Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)e31/381186.d3da54.pdf
PDF · 194.23 KB
No categories available
5Sži/5/2011
Najvyšší súd 5Sži/5/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti M., a. s., P., so sídlom X.P.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom P., proti ţalovanému
Primátorovi mesta P., so sídlom Štefánikova 821/21, P., zastúpenému JUDr. P. L.,
advokátom so sídlom S., o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ţalovaného,
o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, č. k.
13S/67/2010-58, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 29. marca 2011, č. k. 13S/67/2010-58 m e n í tak, ţe fiktívne rozhodnutie Primátora
mesta P., v spojení s rozhodnutím č. sp. 2010/03096 z 10. novembra 2010 ako aj rozhodnutie
č. sp. 2010/03096 z 18. októbra 2010 z r u š u j e a v e c v r a c i a ţalovanému na ďalšie
konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 592,40
eura na účet Advokátskej kancelárie JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom P., č. účtu X., vedený v S.,
a. s., pobočka Trenčín, do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou
sa domáhala zrušenia rozhodnutia mesta Puchov zo dňa 18. októbra 2010, ktorým jej mesto P.
nesprístupnilo poţadované informácie, ako aj zrušenia rozhodnutia mesta P. zo dňa 10.
novembra 2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie zo dňa 25. októbra 2010 a tieţ
fiktívneho rozhodnutie ţalovaného o jej odvolaní zo dňa 25. októbra 2010.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1
OSP a § 1 a § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) a tým,
ţe sa nestotoţnil s tvrdením ţalobkyne, ţe na podané otázky v ţiadosti o sprístupnenie
informácií nedostala kvalifikovanú odpoveď. Sprístupnenie informácií sa týkali Všeobecne
záväzného nariadenia (ďalej aj „VZN“) č. 1/2008, ktoré bolo prijaté hlasovaním mestského
zastupiteľstva mesta P. v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších prepisov s tým, ţe výsledky hlasovania ako aj podklady tohto hlasovania boli
zverejnené na internetovej stránke mesta P.. Z obsahu spisu ţalovaného je zrejmé, ţe
odvolanie ţalobkyne z 18. októbra 2010 vybavil ţalovaný listom z 10. novembra 2010, ktoré
sa povaţuje za rozhodnutie o odvolaní podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.. Preto
tvrdenie ţalobkyne, ţe napáda fiktívne rozhodnutie ţalovaného vydané v zmysle § 19 ods. 3
citovaného zákona nepovaţoval súd za dôvodné. Súd nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie
ţalobkyne v tom, ţe o odvolaní rozhodol správny orgán, ktorý na takéto rozhodnutie nebol
príslušný (mesto P.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe o odvolaní rozhodol ţalovaný, t. j. primátor
mesta P. dňa 10. novembra 2010. Podľa názoru krajského súdu ţalovaný vo veci rozhodol
v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z..
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
ţe ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania ţalovaného nerozhodol
s odôvodnením, ţe v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti (OSP) sa o trovách
správneho orgánu nerozhoduje.
Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií
poukazovala na to, ţe ţalovanému dňa 04.10.2010 ţiadnu ţiadosť o sprístupnenie informácií
neposielala. Predmetná ţiadosť bola adresovaná mestu P. nie ţalovanému. Ţalovaný v danom
prípade nebol povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 19
ods. 2 zákona o slobode informácií).
Rovnako tak nesúhlasila s dôvodením krajského súdu, ţe z obsahu spisu ţalovaného
je zrejmé, ţe odvolanie ţalobkyne z 25.10.2010 (nie z 18.10. 2010 ako nesprávne uvádza
krajský súd) vybavil listom zo dňa 10.11.2010 ţalovaný. List zo dňa 10.11.2010 jednoznačne
podpísal ţalovaný konajúci v mene mesta P. nie vo vlastnom mene – ako primátor.
Podľa názoru ţalobkyne, ak by aj bolo privolené takémuto názoru súdu, znamenalo
by to, ţe aj list zo dňa 18.10.2010 by bol vybavením veci ţalovaným a nie mestom P.. Listy
zo dňa 18.10.2010 a 10.11.2010 majú identickú hlavičku a podpis konajúcej osoby. Podľa
ţalobkyne nemoţno účelovo konštatovať, ţe nimi bola vec vybavená v 1. stupni raz mestom
P. a raz v 2. stupni ţalovaným. Nemohlo preto dôjsť k naplneniu litery zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, (rozhodovanie o veci v 2. stupňoch, keď je nesporné, ţe sa 2 x
rozhodlo iba v jednom stupni).
Na základe horeuvedeného ţalobkyňa ţiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
zrušením rozhodnutia správneho orgánu a vrátením veci ţalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy konania vo výške 77,29 eura.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe povaţuje odvolanie ţalobcu
v plnom rozsahu za neopodstatnené a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/67/2010-
58 zo dňa 29.03.2011 za vecne a právne správny.
Mal za to, ţe je zrejmé, ţe písomnosť označená ako „Odvolanie proti rozhodnutiu
o nesprístupnení informácií zo dňa 18.10.2010 – odpoveď“ zo dňa 10.11.2010 je rozhodnutím
primátora Mesta P., ktorá skutočnosť bola riadne zistená v súdnom konaní prvostupňovým
súdom zo spisového materiálu a z tohto dôvodu je uvedené tvrdenie ţalobcu nedôvodné.
Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe prvostupňový súd sa riadne, zákonne a úplne vyporiadal
so všetkými tvrdeniami ţalobcu uvedenými v ţalobe, pričom správne dospel k záveru
o jej nedôvodnosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností ţiadal rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho
súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobkyne je plne dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP
(v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať
„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,
ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-
právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd
„nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté
(§ 244 ods. 3 veta prvá OSP).
V zásade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré musí mať náleţitosti
z hľadiska materiálneho i formálneho práva. Formálne náleţitosti správneho rozhodnutia
upravuje najmä základný procesný predpis – správny poriadok.
Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (napr. fikcia
rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a rozhodnutia o odvolaní podľa
§ 19 ods. 3 citovaného zákona).
Právo na informácie je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami.
Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle
ustanovení zákona o slobode informácií.
Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup
a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný
aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu,
čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť
reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona
sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba
v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kaţdý má právo
na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti
nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie či nevydala
rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým
odmietla poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 veta prvá zákona o slobode informácií).
Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby
o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti podľa § 17. Odvolanie
sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,
ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,
o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy
(§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií).
Podľa § 4 ods. 1 zákona č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) obec
samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku,
všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto
úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 24 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta
a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú
ustanovenia tohto zákona o starostovi.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č 369/1990 Zb. úlohy obecnej rady a obecného úradu plní
v mestách mestská rada a mestský úrad.
Podľa § 13 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb.
starosta (primátor) zastupuje obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým
a fyzickým osobám.
Podľa § 13 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta
(primátor) je štatutárnym orgánom.
Podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obecný (mestský)
úrad vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce (mesta).
Podľa § 16 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.
prácu obecného (mestského) úradu riadi starosta (primátor).
Podľa zhora citovaného § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. moţno podať opravné
prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo
nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti
ustanovenej v § 17 citovaného zákona.
Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, zveruje rozhodnutie
podľa tohto zákona obecným (mestským) úradom, moţno pripustiť, ţe je vo vzťahu
k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona
a pouţije sa preto prednostne. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, ţe nezbavuje
správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náleţite
odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho
nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďţe nemá náleţitosti § 47
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať
sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi,
vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uváţením
pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví,
dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.
Postup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie (procesná
fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia
procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí
ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú
ustanovenia § 244 a nasl. OSP.
Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným
prostriedkom podľa správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní podľa § 19 ods. 4
zákona o slobode informácií ide o súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom ţaloby v správnom
súdnictve. Ţaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môţe preskúmať rozhodnutie
o odmietnutí ţiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom.
Správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie,
ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie.
Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť
povinných osôb pri rozhodovaní o ţiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu
tomu, kto sa obrátil so ţiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.
Fiktívne rozhodnutie je uţ svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom.
Súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti predchádza administratívne
konanie, ktoré sa, ak zákon o slobode informácií nemá iné ustanovenie, spravuje správnym
poriadkom (§ 22 ods. 1 zákona č. 221/2000 Z. z.). So zreteľom na niektoré jeho osobitosti
je nevyhnutné objasniť aj konanie, ktoré predchádza (musí predchádzať) podaniu ţaloby.
Všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje aj na konanie, v ktorom o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb
rozhoduje pri výkone samosprávy obec (mesto) [§ 27 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 2 a ods. 3
Podľa § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyţiada spisy ţalovaného správneho orgánu,
ktorý je povinný bez meškania ich predloţiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
Administratívny spis tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy
ţalovaného správneho orgánu“ súdna prax povaţuje iba úplný, riadne zaţurnalizovaný
a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať
aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti
jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu.
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu
napr. uznesenie sp. zn. 8Sţo/6/2010) ak ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj
administratívny spis, prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe
náleţité preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore
so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania,
prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie
skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré
nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej
situácie súd v správnom súdnictve nemôţe posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu
vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu
odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto
je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri predloţení nekompletného administratívneho
spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí
správneho orgánu a vrátenie ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 OSP.
Ak dôjde k odmietnutiu poţadovanej informácie alebo k márnemu uplynutiu lehoty
(prípadne aj predĺţenej) na rozhodnutie o ţiadosti o informáciu, ţiadateľ môţe podať
odvolanie podľa všeobecných predpisov o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“)].
Ako je uvedené v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z.
informácií odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo
od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať
a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu,
je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,
ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom
demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy
Slovenskej republiky došlo aju nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy
(štátnej správy i samosprávy) k princípu piblicity správy (t. j. jej otvorenosti
10 5Sţi/5/2011
a transparentnosti). Tým sa zmanilo základné právne-filozofické východisko pri riešení
otázky prístupu vrejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz
majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré
sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.
Zmyseľom informovanosti fyzických i právnických osôb o verejnej moci je pre túto
moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti
jej zneuţitiu.
Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynutiteľného práva
na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.
Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciam má tieţ priaznivý
vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom
ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informáciií robí občanom problémy,
sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu
vecí verejných.
Z hľadiska zhora uvedených zákoných ustanovení a teoretických východísk a zásad
bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec, pričom z nich nesporne vyplýva, ţe ţalovaný
ale ani správny súd v danej veci nepostupovali v súlade so zákonom.
Z obsahu predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj „najvyšší súd“) zistil, ţe ţalobkyňa svojou ţiadosťou zo dňa 04. októbra 2010 poţiadala
o sprístupnenie informácií ohľadom výpočtu rozdielnej sadzby dane z nehnuteľností
pre mesto P. určené vo VZN č. 1/2008 a jeho doplnkoch. Na túto ţiadosť bola daná
odpoveď pod. č. 2010/03096 dňa 18. októbra 2010 na hlavičkovom papieri mesta P.
s podpisom primátora mesta P. Ing. M. M. a odtlačkom guľatej pečiatky mesta P.. Proti
tomuto „rozhodnutiu“ podala ţalovaná dňa 25. októbra 2010 odvolanie povaţujúc
rozhodnutie za nesprávne a nezákonné odpovede v ňom za účelové a neuspokojivé
a doţadovala sa korektného sprístupnenia poţadovaných informácií. Na toto odvolanie
obdrţala ţalobkyňa list označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení
informácií zo dňa 18.10.2010 - odpoveď“ taktieţ na hlavičkovom papieri mesta P.
s podpisom primátora mesta P. Ing. M. M. a odtlačkom guľatej pečiatky mesta P..
Treba vytknúť krajskému súdu, ţe ponechal celkom bez povšimnutia, ţe na jeho
ţiadosť o doručenie „originálu spisu, ktorý sa vzťahuje na vec“ zo 07. decembra 2010,
11 5Sţi/5/2011
ţalovaný dňa 25. marca 2011 zaslal faxom do kancelárie predsedu súdu VZN č. 1/2008
a jeho doplnky č. 1 a č. 2 a list z 28. marca 2011 adresovaný súdu nazvaný „Zdôvodnenie
náväznosti VZN č. 5/2009 o dani z nehnuteľnosti pre mesto P. na VZN č. 1/2008 o dani
z nehnuteľnosti pre mesto P.“, ktorý nebol ani dostatočne čitateľný. Tým sú napadnuté
rozhodnutia nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu (§ 250j ods. 3 OSP).
Taktieţ sa krajský súd náleţite nevysporiadal s formálnymi vadami „rozhodnutí“,
ktoré, ako správne namieta ţalobkyňa v odvolaní, sú obe vydané tým istým subjektom,
(resp. nie je u nich moţné zo ţiadneho ich formálneho znaku ani z obsahu rozlíšiť,
ţe tomu tak nie je), a nespĺňajú ani náleţitosti stanovené správnym poriadkom.
„Rozhodnutie“ vydané na základe odvolania ţalobkyne je aj nepreskúmateľné pre nedostatok
jeho dôvodov.
Najvyšší súd sa preto nemohol nestotoţniť s názorom krajského súdu ani
s odôvodnením jeho rozhodnutia. Podľa názoru najvyššieho súdu nebolo tieţ moţné
opomenúť, ţe odpovede uvedené v „rozhodnutí“ z 18. októbra 2010 č. sp. 2010/03096 sú skôr
výsmechom či iróniou, ako zákonu zodpovedajúcou odpoveďou na ţiadosť ţalobkyne.
Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd podľa § 250 ods. 3 veta prvá OSP v spojení
s § 250ja ods. 2 veta druhá OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil
všetky ţalobou napadnuté rozhodnutia a vec ţalovanému vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní sú orgány verejnej správy povinné postupovať v súlade
so zákonom o slobode informácii, zákonom o obecnom zriadení i správnym poriadkom,
a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, tak aby nové rozhodnutie zodpovedalo uvedeným
zákonom a ich účelu.
V ďalšom konaní správny orgán je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe v súdnom konaní úspešnej ţalobkyni priznal
ich náhradu v sume 592,40 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok
2 x 66,00 eur, z náhrady trov právneho zastúpenia v uplatnenom rozsahu za 2 úkony právnej
sluţby vykonané právnou zástupkyňou v roku 2010 vo výške 1/6 výpočtového základu
12 5Sţi/5/2011
po 120,23 eura (príprava a prevzatie veci, podanie ţaloby na krajský súd) podľa § 11 ods. 4
a § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení účinnom od 01. júna 2010 plus dvakrát paušál v sume 7,21 eura (nie 7,41 eura ako
účtovala právna zástupkyňa) v zmysle 16 ods. 3 cit. vyhlášky, plus 19 % DPH (nie 20 % ako
účtovala právna zástupkyňa) podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 48,43 eura a za jeden
úkon právnej sluţby vykonaný v roku 2011 (podanie odvolania) 123,50 eura, paušál v sume
7,41 eura, plus 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 26,18 eura, ktorú náhradu
je ţalovaný povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. D. B., s. r. o., so sídlom
P., č. účtu X., vedený v S., a. s., pobočka Trenčín, do troch dní (§ 149 ods. 1 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 08. novembra 2011
JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková