Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: Mgr. Fedor Benka a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobkyne: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. X, V., zastúpená: Mgr. Michal Ferčák, advokát so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: ALFA REAL s. r. o., IČO: 48 182 214, so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany, zastúpený: In Medias Res, s. r. o., sídlo Trnava, Sladovnícka 13, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. - 449 zo dňa 19. júla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia v znení: Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobkyne U. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR na súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovaného ALFA REAL s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany 921 01, IČO: 48 182 214, zapísaný v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 35929/T, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2021 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BAUCO s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, 921 01 Piešťany, IČO: 46 672 761, zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 29422/T, na bankovom účte č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eur ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu, určenie neúčinnosti ktorého je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Zároveň určil, že zabezpečovacie opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresom súde Piešťany sp. zn. . Posledným výrokom III. rozhodol tak, že vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19.08.2015 domáhala od žalovaného vydania rozhodnutia, ktorým by súd právny úkon žalovaného ALFA REAL, s.r.o., so sídlom Vrbovská cesta 13, 921 01 Piešťany, IČO: 48 182 214 so spoločnosťou ACHEMA a.s (pôvodne NACHEMA, a.s.) so sídlom Vrbovská cesta 123, 921 01 Piešťany, IČO: 36 240 834, ktorým bola uzatvorená Kúpna zmluva dňa 05.07.2015, evidovaná Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pod č. vkladu - V 1821/2015 a ktorej právnej účinky nastali 22.07.2015, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného je voči žalobkyni, ako veriteľovi právne neúčinný.

3. Podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.04.2021, žalobkyňa doručila návrh na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo v prospech žalobkyne U. K., r. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, na akýchkoľvek súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovaného ALFA REAL s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany 921 01, IČO: 48 182 214, zapísaný v OR vedenom OS Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 35929/T, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému voči dlžníkovi, spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eura ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu, určenie neúčinnosti, ktoré je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobkyňa domáha voči žalovanému odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle a nasl. , konkrétne určenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2015 uzavretej medzi spoločnosťou ACHEMA a.s., IČO: 36 240 834 so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany 921 01 (pozn. aktuálne so sídlom Pavlovce nad Uhom 984, 072 14) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici spísanej dňa 05.07.2015 notárom JUDr. Ing. Andrejom Slezákom so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1796/5A, Bánovce nad Bebravou pod N 282/2015, Nz 23547/2015 a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1-ina v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci V., zapísaným v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, v katastrálnom území V. na LV č. XXXX ako Parcely registra “C“, parcela č. 4508/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5569 m2, parcela č. 4508/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4200 m2, parcela č. 4508/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2, parcela č. 4508/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, a stavba súpisné číslo XXXX postavená na uvedenej parcele číslo 4508/3. Kúpnu zmluvu podpisoval ako konateľ kupujúceho a zároveň ako predseda predstavenstva predávajúceho Ing. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, V. XXX XX. Z údajov zverejnených v obchodnom registri SR vyplýva, že jediným spoločníkom žalovaného je od jeho vzniku (od 28.05.2015) Ing. Milan Pagáč, nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, V. XXX XX, ktorý bol ku dňu 05.07.2015 aj jediným konateľom žalovaného. Ing. Milan Pagáč bol zároveň od 10.02.2006 do 23.03.2017 predsedom predstavenstva spoločnosti ACHEMA a.s. a podľa zápisnice z rokovania mimoriadneho VZ konaného dňa 23.04.2015 akcionárom vlastniacim 2.100 akcií v menovitej hodnote 50 % základného imania. Medzi predávajúcim a kupujúcim sa tak nepochybne jedná o vzťah vymedzený v , (v znení účinnom ku dňu 5.7.2015), čím je daná procesná subjektivita žalovaného. Žalobkyňa má voči spoločnosti ACHEMA a.s. peňažnú pohľadávku, ktorá pozostáva z istiny vo výške 79.686,28 eur, úroku zo zmenkovej sumy 79.686,28 eur vo výške 6 % ročne od 03.11.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 265,62 eur, nároku na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 4797,05 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.409,38 eur. Tieto peňažné nároky boli žalobkyni právoplatné priznané zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. -22 zo dňa 9.2.2009 vydaným Okresným súdom Trnava, právoplatným dňa 28.09.2018, vykonateľným dňa 02.010.2018. Žalobkyňa tak disponuje vymáhateľnou pohľadávkou podľa . V zmenkovom platobnom rozkaze je síce žalobkyňa označená ako podnikateľský subjekt, v tomto návrhu (keďže už na rozdiel od nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a nepodnikateľom) je v súlade s označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, čím je dostatočne individuálne identifikovaná. Podľa vyjadrenia žalobkyne, odporovaným úkonom došlo k prevodu vlastníckeho práva spoločnosti ACHEMA a.s. ako dlžníka k nehnuteľnostiam v k.ú. V.. Nehnuteľný majetok má nepochybne výrazne trvalejšiu hodnotu ako napríklad peňažné prostriedky alebo pohľadávky (ktoré navyše nemusia byť uhradené), jeho prevod podlieha osobitnému režimu, tento majetok je prakticky nemožné zatajiť a preto je s nehnuteľným majetkom spojená vysoká miera istoty pre veriteľa, že dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky. V kúpnej zmluve zo dňa 05.07.2015 je síce formálne deklarovaný prevod nehnuteľností za kúpnu cenu 907.473,47 eur bez DPH, napriek tomu uzavretie odporovaného úkonu má za následok ukrátenie uspokojenia vyššie uvedenej peňažnej pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu poukázala na účtovné závierky spoločnosti ACHEMA a.s. za roky 2014 až 2019 (všetky boli zverejnené na stránke Z.). Účtovné závierky potvrdzujú, že tržby spoločnosti ACHEMA a. s. a s nimi súvisiace v účtovníctve deklarované pohľadávky, boli buď v značnej výške odpísané ako nevymožiteľné alebo nepostačovali ani na úhradu bežných nákladov spoločnosti. Možnosť žalobkyne uspokojiť svoje nároky z majetku dlžníka evidovaného vo forme pohľadávok je preto čisto iluzórna. Odporovaným úkonom sa tak dlžník zbavil výraznej časti svojho majetku a reálne ním ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Dôkazom o nepoctivej motivácie dlžníka pri predaji predmetného nehnuteľného majetku personálne prepojenej osobe (žalovanému) je

aj samotné správanie spoločnosti ACHEMA a. s. k pohľadávke žalobkyne. Spoločnosť ACHEMA a. s. nároky žalobkyne do dnešného dňa nezaplatila, o týchto nárokoch nenájdeme žiadnu zmienku v účtovných výkazoch spoločnosti ACHEMA a. s., ani na účely ich prípadnej úhrady spoločnosť ACHEMA a. s. nevytvorila žiadnu účtovnú rezervu (hoci povinnosť tvorby rezerv vyplývala priamo z o účtovníctve). Spoločnosť ACHEMA a. s. sa tak nielen reálne, ale i účtovne tvárila a tvári, akoby nároky žalobkyne neexistovali. Všetky vyššie uvedené skutočnosti osvedčujú dôvodnosť nároku doteraz uplatneného žalobkyňou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Žalobkyňa ďalej opísala skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom poukázala, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. vyplýva, že na základe konania V- 331/2021 - Kúpna zmluva na prevod vlastníctva nehnuteľností právoplatná dňa 18.02.2021, boli po podaní odporovacej žaloby predmetné nehnuteľnosti žalovaným prevedené na spoločnosť BAUCO s. r. o., Vrbovská cesta 123, Piešťany, IČO: 46672761, a to za kúpnu cenu vo výške 990.000,-- eur. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2021 mala byť kúpna cena uhradená na bankový účet vedený v I. O., a.s. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe predstavuje podklad k tomu, že sa žalobkyňa ako veriteľ môže domáhať uspokojenia pohľadávky postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Pokiaľ po podaní odporovacej žaloby došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, a teda nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku žalobkyne z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má žalobkyňa právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Prospech z odporovaného úkonu mal žalovaný a ním získaným prospechom je kúpna cena v sume 990.000,-- eur, ktorá mu bola zaplatená za prevod predmetných nehnuteľností spoločnosti BAUCO s. r. o., Vrbovská cesta 123, Piešťany, IČO: 46672761. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie, buď samostatnou žalobou alebo spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27. februára 2020). Žalobkyňa svoje právo voči žalovanému na zaplatenie peňažnej náhrady uplatní v rámci tohto súdneho konania, teda spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k rozšíreniu žaloby pristúpi bezodkladne po nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Vymáhateľná pohľadávka žalobkyne v súlade so zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. -22 zo dňa 9.2.2009 vydaným Okresným súdom Trnava, právoplatným dňa 28.9.2018, vykonateľným dňa 2.10.2018 pozostáva z istiny vo výške 79.686,28 eur, úroku zo zmenkovej sumy 79.686,28 eur vo výške 6 % ročne od 3.11.2008 do zaplatenia (ku dnešnému dňu vyčíslený na 59.443,78 €eur) zmenkovej odmeny vo výške 265,62 eur, nároku na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 4797,05 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.409,38 eur. Ku dňu 07.04.2021 preto vymáhateľná pohľadávka žalobkyne zodpovedá celkovej sume 145.602,11 eur. Tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti predal spoločnosti BAUCO s. r. o., Vrbovská cesta 123, Piešťany, IČO: 46672761, žalobkyni vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie peňažnej náhrady v sume jej vymáhateľnej pohľadávky, maximálne však do sumy odpovedajúcej prospechu získaného žalovaným z odporovateľného právneho úkonu nároku, t. j. do sumy 990.000,-- eur. Existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne, ktorej sa má poskytnúť ochrana, je uvedenými skutočnosťami osvedčená. Obavu z ohrozenia budúceho vymoženia peňažnej pohľadávky zdôvodnila žalobkyňa tým, že už prvotným, žalobou vo veci samej odporovaným úkon, došlo medzi personálne prepojenými osobami k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.7.2015 by žalobkyni umožnilo uspokojiť svoju pohľadávku priamo z nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území V. na LV č. XXXX. Keďže, ale medzičasom došlo k ich ďalšiemu prevodu, žalobkyni vznikol nárok domáhať sa voči žalovanému vydania prospechu získaného z predaja týchto nehnuteľností. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 bola podstatná časť majetku žalovaného vo výške 1.066.637,-- eur tvorená hodnotou nehnuteľného majetku, konkrétne stavieb v sume 664.803,-- eur a pozemkov v sume 293.830,-- eur (spolu 958.633,-- eur, riadok 12 a 13 súvahy za rok 2020). V pokladni mal žalovaný minimálnu likviditu, len sumu 804,-- eur a na bankovom účte sumu 3.383,-- eur (riadok 71 a 72 súvahy). Žalovaný evidoval v účtovníctve záväzky voči spoločníkom a združeniu vo výške 821.473,-- eur (riadok 130 súvahy). Vzniká preto

dôvodná obava, že prijatú kúpnu cenu žalovaný vyplatí svojmu spoločníkovi titulom úhrady týchto záväzkov a že žalovanému nezostane žiadny reálny majetok, z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoje peňažné nároky. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je návrhová iniciatíva strany sporu, spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečovanie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Návrh na zabezpečovacie opatrenie iniciovala žalobkyňa v prebiehajúcom konaní, čím je prvá podmienka splnená. Spôsobilým predmetom záložného práva je pohľadávka z bankového účtu žalovaného. V tomto návrhu osvedčili dôvodnosť existencie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, ktorá vznikla titulom zaplatenia peňažnej náhrady prospechu získaného žalovaným z odporovaného právneho úkonu. Skutkové okolnosti, ktoré sprevádzajú tento prípad, odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. K návrhu na zabezpečovanie opatrenie žalobkyňa priložila: Účtovná závierka zostavená k 31.12.2020, Kúpna zmluva na prevod vlastníctva nehnuteľností zo dňa 10.02.2021, Zmenkový platobný rozkaz č. k. - 22 zo dňa 09.02.2009.

5. V tomto prípade návrh na zabezpečovacie opatrenia iniciovala žalobkyňa v prebiehajúcom konaní, pričom sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriadi záložné právo v prospech žalobkyne U. K., r. V., na akýchkoľvek súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovaného ALFA REAL s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany 921 01, IČO: 48 182 214, zapísaný v OR vedenom OS Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 35929/T, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému voči dlžníkovi, spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eura ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu, určenie neúčinnosti ktorého je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Peňažné nároky žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi boli potvrdené zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. - 22 zo dňa 09.02.2009 vydaným Okresným súdom Trnava, právoplatným dňa 28.09.2018, vykonateľným dňa 02.10.2018.

6. Čo sa týka spôsobilého predmetu záložného práva je potrebné poukázať na to, že v samotnom merite veci prebiehajúceho konania sp. zn. sa žalobkyňa domáha odporovateľnosti právneho úkonu, predmetom ktorého bol prevod nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V.. Samotná neúčinnosť právneho úkonu má za následok vznik ďalších nárokov žalobkyne voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech (v tomto prípade žalovaný). Žalovaný predmetné nehnuteľnosti v priebehu už konania predal spoločnosti BAUCO s.r.o., so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany, čím vznikol žalobkyni nárok požadovať od žalovaného zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume jej vymáhateľnej pohľadávky. Sumu peňažnej pohľadávky, ktorej sa má byť poskytnuté zabezpečenie bolo zo strany žalobkyne vyčíslené v sume 145.602,11 eur, z čoho vyplýva, že v porovnaní s prospechom, ktorý žalovaný získal z odporovaného úkonu získal (990.000,- eur) sa nejedná o neprimeraný nárok žalobkyne.

7. Pri skúmaní obavy, že exekúcia bude ohrozená má súd za osvedčené, že zo strany žalobkyne existuje dôvodná obava, že prijatú kúpnu cenu žalovaný vyplatí spoločníkovi a žalovanému, tak nezostane žiadny reálny majetok, z ktorého by žalobkyňa mohla následne uspokojiť svoj peňažný nárok. Riziká plynúce z celkového správania a postupov žalovaného, počnúc už prvotným, žalobou vo veci samej odporovaným úkon, prišlo medzi personálne prepojenými osobami k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Medzičasom prišlo k ich ďalšiemu prevodu, následkom čoho žalobkyni vznikol nárok domáhať sa voči žalovanému vydania prospechu získaného z predaja týchto nehnuteľností. Poukazom na účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2020 preukázala, že hodnota majetku vo výške 1.066.637 eur bola tvorená hodnotou nehnuteľného majetku, konkrétne stavieb v sume 664.803 eur a pozemkov v sume 293.830 eur (spolu 958.633 eur), že v pokladni mal žalovaný minimálnu likviditu, len sumu 804 eur a na bankovom účte sumu 3.383 eur. Žalovaný zároveň evidoval v účtovníctve záväzky voči spoločníkom a združeniu vo výške 821.473 eur. Zo strany žalobkyne je preto daná dôvodná obava, že prijatú kúpnu cenu žalovaný vyplatí svojmu spoločníkovi a žalovanému nezostane žiadny reálny majetok (tým boli len nehnuteľnosti predané spoločnosti BAUCO s.r.o., za ktoré získal žalovaný ako protihodnotu kúpnu cenu 990.000 eur), z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoje peňažné nároky, preto je potrebné zabrániť nekontrolovanému odlivu majetku žalovaného a tým zabezpečiť v čo najvyššej možnej miere budúce uspokojenie žalobkyne.

8. Z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa vymedzila pohľadávku žalovaného z konkrétneho vzťahu klienta (žalovaného) a banky, ktorá má byť predmetom

záložného práva ako jeho pohľadávka voči spoločnosti I. O., s. s., so sídlom Z. K. X, XX l XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (účet žalovaného). V uznesení zo dňa 28.04.2021, ktorým súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia odmietol, súd uviedol, že žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo v prospech žalobkyne na akýchkoľvek súčasných a budúcich pohľadávkach žalovaného, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému voči dlžníkovi, spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eura ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. V danom prípade sa nejednalo o presné, jasne, nezameniteľné formulovanie petitu, skôr išlo len o všeobecnú formuláciu. Nebolo možné bez presnej identifikácie obmedziť povinnú osobu na jej subjektívnych právach. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka. Súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na akúkoľvek alebo budúcu pohľadávku medzi žalovaným a spoločnosťou I., a.s. (ktorá podľa predložených listín ani nie je dlžníkom žalovaného a ako subjekt nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti plniť žalovanému z titulu zmluvy o vedení bankového účtu) mohlo a môže prísť k vzniku rôznych pohľadávok, pričom tieto nemusia mať žiaden súvis s majetkovým prospechom z odporovaného právneho úkonu. Vždy musí ísť o majetkové hodnoty alebo práva s presnou identifikáciou, ktoré patria subjektu, z majetku ktorého sa má uspokojiť pohľadávka veriteľa, inak by prišlo k presiahnutiu účelu zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. - 440 zo dňa 16.06.2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je dostatočne určitý, a z obsahu podania je zrejmé, na čo sa má zriadiť záložné právo, do akej výšky a z čoho jej nárok vyplýva. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne v tom, že ak mal súd dôvodne za to, že predmet záložného práva bol vymedzený v príliš širokom rozsahu správnym postupom súdu by bolo čiastočné odmietnutie podaného návrhu. Petit návrhu je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového a nie je povinný do výroku svojho rozhodnutia prevziať doslovne žalobkyňou naformulovaný petit návrhu. Súd viazaný názorom nadriadeného súdu preto opätovne posúdil návrh žalobkyne vychádzajúc z obsahu podania a dospel k záveru, že špecifikácia pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa uviedla, že na základe konania V- 331/2021 - Kúpna zmluva na prevod vlastníctva nehnuteľností právoplatná dňa 18.02.2021, boli po podaní odporovacej žaloby predmetné nehnuteľnosti žalovaným prevedené na spoločnosť BAUCO s. r. o., Vrbovská cesta 123, Piešťany, IČO: 46672761, a to za kúpnu cenu vo výške 990.000,-- eur. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2021 mala byť kúpna cena uhradená na bankový účet vedený v I. O., a.s. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, preto súd rozhodol tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobkyne U. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR na súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovaného ALFA REAL s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany 921 01, IČO: 48 182 214, zapísaný v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 35929/T, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2021 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BAUCO s.r.o. so sídlom Vrbovská cesta 123, 921 01 Piešťany, IČO: 46 672 761, zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 29422/ T, na bankovom účte č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eur ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu, určenie neúčinnosti ktorého je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . (výrok I) Vo zvyšku súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol zotrvávajúc na tom, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na akúkoľvek alebo budúcu pohľadávku medzi žalovaným a spoločnosťou I., a.s. (ktorá podľa predložených listín ani nie je dlžníkom žalovaného a ako subjekt nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti plniť žalovanému z titulu zmluvy o vedení bankového účtu) mohlo a môže prísť k vzniku rôznych pohľadávok, pričom tieto nemusia mať žiaden súvis s majetkovým prospechom z odporovaného právneho úkonu. Vždy musí ísť o majetkové

hodnoty alebo práva s presnou identifikáciou, ktoré patria subjektu, z majetku ktorého sa má uspokojiť pohľadávka veriteľa, inak by prišlo k presiahnutiu účelu zabezpečovacieho opatrenia. (výrok III)

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa , , , , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol. Poukázal už na samotné zmätočné znenie výrokovej časti napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nejasných, nezrozumiteľných a zameniteľných pojmoch z hľadiska ich samotnej vecnej podstaty a výkladu do budúcna predovšetkým čo do otázky proporcionality priznaných práv na strane jedného účastníka a ustálených povinností na strane druhého účastníka (neprimeraného zásahu do práv jedného subjektu na úkor druhého), akými je napríklad formulácia súdu "na súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovaného" alebo "ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému", pričom uvedené tak má objektívne za následok zrejmú nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť spomínanej výrokovej časti tohto rozhodnutia týkajúcej sa veci samej.

10. Otáznou a relevantne nepodloženou zostáva k dnešnému dňu i samotná istina, resp. jej výška, predstavujúca výšku k dnešnému dňu priznanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Predmetná suma 145.602,11 eur totiž nie je hmatateľne podložená, ani správne vyčíslená. Jedná sa v danom prípade o ďalšiu vadu aktuálne napádaného rozhodnutia.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, konkrétne v bode 38 tohto rozhodnutia, sám poukazuje na striktnú potrebu dodržania všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie tohto typu opatrenia a teda kumulatívneho splnenia podmienok špecifikovaných ako návrh strany sporu, spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečovanie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

12. Už samotná úvaha súdu obsiahnutá v bode 40 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že podľa jeho názoru suma peňažnej pohľadávky, ktorej má byť poskytnuté zabezpečenie a ktorá bola vyčíslená v sume 145.602,11 eur (doposiaľ verifikovane nestotožnená suma), v porovnaní s prospechom, ktorý žalovaný získal z odporovaného úkonu (990.000,- eur), sa nejedná o neprimeraný nárok žalobkyne (?). Súd prvej inštancie v tejto spojitosti vcelku nepresvedčivo a nelogicky dáva do protikladu dve vonkoncom nesúvisiace veci, kedy zjavne pozabudol na tú skutočnosť, že žalovaný prevodom nehnuteľnosti z jeho vlastníctva do vlastníctva tretej osoby nezískal žiadnu novú majetkovú hodnotu, len peňažný ekvivalent k hodnote prevádzanej nehnuteľnosti (čo znamená, že sa neobohatil, ani žiadnym spôsobom nezbavil majetku, resp. nespôsobil nekontrolovaný odliv majetku, ako sa snaží účelovo navodiť dojem žalobca v tomto konaní). Nesprávnym záverom súdu v tomto bode napadnutého rozhodnutia je aj tvrdenie, že prevodom predmetných nehnuteľností v priebehu konania, teda konkrétne týmto právnym úkonom vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume jej vymáhateľnej pohľadávky (?).

13. Je však objektívne zarážajúcim odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zo strany súdu obsiahnuté v bode 41 tohto rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatuje za nepochybne preukázanú existenciu obavy z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie z titulu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Tento záver súdu je nielen že preukázateľne nepravdivý, ale je aj v príkrom rozpore so skutočným stavom veci.

14. Žalobca v tomto konaní totiž vystupoval už v priebehu tohto súdneho konania, resp. po jeho začatí v roku 2016, ako oprávnený subjekt aj v exekučnom konaní vedenom pred OS Banská Bystrica, sp. zn. , v ktorom si objektívne uplatňoval na základe návrhu na začatie exekúcie zo dňa 07.07.2020 práve peňažný nárok v sume 79.686,28 eur so všetkým príslušenstvom, totožný peňažný nárok ako aktuálne žiadal zabezpečiť nariadením napadnutého zabezpečovacieho opatrenia a ktorému súd prvej inštancie aj nezákonne vyhovel.

15. Pre tento záver svedčí objektívny listinný dôkaz - Upovedomenie o zastavení exekučného konania vydané zo strany OS Banská Bystrica zo dňa 15.03.2021, sp. zn. (viď príloha), ktorý bol tunajšiemu súdu do aktuálne vedeného konania pod sp. zn. už predložený v rámci písomného podania žalovaného pod názvom "Oznámenie" ešte dňa 21.04.2021. Žalovaný preto dôvodne upriamuje pozornosť práve na jeho podanie zo dňa 21.04.2021 nachádzajúce sa v spisovom materiáli, ktorého prílohou bolo práve spomínané Upovedomenie OS Banská Bystrica o zastavení

exekučného konania z titulu svojvoľného späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podaného zo strany žalobcu v tomto konaní.

16. V sumáre uvedeného je zrejmým, že žalobca si riadne uplatnil svoj vymáhateľný peňažný nárok ešte v roku 2020 prostredníctvom exekúcie, t. j. o viac ako 7 kalendárnych mesiacov než došlo k predmetnému prevodu nehnuteľností z vlastníctva žalovaného na tretí subjekt (konkrétne dňa 10.02.2021). Uvedené má za následok, že žalovaný žiadnym legitímnym spôsobom neznemožnil v rozhodnom období možnosť vymoženia peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú si aktuálne žalobca žiada zabezpečiť záložným právom, čo má za následok, že nemožno hovoriť o žiadnom ohrození, či dokonca dôvodnej obave zo zmarenia exekúcie (!).

17. Uvedené skutočnosti objektívneho charakteru majú nepochybne za následok, že existujú zásadné pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu v tomto konaní v otázke nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

18. Žalovaný za rovnako zásadný dôkaz a skutočnosť majúcu smerodajný vplyv pre zákonné rozhodnutie o prejednávanej veci v tomto konaní považuje v súvislosti s aktuálne napadnutým rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorý má s určitosťou bezprostredný vplyv na legitímnosť a opodstatnenosť tohto rozhodnutia, resp. nároku z neho vyplývajúceho pre jedného i druhého z účastníkov konania, i priložené rozhodnutie - Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2021, sp. zn. -12, na základe ktorého bola prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavná sťažnosť žalovaného v tomto konaní ako proti uzneseniu NS SR zo dňa 22.07.2020, č. k. , tak i proti rozsudku KS v Trnave zo dňa 18.09.2018, č. k. (o ktorý opiera svoj nárok a z ktorého vychádza žalobca v tomto konaní, ktorým rozhodnutím bol fakticky správoplatnený zmenkový platobný rozkaz, z ktorého vyplýva i peňažný nárok žalobcu prejednávaný v tomto konaní), čo znamená, že i proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, na základe ktorého bolo v podstate aktuálne vydané i napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

19. Ako vyplýva z odôvodnenia predloženého rozhodnutia ÚS SR, je dôvodným sa domnievať, že ÚS SR bude mimo iného skúmať aj zákonnosť postupu a dôvodnosť vydania samotného meritórneho rozhodnutia KS v Trnave v tejto veci a teda bude sa týkať i samotnej právoplatnosti peňažného nároku žalobcu, ktorému zatiaľ neprávoplatne poskytol súd prvej inštancie vydaným napadnutým rozhodnutím ochranou formou zriadenia záložného práva.

20. Na základe uvedeného je preto podľa názoru žalovaného rovnako na mieste napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a nárok žalobcu obsiahnutý v jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bezprostredne sa týkajúceho peňažného nároku, ktorého podstatu i samotný titul aktuálne skúma ÚS SR, zamietnuť v celom rozsahu.

21. V kontexte uvedeného preto treba ustáliť, že napadnuté rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie je založené na viacerých vyvrátiteľných domnienkach súdu, ktoré však nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania v tomto konaní, nemožno ich tým pádom aplikovať na individuálne prejednávanú vec a v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zmenu alebo zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 13. marca 2003).

22. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu treba preto aj s ohľadom na uvedené skutočnosti považovať podľa ustáleného názoru ústavného súdu za porušenie základného práva účastníka konania podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou uvedených práv je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými

právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Objektívne však postup a predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty nespĺňa.

23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak možno legitímne považovať za rozhodnutie, ktoré trpí množstvom skutkových i právnych vád, keď súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe tých už doposiaľ zistených skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza objektívne z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obsiahnuté v podanom odvolaní žalovaný v zmysle ust. žiada, aby odvolací súd zmenil Uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.07.2021, sp. zn. a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu a zároveň žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto konaní.

25. Počas odvolacieho konania žalovaný odvolaciemu súdu doložil Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -41 zo dňa 09. septembra 2021 z ktoré vyplýva, že Ústavný súd výrokom 2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -639 z 18. septembra 2018 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že na dôvodnosti a splnení zákonných podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemení nič ani nález ústavného súdu sp. zn. -41 zo dňa 09.09.2021, ktorý žiadnym spôsobom neoslabuje dôvodnosť podanej žaloby, ani dôvodnosť a zákonnosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nakoniec ani nie je existencia exekučného titulu. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby zo dňa 08.09.2018 poukazuje na fakt, že aj v konaní pred OS Trnava sp. zn. predložil žalovaný (spoločnosť ACHEMA a. s.) dôkazy, ktoré vykazovali zjavné znaky falšovania, resp. ich dodatočného pozmeňovania. Podľa obdobného "scenára" ako pri späťvzatí žaloby žalovaný predložil súdu ako dôkaz notársky osvedčené (vidymované) doručenky, ktorých vierohodnosť vyvrátila priamo Slovenská pošta (bod 36. rozsudku OS Trnava sp. zn. -555 zo dňa 29.03.2017). Týmito podstatnými rozpormi sa Okresný súd Trnava vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, konkrétne v bode 60. rozsudku sp. zn. -555 zo dňa 29.03.2017 a argumentáciu žalobkyne (podporenú vyjadrením Poštového regulačného úradu Žilina) považoval za relevantnú. V bode 67. rozsudku Okresný súd Trnava zdôraznil a logicky zdôvodnil, že pri znaleckom dokazovaní je nutné znalcovi predložiť na porovnanie originál písomnosti, ktorým žalovaný nedisponuje (bez ohradu na dôvody) a pre znalecké dokazovanie sú akékoľvek, čo aj notárom overené kópie písomnosti bezvýznamné a nehodiace sa na znalecké skúmanie. V súvislosti s týmto rozsudkom zároveň poukazuje na jeho bod 66., v ktorom Okresný súd poukázal na zásadu koncentrácie konania o zmenkovom platobnom rozkaze a na oneskorené podanie námietok zo strany žalovaného (tento bod má význam v kontexte absencie akéhokoľvek záujmu žalobkyne na späťvzatí žaloby).

27. Okolnosti vytvorenia a predloženia späťvzatia žaloby zo dňa 08.09.2018 sú natoľko závažné, že v tejto veci je na KR PZ v Trnave vedené trestné stíhanie pod ČVS: KRP-76/2-VYS- TT-2019 (uznesením vyšetrovateľa KR PZ v Trnave ČVS: KRP-76/2-VYS- TT-2019 zo dňa 18.09.2019 boli spojené na spoločné konanie trestné konanie vedené na OR PZ v Trnave pod ČVS: ORP-1540/2- VYS-TT-2018 a trestné konanie vedené na KR PZ v Trenčíne pod ČVS: KRP-27/1-VYSTN- 2019). Trestné stíhanie je vedené vo veci, bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe a nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Pokiaľ žalovaný poukazuje na exekučné konanie vedené na OS Banská Bystrica pod sp. zn. , tak predovšetkým k začatiu tohto konania došlo až po uskutočnení odporovateľného úkonu. Exekučné konanie tak samo o sebe nemení nič na skutočnosti, či v čase uskutočnenia odporovateľného úkonu tento ukracoval žalobkyňu alebo nie. Pre úplnosť dodáva, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie exekúcie bola Notárska zápisnica o právnom úkone č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018. Okolnosti jej vytvorenia sú taktiež predmetom vyššie uvádzaného trestného konania a neplatnosť právneho úkonu v nej obsiahnutého predmetom konania vedeného na OS Michalovce pod sp. zn. . Notárska zápisnica neobsahuje prejav vôle žalobkyne a bola vytvorená (podľa názoru žalobkyne nezákonne a podvodne) za účelom znemožniť žalobkyni uplatnenie legitímnych nárokov priznaných zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. -22 zo dňa 09.02.2009 vydaným Okresným súdom Trnava.

Prípadné uplatňovanie týchto nárokov, či ich postúpenie malo byť sankcionované povinnosťou zaplatiť oprávnenému (spoločnosti ACHEMA a.s.) sumu 250000 eur, k čomu mal oprávnený získať exekučný titul podľa zákona č o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Nejednalo sa len o pokus ju na ten účel použiť, ale na tento účel aj bola reálne použitá. Spoločnosť ACHEMA a.s. sa ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.10.2018 domáhal voči žalobkyni vymoženia 250000,00 eur s prísl. práve na podklade tejto notárskej zápisnice. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , IČS: 6118350766 a poverením zo dňa 16.07.2019 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga, ktorý exekúciu viedol pod spisovou značkou 186EX 373/19.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

30. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

32. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

33. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

34. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

35. Veriteľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči dlžníkovi. Okrem existencie nároku musí však veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom

exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

36. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

37. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keď mal za to, že boli splnené všetky zákonom dané predpoklady pre jeho nariadenie, tak ako to predpokladá citované ustanovenie . Nie je však medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia počas konania vo veci samej a vo veci samej sa žalobkyňa domáha neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorým spoločnosť ACHEMA, a.s. (pôvodne NACHEMA, a.s.) previedla nehnuteľnosti (bližšie popísané v žalobnom návrhu a prílohách) na žalovaného. Žalovaný počas konania previedol nehnuteľnosť (ktorá bola predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy) na spoločnosť BAUCO s.r.o. a to za kúpnu cenu 990.000 eur. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2021 mala byť kúpna cena uhradená na bankový účet vedený v I. O., a.s. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ku ktorému sa má zriadiť záložné právo navrhovaným zabezpečovacím opatrením do výšky 145.602,11 eur. V sporoch o neúčinnosť právneho úkonu podľa a nasl. (tzv. odporovacie žaloby) je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne je legitimovanou osoba, v prospech ktorej sa právny úkon (ukracujúci nárok veriteľa) urobil, t.j. pasívne legitimovanou, voči ktorej žaloba smeruje v prejednávanej veci je žalovaný. Samotný dlžník podľa tvrdenia žalobkyne a listinných dôkazov spoločnosť ACHEMA a.s., vo veci samej ako strana sporu nevystupuje.

38. V prejednávanej veci je potrebné posúdiť výklad citovaného , ktorý vyslovene uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami sporu je nesporné, že ide o návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podaného počas konania vo veci samej a vo veci samej dlžník nie je stranou sporu. Pre či už zabezpečovacie opatrenie alebo neodkladné opatrenie je charakteristický zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a pokiaľ sa podáva počas konania vo veci samej musí korešpondovať a súvisieť s vecou samou. Je teda na žalobcovi, aby zvolil správny spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi.

39. Podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečovacie opatrenie nie je jediným možným inštitútom, ktorý má žalobca k dispozícii na ochranu svojich práv v zjednodušenom a zrýchlenom konaní. Ustanovenie stanovuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t.j. zákon tiež predpokladá, že v istých prípadoch nemožno dosiahnuť sledovaný účel vydaním zabezpečovacieho opatrenia a v takom prípade nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa vydania neodkladného opatrenia primeraným spôsobom (napr. zákazom nakladať s nehnuteľnosťami). Právna teória vyslovene pripúšťa pri neodkladných opatreniach domáhať sa nárokov (za splnenia zákonných požiadaviek) od tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu vo veci samej, ale budú účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné nevykladať ustanovenie gramatickým a doslovným výkladom, čo znamená, že pokiaľ nie je účastníkom konania o zabezpečovacom opatrení dlžník, ako to predpokladá doslovné znenie zákona, takémuto návrhu nie je možné vyhovieť. Znenie ustanovenia upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia nestanovuje, že by sa jeho nariadenia mohol žalobca domáhať len voči dlžníkovi, t.j. okruh účastníkov konania o neodkladnom opatrení môže byť odlišný od strán sporu vo veci samej, ako je tomu v pejednávanej veci. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyložil ustanovenie ak návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, pretože žalobkyňa nezvolila vhodný spôsob ochrany svojich práv tak, ako to vyplýva z

procesných predpisov. Odvolací súdu poukazuje aj na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov k , viď napr. uznesenie KS v Bratislave sp. zn. z 21.11.2019, uznesenie KS Trnava sp. zn. z 31.07.2019, uznesenie KS Bratislava v konaniach a z 25.09.2017 (ktorého obsah je súdu známy z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu z 18.01.2018). Pre doplnenie súd odkazuje aj na Veľký komentár - (autorov Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck, 2016, str. 1158, prvý odsek), v ktorom sa uvádza, že: „Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, alebo iný určovací nárok a pod.“ V konaní o určenie (neúčinnosti právneho úkonu) tak, ako ho iniciovala žalobkyňa, preto nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie, a to práve pre chýbajúci vzťah žalobkyne ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka.

40. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadom určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia (petit), tu odvolací súd odkazuje na už skoršie vydané uznesenie odvolacieho súdu pod sp. zn. -440 zo dňa 16.06.2021. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď žalobkyňa nezvolila vhodný spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi, preto pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalovaného, týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už vyššie uvedený dôvod má za následok neúspech žalobkyne ohľadom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

42. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť ( ).

44. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).