Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Z. Z., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Sládkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-37/16-2016 zo dňa 29. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. ÚVTOS a ÚVV- inf.-230/11-2016 zo dňa 14. novembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.02.2017 sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. ÚVTOS a ÚVV-inf.-230/11-2016 zo dňa 14. novembra 2016. Žalobca súčasne žiadal, aby súd uložil povinnej osobe povinnosť poskytnúť/sprístupniť žalobcovi požadované informácie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán I. stupňa ako povinná osoba odmietol sprístupniť informácie žiadané žalobcom, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ústave Ilava, v žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej ústavu Ilava dňa 11.11.2016. Odmietnutie informácií sa týka bodu žiadosti o sprístupnenie informácií ,,K nahliadnutiu kompletnú osobnú kartu, vrátane aplikácie VVVT“, a to v časti dokumentácie ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“ s odôvodnením, že žiadaná informácia ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“ je údajom podľa § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len ,,zákon č. 475/2005 Z.z.“) a uvedený zákon v ustanovení § 99 ods. 2 uvádza, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). Dôsledkom sprístupnenia požadovanej informácie by mohla byť reakcia väznenej osoby narušujúca proces zaobchádzania s ňou vo výkone trestu odňatia slobody.

3. Žalobca v podanej žalobe namietal porušenie práva na informácie, práva na súkromie a práva na inú právnu ochranu, pričom v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých citoval. Uviedol, že zásahom práva na súkromie je už samotné uchovávanie osobných údajov a prípadné použitie či neumožnenie dotknutej osobe takéto údaje rozporovať bude samostatným zásahom. V súvislosti s bodmi 1 a 2 žiadosti z 9.11.2016 sa žalobca domáhal špecifikovaných informácií vo vzťahu k postupu povinnej osoby, ktoré je v zmysle

§ 5 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ,,zákon č. 211/2000 Z.z.“) povinná zverejniť. Žalobca uviedol, že už v podanom odvolaní namietal, že požadovane informácie sa v listinách poskytnutých povinnou osobou nenachádzali, resp. nie v celom požadovanom rozsahu, čo detailne aj vysvetlil. Záver nadriadeného orgánu v napadnutom rozhodnutí, že povinná osoba poskytla žalobcovi všetky informácie, ktoré mala k dispozícii, tak predstavuje porušenie žalobcovho práva na informácie a na inú právnu ochranu - povinná osoba bola totiž povinná požadované informácie poskytnúť, resp. riadne rozhodnúť, ak nimi nedisponuje a nadriadený orgán bol povinný sa riadne vysporiadať s odvolacími námietkami a vykonať nápravu. Nevydanie rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácii totiž navodzuje zdanie, že tieto informácie žalobcovi poskytnuté boli, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo. Porušenie označených základných práv videl žalobca aj v súvislosti s neposkytnutím informácií požadovaných pod bodom 3 žiadosti z 9.11.2016. Predmetná situácia sa dotýka právnej sféry žalobcu vo viacerých oblastiach, ako je právo na súkromie, právo na informácie a na inú právnu ochranu. Predmetom žalobcovho záujmu o informácie bola aplikácia VVVT, a to najmä v časti „Iné záznamy" a „Závery psychologického vyšetrenia". Od záznamov v aplikácii VVVT sa odvíja hodnotenie odsúdeného, čo má priamy príčinný vzťah s možnosťou jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu a ďalšími benefitmi plynúcimi zo vzorného správania, a teda (ne)pravdivosť takýchto záznamov predstavujúcich subjektívne vnímania určitých skutočností príslušníkmi zboru, či ich prosté vykonštruovanie sa zásadnými spôsobom dotýka odsúdeného. Záujem žalobcu možno hodnotiť ako zásadný a celkom legitímny - závery psychologického vyšetrenia možno analogicky považovať za zdravotné informácie a teda prístup k týmto informáciám nemôže byť dotknutej osobe odopretý. Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy špecifikujúcej podmienky získavania, zaznamenávania, vyhodnocovania a následnej kontroly takýchto údajov, žalobca považoval ich zbieranie a uchovávanie za nelegálne - nie sú spresnené podmienky vytvárania takýchto záznamov, postupy, ktoré musia byť dodržané, vrátane spôsobov vonkajšej (spravidla súdnej) kontroly a neexistujú absolútne žiadne efektívne nástroje proti svojvoľnému konštruovaniu nepravdivých osobných údajov. Skutočnosť, že príslušník, resp. zamestnanec zboru môže zaznamenať akýkoľvek jeho subjektívny poznatok bez povinnosti doloženia jeho podkladu objektívnymi skutočnosťami a bez účinnej vonkajšej kontroly, vylučuje legálnosť absolútneho nesprístupnenia takýchto „údajov" osobe, ktorej sa dotýkajú

- fakticky je tak žalobcovi znemožnené rozporovať zásah do svojich základných práv, čo predstavuje absolútne neprijateľný stav. Z napadnutého rozhodnutia je aj napriek odvolacím námietkam žalobcu zrejmé, že žalovaný sa nevyhnutnosťou predmetného zásahu, vyvažovaním protichodných záujmov vôbec nezaoberal. Obmedzenie označených základných práv žalobcu, teda práva na informácie a práva na súkromie, by muselo spĺňať podmienku nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti. Táto nevyhnutnosť sa musí presvedčivo preukázať; koncepcia „nevyhnutnosti" potom znamená, že z napadnutého rozhodnutia sa musia podávať „relevantné a dostatočné" dôvody opodstatňujúce obmedzenie uvedených práv a takto odôvodnené obmedzenie musí byť primerané sledovanému legitímnemu cieľu. Absencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere je ďalším dôvodom jeho nepreskúmateľnosti. Samotný zber a uchovávanie údajov vytváraných príslušníkmi, resp. zamestnancami ZVJS nespĺňa podmienku legality, pretože neobsahuje žiadne záruky proti zneužitiu a absentuje dostupnosť nezávislej (teda súdnej) kontroly.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že požadovaný spôsob sprístupnenia informácií v zmysle žiadosti žalobcu vo všetkých troch bodoch bol „k nahliadnutiu“, t. j v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný sa podrobne vyjadril k jednotlivým bodom žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií. Pokiaľ ide o bod 3, uviedol, že právo na informácie o spracúvaných osobných údajoch je obmedzené z dôvodov uvedených v § 3 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len ,,zákon č. 122/2013 Z.z.“). Ak žiadateľ nemá právo na poskytnutie informácie podľa zákona č. 122/2013 Z.z., nemôže sa súčasne tohto práva dovolávať podľa ustanovenia iného všeobecne záväzného predpisu. V tomto prípade nejde o kolíziu právnych noriem, pretože právne vzťahy týkajúce sa regulácie nakladania s osobnými údajmi dotknutej osoby sa spravujú ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov, ktorý vo vzťahu k poskytovaniu osobných údajov pôsobí ako lex generalis. Uvedené údaje tak nie je možné sprístupniť žiadnemu žiadateľovi, nakoľko obsahujú operatívne poznatky o správaní väznenej osoby. Ich sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby voči personálu zboru. Nesprístupnenie uvedených informácií umožňuje bez obáv zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania s

väznenými osobami. Zákon č. 211/2000 Z.z. ukladá povinným osobám povinnosť sprístupňovať na základe žiadosti len také informácie, ktoré majú k dispozícii (resp. sú povinné mať k dispozícii), teda informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti vytvorila, ktoré pri svojej činnosti využíva, používa, alebo s ktorými narába. Povinná osoba teda podľa cit. zákona nie je povinná na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti nie sú k dispozícii. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, pre aký dôvod žiadal o sprístupnenie informácií, uviedol, že v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v odvolacom konaní neskúmal, na základe akého právneho alebo iného dôvodu žalobca informácie žiadal. Žalovaný skúma, či povinná osoba sprístupnila informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., v danom prípade, či povinná osoba sprístupnila tie informácie, ktoré k dispozícií mala v rozsahu a spôsobom požadovaným žalobcom a nie dôvody, pre ktoré žalobca konkrétne informácie požadoval. Predmetom skúmania odvolacieho orgánu v odvolacom konaní nie je ani zisťovanie, či informácie, ktoré sú zapisované príslušníkmi zboru z ústavov do aplikácie VVVT, sú alebo nie sú pravdivé. V prípade, ak mal žalobca podozrenie, že k takémuto konaniu došlo a jeho následkom bolo zasahovanie do jeho práv ako väznenej osoby, mal možnosť podať sťažnosť v zmysle deviatej hlavy zákona o zbore alebo sa domáhať ochrany svojich práv podľa § 36 zákona č. 475/2005 Z.z. alebo sa obrátiť na dozorujúceho prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody. K osobným údajom zhromažďovaným zborom o odsúdených uviedol, že všetky údaje uvedené v § 99 zákona č. 475/2005 Z.z. sú osobné údaje odsúdených, t. j. údaje, ktoré zbor v súlade s § 65 zákona č. 3/2001 Z.z. o zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len ,,zákon č. 4/2001 Z.z.“) v rozsahu svojich úloh v informačných systémoch zboru zhromažďuje, uchováva a využíva a je povinný ich zabezpečiť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním. Osobné údaje o odsúdených zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitným, a to bez ich súhlasu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v súvislosti s nesprístupnením „záveru psychologického vyšetrenia" zastával názor, že aj s týmto sa povinná osoba vysporiadala v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., nakoľko s poukazom na § 99 ods. 1 písm. h) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. povinná osoba nemá povinnosť informovať o záveroch psychologického vyšetrenia osobnosti. Zo spisového materiálu predloženého súdu je nesporne zrejmé, že ako povinná osoba, tak aj žalovaný ako odvolací orgán sa pri svojom postupe a rozhodovaní náležíte vysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v žiadosti a odvolaní. Z obsahu predložených písomností je preukázané, že v postupe ako povinnej osoby, tak aj odvolacieho orgánu, nenastali právne pochybenia a ani logické nesprávnosti s takou vadou konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu a správne právne posúdené.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

6.1. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-37/16-2016 zo dňa 29. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. ÚVTOS a ÚVV-inf.-230/11-2016 zo dňa 14. novembra 2016, ktorým správny orgán I. stupňa odmietol sprístupniť informácie žiadané žalobcom ako odsúdeným v žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej ústavu Ilava dňa 11.11.2016. Odmietnutie informácií sa týka bodu žiadosti o sprístupnenie informácií ,,K nahliadnutiu kompletnú osobnú kartu, vrátane aplikácie VVVT“, a to v časti dokumentácie ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“

8. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadosťou zo dňa 09.11.2016 požiadal žalobca správny orgán I. stupňa o poskytnutie informácií, a to: 1. K nahliadnutiu predpisy upravujúce reklamáciu prijímanej stravy, teda akým spôsobom a ktorá určená osoba, resp. na základe čoho a akým spôsobom preveruje reklamáciu stravy, ako sa takáto reklamácia (a kde) eviduje atď. 2. K nahliadnutiu predpisy upravujúce množstvo (gramáž, litráž a pod.) vydávanej stravy odsúdeným, 3. K nahliadnutiu kompletnú osobnú kartu, vrátane aplikácie VVVT.

9. Správny orgán I. stupňa ako povinná osoba rozhodol o podanej žiadosti prvostupňovým rozhodnutím č. ÚVTOS a ÚVV-inf.-230/11-2016 zo dňa 14. novembra 2016 tak, že informácie žiadané žalobcom ako odsúdeným v žiadosti o sprístupnenie informácií doručenej ústavu Ilava dňa 11.11.2016 odmietol sprístupniť. Odmietnutie informácií sa týka bodu žiadosti o sprístupnenie informácií ,,K nahliadnutiu kompletnú osobnú kartu, vrátane aplikácie VVVT“, a to v časti dokumentácie ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“ s odôvodnením, že žiadaná informácia je údajom podľa § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z.z. a ustanovenie § 99 ods. 2 cit. zákona uvádza, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že povinná osoba sa zákonne vysporiadala s odvolateľovou žiadosťou o poskytnutie informácií tým, že časť informácií poskytla požadovaným spôsobom - nahliadnutím a v časti vydala rozhodnutie, ktorým sčasti odmietla sprístupniť informácie žiadané odvolateľom, a teda postupovala v súlade s § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.

11. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je posúdenie, či postup správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ako aj rozsah informácií nimi poskytnutých, bol v súlade so zákonom a či nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu.

12. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12.1. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

12.2. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

12.3. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií.

12.4. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

12.5. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15-tich pracovných dní, ak sa sprístupnia informácie nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento neustanovuje inak.

12.6. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 12.7. Podľa § 99 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z. zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe:

h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenia osobnosti, k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.

12.8. Podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).

12.9. Podľa § 65 ods. 1 a 2 č. 4/2001 Z.z. zbor v rozsahu svojich úloh vytvára a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie a osobné údaje potrebné na plnenie úloh zboru podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Na informačné systémy zboru sa vzťahuje osobitný predpis, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov uchovávaných v informačnom systéme pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním. To v plnom rozsahu platí aj pre informačný systém vedený Archívom zboru, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.

12.10. Podľa § 65a ods. 1 veta prvá a štvrtá zákona č. 4/2001 Z.z. zbor spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb v súlade s osobitným predpisom. Osobné údaje o osobách vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody zbor spracúva v rozsahu zodpovedajúcom naplneniu účelu väzby a výkonu trestu odňatia slobody vymedzenom osobitnými predpismi.

13. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

14. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám v podrobnostiach upravuje zákon č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zákona).

15. V prejednávanom prípade sa žalobca podanou žiadosťou domáhal, aby mu Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, umožnil nahliadnuť do: 1. predpisov upravujúcich reklamáciu prijímanej stravy, teda akým spôsobom a ktorá určená osoba, resp. na základe čoho a akým spôsobom preveruje reklamáciu stravy, ako sa takáto reklamácia (a kde) eviduje atď., 2. predpisov upravujúcich množstvo (gramáž, litráž s pod.) vydávanej stravy odsúdeným, 3. kompletnej osobnej karty, vrátane aplikácie VVVT.

16. Zo záznamu o nahliadnutí do osobného spisu odsúdeného zo dňa 15.11.2016 je zrejmé, že žalobca na základe uvedenej žiadosti nahliadol dňa 15.11.2016 do:

- Smernice na výkon režimovej činnosti referenta režimu oddelenia výkonu trestu na stanovišti č.1, časť týkajúca sa stravovania,

- RMS č. 15/2013 o stravovaní v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

- Doplnkovej dokumentácie osobnej karty odsúdeného, aplikácie VVVT okrem časti ,,iné záznamy“ a ,,závery psychologického vyšetrenia.“ Nahliadnutie potvrdil žalobca svojím podpisom, pričom v zázname o nahliadnutí neuviedol žiadne námietky voči rozsahu sprístupnenia ním požadovaných informácií.

17. Žalobca sa v podanej žalobe namietal rozsah jemu sprístupnených informácií, nakoľko ním požadované informácie v bodoch 1 a 2 žiadosti sa v listinách poskytnutých mu na nahliadnutie nemali nachádzať v žiadanom rozsahu. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že povinná osoba mu poskytla všetky informácie, ktoré mala k dispozícii, pretože podľa jeho názoru bol správny orgán povinný poskytnúť mu všetky požadované informácie, prípadne rozhodnúť o odmietnutí poskytnutia informácií.

18. V danej veci je povinnou osobou Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, ktorú je potrebné považovať za subjekt s plnou informačnou povinnosťou, a to v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom má teda povinnosť sprístupniť všetky informácie, ktoré má k dispozícii, s výnimkou tých informácií, ktoré sú vymedzené v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Spôsob sprístupnenia informácie závisí od spôsobu, aký navrhne žiadateľ. Zákon umožňuje nahliadnutie do spisu, vyhotovenie výpisov a odpisov alebo vyhotovenie kópií. Ak teda povinná osoba má informácie, ktoré sa požadujú a ak neexistujú zákonné prekážky na obmedzenie respektíve nesprístupnenie prístupu, je táto povinná ich poskytnúť žiadateľovi. Z uvedeného teda vyplýva, že základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má, resp. musí mať požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Zo samotných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých, im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná osoba na základe žiadosti poskytnúť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009).

19. V prejednávanom prípade bolo žalobcovi na podklade bodov 1 a 2 žiadosti umožnené nahliadnuť do Smernice na výkon režimovej činnosti referenta režimu oddelenia výkonu trestu na stanovišti č.1, časť týkajúca sa stravovania a RMS č. 15/2013 o stravovaní v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

20. V článku 3 písm. c), bod 3 Smernice na výkon režimovej činnosti referenta režimu oddelenia výkonu trestu na stanovišti č.1 je výslovne uvedené, že referent režimu informuje nadriadeného, v prípade jeho neprítomnosti vedúceho zmeny, o prejavoch odsúdených s kvalitou alebo kvantitou stravy a spracuje úradný záznam s menným zoznamom nespokojných odsúdených.

21. Z Prílohy č. 2 k RMS č. 15/2013 - Odporúčané stravné dávky jednoznačne vyplýva presný rozpis, výživová hodnota a odporúčaná stravná dávka jednotlivých druhov potravín.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa sprístupnil žalobcovi informácie požadované v bodoch 1 a 2 žiadosti v dostatočnom rozsahu, t.j. v rozsahu, v akom informáciami disponoval, pričom sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že išlo o všetky informácie, ktoré mal k dispozícii. Z poskytnutých podkladov je jednoznačne zrejmé, ktorý predpis upravuje reklamáciu prijímanej stravy, je z neho zrejmé, akým spôsobom a ktorá určená osoba preveruje reklamáciu stravy, ako aj odporúčané stravné dávky odsúdených. Údaje boli žalobcovi zároveň poskytnuté v požadovanej forme, t.j. nahliadnutím. Uvedeným postupom bolo materiálne dodržané právo žalobcu na informácie, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva na informácie a na inú právnu ochranu.

24. Pokiaľ ide odmietnutie správneho orgánu I. stupňa sprístupniť žalobcovi informácie požadované v bode 3 žiadosti v časti dokumentácie ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“, krajský súd uvádza, že v danom prípade ide o údaje o odsúdenom podľa § 99 ods.1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z.z. (závery psychologického vyšetrenia predstavujú údaje podľa § 99 ods. 1 písm. h) zákona č. 475/2005 Z.z., ktorá skutočnosť však nemá vplyv na správnosť záveru o odmietnutí sprístupnenia týchto informácií). Zbor väzenskej a justičnej stráže, ako správne uviedli aj správne orgány, nemá podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k). Krajský súd v zhode so žalovaným zastáva názor, že v danom prípade ide o údaje, ktorých sprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií, ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych záznamov môže viesť k negatívnej reakcii väznenej osoby voči personálu zboru.

25. Z uvedených dôvodov postup správnych orgánov, ktoré nesprístupnili žalobcovi informácie požadované v bode 3 žiadosti v časti ,,Iné záznamy“ a ,,Závery psychologického vyšetrenia“, bol správny. Ide o údaje, ktoré povinná osoba v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. môže, avšak nemusí sprístupniť, a teda na poskytnutie uvedených informácií nie je právny nárok.

26. V tejto súvislosti krajský súd k námietke žalobcu ohľadom neoprávneného zberu a uchovávania osobných údajov uvádza, že Zbor väzenskej a justičnej stráže v súlade s § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z.z. v rozsahu svojich úloh vytvára a prevádzkuje informačné systémy, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie a osobné údaje potrebné na plnenie úloh zboru. Osobné údaje uvedené v § 99 zákona č. 475/2005 Z.z. zbor spracúva bez súhlasu dotknutých osôb, pričom je povinný osobným údajom zabezpečiť ochranu v informačnom systéme pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, odcudzením a iným protiprávnym konaním (§ 65a ods. 1 zákona č. 4/2001 Z.z.).

27. Záverom krajský súd dodáva, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1.októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003).

28. Po preskúmaní danej veci tak krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

29. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

30. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.