Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/75/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu M., bývajúceho vo Z., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom

v B., proti žalovanému J., bývajúcemu v D., zastúpenému JUDr. A., advokátkou so sídlom vo

Z., o zaplatenie 2 655,51 € (80 000 Sk) s príslušenstvom oproti vráteniu predmetu diela,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

108,19 € na účet JUDr. A., advokátky so sídlom vo Z., vedený v S., a.s. pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 80 000 Sk

so 14 % úrokom z omeškania od 1. novembra 2004 do zaplatenia oproti vráteniu predmetu

diela. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že ústne uzavrel so žalovaným zmluvu o zhotovení

veci na zákazku, na základe ktorej žalovaný do prvej polovice novembra 2002 vyrobil, dodal

a následne zabudoval v jeho byte nachádzajúcom sa vo Z. okná a balkónové dvere za cenu

75 000 Sk. Vady vecí zhotovených na zákazku reklamoval ústne v decembri 2002, po ich

odstránení následne v januári 2003, februári a septembri 2004 a keďže vady sa stále

vyskytovali, listom z 25. októbra 2004 zrušil zmluvu o zhotovení veci na zákazku a žiadal

vrátiť ním zaplatenú cenu predmetu zmluvy ako aj doterajšie náklady v sume 5 000 Sk, ktoré

vynaložil za znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať na zistenie závadnosti žalovaným

zhotovených vecí (spolu 80 000 Sk).

Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu ohľadne kvality ním dodaných vecí, trval na

tom, že žalobca mu vady zhotovených vecí prvý krát vytkol až v liste z 25. októbra 2004.

Z dôvodu, že žalobca neuplatnil práva zo zodpovednosti za vady vo všeobecnej 6 mesačnej

záručnej dobe, jeho právo zaniklo. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 7. februára 2008 č.k. -263

žalovanému uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 80 000 Sk spolu s 9 % úrokom

z omeškania od 4. novembra 2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške

68 668 Sk. Žalobcovi súčasne uložil povinnosť v lehote tridsať dní od prevzatia sumy

80 000 Sk umožniť žalovanému v byte č. 3, na 2. poschodí, nachádzajúcom sa vo Z.

vymontovanie a odvoz 4 ks okien a 1 ks balkónových dverí a žalovanému uložil v tej istej

lehote na vlastné náklady odborným spôsobom odmontovať 4 ks okien a 1 ks balkónových

dverí v byte žalobcu a tieto odviezť na vlastné náklady z bytu žalobcu a ponechať si ich vo

svojom vlastníctve. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výsledkami vykonaného dokazovania

mal preukázané, že žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za vady žalovaným na zákazku

zhotovených vecí riadne a včas. Okná a balkónové dvere boli žalobcovi dodané na prelome

októbra a novembra 2002, od ktorého času ( ) začala plynúť

trojročná záručná doba v zmysle , nakoľko okná

a balkónové dvere treba považovať za súčasť stavby. Právo zo zodpovednosti za vady vecí

zhotovených na zákazku žalobca uplatnil listom z 25. októbra 2004, ktorému predchádzalo

ústne uplatnenie tohto práva na stretnutí uskutočnenom 27. septembra 2004. Žalobca tak

uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej trojročnej dobe, preto námietku

žalovaného o preklúzii tohto práva nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ ide o žalovaným

vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady

zhotovených vecí na zákazku na súde, ani túto súd prvého stupňa nepovažoval za

opodstatnenú. Keďže žalobca preukázateľne nárok zo zodpovednosti za vady uplatnil

u žalovaného listom z 25. októbra 2004, ktorý bol žalovanému doručený, keďže naň reagoval

v písomnej odpovedi z 3. novembra 2004, a žalobu na súde podal 29. októbra 2004, urobil tak

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle a .

Bol toho názoru, že so zreteľom na väčší počet vád vyskytujúcich sa na veciach zhotovených

na zákazku, ktoré bolo potrebné považovať za vady odstrániteľné a jednu vadu za

neodstrániteľnú, žalobca platne zrušil zmluvu o zhotovení veci na zákazku a jeho nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia je čo do základu opodstatnený. Nakoľko zo strany žalobcu

došlo k platnému zrušeniu zmluvy o zhotovení veci na zákazku, vzniklo na strane účastníkov

zmluvy právo požadovať vzájomne to, čo si plnili a na druhej strane súčasne povinnosť vydať

druhému to, čo bolo plnené. Keďže mal preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému za

dodávku predmetu zmluvy o zhotovení veci na zákazku a jeho montáž sumu 75 000 Sk, túto

sumu považoval za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a preto ho zaviazal na

vrátenie tejto sumy a súčasne žalobcovi uložil povinnosť vydať predmet zmluvy o zhotovení

veci na zákazku žalovanému. Okrem ceny predmetu zmluvy o zhotovení veci na zákazku súd

prvého stupňa priznal žalobcovi aj úhradu 5 000 Sk, ktorá mu vznikla v spojitosti

s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a spočíva v nákladoch ním vynaložených za

vypracovanie znaleckého posudku Ing. J.. O príslušenstve rozhodol podľa § 517 ods. 2

a o náhrade trov konania podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. septembra

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému do 15 dní trovy konania prvostupňového

i odvolacieho konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že dĺžka záručnej doby

bola v danom prípade tri roky. Podľa jeho názoru, určenie záručnej doby podľa § 646 ods. 3

v súdenej veci nie je možné, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo

k uzavretiu zmluvy o zhotovení stavby, pretože žalovaný dodával žalobcovi okná a dvere na

výmenu za pôvodné okná a dvere v bytovom dome. Z toho dôvodu považoval úvahy súdu

prvého stupňa ako i účastníkov o tom, či okná a balkónové dvere predstavujú časť stavby

alebo jej súčasť, za právne bezvýznamné. Mal za to, že na dĺžku záručnej doby na žalovaným

dodané okná a balkónové dvere je treba aplikovať

v znení účinnom v čase prevzatia vecí, ktorá bola v tom čase šesť mesačná. Vychádzajúc zo

zhodných tvrdení účastníkov, že dodávka predmetu dohodnutého v zmluve o zhotovení veci

na zákazku bola zrealizovaná a žalobcom prevzatá 15. novembra 2002, a ako aj za

pripustenia, že v decembri 2002 boli žalovaným vykonané menšie opravy okien

a balkónových dverí, nakoľko žalovaný výslovne výkon určitých menších opráv nepoprel,

koniec záručnej doby by pripadol na 16. máj 2003, avšak najneskôr na 30. jún 2003;

vykonanie opráv okien a balkónových dverí v priebehu roku 2003 žalobca netvrdil. Nakoľko

žalobca v konaní nepreukázal, že pred stretnutím uskutočneným 27. septembra 2004

v advokátskej kancelárii JUDr. F., resp. pred doručením listu z 25. októbra 2004 žalovanému,

uplatnil voči žalovanému právo zo zodpovednosti za vady spočívajúce v zrušení zmluvy

o zhotovení veci na zákazku, jeho právo pre neuplatnenie v šesťmesačnej záručnej dobe

zaniklo. Keďže súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru v dôsledku nesprávnej

aplikácie na daný prípad, odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 80 000 Sk

s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu vydať predmet zmluvy o zhotovení veci na

zákazku žalovanému zmenil a žalobu zamietol. Z dôvodu, že právo žalobcu zo zodpovednosti

za vady zhotovených vecí zaniklo neuplatnením v zákonnej záručnej dobe, nevzhľadal za

potrebné skúmať, či vady, ktoré žalobca vytkol, majú charakter odstrániteľných alebo

neodstrániteľných vád, či námietka premlčania vznesená žalovaným je alebo nie je dôvodná,

ako i či žalobca zaplatil alebo nezaplatil žalovanému cenu za zhotovenie veci. V nadväznosti

na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej rozhodol odvolací súd o trovách

prvostupňového konania a odvolacieho konania a rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 224

ods. l v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil so

záverom odvolacieho súdu, že na daný prípad nie je možná aplikácia § 646 ods. 3

o trojročnej záručnej dobe. Bol toho názoru, že okná sú súčasťou

stavby a balkónové dvere sú časťou stavby a poukázal v tomto smere na obsah znaleckého

posudku prof. Ing. L., CSc. č. X.. Samotné okná a balkónové dvere sú stavebnými výrobkami,

ktoré z hľadiska svojho charakteru sú určené na dlhodobé užívanie ako súčasť stavby, ktorou

byt, v ktorom boli menené, nepochybne je. Tento záver korešponduje aj s definíciou stavby

podľa stavebného ().

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu spochybnil včasnosť podania dovolania žalobcom;

inak rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ žiadnu

z týchto vád nenamietal a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolateľ

nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobca vychádzajúc z obsahu jeho dovolania namieta, že zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že účastníci konania uzavreli ústnou formou zmluvu

o zhotovení veci na zákazku, ktorej predmetom bolo zhotovenie, dodávka a montáž 4 ks okien

a 1 ks balkónových dverí za cenu 75 000 Sk. Dodávka a montáž predmetu zmluvy mala byť

vykonaná v byte žalobcu nachádzajúcom sa vo Z.. Ďalej je nesporné, že žalovaným na

základe vyššie uvedenej zmluvy zhotovené veci boli žalobcom prevzaté 15. novembra 2002.

Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, v akej

záručnej dobe uvedenej v mohol žalobca uplatniť práva zo

zodpovednosti za vady u zhotoviteľa (žalovaného).

Podľa záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia

veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie

záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak

práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej

doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo

uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania ( ).

Z ustanovenia účinného do 31. marca 2004, ktorý treba

na daný prípad vzhľadom na prechodné ustanovenie ods. l ,

ktorým sa menil a doplnil v znení neskorších

predpisov, aplikovať, vyplýva, že záručná doba je šesť mesiacov (ods. 1), pri veciach, ktoré sú

určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu

ako šesť mesiacov; záručná doba presahujúca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej

súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej

doby (ods. 2). Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže

ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však

osemnásť mesiacov (ods. 3).

Z uvedeného teda možno vyvodiť, že pri zodpovednosti za vady veci zhotovenej na

zákazku, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí veci objednávateľom ako aj po prevzatí veci,

všeobecná záručná doba je šesť mesiacov. Platí to však v prípade, keď v osobitnom predpise

nie je ustanovená dlhšia záručná doba. Dlhšia záručná doba je pri zhotovení stavby (tri roky,

resp. osemnásť mesiacov, ak ide o časť stavby a ustanovuje tak vykonávací predpis).

V danom prípade, ako správne uzavrel aj odvolací súd, medzi účastníkmi nedošlo

k uzavretiu zmluvy o zhotovení stavby, bola dohodnutá len výroba, dodávka a montáž okien

a balkónových dverí v byte žalobcu za účelom výmeny pôvodne sa v byte nachádzajúcich

okien a balkónových dverí. Keďže záručná trojročná doba uvedená v § 646 ods. 3

sa viaže len na zhotovenie stavby na základe zmluvy o dielo, ktorej

predmetom je zhotovenie stavby, neprichádza aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade do

úvahy. S týmto právnym záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd stotožňuje

a v podrobnostiach naň odkazuje. Na základe uvedeného preto odvolací súd dôvodne

považoval úvahy účastníkov o tom, či okná a balkónové dvere sú časťou stavby alebo

súčasťou stavby pre daný spor za právne irelevantné.

Nakoľko medzi účastníkmi pri uzatváraní predmetnej zmluvy o zhotovení vecí na

zákazku nebola dohoda o záručnej dobe, platí zákonná záručná doba v zmysle § 646 ods. 1

, ktorá je v danom prípade šesť mesiacov.

Práva zo zodpovednosti za vady sa v zmysle uplatňujú

u zhotoviteľa v záručnej dobe, ktorá plynie odo dňa prevzatia veci (§ 647 Občianskeho

zákonníka). Ak sa práva zo zodpovednosti za vady neuplatnia v záručnej dobe, tieto práva

zanikajú. Uplynutím záručnej doby dochádza k preklúzii do tej doby neuplatnených práv zo

zodpovednosti za vady. Posledný deň záručnej doby je teda dňom, kedy môže objednávateľ

najneskôr u zhotoviteľa uplatniť právo zo zodpovednosti za vady.

V danom prípade záručná doba začala plynúť od 15. novembra 2002, kedy žalobca

prevzal žalovaným na zákazku zhotovené veci, a uplynula 16. mája 2003. Vykonaným

dokazovaním nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by žalobca v záručnej

šesťmesačnej dobe uplatnil u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady. Žalobca v tomto

smere neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenia žalobcu, že u žalovaného ústne uplatnil práva zo

zodpovednosti za vady v decembri 2002 a v januári 2003 neboli v konaní hodnoverným

spôsobom preukázané, z dokazovania, ktoré súd vykonal dôkazmi navrhnutými žalobcom

neboli tieto ním tvrdené skutočnosti potvrdené. Žalobca svojím konaním, keď zvolil ústnu

formu na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady, sa sám vystavil procesnej situácii

prípadného neunesenia dôkazného bremena. Keďže žalobca preukázateľne uplatnil

u žalovaného právo zo zodpovednosti za vady spočívajúce v zrušení zmluvy až listom

z 25. októbra 2004, t.j. po uplynutí záručnej doby (uplynula 16. mája 2003), jeho právo

zaniklo ( ), a preto mu nemožno priznať nárok uplatnený

predmetnou žalobou.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol ( ).

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalovaný podal návrh na náhradu trov dovolacieho konania a ich

výšku vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd mu priznal náhradu, spočívajúcu

v odmene advokátky JUDr. A. (ktorá žalovaného zastupovala už na súde nižšieho stupňa) za

jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia žalovaného

k dovolaniu z 24. februára 2009 [ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri výpočte

náhrady trov dovolacieho konania vychádzal dovolací súd z tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1

vyhlášky) vo výške 101,24 €, čo s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje spolu 108,19 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková