Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/179/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne E. J., nar.XX.X.XXXX, bytom P., U. 6, zast. D.. Danielou Sokol, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného obohatenia 1.350,50 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -142 zo dňa 10.12.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislých výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovaného.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.350,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.), žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (III.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 81 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala: 1) určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 2) dohoda o zrážkach obsiahnutá v článku 4, bod. 4.8 Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 v zmluve o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a 3) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.147,97 €, skutkovo odôvodnenej tým, že žalobkyňa v hmotnoprávnom postavení dlžníka dňa 17.11.2007 uzatvorila s Poštovou bankou a.s. ako veriteľom zmluvu o úvere č. 7612013807, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €) s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 34.583,92 Sk (1.147,98 €), ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.519,- Sk, t.j. 50,42 €, so splatnosťou prvej splátky dňa 19.12.2007 a každej ďalšej splátky vždy do 19. dňa v mesiaci a dohodnutou úrokovou sadzbou 23 %, RPMN - 26,69 % s tým, že súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v r. 2008 splatila úver v rozsahu 13.651,- Sk (453,13 €) a nakoľko v r. 2009 sa dostala do ťaživej životnej situácie, prestala úver nesplácať, na základe podnetu žalovaného od septembra 2012 jej zamestnávateľ - spoločnosť TCHIBO SLOVENSKO spol. s r.o. začal vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 50,42 € mesačne, na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa ust. , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Celková suma vykonaných zrážok

zo mzdy žalobkyne predstavovala k júnu 2016 sumu 2.067,22 € a dňa 10.5.2016 žalobkyňa právnemu predchodcovi žalobcu uhradila z titulu dlhu sumu 85,65 €, čím považovala svoj dlh za splnený, o ktorej skutočnosti informovala veriteľa listom z 10.5.2016 a súčasne ho vyzvala k realizovaniu právnych krokov vo vzťahu k jej zamestnávateľovi ohľadom ukončenia zrážok zo mzdy z dôvodu splnenia záväzku s tým, že namietala platnosť dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor s ust. . Zároveň sa žalobkyňa (po rozšírení žaloby v priebehu konania) domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške vo výške 1.350,50 € sumy presahujúcej poskytnutý úver.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení zodpovedajúcich tvrdeniam žalobkyne, považujúc ich za preukázané na základe žalobkyňou predložených dôkazov. Zistil tiež, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 24.6.2016, č.k. -13 nariadil neodkladné opatrenie (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2016 a vykonateľnosť dňa 30.6.2016), ktorým uložil žalovanému - BENCONT INVESTMENTS s.r.o. (právny predchodca žalovaného) povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti TCHIBO SLOVENSKO spol. s r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 31 335 632, uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , , a (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa, až 4, , a , , , , a , , , veta prvá, , , , , , , , (ďalej len „OZ), ust. , , , až 5 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007; právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorý sa vzťahujú normy a spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že úverová zmluva je v časti upravujúcej výšku úroku neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. , na podklade ktorého uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.350,50 €, predstavujúcu rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenými platbami v prospech veriteľa a sumou, ktorú mala žalobkyňa v skutočnosti vykonať (3.010,20 € - 1.659,70 €). Podľa posúdenia súdu žalovaný nemá nárok na úrok z poskytnutého úveru s poukazom na ust. , a teda ani na zaplatenie celkovej výšky nákladov za poskytnutý úver v sume 1.147,98 €, ktorá okrem poplatkov (bližšie v zmluve neurčených) obsahuje aj úroky ( cit. zákona). Záver o neplatnosti dojednania strán o úroku vo výške 23 % súd prvej inštancie odôvodnil úvahou založenou na porovnaní výšky úroku s priemernou úrokovou mierou z úverov obchodných bánk v novembri 2007 pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských od 1 roka do 5 rokov (dohodnuté 48 mesačné splátky v počte 48) - 13,84 %; v úverovej zmluve dohodnutý úrok vo výške 23 % podľa názoru súdu prvej inštancie výrazne prevyšuje akceptovateľnú výšku, a preto je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o výške úroku. Konštatoval, že v rozpore s dobrými mravmi je podľa súdnej praxe spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp. zn. ). Úrok vo výške 23 % ročne, ktorý podstatne a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery pri zohľadnení vyššej ceny úveru, súd považoval za úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi a neplatný. Žalobu v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko už neexistuje záväzok z hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy, pretože vykonaním úhrad prevyšujúcich sumu poskytnutého úveru, došlo k zániku záväzku žalovanej voči žalovanému. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú, s poukazom i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.1.2018 a zo dňa 18.10.2018 a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Pri posudzovaní plynutia subjektívnej a objektívnej

premlčacej doby súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vyšiel z názoru, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty sa odvíja od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo a pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, pričom oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie objektívna trojročná, ako aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň po zrealizovaní splátky (poslednej) pred podaním žaloby, t.j. odo dňa 4.6.2016 a žaloba dňa 21.6.2017 bola podaná pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby. Posledná splátka bola žalobkyňou zaplatená dňa 5.4.2018 vo výške 202,53 €, t.j. po podaní žaloby, následne žalobkyňa podala dňa 20.7.2018 návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorému návrhu súd vyhovel a zmenu žaloby pripustil a aj v tomto prípade podľa názoru súdu prvej inštancie bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený v zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehote. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobkyne o plynutí objektívnej 10 - ročnej premlčacej lehoty, ktorý odôvodnila nekalými obchodnými praktikami žalovaného a skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu), keďže len jej tvrdenie nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne. Podotkol, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a , a vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalobkyňa ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola v spore úspešná a podľa ust. bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 81 € určenej podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov), na účet Okresného súdu Košice I.

4. Rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku (I.) o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.350,50 €, napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. písmen a), , , , , a . Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou res iudicata, ktorú vzniesol vo svojom vyjadrení dňa 12.9.2018, keďže v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní pred rozhodcovským súdom rozsudkom sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2012 a stal sa vykonateľným 20.8.2012, a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia súd porušil jeho právo na súdnu ochranu vychádzajúce z SR. V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsiahlu judikatúru a citoval tiež z nálezu Ústavného súdu ČR sp zn. . Trval na námietke, že vzhľadom na právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý nebol zrušený, súd prvej inštancie mal toto konanie zastaviť, lebo v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosti podľa cit. zákona a uviedol, že všetky skutočnosti sú uvedené v článku 3 zmluvy o úvere, a to konkrétne v bode 1. K požiadavke na členenie splátok citoval právny názor z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.2.2018. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že výška zmluvného úroku 23 % je úžernícka, nakoľko pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. je bankovou inštitúciou, ktorá je pod dohľadom NBS a je na základe rôznych nariadení povinná

dodržiavať striktné predpisy. Poukázal na skutočnosť, že úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze, táto cena je určená špecificky, nakoľko je pomerom celkového požadovaného poplatku, ktorý musí dlžník zaplatiť veriteľovi, aby úver získal za vopred dohodnutú dobu, k objemu úveru, ktorý je dlžníkovi skutočne k dispozícii. Úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä ponukou a dopytom po kapitáli, ako aj celým radom ďalších faktorov, čo v praxi znamená, že zvýšenie dopytu po úveroch spôsobí zvýšenie úverovej sadzieb. Rovnako zvýšenie úrokovej sadzby spôsobí aj vyššie riziko na strane dlžníka. Na výšku úrokových sadzieb má vplyv aj inflácia ako jeden z hlavných faktorov, tzn. že pokiaľ veriteľ očakáva, že počas doby splácania úveru dôjde k nárastu inflácie, prispôsobí tomu aj výšku úrokovej sadzby. Citoval ďalej ust. platné a účinné v rozhodnom období a uviedol, že odplata, ktorú žalovaný požadoval od žalobkyne, nijakým výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto súvislosti citoval z vybraných rozsudkov okresných a krajských súdov a tiež z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.4.2012 a uviedol, že podľa jeho názoru neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale nie je tento prípad. Záverom citoval právny názor z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého k imanentným znakom právneho štátu patrí požiadavka „princíp právnej istoty“ a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. Za nejasné označil úvahy súdu prvej inštancie, keď uzavrel, že vo veci by sa mala uplatňovať trojročná objektívna doba, podľa neho je dôležité vychádzať z dátumu 21.6.2017, nakoľko vtedy bola vec reálne zažalovaná, a preto súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z dátumu 11.5.2016, nakoľko k tomuto dátumu nebola podaná žaloba. Mal za to, že ak by aj prišlo k bezdôvodnému obohateniu, súd prvej inštancie ho mohol priznať od 21.6.2015, t.j. v celkovej výške 893,22 € a pripojil rozpis jednotlivých platieb žalobkyne za obdobie od 3.7.2015 do 5.4.2018. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II.) nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť ( a ), a preto v tomto výroku nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako včas podané ( ) oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v závislých výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovaného je vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa ust. , potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu aj so správnymi dôvodmi napadnutého rozsudku.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2020 o 10.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 215/II. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. , a .

9. Žalovaný v odvolaní síce uvádza všetky odvolacie dôvody upravené v ust. (okrem písm. c/), ale z obsahu odvolania vyplýva, že argumentačne namieta iba odvolacie dôvody podľa ust. písmen b) a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom a nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožnil strane uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu musí dosiahnuť určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. , pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. .

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval alebo vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaného a z hľadiska účinne uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané a rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku je vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z právneho posúdenia veci založeného na nesprávnej aplikácii právneho predpisu alebo nesprávnej interpretácii inak správne použitej právnej normy. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie spor právne posúdil správnym spôsobom, dospel k správnym skutkovým i právnym záverom a vo svojom rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil svoje úvahy a uviedol relevantné a podstatné dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel a na ktorých svoje rozhodnutie založil tak po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej. Preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na rozhodujúce tvrdenia, argumenty a námietky sporových strán, preto mu nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, rozsudok v celom rozsahu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ust. a plne rešpektuje základné právo strán (i žalovaného) na spravodlivý súdny proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, za porušenie základného práva zaručeného v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

14. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v súlade s cit. ust. sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie sumy 1.350,50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Ako už bolo uvedené, dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne v časti vydania bezdôvodného obohatenia, sú veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne poukazuje v súlade s ust. a konštatuje, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky zákonné parametre riadne odôvodneného rozhodnutia ( ).

16. Skutočnosti uvedené v odvolaní a odvolacie námietky žalovaného nič nemenia na vecnej správnosti rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení rozsudku a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie v tejto časti založené. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a dôvodne uplatnené.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o existencii právneho vzťahu strán zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, z ktorého súd celkom správne vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni priznanú sumu 1.350,50 €. Spôsob právneho posúdenia prejednávanej veci je založený na správnej úvahe súdu o neplatnosti dojednania strán o úroku vo výške 23 % v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou v postavení dlžníka a právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. dňa 15.11.2007 pre jeho neprimeranosť a kolíziu s dobrými mravmi ( ), keďže výška dohodnutého úroku podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru z úverov poskytovaných peňažnými ústavmi v danom období (13,84 % ročne). Súd prvej inštancie na vec správne aplikoval ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 a právnu úpravu platnú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (k 15.11.2007), ktorá odplatu spojenú s poskytnutým úverom alebo pôžičkou spotrebiteľovi nelimitovala. Odvolací súd poznamenáva, že v podmienkach slovenského právneho poriadku bola odplata za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi prvýkrát ustanovená v s účinnosťou od 1.1.2008 a ust. a v znení v spojení s nariadením vlády SR č. , ktorým sa ustanovila najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2008. Vzhľadom na to, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platná a účinná zákonná úprava maximálnu výšku úrokov za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (ako odplaty za požičanie peňažných prostriedkov) nijako nelimitovala (neobmedzovala), zákonodarca exaktne nestanovil strop výšky prípustnej odplaty za poskytnutý úver či pôžičku spotrebiteľovi, právna úprava tak nevytvárala priestor pre účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv spotrebiteľa. To však neznamená, že bolo možné dohodnúť akúkoľvek, neobmedzenú výšku úrokov. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ stranami dojednanú výšku úrokov posudzoval podľa korektívu dobrých mravov v zmysle ust. a , vychádzajúc z názoru ustáleného v právnej praxi, že neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným peňažnými ústavmi pri poskytnutí úverov v danom období (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.4.2012) a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že stranami dojednaná výška úroku z úveru 23 % ročne sa prieči dobrým mravom, a z tohto dôvodu je zmluvné dojednanie o úroku podľa ust. neplatné.

18. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti tiež právny názor, ktorý Najvyšší súd SR vyslovil tiež v uznesení sp. zn. zo dňa 31.7.2009, v ktorom uviedol, že hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách a ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úroku musí byť v súlade s ust. , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.

19. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, poprípade kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tým všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé a slušné konanie (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súd ČR sp. zn. z 10.4.2001).

20. K námietkam žalovaného odvolací súd poznamenáva, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, avšak právny predchodca žalovaného Poštová banka a.s. je peňažným , v danom prípade bol úver poskytnutý žalovanej navyše zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, preto aj z týchto dôvodov je neprimerané a neprijateľné takmer stopercentné navýšenie ceny úveru oproti úrokovej miere, aká bola v danej dobe uplatňovaná bankami (nie nebankovými spoločnosťami).

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na ust. , navyše citujúc jeho znenie podľa stavu platného k 30.6.2011 (v znení ), treba uviesť, že toto zák. ustanovenie, ktoré v spotrebiteľských vzťahoch limitovalo výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi zákazom podstatného prevýšenia odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu, v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy o úvere nebolo účinné, preto argumentácia žalovaného týmto zák. ustanovením je nenáležitá a s ňou súvisiace námietky treba považovať za právne neopodstatnené.

22. Celkom nedôvodná je i námietka žalovaného týkajúca sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný v tejto veci. V spojitosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na závery formulované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. , podľa ktorých rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona, a to od počiatku ex tunc. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého právneho úkonu musí súd v každom štádiu konania pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti (ex officio). Uvedená skutočnosť totiž spôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť. V čase uzavretia úverovej zmluvy úpravu spotrebiteľských zmlúv, vrátane neprijateľných podmienok obsahovalo aj ust. veta prvá , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa ust. a za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( ). Neplatná rozhodcovská zmluva tak nemohla ani v danom spore založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol (z pohľadu daného sporu) založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

23. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so spôsobom, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania nároku vznesenou v konaní žalovaným. Za celkom správny považuje jeho záver, že uplatnený nárok nie je premlčaný a žalobou bol včas uplatnený v lehotách ustanovených v a . Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v otázke plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby sú v úplnom súlade s právnym názorom a výkladovými pravidlami uplatňovanými v právnej praxi, podľa ktorých oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil v zmysle vtedy, keď získa znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, pričom skutočnosť nadobudnutia informácií tiež o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napr. o tom, ako možno právne kvalifikovať nárok), už nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantná. V súdnej praxi tento názor pri posudzovaní nárokov na vrátenie neprávom zaplatených úrokov alebo poplatkov zo spotrebiteľských zmlúv viedol k záveru, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby časovo splýva s okamihom úhrady tej ktorej sumy, ktorú nad rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi zaplatil. Spôsobu právneho posúdenia otázky premlčania nároku súdom prvej inštancie preto niet čo vytknúť a možno iba súhlasiť s jeho záverom, že v danom prípade nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby a následkom toho k premlčaniu nároku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že k záverom vyplývajúcim zo skorších rozhodnutí (, a ) sa Najvyšší súd SR opätovne prihlásil tiež v uznesení sp. zn. zo dňa 22.5.2019, ktorým odmietol dovolanie proti rozsudku krajského súdu z

dôvodu, že otázka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešená jednotne. Rovnako za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa dĺžky objektívnej premlčacej doby, podľa ktorého v danom prípade nejde o úmyselnú formu bezdôvodného obohatenia žalovaného, v dôsledku čoho by premlčacia doba bola 10 rokov. Žalobkyňa nijako nepreukázala úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor, preto v danom prípade je objektívna premlčacia doba trojročná, tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.

24. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc zároveň na zákonné a vecne správne dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, preto rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie (I.), ako aj v závislých výrokoch o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovaného, podľa ust. a potvrdil ako vecne správny.

25. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní a žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak žiadne trovy jej v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (, ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2 : 1 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ), môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).