Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu A.. X. K., trvale bytom Ľ. K. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, Osloboditeľov 2585/5, 96221 Lieskovec proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5482-6/2020- BA zo dňa 6. apríla 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca si žiadosťou o materské B1102413 doručenou prvostupňovému administratívnemu orgánu 3.10.2019 ako iný poistenec na základe dobrovoľného nemocenského poistenia uplatnil nárok na materské z dôvodu, že dieťa prevzal do starostlivosti 3.10.2019. K žiadosti pripojil dohodu uzatvorenú s matkou dieťaťa U.. Y. I. o prevzatí dieťaťa, jeho syna X. K., nar. X.X.XXXX do starostlivosti pre účely preukázania nároku na materské podľa , , podľa ktorej otec dieťaťa so súhlasom matky prevzal dieťa do starostlivosti 3.10.2019. K žiadosti pripojil aj žiadosť matky o odňatie rodičovského príspevku, doručenú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica 3.10.2019, v ktorej táto požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 3.10.2019 z dôvodu uplatnenia nároku na materské druhou oprávnenou osobou. K žiadosti bolo pripojené aj čestné vyhlásenie, že odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti je žalobca sociálne zabezpečený na základe o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom sociálne zabezpečenie vykonáva Brigáda riadenia vzdušných operácií. Pripojil aj potvrdenie vojenského útvaru Zvolen o tom, že žalobca ako príslušník Brigády riadenia vzdušných operácií vo Zvolene nastupuje do 24-hodinových služieb a 8-hodinových zamestnaní, pričom požiadal, aby do júna bola upravená jeho pracovná doba podľa jeho potrieb, čomu bolo vyhovené. Žalobca pripojil k žiadosti aj potvrdenie Vojenského útvaru Zvolen o tom, že matka U.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX ako príslušník Brigády riadenia vzdušných operácií vo Zvolene nastupuje do 24-hodinových služieb a 8-hodinových zamestnaní a má nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas. K žiadosti bolo pripojené aj čestné vyhlásenie žalobcu, v ktorom bolo uvedené, že ho žalobca urobil na žiadosť Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, pričom v ňom vyhlásil, že počas jeho prítomnosti v práci sa o jeho syna stará synova stará mama A.. A. L..

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen ako prvostupňový administratívny orgán si pred vydaním rozhodnutia vyžiadala od žalobcovho zamestnávateľa informácie o tom, či čerpá rodičovskú dovolenku a či došlo k úprave pracovného času z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa a o výkaz práce žalobcu

za mesiace september a október 2019 a jej doplnenie o dochádzku v hodinovom rozpise za predmetné mesiace.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen rozhodnutím č. 200-000076-CA04/2020 zo dňa 3. januára 2020 o žalobcovej žiadosti rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3. októbra 2019, na základe žiadosti o materské č. B1102413. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že jednou z podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, ktorá sa vzťahuje aj na dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Zákon neuvádza, že starostlivosť o dieťa na účely nároku iného poistenca na materské je možné poskytovať aj inou fyzickou alebo právnickou osobou. To znamená, že je nevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu poskytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala. Ďalej dôvodila tým, že si vyžiadala súčinnosť od zamestnávateľa žalobcu, od ktorého zistila, že žalobca nečerpá rodičovskú dovolenku a že má nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas v 24-hodinových službách. Po opätovnej žiadosti zamestnávateľ doplnil výpis z dochádzky, z ktorého vyplýva, že v septembri 2019 žalobca čerpal 3 dni dovolenky a absolvoval štyrikrát 24-hodinovú službu. V mesiaci október 2019, t. j. v mesiaci keď už mal podľa dohody s matkou dieťa prevziať do svojej starostlivosti od 3. októbra 2019, bol 14 dní uznaný za dočasne práceneschopného a po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti absolvoval 24-hodinovú službu päťkrát, to znamená v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom u žalobcu došlo k navýšeniu počtu odslúžených hodín. S poukazom na § 49 ods. 2 a § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe uvedených skutočností nárok na materské žalobcu nie je priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. V prípade žalobcu nedošlo k úprave rozsahu služobného výkonu tak, aby mohol dieťaťu poskytovať prevzatú starostlivosť. Táto podmienka podľa prvostupňového správneho orgánu je splnená iba v prípade, ak poistenec dieťa do starostlivosti prevzal, nestačí len spísanie formálnej dohody alebo skutočnosť, že sa o dieťa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva priamo zo zákona o rodine. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že z toho vyplýva, že žalobca ako otec dieťaťa nie je v súlade s § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení považovaný za iného poistenca, a preto bolo rozhodnuté tak, že žiadosti nebolo vyhovené. V odôvodnení rozhodnutia je zároveň poučenie o tom, že matka môže opätovne požiadať o priznanie rodičovského príspevku odo dňa, od ktorého otcovi dieťaťa predmetný nárok nevznikol.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 5482-6/2020-BA zo dňa 6. apríla 2020 o odvolaní žalobcu rozhodla tak, že toto zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutia odôvodnila tým, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobcovi dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo v období od 4. januára 2019 do 24. októbra 2019. Podľa údajov z registra fyzických osôb žalobca je otcom dieťaťa X. K., nar. 9. mája XXXX a matkou tohto dieťaťa je U.. Y. I., nar. XX. novembra 1980. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z tohto ustanovenia podľa žalovanej vyplýva, že účelom nemocenského poistenia (bez ohľadu na druh nemocenského poistenia) je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil, alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účel nemocenského poistenia je kompenzácia straty príjmu poistenca. Účel materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z tohto dôvodu nemajú príjem.

5. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec

- otec dieťaťa, to z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane poskytovania

materského inému poistencovi upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že v prípade žalobcu skúmala splnenie osobitných podmienok nároku na materské a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa (ďalej vek dieťaťa, materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), ďalej najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie šesť týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu, kedy preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V takom prípade je naplnený účel nemocenského poistenia. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. faktickú starostlivosť o dieťa, čo dokazuje aj § 51 zákona. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. V takom prípade je naplnený účel nemocenského poistenia. Na splnenie podmienky nároku na materské musí íst' o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. faktickú starostlivosť o dieťa, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.

6. Žalovaná napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnila tým, že z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica zo dňa 11. novembra 2019 vyplýva, že matka podala žiadosť o odňatie rodičovského príspevku dňa 20. septembra 2019, pričom rodičovský príspevok žiadala odňať od 3. októbra 2019 a tento jej úrad odňal rozhodnutím od 1. novembra 2019. Z odpovede Vojenského útvaru 3030 Zvolen poskytnutej listami z 24. októbra 2019, dňa 30. októbra 2019 a dňa 16. decembra 2019 vyplynuli zistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná ďalej v odôvodnení uviedla, že zákon v § 49 ods. 2, písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2019 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, avšak táto samotná nie je hlavným úkonom vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Žalovaná uviedla, že plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva prácu v porovnateľnom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predtým.

7. Žalovaná v odôvodnení ďalej uviedla, že rodičovský príspevok, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou, ktorej účel je vyjadrený v . Štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku: rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Naproti tomu materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenca, ktorého účel je vyjadrený v zákona. K účelu nemocenského poistenia doplnila, že s účinnosťou dňa 1. januára 2011, pričom touto novelou došlo k predĺženiu obdobia poskytovania materského. Zároveň došlo k zmene vo vzťahu k maximálnej hranici veku dieťaťa (pri materskom inému poistencovi); keď pred 1. januárom 2011 mal iný poistenec nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, s účinnosťou od 1 januára 2011 má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Verejne boli tieto zmeny prezentované ako pozitívne zmeny v oblasti prevzatia dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktoré mali umožniť poberanie materského osvojiteľom v prípade osvojenia aj staršieho dieťaťa.

8. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že postupovala v súlade s platnou legislatívou, keď právne normy chápe ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti a tiež dbá okrem účelu zákona aj na dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať. Tiež má povinnosť dbať na účelnosť vynakladania prostriedkov na nemocenské poistenie a v tejto súvislosti sledovať aj skutočnosti svedčiace o zneužívaní systému sociálneho poistenia. Každý jeden prípad si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočnosti. Preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne.

9. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného rozmeru a jej postupu považuje za nedôvodnú. Poukázala na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese: http//www.snslp.sk/CCMS/files/ Odborné stanovisko vo veci porušenia zákazu diskriminácie pri priznaní materskej dávky. pdf, v závere ktorého sa konštatuje, že rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne nenapĺňa znaky diskriminačného konania v zmysle antidiskriminačného zákona. Zároveň sa v stanovisku uvádza. že v danej veci nemožno vylúčiť záver, resp. domnienku o tom, že praktiky súvisiace so žiadosťami o materské predstavujú konanie, ktoré sa približuje k obchádzaniu zákona, s čím súvisí aj nutnosť prihliadať na účelnosť vynakladania prostriedkov na nemocenské poistenie zo strany Sociálnej poisťovne.

10. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že iný poistenec - otec dieťaťa uplatňujúci si nárok na materské má určitú výhodu v porovnaní s matkou dieťaťa, nakoľko si môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia nároku na materské závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa, a pritom má možnosť čerpať materské až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Naproti tomu matke dieťaťa sa poskytuje materské v období pred pôrodom (spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred termínom pôrodu, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred termínom pôrodu) a v období po pôrode, celkovo spravidla 34 týždňov, t. j. v období jej pokročilého štádia tehotenstva a prvých mesiacov života narodeného dieťaťa, preto prípady, kedy matka dieťaťa počas tohto obdobia vykonáva prácu, sú ojedinelé. Sociálna poisťovňa aj tieto prípady posudzuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a v súlade s jeho zmyslom a účelom.

11. Žalovaná ďalej v odôvodnení uviedla, že doplnila podklady rozhodnutia o vyjadrenie Brigády riadenia vzdušných operácií Zvolen zo dňa 31.3.2020, v prílohe ktorého bol výkaz práce žalobcu a vyjadrenie k jeho prítomnosti v jednotlivých dňoch a z tohto zistila, že žalobca bol v novembri 2019 zamestnaný 137 hodín, služobné voľno 1 deň. V mesiaci december 2019 bol v službe 128,5 hod, služobné voľno čerpal 1 deň. V mesiaci január 2020 bol v službe 136 hod, dovolenku čerpal v 7-mich dňoch. V mesiaci február 2020 bol v službe 121 hod. V mesiaci marec 2020 bol v službe 120 hod, dovolenku čerpal v 7-mich dňoch. Z podkladov získaných pobočkou vyplýva, že žalobca bol v mesiaci september 2019 v službe 108,5 hod a dovolenku čerpal v 2 dňoch a v mesiaci október 2019 bol v službe 131 hod a od 3. októbra do 17. októbra 2019 bol práceneschopný z dôvodu choroby. Vojenský útvar 3030 Zvolen v potvrdení z 3. októbra 2019 síce uviedol, že žalobcovi bola na základe jeho žiadosti upravená pracovná doba a 8 hodinové zamestnania sú skrátené na dvoj a štvorhodinové a je mu umožnené čerpať 49 dní riadnej dovolenky, 21 dní služobného voľna, 6 dni dodatkovej dovolenky a 14 dní preventívnej rehabilitácie, avšak v skutočnosti žalobca v období od 3. októbra 2019 do 31. marca 2020 (cca 6 mesiacov) vykonával spravidla celodenné 24 hodinové zmeny, resp. 8 hodinové zmeny. 2 a 4 hodinové zmeny nevykonával vôbec, dovolenku čerpal v úhrne 14 dní, služobné voľno v úhrne 2 dní. Žalobca si uplatnil nárok na materské po získaní 272 dní dobrovoľného nemocenského poistenia. Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že žalobca je profesionálnym vojakom a ako príslušník Brigády riadenia vzdušných operácií nečerpá rodičovskú dovolenku a po uplatnení nároku na materské od 3. októbra 2019 naďalej vykonával službu, pričom v zamestnaní strávil v priemere 129 hodín mesačne, väčšinou mal celodenné zmeny - 24 hodín. Keď je v práci o syna sa stará jeho stará matka, ako čestne vyhlásil 14. októbra 2019. Z toho je zrejmé, že žalobca 3. októbra 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. Dohodou s matkou dieťaťa síce deklaroval, že preberá dieťa X. so svojej starostlivosti od 3. októbra 2019, ale skutočné správanie žalobcu tejto dohode nezodpovedá. Ide o dohodu uzatvorenú len za účelom formálneho naplnenia podmienky zákona. Pracovná zaťaženosť objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon. Žalovaná konštatovala, že osobitnú podmienku nároku na materské ustanovenú v § 49 ods. 1, 2, písm. d) zákona o sociálnom poistení nemožno v tomto prípade považovať za splnenú, a preto pobočka rozhodla správne, keď žalobcovi nárok na materské nepriznala.

Žalobné body

12. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

13. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii právneho predpisu. Namietal, že žalovaný vychádzal z faktu, že žalobca naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa, a preto žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže napriek uzatvorenej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa. Žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že nesprávne aplikoval relevantné normy upravujúce nárok na materské na zistený skutkový stav. Právne posúdenie žalovaným nemá oporu v § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. Podľa tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské pri súčasnom splnení nasledovných podmienok: a) prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň, b) dohoda s matkou dieťaťa, c) uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu, d) matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Z týchto podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Podľa žalobcu pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona, je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu“. Podľa žalobcu pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v zákone o sociálnom poistení vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, pretože v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame napriek celým právnym poriadkom. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z toho neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb, ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. 0 tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činností nie je možné vyžadovať na účely priznania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že jej účelom bolo umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Podľa žalobcu to mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského. Žalobca ďalej namietal, že išlo o diskriminačný rozmer postupu žalovaného, pretože „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia“. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, pretože súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa, nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťa.

14. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že splnil podmienky na poskytnutie materského a prvostupňové rozhodnutie ho diskvalifikovalo na základe nedotiahnutej legislatívy, kde zákon jasne a zreteľne neuvádza, čo sa tým presne myslí. Naproti tomu zákon o rodičovskom príspevku jasne definuje, že rodič môže zabezpečovať starostlivosť o dieťa nielen osobne, ale aj prostredníctvom inej osoby fyzickej alebo právnickej. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou, že skutočnosť, že sa o dieťa sa stará, keďže povinnosť starať sa o dieťa mu vyplýva zo zákona o rodine, pretože je nekultúrna. Prevzatím starostlivosti sa nerozumie to, že rodič sedí pri dieťati 24 hodín denne a dáva na neho pozor. Prevzatie starostlivosti o dieťa znamená, že rodič zabezpečí dieťaťu jeho denný režim, ale nie že všetko vykoná osobne a zdravotnú starostlivosť, zdravý, psychický a sociálny vývoj.

15. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že argumentácia deviatich 24-hodinových služieb počas dvoch mesiacov predstavuje 216 hodín z 1 464 hodín, čo je 15% času. Pritom v čase, keď žalobca mal 24- hodinovú službu, bola matka po práci a v noci doma, a keď sa odráta hoci aj jej 10-hodinový pracovný čas, teda 216 hodín, kedy bol otec v práci mínus 9x14 hodín, čo bola matka dieťaťa poobede a v noci doma, vychádza 70 hodín, kedy otec nebol s dieťaťom, čo robí presne 5% z celkového objemu. Žalobca sa pýta, či takáto úprava služobného pomeru nie je dostatočná? Ak zo 61 dní nie je otec k dispozícii 9 dní, alebo má dostatočne zabezpečenú starostlivosť o dieťa. Či nejde o zjavnú diskrimináciu popierajúcu rodovú rovnosť, čo znamená férový prístup nezaložený na pohlaví, Sociálna poisťovňa uprednostňuje a neskúma starostlivosť matky, ale so zdvihnutým prstom a cez prsty pozerá na otca. Aj bežné matky chodia na nákupy, cvičenie, k lekárovi, na návštevy rodiny, kamarátov, pričom týmto dosiahne určite vyššie percento času, ktorý netrávi s dieťaťom. Preto je argumentácia žalovaného arogantná a neprijateľná. Žalobca tiež namietal nelogickosť úvahy, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka. Podľa žalobca absentuje tu potom základ (doklad - právna úvaha), na základe čoho dospela Sociálna poisťovňa k tomu, že otcova starostlivosť je kvalitatívne iná ako starostlivosť matky. Žalobca namietal chýbajúcu právnu úvahu založenú na skutkových tvrdeniach, ktoré by odôvodňovali prvostupňové rozhodnutie. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako prvostupňové rozhodnutie a navrhol zrušiť obidve.

Vyjadrenie žalovanej

16. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.

17. Žalovaná zdôraznila, že nemocenské poistenie je jedným so subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom o sociálnom poistení. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí, majúci za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, rep. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie je systém založený na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe solidárnosti. Zúčastnené osoby obligatórne prispievajú do systému sociálneho poistenia a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom „solidárnosť“ sa chápe prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov, ktorých životná situácia je spojená s poberaním nemocenských dávok. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Materské je nemocenskou dávkou, ktorej účelom je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemôžu pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z tohto dôvodu nemajú príjem.

18. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku pre všetky nemocenské dávky poskytované z nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného).

19. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení. Formulácia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, prvá veta „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará...“ neumožňuje iný logický ani gramatický výklad ako ten, že zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa. Ak mal zákonodarca v úmysle umožniť poberanie materského aj osobám, ktoré starostlivosť o dieťa zabezpečia inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, potom by prvá veta § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola formulovaná nasledovne: „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý zabezpečil starostlivosť o toto dieťa.....“, prípadne znela nasledovne: „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa riadne stará......“ s odvolaním na zákon o rodičovskom príspevku. Taktiež by v takom prípade boli irelevantné ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení o zániku nároku na materské v prípade, ak dieťa prevezme do starostlivosti iná

fyzická alebo právnická osoba, prípade by bolo irelevantné ustanovenie § 48 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa podmienka starostlivosti o narodené dieťa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

20. Výklad § 2 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá, aby sa iný poistenec (v danom prípade otec dieťaťa), ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, o toto dieťa aj staral, čím mu vznikla strata na jeho príjme zo zárobkovej činnosti. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že sa vyžaduje osobná starostlivosť o dieťa, ktorá vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Výkon pracovnej činnosti v pracovnom resp. služobnom pomere na plný úväzok je však priamo v rozpore s uvedeným. Žalovaná ďalej vo vyjadrení zopakovala skutkové zistenia v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, že dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2, písm. d) zákona o sociálnom poistení, ku ktorému záveru dospela po vyhodnotení jednotlivých dôkazov.

21. Žalovaná ďalej poukázala na to, že s postupom žalovanej vo veciach posudzovania nároku na materské inými poistencami sa stotožnila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v Stanovisku zo dňa 1. apríla 2019 a zo dňa 21. marca 2019, v ktorom okrem iného uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásade v rozpore s účelom nemocenského poistenia. Súčasne poznamenala, že v obdobných veciach bolo podaných spolu 36 žalôb, z toho v 27 prípadoch bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

22. Žalovaná v súvislosti s námietkou porušenia princípu rovnosti zopakovala argumentáciu odôvodnenia z napadnutého rozhodnutia, keď v prípade uplatňovania nároku na materské iným poistencom sa otec dieťaťa dostáva do výnimočnej situácie v porovnaní s matkou dieťaťa, uplatňujúcej si nárok na materské, ktorej dátum predpokladaného pôrodu určuje lekár, a ktorej nárok na materské vzniká najneskôr od začiatku 6-teho týždňa pred lekárom určeným dňom. Iný poistenec si nárok na materské môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia nároku na materské závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa, pritom má možnosť čerpať materské až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Naproti tomu matke dieťaťa poskytuje materské v období pred pôrodom a v období po pôrode, celkove spravidla 34 týždňov, t. j. v období jej pokročilého štádia tehotenstva a prvých mesiacov života narodeného dieťaťa, preto prípady kedy matka dieťaťa počas tohto obdobia vykonáva prácu a z tohto dôvodu zabezpečí starostlivosť o dieťa inou osobou, sú ojedinelé. Sociálna poisťovňa aj tieto prípady posudzuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a v súlade s jeho zmyslom a účelom. Žalovaná vo vyjadrení zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi aj účelom týmito predpismi sledovaným, žalobca nesplnil podmienky ustanovené § 49 ods. 1, 2, písm. d) zákona o sociálnom poistení.

Posúdenie skutkových a právnych argumentov

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa , pričom preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal v celom rozsahu ( ).

24. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach.

26. Podľa (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29. Podľa (ďalej len zákon o sociálnom poistení) (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

31. Podľa § 13 ods. 1, písm. d) zákona o sociálnom poistení (1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to d) materské.

32. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

33. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

34. Podľa článku 4, tretia veta (ďalej len zákon o rodine) Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

35. Podľa článku 28 ods. 1, písm. a) a ods.2, ods. 3 zákona o rodine (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

36. Predmetom súdneho prieskumu bolo zistiť, či napadnuté rozhodnutie ako aj predchádzajúci postup orgánu verejnej správy bol v súlade tak s procesnými predpismi ako aj hmotnoprávnymi predpismi. To znamená, či si žalovaná a prvostupňový správny orgán zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či tak konali v súčinnosti s účastníkom konania a či zistené skutočnosti správne právne posúdili. Správny súd pritom podľa nebol viazaný len žalobnými bodmi, a preto bol prieskum zameraný na zisťovanie zákonnosti v celom rozsahu.

37. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou o materské doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen dňa 3.10.2019 ako iný poistenec na základe dobrovoľného nemocenského poistenia požiadal o materské. K žiadosti priložil dohodu uzatvorenú s matkou dieťaťa U. o prevzatí dieťaťa, syna X. do starostlivosti pre účely preukázania nároku na materské podľa , podľa ktorej otec dieťaťa so súhlasom matky prevzal dieťa do starostlivosti 3.10.2019. K žiadosti pripojil žiadosť matky o odňatie rodičovského príspevku do dňa 3.10.2019 z dôvodu uplatnenia nároku na materské druhou oprávnenou osobou. K žiadosti pripojil aj čestné vyhlásenie, že odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti je žalobca sociálne zabezpečený na základe o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom sociálne zabezpečenie vykonáva Brigáda riadenia vzdušných operácií. Prvostupňový správny orgán zistil od zamestnávateľa žalobcu, že žalobca nepožiadal o rodičovskú dovolenku. Ďalej, že žalobca má nerovnomerne rozložený služobný čas v 24 hodinových službách. Zamestnávateľ žalobcu v priebehu prvostupňového a druhostupňového administratívneho konania predložil výpis z dochádzky žalobcu, z ktorého vyplynuli zistenia uvedené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí tak, ako je uvedené v bode 11 tohto rozsudku. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

38. Dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa žaloby malo byť nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca v podstate namietal, že podmienkou pre priznanie nároku na materské nie je, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Podľa žalobcu takáto podmienka nevyplýva ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosti o dieťa.

39. Nemocenským poistením je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení). Treba zdôrazniť, že na tomto rozsahu a účele nemocenského poistenia nič nemení nemocenské poistenie na základe dobrovoľného poistenia. Osobitné podmienky pre vznik nároku na nemocenskú dávku pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby sú upravené v § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak splnila podmienky ustanovené na vznik na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a zároveň zaplatila poistné na nemocenské poistenie.

40. Osobitné podmienky na materské v prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o dieťa stará, upravuje § 49 ods.1 tak, že nárok na materské vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti počas 28 týždňov, najdlhšie do dovŕšenia tretieho roku dieťaťa. Kto je iným poistencom je upravené v § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v zmysle písm. d) tohto ustanovenia je ním aj otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6-tich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

41. Medzi účastníkmi konania nebol sporný zistený skutkový stav, sporné bolo právne posúdenie zistených skutočností. Žalobca poukazoval na to, že zákon o sociálnom poistení nemá vlastnú legálnu definíciu pojmu starostlivosti o dieťa, avšak legálna definícia tohto pojmu je obsiahnutá v zákone o rodičovskom príspevku, a podľa žalobcu je preto potrebné tento pojem vykladať v súlade s touto definíciou a to v zmysle princípu terminologickej jednoty, podľa ktorého rovnaké pojmy treba používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.

42. Podľa zákona o rodine majú obidvaja rodičia rovnaké práva a rovnaké povinnosti starať sa o dieťa. Napriek tomu zákon o sociálnom poistení upravuje nemocenskú dávku materské, ktorá prináleží v rozhodnom čase vždy len jednému z rodičov dieťaťa (s výnimkou prípadu prevzatia dieťaťa do starostlivosti od matky v období, kedy matke plynie lehota uvedená v § 48 ods. 9 zákona o sociálnom poistení). Patrí vždy tomu z rodičov, ktorý spĺňa podmienku starostlivosti o narodené dieťa, čo je taká životná situácia, ktorá v zásade bráni plne sa venovať zabezpečovaniu príjmov, nakoľko starostlivosť

o narodené dieťa si vyžaduje osobnú prítomnosť s dieťaťom a starostlivosť oň. To je práve dôvod, pre ktorý sa z nemocenského poistenia poskytuje kompenzačná dávka, daný rozsahom a účelom poistenia uvedeným v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to za účelom zabezpečenie príjmu v čase osobnej starostlivosti o narodené dieťa. Účel poistenia uvedený v § 2 zákona platí rovnako pre povinné nemocenské poistenie ako aj pre dobrovoľné nemocenské poistenie.

43. Žalobca predložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou, avšak bez toho, aby túto osobnú starostlivosť poskytoval v plnom rozsahu, keďže naďalej vykonával svoje služobné povinnosti v služobnom pomere vojaka v rovnako rozsahu ako v období pred uzatvorením dohody s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca. Z toho bezpochyby vyplýva, že u žalobcu nedošlo k takej zmene životnej situácie, s akou zákon spája nárok na dávku nemocenského poistenia materské.

44. Žalobca v žalobe tvrdil, že pojem starostlivosť o dieťa je potrebné vykladať v súlade s jeho vymedzením podľa zákona o rodičovskom príspevku. K tomu je potrebné uviesť, že v zákone o rodičovskom príspevku, na ktorý sa žalobca odvoláva, je výslovne uvedené, že ide o vymedzenie pojmu pre účely zákona o rodičovskom príspevku. Teda nie na účely iných predpisov, a teda ani o rodičovskom príspevku (podľa ktorého podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou), tak potom na základe analógie legis je potrebné takto vykladať aj pojem „starostlivosť o dieťa“ pre účely priznania dávky z nemocenského poistenia - materské v prípade žalobcu. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade, nenastala taká situácia, že by tu bola medzera v práve alebo predmetom rozhodovania orgánu verejnej správy bol prípad, ktorý právo nerieši. Analógia zákona, ktorej sa dožaduje žalobca, je namieste v prípadoch, keď je potrebné vyplniť medzeru v práve. Zákon o sociálnom poistení v pre účely tohto konkrétneho ustanovenia výslovne uviedol, že riadnou starostlivosťou je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu. Potom dožadovať sa, aby takisto bol vyložený pojem „starostlivosti“ v iných ustanoveniach zákona, nemá právny základ. Pojem „riadna starostlivosť“ podľa zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky, nie však účelu materskej dávky v zmysle zákona o sociálnom poistení. Sú to dve rozdielne dávky upravené rôznymi právnymi predpismi, ktoré sú rozdielne, čo do charakteru a účelu, rozdielne sú aj podmienky ich poskytovania. Rovnako aj ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely o rodičovskom príspevku.

45. , a preto nie je žiadny dôvod na to, aby bolo prevzatie starostlivosti o dieťa a vykonávanie starostlivosti o dieťa vykladané v zmysle tohto predpisu. Zákon v úprave dávky materské neobsahuje ani žiadnu medzeru v práve, ktorú by bolo potrebné vyplniť analógiou legis podľa úpravy v . Podľa zákona o sociálnom poistení nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Uvedená podmienka starostlivosti o dieťa obsiahnutá v zákona o sociálnom poistení platí rovnako aj pre inú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Vyplýva to zo znenia , podľa ktorého má nárok na materské aj iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Zo znenia , a , , je nepochybné, že účelom úpravy je poskytnúť dávku nemocenského aj inému poistencovi ako matke dieťaťa, keď sa ocitne v životnej situácii, keď osobne nahrádza starostlivosť matky o narodené dieťa, koná tak namiesto matky, ktorá tak robiť nemôže, či už z dôvodu, že zomrela, alebo jej v tom bráni jej zdravotný stav alebo je tomu tak na základe rozhodnutia súdu. Pre prípad prevzatia starostlivosti dieťaťa od matky, ktorá sa o dieťa starať môže, teda nie sú na jej strane žiadne prekážky, ktoré by jej v tom bránili, zákon o sociálnom poistení v , podmienky priznania nároku upravil odchýlne len v tom, že otec dieťaťa musí o prevzatí dieťaťa staršieho ako 6 týždňov uzatvoriť s matkou dohodu. Zo znenia ako aj zákona o sociálnom poistení vyplýva, že text zákona „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“ nemožno vyložiť inak, ako vyplýva z významu takéhoto textu vo vzťahu k tomu, že ide o starostlivosť o dieťa do troch rokov, z čoho je nepochybné, že takáto starostlivosť musí byť osobná, pretože takéto dieťa je na osobnú starostlivosť celodenne odkázané. Túto starostlivosť prirodzene poskytuje matka a otec dieťaťa ju prevezme namiesto matky, keď ju táto poskytovať nemôže, alebo v zmysle ,

písm. d) ju od matky už len preberá následne najskôr od 6 týždňa veku dieťaťa, najneskôr do troch rokov veku dieťaťa na základe dohody. Otec dieťaťa ako iný poistenec preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o dieťa bezprostredne v súvislosti s jeho narodením. Faktom je, že dieťa po narodení je plne odkázané na celodennú starostlivosť. Z toho vyplýva, že iný poistenec, keď preberá starostlivosť a stará sa o dieťa, robí tak v rovnakom rozsahu, ako ju poskytovala matka dieťaťa vzhľadom na potreby novonarodeného dieťaťa.

46. Z vyššie uvedeného plynie, že účelom právnej úpravy dávky z nemocenského poistenia - materského bolo poskytovanie tejto dávky len v prípade skutočného, nie formálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a s tým spojeným skutočným poskytovaním starostlivosti dieťaťu priamo osobou, uplatňujúcou si z dôvodu poskytovania tejto starostlivosti s tým spojený nárok na materské. Tomu svedčí aj znenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov spája zánik nároku na materské a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. I keď v prípade dobrovoľne poistenej osoby zákon o sociálnom poistení nepredpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti (logicky dobrovoľne poistenou osobou môže byť aj osoba, ktorá nemá príjmy), to ale neznamená, že nemocenské poistenie by v prípade dobrovoľného nemocenského poistenia nemalo kompenzačný charakter a to zabezpečenie príjmu v určitých životných situáciách vymedzených v zákone, medzi ktoré patrí aj materstvo, a teda v prípade otca alebo inej osoby prevzatie dieťaťa v stanovenom veku do osobnej starostlivosti a starostlivosť oň, kedy sa touto dávkou zabezpečuje nemožnosť zabezpečovania príjmu.

47. Žalobca založil svoju argumentáciu v podanej správne žalobe ako aj v administratívnom konaní na tom, že starostlivosť dieťaťu možno poskytovať nielen osobne ale aj pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, resp. právnickej osoby a z toho vyplývajúcu možnosť nezanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. K takému výkladu textu zákona o sociálnom poistení obsiahnutého v § 49 ods. 1) nemožno dospieť ani gramatickým, ani systematickým, ani teleologickým výkladom. Zo strany žalobcu išlo v podstate o doplnenie textu zákona. Nemožno nič vytknúť správnej argumentácii žalovanej tak, ako je uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Účelom nemocenského poistenia bez ohľadu na to, či ide o poistenie dobrovoľné alebo obligatórne, je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z tohto dôvodu nemajú príjem. Nemožno nič vytknúť žalovanej, keď pre rozhodnutie o tom, či žalobcovi patrí nemocenská dávka materského, zisťovala všetky rozhodné skutočnosti pre priznanie dávky, a teda aj rozhodnú skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a staranie sa o dieťa. Zo skutkových zistení potom správne vyvodila záver, že žalobca na svojej životnej situácii pred prevzatím dieťaťa podľa písomnej dohody a po jej prevzatí nič nezmenil, to znamená, že k prevzatiu dieťaťa do osobnej starostlivosti tak v skutočnosti nedošlo.

48. Správny súd z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Výkon štátnej služby vojaka v plnom rozsahu služobného pomeru objektívne bráni osobnej starostlivosti o dieťa, čo je podmienkou pre vznik nároku na nemocenskú dávku materské. Starostlivosť o dieťa, ktorá je zabezpečovaná inou osobou, je potom v danom čase poskytovaná touto inou osobou a nie žalobcom. Dohoda medzi žalobcom a matkou dieťaťa je potom len formálna. Žalovaná vec správne právne posúdila, keď žiadosti nevyhovela z dôvodu, že nebola splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanej starostlivosti tomu dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nemožno nič vytknúť správnej skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (viď bod 4-11 tohto rozsudku).

49. Pokiaľ žalobca poukazoval na diskriminačné správanie žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu vykonávania zárobkovej činnosti zamestnancov počas poberania materského žien a mužov, tak takáto námietka jednak bola mimo dôvodov napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba nesplnil podmienku priznania nemocenskej dávky materské, ktorou je prevziať dieťa do starostlivosti a starať sa o dieťa. Jednak námietka bola uplatnená len všeobecne, čo neumožnilo vykonať prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia z takto uplatnenej námietky a jednak nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej (antidiskriminačný zákon) nemôžu byť uplatňované správnou žalobou podľa ustanovení , ale len v konaní na základe antidiskriminačnej žaloby pred civilným súdom podľa a nasl. .

50. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, ako aj v celom rozsahu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa zamietol.

51. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.