Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/66/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne L. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky P. republiky, bytom K. XX, K. - F., zastúpenej CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom Zlatovská 1279/22, Trenčín, IČO 47 253 894 proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO 44 250 029 o určenie neplatnosti zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/150/2014-62 zo dňa 28. októbra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1129238 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov, a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o pôžičke č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 uzavretá medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná, eventuálne, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Dňa 28.10.2016 po začatí pojednávania vzala žalobkyňa žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č. 1129238 späť a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Po vyjadrení súhlasného stanoviska žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, súd uznesením č.k. 16C/150/2014 - 61 zo dňa 28.10.2016 konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č. 1129238 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.10.2013 zastavil. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach po 155,94 eur s tým, že termín konečnej splatnosti bol 10/2018. Fixná ročná úroková sadzba bola 32 %, RPMN bola 32 %, priemerná hodnota RPMN bola 20,83 %, celková čiastka bola 9.356,40 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli 4.356,40 eur. Podľa čl. 6 zmluvy klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6. 2 týchto zmluvných podmienok. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Klient je povinný splácať poskytnutú pôžičku na účet spoločnosti uvedený v zmluve alebo poštovou poukážkou. Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve. Formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.10.2013 bolo preukázané, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná tak, že zmluva je uzavretá na dobu určitú a termín konečnej splatnosti úveru je 10/2018. Úver je splácaný mesačnými anuitnými splátkami vo výške 155,94 eur, počet splátok je 60, termíny splátok: do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Zo splátkového kalendára vyplýva, že v ňom žalovaný žalobkyni ďakuje za prejavenú dôveru a za to, že s ním uzavrela zmluvu o pôžičke. Uviedol, aby platby poukazovala na účet žalovaného s uvedením variabilného symbolu. Zo splátkového kalendára sú zrejme termíny splatnosti jednotlivých splátok, výška splátok, a výška istiny a úroku, z ktorej pozostávajú jednotlivé splátky. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 20.10.2018. Z platobnej histórie žalobkyne vyplýva, že žalovaný žalobkyni predpísal splátky po 155,94 eur splatné k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bol splatná dňa 20.11.2013. Žalobkyňa uhradila celkovo od 19.11.2013 do 21.06.2016 sumu 1.481,37 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonova dospel k záveru, že podaná žaloba je po čiastočnom zastavení konania dôvodná. Podanou žalobou sa po čiastočnom zastavení konania žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o úvere. Existencia právnej neistoty žalobkyne ako spotrebiteľa ohľadne toho, z ktorých ustanovení zmluvy jej plynú finančné záväzky vo vzťahu k žalovanému odôvodňuje podľa presvedčenia súdu aj jej naliehavý právny záujem na určení toho, či má z uzavretej zmluvy o úver veriteľ nárok na úrok a poplatky. Je nepochybné, že zmluva o pôžičke č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preskúmaním uzavretej zmluvy o pôžičke č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že táto zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu, že v zmluve o pôžičke je uvedený údaj, že konečná splatnosť je 10/2018, takýto údaj nemožno považovať za údaj o konečnej splatnosti úveru. Z údaju 10/2018 nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani zrejmý spôsob jeho určenia. V zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej splátky a tento nevyplýva ani z čl. 6 zmluvy. Predmetná zmluva o pôžičke teda neobsahuje ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom uvádzania termínu konečnej splatnosti úveru a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zvýšenie informovanosti spotrebiteľa, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch považuje tieto údaje za tak významné, že ich nedostatok sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Údaj, že konečná splatnosť je 10/2018 nemožno považovať za dostatočne určitú špecifikáciu termínu konečnej splatnosti úveru. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani splátkový kalendár vystavený žalovaným, nakoľko tento bol podľa obsiahnutého textu vypracovaný až po uzavretí zmluvy, keď v ňom žalovaný žalobkyni ďakuje za to, že mu preukázala dôveru a uzavrela s ním zmluvu o pôžičke. Uvedené informácie nevyplývajú ani z formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.10.2013, keď je ňom rovnako ako v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti úveru 10/2018. Rovnako ako v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v tomto formulári uvedená výška a počet mesačných splátok s tým, že termíny splátok sú do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uzavretá zmluva o pôžičke č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedeného žalovaný od žalobkyne nemôže požadovať z uvedenej zmluvy o pôžičke žiaden úrok a žiadne poplatky. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 a uviedol, že predmetom konania bola žaloba o určenie, že zmluva o pôžičke č. 1129238 zo dňa 14.10.2013 je neplatná, eventuálne, že je bezúročná a bez poplatkov. V časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke vzala žalobu žalobkyňa späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobe o určenie, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov súd vyhovel. Žalobkyňa i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovaným nárokom bol úspech žalobkyne i žalovaného pomerne rovnaký, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že v predmetnej zmluve o pôžičke sú uvedené všetky zákonom požadované náležitosti. V zmluve je uvedená schválená výška pôžičky, výška splátky ako aj počet splátok. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Z týchto tiež vyplýva, že splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Samostatne je v zmluve o pôžičke uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom (10/2018). Žalovaný sa domnieva, že zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínu splatnosti úrokov, istiny. Nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedenej jednotlivo popri sebe. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina aj úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Rozlišovanie danej splátky na časť istiny a časť úrokov potom nemá žiadny reálny a praktický význam. Informácie o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli popri zmluve o pôžičke opakovane uvedené aj v splátkovom kalendári. Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, žalovaný sa takisto domnieva, že tento zmluva o pôžičke obsahuje. Poukázal na to, že vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Dátum splatnosti úveru musí byť určený zrozumiteľne a určito a zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, ako má byť konečná splatnosť uvedená. V tomto prípade aj priemerný spotrebiteľ z textu zmluvy dokáže zistiť čas, kedy jeho záväzky voči poskytovateľovi úveru zaniknú. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej. Podľa tohto rozhodnutia zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 20008/48 musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný domnieva, že zmluva o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalobkyňou obsahuje tak údaj o konečnej splatnosti úveru ako aj výšku splátky, termín splatnosti a počet splátok, čo je následne špecifikované v Splátkovom kalendári ako súhrnný prehľad. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby sám žalobu žalobkyne zamietol. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru podľa zákonných požiadaviek. Žalovaný síce argumentuje rozhodnutím Súdneho dvora, tento však poskytol len výklad Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a neposkytol a ani nemohol poskytnúť výklad vnútroštátneho zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Ten môžu poskytnúť len vnútroštátne súdy. Náš zákonodarca išiel nad rámec Smernice a priznal spotrebiteľovi viac práv ako samotná Smernica, čo potvrdili vo svojich rozhodnutiach aj súdy Slovenskej republiky. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke stranami sporu /20.12.2011/, teda že neuvedenie čo i len jeden z tam uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru.

Takýto výklad vychádza z úmyslu zákonodarcu podľa dôvodovej správy k zákonu a zodpovedá účelu ustanovenia § 11 ods. 1, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Bezúročnosťou a bez poplatkovosťou je tak sankcionované nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj neuvedenie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona a to bez toho, aby tieto podmienky boli kumulatívne splnené. 7. Pokiaľ ide o otázku, či v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, absentuje niektorá z náležitostí § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a či z tohto dôvodu je tak úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona/, aj tu sa odvolací súd so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. 8. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje tak údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z./ ako aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona/. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny celkovej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Rovnako neobsahuje zmluva ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov /napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne/ a to ešte za situácie, že mu dodávateľ predkladá na uzatvorenie návrh zmluvy, ktorý sám pripravil vo formulárovej podobe, pričom súčasťou návrhu sú častokrát /tak ako v tomto prípade/ aj všeobecné podmienky, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. 9. Pokiaľ ide o posúdenie týchto náležitostí v predmetnej zmluve o pôžičke, ktorú strany uzatvorili, v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej, tu odvolací súd uvádza, že ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok úveru /§ 9 ods. 1 písm. k)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako zákon č. 129/2010 Z.Z. stanovil nad rámec predmetnej smernice ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj termín konečnej splatnosti úveru /samotná Smernica stanovuje len náležitosť dĺžky trvania zmluvy. Aj tu teda náš zákonodarca išiel nad rámec príslušnej smernice, čo je však bez vplyvu na rozhodnutie v tejto konkrétnej veci. 10. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii Smernice do zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila, pretože nesmela zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákonom č. 129/2010 Z.z. však nie je možné riešiť priamou aplikáciou predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc, konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia je riešený v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci a priamy účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach /napríklad rozsudok z 26. februára 1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 05. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01/. V danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom nie je možná. 11. Ďalšou otázkou je tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí vo veci Adeneler, C-212/04 / rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006/ uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)". Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov a v časti určenia termínu konečnej splatnosti úveru, nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom práva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou Smernicou. V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. 12. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej na správnosti výkladu a aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. ako ho predostrel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nič nezmenilo. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .