Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Ek-1462-2018.pdf
PDF · 150.33 KB
Case nature
Subarea
29Ek/1462/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ACHEMA a.s., so sídlom Pavlovce nad Uhom 984, 072 14 Pavlovce nad Uhom, IČO: 36 240 834, právny zástupca: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351 proti povinnému: D. V., V.. XX.XX.XXXX, B. Y. X. XXXX/ XX, XXX XX Y., právny zástupca: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895 o vymoženie 250 000,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 071 890, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Varga trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 566,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2018 domáhal od povinného vymoženia 250 000,00 Eur s prísl., na podklade notárskej zápisnice sp. zn. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 spísanej notárom Mgr. Eva Holčíková, so sídlom notárskeho úradu Nám. M. R. Štefánika 581/29A v Myjave dňa 11.09.2018. Poverením zo dňa 16.07.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 186EX 373/19.
2. Dňa 12.08.2019 bol do elektronickej schránky exekútorského úradu súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý následne súdny exekútor predložil právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 26.08.2019. Povinný dňa 19.08.2019 doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2019”. Následne dňa 05.09.2019 súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením, vyjadrením právneho zástupcu oprávneného a doplnením návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Napokon povinný sa dňa 26.11.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu oprávneného.
3. Povinný s touto exekúciou v celom rozsahu nesúhlasí a preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), pričom za iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti Exekučného titulu považuje vady tak formálnej, ako aj materiálnej
stránky vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice. Podľa povinného vo všeobecnosti platí, že pre uspokojenie práva oprávneného v exekučnom konaní musí byť každý exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú také účinky exekučného titulu, ktoré umožňujú núteným spôsobom realizovať povinnosť na plnenie definovanú v exekučnom titule, ktorá nebola povinným splnená dobrovoľne. Právny teória rozoznáva dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu, a to formálnu zložku/stránku exekučného titulu a materiálnu zložku/ stránku exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice spočíva formálna stránka jej vykonateľnosti v dodržaním zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok”). V zmysle § 47 ods. 1 písm. f) Notárskeho poriadku musí notárska zápisnica obsahovať údaj o tom, ako bola pri jej spísaní preukázaná: (i) existencia právnickej osoby ako účastníka konania a (ii) oprávnenie v jej mene konať. Najčastejšie bude údajom o existencii právnickej osoby ako účastníka konania údaj o tom, že notárovi pri spisovaní notárskej zápisnice bol predložený aktuálny výpis z obchodného registra alebo inej zákonnej evidencie právnických osôb pre právne úkony, z ktorej vyplýva, že účastník konania
- právnická osoba (ako umelo vytvorená entita) v čase spisovania notárskej zápisnice existuje a súčasne z tejto listiny vyplýva aj kto koná navonok za takúto právnickú osobu. Údajom o preukázaní oprávnenia konať v mene právnickej osoby bude najčastejšie informácia o spôsobe konania v mene právnickej osoby vyplývajúca z aktuálneho výpisu z obchodného registra alebo inej zákonnej evidencie právnických osôb súčasne spolu s informáciou o plnomocenstve udelenom právnickou osobou inej osobe na konanie v jej mene. V tejto súvislosti si povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovoľuje poukázať na skutočnosť, že notárska zápisnica na žiadnom mieste neobsahuje údaje vyžadované § 47 ods. 1 písm. f) Notárskeho poriadku. Notárska zápisnica neobsahuje údaj o spôsobe preukázania existencie oprávneného. V žiadnej jej časti sa nenachádza údaj o tom, ako notár overil existenciu oprávneného ako právnickej osoby, v žiadnej jej časti sa nenachádza odkaz na takéto overenie, teda na aktuálny výpis z obchodného registra alebo inej zákonnej evidencie právnických osôb pre právne úkony. Notárska zápisnica neobsahuje údaj o spôsobe preukázania oprávnenia konať v mene oprávneného ako právnickej osoby. Notárska zápisnica podľa povinného síce obsahuje údaj o tom, že oprávnený je zastúpený splnomocneným zástupcom, no na žiadnom mieste notárskej zápisnice sa nenachádzajú údaje bližšie špecifikujúce predmetné splnomocnenie (minimálne dátum udelenia plnomocenstva). Údaje podľa § 47 ods. 1 písm. f) Notárskeho poriadku sú nevyhnutnou súčasťou každej notárskej zápisnice, ich absencia znamená, že notárska zápisnica neobsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi potrebné pre jej vykonateľnosť v exekučnom konaní. S poukazom na uvedené má povinný za to, že notárska zápisnica trpí vadou spočívajúcou v chýbajúcej formálnej zložke exekučného titulu, čo robí napádanú notársku zápisnicu de iure nevykonateľnou. Materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Povinný je toho názoru, že notárska zápisnica ako exekučný titul neobsahuje všetky náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Povinný spolu so svojím právnym zástupcom sú toho názoru, že náležitosti ako „vymedzenie právneho záväzku” a „právny dôvod” nie sú v notárskej zápisnici vôbec obsiahnuté, nakoľko nie sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne a preto nespĺňajú kritéria perfektného právneho úkonu vyžadované pre ich platnosť v § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ”). Náležitosť vymedzenia právneho záväzku, čiže stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového-právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej konkrétnej skutočnosti, nie je podľa názoru povinného a jeho právneho zástupcu v notárskej zápisnici určito a zrozumiteľne vyjadrená. Notárska zápisnica síce obsahuje záväzok povinnej osoby uhradiť oprávnenému sumu vo výške 250 000 Eur, a to v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov nezanikne zmenkový platobný rozkaz č. k. 9Zm/13/2008-22 vydaný Okresným súdom Trnava, uvedené podľa povinného však nemožno považovať za záväzkovo-právny vzťah, kde jeden zo subjektov má postavenie veriteľa a druhý subjekt by mal postavenie dlžníka. V notárskej zápisnici nie je vymedzené právo veriteľa na konkrétne, určito a zrozumiteľne vymedzené plnenie od dlžníka a zároveň tomu zodpovedajúca (vzájomne korelujúca) obligačná povinnosť dlžníka splniť záväzok z tohto vzťahu. Z obdobných dôvodov notárska zápisnica neobsahuje ani náležitosť právneho dôvodu vzniku záväzku. Notárska zápisnica neobsahuje jasne, určto a zrozumiteľne konkretizovaný záväzok, a to najmä čo do jeho obsahu a predmetu. S ohľadom na to, nemožno konkretizovať ani právny dôvod vzniku záväzku v notárskej zápisnici. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namieta aj neplatnosť generálneho plnomocenstva oprávneného predloženého notárovi. Na základe plnomocenstva došlo k podpísaniu notárskej zápisnice oprávneným a taktiež k podpísaniu súhlasu oprávneného so späťvzatím návrhu na zmenkový platobný rozkaz povinným zo dňa 08.09.2018. Z textu plnomocenstva vyplýva, že oprávnený udelil plnomocenstvo na všetky
právne úkony vykonávané v mene oprávneného, čo znamená, že splnomocnencovi bolo oprávneným udelené tzv. generálne plnomocenstvo. Vo všeobecnosti platí, že úkony právnickej osoby vo všetkých veciach môžu vykonávať iba osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Týmito osobami sú štatutárne orgány právnickej osoby. Z tohto pravidla podľa povinného má vyplývať, že zákon nedovoľuje iným osobám realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, a to ani na základe zastúpenia (plnej moci). V tejto súvislosti povinný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 01.08.2012. Podľa predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky udelenie generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých jej veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon, ktorý de iure neexistuje. S ohľadom na uvedené sú podľa názoru povinného notárska zápisnica ako aj súhlas so späťvzatím návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu absolútne neplatné právne úkony. Povinný spolu s právnym zástupcom sú tohto názoru a namietajú, že neplatnosť plnomocenstva spôsobuje, že notárska zápisnica neobsahuje všetky náležitosti jej formálnej ako ani materiálnej vykonateľnosti, čo jej v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku bráni zo zákona vo vymáhateľnosti ako (perfektného) exekučného titulu. Následne sa povinný vyjadril k povahe záväzkového-právneho vzťahu vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Povinný spolu s právnym zástupcom zastávajú názor, že v prípade posudzovanej notárskej zápisnice možno z jej ustanovení vyvodiť, že (hmotnoprávny) záväzkovo-právny vzťah je vyjadrený priamo v jej texte spočívajúci v dohode - záväzku povinného zabezpečiť účinným spôsobom zrušenie zmenkového platobného rozkazu a stanovení ďalšieho postupu účastníkov dohody pre prípad, že k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu nedôjde. Z textu notárskej zápisnice ďalej možno vyvodiť, že v prípade porušenia tohto záväzkovo-právneho vzťahu má oprávnený voči povinnému právo na náhradu sumy vo výške 250 000 Eur. S poukazom na § 544 Občianskeho zákonníka možno určiť, že uvedený vzťah inkorporovaný v notárskej zápisnici má de iure povahu zmluvnej pokuty. Povinný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže záväzok v notárskej zápisnici vznikol zo záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý je zabezpečený zmluvnou pokutou, pričom tá je vyjadrená priamo v notárskej zápisnici, povinný spolu s právnym zástupcom zastávajú názor, že s poukazom na citované ustanovenie § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcia vedená na podklade notárskej zápisnice sa nemôže týkať sumy predmetnej zmluvnej pokuty na zaplatenie sumy 250 000 Eur. Ako je uvedené aj v notárskej zápisnici, medzi oprávneným ako žalovaným a povinným ako žalobcom je vedené konanie, ktorého predmetom je vydanie resp. platnosť zmenkového platobného rozkazu. Predmetný zmenkový platobný rozkaz bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave ponechaný v platnosti, predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2018 a vykonateľnosť dňa 02.10.2018. Dňa 08.09.2018 mal byť vyhotovený list - späťvzatie návrhu na zmenkový platobný rozkaz, pričom dňa 11.09.2018 mal byť podpis povinného na späťvzatí úradne osvedčený notárom, ktorý spísal notársku zápisnicu. Predmetné späťvzatie spolu so súhlasom oprávneného so späťvzatím bolo dňa 14.09.2018 doručené Krajskému súdu v Trnave. Povinný nemá vedomosť o tom, že bolo späťvzatie doručené súdu ním vyhotovené a podpísané. Po zistení týchto skutočností povinný podal dňa 17.09.2018 v predmetnej veci trestné oznámenie, pričom listom zo dňa 09.11.2018 mu bolo príslušným vyšetrovateľom oznámené, že na podklade trestného oznámenia o sfalšovaní späťvzatia bolo začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku. Z vyššie uvedeného podľa povinného vyplýva, že povinný nemá a nikdy nemal záujem zmenkový platobný rozkaz zrušiť, a že trvá na svojich nárokoch v ňom uvedených. Späťvzatie bolo pravdepodobne sfalšované, a to za účelom vyhnúť sa úhrade sumy zmenkového platobného rozkazu povinnému. Povinný považuje notársku zápisnicu za sfalšovanú a tak za absolútne neplatnú. Povinný nemá vedomosť o tom, že by notársku zápisnicu podpísal, nemá žiadnu vedomosť o jej príprave, pričom povinný nikdy (ne)uvažoval o takomto právnom úkone akým je notárska zápisnica. Je nelogické, aby povinný, ktorému bolo priznané vykonateľné právo na plnenie zo zmenkového platobného rozkazu by mal vôbec záujem urobiť akýkoľvek právny úkon, ktorým by sa tohto práva vzdal. Ešte absurdnejšie znie podmienka vyjadrená v notárskej zápisnici, že ak sa práva na plnenie zo zmenkového platobného rozkazu nevzdá, môže protistrana, teda oprávnený (v konaní zo zmenky v postavení žalovaného), domáhať úhrady sumy v závratnej výške 250 000 Eur. Totálna nelogickosť takého postupu jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že povinný notársku zápisnicu nepodpísal a nikdy nemal záujem a ani nikdy nemal skutočnú a ani slobodnú vôľu podpísať notársku zápisnicu, a že notárska zápisnica nebola vyhotovená v súlade s vôľou povinného. V nadväznosti na tieto skutočnosti možno jednoznačne vyvodiť záver, že sú tu (ďalšie) závažné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti notárskej zápisnice a sú dôvodom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný a jeho právny zástupca majú za to, že v tomto prípade nie
sú splnené predpoklady formálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ako ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, t. j. neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, a preto je exekúcia neprípustná, čo je dôvodom na jej zastavenie. Zároveň sú tu ďalšie skutočnosti (najmä prebiehajúce trestné stíhanie) brániace vymáhateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice. S ohľadom na vyššie uvedené povinný považuje exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice v celom rozsahu za nedôvodnú, a to preto, že sú tu iné vyššie popísané skutočnosti brániace jej vymáhateľnosti. S poukazom na uvedené navrhuje, aby exekučný súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a priznal povinnému právo na náhradu trov exekučného konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100 %. K návrhu na zastavenie exekúcie boli pripojené tieto prílohy: plnomocenstvo udelené povinným pre jeho právneho zástupcu, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.07.2019, notárska zápisnica - exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 15CbZm/2/2009 - 555 zo dňa 29.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoZm/4/2017 - 639 zo dňa 18.09.2018, späťvzatie žaloby sp. zn. 21CoZm/4/2017 zo dňa 08.09.2018, súhlas žalovaného so späťvzatím zo dňa 14.09.2018, plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti ACHEMA a.s. zo dňa 07.09.2018, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 17.09.2018 a upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 09.11.2018.
4. Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekučného konania uviedol, že so zastavením predmetného exekučného konania nesúhlasí. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predstavuje všeobecne formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu len v určitých odôvodnených prípadoch preukázať a ustáliť dôvody, pre ktoré by v tom ktorom dotknutom prípade nemala prebiehať. Povinný má preto možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie, pričom však takéto skutočnosti (objektívne dôvody pre zastavenie exekúcie) musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť, dôkazne preukázať a skutkovo i právne osvedčiť. V danom prípade podľa názoru oprávneného je po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie opodstatnené konštatovať, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný bez príslušnej dôkaznej podstaty, kedy jeho tvrdenia zostávajú v rovine vyvrátiteľných domnienok subjektívneho charakteru. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe vykonateľného exekučného titulu spísaného a vydaného zákonným spôsobom v súlade s príslušnou právnou úpravou. Oprávnený doposiaľ neeviduje, že by bol predmetný exekučný titul označený za neplatný a tým pádom neúčinný a nevykonateľný pre ďalší postup v dotknutom exekučnom konaní, ako sa mylne a účelovo snaží navodiť dojem povinný v tomto konaní. Naviac exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za súd, ktorý zo zásady preskúmava vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Exekučný súd je tak za aktuálneho právneho stavu vykonateľným exekučným titulom viazaný a nie je dôvod túto záležitosť z jeho strany vecne posudzovať, pričom z návrhu povinného nevyplýva ani tá skutočnosť, že by bolo v súčasnosti vedené akékoľvek súdne konanie pred všeobecným súdom, ktorého meritom veci by bolo prejednanie a určenie neplatnosti napádaného exekučného titulu v tomto konaní zo strany povinného. Exekučné konanie je tak v súčasnosti riadne a zákonne vedené za účelom vymoženia vzájomne dojednaného plnenia z vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá nebola do dnešného dňa právoplatne zrušená, resp. ani nebola napadnutá návrhom na jej zrušenie alebo určenie neplatnosti a neúčinnosti voči povinnému v tomto exekučnom konaní. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 9/1996. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že závery povinného obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie týkajúce sa bezzákladnej snahy spochybniť notársku zápisnicu v postavení exekučného titulu, ani úvahy týkajúce sa účelových a zmätočných záverov v otázke inštitútu konštrukcie zmluvnej pokuty, preukázateľne nespĺňajú zákonný predpoklad vyplývajúci z ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, konkrétne naplnenie „iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu”. Ako vyplýva z príslušného komentára k zákonu a zároveň dôvodovej správy, zákonodarca a v tej spojitosti i za rozhodné obdobie ustálená súdna prax, pod pojmom „iné skutočnosti” chápe a posudzuje objektívne „iné vady” vo vzťahu či už k exekučnému titulu alebo spôsobu a jeho reálnej vymáhateľnosti. Podľa doslovného vyjadrenia oprávneného došlo k spísaniu predmetnej notárskej zápisnice zo strany povinného dobrovoľne a z jeho iniciatívy, na základe čoho si musel byť vedomý i jej obsahu a zodpovednosti pre neho z nej vyplývajúcej. Rovnako tak v otázke namietanej plnej moci oprávnený výslovne uvádza, že toto plnomocenstvo bolo a je neoddeliteľnou súčasťou samotnej notárskej zápisnice (bez akéhokoľvek označenia za účelom „generálnej plnej moci”), pričom samotná formulácia práv a
povinností splnomocnenca oprávneného (brata povinného subjektu v tomto exekučnom konaní) musela mať podľa vysloveného návrhu povinným možnosť konať za oprávneného v čase spísania dotknutej notárskej zápisnice bez konkrétneho obmedzenia. V neposlednom rade oprávnený dôrazne namieta i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti akékoľvek dojednanie plnenia vo forme zmluvnej pokuty, ktorá nebola a nie je predmetom (obsahom) či už aktuálneho exekučného titulu alebo nároku uplatňovaného zo strany oprávneného v tomto exekučnom konaní. Oprávnený za účelom úplnosti a komplexného pohľadu na celú vec poukazuje i na svoje podanie zo dňa 09.08.2019 adresované súdnemu exekútorovi, ktorým pristúpil k aplikácii práva obsiahnutého v čl. 1.3 písm. c) predmetného exekučného titulu. Pod pojem „iné skutočnosti” nemožno subsumovať ani tvrdenia uvádzané v čl. VI. návrhu na zastavenie exekúcie týkajúce sa skutočností vo vzťahu k deklarovanému trestnému konaniu, ktoré však podľa dostupných informácii prebieha od septembra 2018 bez akéhokoľvek hmatateľného výsledku a nemá nič spoločné s aktuálne prebiehajúcou exekúciou, resp. žiaden priamy vplyv na rozhodovaciu právomoc súdu v tomto exekučnom konaní, keďže z neho nevyplývajú žiadne konkrétne argumenty vo vzťahu k exekučnému titulu, pričom nie je naviac zrejmé, či sa predmetné trestné konanie a dokazovanie v ňom vôbec týka predmetného exekučného titulu a túto skutočnosť nepotvrdzuje ani predložená zápisnica o trestnom oznámení, ani predložené upovedomenie o začatí trestného stíhania. Samotné vyjadrenia povinného v rovine pravdepodobnosti sfalšovania bez ich podloženia verifikovateľnými dôkaznými prostriedkami tak možno považovať za zmätočné a nepresvedčivé. Na základe vyššie uvedeného je objektívne nesporné a presvedčivé dospieť k tomu záveru, že povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, návrh je teda nedôvodný, trpí dôkaznou núdzou, a preto ho oprávnený v zmysle § 61 písm. 1 Exekučného poriadku navrhuje zamietnuť.
5. Povinný dňa 19.08.2019 doručil na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora podanie označené ako „Doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2019”. Povinný na začiatku svojho podania uviedol, že už podaný návrh na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu nemení a plne sa pridržiava jeho znenia a v ňom uvedených dôvodov a týmto podaním tieto dôvody dopĺňa a rozširuje. Vymáhanú sumu povinný chápe ako zmluvnú pokutu, ktorej sa exekúcia podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku nemôže týkať. Okrem iného zmluvná pokuta je „splatná” - naviazaná na podmienku určenú v bode 1.3 b) notárskej zápisnice a v bode 2.1 notárskej zápisnice do troch dní po výzve na úhradu. Samotný oprávnený sa v návrhu na vykonanie exekúcie dovoláva na uvedenú podmienku a splatnosť, pričom podľa povinného k predmetnej výzve zo strany povinného nikdy nedošlo. Exekučný súd bol povinný okrem vyžiadania si notárskej zápisnice vyžiadať aj potvrdenie a dôkaz o tom, že bola splnená táto podmienka. V návrhu oprávneného absentuje aj z tohto dôvodu v kolónke dátum vykonateľnosti samotný dátum, preto lebo táto vykonateľnosť ani nenastala. Povinný ďalej poukázal na to, že zmluvná pokuta je priamo naviazaná na porušenie nejakej zmluvnej povinnosti. Povinný žiadnu povinnosť neporušil. Povinný mal údajne podpísať späťvzatie, mal ho odovzdať bratovi a zabezpečenie ukončenia súdneho sporu sa malo po dohode vykonať tak, že brat (povinného) doručí späťvzatie súdu. Povinný všetky tieto skutočnosti popiera. Naproti tomu, ak by aj takáto dohoda bola, povinný ju nemohol neporušiť a dokonca ju aj dohodnutým spôsobom splnil. Samotné späťvzatie (návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu) nebolo Krajským súdom v Trnave akceptované, pretože toto podanie nebolo v súlade s § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”), nakoľko nebolo opatrené originálnym vlastnoručným podpisom. Povinný splnil to na čom sa s oprávneným dohodli a nie vinou povinného nedošlo k zastaveniu konania a akceptácii späťvzatia. Povinný nikdy nepodpísal späťvzatie, ale ani nikdy nevznikla ústna dohoda so späťvzatím na ktorú sa odvoláva v bode 1.2 notárskej zápisnice. K vzájomnému mimosúdnemu vyrovnaniu, ktoré sa spomína v bode 1.2 notárskej zápisnice a takisto v bode 1.3 nikdy neprišlo. Oprávnený nikdy neuviedol a ani v notárskej zápisnici sa to nespomína kedy a akou formou bolo vykonané (vzájomné mimosúdne vyrovnanie) čo bolo jej obsahom, aké vyplývali z neho povinnosti pre účastníkov a kedy a ako bolo z neho plnené. Povinný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00. Ďalej povinný upozornil na absenciu uznania dlhu v notárskej zápisnici, napriek prehláseniu, že osoby požiadali, aby do notárskej zápisnice bolo pojaté: Vyhlásenie Osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou. V notárskej zápisnici úkon uznania dlhu nie je, dlh v čase spísania notárskej zápisnice podľa povinného ani neexistoval. Na záver svojho podania povinný predložil ako dôkaz vyrozumenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Trenčíne zo dňa 26.04.2019 o začatí trestného stíhania, ktoré tvorí prílohu predmetného podania povinného.
6. Súdny exekútor následne dňa 05.09.2019 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a podaním povinného na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor sa k obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nevyjadril.
7. Následne dňa 26.11.2019 sa povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu oprávneného. Povinný s vyjadrením oprávneného v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné, zmätočné a účelové. Právny zástupca povinného zopakoval dôvody pre ktoré považuje povinný exekučný titul - notársku zápisnicu za formálne a materiálne nevykonateľný a má za to, že tieto nedostatky/vady jasným a zreteľným spôsobom popísal, resp. vymedzil a zdôvodnil a tieto svoje tvrdenia podporil relevantnými dôkazmi. Naproti tomu oprávnený svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a hlbšie nezdôvodnil. Povinný nesúhlasí s názorom oprávneného o tom, že povinný sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie snaží napadnúť vecnú správnosť exekučného titulu a považuje ho zavádzajúci, zmätočný a zjavne odvádzajúci pozornosť od podstaty veci. Povinný nenapáda vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, ale napáda formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti každého exekučného titulu je povinný skúmať exekučný súd. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie je formálne a materiálne vykonateľný. V štádiu exekučného konania nie je exekučný súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný súd je teda oprávnený pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice skúmať iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti, a to bez zreteľa na jej hmotnoprávny základ. Povinný má za to, že v podanom návrhu na zastavenie exekúcie napáda iba tieto stránky exekučného titulu, nakoľko tieto môže posudzovať iba exekučný súd. Povinný následne upozornil exekučný súd, že povinný napadol taktiež hmotnoprávnu stránku exekučného titulu určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ktorou sa domáha určenia, že na základe exekučného titulu nie je povinný plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by na základe exekučného titulu mal plniť. Povinný ďalej poukázal na to, že oprávnený naďalej nepreukázal, z akého dôvodu bolo exekučné konanie na základe exekučného titulu vôbec začaté, keďže (ako to vyplýva z textu notárskej zápisnice) povinnosť osoby povinnej plniť osobe oprávnenej sumu vo výške 250 000 Eur nastáva až po tom, čo bude oprávnenému doručená výzva na úhradu povinnosti vyplývajúcej pre oprávneného z právoplatného zmenkového platobného rozkazu, pričom povinný nemá vedomosť o tom, že by takúto výzvu niekedy vyhotovil a oprávnenému zaslal. Záverom povinný dodáva, že zarážajúco vyznieva poznámka oprávneného, že exekučný súd nemá posudzovať a zaoberať sa všetkými námietkami alebo argumentmi povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedeného možno dedukovať, že oprávnený chce odviesť pozornosť súdu od skúmania argumentov predložených povinným, ktoré poukazujú na (zjavné) vady exekučného titulu na jeho nevymáhateľnosť. V nadväznosti na tieto skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie a jeho doplneniach, možno podľa povinného jednoznačne vyvodiť záver, že sú tu veľmi závažné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a sú dôvodom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. S ohľadom na vyššie uvedené povinný považuje exekúciu vedenú na základe exekučného titulu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto navrhuje, aby exekučný súd vydal uznesenie, ktorým exekúciu v celom rozsahu zastaví a prizná povinnému právo na náhradu trov exekučného konania vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100 %.
8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
12. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.
13. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
14. Podľa § 48 ods. 3 písm. j) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov.
15. Podľa § 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu.
16. „Osoba povinná sa zaväzuje uhradiť sumu vo výške 250.000,- € (dvestopäťdesiattisíc eur), na účet udaný osobou oprávnenou ......., a to v prípade ak nezanikne z akýchkoľvek dôvodov Zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/13/2008-22 a zostane v platnosti, resp. by bol vykonateľný, a to v lehote najneskôr do troch dní od doručenia výzvy na úhradu povinnosti vyplývajúcej pre Osobu oprávnenú z právoplatného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/13/2008-22.” (článok II. notárskej zápisnice sp. zn. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 spísanej notárom Mgr. Eva Holčíková, so sídlom notárskeho úradu Nám. M. R. Štefánika 581/29A v Myjave dňa 11.09.2018)
17. „Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby” (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 18/2000)
18. „Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia
správnosti.” (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010)
19. Exekučný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zákonný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), pretože exekučný titul - notárska zápisnica nie je formálne ani materiálne vykonateľná, plnomocenstvo udelené oprávneným pre brata povinného je neplatný právny úkon, nárok vyplývajúci z notárskej zápisnice má podľa povinného povahu zmluvnej pokuty, vedenia trestného konania súvisiaceho so spísaním notárskej zápisnice ako aj nedoručenia výzvy povinného oprávnenému na splnenie povinnosti zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 9Zm/13/2018.
20. Ešte pred posúdením samotných dôvodov zastavenia tejto exekúcie exekučný považuje za vhodné uviesť, že zmysel a účel exekučného konania je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 72/97 zo dňa 26.09.1997, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. To isté platí aj keď je exekučným titulom notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Takisto exekučný súd nie je oprávnený (ako to správne opakovane poukázal právny zástupca povinného) preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučných titulov.
21. Exekučným titulom v tejto exekúcii je notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorej rozhodujúcim prvkom resp. súčasťou je súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku tzn. súhlas povinnej osoby s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom na exekúciu podľa Exekučného poriadku. Keďže zákonodarca výslovným spôsobom zaviedol možnosť subjektom súkromnoprávnych vzťahov spisovať takéto listiny v sprísnenej podobe vo forme notárskej zápisnice a ktorej súčasne priznal účinky exekučného titulu ako spôsobilého podkladu na vedenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, potom exekučný súd musí k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku pristupovať rovnako ako k ostatným exekučným titulom uvedeným v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000) Ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia, exekučný súd je viazaný exekučným titulom, nie je oprávnený preskúmavať ani meniť či rušiť exekučný titul. Podľa už stabilnej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky exekučný súd musí k preskúmavaniu vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice pristupovať vždy reštriktívne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13. decembra 2018), nepripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice len vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000) a posudzovať notársku zápisnicu len z pohľadu formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti, bez ohľadu na hmotnoprávny základ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010).
22. (Exekučná) notárska zápisnica predstavuje osobitný druh notárskej zápisnice o právnych úkonoch. Notárska zápisnica (ako to je uvedené v predchádzajúcom odseku) predstavuje sprísnenú formu právneho úkonu resp. zmluvy. Právny poriadok umožnil účastníkom občianskoprávnych (súkromnoprávnych) vzťahov požiadať notára, aby spísal notársku zápisnicu o ich právnych úkonoch, zmluvách alebo závetoch. Notárska zápisnica je verejnou listinou, preto sa na ňu vzťahuje aj prezumpcia správnosti. Preto pokiaľ nie je preukázaný opak, považujú sa údaje v nej uvedené za pravdivé. Preto aj právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici a aj jeho obsah prejavuje skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu subjektu (účastníka) robiaceho daný právny úkon.
23. Preskúmaním exekučného titulu - (exekučnej) notárskej zápisnice, exekučný súd zistil, že v notárskej zápisnici je obsiahnutá dohoda resp. zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným o tom, že povinný zaplatí oprávnenému sumu vo výške 250 000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania pre prípad omeškania povinného so zaplatením dlhu, ak zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Zm/13/2008 nezanikne z akýchkoľvek dôvodov a zostane v platnosti resp. by sa stal vykonateľným a to v lehote troch dní od doručenia výzvy na úhradu povinnosti
uloženej právoplatným zmenkovým platobným rozkazom oprávnenému. Z uvedeného teda podľa názoru exekučného súdu vyplýva, že povinný sa právnym úkonom obsiahnutým v (exekučnej) notárskej zápisnici zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu vymáhanú v tejto exekúcii sa súčasného (kumulatívneho) splnenia dvoch podmienok. A to (1) ak zmenkový platobný rozkaz zostane v platnosti resp. nadobudne vykonateľnosť a súčasne (2) uplynutím troch dní od doručenia výzvy povinného oprávnenému na úhradu povinnosti vyplývajúcej pre oprávneného z predmetného zmenkového platobného rozkazu. Medzi týmito dvoma podmienkami je zlučovacia spojka „a” čo znamená, že obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne - kumulatívne. Exekučný súd zistil, že oprávnený už pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil resp. nepreukázal splnenie podmienky uplynutia troch dní od doručenia výzvy povinného na úhradu nároku povinného zo zmenkového platobného rozkazu resp. neosvedčil, že ho povinný vyzval na úhradu povinnosti uloženej oprávnenému zmenkovým platobným rozkazom.
24. Na základe uvedeného je zrejmé, že v tejto exekúcii sa vymáha nárok, ktorého splnenie je viazané na splnenie podmienky. Preto oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musel vyhlásiť, že podmienka uvedená v exekučnom titule bola splnená (§ 48 ods. 3 písm. j) Exekučného poriadku) a pripojiť ako prílohu listinu, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka z exekučného titulu (§ 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku). Vzhľadom na to, že oprávnený v priebehu tohto exekučného konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že povinný vyzval oprávneného na úhradu pohľadávky zo zmenkového platobného rozkazu, exekučný súd konštatuje, že oprávnený sa nemôže od povinného domáhať núteného splnenia nároku priznaného exekučným titulom - (exekučnou) notárskou zápisnicou prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekučný súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že účastníci resp. subjekty občianskoprávnych (súkromnoprávnych) vzťahov nesú zodpovednosť za obsah dojednaných zmlúv a súdy ako aj iné orgány, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach zo zmlúv sú v zásade povinné rešpektovať obsah dojednaných zmlúv. Exekučný súd dáva povinnému za pravdu, že (exekučná) notárska zápisnica sa ani nestala vykonateľnou, pretože exekučný titul sa v zásade stáva vykonateľným uplynutím lehoty na (dobrovoľné) splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričná lehota). V tomto prípade táto lehota ani nezačala plynúť, keďže ani nenastala (právna) skutočnosť určujúca začiatok jej plynutia (t.j. doručenie výzvy na splnenie povinnosti zo zmenkového platobného rozkazu oprávnenému).
25. Keďže oprávnený v priebehu tohto exekučného konania nepreukázal resp. neosvedčil splnenie podmienky viažucej sa na plnenie povinnosti z exekučného titulu - povinnosti vymáhanej v tomto exekučnom konaní od povinného, táto exekúcia nemôže ďalej prebehnúť a musí byť zastavená. Pod iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu patrí aj akákoľvek skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku priznaného exekučným titulom. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) je aj taká skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorú exekúcia nemala ani začať (prípady kedy sa exekúcia vedie od začiatku neoprávnene). Preto na základe vyššie uvedeného exekučný súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
26. Vzhľadom na to, že exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil dôvod na zastavenie tejto exekúcie v celom rozsahu, exekučný súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k ostatným dôvodom zastavenia exekúcie uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Preto exekučný súd považuje ďalšie dôvody zastavenia tejto exekúcie uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie pre ďalšie rozhodovanie o zastavení tejto exekúcie za bezpredmetné a ďalej sa nimi nebude zaoberať.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že v priebehu tohto exekučného konania nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky uvedenej v exekučnom titule, na ktorú sa viaže splnenie povinnosti vymáhanej v tejto exekúcii (tzn. povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom) a preto je tu iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto exekučný súd túto exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
29. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
32. Podľa 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
33. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.
34. Podľa § 21 ods. 2 prvej vety vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnej činnosti) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
35. Podľa § 22 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
36. Podľa § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
37. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby súd zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
38. Exekučný súd dňa 14.12.2020 vyzval povereného súdneho exekútora na uplatnenie a vyčíslenie trov exekučného konania súdneho exekútora. Poverený súdny exekútor podaním zo dňa 22.12.2020 si uplatnil svoje trov exekúcie vo výške 60,00 Eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty, teda spolu vo výške 72,00 Eur.
39. Táto exekúcia sa zastavila pretože je tu iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu spočívajúca v nesplnení podmienky na plnenie toho čo ukladá exekučný titul povinnému. Zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, pretože bol spôsobený oprávneným, keďže oprávnený podal neúplný návrh na vykonanie exekúcie spočívajúci v tom, že neosvedčil splnenie podmienky viažucej sa na plnenie nároku z exekučného titulu a teda aj celá táto exekúcia bola začatá a aj vedená neoprávnene. V tejto súvislosti exekučný súd poznamenáva, že trovy tejto exekúcie vznikli v dôsledku konania oprávneného, ktorý neoprávnene inicioval začatie tohto exekučného konania. V zmysle už citovaného ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať, trovy súdneho exekútora takto zastaveného exekučného konania platí oprávnený.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa Exekučného poriadku odkladný účinok nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom zastavenia tejto exekúcie, poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky patrí náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50 %, t.j. vo výške 30,00 Eur bez DPH. Keďže poverený súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho náhrada výdavkov o DPH a teda poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov v celkovej výške 36,00 Eur (30,00 Eur + 20 % DPH = 36,00 Eur).
41. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie trovy exekúcie výške 36,00 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
42. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
43. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
44. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
45. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
46. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
47. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
48. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu si uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vo vyjadrení povinného k vyjadreniu oprávneného nárok na náhradu trov exekučného konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. Ako to už exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia skonštatoval vyššie, zastavenie tejto exekúcie možno pričítať oprávnenému. Z tohto dôvodu povinný ma voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku).
49. Trovy exekučného konania povinného sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s (podaným) návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepredpokladá, že povinný bude mať možnosť sa vyjadriť k podanému vyjadreniu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok obmedzil procesné úkony oprávneného a povinného v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie len na jeden procesný úkon pre povinného - návrh na zastavenie exekúcie a jeden procesný úkon pre oprávneného - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z týchto dôvodov exekučný súd môže povinnému priznať právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie len za jeden úkon právnej služby a to za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ si povinný uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania aj za vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného, exekučný súd musí skonštatovať, že náhradu týchto trov nemožno povinnému voči oprávnenému priznať.
50. Keďže povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyčíslil výšku trov exekúcie povinného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, exekučný súd musel pristúpiť k výpočtu trov exekúcie povinného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Základ pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny je suma istiny vymáhaná v tejto exekúcii t.j. suma vo výške
250 000,00 Eur, preto odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky je 462,26 Eur. Trovy právneho zastúpenia povinného v exekúcii v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie návrhu na zastavenie exekúcie a náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) zvýšené o DPH, nakoľko právny zástupca povinného je platiteľom DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia povinného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú vo výške 566,47 Eur (odmena advokáta 1 x 462,26 Eur + režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 Eur + 20 % DPH vo výške 94,41 Eur).
51. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd uložil povinnosť oprávnenému nahradiť povinnému trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v sume vo výške 566,47 Eur, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.