Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_52Ek-3145-2022.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Subarea
52Ek/3145/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO:47 256 907 proti povinnému: 1/ Ariax s.r.o., so sídlom č. 512, 919 09 Bohdanovce nad Trnavou, IČO: 46 807 462, 2/ A. B. C., nar: XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. G., obaja zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO:36 865 281, o vymoženie 3233,99 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Stanislav Sklenář, so sídlom exekútorského úradu: G. XXXX/XX, XXXXX H., pod č. 148EX 866/22, o sťažnosti povinného v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinných v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.11.2022 domáhal od povinného 1/ a 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 3.233,99 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č.k. R 175/2022, zo dňa 31.10.2022 vydaného rozhodcom JUDr. Milan Vojtek, LL.M., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.11.2022 (ďalej len „exekučný titul“). Rozhodcovský súd si odvodil svoju rozhodovaciu právomoc na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v bode III. Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 12012019 zo dňa 22.10.2019 podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZoRK“). Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 30.12.2022.
2. Dňa 14.03.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu mali nastať okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. exekučný titul podľa názoru povinných nie je vykonateľným rozhodnutím v zmysle § 45 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a súčasne z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ako dôvod zastavenia povinní uviedli nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinní namietali, že im exekučný titul nebol riadne doručený, a teda žiadali súd, aby vykonal dokazovanie a prijal skutkový záver o sporných skutočnostiach v procese doručovania exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok nemal byť povinným doručovaný v súlade s ustanoveniami § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko Rozhodcovský rozsudok nebol riadne zaslaný povinným ako doporučená zásielka a Rozhodcovský rozsudok nebol počas odbernej lehoty uložený na pošte v dôsledku čoho si písomnosť Povinný 1 ani Povinný 2 nemohli v odbernej lehote prevziať). Povinní namietali že sa v čase doručovania zásielky na adrese doručovania nezdržiavali. O obsahu doručovanej
písomnosti sa Povinný 2 dozvedel až v dôsledku doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku absencie riadneho doručenia Rozhodcovský rozsudok podľa povinných nenadobudol vykonateľnosť. Namietajú taktiež, že v predmetnej veci by inak existovali dôvody na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko Povinný 1 a Povinný 2 nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní a rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Nakoľko Rozhodcovský rozsudok nebol povinným doručený, neplynie ani lehota na podanie žaloby v zmysle § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní, a teda žaloba o zrušenie Rozhodcovského rozsudku by bola podaná predčasne. Namietajú, že Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva bola údajne obsiahnutá v Dohode o zaplatení dlhu v splátkach č. 12012019 zo dňa 22.10.2019 (ďalej len „Dohoda“). Rozhodcovská doložka uvedená v článku III Dohody bola uzavretá výlučne len pre prípad riešenia sporov medzi Povinným 1 a Povinným 2 a spoločnosťou HAK Trade s.r.o., nie pre prípad riešenia sporov s Oprávneným. V danej veci vystupoval oprávnený ako zástupca spoločnosti HAK Trade s.r.o., nie vo svojom mene. Existenciu rozhodcovskej doložky následne zvolený Rozhodca v bode 26. Rozhodcovského rozsudku nesprávne interpretoval, keď uviedol, že: „Právomoc konať a rozhodovať tento spor pred Rozhodcom... bola založená rozhodcovskou doložkou... uzavretou medzi žalobcom (oprávneným) ako splnomocneným zástupcom tretej osoby a žalovanými (povinnými).“ Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namietali príkry rozpor medzi Rozhodcovským rozsudkom priznanou pohľadávkou oprávneného a hmotným právom, pričom namietajú, že predmetná pohľadávka by bola dokonca v prípade jej platnosti premlčanou. Povinní ďalej uvádzajú že pred uplatnením údajnej pohľadávky neboli vyzvaní na jej zaplatenie, pričom povinní nemali o tejto pohľadávke žiadnu vedomosť. Nevedomosť povinných o existencií údajnej pohľadávky Oprávneného je posilnená taktiež tou skutočnosťou, že na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 12012019 zo dňa 22.10.2019 a následne vydaného predchádzajúceho Rozhodcovského rozsudku toho istého Rozhodcu R 23/2020 zo dňa 18.06.2020 sa už v minulosti viedlo exekučné konanie pred JUDr. Tomášom Vranovičom - súdny exekútor, Exekútorský úrad Sereď, 328EX 434/20, 26Ek/1224/2020, oprávnený: HAK Trade s.r.o., povinný: povinní. Exekúcia bola následne zastavená na podklade návrhu oprávneného - spoločnosti HAK Trade s.r.o. na zastavenie exekúcie v dôsledku zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom zo strany Povinného 2. Povinní tak mali za to, že akékoľvek pohľadávky vzniknuté titulom vyššie uvedenej Dohody sú už zaplatené.
3. Uznesením sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023 súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) návrh povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 87,72 eur od povinných v 1/ a 2/ rade, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že preskúmaním rozhodcovského spisu č.k. R 175/2022 mal za preukázané, že exekučný titul ako aj žalobný návrh, dôkazy a ostatné písomnosti v rozhodcovskom konaní boli povinným doručované doporučene, do vlastných rúk s úložnou lehotou 5 dní. Všetky zásielky sa vrátili ako „ neprevzaté v odbernej lehote“. V rozhodcovskom spise sa nachádza aj emailová komunikácia s povinným 2/, z ktorej vyplýva, že povinnému 2/ bol rozhodcovský rozsudok zaslaný dňa 20.11.2022 aj elektronicky na jeho emailovú adresu. Ďalej sa v spise nachádza Plnomocenstvo pre právneho zástupcu od povinného 1/ a 2/, žiadosť o nahliadnutie do spisu, záznam komunikácie, z ktorej vyplýva, že následne bola vyhotovená elektronická verzia rozhodcovského spisu, ktorá bola zaslaná právnemu zástupcovi povinných. K námietke, že v predmetnej veci by inak existovali dôvody na zrušenie Rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní; otázka neplatnosti rozhodcovskej doložky; otázka vád rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku a otázka aktívnej vecnej legitimácie oprávneného súd uviedol, že predstavuje okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavuje okolnosti, ktoré buď skúmal alebo mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, v spojení so skutočnosťou, že povinní majú zákonnú možnosť podľa zákona č. 244/2002 Z. z. podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciuje osobitné konanie pred na to príslušným všeobecným súdom oprávneným prejednať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore, v čoho dôsledku problematika námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore nespadá do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie
podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného konania o rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na základe uvedeného exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského súdu, a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, teda exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Súd ďalej uviedol, že nárok oprávneného uplatnený v tomto exekučnom konaní je presne špecifikovaný v bode 2. odôvodnenia exekučného titulu. Čo sa týka tvrdenia povinných, že na základe Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 12012019 zo dňa22.10.2019 a následne vydaného predchádzajúceho Rozhodcovského rozsudku toho istého Rozhodcu R 23/2020 zo dňa 18.06.2020 sa už v minulosti viedlo exekučné konanie pred JUDr. Tomášom Vranovičom - súdny exekútor, Exekútorský úrad Sereď, 328EX 434/20, 26Ek/1224/2020, oprávnený: HAK Trade s.r.o., a povinnými 1/ a 2/ a toto exekučné konanie bolo ukončené Upovedomením o ukončení exekúcie na návrh oprávneného, exekučný súd skonštatoval, že sa v danom exekučnom konaní nejedná o totožný nárok a totožný exekučný titul a povinní podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepreukázali, že by pohľadávku oprávneného judikovanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - Rozhodcovským rozsudkom R 175/2022 zo dňa 31.10.2022 splnili.
4. Uvedenú sťažnosť povinných v 1/ a 2/ rade súd oprávnenému na vyjadrenie nezasielal, nakoľko argumenty uvádzané v sťažnosti boli totožné s tvrdeniami uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým sa oprávnený vyjadril v podaní zo dňa 13.03.2023 (teda povinní neuvádzali žiadne nové skutočnosti), a teda s poukazom na zásadu procesnej ekonómie rozhodol súd o sťažnosti povinných bez vyjadrenia oprávneného.
5. Povinní podali proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023 sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že nedošlo k riadnemu doručeniu Rozhodcovského rozsudku, a teda poukázali na skutočnosť, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda namietajú že v predmetnej veci neexistuje exekučný titul v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd sa podľa názoru povinných podrobne nezaoberal namietanou skutočnosťou, teda nesprávnym skrátením úložnej lehoty 18-dňovej lehoty na vyzdvihnutie zásielky, čo nebolo povinným najmä povinnému v 2/ rade riadnym spôsobom oznámené a čo nebolo ani riadnym spôsobom vyznačené na podacom hárku. V tomto smere poukázali na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 148/20189-100 zo dňa 14.06.2018: „Hoci právo na doručenie zásielky s 18-dňovou odbernou lehotou nie je výslovnou súčasťou žiadneho základného práva sťažovateľa, vzhľadom na čl. 46 ods.4 v spojení s čl. 61 ods. 1 ústavy treba prihliadať aj na zákonnú úpravu podmienok a podrobností o súdnej ochrane, čo znamená, že v konečnom dôsledku treba za súčasť základného práva na súdnu ochranu považovať aj zákonnú úpravu doručovania súdnych rozhodnutí“.. Z tohto dôvodu sa povinný v 2/ rade nemohol riadne oboznámiť s rozhodcovským rozsudkom, čo bude zrejmé taktiež z emailovej komunikácie, ktorá je spomenutá v závere strany 6 uznesenia, a ktorá bola súčasťou rozhodcovského spisu. Na preukázanie tej skutočnosti, že neprišlo k správnemu skráteniu úložnej 18- dňovej lehoty bol zo strany povinných podaný taktiež návrh na vykonanie dopytu na doručovateľa za účelom preverenia spôsobu doručovania Rozhodcovského rozsudku, ako aj návrh na vypočutie povinného v 2/ rade v zmysle ust. § 61 l ods. 2 Exekučného poriadku. S týmito návrhmi sa však súd v uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Povinní poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo/20/2008 v zmysle ktorého „Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku
a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti.“ So zreteľom na uvedené povinní navrhli súdu, aby tento napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal súd vykonať riadne dokazovanie smerujúce k zisteniu spôsobu doručovania rozhodcovského rozsudku, resp. spôsobu skrátenia odbernej lehoty, eventuálne navrhujú zmeniť rozhodnutie tak, že exekúciu súd zastaví.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa ust. 25 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
14. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinných proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinných prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
16. Povinnému v 1/ rade bol rozhodcovský rozsudok doručovaný doporučene do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti uvedenú v Obchodnom registri dňa 31.10.2022, pričom zásielka sa vrátila odosielateľovi s poznámkou poštovného doručovateľa“ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Povinnému v 2/ rade bola zásielka doručovaná na adresu trvalého pobytu doporučene do vlastných rúk dňa 31.10.2022 s tým, že zásielka sa vrátila odosielateľovi späť s poznámkou poštového doručovateľa
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Povinný v 2/ rade mailom zo dňa 14.11.2022 požiadal rozhodcovský orgán o doručenie rozsudku opätovne z dôvodu, že si nestihol prevziať poštu, pretože mimo jeho pracovnej doby je zatvorená a doba na prevzatie bola len 5 dní. Rozhodcovský orgán mailom zo dňa 20.11.20022 zaslal povinnému v 2/ rade rozhodcovský rozsudok, ktorý bol obsahom neprevzatej zásielky. V tomto smere súd poukazuje na rozporuplné tvrdenie povinného v 2/ rade, keď tento tvrdí, že sa o existencii rozhodcovského rozsudku dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie zaslaným súdnym exekútorom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi zo strany súdu vydané dňa 30.12.2022, upovedomenie o začatí exekúcie bolo zo strany súdneho exekútora logicky vydané po tomto dátume, prevzaté povinným v 2/ rade dňa 14.02.2023, pričom z mailovej komunikácie vyplýva, že povinnému v 2/ rade bolo zo strany rozhodcovského orgánu predmetné rozhodnutie odoslané mailovou formou dňa 20.11.2020.
17. Dôvodom podanej sťažnosti zo strany povinných je výlučne argumentácia týkajúca sa neúčinného doručenia exekučného titulu povinným (najmä povinnému v 2/ rade) s poukazom na skrátenie „úložnej lehoty“, pričom v tomto smere vyšší súdny úradník správne poznamenal, že uvedenú okolnosť mali povinní namietať, resp. dovolať sa v osobitnom konaní, a to žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom nie je úlohou exekučného súdu nahrádzať toto konanie.
18. K argumentácii povinných týkajúcej sa nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 148/2018 zo dňa 14.06.2018 súd udáva, že uvedený nález nemožno aplikovať na predmetnú vec, nakoľko sa týka iných okolností doručovania zásielky zo strany Okresného súdu prostredníctvom poštového podniku v zmysle ust. § 105 CSP, pričom v rámci doručovania došlo k uvedeniu sťažovateľa (adresáta písomnosti) zo strany pošty do omylu v súvislosti s dĺžkou odbernej lehoty, ktorú mal k dispozícii na prevzatie zásielky. V predmetnej veci, ktorá bola riešená pred Ústavným súdom, bol sťažovateľ (adresát zásielky) poštovým podnikom uvedený do omylu, keď tento bol informovaný, že si zásielku, ktorá bola uložená na pošte, môže prevziať v lehote 18 dní, pričom ešte pred uplynutím tejto lehoty bola zásielka vrátená odosielateľovi, a teda nebolo možné ju adresátovi doručiť. Teda v konečnom dôsledku Ústavný súd vyvodil záver, že súd, ktorý ako orgán verejnej moci má povinnosť doručiť účastníkom konania rozhodnutie vo veci samej do vlastných rúk, sa nemôže zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti zbaviť z dôvodu, že doručením zásielky poveril poštovný podnik, ktorý pri realizácii doručenia do vlastných rúk pochybil v dôsledku čoho k fyzickému doručeniu zásielky nedošlo. Inými slovami, nesprávny postup poštového podniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej do vlastných rúk. Vzhľadom na tento právny názor sa potom javí ako irelevantné či uvedenie sťažovateľa do omylu zavinil poštový podnik ako to tvrdí (okresný súd) alebo okresný súd (ako to tvrdí sťažovateľa pošta).“.
19. Štandardná odberná lehota (resp. úschovná doba) na pošte je 18 dní od oznámenia o uložení zásielky. Každý, kto posiela doporučenú zásielku môže túto lehotu skrátiť na ľubovoľný počet dní a to spôsobom, že dĺžku tejto odbernej lehoty uvedie na doporučenej zásielke. Na oboch zásielkach zasielaných povinným v 1 a 2 rade je jasne vyznačená 5 dňová úložná lehota. V tomto smere súd udáva, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva povinnosť poskytnúť adresátovi písomnosti 18 dňovú úložnú lehotu na prevzatie zásielok. Ak rozhodcovský orgán stanovil 5 dňovú úložnú lehotu, o ktorej boli povinní informovaní (čo potvrdil povinní v 2/ rade v mailovej komunikácii s rozhodcovským orgánom), bolo ich povinnosťou si v tejto lehote písomnosť prevziať. Povinní nepreukázali, že by im táto lehota bola nejakým spôsobom skrátená, resp. že by boli poštovým doručovateľom mylne informovaní o dĺžke úložnej lehoty (s poukazom na ich odkaz na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 148/20189-100 zo dňa 14.06.2018). Ich návrh na vykonanie dopytu na doručovateľa za účelom preverenia spôsobu doručovania rozhodcovského rozsudku je podľa názoru súdu bezpredmetný, nakoľko povinný nepreukázali žiadnym spôsobom (doložením upovedomenia o možnosti prevzatia si zásielky zo strany poštového doručovateľa), že boli informovaní o inej úložnej lehote, aká im bola reálne poskytnutá.
20. Čo sa týka návrhu povinných, aby súd nariadil vykonanie výsluchu povinného v 2/ rade, súd k tomuto uvádza, že v exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu a to vrátane rozhodcovského spisu, ktoré poskytli kompletný a
ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov. Pre úplnosť súd dodáva, že pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom, súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním, keďže činnosť súdu spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Povinní síce v konaní tvrdili neúčinnosť doručenia rozhodcovského rozsudku, avšak uvedené tvrdenie nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázali, nepodporili. Vyjadrenie povinného je obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie, rovnako v samotnej sťažnosti, a teda súd nepovažoval za potrebné vypočuť ho k okolnostiam, ktoré tvrdil v uvedených úkonoch adresovaných súdu.
21. Na záver súd poznamená, že u povinných nedošlo ani k prevzatiu písomností zasielaných rozhodcovským orgánom a to uznesenia o začatí rozhodcovského konania, samotnej žaloby spolu s listinnými dôkazmi, ktoré doporučené zásielky do vlastných rúk boli odosielateľovi vrátené poštovým doručovateľom rovnako s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“.
22. Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
23. Súd na záver poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinní boli v základnom konaní pasívni, nepreberali si zásielky odosielané od rozhodcu, v dôsledku ktorej skutočnosti bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom.
24. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/3145/2022 zo dňa 15.11.2023 ako nedôvodnú zamietnuť.
25. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinných zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však povinnému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli (táto nebola oprávnenému doručená), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).