Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-176-2019.pdf
PDF · 144.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/176/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Athena, s.r.o., Grösslingova 53, 811 09 Bratislava, IČO: 36 282 651, zast. JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s.r.o., Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, proti žalovanému: Mgr. Andrej Šabík, advokát, Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 35 104 716, o zaplatenie 355.200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/89/2016-255 zo dňa 28.03.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/89/2016-255 zo dňa 28.03.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2016 žalobca žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 355.200 eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania titulom náhrady škody spôsobenej výkonom činnosti advokáta - žalovaného. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že Kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2005 podpísanou predávajúcou p. R. X. nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu 5.000.000 Sk kupujúca T. Š. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemku s parc. č. XXXX, vo výmere XXX T., druh pozemku: Z. a pozemku parc. č. XXXX, vo výmere XXX T., druh pozemku: Z. L. H. B. a U. G. J. U.. Č.. XXXXXX na parc. č. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. T., C. X. - T.. Č.. U. T., C. X. N., evidovaným U. W. pre V. T. U. X. ako parcely registra "S." na LV č. XXXX (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). Kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2005 podpísanou predávajúcou T. Š. nadobudol za dohodnutú kúpnu cenu 5.000.000 Sk kupujúci ARDOM, s.r.o. vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.2005 podpísanou predávajúcim ARDOM, s.r.o. nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu 11.800.000 Sk obchodná spoločnosť Dunajská, a.s. vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2009 podpísanej predávajúcim Dunajská, a.s. (pôvodné obchodné meno: HRIVIS developing, a.s.) nadobudla za dohodnutú kúpnu cenu 595.000 eur vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam obchodná spoločnosť NAVI 1, s.r.o., ktorá ako predávajúci následne previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2009 za kúpnu cenu 595.000 eur. Obchodná spoločnosť NAVI 1, s.r.o. bola dňa 10.06.2009 zrušená a dňa 01.09.2011 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, čím zanikla. Na základe návrhu Q. X., ako pôvodného pozemno-
knižného vlastníka Nehnuteľností Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 12C 53/06-433 zo dňa 30.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/113/2012-459 zo dňa 25.06.2012 určil, že výlučnou vlastníčkou Nehnuteľností je Q. X., nakoľko kúpna zmluva zo dňa 01.03.2005, ktorou previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, bola v zmysle § 38 ods. 2, § 39 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, a teda neplatnými boli aj ďalšie prevody Nehnuteľností od nevlastníka. Žalobca uviedol, že o priebehu súdnych konaní, o vytýčených pojednávaniach, ani o vyhlásených rozsudkoch nemal od žalovaného žiadne informácie, až pri osobnom nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že prvostupňový aj odvolací súd už vo veci právoplatne rozhodli, pričom žalovaný sa opakovane zo subjektívnych dôvodov nezúčastnil vytýčených pojednávaní, a tak nedostatočne zabezpečoval ochranu oprávnených záujmov svojho klienta. Ďalej uviedol, že po upozornení na túto skutočnosť odovzdal žalovanému podanie doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 03.06.2013, ktorým podal proti právoplatným rozsudkom dovolanie, dovolacie konanie však bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 12C/53/2006 zo dňa 29.10.2013 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, o vzniku tejto povinnosti žalovaný žalobcu riadne a včas neinformoval a on sám tento súdny poplatok vo výške 99,50 eur nezaplatil. Po tom, ako sa z rozsudku Krajského súdu v Bratislave dozvedel o potvrdení právneho stavu, ktorým bol „zbavený“ vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, z dôvodu investícií do nich vložených ako i stavebno-technických úprav vykonaných na jeho vlastnej domovej nehnuteľnosti, kontaktoval opatrovníčku žalovanej, ktorej navrhol odkúpenie Nehnuteľností za kúpnu cenu 166.000 eur. Rokovania o predaji však v lete 2013 boli ukončené z dôvodu úmrtia p. Q. X. a po právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/191/2013, Dnot 37/2013 pokračovali s dedičkou - sestrou poručiteľky N.. H. X., s ktorou došlo k dohode o cene „spätného predaja“ Nehnuteľností za zmluvnú cenu vo výške 350.000 eur, kúpna zmluva bola podpísaná dňa 06.12.2013 a po jej zaplatení bol vklad do katastra nehnuteľností povolený pod P.-XXXXX/XX. Finančné prostriedky na zabezpečenie opätovnej kúpy nehnuteľností boli zabezpečené pôžičkou poskytnutou nadáciou Christian A.Johnson Endeavor Foundation. Zdôraznil, že podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Žalobca listom zo dňa 25.05.2015 žalovanému popísal priebeh a úkony ním vykonané v danej veci, vzniknutej dôsledkom porušenia povinností pri poskytovaní právnej pomoci a vyzval ho k úhrade sumy 350.000 eur, ako náhrady za opakované zaplatenie kúpnej ceny a sumy 5.200 eur ako nákladov vzniknutých v náväznosti na konvalidáciu tohto stavu. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu na výzvu reagoval verbálne s tým, že vzniknutú situáciu prerokuje s poisťovňou, s ktorou má ako člen advokátskej komory uzatvorenú poistnú zmluvu, písomne sa však k výzve nevyjadril, preto mu bola zaslaná ďalšia výzva k zaplateniu náhrady vzniknutej škody označená ako pokus o zmier, ktorú prevzal dňa 10.05.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní trval na nedôvodnosti uplatneného návrhu, namietal vecnú pasívnu spôsobilosť žalovaného, nepreukázaný kauzálny nexus a uplatnil aj námietku premlčania nároku žalobcu. V rámci konania informoval o kontaktovaní poisťovne ako intervenienta. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 678/2015 zo dňa 22.10.2015. Zastával názor, že aj keby sa zúčastnil na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I, k inému rozhodnutiu zo strany súdov by nedošlo. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 6, § 264 ods. 1, 2, § 265, § 387 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, 2, § 397, § 373, § 374 ods. 1, 2, 3, § 378, § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, 3, § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), § 420 ods. 1, 2, § 415, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd vychádzal z skutkového stavu opísaného žalobcom, podľa ktorého od prevzatia právneho zastupovania vo veci uzatvorenia kúpnej zmluvy vo februári 2008, cez prevzatie zastupovania v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/53/06 a následne i v odvolacom konaní, žalovaný svoje povinnosti voči klientovi, vyplývajúce mu z jeho postavenia advokáta, neplnil, keď neoboznámil žalobcu na vážnosť problémov brániacich uzatvoreniu kúpnej zmluvy a v následných úkonoch svojou nedbanlivosťou nedostatočne naštudoval súdny spis v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval, nezúčastňoval sa vytýčených pojednávaniach, žalobcu pravdivo o stave súdneho konania neinformoval, a to ani o výsledku konania na prvo ani druho inštančnom súde a neuhradil súdny poplatok za podané dovolanie. Dal do pozornosti, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť
medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, splnenie uvedených predpokladov musí byť v konaní jednoznačne preukázané, pričom dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Súd dospel k záveru, že k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného preukázateľne došlo len pri svojvoľnom opomenutí zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie, v tomto jedinom bode dôkaznú povinnosť žalobcu vyhodnotil ako preukázanú. V ostatných bodoch namietané porušenia povinnosti mal súd za sporné, keďže neboli predložené dôkazy preukazujúce skutkovú podstatu konania žalovaného. Uviedol, že na jednej strane išlo o neformálne poradenstvo, bez vopred dojednaných podmienok, vyznievajúc ako „priateľské poradenstvo bez fakturácie odmeny“, čo samo je v rozpore s výkonom advokácie a neopomenuteľný bol podľa súdu aj fakt, že žalobca sám podpísal druhú/opätovnú kúpnu zmluvu, dojednal si podmienky kúpnej zmluvy a ďalšiu kúpnu cenu zaplatil slobodne na základe vlastného rozhodnutia, bez participovania žalovaného. Ohľadne vzniku škody, mal súd za to, že jej výška nebola zo strany žalobcu preukázaná. Uviedol, že doplatok v sume 350.000 eur titulom opätovného uhradenia kúpnej ceny s tým, že vymoženie zaplatenej kúpnej ceny predávajúceho NAVI s.r.o. pre jeho výmaz z obchodného registra bolo príslušným súdom zamietnuté, nemožno považovať za škodu, nakoľko nedošlo k majetkovému úbytku, nehnuteľnosť zostala vo vlastníctve žalobcu. Za nepreukázanú považoval i sumu 5.200 eur, uvádzanú ako sumu nákladov súvisiacich s uzatváraním novej kúpnej zmluvy a súdnym konaním o dodatočnej likvidácii NAVI 1 s.r.o. a s tým súvisiacich poplatkov (právna služba, notárske a súdne poplatky), kedy vynaloženie ani špecifikácia týchto nákladov nebolo súdu preukázané. Ku kauzálnemu nexusu, ktorého absenciu namietal aj žalovaný, súd uviedol, že v tejto časti žaloby nebolo skutkovo ani právne dostatočne argumentované. Zdôraznil, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 32/2007 z 29.03.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 4495/2007 zo 16.10.2008. Ustálil, že v danom prípade nie je možné dospieť k spravodlivému záveru, že nepodanie dovolania bolo príčinou na vznik škody na strane žalobcu ako klienta. Dospel preto k záveru, že škoda - opätovne zaplatená kúpna cena žalobcom vo vzťahu k novému vlastníkovi nehnuteľnosti - nebola v príčinnej súvislosti s konaním resp. opomenutím konania žalovaného. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania nároku žalobcu konštatoval, že žalovaný počas konania neuviedol v čom spočíva premlčanie uplatneného nároku, na pojednávaní svoju interpretáciu obmedzil iba na konštatovanie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 OZ. Na základe skutkového zistenia v rámci konania mal za to, že uplatnený nárok podlieha úprave obchodnoprávnej - OBZ v § 397, 398, z čoho vyvodil, že ku dňu podania žaloby dňa 16.06.2015 plynula premlčania lehota ako pri práve na náhradu škody teda s vedomosťou o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá, najskôr rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2012, na základe čoho konštatoval, že námietka premlčania nie je dôvodná. Záverom zdôraznil, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta, pričom zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný, ale zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Konštatoval, že v danom prípade samo neinformovanie žalobcu žalovaným o priebehu a výsledku konania na súde prvej a druhej inštancie, neúčasť žalovaného na pojednávaniach ani nesplnenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku, nemohli mať za následok zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému v zmysle žaloby došlo zaplatením opätovnej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a úhrady nákladov v opätovným nadobudnutím nehnuteľnosti. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol preukázaný, preto žalobu zamietol, a v spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal za to, že z predložených dôkazov je preukázané a nesporné, že žalovaný od januára 2009 žalobcovi na základe ústne uzatvorenej zmluvy poskytoval právnu pomoc vo veci kúpy pozemkov na I. D. P. X. a následne v súdnych konaniach vedených vo veci určenia vlastníctva k pozemku. Vyjadril názor, že pokiaľ by žalovaný riadne a zodpovedne vykonal lustráciu súdneho spisu vedeného vo veci predávaného pozemku, t.j. pri vynaložení primeraného odborného úsilia, musel by zistiť, že v spise sú založené dôkazy
(posudky), ktoré vážne spochybňujú právnu legitimáciu predávajúceho k predávanému pozemku, a tak by jeho kúpu žalobcovi nemohol doporučiť. Zdôraznil, že žalovaný žalobcu neinformoval o priebehu súdnych konaní a svojou neúčasťou na pojednávaniach a neuplatnením oprávnených námietok a práv žalobcu, tomuto spôsobil škodu, pričom poukázal na skutočnosť, že dovolacie konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalovaný v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok. Uviedol, že žalovaný zastupoval žalobcu na základe ústne uzatvorenej zmluvy, ktorej predmetom bolo preverenie predmetu kúpy a zabezpečenie podkladov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcim, to všetko bez účasti žalobcu. Dal do pozornosti, že dňa 30.01.2009 žalovaný po rokovaniach so zástupcami predávajúceho zaslal žalobcovi návrh kúpnej zmluvy, dňa 10.02.2009 žalovaný po rokovaniach so zástupcami predávajúceho zaslal žalobcovi návrh žiadosti o vinkuláciu kúpnej ceny, kde sa sám uviedol ako právny zástupca žalobcu a dňa 10.02.2009 právnik predávajúceho T. W. zaslal žalovanému naskenované dokumenty zo spisu vo veci súdneho spisu vedeného vo veci predmetu kúpy, pričom žalovaný po oboznámení sa s nimi - bez toho, že by vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho možno požadovať - dňa 11.02.2009 doporučil žalobcovi podpísanie kúpnej zmluvy, ktorej text s predávajúcim odsúhlasil. Podľa názoru žalobcu, k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci vo veci prípravy, posúdenia a uzatvorenia kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností od predávajúceho spoločnosti NAVI 1, s.r.o. došlo konkludentným prejavom vôle žalovaného, ktorý svojím aktívnym konaním, týkajúcim sa posúdenia a následného uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako i s ňou súvisiacich listín, dal svoj súhlas, t.j. prijal návrh zmluvy na poskytnutie právnej pomoci. Mal za to, že keď žalobca podpísal a založil do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/53/2006 vo veci neplatnosti nadobudnutia predmetu kúpy predávajúcim, plnomocenstvo na zastupovanie v uvedenom súdnom konaní, týmto úkonom žalovaný len pokračoval v zmluvnom vzťahu so žalobcom v danej veci s tým rozdielom, že pre úkony vedené v súdnom konaní k zastupovaniu žalobcu potreboval písomné plnomocenstvo. Uviedol, že ak by žalovaný kvalifikovaným spôsobom posúdil stav dôkazov založených v súdnom spise, ktoré preukazovali neplatnosť kúpnej zmluvy o predaji inkriminovaného pozemku z dôvodu ich sfalšovania, bez zbytočného odkladu mal posúdiť vplyv tejto skutočnosti na platnosť kúpnej zmluvy medzi predávajúcim NAVI 1, s.r.o. a žalobcom, a minimálne z opatrnosti mal skúmať možnosti vymáhania zaplatenia kúpnej ceny od NAVI 1, s.r.o. späť. Okrem toho uviedol, že žalovaný by tak zistil že predávajúci - spoločnosti NAVI 1, s.r.o. dňa 18.08.2009, vstúpil do likvidácie, o čom mal bezodkladne informovať žalobcu, nakoľko tento už v tom čase vstúpil namiesto pôvodne žalovanej spoločnosti NAVI 1, s.r.o. do súdneho konania a bezodkladne mal za žalobcu uplatniť, aspoň ako podmienenú pohľadávku voči spoločnosti v likvidácii, žalobcom zaplatenú kúpnu cenu. Zdôraznil, že advokát je pri poskytovaní právnych služieb klientovi povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. Namietal, že žalovaný svoje povinnosti voči klientovi vyplývajúce mu z jeho postavenia advokáta neplnil, neupozornil žalobcu na vážnosť problémov brániacich uzatvoreniu kúpnej zmluvy, svojou nedbanlivosťou nedostatočne naštudoval súdny spis v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval, nezúčastňoval sa vytýčených pojednávaní a napriek opakovaným žiadostiam žalobcu o stave súdneho konania neinformoval, dokonca ho neinformoval ani o výsledku konania na prvo a druho inštančnom súde. Považoval preto za preukázané, že žalovaný zodpovedá voči žalobcovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie a túto mu je povinný v žalovanom rozsahu nahradiť. Vo vzťahu k výške spôsobenej škody a ušlého zisku uviedol, že v spise je založená písomná výzva na náhradu škody, obsahujúca podrobný popis príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a úkonmi žalovaného a obsahuje aj výšku a dôvod uplatnenej škody. Poukázal na to, že súd prvej inštancie počas priebehu konania otázku výšky škody, ani jej zaplatenia, nepovažoval za spornú, a síce spochybňoval príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, avšak ani raz nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, t.j. že by označil túto skutočnosť za spornú s tým, že je ju potrebné ďalšími dôkazmi preukázať. Žalobca z opatrnosti, v súlade s § 366 CSP, listom vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.06.2013, kúpnou zmluvou zo dňa 06.12.2013, návrhom na vklad do katastra zo dňa 18.12.2013 a zápisnicou o vydaní peňazí z notárskej úschovy zo dňa 22.01.2014 preukazoval skutočnosť, že na základe rozsudku súdu v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval žalovaný, bolo vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam kúpeným kúpnou zmluvou, ktorú pre žalobcu vypracoval a posúdil žalovaný, zrušené; kúpené a zaplatené nehnuteľnosti boli na liste vlastníctva zapísané spätne na ich pôvodnú pozemno- knižnú vlastníčku; výška škody spôsobenej nutnosťou opätovnej kúpy už raz kúpených nehnuteľností predstavuje sumu 350.000 eur a táto bola skutočne zaplatená. Poukázal tiež na to, že kúpna zmluva preukazujúca vznik škody v sume 350.000 eur bola pripojená ako listinný dôkaz k žalobe. Žalobca zároveň prehlásil, že o rokovaní o uzatvorení novej kúpnej zmluvy bol žalovaný informovaný, žalobca konal v časovej tiesni a za účelom zabránenia predaju podal na Okresný súd Bratislava I dňa 07.06.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zákazu nakladania s pozemkami, ktoré bolo zamietnuté. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe sa v celom
rozsahu vyhovie, alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Podaním doručeným súdu dňa 28.05.2020 žalobca doplnil odvolanie. Uviedol, že žalovaný bol, a zrejme stále je, splnomocneným zástupcom T.. W. v konaní, v ktorom si menovaný uplatnil nároky zo zrejme falšovaných zmeniek voči spoločnosti MARKÍZA a taktiež žalovaný bol, a zrejme stále je, kooperujúcou osobou T.. W. v kauze TECHNOPOL, ako súčasť organizovanej skupiny, ktorá nezákonným spôsobom „prevzala“ túto spoločnosť. Poukázal na to, že žalovaný sa nezúčastňoval ani na pojednávaniach v tomto konaní, nedoručil prvoinštančnému súdu v celom konaní jediné stanovisko alebo vyjadrenie k veci a nevyjadril sa ani k odvolaniu proti rozsudku, jediným relevantným úkonom žalovaného v prvoinštančnom konaní bol jednorazový vstup do konania advokátskej kancelárie Y.. T. L.. Mal za to že súd s ohľadom na personálne prepojenia opakovane hrubo porušil povinnosť postupovať podľa § 273 a § 274 CSP napriek tomu, že žalobca žiadal o rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a boli splnené podmienky podľa bodov a) a b) citovaného ustanovenia zákona. Žiadal preto o posúdenie vplyvu uvedených skutočností na konanie na súde prvej inštancie a napadnutý rozsudok.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 28Cb/89/2016-255 zo dňa 28.03.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
7. Podľa § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), (1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
8. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
9. Podľa § 420 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
10. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
11. Podľa § 378 OBZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
12. Podľa § 379 OBZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
16. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/89/2016-255 zo dňa 28.03.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 355.200 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej výkonom činnosti advokáta (žalovaného), nakoľko žalovaný podľa tvrdení žalobcu neplnil svoje povinnosti voči klientovi (žalobcovi) vyplývajúce mu z jeho postavenia advokáta. Žalovaná suma pozostáva z čiastky 350.000 eur ako náhrady za opakované zaplatenie kúpnej ceny a sumy 5.200 eur ako nákladov vzniknutých v nadväznosti na konvalidáciu tohto stavu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, keď dospel k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného žalobcom z dôvodu nepreukázania existencie zákonných predpokladov na náhradu škody. Žalobca s uvedeným právnym záverom nesúhlasil a v odvolaní opätovne namietal, že žalovaný svoje povinnosti voči klientovi, vyplývajúce žalovanému z jeho postavenia advokáta, neplnil. Mal za to, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie a túto mu je povinný v žalovanom rozsahu nahradiť. Ohľadne príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a úkonmi žalovaného a taktiež v súvislosti s výškou a dôvodom uplatnenej škody poukázal na písomnú výzvu na náhradu škody, ktorá je založená v súdnom spise a okrem toho namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP a neoznačil tieto skutočnosti za sporné. V podaní doručenom súdu dňa 28.05.2020 žalobca okrem iného namietal, že súd s ohľadom na personálne prepojenia opakovane hrubo porušil povinnosť postupovať podľa § 273 a § 274 CSP napriek tomu, že žalobca žiadal o rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a boli splnené podmienky podľa bodov a) a b) citovaného ustanovenia zákona.
21. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 18/2009 zo dňa 21.10.2010)
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvým predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii je činnosť súvisiaca s výkonom advokácie. Žalobca v tomto smere namietal, že žalovaný nedostatočne naštudoval súdny spis v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval, nezúčastňoval sa vytýčených pojednávaní, porušil povinnosť informovať klienta o priebehu konania, pričom nedostatočne odborne posúdil prekážku riadneho nadobudnutia nehnuteľnosti, zľahčoval podstatu zapísanej poznámky a nezaplatil súdny poplatok za podané dovolanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu v čase od februára 2009 kontinuálne poskytoval právnu pomoc, pozostávajúcu najprv z prípravy kúpnej zmluvy, jej posúdenia a doporučenia jej podpísania v ním odsúhlasenom znení a následne v zastupovaní v súdnom konania o určenie neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca udelil plnomocenstvo žalovanému na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 12C 53/2006 dňa 19.08.2009 (č.l. 218). V konaní i v odvolaní však žalobca tvrdil, že so žalovaným najneskôr dňa 29.01.2009 uzatvoril zmluvu o poskytnutí právnej pomoci vo veci kúpy pozemkov na I. D. P. X.. Naopak, žalovaný počas konania tvrdil, že so žalobcom nemal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb a zastupovanie vo veci prevzal až na základe plnej moci zo dňa 19.08.2009. Súd prvej inštancie konštatoval, že išlo o neformálne poradenstvo, bez vopred dojednaných podmienok a bez fakturácie odmeny, čo samo je v rozpore s výkonom advokácie. Odvolací súd sa s takýmto právnym názorom súdu stotožňuje, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci vo veci kúpy dotknutých pozemkov v čase pred udelením plnomocenstva zo dňa 19.08.2009. Uvedený záver podporuje i tá skutočnosť, že sám žalobca rozporuplne na str. 3 odvolania uvádza, že „žalovaný od mesiaca január 2009 žalobcovi na základe ústne uzavretej zmluvy poskytoval právnu pomoc vo veci kúpy pozemkov na I. D. P. X.“, na str. 5 odvolania „žalovaný zastupoval žalobcu na základe ústne uzavretej zmluvy, ktorej predmetom bolo preverenie predmetu kúpy a zabezpečenie podkladov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúci, to všetko bez účasti žalobcu“, no zároveň si sám odporuje keď na str. 5 odvolania uviedol, že „k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci vo veci prípravy, posúdenia a uzatvorenia kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností od predávajúceho - spoločnosti NAVI 1, s.r.o. - došlo konkludentným prejavom vôle žalovaného, ktorý svojím aktívnym konaním týkajúcim sa posúdenia a následného uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako i s ňou súvisiacich listín, dal svoj súhlas, t.j. prijal návrh zmluvy na poskytnutie právnej pomoci“. Aj vzhľadom na nekonzistentnosť tvrdení žalobcu o spôsobe uzatvorenia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci v čase pred udelením plnomocenstva zo dňa 19.08.2009 (ústne vs. konkludetne), odvolací súd dospel k záveru, že existencia takejto zmluvy preukázaná nebola. Z tohto
dôvodu je argumentácia žalobcu ohľadne porušenia povinností žalovaného ako advokáta, ktorá smeruje k obdobiu pred udelením plnomocenstva zo dňa 19.08.2009, nepreukázaná a nedôvodná. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého k jedinému relevantnému porušeniu povinnosti preukázateľne došlo len pri svojvoľnom opomenutí zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie, ďalšie namietané porušenia povinností advokáta mal súd za sporné, keďže žalobca v konaní nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o konaní žalovaného.
23. Ďalším predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je vznik škody. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 26 zákona o advokácii rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a ušlý zisk. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní škody zo strany žalobcu pri doplatku v sume 350.000 eur titulom opätovného uhradenia kúpnej ceny, a taktiež o nepreukázaní škody vo výške 5.200 eur ako sumy nákladov súvisiacich s uzatváraním novej kúpnej zmluvy a súdnym konaním o dodatočnej likvidácii NAVI 1, s.r.o. a s tým súvisiacich poplatkov, pretože vynaloženie ani špecifikáciu týchto nákladov žalobca v konaní nepreukázal. Výšku uplatnenej škody a jej zdôvodnenie nepreukazuje ani písomná výzva na náhradu škody založená v súdnom spise, na ktorú v odvolaní poukazoval žalobca. Žalobca k odvolaniu pripojil listinné dôkazy - List vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.06.2013, Kúpnu zmluvu zo dňa 06.12.2013, Návrh na vklad do katastra zo dňa 18.12.2013 a Zápisnicu o vydaní peňazí z notárskej úschovy zo dňa 22.01.2014, ktoré malo okrem iného preukazovať výšku škody v sume 350.000 eur a skutočnosť, že táto bola skutočne zaplatená, pričom poukázal na to, že kúpna zmluva preukazujúca vznik škody v sume 350.000 eur, bola pripojená ako listinný dôkaz k žalobe. Odvolací súd však po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že Kúpna zmluva zo dňa 06.12.2013 nebola priložená k žalobe, ale žalobca ju ako dôkaz predložil až v odvolacom konaní, rovnako ako ani Zápisnica o vydaní peňazí z notárskej úschovy zo dňa 22.01.2014. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, § 153 CSP v spojení s § 366 CSP. Ide o nové dôkazy, ktoré žalobca neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie, i keď mal na to možnosť. Keďže tieto dôkazy mohol žalobca predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by ich uplatnil včas v súlade s § 153 CSP. V danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by bola prípustné v zmysle § 366 CSP, odvolací súd na ne preto neprihliadal.
24. Tretím predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je kauzálny nexus medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2015 zo dňa 11.02.2015)
25. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej, by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 zo dňa 22.10.2015)
26. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o absencii priamej príčinnej súvislosti medzi konaním advokáta (žalovaného) a tvrdenou škodou spôsobenou klientovi (žalobcovi), kedy v danom prípade nemožno dospieť k spravodlivému záveru, že nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie bolo príčinou vzniku škody na strane žalobcu. Naopak, zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že tvrdená škoda, t.j. opätovne zaplatená kúpna cena žalobcom vo vzťahu k novému vlastníkovi nehnuteľnosti, nebola v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním, resp. opomenutím konania žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že nebyť škodovej udalosti (namietaného pochybenia advokáta), ku škode by nedošlo. Rovnako, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dodáva, že v posudzovanom prípade samotné neinformovanie žalobcu žalovaným o priebehu a výsledku konania na súde prvej a druhej inštancie, či neúčasť žalovaného na pojednávaniach, nemohli mať za následok zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému malo v zmysle žaloby dôjsť opätovným zaplatením kúpnej ceny za nehnuteľnosť a nákladov spojených s opätovným nadobudnutím nehnuteľnosti. Nakoľko v konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu žalobu zamietol.
27. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie počas konania otázku výšky škody, ani jej zaplatenia, nepovažoval za spornú, a síce spochybňoval príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, avšak ani raz nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, t.j. že by označil túto skutočnosť za spornú s tým, že je ju potrebné ďalšími dôkazmi preukázať. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorý žalovaný poprel, žalobca bol povinný preukázať splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, vrátane existencie škody a príčinnej súvislosti, nakoľko v konaní ho ťaží dôkazné bremeno. Porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a ak súd toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/3/2019 zo dňa 28.01.2020. I keď súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 181 ods. 2 a počas konania neuviedol stranám sporu, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa vydaním rozhodnutia vo veci samej konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie svoje názory oznámil a tým zhojil tento procesný nedostatok. (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 366/2018-9 zo dňa 11.06.2018.) Vzhľadom na uvedené odvolací súd tento nedostatok nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. V podaní doručenom súdu dňa 28.05.2020, označenom ako doplnenie odvolania, žalobca okrem iného namietal, že súd prvej inštancie opakovane porušil povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 274 CSP a rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že žalobca o to žiadal a boli splnené obe podmienky podľa bodu a) a b) citovaného ustanovenia zákona. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) Keďže uvedená námietka nebola súčasťou včas podaného odvolania žalobcu, a to i napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť mohol namietať v odvolaní, keďže v čase podania odvolania mal vedomosť o tom, že súd prvej inštancie napriek opakovaným návrhom žalobcu nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nebola uplatnená včas, preto sa ňou ďalej nezaoberal. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie akceptoval ospravedlnenie žalobcu ohľadne neúčasti na pojednávaní dňa 19.03.2018, 16.04.2018, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáhal vydania tzv. kontumačného rozsudku pre zmeškanie žalovaného, z čoho vyplýva, že nebola splnené podmienka podľa § 274 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď na návrh žalobcu nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Ostatné skutočnosti uvádzané žalobcom v podaní doručenom súdu dňa 28.05.2020 sú
podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné a nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozsudku.
29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
30. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/89/2016-255 zo dňa 28.03.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).