Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/86/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: MKM Invest spol. s r. o., IČO: 31 708 307 so sídlom Kukučínova 4730, 058 01 Poprad, zastúpeného JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 98/70, IČO: 43631797, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, IČO: 31819796, o zaplatenie 1.103,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -151 z 2.10.2020, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 53,88 eur s prísl. zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.049,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola žalovaným rozporovaná, aj keď v rámci listinných dôkazov nebola predložená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Na vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. 3672014 na sumu 1.634,28 eur, ktorú poškodená s ostatnými dokladmi odoslala poisťovni k likvidácii. Dňa 22.10.2014 poisťovňa zaslala právnemu predchodcovi žalobcu oznámenie o poistnom plnení, kde uvádzala, že 21.10.2014 ukončili šetrenie poistnej udalosti. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané fakturované alternatívne náhradné diely primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/Nh s DPH a primerané náklady na lakovací materiál - výška lakovacej konštanty 100 %. Bola odpočítaná amortizácia 95,62 eur. Na účet spoločnosti žalobcu bola poukázaná suma 476,77 eur. Dňa 29.10.2014 uzavrela A. H. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné plnenie za poškodenie motorového vozidla Opel Meriva, EČV: S. z havarijnej poistky vo výške 1.157,51 eur. Z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzoval aj aktívnu legitimácia žalobcu v tomto konaní. Podľa znaleckého posudku P.. Ž. z 31.1.2018, úlohou ktorého bolo určiť výšku skutočnej škody na MV Opel Meriva EČ: S., ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.9.2014, a to podľa zápisu o obhliadke z 1.10.2014 a zápisu o doobhliadke z 9.10.2014 a pri zohľadnení výšky nákladov na opravu v neautorizovanom servise bola konštatovaná výška skutočnej škody pri uvažovaní originálnych náhradných dielov vo výške 1.185,74 eur s DPH. Pri uvažovaní použitých náhradných dielov táto výška bola určená sumou 831,67 eur s DPH a pri uvažovaní alternatívnych náhradných dielov výška bola stanovená sumou 786,14 eur s DPH, pričom pod alternatívnym dielom sa rozumie neoriginálny a

zároveň nový (nepoužívaný) náhradný diel. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný prostredníctvom písomného vyjadrenia likvidátora, v ktorom bolo uvedené, že po doobhliadke MV po oprave bol z poistného plnenia vylúčený kryt podbehu, ktorý nebol vymenený. V znaleckom posudku je uvádzaná lakovacia konštanta 130 % a vo faktúre žalobcu je táto uvedená 110 %. Cena za normohodinu prác stanovená znalcom bola 24,- eur bez DPH, servis účtoval 23,- eur bez DPH a zároveň metodika použitá v čase výpočtu kalkulácie žalovaným, ako aj servisom bola spred dňa 1.10.2015, kedy k tomu dňu bola zmenená, kalkuláciu znalec vypočítaval už podľa novej metodiky.

3. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Na to, aby niekto sa stal sporovou stranou netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu, v tom prípade bude vystupovať na strane žalobcu a ak je žaloba podaná proti nemu, tak vystupuje na strane žalovanej. Skutočnosť, či žalobca v spore úspešný bude závisí však od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia o ktoré v konaní ide (viď rozsudok NS SR sp.zn. ). Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval v tomto konaní od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola podpísaná medzi poškodenou ako postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol. s r. o. dňa 29.10.2014. V zmysle bodu II bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok postupník postupuje pohľadávky uvedené v bode 1 článku I tejto zmluvy za dohodnutú odplatu vo výške 1.157,51 eur, ktorá je splatná dňom úhrady postúpenej pohľadávky uvedenej v bode 1 článku I tejto zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že k úhrade odplaty malo dôjsť na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené má význam iba čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na opravu voči žalovanému zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba, ktorá je aktívne vecne legitimovaná k uplatneniu predmetného nároku. Je potrebné rozlišovať nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie ceny za opravu a nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia neexistujúcej pohľadávky súd považuje za neopodstatnenú, keďže existencia predmetnej pohľadávky, ako aj príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a samotným vznikom škody je nepochybne daná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je vyhotovená v písomnej forme nepochybne vyplýva kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Súd prvej inštancie nepovažuje námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky za dôvodnú. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namietal nemôžu byť sporné, keďže ich sám žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia. Rovnaké podklady boli predložené aj súdu ako príloha k podanej žalobe. Súd prvej inštancie túto zmluvu nevyhodnotil ako neplatnú, kedy nemá za to, aby článok 2 bol neurčitý tak ako to uvádzal žalovaný a ani skutočnosť, že bola postúpená vyššia suma ako je žalobou uplatňovaná nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Súd prvej inštancie preto otázku aktívnej vecnej legitimácie vyriešil tak, že táto je daná na strane žalobcu.

4. Žalovaný sa bráni doplatiť rozdiel vo fakturácii s poukazom na to, že podľa článku 12 ods. 4 VPP po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenia motorového vozidla po posúdení účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzuje tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. V nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. O krátení poistného plnenia pojednáva čl. 10 bod 16 VPP, že poistený je povinný na požiadanie poisťovne predložiť

hodnoverné doklady na opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovenia . Pokiaľ motorové vozidlo bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká. Žalovaný využil toto ustanovenie na krátenie poistného plnenia, pretože žalobca nepreukázal originalitu ním dodaných náhradných dielov boli priznané alternatívne diely, žalovaný spochybnil kúpnu zmluvu zo 6.10.2014 uzavretou žalobcom ako kupujúcim a Q. F. ako predávajúcim. Z obsahu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Q. F. vyplýva, že žalobca tieto náhradné diely nadobudol za isté ceny, avšak v kalkulácii opravy z 10.10.2014 je zrejmé, že pri týchto náhradných dieloch si žalobca uplatňoval vyššie sumy než za ktoré tieto náhradné diely nadobudol. Zároveň sa jedná nie o originálne diely a chýba tam označenie týchto dielov výrobným číslom.

5. Daňový doklad predložený žalovanému od opravovne spĺňa predpoklady riadneho daňového dokladu. Krátenie poistného plnenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Zo žiadneho ustanovenia ZD nevyplýva povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej osoby nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu. Iba v oznámení o poistnom plnení žalovaný uvádza, že v prípade predloženia nadobúdacích daňových dokladov o kúpe originálnych dielov pristúpi k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Žalobca riadne zdokladoval výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní nebolo nijako preukázané a ani to žalovaný netvrdil, žeby si v čase, keď si žalobca uplatňoval nárok na poistné plnenie od neho žalovaný žiadal nejaké doklady, naviac poistné šetrenie ukončil žalovaný na základe dokladov, ktoré mu žalobca predložil a dokonca z nich aj vychádzal, keď poskytol žalobcovi čiastočné plnenie. V poistných podmienkach žalovaného nie je presne stanovené, aké konkrétne doklady, ktoré by boli pre žalovaného hodnoverné, má predložiť poistený, pričom samotný žalovaný doklady predložené žalobcom považoval za hodnoverné, keďže na základe nich ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom keby tomu nebolo tak, vyzval by žalobcu na predloženie ďalších dokladov, na základe ktorých by mohol ukončiť šetrenie poistnej udalosti. V konaní nebolo preukázané a ani to žalovaný netvrdil, že došlo k vedomému porušeniu povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

6. Žalovaný využil ustanovenie VPP čl. 12 ods. 4 na krátenie poistného plnenia, pretože zo strany žalobcu neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového vozidla v servise. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu MV v autoservise, ktorý mu vykonanie opravy doložil fakturáciou s predloženou kalkuláciou opravy, kde sa hovorí o použitých náhradných dieloch, mzde za prácu a o nákladoch na lakovanie. Poisťovni majú byť predložené hodnoverné doklady o oprave, ale nie doklady o pôvode použitých náhradných dielov. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu by bol povinný predložiť dôkazy o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave MV v prípade, ak by si túto opravu realizoval napr. sám. Nakoľko opravu realizoval autoservis, postačuje na preukázanie opraviteľnosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla faktúra. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených v odseku 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Podľa ods. 1 poistený je povinný zachovať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené a odseku 2 hovorí o tom, že kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ustanovenie definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť, ale len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinnosti uvedenému v , . Nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu ako poistený bez zbytočného odkladu neoznámil poisťovni, že nastala poistná udalosť, o poistnej udalosti dal pravdivé vysvetlenie a poistenec poskytol doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla. Vo VPP nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože článok 10 bod 16 hovorí o tom, že majú byť doložené hodnoverné doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Právny

predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil fakturáciou spolu s kalkuláciou opravy, v ktorej sú špecifikované použité náhradné diely, lakovací materiál a cena za normohodinu pri jednotlivých prácach. Z nevyplýva právo žalovaného krátiť poistné plnenie, pretože to je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2 v , čo nie je práve tento sporný prípad. V rozhodnutí NS SR sp.zn. zo dňa 27.1.2011sa uvádza: „Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie , ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, respektíve jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinností nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti krátenie poistného je vylúčené.“ K obdobnému záveru dospel vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave sp. zn. z 29.9.2010, sp.zn. , ako aj Krajský súd v Prešove napr. v rozhodnutí z 12.2.2019, ako aj z 28.5.2020. Poisťovňa naviac podľa článku 12 bod 4 VPP pre havarijné poistenie je oprávnená hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla porovnaním účelne vynaložených nákladov na nákladné diely a materiál, s tým, že porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na práce udávaných výrobcom. Podľa článku 12 bod 7 VPP, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Poisťovňa mala kalkulačný program nákladov na opravu, resp. mohla si porovnať účtované náklady servisných služieb pre žalobcu s nákladmi na opravu so servisom, prípadne určeným poisťovňou. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou, ktorá nevyplýva zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, t. j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak však právny predchodca žalobcu riadne zdokladoval výšku škody doložením fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov a poisťovňa nevyužila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vozidlo opraviť, len poskytla zoznam zmluvných opravovaní, potom žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na s použitím článku 10 bod 16 VPP pre havarijné poistenie žalovaného. Právny predchodca žalobcu zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy motorových vozidiel, hoci nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému spolu s faktúrou za vykonanú opravu a kalkuláciou opravy.

7. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu údajnej amortizácie náhradných dielov pri oprave poškodenia. Uplatnenie amortizácie však predstavuje porušenie zásady neminem la edare - nikoho nepoškodzovať. Nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v ich plnej výške na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému by bolo „zhodnotenie vozidla“ protiprávnym konaním osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila, vnútené pretože pokiaľ by k dopravnej nehode nedošlo nemusel by vozidlo opravovať. Ocitol sa poškodený v situácii, keď zo svojich prostriedkov by musel vynaložiť istú časť na to, aby vozidlo mohol vôbec používať a to za situácie, že on žiadne dopravné predpisy neporušil. Ak sa nedá vozidlo opraviť rovnako opotrebiteľnými dielmi, čo je v praxi nemožné, v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní otázky amortizácie je potrebné uvažovať o celkovej cene poškodenej veci po oprave, nielen o cene jednotlivých dielov, ktoré boli namontované v rámci opravy, resp. použité na jej opravu. Poškodením súčasti veci sa poškodzuje celá vec v právnom slova zmysle, preto separácia poškodených vecí a ich oddelené ohodnocovanie je nelogické a v rozpore s princípom ochrany vlastníckeho práva. Uvedená oprava nemala za následok zlepšenie technických parametrov ani jazdných vlastností motorového vozidla, ale boli len obnovené pôvodné parametre motorového vozidla pred nehodovou udalosťou. Judikatúra tak slovenských ako aj českých súdov je v súčasnej dobe už jednotná a skoršia judikatúra v súvislosti s amortizáciou je už neaktuálna a prekonaná. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že amortizácia vo výške 95,62 eur nebola dôvodná.

8. Vozidlo Opel bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 29.7.2014, pričom bola poškodená ľavá predná časť vozidla. Obhliadku poškodeného vozidla vykonal pracovník spoločnosti Slovexperta 1.10.2014 a konštatoval zlomenie predného nárazníka vľavo a odporučil jeho výmenu, ľavého blatníka

predného opravu a ľavého predného podblatníka výmenu. Zároveň odporučil výmenu predného ľavého svetla a kontrolu chladiča. Pri doobhliadke 9.10.2014 odporučil výmenu držiaka predného nárazníka ľavého a výmenu chladiča. Znalec v znaleckom posudku pri výpočte skutočnej škody za situácie použitia na opravu používaných dielov k čomu podľa názoru súdu aj došlo (viď kúpna zmluva zo 6.10.2014) stanovil touto sumou 831,67 eur s DPH. Pri výpočte výšky škody vzniknutej na MV však pri nákladoch na opravu poškodeného vozidla znalec nepočítal s výmenou predného blatníka, keď aj v znaleckom posudku je uvádzané na strane 15, že predný nárazník bol poškodený v strednej časti pri inej poistnej udalosti a pri poistnej udalosti 27.9.2014 bol poškodený - zlomený len v ľavej časti. V kalkulácii nákladov na opravu započítal len náklady na lakovanie predného nárazníka a nie na jeho výmenu, napriek tomu, že likvidátorom bola výmena predného nárazníka doporučená. Z uvedeného vyplýva, že predný nárazník neuviedol v znaleckom posudku na strane 16 v nákladoch na materiál a obdobne v nákladoch na lakovanie a lakovací materiál boli započítané len náklady na lakovanie predného nárazníka, teda inak, ako v prípade jeho výmeny. Žalovaný namietal skutočnosť, že kryt podbehu nebol vymenený a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na cenu tohto náhradného dielu, avšak uvedené tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, len to tvrdil, pričom ak sa oboznámime s obsahom zápisu o doobhliadke nikde nie je záznam, že po vykonanej obhliadke po oprave má byť táto položka z poistného plnenia vylúčená z dôvodu, že kryt podbehu nebol vymenený. Pokiaľ ide o vyššiu cenu za normohodinu prác v znaleckom posudku túto znalec uviedol vo výške 24,- eur bez DPH. V kalkulácii žalobcu, ktorá bola súčasťou faktúry však bola uplatnená cena za normohodinu prác vo výške 23,- eur bez DPH. Znalec vychádzal pri určení ceny za normohodinu z priemeru cien v danom regióne pre neautorizovaný servis. Tak ako je uvádzané aj v rozhodnutí KS Prešov vo veci servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre (v tomto konkrétnom prípade na kúpnej zmluve). Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku čo je v súlade s právom slobodne podnikať a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na MV.

9. Servis po oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi. Pri oprave sa použijú buď originálne diely, alebo môže ísť o diely opotrebované, ale takéto zhodnotenie neprinieslo poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností ani zvýšenie jeho všeobecnej ceny. Použitie daných náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému tým došlo k riadnemu preukázaniu a žalovaný nemá žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Povinnosť servisu, resp. žalobcu vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom nemá oporu v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 1.049,75 eur, a to z dôvodov vyššie uvedených.

10. Pokiaľ ide o vznik nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s 1 Z. z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa toho istého zákona súd uvádza, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti

splnil listom z 2.2.2016 podmienku v zmysle Žalovanému preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle . Povinnosť žalovaného plniť vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, pričom do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej sumy. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pri tom rozhodné ako poisťovňa mala, či mohla poistnú udalosť vybaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konkrétnom prípade si žalovaný povinnosti v zmysle splnil a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol, resp. krátil časť poistného plnenia.

11. V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. ) sa konštatuje, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením s tým, že so zreteľom na výsledok konania mal žalobca vo veci úspech vo výške 76,13 % a žalovaný vo výške 23,87 %, a preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %.

13. Zastavenie konania o zaplatenie sumy 53,88 eur odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom v zmysle , .

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Poukázal na to, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, č. návrhu XXXXXXXXXX, nebola uzatvorená medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - poškodeným, predmetom poistenia z tejto poistnej zmluvy nie je motorové vozidlo značky Opel Meriva a obsahom tejto poistnej zmluvy nie je havarijné poistenie motorového vozidla. Žalovaný poskytol plnenie z povinného zmluvného poistenia na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, kde poisteným je P.. S. Š. - B.. Žalobca teda vo svojej žalobe uviedol nepravdivé tvrdenia ohľadne právneho titulu svojho nároku a zavádzajúco predkladal všeobecné poistné podmienky, ktoré žiadnym spôsobom nesúviseli s prejednávanou právnou vecou.

17. Pokiaľ žalobca označil ako prílohu svojej žaloby číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, treba konštatovať, že pod týmto číslom návrhu žalovaný eviduje poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je havarijné poistenie motorového vozidla a prípojného vozidla značky B. B. G.: S. a zjavne takto táto poistná zmluva nesúvisí s prejednávanou právnou vecou.

18. Za týchto okolností bez akýchkoľvek pochýb je zrejmé, že zo strany žalobcu sa jedná o nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia.

19. Faktúra za opravu vozidla Opel Meriva č. XXXXXX (ktoré v skutočnosti pri predmetnej poistnej udalosti bolo poškodené) nepredstavuje skutočnú výšku škody. Žalovaný poukázal na to, že táto faktúra

nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu uhradená, teda nedošlo k žiadnemu zmenšeniu jeho majetkového stavu. Túto okolnosť však súd nevzal do úvahy.

20. Znalec určil výšku škody na opravu poškodeného motorového vozidla rozdielne v závislosti od druhu dielov, ktoré mohli byť na opravu tohto vozidla použité. Ako relevantné sa javilo vyčíslenie škody znalcom vo výške 786,14 eur, keďže vozidlo značky Opel Meriva bolo opravené pri použití alternatívnych náhradných dielov. Súd však túto skutočnosť a plnenie zo strany žalovaného v sume 476,77 eur nevzal do úvahy.

21. Súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k obsahu stanoviska likvidátora Z. F., ktorý sa vyjadril k obsahu a záverom znaleckého posudku č. 1/2018, pričom súd nevykonal dokazovanie na základe návrhu žalovaného, aby bol vypracovaný dodatok k predmetnému znaleckému posudku. Súd neakceptoval návrh žalovaného, aby bol znalec predvolaný na pojednávanie.

22. Znalec postupoval správne, keď do škody nezahrnul výmenu predmetného nárazníka, keďže tento bol poškodený už pri inej poistnej udalosti, teda absentuje príčinná súvislosť medzi jeho škodovou udalosťou a týmto poškodením, ktoré malo na tomto diely vzniknúť. Znalec teda správne priznal len náklady na lakovanie predného nárazníka. Predchádzajúce poškodenie predného nárazníka nebolo medzi stranami sporné.

23. Výška škody bola určená znaleckým posudkom, avšak súd túto výšku škody pri vydaní rozsudku žiadnym spôsobom nezohľadnil. Súd dospel k záveru o výške nároku žalobcu v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania.

24. Naviac rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepresvedčivé, pretože nie je náležite odôvodnené. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemôže spĺňať zákonné podmienky pre odôvodnenie rozsudku v zmysle . Pri posúdení nároku žalobcu súd vychádzal z poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX), ktorá však nevyplýva zo žiadneho podkladu.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj nárok na náhradu trov konania pokiaľ stanovil úspech žalobcu a žalovaného daným percentuálnym podielom, pretože v skutočnosti bol žalobca úspešný v rozsahu 73,12 % a žalovaný v rozsahu 26,88 %, a teda úspech žalobcu predstavuje 46,24 % a nie 52,26 %, ako to stanovil súd prvej inštancie.

26. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

27. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

28. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť ( ).

29. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorého odôvodnenie nedáva odpovede na základné otázky nastolené žalovaným v tomto konaní a ako také je nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

30. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

31. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

32. Podľa až 3 , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

33. Podľa poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené.

34. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

35. Podľa ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

36. V prejednávanej veci žalovaný jednoznačne poukázal na to, že nároky, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 (č.l. 12 spisu), sa netýkajú havarijného poistenia, pretože zmluva o havarijnom poistení pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX uvedená v žalobe sa netýka právnej predchodkyne žalobcu t.j. poškodenej A. H.. Dokazuje to doklad z 23.10.2014 (č.l. 21 spisu), ktorý bol zaslaný skutočnému poistenému v organizácii žalovaného P.. S. Š.

- B., týkajúci sa oznámenia o poistnom plnení, v ktorom zamestnanec žalovaného Z. F. oznámil tomuto poistenému, že šetrenie predmetnej poistnej udalosti bolo ukončené, pričom pri likvidácii tejto poistnej udalosti uvažuje poisťovňa s amortizáciou vo výške 95,62 eur, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis boli stanovené a priznané na sumu 20,- eur za normohodinu s DPH a primerané náklady na lakovací materiál v zmysle výšky lakovacej konštanty boli stanovené na 100 %, pričom v závislosti od toho postupom podľa bola priznaná suma náhrady škody vo výške 476,77 eur.

37. Ide teda o sumu, ktorá je spochybnená žalovaným aj v odvolaní, ako suma, ktorá už mala byť v prospech poisteného plnená.

38. Týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal a vzal za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva o havarijnom poistení motorového vozidla pod č. XXXXXXXXXX, z ktorej bola vyvodená zodpovednosť žalovanej za poškodenie motorového vozidla právnej predchodkyne žalobcu, ktorá v konaní predložená nebola, ale jej existencia je medzi stranami nesporná.

39. Nemožno zistiť, na základe čoho súd prvej inštancie takýto záver vyvodil, najmä za situácie, že žalobca vychádza z údaju o poistnej zmluve, ktorá sa nepochybne v zmysle dokladu na č.l. 21 z 23.10.2014 týka inej osoby ako právnej predchodkyne žalobcu, teda P.. S. Š. - B..

40. Za týchto okolností nemožno prijať záver, že právna predchodkyňa žalobcu preukázateľne bola poistená havarijným poistením u žalovaného a že z tejto jej poistnej zmluvy možno vyvodzovať oprávnenosť nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ako už bolo naznačené a z predložených dokladov je nepochybné, táto poistná zmluva havarijného poistenia sa týka úplne inej osoby ako právnej predchodkyne žalobcu, a to v

skutočnosti škodcu, ktorý spôsobil poškodenie predmetného motorového vozidla patriaceho právnej predchodkyni žalobcu, teda P.. S. Š. tak, ako to vyplýva z dokladu na č.l. 23 spisu - uplatnenie nároku na náhradu škody z 13.10.2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodeným bolo motorové vozidlo patriace právnej predchodkyni žalobcu A. H. značky Opel Meriva a vinníkom dopravnej nehody bol P.. S. Š. - B..

41. Za týchto okolností sú údaje o charaktere právneho vzťahu medzi sporovými stranami už od počiatku v zmysle údajov uvedených v žalobe nesprávne a nemožno k nim prihliadať. Poistná zmluva uvedená v žalobe sa právnej predchodkyne žalobcu netýka a záver súdu prvej inštancie o tom, že v skutočnosti bola uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným iná poistná zmluva na základe týchto okolností je nepreskúmateľný, pretože takáto zmluva obsahom spisu nie je.

42. Všetky tieto okolnosti sa týkajú posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ako aj právneho posúdenia prejednávanej veci (či ide o nároky uplatňované titulom zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla alebo o nároky vyplývajúce zo ), s ktorými sa však súd prvej inštancie jednoznačne nevyporiadal a spôsobil tak nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného.

43. Preto toto rozhodnutie v napadnutej časti muselo byť odvolacím súdom zrušené v zmysle a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

44. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v súčinnosti so žalobcom bude jednoznačne ustáliť, na základe akého právneho režimu sú uplatňované nároky v tomto konaní, t.j. či ide o nároky vyplývajúce z havarijného poistenia právnej predchodkyne žalobcu (A. H.) alebo o nároky vyplývajúce zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu iného poisteného (P.. S. Š. - B.), pričom právne zdôvodnenie uplatňovaných nárokov musí byť nepochybné zo strany žalobcu, ako aj zo strany súdu prvej inštancie. Na preukázanie týchto nárokov bude povinnosťou žalobcu predložiť príslušné doklady, teda poistnú zmluvu, ktorá by svedčila o havarijnom poistení právnej predchodkyne žalobcu u žalovaného, alebo poistnú zmluvu týkajúcu sa škodcu, t.j. P.. S. Š.V. - B.. V prípade, že bude ustálené, že nároky sú uplatňované titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle , bude povinnosťou žalovaného túto zmluvu predložiť, nakoľko argumentácia žalovaného smeruje k tomu, že v skutočnosti právnym základom nárokov, ktoré sú uplatnené v tomto konaní by malo byť zákonné poistenie tohto subjektu. Na základe predložených dokladov súd potom zváži skutočné právne posúdenie nárokov uplatňovaných v tomto konaní a ich dôvodnosť, pretože vyvodzovanie zodpovednosti žalovaného za predmetné nároky na základe poistnej zmluvy XXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX sa javí ako nedôvodné so zreteľom na v súčasnosti zistený skutkový stav a predložené dôkazy. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

45. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).