Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/23/2020

Potvrdené rozhodnutím 7CoCsp/17/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v I., na ul. N. č. XX, právne zastúpeného: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách č. 5, proti žalovanému: POLSTAR, s.r.o., so sídlom v Bardejove, Pod Vinbargom č. 1, IČO: 36 472 158, právne zastúpenému: JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, so sídlom v Bardejove, na ul. Partizánskej č. 45, o zaplatenie sumy 6.158 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.12.2020 č.k. 5Csp 23/2020-123, takto rozhodol: Odmieta odvolanie. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: A. A., E.. XX.XX.XXXX, I. Ť. XX, XXX XX I., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: POLSTAR, s.r.o., so sídlom Pod Vinbargom 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 472 158, právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 6.158,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2020 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.158,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.158,00 Eur od 16.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si ako objednávateľ u žalovaného ako zhotoviteľa objednal na zákazku dodanie a montáž hliníkových okien v troch zostavách do novostavby rodinného domu. Žalovaný okná dodal a vykonal ich osadenie, pričom žalobca mu uhradil dohodnutú kúpnu cenu. Účtovné doklady boli žalobcovi dodané až pri urgencii a odstúpení od zmluvy, pričom žalobca žalovanému zaslal tieto faktúry: faktúra č. F140031 na sumu 1.030,00 Eur z 24.01.2014, faktúra č. F140521 na sumu 4.648,00 Eur z 14.10.2014, faktúra č. F150071 na sumu 740,00 Eur z 09.03.2015. Predmetné faktúry teda spolu znejú na sumu 6.418,00 Eur, žalobca však žalovanému uhradil viac a k zostatku účtovné doklady nedostal. 1.2. Žalobca sa do svojho domu nasťahoval na jeseň roku 2015, pričom zanedlho od začiatku užívania domu zistil viacero nedostatkov okien a to v nedostatočnom tepelnom komforte. Spočiatku mu bolo povedané, že sa jedná o novostavbu a súvisí to so začiatkom užívania a potrebou ukončenia bežných procesov. Tieto nedostatky sa však opakovali aj v ďalšom chladnom období nasledujúceho roka, preto žalovaný vady spolu s manželkou oznámil v priebehu októbra i novembra 2016 p. W. a žiadal o ich odstránenie. Nakoľko ten najskôr prisľúbil, že sa no to pozrú, avšak reálne nič nevykonal a na dotazy žalobcu nereagoval, podal dňa 29.12.2016 žalobca písomnú reklamáciu. Žalovaný mu zaslal dňa 10.01.2017 písomnú odpoveď, v ktorej uznal potrebu výmeny gumenej izolácie a v ďalšom namietal nadmerné rosenie z dôvodu nedostatku následných prác a navrhol riešenia v podobe odstránenia tepelných mostov a pod., ktoré odporučil realizovať priamo žalobcovi. Žalobca predmetné stanovisko opätovne prejednal s majiteľom firmy žalovaného a poslal písomnú urgenciu na vybavenie reklamácie dňa 17.01.2016, pričom zároveň požiadal o všetky potrebné doklady vzťahujúce sa na dodané okná a dvere. Nakoľko bol žalovaný opätovne nečinný, pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 26.01.2016. 1.3. Nakoľko žalovaný napriek odstúpeniu a výzve k prevzatiu okien a dverí nereagoval, bol žalobca nútený hľadať riešenie ako zabrániť ďalším škodám a objednal u spoločnosti B.T.B s.r.o., so

sídlom Bezručova 27, Bardejov, IČO: 45487928, odstránenie najvážnejších nedostatkov, čo táto firma realizovala aplikáciou izolačnej peny isoblocco. Za predmetnú opravu zaplatil žalobca 986,32 Eur. V dôsledku nedostatku deklarovaných vlastností profilov al. okien a dverí došlo na rodinnom dome v užívaní žalobcu k únikom tepla, ktoré si vyžiadali zvýšené náklady na spotrebu elektrickej energie vo výške 3.129,00 Eur. Následkom vadnej montáže a vadného výrobku bolo stekanie zrážanej vody, ktorá poškodila dubové parkety, pri ktorých je nutná výmena v rozsahu 40 m2 á 90 Eur/m2, t.j. 3.600,00 Eur. Tieto škody sa plynutím času znásobujú a to hlavne nadmernou spotrebou energie na vykurovanie. Žalobca bol začiatkom zimného obdobia 2019/2020 nútený pristúpiť k izolácii okien svojpomocne aplikáciou polystyrenovej izolácie, aby zabezpečil potrebný komfort pre svoju rodinu. 1.4. Žalobca cestou svojho zástupcu vyzval žalovaného k zaplateniu ceny diela i škody výzvou zo dňa 01.03.2017, pričom žalovaný vo svojej odpovedi opätovne spochybnil dôvodnosť nárokov, pričom napádal nedodržanie reklamácie v záručnej dobe a poukázal i na skoršiu argumentáciu. V súvislosti s výzvou však kontaktoval žalobcu za účelom obhliadky, ktorou sa dovtedy neobťažoval. Žalobca listom zo dňa 29.05.2017 zotrval na svojich nárokoch, vyvrátil akúkoľvek oneskorenosť reklamácie a opätovne poskytol žalovanému dodatočnú lehotu. V rámci uvedeného bolo v tejto súvislosti dojednané aj osobné stretnutie za účasti právnych zástupcov strán, pričom uvedené k riešeniu neviedlo. 1.5. Žalobca poukázal vzhľadom na charakter strán sporu, že vo veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, v ktorom je žalobca spotrebiteľom. S poukazom na prvá veta, mal žalobca za to, že dodržal ustanovenia o uplatnení vád včas. K prevzatiu okien a dverí došlo v auguste 2014 a žalobca uplatnil tieto nároky opakovane a to už začiatkom roka 2016, ako aj neskôr v priebehu roka 2016. S poukazom na , uviedol, že ako kupujúci pri uplatnení vád požadoval v prvom rade odstránenie vád, ktoré riadne definoval. S poukazom na uviedol, že pre nečinnosť žalovaného ohľadne nároku na odstránenie vád opravou či výmenou, ako aj s poukazom na nemožnosť ďalšieho riadneho využívania veci bez odstránenia vád pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy. 1.6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia ceny za dodávku a montáž okenných zostáv a dverí v sume 6.158,00 Eur (vzhľadom k tomu, že vady diela sa netýkajú okenných parapetov v cene 260,00 Eur, ktorú žalobca od fakturácií odčítal), na ktoré mu vznikol nárok titulom odstúpenia od zmluvy realizovaného v zmysle cit. zák. ust., nakoľko žalovaný neodstránil vady. Žalobca neuplatňuje náhradu škody na energiách, poškodených parketách a ďalších nákladoch, nakoľko uvedené by si vyžiadalo nákladné dokazovanie a pri doterajšom prístupe žalovaného má za to, že uvedené ho nadmerne finančne zaťažilo. Žalobca si taktiež uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. , ktorého výška činí od 01.01.2017 sadzbu úrokov vo výške 5 % p.a. Za deň, od ktorého je žalobca oprávnený požadovať úroky z omeškania označil deň nasledujúci po stanovení lehoty na plnenie, t.j. deň 16.03.2017.

2.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2020 k žalobe žalobcu uviedol, že nároky žalobcu uplatnené podanou žalobou považuje za nedôvodné. Upozornil na skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi svoje služby trikrát: 1.) dodaním plastových dverí bez uskutočnenia ich montáže, za čo žalobcovi vystavil faktúru č. F140031, 2.) dodaním a montážou plastovej zostavy, za čo žalobcovi vystavil faktúru č. F140521 a čo neskôr v mesiaci 12/2016 žalobca reklamoval, 3.) dodaním plastových dverí bez uskutočnenia ich montáže, za čo žalobcovi vystavil faktúru č. F150071. Predmetom reklamácie zo dňa 29.12.2016 bola len plastová zostava, nie aj plastové dvere, to znamená, že žalobca si môže prípadné nároky uplatňovať len vo vzťahu k predmetnej plastovej zostave. 2.2. Plastová zostava bola zo strany žalovaného žalobcovi namontovaná dňa 05.08.2014, a teda ak žalobca túto zostavu reklamoval až dňa 29.12.2016, reklamoval ju po uplynutí záručnej doby, ktorej dĺžka je 24 mesiacov, nakoľko žalovaný nestanovil pre daný produkt a práce dlhšiu záručnú dobu. Z uvedeného dôvodu odstránenie prípadných vád na plastovej zostave záviselo výlučne od dobrej vôle žalovaného, ktorú preukázal odpoveďou na reklamáciu žalobcu zo dňa 10.01.2017. Napriek skutočnosti, že žalovaný po uplynutí záručnej doby nemal zákonnú povinnosť odstrániť vady plastovej zostavy, bol ochotný tieto v primeranom čase odstrániť (opraviť vypadávajúce tesnenie). Žalobca však nielen že uplatnil svoje práva súvisiace s vadami veci až po uplynutí záručnej doby, ale tento nedodržal ani zákonnú 30-dňovú lehotu na odstránenie prípadných vád, keďže tento odstúpil od zmluvy e-mailom zo dňa 26.01.2017. Vzhľadom na nedodržanie tejto zákonnej lehoty považuje žalovaný odstúpenie od zmluvy za neplatné. Navyše aj keby teoreticky odstúpenie od zmluvy mohlo byť považované za platné (čo žalovaný spochybňuje), prípadné peňažné nároky žalobcu možno považovať za v plnom rozsahu premlčané. Podľa ustanovení platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky

odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j. akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Následne po odstúpení od zmluvy v zmysle je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. V prípade nesplnenia povinnosti na vrátenie plnenia platí všeobecne doba podľa , t.j. subjektívna premlčacia doba 2 roky a objektívna premlčacia doba 3 roky, na podanie žaloby. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobcovi neuplynula len subjektívna lehota na uplatnenie si svojich nárokov formou žaloby, ale už aj objektívna lehota. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný z opatrnosti voči nárokom žalobcu vznáša námietku premlčania, aj keď naďalej trvá na tom, že už samotná reklamácia tovaru bola oneskorená, resp. uplatnená po uplynutí záručnej doby, a práve z tohto dôvodu žalobcovi nepatria žiadne práva spájajúce sa s vadami tovaru a najmä z tohto dôvodu je možné žalobu žalobcu považovať za nedôvodnú.

3.1. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.06.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je bežnou praxou pri obdobných dodávkach hľadať spôsoby ako sa vyhnúť zodpovednosti, čo prístup žalovaného vystihuje. Nakoľko medzi stranami sporu prebehla mimosúdna komunikácia, argumentácia protistrany bola žalobcovi vopred známa, preto už v samotnej žalobe uviedol ako prebiehala reklamácia a navrhol aj svedka na preukázanie svojho tvrdenia, keďže si bol vedomý, že predmetný argument žalovaný okamžite využije. Štyri zimy žalobca trpí dodávkou žalovaného, ktorý odmieta akúkoľvek zodpovednosť. Poukázal na to, že žalobca si objednal top hliníkovú zostavu na základe presviedčania a záruk žalovaného. V tomto smere navrhol ako dôkaz kompletnú výrobnú dokumentáciu a certifikáty vyžiadať súdom od žalovaného, nakoľko pre dané dodávky je štandardná viac ako 2 ročná záruka. Žalovaný špekulatívne poukazuje na obsah faktúr a predmet dodávok, avšak žalobca jasne uviedol, že žalovaný mu dosiaľ na všetky platby faktúry ani nevystavil a teda opäť využíva svoju nečinnosť. Je absolútne nelogické, aby žalobca kupoval zostavy od jedného dodávateľa a montoval ich druhý. Montáž teda vykonal žalovaný a používa svoje neúplné faktúry na vyhnutie sa zodpovednosti, preto navrhuje, aby žalovaný predložil menný zoznam pracovníkov podieľajúcich sa na dodaní a montáži a navrhuje výsluch konateľa žalovaného i žalobcu na objasnenie priebehu objednávky, obsahu zmluvy a cenových relácií. 3.2. K samotnému odstúpeniu od zmluvy a výčitky nedodržania 30 dňovej uviedol, že ide o nesprávny prístup žalovaného, ktorý nemá oporu v zákone a ide o jeho bežnú dezinterpretáciu. Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje lehoty jednak na: (i) rozhodnutie o spôsobe vybavenia a následne na (ii) samotné vybavenie reklamácie. Žalovaným namietaná 30 dňová lehota je v očiach zákona tretia a je limitom na vybavenie reklamácie, keďže tieto lehoty majú podľa zákona nasledovnú postupnosť (ust. § 18 ods. 4 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa): „Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie“. Lehota na rozhodnutie o spôsobe vybavenia, ktorú žalovaný nedodržal je: 1/ ihneď, t.j. na mieste a bezodkladne, 2/ do 3 dní v zložitých prípadoch, 3/ do 30 dní v odôvodnenom prípade, ktorým sa rozumie potreba zložitého technického zhodnotenia stavu. V danom prípade je aj z vyjadrení žalovaného zrejmé, že pre neho sa nejednalo o nič zložité, tak to mal rozhodnúť o spôsobe vybavenie ihneď, čo nedodržal, lebo odpísal až po uplynutí lehoty 1/ i 2/ a až na písomnú reklamáciu, nakoľko dovtedy žalobcu odbíjal. Uvedené je potrebné hodnotiť objektívne a síce firma zameraná na predaj a inštaláciu okien by mala vedieť v prevažnej väčšine prípadov ihneď v čom môže byť problém a uvedené preveriť. Následne ods. 4 v druhej vete zakotvuje: „Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.“. Opäť teda 3 lehoty: 1/ ihneď, 2/ neskôr, ale len v odôvodnených prípadoch, 3/ do 30 dní od uplatnenia reklamácie, avšak v rámci tejto lehoty zákonodarca počíta aj so zložitým technickým zhodnotením, ktoré majú z pohľadu zákonodarcu svoj význam, inak by vybavovanie reklamácie tak komplikovane neupravoval a stanovil by len jednoducho 30 dní. Podnikatelia úplne nesprávne aplikujú cit. zák. ust. a všeobecne sa držia 30 dňovej lehoty, ktorá je dôvodná len v extrémnych prípadoch. 3.3. Čo sa týka námietky premlčania túto nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalobca svoje práva uplatnil vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote, preto s jeho námietkou nemožno súhlasiť a považuje ju s ohľadom na celý priebeh zmluvného vzťahu a prístupu žalovaného opäť za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Je daný celý rad porušení spotrebiteľských práv žalobcu, ktorý v dôvere v osobu

konajúcu za žalovaného priateľsky čakal na riešenie veci, avšak sa nedočkal. Na základe uvedeného žalobca trvá na dôvodnosti ním podanej žaloby a žiada, aby žalovaný prevzal zodpovednosť a pokiaľ tak neurobí, nech zodpovednosť v zmysle žaloby vyvodí súd. Aj na stretnutí, ktoré bolo zvolané v júni 2016 na základe korešpondencie za prítomnosti aj právnej zástupkyne žalovaného nešlo o objektívne posúdenie stavu, ale len o presadzovanie argumentácie o neexistencii zodpovednosti žalovaného.

4.1. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 24.06.2020 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na tom, že nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe je premlčaný. Svoje tvrdenie žalovaný odôvodňuje tým, že samotný žalobca v podanej žalobe uviedol nasledovné: „....na ktoré mu vznikol nárok titulom odstúpenia od zmluvy...“ Žalobca odstúpil od zmluvy e-mailom zo dňa 26.01.2017. S poukazom na , uviedol, že hneď nasledujúcim dňom, t.j. dňom 27.01.2017 začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 27.01.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná až dňa 17.02.2020 je zrejmé, že žalobcovi uplynula už aj trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie si svojho nároku. Vznesenie námietky premlčania nie je možné pokladať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to tvrdí žalobca, pričom v tomto smere treba prihliadnuť na starorímsku zásadu, ktorou sa riadi aj právny systém v SR, a to „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Nemožno pokladať vznesenie námietky premlčania žalovaným za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi len z toho dôvodu, že žalobca sa počas doby viac než troch rokov od momentu odstúpenia od zmluvy, o uplatnenie svojich prípadných nárokov na súde nezaujímal. Uvedená ľahostajnosť žalobcu má byť na ťarchu samotného žalobcu a nie žalovaného, ktorý si len aktívne bráni svoje práva v tomto súdnom konaní. Nehovoriac už o skutočnosti, že žalobca len všeobecne vo svojej replike uviedol, že „....žalobca svoje práva uplatnil vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote...“, no bližšie sa k plynutiu premlčacej doby nevyjadroval a ani neuviedol, od ktorého momentu počíta jej plynutie a z akého dôvodu. Preto ak žalobca naďalej tvrdí, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný, potom nech bližšie odôvodní svoje tvrdenie. Kým sa tak stane, žalovaný trvá na premlčaní nároku žalobcu uplatneného žalobou a má za to, že žalobca podal žalobu oneskorene, t.j. po uplynutí premlčacej doby. 4.2. Rovnako žalobca vo svojej replike uviedol, že záručná doba pre dodávku okien je dlhšia než dvojročná, no tento neuviedol aká dĺžka záručnej doby je podľa neho správna a z akého dôvodu. V tejto súvislosti žalovaný len dodáva, že všetkým svojim klientom ponúka záručnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pričom žalobca nie je výnimkou. Žalovaný si so žalobcom nedohodol záručnú dobu v dlhšom trvaní, a teda reklamácia uplatnená dňa 29.12.2016 bola uplatnená po uplynutí záručnej doby, nakoľko okná boli namontované dňa 05.08.2014. Žalovaný teda uvádza, že žalobca mal vady diela reklamovať v záručnej dobe trvajúcej do 05.08.2016 (nakoľko záručná doba bola dojednaná v rozsahu 24 mesiacov). Pokiaľ mal žalobca záujem o dlhšiu záručnú dobu, nič mu nebránilo zabezpečiť si plastové okná od iného subjektu, ktorý ponúka dlhšiu záručnú dobu. V tejto súvislosti žalovaný dopĺňa, že vystavená faktúra slúži ako záručný list (na faktúre v spodnej časti je táto skutočnosť uvedená).

5. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania.

6. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetnou žalobou si žalobca uplatňuje nároky z reklamácie vád, pričom išlo o dodávku okien do rodinného domu žalobcu. Táto dodávka bola po nasťahovaní reklamovaná pre nedostatok požadovaných vlastností a vzhľadom k tomu, že k vybaveniu reklamácie nedošlo, žalobca odstúpil od zmluvy. Týmto bola zmluva zrušená a stranám vznikla povinnosť si plnenia vrátiť. Na tomto základe uplatňuje zaplatenie časti kúpnej ceny. Časti preto, lebo nebola vyfakturovaná celá časť, ktorá bola žalobcom zaplatená. Preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu ceny 6.158,00 Eur titulom vrátenia plnenia spolu s príslušenstvom a rovnako k náhrade trov konania. K otázke reklamačnej doby má za to, že pri dodávkach tovaru, ktorá bola aj predmetom zmluvného vzťahu sa poskytuje dlhšia ako 24 mesačná záruka. Pokiaľ ide o otázku premlčania, má za to, že sa uplatňuje trojročná premlčacia doba. Pokiaľ by aj námietka premlčania bola dôvodná, žiadal na ňu neprihliadnuť, pričom poukázal na to, že medzi žalobcom a konateľom žalovaného pánom W. je priateľský vzťah, resp. títo boli v priateľskom vzťahu. Keď žalobca

vady reklamoval, bolo mu sľubované, že vady budú odstránené, avšak k ich odstráneniu nedošlo. Ďalej tvrdil, že na uplatnený nárok sa vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota. Nejedná sa o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ale ide o samostatný nárok vyplývajúci z reklamačného konania. Je obdobná judikatúra v obchodnom práve, kde sa na predmetný nárok uplatňuje 4 ročná lehota, ale na tento prípad sa má podľa žalobcu aplikovať 3 ročná lehota podľa . Žalobca je spotrebiteľ a požíva zvýšenú ochranu. Zo strany žalovaného došlo k viacerým pochybeniam. Komunikácia prebiehala medzi nimi zväčša ústne, keďže medzi žalobcom a konateľom žalovaného išlo o priateľský vzťah. Pokiaľ ide o samotné ukončenie zmluvného vzťahu, má za to, že odstúpenie od zmluvy formou e- mailu nepostačovalo na ukončenie tohto zmluvného vzťahu. Následne bola realizovaná výzva zo dňa 01.03.2017, kde bol žalovaný vyzvaný na vrátenie kúpnej ceny a preto až uplynutie lehoty na vrátenie v zmysle predmetnej výzvy považuje za začiatok plynutia premlčacej lehoty. Výzva zo dňa 01.03.2017 bola daná na poštovú prepravu 08.03.2017, a teda najskôr sa do dispozícii žalovaného mohla dostať 09.03.2017, alebo 10.03.2017. Pre posúdenie veci samej bude rozhodujúce, či bude súd akceptovať elektronické odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ je poukazované na reklamáciu z 29.12.2016, v nej žalobca žiadal odstránenie nedostatkov, neodstupoval od zmluvy. Nešlo pritom o prvú reklamáciu, len o prvú písomnú. Vzhľadom na vady dáva spotrebiteľovi viacero možností. V prvom kole v rámci reklamácie z 29.12.2016 žiadal odstránenie nedostatkov a následne potom zákon umožňuje, ak k odstráneniu vád nedôjde, tak aby spotrebiteľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy. Nie je stanovená žiadna lehota, v ktorej by mal žalobca ako spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy. Zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje lehoty, v ktorých dodávateľ má odstrániť reklamované vady. V prvom rade má tieto vady odstrániť ihneď; pokiaľ sa to nedá, tak do 3 dní a v treťom rade je tu možnosť vybavenia reklamácie do 30 dní. Keďže žalobca reklamoval vady dňa 29.12.2019, najneskôr 29.01.2017 bolo jasné, že žalovaný nepristúpil k odstráneniu vád a žalobca mohol odstúpiť od zmluvy v dôsledku vád tovaru. Samotné odstúpenie od zmluvy žalobca nijak zvlášť odôvodňovať nemusel, keďže žalovaný v 30 dňovej lehote nesplnil svoju povinnosť odstrániť vady.

7. Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uviedol, že právo žalobcu uplatniť nároky z vád diela bolo v čase uplatnenia reklamácie, teda 29.12.2016 už prekludované. Tento právny názor odôvodnil aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2010 sp.zn. , ďalej tento názor vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 16.11.2016 sp. zn. . Z nich vyplýva, že záručná doba nie je trojročná, ako to tvrdí protistrana, ale iba dvojročná. Vzhľadom na to, že záručná doba začala plynúť dňom prevzatia okien, t.j. 05.08.2014, tak je zrejmé, že táto dvojročná záručná doba uplynula 05.08.2016 a teda reklamácia bola uplatnená oneskorene. Ak sa dostaneme k samotnému odstúpeniu, zistíme, že tam chýba zodpovednostný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje. Tento musí byť obsiahnutý v reklamácii. Tento názor vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 24.10.2013. Má za to, že reklamácia nespôsobila zamýšľané právne účinky. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 26.01.2017 vyplýva, že odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy „ex tunc“ a teda zmluvné strany si mali vrátiť plnenia. Žalovaný je však toho názoru, že došlo k uplynutiu premlčacej dvojročnej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žaloba žalobcu bola podaná až po uplynutí tejto dvojročnej doby. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s formálnou stránkou petitu žaloby. Pokiaľ došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia, mal by v petite byť uvedený vzájomný reštitučný nárok. Teda nie len zaplatená suma by mala byť zohľadnená, ale aj okná. Okná sa tu pritom vôbec nespomínajú a v podstate žalobca má vytvoriť podmienky pre žalovaného a okná vydať. Citujem z rozsudku Najvyššieho SR zo dňa 29.3.2010 sp.zn. , z ktorého vyplýva, že: „V danom prípade ako správne uzavrel aj odvolací súd medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení stavby, bola dohodnutá len výroba, dodávka a montáž okien a balkónových dverí v byte žalobcu za účelom výmeny pôvodne sa v byte nachádzajúcich okien a balkónových dverí. Keďže záručná trojročná doba uvedená v sa viaže len na zhotovenie stavby na základe zmluvy o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie stavby, neprichádza aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade o úvahy. S týmto právnym názorom odvolacieho súdu sa dovolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Na základe uvedeného preto odvolací súd dôvodne považoval úvahy účastníkov o tom, či okná a balkónové dvere sú súčasťou stavby alebo súčasťou stavby pre daný spor za právne irelevantné“. Nie je možné vznesenú námietku premlčania vnímať ako podanú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca už pred podaním žaloby bol zastúpený právnym zástupcom. Medzi stranami konania prebiehali pred podaním žaloby mimosúdne rokovania a žalobca mal byť právnym zástupcom poučený, že mu plynie premlčacia lehota. Preto ak bola žaloba podaná po lehote, nie je možné sa brániť tým, že naša námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil s tvrdením, že žalobca si prvýkrát uplatnil svoje nároky výzvou zo dňa 01.03.2017. Žalobca si svoje nároky prvýkrát uplatnil už výzvou zo dňa 29.12.2016, v rámci ktorej

reklamoval vzniknuté vady a uplatňoval si svoje právo. Ak by sa na to vzťahovala 3 ročná premlčacia lehota, tak táto by uplynula 29.12.2019 a teda žaloba bola podaná na súd po tejto trojročnej premlčacej lehote. Máme za to, že na predmetný nárok je potrebné vzťahovať premlčanie v zmysle ustanovenia . Nakoľko došlo v januári 2017 k odstúpeniu od zmluvy a teda táto dvojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula v januári 2019. Tovar bol žalobcovi dodaný v auguste 2014, prvýkrát žalobca písomne reklamoval tovar až v decembri 2016 a teda žalobca nevie uniesť dôkazné bremeno ohľadne skorších reklamácií uvedením ich dátumu. Je to teda na jeho ujmu. Žalobca ako spotrebiteľ využil najsilnejšiu zbraň, ktorú mu zákon dáva a pristúpil k odstúpeniu od zmluvy 26.01.2017. Už nasledujúci deň mohol navštíviť advokáta, ktorý by spísal žalobu o vrátenie kúpnej ceny. Je na ujmu samotného žalobcu, že žaloba bola na súd podaná až po uplynutí premlčacej lehoty. Úlohou súdu je v prvom rade riešiť otázku prekluzie a premlčania vzhľadom na výsledky dokazovania.

8. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením listín a to dohody o úhrade dlhu formou splátok, faktúr, dohody o urovnaní dlhu, výzvy na vrátenie ceny diela a náhrady škody, podacieho lístka, vyjadrenia žalovaného k výzve na vrátenie ceny diela a náhrady škody, odpovede k vyjadreniu, podacieho lístka, snímky z termovízneho merania, e-mailovej komunikácie, zákresu rozmerov, odpovede na reklamáciu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Z faktúry č. F140031 vystavenej dňa 24.01.2014 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi ako odberateľovi celkovú sumu 1.030,00 Eur za AL dvere MB70RAL7016. Dátum splatnosti bol dňa 31.01.2014. Z faktúry ďalej vyplýva, že slúži ako záručný list.

10. Z faktúry č. F140521 vystavenej dňa 24.10.2014 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi ako odberateľovi celkovú sumu 4.648,00 Eur a to za AL stena 3.900,00 Eur, montáž 440,00 Eur, parapety pvc 260,00 Eur, páska ext.+int 48,00 Eur. Dátum splatnosti bol dňa 31.10.2014. Z faktúry ďalej vyplýva, že slúži ako záručný list.

11. Z faktúry č. F150071 vystavenej dňa 09.03.2015 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi ako odberateľovi celkovú sumu 740,00 Eur za AL dvere 75. Dátum splatnosti bol dňa 16.03.2015. Z faktúry ďalej vyplýva, že slúži ako záručný list.

12. Z e-mailu žalobcu (A..A..S.) adresovaného žalovanému (polstar@polstar.sk) zo dňa 29.12.2016, 18:45 vyplýva, že žalobca reklamoval al zostavu, ktorá napriek nespočetným urgenciám do uvedeného dňa je v stave priloženom na obrázku... ako jediná na celom dome je orosená aj pri vonkajšej teplote okolo nuly (al zostavy má ešte dve, tie sú suché) a myslel tým rám nie sklo. Z okennej tabule vypadáva gumové tesnenie (niekoľkokrát urgované). Prosil o skoré vybavenie.

13. Z listu žalovaného označeného „Odpoveď na reklamáciu z 29.12.2016“ zo dňa 10.01.2017 adresovaného žalobcovi vyplýva, že 1. vypadajúce tesnenie po konzultácii s technológom výrobcu bude opravené, resp. vymenené za iné, 2. rosenie spodnej časti zostavy nie je chybou výrobku. V tomto prípade ide o zlé prevedenie následných stavebných prác /stavebný dozor má povinnosť tieto kroky riešiť so stavebníkom/. Odporúčal: prerušiť tepelný most z vonkajšej strany, zabezpečiť ohrev spodnej časti steny, nie je tam prúdenie vzduchu po stene, znížiť vlhkosť daného priestoru. Po vykonaní úprav sa rosenie spodnej časti steny odstráni.

14. Z e-mailu žalobcu (A..A..S.) adresovaného žalovanému (polstar1@polstar.sk) zo dňa 17.01.2017, 09:15 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na písomné vyjadrenie a záväzné stanovisko k neodbornej montáži všetkých al zostáv v jeho dome. Žiadal o písomné stanovisko, ako bude žalovaný problém neodbornej montáže riešiť a termín odstránenia neodbornej montáže. Žiadal o dokumentáciu, technické výkresy, certifikáty, faktúry, dodacie listy s rozpísanými položkami, čo presne dodávka obsahovala.

15. Z e-mailu žalobcu (A..A..S.) adresovaného žalovanému (polstar@polstar.sk) zo dňa 26.01.2017, 18:06 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu neobdržal doklady, ktoré požadoval a na ktoré má nárok zo zákona. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že týmto odstupuje od kúpno-predajnej zmluvy a žiadal o demontáž všetkých troch hliníkových zostáv, ktoré žalovaný namontoval neodborne. Vzhľadom na spôsob riešenia reklamácie žiadal o určenie termínu, v ktorom žalovaný príde výrobky z jeho stavby odstrániť. Uviedol, že sa pokúšal celú záležitosť riešiť kľudnou

cenou, ale nevidel záujem zo strany žalovaného. Doplnil, že to bude riešiť súdnou cestou a bude si nárokovať na vrátenie plnej kúpnej sumy, sumy za montáž a poškodenie domu.

16. Z listu žalobcu označeného „Výzva na vrátenie ceny diela a náhradu škody“ prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Matúša Hriba zo dňa 01.03.2017 adresovaného žalovanému vyplýva, že dňa 29.12.2016 žalobca reklamoval u žalovaného vady diela a nakoľko nedostal v stanovenej lehote odpoveď na reklamáciu (aj napriek osobnej i písomnej urgencii zo dňa 17.01.2017), pristúpil k odstúpeniu od zmluvy dňom 26.01.2017 a vyzval žalovaného k prevzatiu hliníkových okenných zostáv a úhrade ceny, ktorú zaplatil za dodanie. Titulom odstúpenia od zmluvy žiadal od žalovaného zaplatenie ceny diela v sume 6.158,00 Eur a z titulu náhrady škody vo výške prinajmenšom 8.595,00 Eur.

17. Z listu žalovaného označeného „Vyjadrenie k výzve na vrátenie ceny diela a náhradu škody“ zo dňa 15.03.2017 adresovaného JUDr. Matúšovi Hribovi vyplýva, že k výzve žalobcu zo dňa 01.03.2017 uviedol, že sa necíti byť dlžný žalobcovi žiadne finančné prostriedky z dôvodov, na ktoré sa odvoláva vo svojej výzve.

18. Z listu žalobcu označeného „Odpoveď k vyjadreniu zo dňa 15.03.2017“ prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Matúša Hriba zo dňa 29.05.2017 adresovaného žalovanému vyplýva, že k listu žalovaného zo dňa 15.03.2017 uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci v uvedenom vyjadrení.

19. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

24. Podľa , predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

25. Podľa , záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.

26. Podľa , ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.

27. Podľa , kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.

28. Podľa , ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak

však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.

29. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

30. Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

31. Podľa 457 , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový zmluvný vzťah, obsahom ktorého bol záväzok žalovaného uskutočniť dodávku a montáž hliníkových okien a dverí žalobcovi a záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému kúpnu cenu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe predmetného zmluvného vzťahu vykonal dodávku a montáž hliníkových okien a dverí žalobcovi a žalobca zaplatil žalovanému kúpnu cenu.

37. Predmetný zmluvný vzťah je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, vzťahom spotrebiteľským a vzťahujú sa naň ustanovenia až 54 a zároveň ustanovenia a nasl. upravujúce kúpnu zmluvu ohľadne dodávky tovaru a a nasl. upravujúce zmluvu o dielo ohľadne montáže tovaru.

38. Žalobca vymedzil v žalobe uplatnený nárok na skutkovom a právnom základe tak, že žalovaným dodaný tovar trpel vadami a preto v zmysle , , ods. 1, , žalobca najskôr ústne a následne dňa 29.12.2016 pristúpil k písomnej reklamácii a neskôr dňa 26.01.2016 prikročil žalobca k odstúpeniu od zmluvy a žiadal od žalovaného vrátenie zaplatenej ceny za dodávku a montáž tovaru, na ktoré mu vznikol nárok titulom odstúpenia od zmluvy.

39. Žalovaný v rámci procesnej obrany okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom v podanej žalobe.

40. Súd konštatuje, že v zmysle od zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve, alebo keď to umožňuje zákon. V danom prípade žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy uzatvorenej so žalovaným v zmysle . V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona. Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku (v právnej terminológii ex tunc) samozrejme, ak sa zmluvné strany nedohodli na inom. V právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo, čím sa „od začiatku“ obnovujú ich práva a povinnosti. v zmysle počíta s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom

obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili), t.j. žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi kúpnu cenu tovaru a zároveň žalobca je povinný vrátiť žalovanému dodaný tovar.

41. Podľa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca dňa 26.01.2017 odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalovaným, pričom medzi stranami nebolo sporné, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.01.2017 realizované formou e-mailu sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného toho istého dňa, t.j. 26.01.2017. Teda týmto dňom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu ohľadne vydania kúpnej ceny tovaru. Zároveň žalobca mal v uvedený deň vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, čo vyplýva zo samotného znenia odstúpenia od zmluvy, v ktorom žalobca uviedol, že bude súdnou cestou nárokovať od žalovaného vrátenie kúpnej ceny tovaru. Od nasledujúceho dňa preto začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna a zároveň trojročná objektívna premlčacia doba ohľadne práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.01.2019 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.01.2020, pričom žaloba o zaplatenie kúpnej ceny z titulu odstúpenia od zmluvy bola podaná na súd až dňa 15.02.2020, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a zároveň po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd v zmysle ako aj v zmysle nemohol žalobe o vrátenie finančných prostriedkov získaných zo zrušenej zmluvy vyhovieť a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

42. K ďalšej argumentácii žalobcu súd poznamenáva, že sa nestotožnil s jeho tvrdením, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi (odseky 3. a 6. odôvodnenia). Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy (odseky 16., 17. odôvodnenia) vyplýva, že žalovaný popieral akýkoľvek nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že žalovaný jednoznačne odmieta vrátiť kúpnu cenu tovaru a bolo povinnosťou žalobcu uplatniť včas svoje nároky voči žalovanému na súde. Súd poznamenáva, že už od 22.02.2017 (ako vyplýva z plnomocenstva) bol zastúpený advokátom, prostredníctvom ktorého mimosúdne uplatňoval u žalovaného svoje nároky. Žalobca, zastúpený advokátom, mal teda dostatok času na uplatnenie svojich nárokov voči žalovanému na súde v rámci plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

43. Zároveň sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , ale ide o samostatný nárok vyplývajúci z reklamačného konania. Súd poznamená, že žalobca ako spotrebiteľ v prípade vád tovaru najskôr od žalovaného žiadal odstránenie vád tovaru v zmysle a keď žalovaný vady tovaru neodstránil, tak v zmysle pristúpil k odstúpeniu od zmluvy. Následky odstúpenia od zmluvy vyplývajú jednak z ustanovenia , podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak a zároveň v zmysle ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v prípade odstúpenia od zmluvy podľa , došlo ku zrušeniu zmluvy od začiatku a každá zo strán zmluvy je povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala v zmysle zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd konštatuje, že na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nevzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ako tvrdil žalobca, ale dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle .

44. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu uplatneného v žalobe vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, t.j. že žalobca listom zo dňa 26.01.2017 odstúpil od zmluvy, čím mu mal vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným ako aj na predbežné právne posúdenie veci súdom, začal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tvrdiť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až listom žalobcu zo dňa 01.03.2017 (odsek 16. odôvodnenia).

Keďže zo strany žalobcu nebol podaný návrh na zmenu žaloby v zmysle ohľadne zmeny rozhodujúcich skutočností ohľadne odstúpenia od zmluvy, súd vychádzal zo skutkových tvrdení v žalobe, že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 26.01.2017. Zároveň ani z obsahu listu žalobcu zo dňa 01.03.2017 nevyplýva, že žalobca predmetným listom mieni odstúpiť od zmluvy, keďže z jeho znenia vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy došlo už dňa 26.01.2017. Zároveň súd poznamenáva, že na účinné odstúpenie od zmluvy nebola potrebná písomná forma tohto právneho úkonu, keďže ani samotná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nemala písomnú formu.

45. Súd na pojednávaní zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania najmä ohľadne dĺžky záručnej doby, uplatňovania vád reklamácie, vybavovania reklamácií žalovaným, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že ich vykonanie nie je účelné a hospodárne a to vzhľadom na premlčanie práva uplatneného žalobcom v podanej žalobe. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, ani žalobcom navrhované vykonanie dôkazov a jeho závery by nemohli viesť k zmene rozhodnutia vo veci samej.

46. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia spojení s s tým, že žalovaný mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).