Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-117-2018.pdf
PDF · 136.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/117/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX N., t. č. vo výkone trestu v C. a C. Z., právne zastúpený Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové nám. 93, Ilava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E..-odv-XX-X/XX-XXXX zo dňa 7. augusta 2018 v spojení s rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava Sp. č. C.-Z.-XX-X/XX-XXXX zo dňa 7. júna 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 29. 11. 2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR M.-odv-XX-X/XX-XXXX zo dňa 07. 08. 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len ÚVTOS Ilava“) o odmietnutí-nesprístupnení informácie sčasti Sp. č. C.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa 07. 06. 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“ alebo „zákon č. 211/2000 Z. z.“) nevyhovel žalobcovej žiadosti „sprístupniť informácie z informačného systému ÚVTOS a ÚVV Ilava z mojej osobnej karty odsúdeného, kedy v období od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 došlo u mňa k takej situácii, že by moje správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania, moje správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku. Nežiadam výstupy - kópie z informačného systému ÚVTOS a ÚVV Ilava a mojej osobnej karty, ale o sprístupnenie informácií, či sú uvedené požadované informácie zaevidované v informačnom systéme ÚVTOS - ÚVV Ilava v mojej osobnej karte, s akým dátumom a obsahom.“ Správne orgány nesprístupnenie požadovaných informácií odôvodnili v podstate odkazom na ustanovenie § 99 ods. 1 písm. k) v spojení s ustanovením § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 475/2005 Z. z.“) s tým, že o obsahu údajov spočívajúcich v poznatkoch o priebehu výkonu trestu, najmä údajoch o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych
trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania, nemá Zbor väzenskej a justičnej stráže povinnosť informovať, pričom sprístupnením týchto údajov by mohlo dôjsť k účelovému správaniu odsúdeného a taktiež by mohla byť vyvolaná reakcia odsúdenej osoby narúšajúca proces zaobchádzania s ňou vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočného zistenia skutkového stavu nevykonaním dôkazov preukazujúcim tvrdenia žalobcu.
3. Žalobca prezentoval názor, že správne orgány boli oprávnené sčasti jeho žiadosti vyhovieť, a to prinajmenšom uvedením informácie, či sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava a v osobnej karte žalobcu v období od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 zaznamenala situácia, že by správanie žalobcu neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a úcte k človeku a ak takáto skutočnosť nastala, tak kedy bola do informačného systému a osobnej karty žalobcu zaznamenaná. Ak ÚVTOS Ilava nebol povinný sprístupniť obsah takéhoto záznamu, nič mu nebránilo sprístupniť, či a kedy bol takýto záznam zaevidovaný. Správne orgány sa vôbec nevysporiadali s tým, či takáto informácia vôbec existuje a ak áno, odkedy bola zaevidovaná v informačnom systéme ústavu a osobnej karte žalobcu. Žalobca pripomenul, že ÚVTOS Ilava je oboznámený s tým, že sa žalobca dlhodobo domáha plnenia programu zaobchádzania, že žalobcovo správanie je dlhodobo na požadovanej úrovni a je preto zrejmé, že požadované informácie nežiada sprístupniť z dôvodu negatívnych reakcií na jeho strane, ale práve naopak z dôvodu, že ÚVTOS Ilava s ním neparticipuje na plnení programu zaobchádzania. Preto sa pracne za pomoci právneho zástupcu, rodiny a ďalších inštitúcií musí domáhať jeho zrozumiteľného obsahu a plnenia. Žalobca prezentoval domnienku, že je pravdepodobné, že ním požadované informácie vôbec neexistujú v informačnom systéme a v jeho osobnej karte, čo vyplýva z toho, že správne orgány, najmä žalovaný, neskúmali, či požadované informácie existujú, keďže dôkaz oboznámením sa s obsahom informačného systému ÚVTOS Ilava a obsahom jeho osobnej karty vôbec nebol vykonaný.
4. Žalobca ďalej vyslovil názor, že požiadavka, či vôbec existuje informácia a dátum jej zaevidovania, nie je poznatkom o plnení programu zaobchádzania v pravom zmysle slova. V danom prípade sa podľa žalobcu jednalo o nesprávne právne posúdenie veci. Dopytovaný orgán je povinný najskôr sa vysporiadať s tým, či požadovaná informácia vôbec existuje a či je spôsobilá na sprístupnenie alebo neexistuje a z toho dôvodu sa nesprístupní. Keďže sa tak nestalo, správne orgány zaťažili konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
5. Žalobca napokon rozhodnutiam správnych orgánov vytkol vadu nepreskúmateľnosti, spočívajúcu v tom, že odôvodnenia rozhodnutí obsahujú prednostne citácie právnych predpisov, no úvahy správnych orgánov sú strohé, neúplné a nelogické. V nadväznosti na uvedenú vytýkanú vadu poukázal žalobca na príslušnú judikatúru vnútroštátnych aj medzinárodných súdov, podľa ktorej medzi závažné porušenia práva na spravodlivý proces patrí aj absencia riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zdôraznil, že v rámci vybavovania žiadosti o sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií nebol povinný vykonávať dôkazy navrhované žalobcom, resp. nebol povinný vyhľadávať podľa požiadaviek žalobcu informácie spracované v informačnom systéme. Zotrval na právnom názore, že na oznamovanie dátumov zaevidovania poznatkov v informačnom systéme, či vôbec boli zaevidované a s akým obsahom, nie je žalovaný a ani ÚVTOS Ilava osoba ex lege oprávnená ani povinná. Aj prípadné sprístupnenie informácie o dátume alebo existencii či neexistencii zaevidovania určitého poznatku o správaní odsúdeného, hoci aj pozitívneho, môže byť spôsobilé vyvolať u neho negatívnu reakciu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/20/2017 zo dňa 21. 11. 2017, v ktorom predmetom správnej žaloby bola obdobná právna otázka.
7. Podľa žalovaného na vykonanie šetrenia, kontrolnej alebo vyhodnocovacej činnosti, ktorej výsledkom by boli žalobcom požadované dôkazy o existencii či neexistencii v informačnom systéme zaevidovaných poznatkov, neslúžilo konanie vedené v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na podporu
svojej argumentácie poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/112/2012 zo dňa 25. 05. 2013 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. 05. 2009, podľa ktorého „rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.“ Správnosť citovaného názoru bola podľa žalovaného potvrdená aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09. 03. 2010.
8. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán ako povinná osoba sa žalobcom požadovanú informáciu rozhodol nesprístupniť s dôrazom na záujem ochrany legitímneho cieľa, t.j. verejného poriadku a bezpečnosti z pohľadu možnej agresie zo strany väznenej osoby ako nežiaduceho správania, v súvislosti s čím poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 370/2013 Z. z. novelizujúcemu zákon č. 475/2005 Z. z., kde k ustanoveniu § 99 zákonodarca uviedol: Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reakívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“
9. Žalovaný pripomenul písomné vyjadrenie pedagóga oddelenia výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava vypracované v súvislosti so žiadosťou právnej zástupkyne žalobcu: Požadované informácie a poznatky s presným dátumom a obsahom sú spracovávané a zaznamenávané v Aplikácii VVVT v časti „Iné záznamy“. Odporúčam nesprístupniť: odôvodnenie - požadované informácie sú informáciou podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o výkone trestu.... Z uvedeného vyplýva, že s priebežne získanými záznamami o správaní odsúdeného nemusí byť odsúdený a ani osoba splnomocnená menovaným vždy oboznamovaná, nakoľko by to narušilo adresnosť využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania (možná účelovosť konania, obranné reakcie, snaha o krytie ,,druhého života“ väznenej osoby).“ V tejto súvislosti zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je zaradený na oddiele I.B. doživotné tresty v diferenciačnej podskupine D1 (s psychologickým profilom „Nebezpečný“), z ktorého vyplýva aj zaobchádzanie s ním počas výkonu trestu odňatia slobody v zmysle príslušných ustanovení zákona o výkone trestu a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
10. Žalovaný vysvetlil, že pedagóg oboznamuje odsúdeného s tým, že mu je daný do systému záporný alebo kladný poznatok, takže ústavné právo žalobcu na informácie nebolo porušené, nakoľko informácia mu bola sprístupnená, hoci v ústnej forme pri individuálnom pohovore s pedagógom, pričom povinná osoba tak vykonala i nad rámec zákona a v prospech väznenej osoby. Zbor väzenskej justičnej stráže však nemá povinnosť informovať o všetkých záporných a kladných poznatkoch uvedených v časti „Iné záznamy“ na základe žiadosti väznených osôb. Z demonštratívneho znenia ust. § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. zároveň vyplýva, že tento výpočet umožňuje nesprístupnenie informácií o obsahu poznatkov, vrátane informácie o ich existencii či neexistencii, resp. oznámenia dátumu ich zaevidovania. V opačnom prípade by povinné osoby boli nútené vystavovať sa riziku vzniku nežiaduceho správania odsúdených pri ich vedomosti o existencii či neexistencii zaevidovaného poznatku o ich správaní a zároveň by boli vystavené možnej obštrukcii, kedy by prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám dochádzalo k sprístupňovaniu uvedeného druhu informácií.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 79 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. účelom doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie jeho správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu. Väzenská populácia v prevažnej väčšine spolupracuje s pedagógom a ostatným personálom pri stanovení programu zaobchádzania a plnení jednotlivých stanovených cieľoch. U tejto kategórie odsúdených spravidla neexistuje reálna obava z ďalšej protiprávnej činnosti. Agresívne prvky v správaní odsúdených nemusia byť priamo manifestované, ale skrývajú sa za hrozbami a vyhrážkami voči svojmu okoliu. Postoj odsúdených k spáchanej trestnej činnosti je často nekritický. Vzhľadom na uvedené, ako aj z doterajších poznatkov o priebehu výkonu trestu žalobcu, ÚVTOS Ilava a zároveň i žalovaný zastávajú názor, že vo vzťahu k osobe žalobcu je naplnená reálna obava, v dôsledku ktorej zákonodarca vyňal určité poznatky o priebehu výkonu trestu a poznatky o plnení programu zaobchádzania z povinnosti o nich informovať (§ 99 ods. 2 zákona o výkone trestu). Podľa názoru žalovaného je „legitímnosť spoločensky aprobovaného záujmu“, ktorý žalobca namieta, dostatočne preukázaná z vyššie uvedených dôvodov. Účelom zákona o slobode informácií nie je pritom odpovedať na dopyty žiadateľov, ktoré sa týkajú vybavenia ich vlastnej záležitosti či osobitného konania (napríklad zaobchádzania, či disciplinárneho konania vo výkone trestu a pod.), teda, ak žiadateľom nie je v súlade s § 3 ods. 1 „každý“, takáto žiadosť nespĺňa podmienky jej vybavenia v režime zákona o slobode informácií. Zaznamenávanie poznatkov je pritom určitým druhom právomoci orgánu verejnej správy pri zaobchádzaní s odsúdenými vo výkone trestu.
12. Žalovaný k ním aplikovanému procesnému postupu uviedol, že pri hodnotení postupu, ktorým ÚVTOS Ilava nesprístupnil žalobcovi požadované informácie, vychádzal aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010), podľa ktorého „obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa“. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. upravujúce účinný inštitút umožňujúci žalobcovi ako odsúdenému uspokojiť jeho právo na informácie o zaobchádzaní s ním vo výkone trestu.
13. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku. Zdôraznil, že správne orgány sa mali najskôr vysporiadať s tým, či požadované informácie vôbec existujú a sú alebo nie sú spôsobilé na sprístupnenie alebo neexistujú a z toho dôvodu (neexistencie) sa žalobcovi nesprístupnia. Keďže takto správne orgány nepostupovali a potrebné dokazovanie nevykonali, nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. Podľa žalobcu je pravdepodobné, že požadované informácie vôbec neexistujú v informačnom systéme ÚVVTOS Ilava ani v osobnej karte odsúdeného. S poukazom na uvedené požiadal žalobca správny súd, aby pred rozhodnutím o správnej žalobe si zabezpečil výstup z informačného systému ÚVTOS Ilava za obdobie od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 a osobnú kartu odsúdeného žalobcu od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018.
14. V duplike žalovaný zopakoval ťažiskové tézy svojej argumentácie z vyjadrenia k správnej žalobe. Zdôraznil, že ustanovenie § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. predstavuje lex specialis vo vzťahu k zákonu o slobode informácií. Preto ak správne orgány dospeli k názoru, že pri informáciách, ktoré z vecného hľadiska možno zaradiť do kategórie podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z. z., nie je zákonom daná povinnosť ich poskytovania žiadateľovi, postupovali v súlade s aktuálnou právnou úpravou. K námietke nevykonania dôkazu na preukázanie existencie požadovanej informácie žalovaný uviedol, že nemal povinnosť na základe žiadosti o sprístupnenie informácií vykonávať dôkazy navrhované žalobcom, resp. že nie je povinný vyhľadávať podľa požiadaviek a pokynov žiadateľa informácie spracované v informačnom systéme. Žalovaný zotrval na názore, že na oznamovanie dátumov zaevidovania poznatkov v informačnom systéme, či vôbec boli zaevidované a s akým obsahom, nie je ÚVTOS Ilava ani žalovaný zo zákona oprávnený ani povinný.
15. Žalovaný v rámci ďalšieho vyjadrenia do konania poukázal na podporu svojej argumentácie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17. 04. 2019, v ktorom kasačný súd okrem iného uviedol nasledovné: „Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že v zmysle § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z. z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov, pričom podľa písm. k) sa jedná o poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch a o poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadaná informácia podlieha režimu v zmysle ust. § 99 ods. 1 písm. k) citovaného zákona. Kasačný súd
konštatuje, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. Najvyšší súd SR uzatvára, že poskytnutie informácií, požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. § 99 ods. 2 zákona o výkone trestu, vylučuje zákon.“
16. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj ÚVTOS Ilava v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 29. 05. 2018 bola ÚVTOS Ilava doručená žiadosť žalobcu zo dňa 28. 05. 2018 požadujúca sprístupniť nasledovné informácie: „1) Program zaobchádzania je nastavený na základe zistených informácií - poznatkov o správaní odsúdeného a to tak, aby viedol odsúdeného k plneniu programu zaobchádzania. V tejto súvislosti žiadam sprístupniť informácie z informačného systému ÚVTOS a ÚVV Ilava z mojej osobnej karty odsúdeného, kedy v období od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 došlo u mňa k takej situácii, že by moje správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania, moje správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku. Nežiadam výstupy - kópie z informačného systému ÚVTOS a ÚVV Ilava a mojej osobnej karty, ale o sprístupnenie informácií, či sú uvedené požadované informácie zaevidované v informačnom systéme ÚVTOS - ÚVV Ilava v mojej osobnej karte, s akým dátumom a obsahom. 2) Dňa 16. 04. 2018 som podal žiadosť o kontakt s inými odsúdenými a 19. 04. 2018 som podal moje stanovisko k bodom PZ. Obe podania boli adresované Vám. Žiadam o informácie pod akými číslami sú moje podania zaevidované a v akom štádiu riešenia sa nachádzajú vzhľadom k času, ktorý uplynul od ich podania.“
20. ÚVTOS Ilava dňa 07. 06. 2018 sprístupnil žalobcovi informácie žiadané v bode 2) žiadosti uvedením spisových značiek, pod ktorými boli podania žalobcu zaevidované a informovaním o postupe, ktorý nasledoval po doručení uvedených podaní.
21. Súčasne ÚVTOS Ilava dňa 07. 06. 2018 vydal rozhodnutie č. C.-inf-XX-X/XX-XXXX, ktorým v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojení s ustanovením § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. žiadosti žalobcu v časti 1) nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil, deklarujúc, že o týchto informáciách nemá povinnosť informovať. V odôvodnení ÚVTOS Ilava skonštatoval, že požadované informácie v časti 1) žiadosti sú informáciami o priebehu výkonu trestu a sú údajmi podľa § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z. z., o ktorých nemá povinnosť informovať. Dodal, že dôsledkom sprístupnenia požadovanej informácie by mohla byť reakcia väznenej osoby narúšajúca proces zaobchádzania s ňou vo výkone trestu odňatia slobody, pričom sprístupnením požadovaných informácií môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby k personálu ÚVTOS Ilava.
22. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Vyjadril názor, že jeho žiadosti bolo možné vyhovieť prinajmenšom uvedením informácie, či sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava a jeho osobnej karte v období od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 zaznamenala situácia, že by jeho správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a úcte k človeku a ak takáto skutočnosť nastala, tak kedy bola do informačného systému a osobnej karty žalobcu zaznamenaná. Aj keď ÚVTOS Ilava nebol povinný sprístupniť obsah takéhoto záznamu, nič nebránilo sprístupniť, či a kedy bol takýto záznam zaevidovaný.
23. Žalovaný rozhodnutím č. GR M.-odv-XX-X/XX-XXXX zo dňa 07. 08. 2018 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnymi závermi ÚVTOS Ilava. Vyjadril názor, že osobitné zákony môžu výslovne ustanoviť, že niektoré druhy informácií sa žiadateľom, ktorí požiadajú o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií, nesprístupňujú (napr. § 63 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z.). V týchto prípadoch má osobitná právna úprava prednosť. Ku vzťahu medzi zákonom o slobode informácií a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie informácií sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15. 03. 2011: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je obecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje.“
24. Žalovaný ďalej uviedol, že ako odvolací orgán sa stotožnil s nesprístupnením informácie požadovanej žalobcom. Informácie, či sú poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného zaevidované v informačnom systéme ZVJS, s akým dátumom a obsahom, predstavujú údaje podľa § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z. z., na ktorých sprístupnenie žalobca nemá právny nárok v zmysle § 99 ods. 2 uvedeného zákona. Takýto záver, t.j. zákonnosť nesprístupnenia informácií z aplikácie „VVVT“, časť „Iné záznamy“ a „Závery psychologického vyšetrenia“, potvrdil v inej veci aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/20/2017 zo dňa 21. 11. 2017, keď uviedol: „Pokiaľ ide o odmietnutie správneho orgánu I. stupňa sprístupniť žalobcovi informácie požadované v bode 3 žiadosti v časti dokumentácie „Iné záznamy“ a „Závery psychologického vyšetrenia“, krajský súd uvádza, že v danom prípade ide o údaje o odsúdenom podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z. z. (závery psychologického vyšetrenia predstavujú údaje podľa § 99 ods. 1 písm. h) zákona č. 475/2005 Z. z., ktorá skutočnosť však nemá vplyv na správnosť záveru o odmietnutí sprístupnenia týchto informácií). Zbor väzenskej a justičnej stráže, ako správne uviedli aj správne orgány, nemá podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). Krajský súd v zhode so žalovaným zastáva názor, že v danom prípade ide o údaje, ktorých sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií, ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k negatívnej reakcii väznenej osoby voči personálu zboru. K podobnému záveru podľa žalovaného dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nesprístupnenia kópie hodnotenia programu zaobchádzania, keď v rozsudku sp. zn. 23S/126/2017 zo dňa 28. 03. 2018 uvádza: „Správny súd má za to, že zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných alebo vyvolať nepokoje, resp. zneefektívniť systéme zaobchádzania s odsúdenými osobami... Skutočnosť, že žalobcovi bola informácia ústne poskytnutá nad rámec zákonnej povinnosti, mu priamo nezakladá právo opakovane žiadať takúto informáciu a zároveň nezakladá povinnosť žalovaného takúto informáciu nad rámec zákona poskytnúť opakovane. Ak v rámci výchovného procesu určený pedagóg vyhodnotil za vhodné žalobcu oboznámiť ústne so zhodnotením plnenia programu zaobchádzania, to ešte samo osebe nezakladá povinnosť žalovaného takúto informáciu poskytnúť písomne aj vzhľadom na bezpečnostné riziká, resp. na naplnenie účelov trestu, opakovane. Ako vyplýva z § 99 zákona č. 475/2005 Z.z., zbor nemá povinnosť informovať o osobných údajoch podľa odseku 1 písm. h) a k), to však nevylučuje situáciu, kedy si sám
vyhodnotí, že informovanie o týchto údajoch je z pedagogického hľadiska vhodné, avšak záleží len na jeho posúdení, akú formu informovania žiadateľa zvolí, resp. v celom rozsahu a akým spôsobom informáciu zverejní.“
25. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
26. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
27. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií.
29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
30. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15-tich pracovných dní, ak sa sprístupnia informácie nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento neustanovuje inak.
32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.
33. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
34. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce meno a priezvisko, ak ich má odsúdený zmenené, b) dátum a miesto narodenia, c) adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu, d) štátna príslušnosť, e) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania, f) vzdelanie, g) zamestnanie a odborné znalosti, h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, i) zdravotná klasifikácia, j) údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu,
k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.
35. Podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).
36. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) zbor v rozsahu svojich úloh vytvára a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie a osobné údaje potrebné na plnenie úloh zboru podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Na informačné systémy zboru sa vzťahuje osobitný predpis, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov uchovávaných v informačnom systéme pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním. To v plnom rozsahu platí aj pre informačný systém vedený Archívom zboru, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.
37. Podľa § 65a ods. 1 veta prvá a štvrtá zákona č. 4/2001 Z. z. zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb v súlade s osobitným predpisom. Osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi.
38. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ako aj rozsah informácií nimi poskytnutých, bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu. Žalobca zotrváva na názore, že jeho požiadavka smerujúca k zisteniu, či vôbec existuje ním žiadaná informácia a dátum jej zaevidovania, nie je poznatkom o plnení programu zaobchádzania v pravom zmysle slova. Ak to takto správne orgány posúdili, išlo z ich strany o nesprávne právne posúdenie veci.
39. Úvodom právneho posúdenia veci správny súd v nadväznosti na svoje skoršie rozhodnutia opätovne prízvukuje, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám v podrobnostiach upravuje zákon č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
40. Po preskúmaní veci sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného o neexistencii povinnosti viesť dokazovanie smerom naznačeným žalobcom. Žalobca v podstate po správnych orgánoch chcel, aby pátrali po informácii, ktorú by napriek jej pozitívnej identifikácii v informačnom systéme alebo osobnej karte odsúdeného nemohli sprístupniť, pričom by nemohli sprístupniť ani to, či takáto konkrétnymi parametrami špecifikovaná informácia sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava alebo osobnej karte žalobcu nachádza. Žalobca sa totiž nedomáhal a nepýtal, či sú v ním označených informačných systémoch a databázach „nejaké“ všeobecné bližšie nešpecifikované informácie. Žalobca sa dožadoval zodpovedania otázky ne/existencie konkrétnej informácie, majúcej konkrétnu výpovednú hodnotu, t.j. že jeho „správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania, ... správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku.“ Rovnako tak aj v odvolaní zotrval na požiadavke získať vedomosť o konkrétnej informácii, keď prezentoval názor,
že jeho „žiadosti bolo možné vyhovieť prinajmenšom uvedením informácie, či sa v informačnom systéme ÚVTOS Ilava a jeho osobnej karte v období od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 zaznamenala situácia, že by jeho správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a úcte k človeku a ak takáto skutočnosť nastala, tak kedy bola do informačného systému a osobnej karty žalobcu zaznamenaná.“ Za takýchto priamo žalobcom nastavených podmienok a parametrov žiadosti o sprístupnenie informácie majúcej charakter poznatku o priebehu výkonu trestu, keď samotný obsah informácie nebolo možné oddeliť od dátumu jej zaevidovania a zredukovať tak sprístupnenie iba na potvrdenie alebo vyvrátenie existencie informácie, postupovali správne orgány v súlade s ustanoveniami § 99 ods. 1 písm. k) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z., ak žalobcovi požadovanú informáciu nesprístupnili. Aj obyčajné potvrdenie existencie konkrétne špecifikovanej informácie správnymi orgánmi by znamenalo vybočenie z rámca právnej normy ustanovení § 99 ods. 1 písm. k) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. Informácia obsahujúca poznatky o tom, že správanie a vystupovanie nebolo v rámci dobrých mravov, zaužívanej spoločenskej etikety, pravidiel spoločenského správania, ... správanie neviedlo k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku, je informáciou majúcou vecný základ v poznatkoch o priebehu výkonu trestu žalobcu ako odsúdenej osoby vo výkone trestu odňatia slobody. Dopĺňajúc uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17. 04. 2019, aplikovateľný aj na prejednávanú vec, podľa ktorého „zverejnenie takejto informácie v písomnej podobe by mohlo ohroziť bezpečnosť, práva a slobody iných, resp. zneefektívniť systém zaobchádzania s odsúdenými osobami. Najvyšší súd SR uzatvára, že poskytnutie informácií, požadovaných sťažovateľom v zmysle ust. § 99 ods. 2 zákona o výkone trestu, vylučuje zákon.“
41. Postup správnych orgánov ako aj rezultát ich rozhodovacej činnosti na úseku slobodného prístupu k informáciám vo veci žiadosti žalobcu možno označiť za súladný so zákonom č. 211/2000 Z. z. ako aj ustanoveniami § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. Správne orgány skutkový stav ustálili spôsobom umožňujúcim následnú aplikáciu príslušnej právnej normy, ktorú aplikovali právne korektne. K námietke nepreskúmateľnosti správny súd uvádza, že nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutie poskytujú dostatočný argumentačný podklad na identifikáciu konkrétnych a presvedčivých úvah, ktoré správne orgány viedli k nimi učineným rezultátom. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevykazujú prvky arbitrárnosti.
42. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
44. K požiadavke žalobcu na vykonanie dôkazu formou zabezpečenia si výstupu z informačného systému ÚVTOS Ilava za obdobie od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 a vyžiadania osobnej karty odsúdeného žalobcu od 02. 02. 2017 do 25. 01. 2018 správny súd uvádza, že pre vyriešenie sporných otázok nastolených správnou žalobou nepovažoval takéto dokazovanie za potrebné, pričom odkazuje na právne úvahy prezentované v bode 40. tohto rozsudku.
45. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.