Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-77-2024.pdf
PDF · 206.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/77/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s, Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.640,30 eur s prísl., a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro č. 45703412 z 21.03.2014, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21.03.2014, v časti V. vyhlásenie klienta, bod 8 v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s a) Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“), ktoré súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s ním a zaväzujem sa ich dodržiavať, b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21.03.2014, v časti V. Vyhlásenia Klienta, bod 12., v znení: „Beriem na vedomie, že na základe udeleného dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: a) Banka a CFH spracováva osobné údaje dotknutej osoby uvedené v Zmluve, ako aj údaje o plnení zmluvných záväzkov dotknutej osoby, za účelom priameho marketing, reklamnej a propagačnej činnosti predmetom ktorej môžu byť predschválené a/ alebo nepredschválané finančné služby príp. Iné produkty Banky, ako aj tretích strán. Oslovenie sa bude uskutočňovať korešpondenčnou formou, elektronickou poštou, po telefóne, alebo prostredníctvom sms. Platnosť súhlasu je 5 rokov: b) Banka poskytuje osobné údaje dotknutej osoby uvedené v Zmluve (a) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko: dcérskym spoločnostiam banky v zmysle z č. 566/2001 Z. z. a zákona č. 483/2001 Z.z. vrátane VÚB Asset Managment správ. spol. G., D. H. I. J. J. , G., Správcovi a spoločnostiam patriacim do ich skupiny s úzkymi väzbami za účelom vnútorného výkazníctva, overenia solventnosti klienta, zvýšenia kvality služieb pre Klienta a/ alebo Držiteľa karty a ponuky služieb alebo produktov týchto spoločností: (b) spoločnostiam INTESA SANPAOLO CARD, Lld, Záhreb, Chortvátsko, First Data Slovakia, a.s., Národná banka Slovenska, Združenie pre bankové karty slovenskej republiky za účelom plnenia povinnosti Banky. Platnosť súhlasu je 10 rokov od podpisu žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas klient udeľuje na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku záväzkového vzťahu, pričom súhlas je
Klient oprávnený odvolať najskôr 1 rok od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke alebo CFH." v je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21.03.2014 v časti V. Vyhlásenia Klienta, bod 13., v znení: „Podpisom tejto Žiadosti udeľujem svoj súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách mne poskytnutých, údajov o pohľadávkach a údajov o zabezpečení pohľadávok, ktoré má voči mne Banka z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o splácaní mojich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečení, ktoré poskytujem za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o mojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska splácania mojich záväzkov, a to vrátane údajov získaných Bankou v priebehu rokovania o uzavretí týchto obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom o bankách, a to: podniku pomocných bankových služieb, Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava 811 01, IČO 35869810, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 30071/8 (ďalej len „SBCB'j, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových informácii za podmienok podľa Zákona o bankách, subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri bankových informácií za podmienok ustanovených osobitným zákonom, ako aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v Zmysle zákona o Bankách a E. B. J.. Tento súhlas udeľujem aj pre prípad, že nedôjde k uzavretiu Zmluvy, a to za účelom ohodnotenia mojej bonity ako žiadateľa o vydanie Karty a schopnosti splácať záväzky. Súhlas udeľujem na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro č. 45703412 z 21.03.2014. Vyhlásenia Klienta, bod 8., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % o výške, ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia 1.640,30 Eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovanej predložil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21. 03. 2014. Na základe tejto žiadosti mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 Eur s mesačnou splátkou 80 Eur. Z predmetnej karty som doposiaľ vyčerpal 4.239,70 eura a poukázal platby vo výške 5.880 Eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovanou, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21. 03. 2014, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/,f/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. VÚB, a.s., podniká v oblasti poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Z úverového rámca vyčerpal finančné prostriedky vo výške 4 239,70 eur a zaplatil splátky vo výške 5 800,-- eura. Žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila o sumu 1 560,30 eura. Žalobca ďalej poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré Žiadosť obsahuje, pričom tieto sú totožné s výrokom rozsudku. Dôvodnosť neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok odôvodnil
nasledovne: IV., V. Je neprijateľné, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas, s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov od podpisu zmluvy bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy a dokonca, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas, nielenže trvá ešte rok, ale aj po uplynutí tohto roka nezanikne uplynutím času, ale spotrebiteľ je povinný odvolať súhlas písomným oznámením. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky určil aj Krajský súd Prešov, rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, z 12. 09. 2017. VI. zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. III. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky, vo vzťahu k inému dodávateľovi rozhodol Okresný súd Kežmarok, rozsudkom, sp. zn. 9C/2/2014, zo dňa 16. 09. 2015.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, pričom k jednotlivým bodom žaloby uvádza nasledovné: Na úvod žalovaný považuje za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či tento spor skutočne smeruje k ochrane ohrozeného alebo porušeného nejakého subjektívneho práva spotrebiteľa. Zároveň je potrebné zodpovedať otázku, či je tu skutočne naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa v podobe určovacích výrokov, ktoré žalobca vyvodzuje zo zmluvy. Podľa názoru žalovaného tu žiaden taký úmysel nie je a ide len o umelo vyfabulovaný súdny spor, ktorý žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv. Zjavné zneužitie práva nemá požívať právnu ochranu, a preto by mala byť takáto žaloba zamietnutá. V danom prípade bola zmluva uzatvorená ešte v roku 2014. Žalobca napáda po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy viacero zmluvných podmienok. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani rozhodovacia prax iných súdov) a ani nepovažuje dané za neprijateľné. Podľa názoru žalovaného ide len o umelo vykonštruovaný spor, ktorý nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou klientov banky. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobca, resp. právny zástupca si uplatňuje trovy za každú zmluvnú podmienku, čo je však neprípustné, keďže by šlo teoreticky len o čiastkovú neplatnosť jednej úverovej zmluvy. Obdobne aj keby súd vlastnou činnosťou určil viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, tak nerozmnožuje predmet konania na počet určených neprijateľných zmluvných podmienok. Tak či tak by trovy konania počítal z jedného predmetu konania (určenia neprijateľných zmluvných podmienok) bez ohľadu na ich počet. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že o nárokoch vyplývajúcich zo Zmluvy bolo už súdom právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5Csp/8/2022 – 142 zo dňa 18.07.2022 (ďalej aj „rozsudok“). Žalovaný zastáva názor, že keďže o veci bolo už raz právoplatne rozhodnuté, vec sa v zmysle ustanovenia § 230 CSP nemôže prejednávať znova a preto má súd konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci, resp. žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Je v rozpore s princípom právnej istoty, keď v predchádzajúcom konaní boli o. i. posúdené aj zmluvné dojednania medzi zmluvnými stranami a teraz sa žalobca domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú mať hmotnoprávny základ v rovnakom právnom úkone – v Zmluve. Pokiaľ by okresný súd opätovne posudzoval Zmluvu a zmluvné dojednania v nej ustanovené, tak neprípustným spôsobom by tak zasahoval do práv žalovaného, resp. postupníka, pričom je zrejmé, že táto Zmluva už bola podrobená súdnemu prieskumu a nebola vo výroku rozhodnutia vyhodnotená ako rozporná s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“). Okresný súd teda nie je oprávnený opätovne rozhodovať o už právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko predmetné ust. zákona CSP mu to nielen neumožňujú, ale výslovne takýto
postup vylučujú. Predmetná Zmluva zo dňa 21. 03. 2014 a jej zmluvné dojednania podľa ust. § 53 ods. 6 OZ z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti už predsa bola predmetom súdnej kontroly v konaní na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 5Csp/8/2022 s tým, že vtedy konajúci súd vo výroku svojho rozhodnutia nevzhliadol žiadne neprijateľné podmienky. Žalovaný okrem uvedeného poukazuje na to, že pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, a teda má za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. V prípade potreby žalobca predloží súdu i dôkaz o postúpení. O absencii pasívnej vecnej legitimácie svedčí aj to, že na tunajšom súde – Okresný súd Vranov nad Topľou prebiehalo súdne konanie vedené pod sp. zn. 5Csp/8/2022, v ktorom si najskôr aktuálny žalovaný, potom po zmene subjektu na strane žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. uplatňovala pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy. Nakoľko Okresný súd Vranov nad Topľou vydal uznesenie č. k. 5Csp/8/2022 – 49 zo dňa 08. 03. 2022, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu, je zrejmé, že uznal aj aktívnu vecnú legitimáciu spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. Vzhľadom na uvedené žalovaný vznáša námietku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Ku neprijateľným zmluvným podmienkam: III. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by si mal/mohol veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve alebo v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak by predmetné zmluvné ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe navrhuje určenie 2 v podstate totožných zmluvných podmienok ako neprijateľných, a to konkrétne v jeho návrhu rozhodnutia vo výrokoch III. a VI. Žalovaný pritom poukazuje na skutočnosť, že zmluvná podmienka v návrhu výroku VI. je len upravená zmluvná podmienka, ktorá už je uvedená v návrhu výroku III., no čo je podstatnejšie, v takom znení ako ju žalobca uvádza vo svojom návrhu výroku VI. v zmluve vôbec nie je, resp. absentuje. Už len z uvedeného dôvodu (vytvorenia si zmluvnej podmienky absentujúcej v samotnej zmluve) žalobcom takúto ,,podmienku“ podľa žalovaného nie je možné v žiadnom prípade určiť ako neprijateľnú. IV. Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“): platí, že: ,,Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov...“ Je zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ale priamo aj ZoB určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. V tejto súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. Je teda zrejmé, že banka má povinnosť minimálne po dobu 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou. Ďalej žalovaný uvádza, že dohodnutý účel spracúvania osobných
údajov vyplýva priamo z § 93a ods. 3 ZoB a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta. Žalovaný má zároveň za to, že spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je preto podľa názoru žalovaného plne legitímne, keďže explicitne vyplýva zo samotného zákona. V zmysle uvedeného je potrebné podotknúť, že napadnuté zmluvné podmienky nespĺňajú základný predpoklad na určenie neprijateľnosti, ktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Napadnuté zmluvné podmienky preto za žiadnych okolností nemôžu byť posúdené ako neprijateľné. V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že vyššie uvedené ustanovenia nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, niektoré sú dokonca priamym premietnutím zákona do Zmluvy a predmetné ustanovenia Zmluvy tak nemôžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný na záver považuje za potrebné zdôrazniť, že prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho dôvodu, že žalobca so všetkými zmluvnými podmienkami vyjadril svoj súhlas. Žalovaný za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli žalobcom bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tvrdenia žalobcu o tom, že predložená Zmluva bola pripravená dodávateľom (žalovaným) bez možnosti spotrebiteľa (žalobcu) ovplyvniť jej obsah žalovaný rozporuje. Samotná Zmluva, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta predloží klientovi návrh zmluvy. Po oboznámení sa s jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo prednesie svoje výhrady k sporným zmluvným dojednaniam, na základe čoho sa poskytovateľ rozhodne, či výhrady akceptuje, alebo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu nedôjde. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, tak ničím nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy, ani jej časti, prípadne neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných dojednaní. Žalovaný dáva súdu do pozornosti, že zmluva bola uzatvorená 21.03.2014, preto s ohľadom na to, že od poskytnutia úveru uplynulo viac ako 10 rokov, zastáva názor, že podaná žaloba nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany žiadaného konkrétneho subjektívneho práva žalobcu, ale ide výlučne o hypotetický, žalobcom umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že podľa jeho názoru, že v uvedenom prípade vykazuje žaloba vady, nakoľko v nej nepochybne absentuje skutkové odôvodnenie. Je potrebné podotknúť, že nemožno odkazovať na „podobnú“ judikovanú zmluvnú podmienku, ktorá bola určená v úplne odlišnom zmluvnom vzťahu, pričom okolnosti jej dojednania boli rozdielne. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 CSP k, v zmysle ktorého „Navrhovaná právna úprava zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.“. Nateraz je preto potrebné konštatovať, že žaloba je nedôvodná, nakoľko si žalobca v podstatnej časti napadnutých zmluvných podmienok dostatočne nesplnil svoje bremeno tvrdenia. Zároveň upriamujeme pozornosť súdu na skutočnosť, že v prípade ak bude žalobca za prípadné doplnenie žaloby, ktoré bude možno považovať za skutkové tvrdenia, ktoré mal žalobca predniesť už v podanej žalobe, za toto podanie mu nie je možné priznať za žiadnych okolností trovy. V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že vyššie uvedené ustanovenia nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a predmetné ustanovenia Zmluvy tak nemôžu byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva názor, že ani jedno z vyššie uvedených ustanovení zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň žalovaný považuje za výkon práv žalobcu v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, keď Zmluva bola uzatvorená dňa 21. 03. 2014, pričom žalobca sa domáha v súdnom konaní určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobou doručenou na súde dňa 14. 10. 2024, t. j. po viac ako 10 rokoch (od uzavretia Zmluvy), po uplynutí viac ako 3 rokov od poslednej úhrady, a po uplynutí viac ako 2 rokov od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/8/2022 zo dňa 18. 07. 2022. Výkon takýchto práv žalobcu - uskutočňovaný za okolností a v súvislostiach opisovaných
vyššie – je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov by konajúci súd mal podanú žalobu zamietnuť (mimo iných dôvodov) aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Žalovaný si dovoľuje zdôrazniť, že v uvedenom prípade bolo medzi zmluvnými stranami dojednané povolené prečerpanie - a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý sa uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov z bežného účtu dlžníka v čiastke prevyšujúcej kreditný zostatok na tomto účte dochádza k čerpaniu úveru dlžníkom, a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na jeho bežný účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. V predmetnom prípade tak nebolo dojednané plnenie v splátkach. Najčastejšie uzatváranou formou spotrebiteľských úverov sú tzv. „splátkové“ úvery, t. j. úvery, kedy sa dlžník zaviaže k vráteniu úveru s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. V uvedenom prípade však nejde o klasický splátkový úver, v ktorom by bol dohodnutý celkový počet splátok, nakoľko úver s úrokmi mal byť vrátený na požiadanie. V tomto prípade je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný špecifický, revolvingový úver vo forme kreditnej karty. Predmetný úver, predstavuje úver umožňujúci klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti opakovane žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) ZoSÚ: ,,Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),“ Žalobca v podanej žalobe uvádza, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/,f/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uvádza, že v prvom rade náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ je v zmluve uvedená, a to konkrétne v časti formulára ŠTANDARDNÉ EURÓPSKE INFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE Bankomatka Quatro (ďalej aj ,,EISÚ“), kde je v čl. 2 s názvom Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru uvedené: ,,Druh spotrebiteľského úveru: Revolvingový bezúčelový spotrebiteľský úver s vykonávaním operácií prostredníctvom kreditnej platobnej karty s logom MasterCard.“ V tejto súvislosti žalovaný považuje za nepochybné, že EISÚ boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalobca sa s nimi oboznámil ešte pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na uvedené tak náležitosť zmluvy, konkrétne druh spotrebiteľského úveru bola v zmluve jednoznačne riadne uvedená v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ. Ďalej žalovaný poukazuje na náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, v zmysle ktorého je v zmluve, konkrétne napríklad v časti: ,,Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere: Doba neurčitá“ Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je ďalšou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v tejto súvislosti žalovaný odkazuje na čl. III Zmluvy s názvom Podmienky úveru, kde je uvedené: ,,Predschválený Úverový rámec: 2400 €“ a v EISÚ, konkrétne v čl. 2 s názvom Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru je uvedené: ,,Celková výška spotrebiteľského úveru (Maximálna výška alebo celková čiastka, ktorá bola dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere) Úverový rámec: 2.400 €“ V Zmluve je rovnako uvedená aj úroková sadzba a opäť aj v EISÚ, konkrétne v čl. 3 s názvom Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, kde je uvedené: ,,Úroková sadzba spotrebiteľského úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o spotrebiteľskom úvere Štandardná úroková sadzba: 22,80% p.a.“ Je tak nepochybné, že aj táto náležitosť je v Zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ riadne uvedená. V zmysle uvedeného tak má žalovaný za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a tak nesúhlasí s tvrdením žalobcu o ich absencii a rovnako o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, no opomenul aplikovať ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ, ktorý upravuje povolené prečerpanie a v zmysle ktorého náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ, teda ročná percentuálna miera nákladov a výšku, počet a termíny splátok neboli obligatórnymi náležitosťami tohto druhu zmluvy (napriek tomu boli v zmluve príkladmo uvedené, konkrétne napríklad v čl. V Zmluvy s názvom Vyhlásenie klienta. Žalovaný s ohľadom na uvedené zastáva názor, že podaná žaloba je nedôvodná, avšak z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu podania žaloby (14. 10. 2024) je zrejmé, že akékoľvek plnenie poskytnuté viac ako dva roky pred podaním žaloby na súd (t. j. poskytnuté pred 14. 10. 2022) na účet subjektu, ktorý sa podľa názoru žalobcu mal bezdôvodne obohatiť je premlčané. Uvedené je zároveň potrebné posudzovať s prihliadnutím na predchádzajúce konanie a rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/8/2022, v ktorom mal prvoinštančný súd v zmysle jeho odôvodnenia za to, že je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca, navyše právne zastúpený advokátom, tak už nepochybne z
rozhodnutia prvoinštančného súdu v konaní pod sp. zn. 5Csp/8/2022 mohol mať vedomosť o posúdení úveru súdom, a rovnako aj o možnosti žiadať žalovaného, resp. jeho právneho nástupcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo však neurobil, no urobil tak až po uplynutí viac ako 2 rokoch od vydania a právoplatnosti tohto rozhodnutia, teda nepochybne po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na túto námietku premlčania, ktorú vznáša žalovaný, je žalovaný toho názoru, že sumu, ktorú žalobca žiadať vydať ako bezdôvodné obohatenie, nie je možné v tomto konaní priznať, aj keby sa súd s dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdenými žalobcom stotožnil (napriek tomu, že žalovaný s týmito dôvodmi naďalej nesúhlasí). Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby – žalovaný si dovoľuje poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a 8 Cdo/163/2018). Žalovaný touto cestou tiež napáda spôsob uplatnenia trov žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho je potrebné za podstatné považovať ustanovenie § 53 ods. 5 OZ: ,,Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Súdne určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a tým je čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Ak tak urobí, rozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a zvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa? Samozrejme, že odpoveďou je nie. Rovnako je potrebné odmietnuť eventuálne žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero samostatných žalôb a ak by o nich súd rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať, tvorí tak neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť.
4. Súd vo veci pojednával dňa 17. 02. 2026 za účasti právnej zástupkyne žalovaného. Právny zástupca sa pojednávania nezúčastnil, pričom v ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na tom, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä obsahom spisu 5Csp/8/2022, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca žalovanej predložil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, č. 45703412 z 21.03.2014. Na základe tejto žiadosti mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2 400,-- eur s mesačnou splátkou 80 Eur. Z predmetnej karty doposiaľ vyčerpal 4 239,70 eura a poukázal platby vo výške 5.880 Eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovanou, dodávateľom finančnej služby. Podľa tvrdenia žalobcu je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Taktiež žiadal vydať bezdôvodné obohatenie, keďže poukázal platby vo vyššej výške ako čerpal a žiadal určiť za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré Žiadosť obsahuje, pričom tieto sú totožné s výrokom rozsudku.
7. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
8. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
16. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
17. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
27. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
30. Podľa ust. § 54 ods. 1,2,OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Ako prvými sa súd musel zaoberať námietkou prekážky rozhodnutej veci, t.j. res iudicata, námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a námietkou premlčania. Vo vzťahu k námietke res iudicata poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/161/2023 – podľa ktorého výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva. Nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení (a vice versa) - ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu k neexistujúcemu výroku. Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu či (ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, žalovaný je napriek postúpeniu pohľadávky, stále zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Je to práve žalovaný, ktorý prípadné neprijateľné zmluvné podmienky skoncipoval a predložil žalobkyni na podpis, nikto iný. Taktiež bezdôvodné obohatenie prijal od žalobcu žalovaný.
39. Vo vzťahu k námietke premlčania súd uvádza, že najnovšie sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.9.2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí právnej úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmať okamih, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bez tejto skutočnej vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou bolo plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Podľa Najvyššieho súdu je potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného a týmto momentom je napr. porada spotrebiteľa so svojim právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022, podľa ktorého relevantný pre začatie plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty bol moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS. V predmetnom spore je súd toho názoru, že žalobca nestihol
podať žalobu v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalobca sa skutočnosť, že plnil bez právneho dôvodu mohol dozvedieť z rozsudku 5Csp/8/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 05. 10. 2022. Od 31. 05. 2022 bol žalobca zastúpený rovnakým právnym zástupcom ako v tomto konaní, a teda najneskôr právoplatnosťou rozsudku sa mohol od svojho právneho zástupcu dozvedieť, že plnil bez právneho dôvodu. Žaloba podaná 7.10.2024, a teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej lehoty, preto je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný.
40. Vo vzťahu k posúdeniu či je úver bezúročný a bez poplatkov, súd má za to, že v danom prípade, v konaní 5Csp/8/2022 napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal, že zisťoval jeho výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti K. B. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 03. 2019. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného, okrem toho žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z.
41. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53a Občianskeho zákonníka a tiež § 298 CSP.
42. Zákon č. 250/2007 Z.z. síce bol zrušený od 01. 07. 2024 a nahradený zákonom č. 108/2024 Z.z., ale vzhľadom na prechodné ustanovenie § 53 ods. 1 sa na posúdenie uplatneného nároku použije predchádzajúci právny predpis, teda zákon 250/2007 Z.z.
43. Podanou žalobou sa teda žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2024, ktorý v § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).
44. Žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je teda procesne prípustná aj v individuálnom spotrebiteľskom spore, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.
45. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické, až nemožné. Členským štátom patrí procesná autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.
46. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24. 08. 2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).
47. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže zmluva o úvere bola uzavretá ešte v roku 2014 a žalobca po viac ako 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero zmluvných podmienok, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-776/19 až C-782/19, ktorý v bode 38 rozsudku uviedol cit.: „Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.“
48. Rovnako poukazuje súd aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny
význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu podania žaloby) nedôvodné.
49. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.
50. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
51. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2 OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).
52. Súd poukazuje na rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma na Zmluve, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti/ neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje súd na samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy - Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané písmom ledva vo veľkosti 1mm a hustým riadkovaním. Nie je možné ich prečítať bez pomoci prostriedkov na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube) vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom ťažko čitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.“
53. Všetky zmluvné podmienky už boli posúdené zo strany všeobecných súdov ako neprijateľné a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.
54. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v ods. III. a VI. neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spočíva v jej nepravdivosti, keď žalovaný nepreukázal iný ako bežný spôsob kontraktácie a to podpis zmluvy spotrebiteľom v bezprostrednej časovej súvislosti s jej predložením. Žalovaný bol povinný preukazovať, že kontraktačný proces bol vedený tak, že žalobca ako spotrebiteľ mal reálne daný čas si zmluvu a ZP pred jej podpisom preštudovať, prípadne že mu na naštudovanie bola daná aspoň deň vopred. Pri neexistencii takého dôkazu zo strany žalovaného tak možno uzavrieť, že samotný podpis žalobu neznamená oboznámenie (resp. z hľadiska času poskytnutie ho v rozsahu dostačujúcom na prečítanie) s podpísaným dokumentom. V danom prípade, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
55. Zmluvná podmienka IV. - ide o predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovávať jeho osobné údaje. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu spoločnosti. Podmienky sú neprijateľné z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, postrádajú akýkoľvek rozumný základ a sú spôsobilé založiť vážny zásah do súkromného a rodinného života. Uvedená zmluvná podmienka tak zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa.
56. Zmluvná podmienka V. - V danom prípade, klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, že dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov, pretože je tu síce uvedené, že súhlas sa dáva podniku pomocných bankových služieb, Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava 811 01, IČO 35869810, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 30071/8 (ďalej len „SBCB“, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových informácii za podmienok podľa Zákona o bankách,
subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri bankových informácií za podmienok ustanovených osobitným zákonom, ako aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v Zmysle zákona o Bankách a E. B. J., avšak to je neurčitý počet subjektov. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Neurčité subjekty sú oprávnené na overovanie úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov a plnení zmluvy, oprávnené spracovať osobné údaje klienta na dobu 10 rokov od podpísania žiadosti. Ďalej sa takýto súhlas predlžuje na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Ak chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov uvedených v obchodných podmienkach a používanie kreditných kariet, tak ani odvolávka na zákon o bankách neobstojí, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jeho osobné údaje môžu byť poskytované neurčitému počtu subjektov z hľadiska predformulovaného súhlasu.
57. Dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie uvedené).
58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
60. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal 1. určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, 2. vydania bezdôvodného obohatenia, 3. určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Vo vzťahu k skutočnosti, že v prípade určenia zmluvných podmienok na neprijateľné sa jedná o uplatnenie jedného nároku súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu II ÚS/414/2025 zo dňa 26. 08. 2025 podľa ktorého: „Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnej (svojvoľnej) aplikácie relevantných ustanovení vyhlášky ústavný súd poukazuje na bod 22 napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd uvádza, že „pokiaľ ide o odmenu za jednotlivé úkony, pri jej výpočte vychádzal zo skutočnosti, že konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom, jeden predmet konania, a teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určovaní neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden a to zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj sám ex offo. Ak tak urobí, nerozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a nezvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa.“ 18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach tohto prípadu nemožno závery okresného súdu vyhodnotiť ako svojvoľné, resp. také, ktoré by popierali zmysel a účel príslušných ustanovení vo veci aplikovanej právnej normy. Nahrádzanie právnych názorov všeobecných súdov, ktoré by v rovine interpretácie podústavného práva odobrilo alternatívu preferovanú sťažovateľkou, nie je úlohou ústavného súdu. 19. Okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, pričom argumentáciu okresného súdu ústavný súd považuje za dostatočnú a ústavne udržateľnú, nepopierajúcu podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a vyhlášky.“
61. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 66,67 % (2 výroky) a neúspešný v rozsahu 33,33% (1 výrok). V zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % (66,67 % - 33,33 %). O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.