Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/5/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti M., a. s., P., so sídlom X.P.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom P., proti ţalovanému

Primátorovi mesta P., so sídlom Štefánikova 821/21, P., zastúpenému JUDr. P. L.,

advokátom so sídlom S., o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného,

o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, č. k.

-58, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 29. marca 2011, č. k. -58 m e n í tak, ţe fiktívne rozhodnutie Primátora

mesta P., v spojení s rozhodnutím č. sp. 2010/03096 z 10. novembra 2010 ako aj rozhodnutie

č. sp. 2010/03096 z 18. októbra 2010 z r u š u j e a v e c v r a c i a ţalovanému na ďalšie

konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 592,40

eura na účet Advokátskej kancelárie JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom P., č. účtu X., vedený v S.,

a. s., pobočka Trenčín, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou

sa domáhala zrušenia rozhodnutia mesta Puchov zo dňa 18. októbra 2010, ktorým jej mesto P.

nesprístupnilo poţadované informácie, ako aj zrušenia rozhodnutia mesta P. zo dňa 10.

novembra 2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie zo dňa 25. októbra 2010 a tieţ

fiktívneho rozhodnutie ţalovaného o jej odvolaní zo dňa 25. októbra 2010.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1

a a a o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o slobode informácií“) a tým,

ţe sa nestotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe na podané otázky v ţiadosti o sprístupnenie

informácií nedostala kvalifikovanú odpoveď. Sprístupnenie informácií sa týkali Všeobecne

záväzného nariadenia (ďalej aj „VZN“) č. 1/2008, ktoré bolo prijaté hlasovaním mestského

zastupiteľstva mesta P. v súlade so o obecnom zriadení v znení

neskorších prepisov s tým, ţe výsledky hlasovania ako aj podklady tohto hlasovania boli

zverejnené na internetovej stránke mesta P.. Z obsahu spisu ţalovaného je zrejmé, ţe

odvolanie ţalobkyne z 18. októbra 2010 vybavil ţalovaný listom z 10. novembra 2010, ktoré

sa povaţuje za rozhodnutie o odvolaní podľa . Preto

tvrdenie ţalobkyne, ţe napáda fiktívne rozhodnutie ţalovaného vydané v zmysle § 19 ods. 3

citovaného zákona nepovaţoval súd za dôvodné. Súd nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie

ţalobkyne v tom, ţe o odvolaní rozhodol správny orgán, ktorý na takéto rozhodnutie nebol

príslušný (mesto P.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe o odvolaní rozhodol ţalovaný, t. j. primátor

mesta P. dňa 10. novembra 2010. Podľa názoru krajského súdu ţalovaný vo veci rozhodol

v súlade so .

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

ţe ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania ţalovaného nerozhodol

s odôvodnením, ţe v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti sa o trovách

správneho orgánu nerozhoduje.

Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií

poukazovala na to, ţe ţalovanému dňa 04.10.2010 ţiadnu ţiadosť o sprístupnenie informácií

neposielala. Predmetná ţiadosť bola adresovaná mestu P. nie ţalovanému. Ţalovaný v danom

3

prípade nebol povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 19

ods. 2 zákona o slobode informácií).

Rovnako tak nesúhlasila s dôvodením krajského súdu, ţe z obsahu spisu ţalovaného

je zrejmé, ţe odvolanie ţalobkyne z 25.10.2010 (nie z 18.10. 2010 ako nesprávne uvádza

krajský súd) vybavil listom zo dňa 10.11.2010 ţalovaný. List zo dňa 10.11.2010 jednoznačne

podpísal ţalovaný konajúci v mene mesta P. nie vo vlastnom mene – ako primátor.

Podľa názoru ţalobkyne, ak by aj bolo privolené takémuto názoru súdu, znamenalo

by to, ţe aj list zo dňa 18.10.2010 by bol vybavením veci ţalovaným a nie mestom P.. Listy

zo dňa 18.10.2010 a 10.11.2010 majú identickú hlavičku a podpis konajúcej osoby. Podľa

ţalobkyne nemoţno účelovo konštatovať, ţe nimi bola vec vybavená v 1. stupni raz mestom

P. a raz v 2. stupni ţalovaným. Nemohlo preto dôjsť k naplneniu litery zákona o slobodnom

prístupe k informáciám, (rozhodovanie o veci v 2. stupňoch, keď je nesporné, ţe sa 2 x

rozhodlo iba v jednom stupni).

Na základe horeuvedeného ţalobkyňa ţiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

zrušením rozhodnutia správneho orgánu a vrátením veci ţalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy konania vo výške 77,29 eura.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe povaţuje odvolanie ţalobcu

v plnom rozsahu za neopodstatnené a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -

58 zo dňa 29.03.2011 za vecne a právne správny.

Mal za to, ţe je zrejmé, ţe písomnosť označená ako „Odvolanie proti rozhodnutiu

o nesprístupnení informácií zo dňa 18.10.2010 – odpoveď“ zo dňa 10.11.2010 je rozhodnutím

primátora Mesta P., ktorá skutočnosť bola riadne zistená v súdnom konaní prvostupňovým

súdom zo spisového materiálu a z tohto dôvodu je uvedené tvrdenie ţalobcu nedôvodné.

Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe prvostupňový súd sa riadne, zákonne a úplne vyporiadal

so všetkými tvrdeniami ţalobcu uvedenými v ţalobe, pričom správne dospel k záveru

o jej nedôvodnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností ţiadal rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

4

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho

súdu www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

ods. 2 ) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalobkyne je plne dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (, ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy

(v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať

„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,

ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-

právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd

„nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého

postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

5

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté

( veta prvá ).

V zásade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré musí mať náleţitosti

z hľadiska materiálneho i formálneho práva. Formálne náleţitosti správneho rozhodnutia

upravuje najmä základný procesný predpis – správny poriadok.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (napr. fikcia

rozhodnutia podľa a rozhodnutia o odvolaní podľa

§ 19 ods. 3 citovaného zákona).

Právo na informácie je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami.

Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle

ustanovení zákona o slobode informácií.

Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup

a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný

aj , ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu,

čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť

reálne uplatnenie .

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona

sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie

právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba

v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kaţdý má právo

na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

6

Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti

nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

Ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie či nevydala

rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým

odmietla poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 veta prvá zákona o slobode informácií).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby

o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti podľa § 17. Odvolanie

sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,

ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,

o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej

správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy

(§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií).

Podľa zákona č o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) obec

samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku,

všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto

úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa veta prvá a druhá predstaviteľom mesta

a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú

ustanovenia tohto zákona o starostovi.

Podľa zákona č úlohy obecnej rady a obecného úradu plní

v mestách mestská rada a mestský úrad.

Podľa v spojení s veta druhá

starosta (primátor) zastupuje obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým

a fyzickým osobám.

Podľa v spojení s veta druhá starosta

(primátor) je štatutárnym orgánom.

7

Podľa v spojení s obecný (mestský)

úrad vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce (mesta).

Podľa v spojení s veta druhá a

prácu obecného (mestského) úradu riadi starosta (primátor).

Podľa zhora citovaného a moţno podať opravné

prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo

nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti

ustanovenej v § 17 citovaného zákona.

Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, zveruje rozhodnutie

podľa tohto zákona obecným (mestským) úradom, moţno pripustiť, ţe je vo vzťahu

k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona

a pouţije sa preto prednostne. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, ţe nezbavuje

správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náleţite

odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho

nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďţe nemá náleţitosti § 47

.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať

sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi,

vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uváţením

pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví,

dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Postup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.

Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.

Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie (procesná

fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto

rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia

8

procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí

ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú

ustanovenia a nasl. .

Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným

prostriedkom podľa správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní podľa § 19 ods. 4

zákona o slobode informácií ide o súdnu ochranu v súlade s a 2

Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom ţaloby v správnom

súdnictve. Ţaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môţe preskúmať rozhodnutie

o odmietnutí ţiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom.

Správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie,

ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie.

Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť

povinných osôb pri rozhodovaní o ţiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu

tomu, kto sa obrátil so ţiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.

Fiktívne rozhodnutie je uţ svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

podľa , a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom.

Súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti predchádza administratívne

konanie, ktoré sa, ak zákon o slobode informácií nemá iné ustanovenie, spravuje správnym

poriadkom ( ). So zreteľom na niektoré jeho osobitosti

je nevyhnutné objasniť aj konanie, ktoré predchádza (musí predchádzať) podaniu ţaloby.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom o právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb

rozhoduje pri výkone samosprávy obec (mesto) [§ 27 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 2 a ods. 3

].

Podľa predseda senátu vyţiada spisy ţalovaného správneho orgánu,

ktorý je povinný bez meškania ich predloţiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

Administratívny spis tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy

ţalovaného správneho orgánu“ súdna prax povaţuje iba úplný, riadne zaţurnalizovaný

a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať

9

aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti

jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu.

V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu

napr. uznesenie sp. zn. ) ak ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj

administratívny spis, prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe

náleţité preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore

so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania,

prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie

skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré

nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej

situácie súd v správnom súdnictve nemôţe posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu

vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu

odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto

je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri predloţení nekompletného administratívneho

spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí

správneho orgánu a vrátenie ţalovanému na ďalšie konanie podľa .

Ak dôjde k odmietnutiu poţadovanej informácie alebo k márnemu uplynutiu lehoty

(prípadne aj predĺţenej) na rozhodnutie o ţiadosti o informáciu, ţiadateľ môţe podať

odvolanie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní [

o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“)].

Ako je uvedené v citovanom ustanovení a

informácií odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo

od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať

a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu,

je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,

ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom

demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a

Slovenskej republiky došlo aju nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy

(štátnej správy i samosprávy) k princípu piblicity správy (t. j. jej otvorenosti

10

a transparentnosti). Tým sa zmanilo základné právne-filozofické východisko pri riešení

otázky prístupu vrejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz

majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré

sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.

Zmyseľom informovanosti fyzických i právnických osôb o verejnej moci je pre túto

moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti

jej zneuţitiu.

Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynutiteľného práva

na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.

Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciam má tieţ priaznivý

vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom

ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informáciií robí občanom problémy,

sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu

vecí verejných.

Z hľadiska zhora uvedených zákoných ustanovení a teoretických východísk a zásad

bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec, pričom z nich nesporne vyplýva, ţe ţalovaný

ale ani správny súd v danej veci nepostupovali v súlade so zákonom.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

aj „najvyšší súd“) zistil, ţe ţalobkyňa svojou ţiadosťou zo dňa 04. októbra 2010 poţiadala

o sprístupnenie informácií ohľadom výpočtu rozdielnej sadzby dane z nehnuteľností

pre mesto P. určené vo VZN č. 1/2008 a jeho doplnkoch. Na túto ţiadosť bola daná

odpoveď pod. č. 2010/03096 dňa 18. októbra 2010 na hlavičkovom papieri mesta P.

s podpisom primátora mesta P. Ing. M. M. a odtlačkom guľatej pečiatky mesta P.. Proti

tomuto „rozhodnutiu“ podala ţalovaná dňa 25. októbra 2010 odvolanie povaţujúc

rozhodnutie za nesprávne a nezákonné odpovede v ňom za účelové a neuspokojivé

a doţadovala sa korektného sprístupnenia poţadovaných informácií. Na toto odvolanie

obdrţala ţalobkyňa list označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení

informácií zo dňa 18.10.2010 - odpoveď“ taktieţ na hlavičkovom papieri mesta P.

s podpisom primátora mesta P. Ing. M. M. a odtlačkom guľatej pečiatky mesta P..

Treba vytknúť krajskému súdu, ţe ponechal celkom bez povšimnutia, ţe na jeho

ţiadosť o doručenie „originálu spisu, ktorý sa vzťahuje na vec“ zo 07. decembra 2010,

11

ţalovaný dňa 25. marca 2011 zaslal faxom do kancelárie predsedu súdu VZN č. 1/2008

a jeho doplnky č. 1 a č. 2 a list z 28. marca 2011 adresovaný súdu nazvaný „Zdôvodnenie

náväznosti VZN č. 5/2009 o dani z nehnuteľnosti pre mesto P. na VZN č. 1/2008 o dani

z nehnuteľnosti pre mesto P.“, ktorý nebol ani dostatočne čitateľný. Tým sú napadnuté

rozhodnutia nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu ( ).

Taktieţ sa krajský súd náleţite nevysporiadal s formálnymi vadami „rozhodnutí“,

ktoré, ako správne namieta ţalobkyňa v odvolaní, sú obe vydané tým istým subjektom,

(resp. nie je u nich moţné zo ţiadneho ich formálneho znaku ani z obsahu rozlíšiť,

ţe tomu tak nie je), a nespĺňajú ani náleţitosti stanovené správnym poriadkom.

„Rozhodnutie“ vydané na základe odvolania ţalobkyne je aj nepreskúmateľné pre nedostatok

jeho dôvodov.

Najvyšší súd sa preto nemohol nestotoţniť s názorom krajského súdu ani

s odôvodnením jeho rozhodnutia. Podľa názoru najvyššieho súdu nebolo tieţ moţné

opomenúť, ţe odpovede uvedené v „rozhodnutí“ z 18. októbra 2010 č. sp. 2010/03096 sú skôr

výsmechom či iróniou, ako zákonu zodpovedajúcou odpoveďou na ţiadosť ţalobkyne.

Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd podľa veta prvá v spojení

s veta druhá napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil

všetky ţalobou napadnuté rozhodnutia a vec ţalovanému vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ďalšom konaní sú orgány verejnej správy povinné postupovať v súlade

so zákonom o slobode informácii, zákonom o obecnom zriadení i správnym poriadkom,

a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, tak aby nové rozhodnutie zodpovedalo uvedeným

zákonom a ich účelu.

V ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu

( ).

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a a v spojení

s veta prvá tak, ţe v súdnom konaní úspešnej ţalobkyni priznal

ich náhradu v sume 592,40 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok

2 x 66,00 eur, z náhrady trov právneho zastúpenia v uplatnenom rozsahu za 2 úkony právnej

sluţby vykonané právnou zástupkyňou v roku 2010 vo výške 1/6 výpočtového základu

12

po 120,23 eura (príprava a prevzatie veci, podanie ţaloby na krajský súd) podľa § 11 ods. 4

a § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení účinnom od 01. júna 2010 plus dvakrát paušál v sume 7,21 eura (nie 7,41 eura ako

účtovala právna zástupkyňa) v zmysle 16 ods. 3 cit. vyhlášky, plus 19 % DPH (nie 20 % ako

účtovala právna zástupkyňa) podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 48,43 eura a za jeden

úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2011 (podanie odvolania) 123,50 eura, paušál v sume

7,41 eura, plus 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 26,18 eura, ktorú náhradu

je ţalovaný povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom

P., č. účtu X., vedený v S., a. s., pobočka Trenčín, do troch dní ( v spojení s

veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 08. novembra 2011

JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková