuje to aj znalec vo svojom znaleckom posudku, kedy k spomínaným vstrekovačom uvádza v odpovedi na otázku č. 9, že protokoly neobsahujú všetky potrebné údaje na potvrdenie skutočnosti, že boli tie dané vstrekovače namontované v opravovanom vozidle. To znamená, že sa jednoznačne nepreukázalo, že protokol k tým vstrekovačom sa vzťahuje skutočne k tým, ktoré údajne mali byť namontované v opravovanom vozidle. Taktiež podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, na základe vykonaného dokazovania sa absolútne nepreukázalo, že by bola vykonaná diagnostika predmetného vozidla, nakoľko sám konateľ žalobcu povedal, že takým diagnostickým zariadením ani nedisponujú a tvrdenie, že to riešil svojpomocne cez nejakého pána zo Zvolena, je len v povahe tvrdenia; žalobca neoznačil ani nepredložil žiadny dôkazný prostriedok na preukázanie tohto tvrdenia a ešte v nadväznosti na to, ak ani jeden zo svedkov nebol pri vykonaní predmetnej diagnostiky, tak toto tvrdenie žalovaný jednoznačne spochybňuje, má ho za nepreukázané a súd nemôže takéto tvrdenie brať do úvahy. Znalec vo svojom posudku tiež konštatoval, že oprava bola pravdepodobne vykonaná nehospodárne, pretože nebola vykonaná diagnostika predmetného vozidla a ak teda nebola vykonaná diagnostika, akékoľvek servisné zásahy, ktoré nesmerovali k priamemu odstráneniu závady, ktorú bolo možné odstrániť pri správne vykonanej diagnostike, nepovažuje žalovaný za hospodárne, ak boli realizované, čo sa nepreukázalo minimálne v prípade vstrekovačov. V prípade ostatných úkonov, ak by mal súd za preukázané, že tieto úkony realizované boli, tak rozhodne boli nehospodárne a žalovaný nemôže znášať náklady na ich vykonanie aj s poukazom na to, že nebol medzi zmluvnými stranami jasne špecifikovaný predmet diela, čo sa malo vykonať v danej zákazke. Na základe toho, vychádzajúc z ustanovení Obchodného zákonníka, mal právny zástupca žalovaného za to, že sa má platiť cena za dielo podľa ustanovenia § 546 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, že ak nie je cena dohodnutá alebo určená v zmluve, je objednávateľ - žalovaný povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca uviedol, že zadanie zo strany žalovaného bolo oprava vozidla, motor stráca ťah a výkon a pod. a preto akékoľvek všetky úkony, ktoré priamo nesmerovali k oprave toho motorového vozidla, ale postupovalo sa metódou pokusu a omylu, resp. vôbec nevykonanej diagnostiky, považoval žalovaný za nehospodárne a na základe toho potom nesúhlasil s tvrdením, že by mal takéto úkony znášať. Právny zástupca žalovaného poukázal tiež na to, že od počiatku bol v predmete tohto sporu problém, a to výška ceny, jednak, že sa javila ako nadhodnotená, cena za vykonanie opravy bola neprimeraná, výstupy z diagnostiky doložené neboli a taktiež doklady o výmene vstrekovačov doložené neboli a na základe toho dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie, ktoré viac - menej potvrdzovalo, že z tej pôvodne fakturovanej ceny je oprávnená jedna tretina. Znalecký posudok vykonaný v tomto konaní L.. G. potvrdil závery žalovaného, tak ako od počiatku tvrdil a na základe neho potom vykonal čiastočnú úhradu v tej výške, ako vykonaná bola. Právny zástupca žalovaného zotrval na tvrdení, že zostatok uplatňovaného nároku nie je dôvodný, žalobca nepreukázal dôkazné bremeno svojich tvrdení minimálne vo vzťahu k vstrekovačom, v ostatných úkonoch nepostupoval odborne, s odbornou starostlivosťou, nekonal vo vzťahu k žalovanému hospodárne z dôvodu, že nepreukázal vykonanie diagnostiky, resp. že nevykonal tú diagnostiku, čo malo vplyv potom na nadhodnotenie úkonov, ktoré ale v zmysle príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka nemôžu byť na škodu žalovaného. Zároveň poukázal aj na to, že znalec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že svoje závery nemení, zotrváva na nich v plnom rozsahu a takisto poukázal na to, že doklady z vykonanej diagnostiky predložené neboli. Čo sa týka tvrdení svedka O. o tom, že vozidlo malo údajne 8 mesiacov stáť na poli, tak toto žalovaný rozporuje, aj v nadväznosti na tú skutočnosť, že znalec vo svojom znaleckom posudku doložil výstup z technickej kontroly, z ktorej vyplýva, že to vozidlo tesne pred vykonaním servisnej prehliadky absolvovalo technickú prehliadku s konštatovaním, že ide o prijateľný a spôsobilý stav vozidla. Taktiež, znalec sa vyjadril aj k tej otázke, že servis (spoločnosť žalobcu) nebol autorizovaným servisom, že v prípade autorizovaných servisov zamestnanci sú odborne školení na konkrétny typ daných vozidiel a na základe toho môžu mať úplne iný prístup k daným nákladným vozidlám a tieto vozidlá sa môžu mechanikom, ktorí nemajú toľko skúseností s konkrétnym typom nákladných vozidiel, javiť tak, že sú „zhumplované“, avšak tomu tak nie je. Z tohto pohľadu potom majú vyjadrenia svedkov - podľa názoru právneho
zástupcu žalovaného - minimálnu výpovednú hodnotu. V konaní nebolo preukázané, že bola vykonaná diagnostika, výmena a repas vstrekovačov - žalobca nepreukázal ich výmenu, žalovaný túto výmenu vzhľadom na priebeh tohto prípadu aj konania popiera. Čo sa týka opravy ovládania turbodúchadla a celkového časového rozsahu prác, tieto žalovaný rozporuje v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 09. 2019 s tým, že na základe nesprávne vykonanej diagnostiky boli úkony vykonané nehospodárne, neefektívne a v rozpore s ustanovením § 546 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného potom žalovaný závery znaleckého posudku L.. G. považuje za správne a potvrdzujúce jeho stanoviská a vyjadrenia, ktoré doposiaľ v konaní prezentoval. Výška ceny za vykonanie opravy vozidla, tak ako ju fakturoval žalobca, je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného neprimeraná a navýšená o položky a úkony, ktoré neboli vykonané, resp. nebolo to preukázané alebo ich nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v nižšom rozsahu. Cena zo strany žalobcu bola stanovená jednostranne bez dohody so žalovaným a v rozpore s príslušným ustanovením Obchodného zákonníka. Svedok O. vo svojej výpovedi pred súdom jednoznačne uviedol, že on to vozidlo len dopravil do servisu, pričom neodsúhlasoval, ani sa nijakým spôsobom nevyjadril k vykonaným servisným úkonom, že by ich odsúhlasoval, všetko podliehalo schváleniu jeho nadriadeného. V závere svojej záverečnej reči právny zástupca žalovaného poukázal na to, že ak aj prípadne vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela, tak túto cenu žalovaný v zmysle jeho písomného podania zo dňa 16. 09. 2019 uhradil, a to cenu primeranú, ktorú preukazoval jednak odborným vyjadrením, ktoré je založené v súdnom spise a jednak aj znaleckým posudkom L.. S. G.. Podľa jeho názoru, ak aj svedkovia vo svojich výpovediach pred súdom uviedli, že auto bolo zanedbané, tak znalec konštatoval, že tie autá toho typu sú robené do ťažkých podmienok a môžu sa tak nezainteresovaným osobám bez skúseností s takými vozidlami javiť, avšak z toho nemožno vyvodiť záver, nakoľko nejde o autorizovaný servis daných vozidiel, že to vozidlo bolo nejakým spôsobom v extrémne zlom technickom stave. Znalec tiež konštatoval, že náhla zmena technického stavu v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná žalobcom je z technického hľadiska neprijateľná. Na základe všetkých uvedených skutočností potom právny zástupca žalovaného konštatoval, že žalobca pri vykonávaní danej opravy porušil svoje konanie s odbornou starostlivosťou a nepostupoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, na základe čoho požaduje od žalovaného cenu za vykonanie opravy v rozpore s príslušným ustanovením Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti preto žalovaný zostatok uplatňovaného nároku žalobcu v celkovej sume 7.788,48 Eur neuznáva, považuje ho za nepreukázaný, a preto neoprávnený. Na základe uvedeného navrhol, aby súd dané právo žalobcu v uplatňovanom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
24) Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25) Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
26) Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
27) Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom do výšky istiny 3.667,21 Eur, súd konanie v tejto časti so súhlasom žalovaného (na č. l. 269 p. v.) podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
28) Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 29) Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
30) Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
31) Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
32) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
33) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34) Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
35) Podľa § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
36) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37) Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom rozsah vykonaných prác v prospech žalovaného preukazoval žalobca listinnými dôkazmi, a to Zákazkovým listom č. 14042014 a č. 06052014 (na č. l. 5 - 6 p. v.), ako aj výpoveďami svedkov. Cenu za vykonané práce preukazoval žalobca faktúrou č. OF2014118 s dátumom dodania tovaru/služby dňa 26. 05. 2014, s dátumom vyhotovenia dňa 26. 05. 2014, s dátumom splatnosti dňa 02. 06. 2014 v celkovej výške 11.455,69 Eur (na č. l. 3 - 4 p. v.). Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný cenu a rozsah vykonaných prác namietal už po doručení citovanej faktúry a takisto aj od počiatku súdneho konania (v odpore proti platobnému rozkazu na č. l. 29 - 30 p. v., kde uviedol, že za oprávnenú cenu považuje maximálne 1/3 fakturovanej sumy, teda sumu 3.818,56 Eur vrátane DPH) až do vyhlásenia rozhodnutia. Súd mal tiež preukázané, že medzi stranami sporu (zmluvnými stranami) k dohode o cene diela nedošlo, avšak strany sporu prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez takéhoto určenia ceny (§ 536 ods. 3 Obchodného zákonníka). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a súd ich považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
39) Spornými medzi stranami zostali skutočnosti, v akom rozsahu žalobca práce vykonal/mal vykonať a v akej cene mu vznikol nárok za vykonané práce, vzhľadom na predmet ústnej zmluvy o dielo - oprava nákladného motorového vozidla zn. IVECO ASTRA, I.: N., keďže medzi stranami sporu k dohode o cene diela nedošlo. Žalobca v konaní tvrdil, že práce v prospech žalovaného vykonal v rozsahu zákazkových listov a v cene podľa vyúčtovania na základe faktúry č. OF2014118 vo výške 11.455,69 Eur, pretože takýto rozsah prác musel vykonať, vzhľadom na technický stav vozidla. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom vykonaný rozsah prác nebol potrebný a takisto, že vyúčtovaná cena za vykonané práce nezodpovedá cene, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok (§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka).
40) Pri posudzovaní sporných skutočností medzi stranami vychádzal súd zo Znaleckého posudku znalca L.. S. G. č. 6/2017 zo dňa 15. 10. 2017 (na č. l. 107 - 145 p. v.), na základe ktorého považoval
žalovaný za obvyklú cenu a rozsah prác vykonaných žalobcom sumu 3.667,21 Eur, ktorú sumu žalobcovi v priebehu súdneho konania aj zaplatil. Suma 3.667,21 Eur bola na účet žalobcu pripísaná dňa 20. 09. 2019 (na č. l. 239 p. v.).
41) Vzhľadom na čiastočné splnenie dlhu zo strany žalovaného, potom žalobca zobral žalobu v časti istiny 3.667,21 Eur späť a súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP so súhlasom žalovaného zastavil. Žalovaný však neuhradil žalobcovi úroky z omeškania z tejto časti istiny, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ani paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
42) Podľa názoru súdu, žalovaný od vzniku pohľadávky žalobcu časť istiny vo výške 3.667,21 Eur nerozporoval (dokonca bol ochotný zaplatiť žalobcovi sumu 3.818,56 Eur), avšak túto zaplatil až v priebehu súdneho konania dňa 20. 09. 2019. V zmysle ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka má veriteľ povinnosť prijať aj čiastočné plnenie, čo má na dlžníka pozitívny dopad najmä v podobe zníženia sumy, z ktorej sa budú prípadne vypočítavať úroky z omeškania. Žalovaný tak mohol žalobcovi čiastočne, do výšky nerozporovanej sumy, svoj dlh splniť, čím by eliminoval dĺžku omeškania v prípade uplatnených úrokov z omeškania. Žalovaný však tak nepostupoval, svoj peňažný záväzok vo výške 3.667,21 Eur žalobcovi uhradil dňa 20. 09. 2019, čím sa dostal do omeškania od 03. 06. 2014 (deň nasledujúci po splatnosti peňažného záväzku) do 20. 09. 2019, kedy bola dlžná suma pripísaná na účet žalobcu, čím dlh žalovaného v tejto časti zanikol. Súd bol toho názoru, že žalobcovi zo sumy 3.667,21 Eur vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie omeškania od 03. 06. 2014 do 20. 09. 2019 ako právny dôsledok omeškania žalovaného so splnením časti peňažného záväzku. Nárok na úrok z omeškania vznikol žalobcovi v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, preto súd priznal žalobcovi z istiny 3.667,21 Eur zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 03. 06. 2014 do 20. 09. 2019 (0,25 % plus 9 % ročne). Okrem zákonného úroku z omeškania vznikol žalobcovi nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorú mu súd takisto priznal.
43) Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný svoj peňažný záväzok čiastočne vo výške 3.667,21 Eur žalobcovi uhradil, rozhodol súd tak, ako je v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.
44) Ku skutočnostiam medzi stranami sporným, t.j. k žalobcom uplatnenému zvyšku ceny diela v sume 7.788,48 Eur a rozsahu vykonaných prác, ktoré žalovaný rozporoval, uvádza súd nasledovný právny názor:
45) Ako súd už vyššie uviedol, pri posudzovaní sporných skutočností medzi stranami vychádzal súd zo Znaleckého posudku znalca L.. S. G. č. 6/2017 zo dňa 15. 10. 2017 (na č. l. 107 - 145 p. v.), ktorý obsahoval odpovede na otázky položené sporovými stranami. Znalec uviedol, že výška nákladov na opravu nákladného vozidla zodpovedá nákladom podľa kalkulácie „autorizovaného“ servisu pri použití výhradne „originálnych“ dielov. To platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. Na vozidle bola vykonaná technická a emisná kontrola autorizovaným pracoviskom dňa 01. 04. 2014 s výsledkom - spôsobilé, pričom do servisu žalobcu bolo pristavené dňa 14. 04. 2014, teda vo vyhovujúcom technickom stave. Náhlu zmenu technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy, ako bola vykonaná servisom žalobcu, považoval znalec z technického hľadiska za neprijateľnú. Vzhľadom na to, že chýba výstup z diagnostiky, je možné podľa znalca predpokladať, že oprava bola vykonávaná postupnou zámenou dielov, ktoré mohli mať na výkon motora vplyv. Tento spôsob však znalec považoval za neefektívny, pričom môže dôjsť k vykonaniu takých úkonov, ktoré nie sú nevyhnuté pre spojazdnenie vozidla. Znalec tiež považoval účtovanie 137 hodín a troch paušálnych úkonov za rozsah prác uvedených na faktúre č. OF 2014118 z technického hľadiska za neprijateľné. Neštandardné úkony nad rámec bežnej údržby ako čistenie, obtiažna demontáž a podobne, ktoré zohľadňujú sťažené podmienky pri neudržiavanom vozidle v objeme 30 - 50 % štandardných časov spravidla odsúhlasuje objednávateľ opravy. Aj pri zohľadnení 50% prirážky za neudržiavané vozidlo by rozsah účtovaných prác podľa znalca nemal presiahnuť 46,5 hod. (31Nh reálny čas + 50% prirážka).
46) S poukazom na závery znaleckého dokazovania bol potom súd toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že zvyšok ceny diela v sume 7.788,48 Eur je cenou obvyklou v zmysle ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a že rozsah vykonaných prác zodpovedal tomuto druhu opravy vozidla. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného v písomnom podaní zo dňa 16. 09. 2019 (na č. l. 221
- 222 p. v.), v ktorom podrobným spôsobom zdôvodnil, ktoré položky uplatnené žalobcom vo faktúre č. OF2014118 nerozporuje a ktoré výslovne rozporuje, popiera. V nadväznosti na závery znaleckého dokazovania potom súd považoval tieto tvrdenia žalovaného za vecne správne a korešpondujúce jednak s vykonaným dokazovaním a jednak so závermi znaleckého posudku. Súd bol tiež toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie diagnostiky a v tomto smere ani neprodukoval žiadne dôkazy (444,- Eur); nepreukázal tiež potrebu výmeny a repasu vstrekovačov (5.538,52 Eur); z dôvodu nepreukázania výstupov z diagnostiky nepreukázal ani opravu ovládania turbodúchadla (307,96 Eur) a celkový časový rozsah prác nezodpovedal reálnemu času na vykonanie úkonov (1.498,- Eur). Pokiaľ svedkovia - mechanici - uviedli rozsah prác na oprave vozidla tak ako tvrdil žalobca, tieto ich výpovede boli zoslabené zistením znalca, že náhla zmena technického stavu vozidla v rozsahu nutnej opravy ako bola vykonaná je z technického hľadiska neprijateľná. Okrem toho bol súd aj toho názoru, že žalobca jednak nepreukázal obvyklú cenu diela a jednak si uplatnil taký rozsah servisných úkonov, ktorý nezodpovedal reálnemu času vykonania servisných úkonov potrebných na opravu vozidla, aj keď technicky neudržiavaného. S poukazom na závery znaleckého posudku potom súd považoval žalobcom uplatnené servisné úkony na oprave vozidla za neprimerané a navýšené o položky a úkony, ktoré nebolo potrebné vôbec vykonať alebo len v menšom rozsahu.
47) Pokiaľ žalobca poukázal na tú časť znaleckého posudku, v ktorom znalec dospel k záveru, že konečná cena fakturovaných úkonov pri autorizovanom servise by bola 10.819,24 Eur bez DPH, pričom žalobca si v tomto konaní pôvodne uplatňoval svoj nárok vo výške 11.455,69 Eur s DPH, súd uvádza, že znalec výslovne uviedol, že by tak bolo podľa kalkulácie „autorizovaného servisu“ pri použití výhradne „originálnych dielov“, pričom to platí pri správne vykonanej diagnostike vozidla a na základe tejto diagnostiky zvoleného postupu opravy vozidla. V konaní však bolo preukázané, že servis žalobcu nie je autorizovaným servisom a naopak, nebolo preukázané, že bola správne vykonaná diagnostika vozidla a že na základe tejto diagnostiky bol zvolený postup opravy vozidla. Ako bolo v konaní preukázané, žalobca nepredložil ani do súdneho spisu, ani znalcovi pred vykonaním znaleckého dokazovania (ani následne pri jeho výsluchu pred súdom) žiadny výstup z diagnostiky vozidla a v tomto smere ani nežiadal doplniť dokazovanie, hoci sám tvrdil, že diagnostiku mu vykonal technik zo SAD Zvolen. Keďže v konaní nebol predložený takýto dôkaz, ktorý by svedčil o oprávnenosti zvoleného postupu opravy vozidla, potom tvrdenia žalobcu o potrebe vykonania všetkých uplatnených servisných úkonov pri oprave vozidla považoval súd za nepreukázané.
48) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, na odborné vyjadrenia znalca v znaleckom posudku a pri jeho výsluchu, ako aj na vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd nárok žalobcu uplatnený žalobou vo výške 7.788,48 Eur za nedôvodný a nepreukázaný a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol tak, ako je v tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené. Zamietajúca časť žaloby predstavuje istinu vo výške 7.788,48 Eur ako zvyšok ceny diela spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21. 09. 2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.788,48 Eur od 03. 06. 2014 do 20. 09. 2019, ktorú časť žaloby považoval súd za nedôvodnú a nepreukázanú.
49) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako strane v spore prevažne úspešnej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 36 %. Žalobou uplatnený procesný nárok predstavoval sumu 11.455,69 Eur, t.j. 100 %, zastavenie konania v časti istiny 3.667,21 Eur procesne pripísal súd žalovanému, ktorý túto časť plnil po podaní žaloby na súd, t.j. žalobca bol v tejto časti úspešný, čo predstavovalo 32 %. To znamená, že žalobca mal v spore úspech 32 % a neúspech 68 % a naopak, žalovaný mal v spore úspech 68 % a neúspech 32 %. Po odpočítaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu (68 % mínus 32 %) mal žalovaný prevažný úspech v spore 36 % a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).