Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/163/2018

Identifikačné číslo spisu: 7516203854 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7516203854.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. I., bývajúceho v M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO 47 234 466, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Rybár, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, o zaplatenie 4 362,23 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. apríla 2018 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 30. januára 2017 č.k. -35 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 362,23 eur spolu s 8,05% ročným úrokom zo sumy 4 362,23 eur od 13. septembra 2014 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v osobitnom uznesení. Poukázal na to, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 4 362,23 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor mala nadobudnúť žalovaná na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej žalovanej zaplatil 3 290,56 eur, pričom istina úveru predstavovala 995,82 eur a na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, podľa ktorej žalovanej zaplatil 3 395,25 eur, pričom istina úveru predstavovala 1 327,76 eur. Súd dospel k záveru, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zák.č. 258/01 Z.z., nakoľko zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahovali náležitosti podľa ods. 2 písm. i), j) k) (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ďalej len „RPMN“), v dôsledku čoho žalovanej nevznikol nárok na zaplatenie 4 362,23 eur, ktorej vydania sa žalobca titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanej domáhal. Bezdôvodné obohatenie vzniknuté žalovanej považoval súd za úmyselné s 10-ročnou objektívnou premlčacou dobou, nakoľko predmetné zmluvy boli uzavreté cca 6 a 7 rokov od podnikania žalovanej v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie RPMN. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na strane žalobcu,

žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej dozvedel v r. 2014 - počas plynutia premlčacej doby a 7. marca 2016 doručil žalobu na súd.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. apríla 2018 sp.zn. na odvolanie žalovanej zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Dospel k správnemu záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, lebo v ich vzájomnom spotrebiteľskom právnom vzťahu prijala od neho nad rámec poskytnutého úveru peňažné plnenie, ktoré jej vzhľadom na absenciu údaju o RPMN nepatrilo (§ 4 ods. 3 zák.č. 258/01 Z.z.). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je podľa odvolacieho súdu rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , uverejnené v Zo súdnej praxe č. 3/2013 pod publikačným č. 22/2013, sp.zn. , uverejnené v ASPI, sp.zn. , uverejnené na web stránke najvyššieho súdu). Mal za to, že tvrdenie žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení sa (subjektívne) dozvedel až po porade so svojim zástupcom 9. septembra 2014, treba považovať za zjavne účelové, lebo sa reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu už dňom, v ktorom zaplatil sumy prevyšujúce istinu. Rozhodujúce pritom je to, že priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby už nebolo potrebné zaoberať sa uplynutím objektívnej premlčacej doby.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z , t.j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, a to otázky „začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti“. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v rámci ktorého bolo výslovne uvedené, že je potrebné vždy skúmať a posúdiť skutočnú vedomosť oprávneného subjektu o bezdôvodnom obohatení. K opačnému záveru dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. , ktorý uvádza pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rovnaký názor zastáva aj on, nakoľko prvýkrát sa dozvedel, že sa na jeho úkor žalovaná obohatila až 9. septembra 2014, kedy vyhľadal svojho právneho zástupcu. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia nebol v konaní preukázaný. Podľa jeho názoru, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na základe danej úverovej zmluvy dodávateľ nemá nárok na plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom je irelevantné, z akého dôvodu by tento nárok nemal (bezúročnosť, bezpoplatkovosť, atď.). Pokiaľ nevedel, že zmluva trpí vadami, nemohol mať vedomosť ani o bezdôvodnom obohatení. Teda z uvedeného vyplýva len alibistické odkázanie na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), na ktorú skutočnosť poukázal odvolací súd v rozhodnutí pod sp.zn. .

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s ustanovením , že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom ( ), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach a 8. V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa

9. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa a dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená nielen podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v , ale musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia

12. V predmetnej veci žalobca odôvodnil dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci spočívajúcim v otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Mal za to, že je potrebné posúdiť, kedy sa skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal a nie kedy došlo k zaplateniu istiny. Prípustnosť dovolania je podľa neho daná tým, že predmetná otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).

14. Pri posúdení právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie vedené pod sp.zn. , ktoré uvádza aj žalobca. Podľa tohto rozhodnutia takáto právna otázka bola už dovolacím súdom vyriešená, a to v rozhodnutí vedenom pod sp.zn. , kde sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( ). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vedenom pod sp.zn. osobitne poukázal na tú časť odôvodnenia rozhodnutia sp.zn. , v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačný právny záver, ktorý by mal byť uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenom po sp.zn. , dovolací súd uvádza (ako už uviedol v rozhodnutí pod sp.zn. ), že v tomto dospel najvyšší súd k obdobným právnym záverom, a to, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Na uvádzaných právnych záveroch o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení založil svoje rozhodnutie aj odvolací súd, konkrétne ako vyplýva z bodu 14. jeho odôvodnenia. Žalobcom uvádzané rozhodnutie pod sp.zn. nie je možné použiť pri riešení danej otázky, nakoľko predmetom rozhodovania bola procesná otázka oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok.

15. Žalobca preto nedôvodne tvrdí, že ním uvádzaná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas so skutkovými okolnosťami, kedy sa dozvedel o začiatku plynutia subjektívnej lehoty pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v v spojení s

16. So zreteľom na uvedené považoval dovolací súd dovolanie žalobcu z hľadiska za neprípustné, preto ho podľa odmietol.

17. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, lebo jej nevznikli ( a ).

18. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.