Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-126-2016.pdf
PDF · 195.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobkyne R. V., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom Za kostolom XXX, Z. W., zast. Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24, Trenčianska Teplá, IČO 51 147 688 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, Kubániho 16, IČO 47 233 516 o určenie neplatnosti, vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné z a s t a v u j e. II. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným s ú n e p l a t n é. III. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 vo výške 826,35 A. a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo výške 1.573,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. VI. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. VII. Súd z r u š u j e uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č.k. 11Csp/126/2016-91 zo dňa 24.08.2020 s účinnosťou od právoplatnosti výroku II. tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 05.12.2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012( správne dňa 10.10.2012), č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012( správne dňa 13.01.2012), č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012( správne dňa 10.10.2012) sú neplatné, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 sú neplatné, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 je bezúročný a bez poplatkov, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo výške XXX,XX Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 vo výške 1.875,54 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo výške 1.686,51Eur, spolu 4.199,91 Eur a ( po rozšírení žaloby) finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a zaplatiť
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že právne úkony žalovaného pri uzatváraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Dôvod absolútnej neplatnosti je i nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. V zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 5. a 6., zmlúv je uvedená neprimerane vysoká RPMN 63,32 % ročná úroková sadzba 76,21 % a neprijateľná zmluvná podmena za poskytnutie revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobkyni bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 215,75 Eur strhnutý hneď pri poskytnutí revolvingových úverov na účet žalobcu. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu vo výške 1.284,25 Eur, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania revolvingového úveru odklad úverových splátok a vopred jej bola strhnutá suma 215,25 Eur za odklad úverových splátok. Žalobkyňa poukazuje aj na Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa: -neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok - z povahy § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je ustanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Rozhodcovská zmluva č. zmluvy XXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX sú neplatné. Odplata poskytnutých revolvingových úverov č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 8.10.2012 vo výške 510,- Eur, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 vo výške 1.500,- Eur, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2012 vo výške 1.500,- Eur podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ju žalovaný vystavil ako spotrebiteľa hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotné zmluvy o revolvingovom úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom jednak odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom. Žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže revolvingové zmluvy neobsahovali zákonné náležitosti v zmysle § 11 ods. 11 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považujú sa za bezúročné a bez poplatkov. Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX - výška úveru 510,-Eur, zaplatené celkom 1.147,86 Eur, 1147,86 Eur - 510,- Eur, bezdôvodné obohatenie 637,86 Eur. Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX - výška úveru 1.500,-Eur , na účet žalobkyni prišla suma 1.284,25 Eur od žalovaného, o sumu vo výške 215,75 Eur menej. Zaplatené celkom 3.375,54 Eur, 3.375,54 Eur (mínus) 1.500,- Eur = 1.875,54 Eur, bezdôvodné obohatenie 1.875,54 Eur. Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX - výška úveru 1.500,- Eur, na účet žalobkyni prišla suma vo výške 1.284,25 Eur od žalovaného, o sumu vo výške 215,75 Eur menej. Zaplatené celkom 3.186,51 Eur, 3.186,51 (mínus) 1.500,- Eur = 1.686,51 Eur, bezdôvodné obohatenie 1.686,51 Eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2017 vo vzťahu k žalobe o určenie namietol jej neprípustnosť podľa § 137 písm. c), ( žalobkyňa sa nedomáha určenia práva) aj d) Civilného sporového poriadku(ďalej CSP), keďže žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Ďalej poukázal na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, a teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a požiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I. K tvrdeniu žalobkyne o neprimerane vysokej úrokovej sadzbe(RPMN) za poskytnutie úveru/revolvingu, ktorá takto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že je v rozpore s § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka ako aj ust. §502 ods.2 Obchodného zákonníka. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala, ku dňu 03.01.2012 bola vo výške 45,66% a ku dňu 08.10.2012 vo výške 45,60%. Argumentácia žalobkyne v oblasti neprimerane vysokého poplatku za poskytnutie možnosti odkladu splátok neobstojí. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Takáto skutočnosť vyplýva z uzatvorenia Dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru / revolvingu. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti ( a ani dôkazy na ich preukázanie) tom, v čom sú vody nerovnováhy v postavení strán. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zmluvy obsahuje neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre prípad omeškania so splácaním splátok uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa
výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy zo dňa 03.01.2012 bol úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne a v čase uzavretia zmlúv zo dňa 08.10.2012 bol úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Zákonodarca tak právne aporoboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 27% ročne / 26,25 % ročne pri zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (ktorá predstavuje 23,275 % ročne) a na základe tejto skutočnosti žalovaný tvrdí, že maximálna povolená výška zmluvných sankcií dojednaná v zmluve logicky nemohla byť prekročená. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne v oblasti absencie rozlíšenia termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na to, že výklad ust. § 9 ods.2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z. ako ho uvádza žalobkyňa predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Poukázal na záver vyslovený Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 s tým, že prijatím tvrdení žalobkyne by došlo k protiprávnym záverom. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.05.2017 k vyjadreniu žalovaného namietla, že vo veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilný sporový poriadok. Jej podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. bez toho určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je jej právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). V žalobnom návrhu uviedla všetko podstatné, ktoré bolo potrebné súdu objasniť. kedy si zobrala úver, koľko zaplatila, uviedla všetky podstatné dôvody pre ktoré sa obrátila vo svojej veci na súd ako spotrebiteľka. Nevidí problém zo spojenia určovacej žaloby a žaloby na plnenie. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či zmluva je spotrebiteľská a či obsahuje neprijateľné podmienky a nekalé podmienky. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi a má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný právny stav, či tu právo je alebo nie je, o čo žiada súd preskúmaním ex offo spotrebiteľské zmluvy. V čase uzatvárania zmlúv č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a teda v čase podpísania zmluvných ustanovení žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nepoznala čo sú to neprijateľné zmluvné podmienky a nevedela, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvy podpísala v dobrej viere, pretože verila, že žalovaný koná čestne a v súlade so zákonom. Všeobecné obchodné podmienky neboli dohodnuté a nie sú súčasťou zmluvy. Dodávateľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi odborné poradenstvo. Žalobkyni boli zatajené neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhotovení výšky dlhu na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. V zmluvách žalovaného absentujú náležitosti vyžadované v zákone č. 129/2010 Z.z. §9 ods.2 písm. j), k), m), o), p), m) účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v dôsledku čoho sa predmetné úvery na základe ust. § 11 ods. 1 písm.a) uvedeného zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov, a to ročná percentuálna miera nákladov RPMN a priemerná hodnota RPMN( §9ods.2 písm. j)), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov( §9ods.2 písm. k)), súhrnný prehľad , ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny( §9ods.2 písm. m)), úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ( §9ods.2 písm. o)), upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, ( §9ods.2 písm. p)), w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu ( §9ods.2 písm. w)). K bezdôvodnému obohateniu a námietke premlčania, vyjadrenie žalovaného popiera a uvádza, že v prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď s oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedal v novembri 2016 z internetu a sociálnych sietí, a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedel skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu
tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti a uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené nárok žalobkyne nie je premlčaný. Rozšírila žalobu o nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur poškodením spotrebiteľa pri používaní nekalých praktík a protiprávneho konania s poukazom na ustanovenie § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 250/2007 Z.z.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.07.2017 s poukazom na zákonné ustanovenie citované žalobkyňou uvádza, že žalobkyňa neoznačila a nepreukázala skutočnosti pre uplatňovanie uvedeného nároku t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone, cit. "úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi", vyžaduje logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Zdôraznil, že predformulovanie znenia spotrebiteľských dokumentov je všeobecnou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. K námietke neoboznámenia s obsahom obchodných podmienok vzniesol námietku neurčitosti uvádzaného. V súvislosti s tvrdením o rozpisovaní splátky tvrdil, že žiadny zákon platný a účinný v Sr a rovnako ani predpis únijného práva neurčuje žiadne rozdelenie splátky. Ani smernica 2008/4/ES a ani vnútroštátne právo nezakotvujú žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku( § 9 ods.5) čo zodpovedá jeho právu vyplývajúcemu z článku 10 odstavec 2 písmeno i) smernice. Opätovne poukázal na rozhodnutie vo veci C-42/15. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy uvádza, že ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje / preberá obsah zákonnej úpravy. toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice: Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo zákona č. 102/2014 Z.z. (ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 01.05.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný.
5. Pred pojednávaním dňa 03.12.2020 žalobkyňa prostredníctvom zástupcu vzala žalobu v časti o určenie, že G. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú neplatné späť a žiadala, aby súd v uvedenej časti konanie zastavil. 6. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku a je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. V zmysle citovaného ustanovenia súd konanie vo vyššie uvedenej časti zastavil (výrok I.)
8. Námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu tunajšieho súdu rozhodovať o danej veci súd posúdil ako nedôvodnú nakoľko žalobkyňu je nutné považovať za spotrebiteľku a uplatňujúcu si v tomto konaní svoje nároky.
9. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neúčasť ospravedlnil jej zástupca a uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Nedostavili sa ani žalovaný a jeho právny zástupca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil a súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
10. Z vyjadrenia zástupca žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na skutočnostiach a tvrdeniach uvedených v žalobe, ako aj tvrdení žalobkyne k vyjadreniam žalovaného. Doplnila, že aj napriek tomu, že Dohody o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené samostatne, musia spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pod následkom neplatnosti. Právny úkon tak ako je formulovaný v predmetných dohodách považuje za neurčitý, nezrozumiteľný, a vzhľadom na uvedené aj neplatný. V Dohodách absentujú, nie sú uvedené sumy, ktoré má žalobkyňa ako dlžníčka zabezpečené, nie je tam zohľadnené príslušenstvo, ktoré je vymáhané a všetky ostatné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a príslušných dodatkov. Táto Dohoda bola uzatvorená v rovnaký deň ako úverová zmluva, kedy ešte žalobkyňa nemohla byť dlžníčkou a teda nebolo naplnené ustanovenie zákona § 551 OZ. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie má za to, že toto bolo odôvodnené v návrhu na rozšírenie žaloby. Poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trenčíne, rozhodnutia v konaniach sp.zn. 4Co/334/2017, 16Co/45/2019, 5Co/113/2019 s tým, že výšku ponecháva na úvahe súdu.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy od 01.02.2013, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 08.10.2012 vrátane štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, Zmluvného dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, prehľad splátok a úhrad, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.05.2014, 16.05.2014, 27.09.2013, 30.01.2013, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.10.2012, Oznámenie o ukončení zrážok zo mzdy zo dňa 17.09.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.01.2012, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.04.2017, súhrnné informácie a údajoch o poskytnutých úveroch za 2. a 3. štvrťrok 2012, Rozhodcovské zmluvy vrátane štandardných európskych informácií, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 18.05.2017 k vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.07.2017, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 03.01.2012 a 08.10.2012, prehľady platieb, Dohody o zrážkach zo mzdy, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.07.2017 vrátane návrhu na rozšírenie žaloby, Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.06.2019, neodkladné opatrenie zo dňa 24.08.2020, vyjadrenie žalovaného, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.01.2012 a 10.10.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.09.2020 a zistil tento skutkový stav veci.
12. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012( č.l.81), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 510,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 27,33 Eur splatných vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 1.147,86 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,03 %, ročná úroková sadzba bola 70,03 %, priemerná RPMN za úver bola 45,60 %. Podľa žalovaného v časti "údaj o schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 510,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 27,33 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 1.147,86 eur, pri RPMN 67,79 % a úroku 70,03 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 08.10.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 10.10.2012. Následným Oznámením žalovaného ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 10.10.2012 - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX( č.l.100) boli stanovené údaje o výške úveru 510 eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 27,33 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.11.2012 do splatnosti poslednej splátky 22.04.2016, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 70,03 %, RPMN 67,79% a priemerná hodnota RPMN bola 45,60%. Podľa prehľadu platieb( č.l.83) žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 1.749,20 Eur pričom posledná platba bola realizovaná dňa 16.07.2014( platby zo dňa 14.08.2015 vo výške 27,33Eur bola žalobkyni dňa 14.09.2015 vrátená a odpočítaná z jej platieb).
13. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012( č.l.75), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 1.500,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 80,37 Eur splatných vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,01 %, ročná úroková sadzba bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 45,66 %. Podľa žalovaného v časti "údaj o schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 1.500,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 3.375,54 eur, pri RPMN 68,30 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 03.01.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 13.01.2012. Následným Oznámením žalovaného ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 13.01.2012 - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400042400 (č.l.98) boli stanovené údaje o výške úveru 1.500 eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.02.2012 do splatnosti poslednej splátky 22.07.2015, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, RPMN 68,30% a priemerná hodnota RPMN bola 45,66%. Podľa prehľadu platieb ( č.l. 77) žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3.378,68 Eur, pričom po 05.12.2014 boli platby realizované nasledovných sumách: dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 54,87Eur.
14. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX0 zo dňa 10.10.2012( č.l.78), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 1.500,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 80,37 Eur splatných vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,01 %, ročná úroková sadzba bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 45,60 %. Podľa žalovaného v časti "údaj o schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 1.500,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 3.375,54 eur, pri RPMN 67,78 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 08.10.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 10.10.2012. Následným Oznámením žalovaného ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 10.10.2012 - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400048470 (č.l.99) boli stanovené údaje o výške úveru 1.500 eur, ďalej splatnosť úveru 42 mesačných splátok, výška splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.11.2012 do splatnosti poslednej splátky 22.04.2016, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, RPMN 67,78% a priemerná hodnota RPMN bola 45,60%. Podľa prehľadu platieb ( č.l. 80) žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3.186,51 Eur, pričom po 05.12.2014 boli platby realizované nasledovných sumách: dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 11.03.2015 70,- Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 150,- Eur, 15.10.2015 180,- Eur, 13.11.2015 80,37 Eur, 15.12.2015 80,37 Eur, 15.01.2016 80,37 Eur, 15.02.2016 80,37 Eur, 15.03.2016 80,37 Eur.
15. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8XXXXXXXXX (č.l.82) vyplýva, že túto podpísala dňa 08.10.2012 ako dlžník žalobkyňa a dňa 10.10.2012 žalovaný ako veriteľ. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8XXXXXXXXX (č.l. 76) vyplýva, že túto podpísala dňa 03.01.2012 ako dlžník žalobkyňa a dňa 13.01.2012 žalovaný ako veriteľ. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX ( č.l. 79) vyplýva, že túto podpísala dňa 08.10.2012 ako dlžník žalobkyňa a dňa 10.10.2012 žalovaný ako veriteľ. Podľa čl. I spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 510,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur, XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur. Totožne u všetkých predmetných zmlúv bolo dojednané, že v zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu/ov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa čl. II dohody strany dojednali v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet žalovaného pod uvedeným variabilným symbolom vo výške 23,77 Eur ( č. 8400048466), čiastku vo výške 80,37 Eur( č. 8400042400 a 8400048470) mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník výslovne s takým postupom súhlasí. Podľa čl. III strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.
16. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 11Csp/126/2016-91 zo dňa 24.08.2020 právoplatným dňa 17.09.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne Fehers, s.r.o., Janka Palu 52/8, Nemšová zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne z Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej.
17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia každej zmluvy o úvere /ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/ spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok..
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, písm. b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
33. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril predmetné vyššie špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s dojednanou odplatou. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa obsah zmluvy a formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vzorový text zmlúv používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalobkyni poskytol úver žalovaný v rámci jeho
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Táto zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.4.2015. Toto zákonné ustanovenie nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. K rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015. Preto súd nepovažoval za správny výklad žalovaného o nemožnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol opakovane poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
34. Podanou žalobou sa žalobkyňa predovšetkým domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzavrela so žalovaným na zabezpečenie svojich záväzkov z predmetných zmlúv o revolvingovom úvere. V otázke prípustnosti takejto žaloby súd odkazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobou. Toto ustanovenie je potrebné považovať za lex specialis vo vzťahu k § 137 písm. c) a d) CSP, pričom ide o osobitný predpis, ktorý výslovne predpokladá uplatnenie práva spotrebiteľa žalobou. Ak citované ustanovenie umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pripúšťa tým aj možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti jednotlivých, hoci samostatne uzavretých zmluvných dojednaní, ktoré so zmluvou o spotrebiteľskom úvere priamo súvisia. Za také je potrebné považovať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nemá oprávnenie túto vypovedať, odstúpiť od nej, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Bez požadovaného rozhodnutia by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Z tohto dôvodu súd považoval žalobu za prípustnú a vecne o nej rozhodol. Posudzujúc uplatnený nárok súd sa predovšetkým predbežne zaoberal otázkou či predmetná zmluva je platne uzavretá.
35. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti žiadne z predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Preskúmaním každej dohody o zrážkach zo mzdy dospel súd k záveru, že táto neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne, v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov je neurčité. V dôsledku toho je táto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetné dohoda o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárovú zmluvu, ktoré nebola individuálne dojednaná, žalovaný žiadnym spôsobom jej individuálne dojednania nepreukázal. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorý je spotrebiteľom. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy
musí dlžník - spotrebiteľ vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma v dohode o zrážkach zo mzdy v bode I. každej tejto dohody bola uvedená len v súvislosti s označením v budúcnosti poskytnutého úveru na základe žiadosti o poskytnutie úverov.
36. Každá predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani dostatočne určité zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa čl. II napadnutých dohôd sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku. Predmetné ustanovenie je nielen neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, ale aj predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v časti výšky mesačných zrážok zo mzdy, čo súd považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj v tom, že tieto neboli časovo obmedzené a vzťahovali sa na akékoľvek budúce pohľadávky žalovaného (úver vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvo úveru, prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov) až do momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávky sú splatené. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola žalovaným o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy poučená ani, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť uzavrieť tieto dohody, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom poskytovaných úverov. Vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok je táto dohoda neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietky žalovaného považoval za právne bezpredmetné. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Žalovanému z každej neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú žiadne práva, nie je oprávnený domáhať sa práva na zrážky zo mzdy a preto súd žalobe o určenie ich neplatnosti vyhovel(výrok II.).
37. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva o úvere má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.
38. Súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je uvedená hodnota RPMN v sadzbe 70,03 %, v ďalších žiadostiach 70,01%, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (67,79 % v ďalšej 68,30% a v poslednej 67,78%), a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou uvádzanú hodnotu RPMN, nedošlo k ustáleniu tohto parametra úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne zakotvená hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 každej zmluvy) totiž predstavuje v časti údaja o RPMN prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie návrhu so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný síce schválil úver, ale so zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím návrhu žalobkyne v časti RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany dlžníka
- žalobkyne. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne už
následne písomne nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v zmluve jednoznačne ustálili a zakotvili RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj každá predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne dohodnutá výška RPMN úveru, treba konštatovať, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj za použitia výkladu podaného v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie výšky RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd má za to, že nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne žalovaným vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tak, ako to uvádza žalovaný. Oznámenie je dlžníkovi odosielané až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná dňa 08.10.2012 resp. 03.01.2012, a oznámenie je datované dňom 10.10.2012 resp. 13.01.2012, oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená aj splatnosť prvej splátky a poslednej splátky). Okrem toho aj zo zmluvných dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, tieto mu musia byť známe už pri podpise zmluvy, a to preto, aby sa mohol objektívne rozhodnúť, či využije služby žalovaného alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je preto prípustné, aby dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa teda dlžník - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy, avšak nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu.
39. Výška RPMN nepochybne musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN nech aj je výsledkom výpočtu vzorcom preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh ohľadom RPMN predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje riadne a pre spotrebiteľa jednoznačné uvedenie údaju o RPMN, keďže obsahuje pre laika čítajúceho túto zmluvu dve rôzne hodnoty RPMN a za takejto situácie nemožno mať za to, že by zmluva riadny a jednoznačný konečný údaj o RPMN obsahovala, hoci je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.
40. Odhliadnuc aj od týchto okolností, súd konštatuje, že aj keby vzal ako výslednú RPMN tú, ktorá je u každej zmluvy uvedená v bode 6 zmluvy (aj v oznámení o schválení úveru), táto logicky nemôže byť vypočítaná správne, čo má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby RPMN nebola uvedená. Ak RPMN vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím
úveru, medzi ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, možno logickým výkladom dospieť k záveru, že údaj o RPMN (celkové náklady) nemôže byť nižší, ako zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať aj ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru. V danom prípade v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8400048466 je RPMN úveru vo výške 67,79 % a ročná úroková sadzba úveru 70,03%, č. 8400042400 je RPMN úveru vo výške 68,30 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01%, č. 8400048470 je RPMN úveru vo výške 67,78 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01%, čo je u všetkých v logickom rozpore s týmto výkladom.
41. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ) - adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V úvode zmluvy je uvedený len názov a adresa veriteľa, čo na splnenie zákonnej náležitosti nepostačuje.
42. Preskúmaním každej predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp. vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu poskytnutia). Žalovaný síce uviedol termín konečnej splatnosti v oznámení o schválení úveru, ktoré má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak táto náležitosť nie je uvedená v zmluve, na ktorej pripájajú obe zmluvné strany svoj podpis. Splátkový kalendár, ktorý obsahuje aj termín poslednej splátky úveru nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, neobsahuje podpisy zmluvných strán. Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť uvedené jasne, zrozumiteľne priamo v zmluve, a nie v iných dokumentoch, ktoré vytvorí sám dodávateľ. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť priamo do zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudkov Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 2Co 89/2017 zo dňa 19.2.2018, rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 225/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 15.8.2017.
43. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver z každej z predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zákona za úver bezúročný a bez poplatkov ( výrok III.).
44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný právo iba na vrátenie istiny každého poskytnutého úveru. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že uhradila žalovanému titulom úveru č. 8400048466 celkovo sumu 1.147,86 Eur, no sám žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že uhradila vyššiu sumu, a to 1.749,20 Eur (tvrdenie žalovaného mal súd za preukázané z predloženého prehľadu platieb), na úver č. 8400042400 sumu 3.375,54 Eur, žalovaný sumu 3.378,68 Súd preto vychádzal z listinných dôkazov predložených žalovaným, v ktorých sú zaevidované presné dátumy a sumy úhrad žalobkyne titulom predmetných úverov v prospech žalovaného. Mal za to, že medzi žalovaným a žalobkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie žalovaného v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predstavujú úroky vyplatené žalovanému zo strany žalobkyne na ktoré nemal žalovaný z vyššie uvedených dôvodov právo. Obsah tohto záväzkového vzťahu je povinnosť žalovaného ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil vydať žalobkyni ako oprávnenému subjektu tento majetkový prospech.
45. Žalovaný namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné právo je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou
premlčania, pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu a objektívnu trojročnú a desaťročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Za účelom zaručenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ktoré plynú od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia doba je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Aby na strane žalobkyne mohlo byť usudzované na jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musela poznať právo, teda, že v dôsledku neuvedenia zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úver bez úročný a bez poplatkov a v dôsledku neprimeranej výšky úroku je ustanovenie o tejto odplate neplatné. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou "neznalosť práva neospravedlňuje", a znalosť práva sa u jeho adresátov (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnické vzdelanie) nevyvrátiteľne predpokladá v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky , pričom za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva u pôvodnej žalobkyne je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva nemá predpísané náležitosti , resp. má nesprávne náležitosti treba viazať na okamih , kedy žalobkyňa podpísala zmluvu, keď sa s ňou oboznámila, čo v danom prípade bolo hneď po jej podpise. Vedomosť žalobkyne o tom, že z jej strany došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej istiny nastáva okamžikom, kedy žalobkyňa uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Žalobkyňa totiž poznala výšku úveru ako aj výšku splátok, a bola schopná sa jednoduchým matematickým výpočtom dozvedieť, kedy začala platiť nad rámec istiny. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedený záver korešponduje so závermi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 67/2011, závermi Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. 28Cdo 685/2011, sp. zn. 28Cdo 3977/2007 a aj so závermi Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17Co 315/2017 zo dňa 6.9.2017, sp. zn. 17Co 372/2015 zo dňa 27.4.2016. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 05.12.2016. Žalobkyňa preplatila poskytnutý úver nad istinu úveru. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby žalobkyne nad rámec istiny úveru začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu premlčané sú plnenia, ktoré žalobkyňa nad rámec istiny úveru, teda bez právneho dôvodu, uhradila žalovanému pred 05.12.2014. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8400048466 žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu úveru 510 Eur v splátkach vykonaných od 10.10.2012 do 13.09.2013 a čiastočne splátkou z 23.04.2014. Celkom poslednú splátku na úver uhradila 16.07.2014. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom všetkých splátok nad istinu úveru, nakoľko boli uhradené žalobkyňou žalovanému do 16.07.2014. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8400042400 žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu úveru 1.510,- Eur v splátkach vykonaných od 14.02.2012 do 15.08.2013 a čiastočnou splátkou z 13.09.2013, pričom celkovo uhradila sumu 3.378,68 Eur. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom splátok nad istinu úveru realizovaných žalobkyňou od 15.10.2013 do 14.11.2014. Po 05.12.2014 realizovala nepremlčané splátky, a to dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 54,87Eur, spolu v sume 826,35 Eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8400048470 žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu úveru 1.510,- Eur v splátkach vykonaných od 10.10.2012 do 12.09.2014 a čiastočnou splátkou z 15.10.2014, pričom celkovo uhradila sumu 3.186,51 Eur. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom splátok nad istinu úveru uhradených od 15.10.2014 do 14.11.2014. Po 05.12.2014 realizovala nepremlčané splátky, a to dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 11.03.2015 70,- Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 150,- Eur, 15.10.2015 180,- Eur, 13.11.2015 80,37 Eur, 15.12.2015 80,37 Eur, 15.01.2016 80,37 Eur, 15.02.2016 80,37 Eur, 15.03.2016 80,37 Eur v celkovej sume 1.573,33 Eur. S poukazom na uvedené dôvody súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 8400042400 vo výške 826,35 Eur a č. 8400048470 vo výške 1.573,33 Eur s tým, že lehotu na plnenie
určil podľa § 232 ods. 3 CSP. V ostatnej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Pre aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby na daný prípad by bolo potrebné preukázať úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne, ktorý by musel byť zrejmý pri uzatváraní zmluvy a pri prijatí plnenia z tejto zmluvy. Takýto dôkaz však žalobkyňa v spore nepredložila, nebolo preukázané, že žalovaný vedel, že spôsobuje bezdôvodné obohatenie a takýto následok (bezdôvodné obohatenie) chcel spôsobiť, t. j. že uzatváral zmluvu so žalobcom s tým, že chcel získať bezdôvodné obohatenie (priamy úmysel), ale bol aspoň s takýmto následkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Žalobkyňa síce tvrdila, že žalovaný poskytuje úvery a jeho povinnosťou je sledovať právnu úpravu, a preto musel vedieť, čo môže svojím konaním spôsobiť, bol s tým aj uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie sú však tvrdenia žalobkyne bez ich preukázania nepostačujúce. Na preukázanie takéhoto úmyslu je potrebné vychádzať z okolností každého jednotlivého prípadu uzatvorenia zmluvy medzi zmluvnými stranami, teda nielen zo všeobecných tvrdení o znalostiach žalovaného, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Niet pochýb, že žalovaný ako podnikateľský subjekt sa snaží získať odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úrokov, avšak snaha o získanie odplaty ešte sama o sebe nepreukazuje aj úmysel získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 448/2017 uviedol, že vedomosť žalovaného o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje, a ten, kto sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že žalovaný vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí". Keďže v tomto konaní nebol preukázaný ani priamy ani nepriamy úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, nevznikol ani dôvod pre aplikáciu 10- ročnej objektívnej premlčacej doby.
47. Z hypotézy právnej normy /§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z./ v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom /zákonom č. 250/2007 Z. z./ a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ide napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, prípadne aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo ich používanie alebo na vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku z porušenia práv alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôžeme hovoriť, že bol úspešný.
48. Je zrejmé, že v predmetnej veci žalobkyni, ktorá je spotrebiteľom, nebol doposiaľ voči žalovanému právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na ochranu spotrebiteľa alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 14.09.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/389/2015.
49. Naviac z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že v ňom upravený nárok na finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy pre priznanie ktorej nepostačuje zistenie porušenia práva (a jeho úspešné uplatnenie na súde), ale je nevyhnutné, aby tu bola daná aj existencia nemajetkovej ujmy, ktorá v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma preukázaná ako skutočná. nemal preukázané, akú konkrétnu ujmu žalobca utrpel, keďže ju žiadnymi dôkazmi nepreukázal, a teda nebolo by možné následne ani určiť konkrétne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii (k zhojeniu, odčineniu) vzniknutej ujmy na strane žalobkyne. Žalobkyňa v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej ujmy, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 52/2010). Vzhľadom na uvedené považoval súd priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni za nedôvodné a i v tejto časti žalobu zamietol.
50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. P Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd mal za to, že každá zo sporových strán mala úspech len čiastočný. Úspech a neúspech žalobkyne a žalovaného vo veci bol v podstate rovnaký (žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania vo výroku I. takže náhrada trov konania v tejto časti patrí protistrane, úspešná vo výroku II., III., neúspešná vo výroku o priznanie finančného zadosťučinenia, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia mala úspech v 57%/ z uplatnených 4.199,91 Eur jej bolo priznaných 2.399,68 Eur/, v 43% bola neúspešná. Neúspech žalobkyne je zároveň úspechom žalovaného. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení , nakoľko žalobe vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400048470 vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.