Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-112-2012.pdf
PDF · 109.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/112/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: SLOVSTAV SLOVAKIA, s.r.o., Pivničná 10, Levice, IČO: 44 592 809, zastúpeného MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Starosta obce Kozárovce, Kozárovce 685, zastúpenému Vladimírom Pirošíkom, advokátom, Rudohorská 11, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. septembra 2012 č. 1147/2012, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 30. 11. 2012 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 09. 2012 č. 1147/2012, ako i prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. 07. 2012 č. 883/2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že obec Kozárovce požiadal o sprístupnenie informácií ohľadne: 1/ sumy príjmov obce Kozárovce z nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, na parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2, zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území M., zapísané na LV č. XXXX, a to od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede, 2/ sumy ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu uvedených nebytových priestorov od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede, 3/ čistého zisku z poskytovania nájmu uvedených nebytových priestorov od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede, pričom za čistý zisk sa považuje rozdiel celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré boli obcou uhradené. Dňa 26. 07. 2012 obec sprístupnila žalobcovi informáciu pod bodom 1/ a zároveň rozhodnutím zo dňa 26. 07. 2012 č. 883/2012 odmietla poskytnúť informáciu pod bodom 2/ a 3/, čo odôvodnila tak, že týmito informáciami nedisponuje, nakoľko náklady obce na poskytovanie služieb spojených s prenájmom nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte nie sú konečné a uzavreté.
Žalobca bol toho názoru, že obec Kozárovce bola povinná ho informovať o tom, aká bola cena služieb spojených s prenájmom nebytových priestorov do dňa poskytnutia informácie, čo je údaj, o ktorom obec musela mať vedomosť, a preto odôvodnenie, že nedisponuje týmito informáciami, je zjavne nedostačujúce. Rozhodnutie žalovaného o odmietnutí sprístupnenia informácie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobca bol postupom žalovaného ukrátený na svojich právach. Žalobca zdôraznil, že právo na informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 11. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sži/5/2011 a nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 40/03. Uviedol, že obec je v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, osobou povinnou sprístupňovať informácie a každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberal podstatou a predmetom správneho súdnictva s tým, že neoprávneným neposkytnutím žiadanej informácie došlo k zásahu do jeho práv a rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poskytnúť informáciu je nezákonné. Žalobca je presvedčený o skutočnosti, že žalovaný disponuje informáciou o cene služieb spojených s nájmom nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v polyfunkčnom objekte a tvrdenie žalovaného o opaku je zjavne nepravdivé. Poukázal i na to, že medzi ním a obcou Kozárovce existuje obchodnoprávny vzťah a nevedomosť žalobcu o informáciách pod bodom 2/ a 3/ znemožňuje realizáciu jeho práv vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informáciu riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa s jeho argumentmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí mať náležitosti v zmysle ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2013 k žalobe uviedol, že informácie pod bodom 2/ a 3/ žalobcovi neboli poskytnuté s poukazom na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, nakoľko žalovaný informáciami s daným obsahom, resp. v danej štruktúre preukázateľne nedisponoval, pričom v zmysle právnej doktríny a judikatúry povinná osoba nemusí požadovanú informáciu, ktorá neexistuje vyrábať, resp. vytvárať. Jej povinnosťou je žiadateľovi zabezpečiť prístup k informácii, ktorá je ku dňu podania žiadosti v jej reálnej dispozícii. Žalovaný ku dňu doručenia žiadosti žalobcu a ani ku dňu podania odvolania žalobcu nemal informácie pod bodom 2/ a 3/ v reálnej dispozičnej sfére. Zdôraznil, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že obec musela mať o žiadaných informáciách vedomosť, nepodporil existenciou žiadneho právneho predpisu, ktorý by obci ukladal takýto údaj spracúvať. Žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, môžu byť poskytované iným osobám až po vykonaní účtovnej závierky. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 09. 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súdu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 10. 07. 2012 podľa § 14 a nasl. zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov žiadal obec Kozárovce o sprístupnenie informácií, a to ohľadne:
1/ sumy príjmov obce Kozárovce z nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2, na LV č. XXXX v katastrálnom území M. od začiatku prenajímania až do dňa zaslania odpovede,
2/ sumy ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2 na LV č. XXXX v katastrálnom území M., a to od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede,
3/ čistého zisku obce z poskytovania nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2 na LV č. XXXX v katastrálnom území M., a to od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede, pričom za čistý zisk sa podľa žalobcu považuje rozdiel celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré boli obcou uhradené.
Podaním zo dňa 19. 07. 2012 obec oznámila žalobcovi, že žiadosť nemôže vybaviť v zákonnej lehote z dôvodu vyhľadávania a zberu väčšieho počtu oddelených informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, a preto lehotu na vybavenie predlžujú o 8 dní podľa § 17 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, čo bolo žalobcovi doručené 25. 07. 2012. V podaní zo dňa 26. 07. 2012 obec oznámila žalobcovi, že suma príjmov z nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, na parc. č. X/ XX vo výmere 1.018 m2, na LV č. XXXX od začiatku prenajímania do 26. 07. 2012 činí 9.529,- eur.
V ten istý deň, t. j. 26. 07. 2012 obec vydala rozhodnutie č. 883/2012 o odmietnutí poskytnúť informáciu, ktorým podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov nevyhovela žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, a to pokiaľ ide o sumu ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, na parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2, na LV č. XXXX v katastrálnom území M., a to od začiatku ich prenajímania do dňa zaslania odpovede a taktiež nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie o čistom zisku obce z poskytovania nájmu týchto nebytových priestorov, a to od začiatku prenajímania do zaslania odpovede, pričom za čistý zisk sa považuje rozdiel celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré boli obcou uhradené. V odôvodnení tohto rozhodnutia obec uviedla s poukazom na ust. § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, že tieto informácie nemôže poskytnúť, pretože nimi nedisponuje a vzhľadom na žalobcovi známe skutočnosti (vysoká vlhkosť, ktorá neumožňuje prevádzkovať celý objekt, havária stropu, nedokončené odstraňovanie závad a pod.), náklady obce na poskytovanie služieb spojených s prenájmom nie sú konečné a uzavreté.
Žalobca podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že žiadal o poskytnutie informácie ohľadom ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov, ktoré obci vznikli od začiatku prenajímania a je nepodstatné, či obci vzniknú po poskytnutí tejto informácie výdavky alebo náklady s prenájmom priestorov alebo nie. Obec bola povinná poskytnúť informácie o tom, aká bola cena služieb spojených s prenájmom nebytových priestorov, čo je údaj, o ktorom má obec nepochybne vedomosť. K odmietnutiu informácie o čistom zisku obce z prenájmu nebytových priestorov žalobca uviedol, že za čistý zisk sa považuje rozdiel celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré boli obcou uhradené. Obec buď nejaké prostriedky spojené s poskytovaním prenájmu nebytových priestorov vynaložila alebo nie, a preto neobstojí tvrdenie, že o tejto informácii obec nemá vedomosť. Ak obec mohla poskytnúť informáciu o tom, aké má príjmy z nájmu nebytových priestorov, rovnako musí mať vedomosť aj o tom, aká je suma služieb spojených s prenájmom, ktorú obec uhradila, a teda obec musí disponovať aj informáciou o rozdiele celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré obec uhradila.
Starosta obce Kozárovce vydal dňa 27. 09. 2012 rozhodnutie č. 1147/2012 podľa § 19 ods. 2, § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona a § 53 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorým potvrdil rozhodnutie zo dňa 26. 07. 2012 a v odôvodnení ktorého uviedol, že obec nemôže poskytnúť informácie ohľadne sumy ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov a čistého zisku z poskytovania nájmu nebytových priestorov, nakoľko obec týmito informáciami nedisponuje, pretože náklady obce na poskytovanie služieb spojených s prenájmom nie sú konečné a uzavreté.
Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.
Podľa čl. 17 ods. 1, 5 ústavného zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa § 18 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 09. 2012 vychádzal výlučne z obsahu podanej žaloby, a to v súlade s ust. § 249 ods. 2 OSP, ako i z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným. Z tohto spisu je zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa 10. 07. 2012 žiadal obec Kozárovce okrem iného i o poskytnutie informácie o sume ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, parc. č. X/XX vo výmere 1.018 m2 na LV č. XXXX v katastrálnom území M., a to od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede a informácie o čistom zisku obce z poskytovania nájmu uvedených nebytových priestorov, a to od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede, pričom za čistý zisk sa podľa žalobcu považuje rozdiel celkového nájmu prijatého obcou a ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu, ktoré boli obcou uhradené. Nesporné je, že správny orgán prvého stupňa žalobcovi vyššie uvedené žiadané informácie nesprístupnil, o čom vydal dňa 26. 07. 2012 rozhodnutie s odôvodnením, že nimi nedisponuje a náklady obce na poskytovanie
služieb spojených s prenájmom nie sú konečné a uzavreté, pričom žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie dňa 27. 09. 2012 potvrdil.
Nájom a podnájom nebytových priestorov je upravený zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nie je v ňom však vymedzený pojem „služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom“. Vo všeobecnosti však možno pod tento pojem subsumovať napr. náklady na energie, vodné, stočné, upratovanie a osvetlenie spoločných priestorov, odvoz smetí a pod., ktoré sú prenajímateľom (v konkrétnej veci obcou) hradené rôznym dodávateľom týchto služieb a v rôznych obdobiach. Pokiaľ teda žalobca žiadal o informáciu ohľadne sumy ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, na parc. č. X/ XX, vo výmere 1.018 m2 v katastrálnom území M. od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede a informáciu o čistom zisku obce z poskytovania nájmu týchto priestorov od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede, podľa názoru súdu takáto žiadosť zahŕňala v sebe požiadavku vyhľadania, zhromaždenia, spracovania a vyhodnotenia určitých informácií a materiálov za určité konkrétne obdobie. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, nedefinuje pojem informácia. Za informáciu však vo všeobecnosti možno považovať správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej dovtedy známa nebola. Zo znenia vyššie citovaného zákona však nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť zhromažďovanie, vyhľadávanie, resp. spracovanie údajov podľa požiadaviek a pokynov tohto, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako tak z neho nevyplýva povinnosť vykonať šetrenia alebo dokonca vyhodnocovanie údajov na požiadanie oprávnenej osoby. Oprávnená osoba v zmysle zákona o slobode informácií môže požadovať len také informácie, ktoré má povinná osoba v reálnej dispozícii v originálnej podobe a ktoré je povinná poskytnúť bez toho, aby musela tieto informácie spracovať a vyhodnotiť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela požadované informácie spracovať do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú a vyhodnotiť ich, by zmenil žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť oprávnenej osobe jej neznáme údaje bez toho, aby sa stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby.
Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná ani oprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má k dispozícii také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, ktoré sú požadované oprávnenou osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo znamená, že nemôže spracúvať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú nové informácie. Ide najmä o prípad poskytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba nemá vytvorený a sprístupnenie informácie by si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej informácie.
Takýmto prípadom je podľa názoru súdu i žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie ohľadne sumy ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe súp. č. XXX, na parc. č. X/XX, vo výmere 1.018 m2 v katastrálnom území M. od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede a informácie o čistom zisku obce z poskytovania nájmu týchto priestorov od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede. Pokiaľ ide o sumu ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov, tu je potrebné uviesť, že obec ako prenajímateľ tieto náklady môže hradiť zálohovo, resp. preddavkovo a to mesačne, štvrťročne alebo v termínoch podľa dohody s dodávateľom tej, ktorej služby. Suma ceny týchto služieb uhradených obcou od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede, ktorej oznámenia sa žalobca domáhal, potom môže byť známa až po oznámení vyúčtovania zo strany dodávateľov jednotlivých služieb za určité konkrétne obdobie. S poukazom na uvedené, je potom súd tohto názoru, že obec dôvodne neposkytla žalobcovi požadovanú informáciu ohľadne sumy ceny služieb (ktorú žiadal oznámiť ku dňu zaslania odpovede), pretože k zisteniu sumy ceny služieb by bolo potrebné vykonať ďalšie úkony (napr. porovnať vyúčtovania s platbami jednotlivým dodávateľom), dôsledkom ktorých by bolo vytvorenie novej informácie, ktorou obec v čase doručenia žiadosti žalobcu nedisponovala. Toto platí i o požiadavke žalobcu o oznámenie čistého zisku obce z poskytovania nájmu
nebytových priestorov od začiatku prenajímania až do zaslania odpovede, pretože tento čistý zisk by obec musela vypočítať ku dňu zaslania odpovede, a teda je zrejmé, že v čase doručenia žiadosti žalobcu o túto informáciu, ňou nemohla disponovať.
Pokiaľ žalobca poukazoval v podanej žalobe na základné princípy práva na slobodu prejavu a práva na informácie uvedené v náleze Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. IV ÚS 40/03 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 11. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sži/5/2011, súd prvého stupňa, rešpektujúc tieto princípy, vychádzal pri rozhodovaní v predmetnej veci z ustálenej súdnej praxe, judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. 2 Sžo 190/2008, rozsudok zo dňa 09. 12. 2010 pod sp. zn. 8Sži/2/2010), ako i nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 184/2003, v ktorých bolo zaujaté jednoznačné stanovisko, v zmysle ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Povinná osoba môže odmietnuť poskytnúť informácie, na poskytnutie ktorých nemá žiadateľ právo, pretože sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené. V predmetnej veci teda žalovaný nebol povinný vyhľadať a zhromaždiť pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe v čase podania žiadosti v jeho dokumentácii nenachádzali a teda nedisponoval nimi. Z týchto dôvodov sa nemožno ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K ďalšej námietke žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, je potrebné uviesť, že i keď je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného stručné, je z neho jednoznačne zrejmý dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií (žalovaný požadovanými informáciami v čase doručenia žiadosti žalobcu nedisponoval) a nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na jeho zrušenie tak, ako sa toho domáhal žalobca. Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 OSP môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. 12. 2002 v konaní pod sp. zn. 4 Sž 98-102/02). Vzhľadom na požiadavky žalobcu ako sú formulované v jeho žiadosti zo dňa 10. 07. 2012, by ani nové rozhodnutie nemohlo priniesť pre neho priaznivejší výsledok konania, pretože podstatnou v predmetnej veci je tá skutočnosť, že žalovaný požadovanými informáciami o sume ceny služieb spojených s poskytovaním nájmu nebytových priestorov a čistom zisku obce z poskytovania nájmu týchto priestorov od začiatku prenajímania do dňa zaslania odpovede v čase podania žiadosti žalobcu nedisponoval.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a žalobca postupom žalovaného v konaní o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií nebol ukrátených na svojich právach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).