Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: W.. V.I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Z. - B., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov napadnutým rozhodnutím č. OÚ- KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018 v konaní o odvolaní W.. V. M. - žalobcu zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru z 12.09.2017 č. OU-KE- PLO-2017/001059-138-Mer z 12.09.2017, ktorým podľa o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) tento nevyhovel námietke, ktorú podal W.. V. M. (ďalej len „žalobca“) proti výpisu z úvodných podkladov skladajúcich sa z registra pôvodného stavu (ďalej len „RPS“) a geometrického plánu (ďalej len „GP“) na pozemky nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) W.. Žalobca v námietke zo dňa 29.12.2016 nesúhlasil s určením výšky náhrady za pozemky v záhradkovej osade určenej znaleckým posudkom č. 79/2015 zo dňa 13.08.2015 vypracovaným znalcom R.. N. V., ktorý učil jednotkovú hodnotu pozemkov vo výške 9,94 €/m2. Jeho námietky boli prerokované dňa 23.6.2017 aj za účasti znalca a bola vyhotovená zápisnica. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým správny orgán námietke nevyhovel, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie OÚ Košice, PLO o ustanovení znalca č. OU-KE-PLO-2015/003876-11-Mer zo dňa 06.05.2015, pozvánka na terénnu ohliadku č. OU-KE-PLO-2015/003876-14-Mer zo dňa 30.07.2015 a zápisnica z terénnej ohliadky č. OU-KE- PLO-2015/003876-19-Mer zo dňa 08.09.2015, čím došlo k obmedzeniu jeho procesných práv v konaní oproti iným účastníkom konania a ako účastníkovi konania mu bola odňatá možnosť namietať osobu znalca. V ďalšom bode odvolania nesúhlasil s cenou určenou znalcom v znaleckom posudku (ďalej len „ZP“) a namietal, že znalec uvádza dôvody a skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru odporujú zásadám logiky a vzbudzujú pochybnosti, s ktorými sa prvostupňový správny orgán mal v rámci svojej voľnej úvahy hodnotenie dôkazov a pri odôvodnení svojho rozhodnutia v námietkovom konaní zaoberať, znalec uplatnil redukujúci faktor - 8. svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody vo výške 0,6 m bez akéhokoľvek odôvodnenia jeho záverov a úvah, na základe ktorých došiel k uplatnenej výške koeficientu, nevysvetlil prečo vo vypracovanom použil len tie koeficienty, ktoré umožňujú znižovať hodnotu zo základnej vyhláškovej ceny 26,56 eur, a prečo nepoužil

aj koeficienty, ktoré umožňujú zvyšovať hodnotu pozemkov. Ďalej namietal, že znalec nesprávne uviedol, že súčasný územný plán Mesta Košice a zóny Košice - W. počíta s využitím pozemkov na záhrady a záhradkárske osady a na rekreačnú činnosť, pre posúdenie hodnoty pozemkov znalec uviedol štyri ponuky realitných kancelárií na predaj záhradiek v rôznych mestských častiach. V tejto súvislosti namietal, že správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal ponukami, ktoré uviedol znalec, zaoberal sa iba ponukami, ktoré navrhol on, keby sa správny orgán zaoberal aj ponukami, ktoré uviedol znalec, dospel by k rovnakému záveru, že ani jedna z porovnávaných ponúk uvedených v znaleckom posudku sa nenachádza v obvode záhradkovej osady Kamenný potok III, čo sa týka argumentu znalca, že hodnota pozemkov stúpla vďaka práci a investíciám zo strany záhradkárov, tento argument je v súlade s Európskou judikatúrou do určitej miery irelevantný, nakoľko investície záhradkárov boli v určitej miere vyvážené skutočnosťou, že záhradkári mohli počas značne dlhého obdobia získavať úžitky z pozemkov, ktoré nevlastnia. Správny orgán je v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov povinný posúdiť, či znalec k záverom dospel uvažovaním v súlade so zásadami logického uvažovania.

2. Žalovaný preskúmal vyššie označené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru a podľa § 59 ods.2 zákona o správnom konaní rozhodnutie č. OU-KE-PLO-2017/001059-138-Mer zo dňa 12.09.2017 a skonštatoval, že na základe návrhu zo dňa 02.03.2005 užívateľov pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III v k.ú. W. Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto (právny predchodca OÚ Košice, PLO) zahájil v zmysle konanie na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. Poukázal na ust. , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. Nakoľko vyporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov v ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. k.ú. W. bolo v etape pred schválením projektu pozemkových úprav, teda do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu pozemkových úprav, bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovení zákona a vrátiť konanie do štádia zabezpečenia aktualizácie RPS. Z uvedeného dôvodu OÚ Košice PLO rozhodnutím sp. zn. OU-KE-PLO-2015/003876-11 zo dňa 06.05.2015 ustanovil znalca R.. N. V. a zároveň mu uložil vyhotoviť znalecký posudok podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a určiť v ňom všeobecnú hodnotu pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 32-62 Kamenný potok III v k.ú. W. na všetky pôvodné parcely podľa GP č. 218/2014. Po vypracovaní a doručení č. 79/2015 R.. N. V. zo dňa 21.09.2015 prvostupňový správny orgán v zmysle oznámil užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa a súčasne ich poučil o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania. Po predložení súhlasu nadpolovičnej väčšiny užívateľov pozemkov v záhradkovej osade pokračoval v uvedenom konaní v súlade so a zadal vypracovanie aktualizácie RPS. Po vypracovaní aktualizovaného RPS pre ZO 32-62 Kamenný potok III k.ú. W. firmou CZIPO Košice zo dňa 10.10.2016 správny orgán oznámil začatie konania pod sp. zn. OU-KE-PLO-2016/001293-52-Mer zo dňa 03.11.2016 v zmysle Zároveň každému vlastníkovi bol zaslaný výpis z úvodných podkladov pozostávajúcich z GP a RPS. OÚ Košice, PLO napadnutým rozhodnutím riešil v zmysle námietky voči úvodným podkladom. V zmysle , GP a RPS tvoria úvodné podklady. Súčasťou RPS je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov), ktorú určí okresný úrad na základe znaleckého posudku. RPS vypracovala firma CZIPO R.. O. X., N. XX, N., zo dňa 10.10.2016, pričom vychádzala zo Znaleckého posudku č. 79/20)15 zo dňa 21.09.2015, ktorý vypracoval R.. N. V.. V RPS v Zozname pôvodných vlastníkov pozemku je W.. V. M. uvedený ako vlastník pozemku s parcelným číslom X-XXXX o výmere podľa jeho vlastníckeho podielu v obvode projektu 16,28 m2, za čo sa mu poskytne náhrada v sume 161,77 eur. OPÚ Košice - mesto začal konanie v zmysle , pričom boli splnené všetky podmienky vyplývajúce zo zákona k začatiu konania. Taktiež bola splnená podmienka citovaného zákona, podľa ktorého musí ísť o záhradkovú osadu zriadenú do 24.06.1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi SZZ alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, ktorá k pozemkom mala právo správy, družstevného užívania..., iné užívacie právo. Správny orgán postupoval podľa zákona o správnom konaní a rozhodnutím ustanovil znalca R.. N. V.. OÚ Košice,

PLO pozvánkou č. OÚ-KE-PLO-2015/003876-14-Meľ zo dňa 30.07.2015 prizval účastníkov konania na terénnu ohliadku na tvári miesta na deň 13.08.2015 za účelom vyhotovenia znaleckého posudku o stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov v zriadenej záhradkovej osade č. 32/62 Kamenný potok III. v k.ú. W. na všetky pôvodné parcely, z ktorej bola vyhotovená zápisnica, ktorú OÚ Košice, PLO pod č. OU- KEPLO-2015/003676-20-Mer zo dňa 17.09.2015 zaslal účastníkom konania. OÚ Košice, PLO listom č. 01 J-KE-PLO/2016-001293-52-Mer zo dňa 03.11.2016 oznámil účastníkom konania začatie konania a doručil výpis z úvodným podkladov s poučením, že proti výpisu z úvodných podkladov je možné podať námietky do 30 dní odo dňa ich doručenia na správny orgán.

3. Žalovaný ďalej k jednotlivým námietkam odvolateľa W.. V. M. - žalobcu uviedol v napadnutom rozhodnutí:

4. K námietkam voči úvodným podkladom zo dňa 29.12.2016 žalovaný uviedol, že tieto boli, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky, doručené 03.01.2017 na OÚ Košice, PLO dňa 03.01.2017. V spisovom materiáli sa nachádza doručenka adresovaná W.. V. M., na ktorej je uvedené, že opakované doručenie bolo vykonané dňa 16.11.2016 a deň uloženia zásielky dňa 16.11.2016. Potvrdenie príjmu písomnosti je zo dňa 30.11.2016. V zmysle zákona o správnom konaní, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, teda v danom prípade sa považuje za deň doručenia deň 21.11.2016. V zmysle námietky bolo potrebné podať v lehote 30 dní do dňa doručenia, t.j. do 21.12.2016. Poukázal na to, že toto zákonné ustanovenie zakotvuje tzv. hmotno-právnu lehotu na uplatnenie práva na podanie námietok voči úvodným podkladom a keďže podanie námietok voči úvodným podkladom je hmotnoprávnym úkonom a bolo vecou W.. V. M., aby preukázal, že jeho podanie bolo doručené na správny orgán v prekluzívnej lehote do 30 dní od ich doručenia. Márnym uplynutím lehoty dochádza k preklúzii a správny orgán nemôže zmeškanie lehoty odpustiť. Na základe toho skonštatoval, že OÚ Košice, PLO, nemal vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko námietka bola podaná po lehote a na túto sa zo zákona č neprihliada.

5. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedoručenia rozhodnutia o ustanovení znalca poukázal v odôvodnení žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. októbra 2015, v ktorom Najvyšší súd SR poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo, ak konanie neupravujú osobitné predpisy. stanovil postup, na základe ktorého správny orgán určí výšku náhrady pozemkov v záhradkovej osade odlišne od znenia Správneho poriadku, podľa ktorého, ak je potrebný znalecký posudok, tak znalca ustanoví správny orgán rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Na rozdiel od toho pre účely konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záhradkovej osade podľa zákona sú úradné podklady správnemu orgánu povinné predložiť dotknuté orgány štátnej správy a správny orgán prostredníctvom týchto dotknutých orgánov tieto podklady len zabezpečuje. Slovenský pozemkový fond je práve tým subjektom, prostredníctvom ktorého správny orgán prvotne zabezpečuje znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady pozemkov v registri pôvodného stavu, čo vyplýva z Pri vypracovaní znalec stanovuje cenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že W.. V. M. sa dostavil na OÚ Košice, PLO, na prerokovanie námietok voči výpisu z úvodných podkladov dňa 23.06.2017 a z tohto prerokovania námietok je spísaná zápisnica, z obsahu ktorej je zrejmé, že na prerokovanie námietok sa dostavil aj znalec R.. N. V.. V zápisnici je uvedené stanovisko k jednotlivým podaným námietkam, ktoré smerovali k výške stanovenej všeobecnej hodnoty pozemkov zo dňa 18.04.2017, ako aj ku konkrétnym otázkam W.. V. M., ako je zdôvodnenie svahovitosti povyšujúcich faktorov a na základe čoho použil znalec konkrétne redukujúce faktory ako aj zdôvodnenie použitia polohovej diferenciácie a metód na určenie ceny. Znalec na záver uviedol, že podľa jeho názoru bol znalecký posudok č. 79/2016 dokončený a tento nedoplní. Žalovaný skonštatoval, že W.. V. M. v odvolaní uvádza skutočnosti týkajúce sa nesúhlasu s vypracovaným znaleckým posudkom, ktoré boli dňa 23.06.2017 prerokované, a k týmto zaujal stanovisko znalec a nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať vypracovanie znaleckého posudku ako aj metódu akú znalec zvolí pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku.

6. Žalovaný na záver v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uzavrel, že Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, nekonal v súlade so a dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia bolo porušenie ustanovenia

7. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 08.03.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru, z 12.09.2017 č. OU-KE- PLO-2017/001059-138-Mer a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si v žalobe uplatnil nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Uviedol, že dňa 10.10.2017 si prevzal rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „OÚ KE PLO“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č OU-KE-PLO-2017-001059-138-Mer zo dňa 12.09.2017, ktorým nevyhovel jeho podaným námietkam proti výpisu z úvodných podkladov skladajúcich sa z registra pôvodného stavu a geometrického plánu na pozemky nachádzajúce sa v záhradkovej osade ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v kat. úz. W.. Voči tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie na Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, v ktorom namietal postup správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutia o ustanovení znalca, pozvánky na terénnu obhliadku a zápisnice z terénnej obhliadky, ako aj postup správneho orgánu pri voľnom hodnotení dôkazov, konkrétne absentujúce posúdenie súladu vypracovaného znaleckého posudku so zásadami logiky. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, rozhodol napadnutým rozhodnutím o odvolaní rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru z 12.09.2017 č. OU-KE- PLO-2017/001059-138-Mer, avšak žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyjadril ku skutočnostiam uvedeným v podanom odvolaní a ako jediný dôvod zrušenia predmetného rozhodnutia uviedol zmeškanie lehoty na podanie námietok voči úvodným podkladom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nakoľko námietka nebola podaná v zákonnom stanovej lehote (30 dní odo dňa doručenia úvodných podkladov) na túto sa zo neprihliada a teda Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor nemal vo veci konať a rozhodnúť. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je porušenie ustanovenia

8. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný ako jediný dôvod zrušenia predmetného rozhodnutia uviedol zmeškanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie námietok voči úvodným podkladom (30 dní odo dňa doručenia výpisu z úvodných podkladov podľa ). Žalovaný považoval za deň doručenia výpisu z úvodných podkladov účastníkovi konania pondelok 21.11.2016, pričom k uvedenému záveru dospel aplikáciou fikcie doručenie v zmysle o správnom konaní (ďalej len „“). Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade je posúdenie vzťahu ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na súdnu prax vo veci aplikácie fikcie doručenia, ktoré je možné chápať len ako subsidiárny spôsob doručovania písomnosti, pričom jeho skutočnosti musia byť vždy preukázané. V prípade, ak dôjde ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevezme, aplikáciu fikcie doručenia nie je možné považovať za ústavné konformné podľa SR v spojení s SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. ). Uviedol, že v rovnakom duchu už v minulosti rozhodol aj Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. . Podľa právneho názoru súdu, ktorý je súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR: „K aplikácii v ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je totiž skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazovala jedna a tá istá doručenka. V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nachádza doručenka, ktorá svedčí tomu, že tu došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárny prostriedkom doručovania písomnosti, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla sa vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku preto nemožno považovať za ústavne konformné podľa spojený s SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, a to nález -49.“ Uviedol, že žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uvádza, že lehota na podanie námietok podľa má hmotno-právny charakter. Vo všeobecnosti, lehoty hmotno-právne obsahujú zväčša jednotlivé predpisy hmotného práva (, alebo iný právny predpis hmotného práva) a s ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého hmotného práva, resp. oprávnenia, preto sa tieto lehoty nazývajú tiež lehoty premlčacie, resp. prekluzívne. Naproti tomu zmyslom procesných lehôt je vymedzenie času za účelom vykonania určitého procesného úkonu

účastníkom konania. Zmeškanie procesnej lehoty nemá za následok zánik práva priznaného predpismi hmotného práva, ale nemožnosť uskutočnenia procesného úkonu so zamýšľanými následkami, po uplynutí tejto lehoty. Lehota na podanie námietok v konaní vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade je upravená v tretej časti s názvom - KONANIE, a aktívne legitimovanou osobou na podanie predmetných námietok je vlastník, ktorý je účastníkom konania o vyporiadaní pozemkov v záhradkovej osade ( ). V zmysle uvedeného má žalobca za to, že lehota na podanie námietok podľa má procesno- právny charakter, pričom tento záver vychádza nielen z toho, že táto lehota je upravená v tretej časti - KONANIE, ale aj zo skutočnosti, že táto lehota je určená na urobenie procesného úkonu účastníkom konania a v žiadnom prípade uplynutím tejto lehoty nedochádza k zániku, resp. premlčaniu hmotnoprávneho práva (vlastníckeho práva k pozemkov v záhradkovej osade), ktoré je len predmetom konania o vyporiadaní pozemkov v záhradkovej osade pred správnym orgánom. Žalobca v nadväznosti na uvedené má zato, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný ako jediný dôvod pre zrušenie rozhodnutia uviedol zmeškanie lehoty na podanie námietok, pričom k tomuto záveru došiel aplikáciou doručenia napriek skutočnosti, že zo strany adresáta došlo k reálnemu prevzatiu zásielky a rovnako nesprávne posúdil charakter lehoty na podanie námietok podľa Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí navyše vôbec nevyjadril ku skutočnostiam uvedeným v podanom odvolaní proti rozhodnutiu č. OU-KE-PLO-2017/001059-138-Mer a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na strohé zopakovanie postupu konania pred prvostupňovým orgánom, pričom sa nevysporiadal s procesnými pochybeniami prvostupňového orgánu a nezaviazal ho na ich odstránenie. Vzhľadom na to žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril ku skutočnostiam uvedeným v podanom odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu a žalovaný vo svojom rozhodnutí len zhrnul skutkový stav a proces konania pred prvostupňovým orgánom.

9. Zároveň sa žalobca domáhal podanou správnou žalobou aj súčasne zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu v súlade s č. OU-KE-PLO-2017-001059-138-Mer tvrdiac, že postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnil to tým, že prvostupňový správny orgán podľa vydal rozhodnutie o ustanovení znalca OU-KE-PLO-2015/003875-11-MER zo dňa 6. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutie o ustanovení znalca“), ktorým ustanovil znalca R. V., F. B. XX, B., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti, zapísaného v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom MS SR pod evidenčným č. 914664 na vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za pozemky v ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k.ú. W.. Prvostupňový správny orgán následne doručil pozvánku na terénnu obhliadku č. OU-KE-PLO 2015/003876-14-Mer zo dňa 30. júla 2015, ktorou pozval účastníkov konania na terénnu obhliadku oceňovaných nehnuteľností. Po vykonaní terénnej obhliadky bola vyhotovená zápisnica č. OU-KE-PLO-2015/003876-19-Mer zo dňa 8. septembra 2015. Tvrdil, že ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí a listín vydaných zo strany prvostupňového správneho orgánu mu nebolo do dnešného dňa doručené čím došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k obmedzeniu jeho procesných práv v konaní oproti iným účastníkom konania.

10. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa s vyššie uvedenou procesnou chybou vysporiadal následným doručením rozhodnutia o ustanovení znalca a odložením jeho vykonateľnosti. Citoval z jeho rozhodnutia, v ktorom uviedol: „Správny orgán pri doručovaní správneho rozhodnutia vychádzal z predpisov správneho práva hmotného, keďže základnou črtou účastníka konania je hmotno-právny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania, pokiaľ osobitný predpis v pomere špeciality k Správnemu poriadku nestanoví inak. Správny orgán predmetné rozhodnutie o ustanovení znalca doručil účastníkovi konania - W.. V. M. pri prerokovaní námietky proti výpisu z úvodných podkladov záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. k.ú. W. (ďalej len „zápisnica z pokračovania prerokovania“). Účastník konania dňa 23. júna 2017 odmietol predmetné rozhodnutie prevziať, pričom sa táto skutočnosť vyznačila v zápisnici z pokračovania prerokovania č. OU-KE-PLO-2017/001059-130-Mer zo dňa 23. júna 2017. Na základe vyššie uvedeného tak rozhodnutie o ustanovení znalca nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 10. júla 2017." Žalobca namietal, že z tohto rozhodnutia nie je zrejmé z akého hmotnoprávneho predpisu prvostupňový správny orgán vychádzal pri doručovaní rozhodnutia o

ustanovení znalca a že správny orgán bol povinný postupovať pri doručovaní rozhodnutia o ustanovení znalca podľa § 24 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o názor správneho orgánu, že rozhodnutie o ustanovení znalca, ktorým sa priznáva právo účastníka namietať proti osobe znalca je možné doručovať podľa hmotnoprávnych predpisov, je do takej mieri neudržateľný, že spochybňuje právnu kvalifikáciu spracovateľa tohto rozhodnutia. Rozhodnutím o ustanovení znalca (napriek skutočnosti, že správny orgán takéto rozhodnutie nie je povinný vydať) sa účastníkovi konania priznáva právo namietať osobu znalca, a v žiadnom prípade s týmto rozhodnutím nie sú spojené žiadne hmotnoprávne práva, ako tvrdí správny orgán. Poukázal na ust. § 24 ods.3 Správneho poriadku, podľa ktorého: „Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť." Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že správny orgán pri doručovaní rozhodnutia o ustanovení znalca bol povinný upozorniť účastníka konania na následky odopretia prijatia rozhodnutia. Ako adresát rozhodnutia na túto skutočnosť nebol zo strany prvostupňového správneho orgánu upozornený (absencia poučenia o právnych následkoch odmietnutia prijatia zásielky v zápisnici z pokračovania prerokovania) čo vyplýva zo Zápisnice z pokračovania prerokovania č. OU- KE-PLO-2017/001059-130-Mer zo dňa 23. júna 2017.

11. Žalobca ďalej citoval z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, že tento k svojim procesným pochybeniam v konaní ďalej uviedol: „Osobitná právna úprava má v procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v Správnom poriadku, pričom z cit. v znení neskorších predpisov na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje , ak stanovil postup, na základe ktorého správny orgán určí výšku náhrady pozemkov v záhradkovej osade odlišne od znenia správneho poriadku, podľa ktorého, ak je potrebný znalecký posudok, tak znalca ustanoví správny orgán rozhodnutím, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Na rozdiel od toho pre účely konania o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záhradkovej osade podľa záhradkového zákona sú úradné podklady správnemu orgánu povinné predložiť dotknuté orgány štátnej správy a správny orgán prostredníctvom týchto dotknutých orgánov tieto podklady len zabezpečuje. Slovenský pozemkový fond je práve tým subjektom, prostredníctvom ktorého správny orgán zabezpečuje znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady pozemkov v registri pôvodného stavu, čo vyplýva z zákona. Tento právny názor je obsiahnutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. októbra 2015).“ Žalobca k tomuto uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nebol povinný vydať procesné rozhodnutie o ustanovení znalca podľa Správneho poriadku, pretože znalecký posudok obstaral zákonným postupom na objednávku správneho orgánu Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“). Prvostupňový správny orgán však k svojmu tvrdeniu nedodal, že bolo povinnosťou správneho orgánu po doručení znaleckého posudku zo strany SPF vyzvať účastníka správneho konania, aby sa v stanovenej lehote po obdŕžaní výzvy vyjadril, či súhlasí s osobou znalca, spôsobom akým bol znalecký posudok vypracovaný, výsledkom znaleckého posudku a pod. Poukázal na to, že rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 28. októbra 2015, ktorý okrem iného uvádza: „Odvolací súd je toho názoru, že správny orgán nebol povinný po podaní žiadosti žalobcu o doplatok ceny za odňaté pozemky vydať procesné rozhodnutie o ustanovení znalca podľa Správneho poriadku, pretože znalecký posudok obstaral zákonným postupom na objednávku správneho orgánu SPF, ktorý v danom prípade nebol rozhodujúcim správnym orgánom. Odvolací súd však dodáva, že bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu po doručení znaleckého posudku SPF vyzvať účastníka správneho konania, aby sa v stanovenej lehote po obdŕžaní výzvy spolu so znaleckým posudkom (prípadne fotokópiou posudku) vyjadril, či súhlasí s osobou znalca, spôsobom akým bol znalecký posudok vypracovaný, výsledkom znaleckého posudku a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu je upovedomenie účastníka správneho konania o možnosti kedykoľvek nahliadnuť do spisu za účelom oboznámenia sa so znaleckým posudkom, robiť si výpisy, odpisy a dostať kópie v zmysle Správneho poriadku, nepostačujúce. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. vyplýva, že z postavenia účastníka súdneho konania (aplikovateľné aj na účastníka správneho konania) vyplývajú ústavné i zákonné záruky možností prijímania informácií. Doručovanie možno z hľadiska jeho účinkov právom označiť za jeden z najdôležitejších procesných inštitútov. Okamih doručenia písomnosti je totiž rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik predovšetkým procesných práv a povinností, ktorých realizácia, resp. plnenie ovplyvňuje nielen plynulý priebeh konania, ale má podstatný význam aj pre jeho úspešné zavŕšenie. V zmysle Správneho poriadku dôležité písomnosti sa doručujú do vlastných rúk. V dôsledku toho, že správny orgán vychádza pri určovaní výšky doplatku finančnej náhrady len z jediného podkladu, možno považovať znalecký posudok za najdôležitejší podklad (listinu) pre rozhodovanie správneho orgánu. Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že

správny orgán mal pred vydaním rozhodnutia doručiť znalecký posudok spolu s výzvou účastníkovi správneho konania, aby mohli nastúpiť ďalšie procesné následky v podobe plynutia stanovenej lehoty na vyjadrenie, a až jej márnym uplynutím vydať rozhodnutie o priznaní finančnej náhrady. Samotným nazretím do spisu by takýto procesný následok nenastúpil.“

12. K tomuto uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného Najvyšší súd SR na jednej strane vyslovil svoj právny názor, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie o ustanovení znalca, avšak na druhej strane pre zachovanie procesných práv účastníkov konania o vysporiadaní pozemkov v zriadenej záhradkovej osade, pri ktorom sa zasahuje do ústavného práva na vlastníctvo, určil povinnosť správneho orgánu (ak nevydáva rozhodnutie o ustanovení znalca), prinajmenšom vyzvať účastníka konania aby sa vyjadril k osobe znalca, spôsobom akým bol znalecký posudok vypracovaný, výsledkom znaleckého posudku a pod. Toto právo nie je možné odňať účastníkovi správneho konania, ktorému musí byť daná možnosť oznámiť skutočnosti, pre ktoré by sa mohol domnievať, že znalec by mohol byť vylúčený z činnosti. Vzhľadom k tomu, že všetkým účastníkom konania, okrem neho bolo doručené rozhodnutie o ustanovení znalca s poučením o možnosti podania námietky voči osobe znalca (rovnako všetkým účastníkom konania bola doručená pozvánka na terénnu obhliadku a zápisnica z vykonanej obhliadky) tak má zato, že správny orgán porušil jeho procesné práva, konkrétne právo účastníka konania namietať osobu znalca a rovnako mu bola ako jedinému účastníkovi konania odňatá možnosť byť priamo prítomný na terénnej obhliadke a vyjadriť sa k podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku (nedoručenie zápisnice z vykonanej obhliadky, ktorá predstavuje podklad pre vypracovanie znaleckého posudku), čím mu oproti ostatným účastníkom konania boli odňaté procesné práva, ktoré boli ostatným účastníkom konania zo strany správneho orgánu priznané. Citujúc ust. § 4 ods.2 Správneho poriadku uviedol, že výsledkom postupu správneho orgánu, ktoré spočíva v nezákonnom doručení rozhodnutia o ustanovení znalca, odňatí možnosti namietať osobu znalca a nepriznaní rovnakých procesných práv oproti iným účastníkom konania je nezákonnosť napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru v celom jeho rozsahu.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 03.10.2018 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Konštatoval, že námietky voči úvodným podkladom W.. V. M. zo dňa 29.12.2016 boli na OÚ Košice, PLO, na základe prezenčnej pečiatky doručené dňa 03.01.2017. V spisovom materiáli sa nachádza doručenka adresovaná W.. V. M., na ktorej je uvedené, že opakované doručenie bolo vykonané dňa 16.11.2016, deň uloženia zásielky dňa 16.11.2016. Potvrdenie prijatia písomnosti je zo dňa 30.11.2016. Poukázal na to, že v zmysle zákona o správnom konaní, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, teda v danom prípade sa považuje za deň doručenia 21.11.2016. Podľa námietky bolo potrebné podať v lehote 30 dní do dňa doručenia, t.j. do 21.12.2016. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. hmotnoprávnu lehotu na uplatnenie práva na podanie námietok voči úvodným podkladom. Vzhľadom k tomu, že podanie námietok voči úvodným podkladom je hmotno-právnym úkonom a teda bolo vecou W.. V. M. - žalobcu, aby preukázal, že jeho podanie bolo doručené na správny orgán v prekluzívnej lehote do 30 dní od ich doručenia. Márnym uplynutím lehoty dochádza k preklúzii a správny orgán nemôže zmeškanie lehoty odpustiť. Zásielku reálne prevzal W.. V. M. dňa 30.11.2016. Aj keby správny orgán vychádzal z uvedeného dátumu, tak námietky voči úvodným podkladom mali byť doručené na správny orgán dňa 30.12.2016. Aj v danom prípade by nebola splnená zákonom stanovené lehota na podanie námietok voči úvodným podkladom. Žalovaný poukázal na to, že k zmene právnej úpravy týkajúcej sa doručovania došlo až novelou s účinnosťou od 01.07.2017. Vzhľadom k tomu, že námietka bola podaná po lehote, tak na túto sa zo zákona č neprihliada, a teda prvostupňový správny orgán Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, nemal vo veci konať a rozhodnúť.

14. K žalobnej námietke, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyjadril ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde a naopak tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný v odvolacom konaní sa zaoberali námietkami, ktoré podal W.. V. M. voči úvodným podkladom. Žalovaný vo vyjadrení odkázal na podrobný popis doterajšieho priebehu konania, stanoviská k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sú uvedené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že na Krajskom súde v Košiciach prebieha aj konanie vedené pod č. v právnej veci žalobcu R.. W. W.Y. v zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Stankom proti žalovanému OÚ Košice, OOP, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU- KE-OOP4-2018/005526/Nan zo dňa 09.01.2018, ktoré konanie sa týka vyporiadania tej istej záhradkovej

osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III, katastrálne územie W. v zmysle Žalovaný listom č. OÚ-KE-OOP6-2016/018879 zo dňa 10.04.2018 predložil na Krajský súd v Košiciach aj časť spisového materiálu OÚ Košice, PLO, týkajúceho sa obidvoch konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom rozhodnutí č. OÚ-KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018 a že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové konkrétne veci, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

15. Súd v konaní podľa a nasl. - po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa , a a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto v zmysle ust. zamietol.

16. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 08.04.1982 bola uzavretá Zmluva o prevode práva dočasného užívania pozemku medzi Semenárskym štátnym majetkom n. p., Veľká Ida a Slovenským zväzom záhradkárom, základnou organizáciou Kamenný potok III, ktorou Semenársky štátny majetok n. p. Veľká Ida, z dôvodu, že ako doterajší užívateľ pozemku nemôže hospodárne a účelne využívať pre socialistickú veľkovýrobu parcely EN č. XXXX o výmer 0-11-70 ha, parcely EN č. XXXX/X o výmere 0-28-93 ha, z parcely EN č. XXXX výmeru 0-41-92 ha spolu v rozlohe 0-82-55 ha v katastrálnom území W. v okrese N.R.-W. do dočasného užívania Slovenskému zväzu záhradkárov, základnej organizácii Kamenný potok III. za účelom využitia pre záhradkárske účely a to na dobu neobmedzenú. Národný výbor mesta Košíc o žiadosti Slovenského zväzu záhradkárom, základnej organizácie Kamenný potok III. zo dňa 12.08.1986 schválilo Zmluvu o dočasnom prenechaní nevhodných pozemkov Semenárskeho štátneho majetku n. p. Veľká Ida, uzatvorenú so Slovenským zväzok záhradkárov, základnou organizáciou Kamenný potok III. dňa 08.04.1982. Záhradková osada bola zriadená na základe tejto zmluvy po jej schválení Národným výborom mesta Košíc jeho rozhodnutím dňa 10.09.1986.

17. Dňa 02.03.2005 bol na Obvodný pozemkový úrad Košice doručený návrh užívateľov pozemkov v záhradkovej osade Košice - Kamenný potok III podľa na vyporiadanie pozemkov v tejto záhradkovej osade.

18. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor zo dňa 06.05.2015 pod sp. zn.: OU-KE-PLO-2015/003876-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. júla 2017 bol v konaní podľa o správnom konaní ustanovený znalec R.. N. V., v odbore stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 914664 a uložil mu povinnosť vyhotoviť znalecký posudok podľa vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určiť v ňom všeobecnú hodnotu pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 32-62 Kamenný potok III. v k. ú. W. na všetky pôvodné parcely podľa geometrického plánu č. 218/2014 vyhotoveného dňa 19.09.2014 prostredníctvom spoločnosti Geodetic spol. s r.o., Dunajská 10, Košice, úradne overeného Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 23.10.2014 pod č. 783/2014. K ustanoveniu znalca pristúpil prvostupňový správny orgán podľa o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na určenie výšky náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch, nakoľko v tomto konaní nebolo do 31. marca 2011 právoplatne schválené vykonanie projektu pozemkových úprav. Nedopatrením správneho orgánu vznikol stav, kedy bol účastník konania W.. V. M. opomenutý pri doručovaní rozhodnutia o ustanovení znalca a pri doručovaní pozvánky na terénnu ohliadku č. OU-KE-PLO-2015/003876-14-Mer zo dňa 30. júla 2015 a z nej vyplývajúcej zápisnice č. OU-Kli- PLO-2015/003876-19-Mer zo dňa 8. septembra 2015. Rozhodnutie o ustanovení znalca bolo doručené W.. M. pri prerokovaní námietky proti výpisu z úvodných podkladov záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III., k.ú. W. (ďalej len „zápisnica z pokračovania prerokovania“). Účastník konania W.. M. dňa 23. júna 2017 odmietol predmetné rozhodnutie prevziať, pričom sa táto skutočnosť vyznačila v zápisnici z pokračovania prerokovania č. OU-KE-PLO-2017/001059-130-Mer zo dňa 23. júna 2017. Na základe toho rozhodnutie o ustanovení znalca nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 10. júla 2017. Vzhľadom na to, že W.. M. nebola doručená pozvánka na terénnu ohliadku č. OU-KE-PLO-2015/003876-14-Mer zo dňa 30. júla 2015 a z nej vyplývajúcej zápisnice č. OU-KE- PLO-2015/003876-19-Mer zo dňa 8. septembra 2015 tak správny orgán umožnil účastníkovi konania

- W.. V. M., aby mohol pri zápisničnom prerokovaní námietky proti výpisu z úvodných podkladov záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. k.ú. W. klásť znalcovi R.. N. V. otázky v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom č. 79/2015.

19. Dňa 21.09.2015 bol vypracovaný znalecký posudok č. 79/2015, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov metódou polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňuje podľa znalca špecifiká hodnotených pozemkov, ich polohu v rámci katastrálneho územia a v rámci regiónu, možnosť využitia pozemkov, súlad s územným plánom obce, ich napojenie na dopravnú a technickú infraštruktúru a možnosť zohľadniť rôzne pozitívne alebo negatívne vplyvy majúce vplyv na hodnotu pozemkov. Znalec vysvetlil dôvod použitia tejto metódy pred metódou výnosovou a porovnávacou. Poukázal v závere aj na zhodnotenie pozemkov aj na to, na čo pri stanovení všeobecnej hodnoty neprihliadol. Zároveň vykonal zhodnotenia stanovenej všeobecnej hodnoty pozemkov vo vzťahu k aktuálnemu stavu na realitnom trhu a voči ponukám podobných pozemkov v realitných kanceláriách a uviedol postup akým dospel pri porovnávaní týchto aktuálnych ponúk k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Správny orgán po doručení znaleckého posudku podľa § 18c ods.2 zákona oznámil užívateľom výšku náhrady za užívané pozemky v záhradkovej osade s poučením, že ak v zmysle § 18c ods.2 zákona užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, správny orgán konanie zastaví. Na základe predložených dokladov, geometrického plánu zriadenej záhradkovej osady a znaleckého posudku správny orgán zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného stavu (RPS), ktorého zhotoviteľom bola f-a CZIPO - R.. O. X., N. XX, N..

20. Verejnou vyhláškou Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru zo dňa 03.11.2016 pod sp. zn.: OU-KE-PLO-2016/001293-50-Mer oznámil správny orgán začatie konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k. ú. W. podľa Zároveň zverejnil úvodné podklady, a to: register pôvodného stavu, a geometrický plán a znalecký posudok, ktoré boli k nahliadnutiu na správnom orgáne a Miestnom úrade mestskej časti Košice - W. v termíne od 14. novembra 2016 do 28. novembra 2016. Zároveň bola verejná vyhláška zverejnená na www stránke Okresného úradu Košice pod dobu 15 dní. Známym vlastníkom, ktorých miesto trvalého pobytu bolo známe bol doručený výpis z úvodných podkladov s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia.

21. Dňa 3. januára 2017 podal účastník konania W.. M. prvostupňovému správnemu orgánu písomnú námietku proti výpisu z úvodných podkladov, v ktorej nesúhlasil s určenou výškou náhrady za pozemky v záhradkovej osade ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k.ú. W. určenej znaleckým posudkom č. 79/2015 zo dňa 13.08.2015 vypracovaného znalcom R.. N. V. vo výške 9,94 eur/m2.

22. Na základe vyžiadania prvostupňového správneho orgánu vzhľadom na vznesené námietky ustanovený znalec podal písomné vyjadrenie k týmto námietkam doručené 15.03.2017.

23. Dňa 23. júna 2017 sa uskutočnilo prejednanie námietok so žalobcom na prvostupňovom správnom orgáne a bol v zmysle zákona poučený a oboznámený s postupom konania v rámci vyporiadania pozemkov v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III. v k.ú. W.. Priebeh prejednania námietok je zaznamenaný v Zápisnici z prerokovania námietky proti výpisu z úvodných podkladov záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III., k. ú. W. č. OU-KE-PLO-2017/001059-129- Mer zo dňa 23. júna 2017. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nesúhlasu s ohodnotením pozemkov podľa znaleckého posudku vypracovaného R.. N. V., správny orgán uviedol, že znalec bol na základe zmluvy o dielo CRZ č. 03016/2015-UVZD-ZP0022/15.00 ustanovený rozhodnutím č. OU-KE- PLO-2015/003876-11 zo dňa 6. mája 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 10. júla 2017, a vyhotovený znalecký posudok č. 79/2015 zo dňa 21. septembra 2015, znalec doručil správnemu orgánu pre potreby konania podľa zákona. Terénna ohliadka za účelom zabezpečenia podkladov pre účely znaleckého dokazovania v zriadenej záhradkovej osade č. 32-62 Kamenný potok III. v k.ú. W. na všetky pôvodné parcely sa konala dňa 13. augusta 2015 v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. Počas terénnej ohliadky prebiehala aktívna komunikácia zástupcov užívateľov zriadenej ZO Kamenný potok III., prítomných účastníkov (vlastníkov), zástupcom Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru Košice a zástupcami správneho orgánu so znalcom. Všetci prítomní účastníci mali možnosť v zmysle Správneho poriadku právo klásť znalcovi otázky. Vzhľadom na to, že účastník konania - W.. V. M. nebol prizvaný na terénnu ohliadku nedopatrením správneho orgánu tak mu toto správny orgán umožnil pri zápisničnom prerokovaní námietky proti výpisu z úvodných podkladov

záhradkovej osady ZO SZZ 32-62 Kamenný potok III., k.ú. W.. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že správnemu orgánu nevyplýva zo zákona uskutočniť terénnu ohliadku za účelom zabezpečenia podkladov pre účely znaleckého dokazovania, keďže to má vykonať sám znalec v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky majetku č. v znení neskorších predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Správny orgán však nad rámec správneho konania a v dobrej viere čo najpresnejšie oboznámiť účastníkov konania so skutkovým stavom pôvodných pozemkov tvoriacich obvod predmetnej záhradkovej osady zvolal terénnu ohliadku.

24. Vo vzťahu k vznesenej námietke všeobecnej hodnoty pozemkov znalec podal svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol akým spôsobom postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, aké skutočnosti pritom zohľadnil, ako zhodnotil všetky faktory majúce vplyv na hodnotu pozemkov, poukázal na obsah záveru znaleckého posudku. Žalobca W.. V. M. ako podielový vlastník pozemkov v rámci námietkového konania predložil správnemu orgánu ponuky realitných kancelárií a fyzickej osoby z webového portálu „reality.bazos.sk“ zo dňa 05.,06., a 13. decembra 2016, ako aj ponuku realitnej kancelárie Diamond Reality s.r.o. z webového portálu „nehnuteľnosti.sk“ zo dňa 23. decembra 2016, ktoré sa týkajú predaja pozemkov situovaných v kat. úz. W. v rôznych častiach. Správny orgán však šetrením zistil podľa prezentovanej fotografie z ponuky realitnej kancelárie a fotografií z terénnej ohliadky konanej dňa 13. augusta 2015 prostredníctvom správneho orgánu, že ani táto predmetná parcela sa nenachádza v obvode záhradkovej osady Kamenný potok III. kat. úz. W.. Taktiež všetky štyri ponuky sú uvádzané s výmerou vedenou v metroch štvorcových bez uvedenia napr. parcelného čísla, druhu pozemku, čísla listu vlastníctva, funkčného využitia pozemku podľa územného plánu, či iných bližších informácií o predmetných nehnuteľnostiach. Správny orgán na základe toho dospel k záveru, že žalobca W.. V. M. nepredložil taký dôkaz o vecnej nesprávnosti predloženého znaleckého posudku č. 79/2015, na základe ktorého by sa s tým správny orgán musel vysporiadavať a prípadne postupovať skutočne podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku a sám nariadiť znalecké dokazovanie.

25. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.09.2017 rozhodnutie pod číslom OU-KE- PLO-2017/001059-138-Mer, ktorým námietkam, ktoré podal žalobca dňa 3. januára 2017 proti úvodným podkladom v zmysle ust. nevyhovel. V odôvodení rozhodnutia popísal skutkový stav, postup správneho orgánu v rámci konania o vyporiadanie pozemkov v záhradkárskej osade a správnu úvahu, ktorou sa spravoval pri vyhodnotení námietok žalobcu proti úvodným podkladom, ako aj podklady z ktorých vychádzal. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.10.2017. Proti nemu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v bodoch 1. až 6. odôvodnenia tohto rozsudku.

26. Podľa o užívaní pozemkov zriadených záhradkových osadách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala: a) právo správy (právo hospodárenia), alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.

27. Podľa o užívaní pozemkov zriadených záhradkových osadách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške uvedenej v alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa ods.2.

28. Podľa § 7 ods.4 cit. zákona, začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods.2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky.

29. Podľa § 8 ods.1 cit. zákona, k návrhu na začatie konania navrhovatelia priložia geometrický plán zriadenej záhradkovej osady (§ 2).

30. Na základe geometrického plánu uvedeného v ods.1 Obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok zriadený v záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku (§ 8 ods.2 cit. zákona).

31. Podľa § 8 ods.3 cit. zákona, vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí okresný úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní do dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

32. Podľa § 9 ods.1 cit. zákona, námietky podané podľa § 7 ods.4 a § 8 ods.3 prerokuje okresný úrad s tým kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

33. Podľa § 18a citovaného zákona konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona.

34. Podľa § 18c ods.1 cit. zákona, ak v konaní do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.

35. Podľa § 18c ods.2 citovaného zákona, Obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatí Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods.1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi.

36. Podľa § 18 ods.2 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

37. Podľa § 3 ods.5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 24 ods.2 Správneho poriadku (v znení účinnom v čase zaslania výpisu z úvodných podkladov), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

39. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

41. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

42. Podľa § 34 ods.4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

43. Podľa § 34 ods.5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Podľa § 34 ods.6 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

47. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

48. Podľa , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

49. Podľa , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

50. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

51. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

52. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

53. Podľa 178 ods.1 , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

55. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017).

v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

56. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, má za to, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP4-2018/005523/Nan zo dňa 08.01.2018 netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ani nie je arbitrárne. Rozhodnutie má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 47 ods.3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia žalovaný správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

57. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného (aj správneho orgánu 1. stupňa) za nezákonné a vecne nesprávne aj dôvodu, že podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný ako jediný dôvod uviedol zmeškanie lehoty na podanie námietok, pričom k uvedenému záveru dospel aplikáciou fikcie doručenia podľa Správneho poriadku, pričom zo strany žalobcu došlo k reálnemu prevzatiu zásielky a nesprávne posúdil charakter lehoty na podanie námietok podľa Tvrdil, že žalovaný považuje za deň doručenia úvodných podkladov deň 21.11.2016 v rozpore s Správneho poriadku a lehotu na podanie námietok podľa 8 ods.3 za hmotno-právnu, pričom žalobca má za to, že je to lehota procesná, čo podľa jeho názoru vyplýva jednak z toho, že je upravená v 3. časti s názvom „KONANIE“ a tiež zo skutočnosti, že je určená na urobenie procesného úkonu a uplynutím tejto lehoty nedochádza k zániku, resp. premlčaniu hmotno-právneho práva.

58. Podľa , vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, 11) výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

59. Podľa , námietky podané podľa a prerokuje obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

60. Podľa § 24 ods.2 Správneho poriadku v znení účinnom v čase doručenia úvodných podkladov (od 01.07.2016 do 30.06.2017), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

61. K zmene právnej úpravy ust. § 24 ods.2 Správneho poriadku došlo až 01.07.2017, v zmysle ktorej ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť

na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Námietky žalobcu zo dňa 29.12.2016 boli doručené správnemu orgánu dňa 03.01.2017, čo vyplýva z administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že opakované doručenie žalobcovi bolo vykonané dňa 16.11.2016, t.z. deň uloženia zásielky bol 16.11.2016. Zásielku si žalobca reálne prevzal dňa 30.11.2016, čo vyplýva z doručenky. V zmysle Správneho poriadku, správny orgán považoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty (od 16.11.2016), t.j. 21.11.2016 (20.11.2016 bola nedeľa). V zmysle , námietky je možné podať v 30-dňovej lehote od doručenia úvodných podkladov, v danom prípade lehota začala plynúť 21.11.2016 a posledným dňom lehoty na podanie námietok bol deň 21.12.2016. Podľa názoru súdu ide o prekluzívnu lehotu (hmotno-právnu). Aj v prípade keď by správny orgán považoval za dátum doručenia zásielky deň 30.11.2016, kedy žalobca reálne zásielku prevzal, došlo by k uplynutiu 30-dňovej lehoty na podanie námietok dňa 30.12.2016, pričom námietky boli doručené správnemu orgánu dňa 03.01.2017. Z toho vyplýva, že ani v tomto prípade nebola dodržaná zákonom stanovená lehota.

62. Keďže súdu žiadne nové relevantné dôkazy k tomu žalobcom predložené neboli, súd vychádzal z doterajšieho obsahu administratívneho spisu a napokon sa pri opätovnom preskúmaní sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade ničím nebolo relevantne preukázané zo strany žalobcu vylúčenie/nemožnosť uplatnenia fikcie doručenia podľa o správnom konaní (ďalej len „“). Preto bolo potrebné považovať toto prvostupňové rozhodnutie žalobcovi dňa 21.11.2016 fikciou doručenia podľa Správneho poriadku za doručené.

63. V súvislosti s fikciou doručenia súd poukazuje na ust. § 24 ods.2 Správneho poriadku, v ktorom je upravený spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je. Úpravou tzv. náhradného doručenia zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkami vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania (t.j. nie je mimo obce, mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods.2 Správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia treba považovať aj prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť a takto nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2002, sp. zn. ).

64. V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka) rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa o priestupku, č. p. ORP-P-528/DI-TN-2012 zo dňa 04.03.2013, z ktorej krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: dňa 15.03.2013 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa 18.03.2013 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (18.03.213) uložil na pošte, dňa 04.04.2013 žalobca prevzal zásielku osobne. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré žalobca odovzdal na poštovú prepravu až dňa 19.04.2013, bolo podané oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty 21.03.2013 sa považuje za deň doručenia, keďže deň 21.03.2013 pripadol na štvrtok a uvedený deň nebol sviatok. Keďže pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 54 ods.2 Správneho poriadku) tak začala žalobcovi plynúť dňom 22.03.2013 (§ 27 ods.2 Správneho poriadku), posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 05.04.2013, ktorý pripadol na piatok a uvedeného dňa nebol sviatok. Odvolanie žalobca odovzdal na poštovú prepravu dňa 19.04.2013, po uplynutí lehoty stanovenej v § 54 ods.2 Správneho poriadku, teda oneskorene. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný správne aplikoval na daný prípad fikciu doručenia. Je potrebné si uvedomiť, že riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, že doručovateľ uskutočnil opakovaný pokus o doručenie, o ktorom adresáta vopred výzvou

upovedomil, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca nesprávnosť doručenky nijakým spôsobom nepreukázal (porovnaj uznesenie NS SR zo dňa 25.04.2012)./ - prípad náhradného doručovania a reálneho neskoršieho prevzatia zásielky/.

65. S poukazom na obsah spisu má súd za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce nezdržiavanie sa v mieste bydliska v čase doručovania alebo iné skutočnosti vylučujúce aplikáciu inštitútu fikcie doručenia v zmysle § 24 ods.2 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené súd v konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti, ktoré boli zistené žalovaným, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný vydaním preskúmavaného rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, bolo potrebné žalobu zamietnuť.

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že skutkový stav je nedostatočný na riadne posúdenie veci, nakoľko nebola správne stanovená všeobecná cena nehnuteľnosti, ktoré sa budú vyporiadavať, súd mal za to, že táto námietka nebola v konaní dôvodná. Správne postupoval správny orgán prvého stupňa, ak mal za to, že do 31.03.2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu pozemkových úprav, preto bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia , (, ktorým sa zmenil a doplnil s účinnosťou od 01.04.2011 reagoval na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trenčianske Biskupice proti Slovenská republika zo dňa 02.11.2007) a vrátiť konanie do štádia zabezpečenia aktualizácie registra pôvodného stavu, a v tejto súvislosti v zmysle ust. bol povinný zabezpečiť znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu, ako to vyplýva z administratívneho spisu a nebolo to ani v konaní sporné, bol v konaní ustanovený znalec R.. N. V. a bola mu uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa vyhlášky MS SR č. Zo skutkových zistení je teda zrejmé, že cena stanovená znaleckým posudkom č. 79/2015 korešponduje so znením rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trenčianske Biskupice proti Slovenská republika zo dňa 02.11.2007, na ktorý poukazuje žalobca vo svojich žalobných námietkach. Hodnota pozemku bola znalcom stanovená ako všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške primeranej vzťahu k trhovej cene nehnuteľnosti s rozhodujúcim dátumom vypracovania znaleckého posudku ku dňu 13.08.2015, pričom takto stanovená cena reflektuje na špecifické podmienky nehnuteľnosti, na všeobecnú situáciu umiestnenia pozemkov, na spôsob a intenzitu využitia pozemkov, na nadväznosť na dopravnú infraštruktúru, na aktuálnosť realitného trhu ako aj na iné okolnosti, na ktoré znalec poukázal v závere tohto znaleckého posudku, ako aj vo svojom záväznom stanovisku k námietkam účastníkov konania, medzi inými aj žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal znalcom použité koeficienty, ako aj celkový záver znaleckého posudku, k tomuto súd uvádza, že správne uzavrel žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia to, že nie je v kompetencii správneho orgánu spochybňovať vypracovanie znaleckého posudku, ako aj to akú metódu znalec zvolí pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku. K tomuto poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (uverejnený v Zbierke Stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. 99/2011) v zmysle ktorého: „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný pri posudzovaní znaleckého posudku postupovali v súlade s takýmto ustáleným právnym nazeraním na znalecký posudok a správnym a zákonným spôsobom vyhodnotili tento znalecký posudok v konaní, pričom svoju úvahu pri hodnotení posudku dostatočne uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí. Súd k tomuto ešte poukazuje na to, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným do Zoznamu znalcov vedeným na Ministerstve spravodlivosti SR, preto ani správny orgán prvého stupňa ani žalovaný správny orgán nemali dôvod pochybovať o jeho správnosti a rovnako ani súd nespochybňuje jeho objektívnosť a správnosť. Súd ma za to, že v kontexte tejto námietky sa tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný dostatočne vysporiadali aj so žalobcom predloženými listinami pri prerokovaní jeho námietok. K tomuto súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom správneho orgánu prvého stupňa o tom, že správny orgán nevedie konanie pre bežnú kúpu, či predaj pozemku, cena pozemkov v obvode záhradkovej osady má byť primeraná trhovej cene, kde treba rozlišovať cenu pozemku

a pridanú hodnotu, pričom pridaná hodnota nie je predmetom ohodnotenia pozemkov. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pokiaľ ide o žalobcom predložené ponuky od realitných kancelárii s týmto sa riadne vyporiadal v odôvodnení prvostupňový správny orgán, s ktorými závermi sa stotožnil aj žalovaný, tak ako je to uvedené vyššie. Súd záverom konštatuje, že tak prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k vzneseným námietkam k úvodným podkladom, ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam a na základe takto zisteného skutkového stavu vec aj dostatočne s správne právne posúdil.

67. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. ().

68. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

69. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke, a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

70. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

71. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).