Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_10Co-225-2017.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/225/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanej: D. R., nar. X.X.XXXX, bytom P. A. XXX/XB, M., o zaplatenie 1.946,75 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/44/2016-53 zo dňa 6.3.2017 takto
rozhodol:
I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.877,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.877,68 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
III. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.877,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.877,68 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že uzavretím zmluvy dňa 2.3.2015 došlo medzi žalobcom a žalovanou k vzniku právneho vzťahu v zmysle zákona č. 121/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur, pričom žalovaná (následne) porušila svoju povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom. 2.Súčasne však podľa súdu prvej inštancie predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z (citované v napadnutom rozsudku). Hoci je totiž v zmluve špecifikovaná celková výška mesačnej splátky, nikde nie je uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. aká časť každej mesačnej splátky má zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Uvedené nedostatky aplikovaný zákon sankcionuje (§ 11 ods. 1 písm. b/) tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom 2.000 eur a žalovanou zaplatenou sumou 122,32 eur, t.j. sumu 1.877,68 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
3.Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tým, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi zosplatnený úver v lehote stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru, t.j. do 29.10.2015, dostala sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania okresný súd určil v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku žalobu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.
4.Napokon o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 92 % a to na základe rozsahu ním dosiahnutého čistého úspechu.
5.Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o čiastočnom zamietnutí a o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu a priznania náhrady trov konania. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti v podobe stanovenia termínu konečnej splatnosti úveru. Zmluva totiž v bode 1.2 jednoznačne stanovuje tento okamih dňom 15.2.2024 a tiež obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy - do dňa konečnej splatnosti uvedeného v zmluve o úvere. Nakoľko je teda v zmluve uvedený konečný termín splatnosti, t.j. 15.2.2024, ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú. 6.Pokiaľ ide o vytýkanú absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 120/2010 Z.z. a to výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov, tie sú v samotnom texte zmluvy uvedené nasledovne: výška anuitnej splátky 29,85 eur, počet anuitných splátok 108. Zároveň je v bode 2.5.3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, popísané anuitné splácanie tak, že pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení, pričom výška splátky úveru je rovnaká, s výnimkou poslednej splátky ktorou sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Inými slovami, na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Banka bezplatne a kedykoľvek počas doby trvanie zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, vrátane rozpisu každej splátky. Prípadný podrobný rozpis splátok istiny a úrokov na celé obdobie splatnosti úveru by znamenal neúmerné rozšírenie obsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. V tejto spojitosti odvolateľ poukázal na závery obsiahnuté v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ako i uznesenia Krajského súdu Prešov, resp. Trenčín) vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorých (výkladom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008) zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky.
7.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý a nezávislý výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 1.877,68 eur spolu s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
9.Pokiaľ ide o okresným súdom (bez bližšieho odôvodnenia) vytýkanú absenciu zákonnej náležitosti v podobe uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), je odvolacia argumentácia opodstatnená. Predmetné údaje (108 splátok splatných od 16.3.2015 do 15.2.2024) sú totiž obsiahnuté (č.l. 3 spisu) v bode 1.2 (Základné podmienky) posudzovanej zmluvy o úvere. Opísaný záver okresného súdu teda neobstojí.
10.Následne sa však odvolací súd stotožnil s druhým/samostatným dôvodom, ktorý okresný súd (taktiež) viedol ku konštatovaniu zákonného následku v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (t.j. ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup náležitý a jeho argumentácia z hľadiska výslovného znenia/ textu zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva požiadavka na vyjadrenie ako splátok istiny, tak splátok úrokov a poplatkov, je správna, zatiaľ čo odvolateľom formulovaný výklad dotknutého ustanovenia je vzhľadom na konštatovanú jednoznačnosť (textu) označeného zákonného ustanovenia výkladom contra legem. Žiada sa dodať, že prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ (vrátane rozhodnutia vo veci C-42/15) sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Právnou charakteristikou smernice je jej záväznosť len pre štát, zatiaľ čo jej priamy
účinok medzi jednotlivcami je v zásade vylúčený. Prípadné nároky súvisiace s eventuálnou rozpornosťou predmetného ustanovenia zákona s označenou smernicou si žalobca môže uplatniť v inom konaní.
11.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 12.Odvolateľ - žalobca síce výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd preto nadväzne ako vecne správny, potvrdil aj od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, v rámci ktorého okresný súd náležite aplikoval zásadu miery úspechu v spore.
13. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.
14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.