Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-53-2021.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Subarea
23Co/53/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Dáša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. X, V., zastúpená: Mgr. Michal Ferčák, advokát so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: ALFA REAL s. r. o., IČO: 48 182 214, so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., sídlo Sladovnícka 13, Trnava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. apríla 2021, sp. zn. 9C/120/2016-408, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a veci mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie odmietol návrh žalobkyne na zriadenie záložného práva v prospech žalobkyne. Dôvodil, že Žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo v prospech žalobkyne na akýchkoľvek súčasných a budúcich pohľadávkach žalovaného, ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanému voči dlžníkovi, spoločnosti I. O., a. s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do výšky istiny 145.602,11 eura ako pohľadávky žalobkyne voči žalovanému na vydanie peňažnej náhrady prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. V danom prípade sa nejedná o presné, jasne, nezameniteľné formulovanie petitu, skôr ide len o všeobecnú formuláciu. Nie je možné bez presnej identifikácie obmedziť povinnú osobu na jej subjektívnych právach. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka. Súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na akúkoľvek alebo budúcu pohľadávku medzi žalovaným a spoločnosťou I., a.s. (ktorá podľa predložených listín ani nie je dlžníkom žalovaného a ako subjekt nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti plniť žalovanému z titulu zmluvy o vedení bankového účtu) mohlo a môže prísť k vzniku rôznych pohľadávok, pričom tieto nemusia mať žiaden súvis s majetkovým prospechom z odporovaného právneho úkonu. Vždy musí ísť o majetkové hodnoty alebo práva s presnou identifikáciou, ktoré patria subjektu, z majetku ktorého sa má uspokojiť pohľadávka veriteľa, inak by prišlo k presiahnutiu účelu zabezpečovacieho opatrenia.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo na určitej pohľadávke je potrebné formulovať presne, aby sa nejednalo len o všeobecnú formuláciu, ktorou by sa bez ďalšieho zriadilo záložné právo povinnej osobe na presne nevymedzenej pohľadávke, čo by tak viedlo k neprimeranému obmedzeniu jej subjektívnych práv. V sporovom konaní je žalobca, či zabezpečovacieho alebo neodkladného
opatrenia zodpovedný za obsah takéhoto návrhu. Táto zodpovednosť je navyše posilnená tým, že súd aplikujúc § 327 CSP ako špeciálnu právnu úpravu voči § 129 ods. 1 CSP (všeobecná právna úprava) nevyzýva žalobcu zabezpečovacieho opatrenia na doplnenie chýbajúcich náležitostí, pričom v prípade zistenia, že absencia niektorej náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bráni pokračovaniu v konaní, návrh odmietne. Riadiac sa uvedeným súdu nezostávalo iné, než návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietnuť, keďže návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia chýbali náležitosti v zmysle § 326 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odôvodnila tým, že z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že predmetom záložného práva má byť pohľadávka žalovaného voči spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930 z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX. Spôsobilým predmetom záložné práva nepochybne je aj pohľadávka z účtu žalovanej (§ 151d ods. l Občianskeho zákonníka). Spôsobilým predmetom záložného práva je dokonca aj pohľadávka, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, a aj to aj vtedy, ak vznikne v budúcnosti alebo ak jej vznik závisí od splnenia podmienky (§ 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka).
4. Peňažné nároky žalobkyne voči pôvodnému dlžníkovi boli potvrdené zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 9.2.2009 daným Okresným súdom Trnava, právoplatným dňa 28.9.2018, vykonateľným dňa 2.10.2018. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/120/2016 je v merite veci odporovateľnosť právneho úkonu, predmetom ktorého bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V.. Neúčinnosť právneho úkonu má za následok vznik ďalších nárokov žalobkyne voči tomu, kto mal z odporovaného úkonu prospech (v našom prípade voči žalovanému). Tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti v priebehu konania predal spoločnosti BAUCO s. r. o., Vrbovská cesta 123, Piešťany, IČO: 46672761, žalobkyni vznikol nárok požadovať od žalovaného zaplatenie peňažnej náhrady v sume jej vymáhateľnej pohľadávky, maximálne však do sumy odpovedajúcej prospechu získaného žalovaným z odporovateľného právneho úkonu nároku, t. j. do sumy 990.000 eur. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto sa uplatňuje žalobou na plnenie, pričom ho možno uplatniť samostatnou žalobou alebo spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu (obdobne napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/l01/2017 zo dňa 27. februára 2020). Sumu peňažnej pohľadávky, ktorej má byť poskytnuté zabezpečenie, presne vyčíslil na 145.602,11 eur a zároveň rozpísal, z čoho táto suma pozostáva (z istiny vo výške 79.686,28 eur, úroku zo zmenkovej sumy 79.686,28 eur vo výške 6 % ročne od 3.11.2008 do zaplatenia- ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyčíslený na 59.443,78 eur, zmenkovej odmeny vo výške 265,62 eur, nároku na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 4797,05 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.409,38 eur). V porovnaní s prospechom, ktorý žalovaný z odporovaného úkonu získal (990.000 eur), sa zjavne nejedná o neprimerané nároky žalobkyne. Je potom vylúčené, aby ňou navrhované zabezpečovacie opatrenie presiahlo jeho účel.
5. Obavu z budúceho ohrozenia vymoženia peňažnej pohľadávky zdôvodnila tým, že už prvotným, žalobou vo veci samej odporovaným úkon, prišlo medzi personálne prepojenými osobami k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Medzičasom prišlo k ich ďalšiemu prevodu, následkom čoho žalobkyni vznikol nárok domáhať sa voči žalovanému vydania prospechu získaného z predaja týchto nehnuteľností. Poukazom na účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2020 preukázala, že hodnota majetku vo výške 1.066.637 eur bola tvorená hodnotou nehnuteľného majetku, konkrétne stavieb v sume 664.803 eur a pozemkov v sume 293.830 eur (spolu 958.633 eur), že v pokladni mal žalovaný minimálnu likviditu, len sumu 804 eur a na bankovom účte sumu 3.383 eur. Žalovaný zároveň evidoval v účtovníctve záväzky voči spoločníkom a združeniu vo výške 821.473 eur. Zo strany žalobkyne je preto daná dôvodná obava, že prijatú kúpnu cenu žalovaný vyplatí svojmu spoločníkovi a žalovanému nezostane žiadny reálny majetok (tým boli len nehnuteľnosti predané spoločnosti BAUCO s.r.o., za ktoré získal žalovaný ako protihodnotu kúpnu cenu 990.000 eur), z ktorého by žalobkyňa mohla uspokojiť svoje peňažné nároky, preto je potrebné zabrániť nekontrolovanému odlivu majetku žalovaného a tým zabezpečiť v čo najvyššej možnej miere budúce uspokojenie žalobkyne.
6. Ňou podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 7.4.2021 spĺňal všetky obsahové náležitosti vyžadované ustanovením § 326 v spojení s § 127 a § l 32 CSP.
7. Z podaného návrhu je zrejmé, nariadenia akého zabezpečovacieho opatrenia sa žalobkyňa domáha, z akých dôvodov, akej peňažnej pohľadávke sa má poskytnúť ochrana jeho nariadením a čo má byť predmetom záložného práva.
8. V podanom návrhu jasne vymedzila pohľadávku žalovaného, ktorá má byť predmetom záložného práva ako jeho pohľadávku voči spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XX l XX O., IČO: OO 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Nie je preto správne tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa domáhala zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na akúkoľvek alebo budúcu pohľadávku medzi žalovaným a spoločnosťou I. O., a.s., presnejšie takýto záver súdu je len selektívnym vytrhnutím časti petitu z kontextu celého návrhu. Dokonca aj priamo v petite hneď vzápätí výslovne uviedla, že sa jedná o pohľadávky z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu č. W XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, nie iných, bližšie nedefinovaných vzťahov medzi bankou a klientom.
9. Ak by aj mal súd dôvodne za to, že predmet záložného práva bol vymedzený v príliš širokom rozsahu (aj keď nemohol byť, ako už uviedla vyššie, v návrhu uvádzala spôsobilý predmet záložného práva v zmysle § 151 d OZ, a zároveň sa zabezpečenie týkalo ochrany pohľadávky žalobkyne do presne určenej výšky), správnym postupom súdu by bolo čiastočné odmietnutie podaného návrhu. Petit návrhu je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového a nie je povinný do výroku svojho rozhodnutia prevziať doslovne žalobkyňou naformulovaný petit návrhu. Môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008). V rozpore s tým súd prvej inštancie ňou podaný návrh odmietol ako celok, čím žalobkyni znemožnil účinne brániť svoje práva.
10. Ďalej poukazuje na to, že povinnosťou súdu v zmysle § 327 CSP je skúmať náležitosti návrhu ako celku. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je iba jeho časť označená ako "petit". I keď platí, že aj v samotnom petite jasne uviedla, že predmetom záložného práva má byť pohľadávka z konkrétneho vzťahu klienta a banky. Ňou uvádzaná formulácia petitu navyše zodpovedá napríklad formulácii zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením KS v Nitre sp. zn. 5Co/130/2020 - 337 zo dňa 30. decembra 2020, IČS: 4420202716 (kde výrok súdu znel, že súd „.... zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu.......... na akýchkoľvek súčasných alebo budúcich pohľadávkach žalovanej ............... , ktoré vznikli alebo v budúcnosti vzniknú žalovanej voči dlžníkovi, spoločnosti I. O., a.s., so sídlom Z. K. X, XXX XX O., IČO: 00 686 930, z titulu uzavretej zmluvy o vedení bankového účtu.............. , a to až do výšky istiny..................... eura, ako pohľadávky žalobcu voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/38/2020. ").
11. Vo vzťahu k formulácii petitu dodáva, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem bol v rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR opakovane odmietnutý ako neakceptovateľný, odporujúci princípom materiálneho právneho štátu a porušujúci právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces (napr. IV ÚS 1/02, IV. ÚS 192/08, III. ÚS 163/2011, I. ÚS 192/2015, I. ÚS 155/2017). Zároveň platí, že zrozumiteľnosť' podania nemožno hodnotiť' len podľa jeho petitu, ale z hľadiska jeho celého obsahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. I Sžf/63/20 16 publikované pod R 5/2018). V podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jasne a zrozumiteľne vymedzili, čoho sa podaným návrhom domáha. Taktiež súdu objasnila podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha.
12. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že I. O., a.s. podľa predložených listín ani nie je dlžníkom žalovaného a ako subjekt nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti plniť žalovanému z titulu zmluvy o vedení bankového účtu, podľa ňou dostupných informácií sa súd prvej inštancie mýli. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2021 (konkrétne bodu 5.2), ktorá je súčasťou súdneho spisu, mala byť kúpna cena uhradená na bankový účet Predávajúceho (t. j. žalovaného) vedený v I. O., a.s. IBAN: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Skutočnosť, že pri vedení bankového účtu vystupuje banka voči svojmu klientovi (v danom prípade I. O., a.s. voči žalovanému) v postavení dlžníka, vyplýva napríklad aj z ustanovenia § 709 ods. l Obchodného zákonníka.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C1120/2016 zo dňa 28. apríla 2021 zmenil a nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas žalobkyňou (§ 362 ods. 1 CSP), teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s 357 písm. d) CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
18. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
20. V súvislosti s deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (m. m. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. . 21. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou žalobkyne vypraviť svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia náležitosťami vyžadovanými zákonom (konkrétne ust. § 127, § 326 ods. 1 a 2 CSP). Predovšetkým jej návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP - označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Vzhľadom na špecifiká inštitútu zabezpečovacieho opatrenia potom návrh mal obsahovať aj petit návrhu tak, aby bol vykonateľný.
22. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné. Požiadavka, aby žalobný petit bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je celkom nevyhnutná pre výsledok konania, teda pre to, aby po prevzatí žalobného petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, aby teda vôbec mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.
23. V prvom rade, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu z návrhu vyplýva, že ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne, to je žalobkyňa vymedzila pohľadávku žalovaného, ktorá má byť predmetom záložného práva, ktorá bola definovaná a i čo do výšky a definovala i jej právny dôvod. V zmysle ust. § 151d ods. 4 OZ, záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
24. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol iba konkrétnu vadu napadnutým uznesením odmietnutého podania, ktoré podľa neho podanie činili neprejednateľným vecne, a to neuvedenie jasného, zrozumiteľného a presne formulovaného návrhu (petitu). Bol názoru, že pre uvedený nedostatok nemohol v konaní pokračovať, nakoľko žalobný návrh žalobkyňa nevyjadrila presne tak, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na akúkoľvek alebo budúcu pohľadávku medzi žalovaným a spoločnosťou I.. Vždy musí ísť o majetkové hodnoty alebo práva s presnou identifikáciou, ktoré patria subjektu, z majetku ktorého sa má uspokojiť pohľadávka veriteľa, inak by prišlo k presiahnutiu účelu zabezpečovacieho opatrenia. Návrh je potrebné formulovať presne, aby sa nejednalo len o všeobecnú formuláciu, ktorou by sa bez ďalšieho zriadilo záložné právo povinnej osobe na presne nevymedzenej pohľadávke, čo by tak viedlo k neprimeranému obmedzeniu jej subjektívnych práv.
25. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je dostatočne určitý, a z obsahu podania je zrejmé, na čo sa má zriadiť záložné právo, do akej výšky a z čoho jej nárok vyplýva. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne v tom, že ak mal súd dôvodne za to, že predmet záložného práva bol vymedzený v príliš širokom rozsahu správnym postupom súdu by bolo čiastočné odmietnutie podaného návrhu. Petit návrhu je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového a nie je povinný do výroku svojho rozhodnutia prevziať doslovne žalobkyňou naformulovaný petit návrhu.
26. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na aj na rozhodnutie NS SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019 - „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“
27. Zhrnúc vyššie uvedené, ak v danej veci prvoinštančný súd odmietol podanie žalobkyne pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podania, nepostupoval procesne správne, jeho postup vykazoval známky neprimeraného formalizmu a odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).
28. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), posúdiť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posúdiť či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a rozhodnúť o podanom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.
29. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).