Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sži/1/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej

veci žalobkyne: Ing. Ľ. T., B., zastúpená Mgr. K. B., advokátkou so sídlom v P., proti

žalovanému: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.i. 3/08-5 z 1. apríla 2008, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -40 zo dňa

28. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 28. apríla 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

prvostupňové rozhodnutie netrestného oddelenia žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobkyne

2

konajúcej v mene občianskej iniciatívy B.O. o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č.

o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o slobode informácií“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom zrušil aj

prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní veci pokiaľ

išlo o nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie požadovaných podnetov, ktoré dostala prokuratúra

v súvislosti s územným plánom Bratislavy sa súd stotožnil s názorom žalobkyne, že § 55 zák.

č. o prokuratúre v platnom znení (ďalej len „“), ktorý

upravuje okruh osôb oprávnených nazerať do prokurátorského spisu, nezakladá bez ďalšieho

legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu. Inštitút

nazerania do spisov, ktorý sa v právnom poriadku uplatňuje podstatne dlhšie ako

sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií nemôže, podľa názoru

krajského súdu, dávať vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, či a kto, prípadne v akom rozsahu

je oprávnený na prístup k informáciám v pôsobnosti prokuratúry v zmysle ustanovení zákona

o slobode informácií. Pri posudzovaní veci súd vychádzal z ústavnej úpravy práva verejnosti

na informácie podľa SR a z judikatúry Ústavného súdu SR. Po oboznámení sa

s obsahom dvoch anonymných podnetov (obsahovo totožných), ktoré boli doručené

žalovanému v súvislosti s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy schváleným dňa

31.5.2007 súd nevidel žiaden legitímny dôvod, ktorý by zakladal nevyhnutnosť obmedzenia

prístupu k týmto informáciám (listinám). S názorom žalovaného, že ustanovenie § 11 ods. 3

zákona o slobode informácií je príkazom na obmedzenie prístupu k podnetom, ktoré získal

žalovaný podľa , na ktorý uvedené ustanovenie odkazuje, sa súd

nestotožnil. Zo žiadneho z ustanovení totiž nemožno vyvodiť, že by

žalovaného zaväzoval povinnosťou mlčanlivosti vo vzťahu k obsahu požadovaných podnetov

alebo, že by zakladal inú prekážku ochraňujúcu tieto konkrétne informácie pred zverejnením.

Keďže na požadované informácie sa nevzťahovala ani žiadna ďalšia z výnimiek upravených

v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií odôvodňujúca nesprístupnenie týchto informácií,

nebol žiadny zákonný dôvod pre nevyhovenie žiadosti žalobkyne. Na tom nič nemenila ani tá

skutočnosť, že predmetné podnety tvorili súčasť dozorového spisu prokuratúry, do ktorého

môže v zmysle nahliadnuť len nadriadený prokurátor alebo s jeho

súhlasom iný prokurátor. Krajský súd sa nemohol stotožniť s právnym názorom žalovaného,

že toto ustanovenie je v oblasti poskytovania informácií obsiahnutých

v prokurátorskom spise špeciálnou úpravou (lex specialis) ku všeobecnej právnej úprave

obsiahnutej v ustanoveniach zákona o slobode informácií (lex generalis). Krajský súd bol

naopak toho názoru, že obe tieto právne úpravy platia paralelne, pričom nazeranie do spisu

3

podľa upravuje len oboznamovanie sa s jeho obsahom v rámci

systému prokuratúry a neznamená žiadnu reštrikciu pre uplatňovanie prístupu verejnosti

k informáciám podľa ustanovení zákona o slobode informácií. O trovách konania súd

rozhodol podľa a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobkyni

právo na náhradu trov konania.

Žalovaný v podanom odvolaní navrhol rozhodnutie krajského súdu podľa ust. § 221

ods. 1 písm. h/ zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. V odôvodnení

odvolania poukázal na argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa ust. § 55 zákona

o prokuratúre a poukázal na svoj nesúhlas z dôvodu, že podľa výkladu krajského súdu

obsiahnutého v odôvodnení jeho rozhodnutia by každý mimo rámca systému prokuratúry

mohol teoreticky požiadať o poskytnutie informácie v podobe vyhotovenia všetkých kópií

listín založených v dozorovom spise prokuratúry a tým pádom o kópie obsahu celého spisu,

ktorý by prokuratúra bola povinná poskytnúť. Uviedol, že teoreticky by mohla nastať situácia,

že ktokoľvek by mohol mať k dispozícii kópie celých dozorových denníkov vedených

na prokuratúre. Spis, ktorý vedie prokurátor je vnútornou pracovnou pomôckou prokuratúry.

Ani vtedy, ak obsahuje dôkazy, alebo iné dôležité písomnosti ho nemožno považovať za spis,

na ktorý sa vzťahuje inštitút nazerania do spisov upravený v procesných normách,

napr. na tzv. základný trestný spis alebo zberný spis. Domnieva sa, že výklad súdu je

v rozpore s účelom zákona o slobode informácií, z ktorého nemožno vyvodzovať,

že informáciou je aj poskytnutie obsahu spisu. Navyše takáto konštrukcia neguje,

resp. popiera význam ustanovenia a znamenalo by to, že ktokoľvek

by tým pádom mal právo nahliadať do prokurátorského denníka, robiť z neho výpisy a odpisy

a domáhať sa vydania kópií aj všetkých listín v ňom vedených a založených. Čo sa týka

samotného neposkytnutia podnetu podávateľa (v tomto prípade anonymného) má žalovaný

za to, že uvedené nie je informáciou, ktorú by mala prokuratúra ako povinná osoba poskytnúť

žiadateľovi. Predmetná konštatácia je podľa jeho názoru priamo podporená ustanovením § 11

ods. 3 zákona o slobode informácií. V danej veci bol sprístupnený odpis prijatého opatrenia

vo veci – upozornenia prokurátora ako výsledku vybavenia podnetu. V tomto prípade

žalovaný naplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona – povinnosť poskytnúť informáciu,

ktorá priamo súvisí s jej úlohami, ktorou je podľa () povinnosť

vybaviť podnet podávateľa. Povinnosťou v zmysle zákona o slobode informácií však nie je

sprístupnenie samotného podnetu, ktorý poskytol podávateľ. Prokuratúra preto sprístupnila

podľa § 11 ods. 3 len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Ďalej v prípade, ak by

4

sa umožnilo podať informáciu ústne, resp. vyhotoviť odpis, alebo výpis zo spisu, do ktorého

nie je s výnimkou nadriadeného prokurátora zo zákona možné nazerať, bolo by popretím

obsahu daného ustanovenia a vo svojom dôsledku by ho priamo negovalo. Prokurátor je

dokonca povinný urobiť také opatrenia, aby nazeranie do spisu, ktorý vedie, nebolo umožnené

nepovolaným osobám a z toho dôvodu je minimálne racionálnym výkladom nemožné si

z jeho obsahu vyhotoviť odpis alebo výpis, resp. odkopírovať ho na technický nosič dát.

Žalobkyňa písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu nepredložila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 veta

prvá a ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety

prvej a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Napadnutým rozsudkom krajský súd pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil

preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Dospel k záveru, že ,

ktorý upravuje okruh osôb oprávnených nazerať do prokurátorského spisu, nezakladá

bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu.

Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu stotožňuje.

Napriek tomu, že predstavuje, podľa názoru odvolacieho

súdu, špeciálnu úpravu nahliadania do spisu, neznamená to, že je tým automaticky vylúčené

použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií.

Samotný zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny výpočet všetkých

spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je

vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda sprístupňovanie len na v § 16 výslovne

uvedené spôsoby. Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility,

ako povinnej osoby, tak aj žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k čo

najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu informácií a umožňuje sprístupniť aj

informáciu, ktorú by napríklad nebolo možné sprístupniť nahliadnutím do spisu, lebo sa v nej

nachádzajú údaje, ktoré podliehajú utajeniu a pod.. Ale tým, že sa vyhotoví fotokópia takejto

listiny, ktorú už je možné upraviť tak, aby jej časti obsahujúce informácie, ktoré nemožno

sprístupniť boli nečitateľné, alebo sa poskytne len odpis listiny, sa neodoprie žiadateľovi

právo na sprístupnenie požadovanej informácie.

5

Na základe vyššie uvedeného je tvrdenie žalovaného, podľa ktorého ak nie je možné

do spisu nahliadať, tak nie je ani možné z neho robiť ani výpisy, odpisy alebo kópie

na technické nosiče dát, ako nelogické a nesúladné so zákonom. Zákon o slobode informácií

síce spája s nahliadaním do spisu možnosť robenia si výpisov alebo odpisov,

ale napr. odkopírovanie informácií je už uvedené ako samostatný spôsob sprístupnenia

informácií. Zároveň s prihliadnutím na demonštratívny výpočet spôsobov sprístupnenia

informácií je možné skonštatovať, že napríklad poskytnutie odpisu (čo aj čiastočného) môže

byť využité aj ako samostatný spôsob sprístupnenia informácií. Zároveň s prihliadnutím

na poslednú vetu § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií má povinná osoba povinnosť

so žiadateľom dohodnúť iný spôsob sprístupnenia informácií a nie automaticky odmietnuť

požadované informácie poskytnúť. Z uvedeného hľadiska sa žalovaný so žiadosťou

o informáciu náležite nezaoberal, najmä nie z hľadiska splnenia podmienok § 11 ods. 3

zákona, citáciu ktorého len uviedol.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že s nazeraním do spisov je

možné spojiť aj vyhotovenie odpisov alebo výpisov, kópií zo spisu na technický nosič dát,

ale automaticky to nevylučuje ich použitie aj ako osobitného, samostatného spôsobu

sprístupnenia informácií, ak samotné nazeranie do spisu osobitný zákon vylučuje.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je obecným právnym predpisom

poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna,

napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex

generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom

sám problematiku poskytovania informácií upravuje.

Po oboznámení sa s obsahom anonymných podnetov doručených žalovanému

v súvislosti s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy schváleným 31.5.2007 krajský

súd nevidel ani žiaden legitímny dôvod, ktorý by zakladal nevyhnutnosť obmedzenia prístupu

k žiadaným informáciám (listinám). Odvolací súd považuje tento záver krajského súdu

o prípustnosti vydania kópií požadovaných listín (podnetov) z vyššie uvedených dôvodov

za predčasný.

Na rozdiel od vysloveného právneho názoru krajského súdu dospel odvolací súd

k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok ich

6

dôvodov ( ). Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude jasne

a zrozumiteľne dať odpovede na všetky právne relevantné a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, mimo samotného

inštitútu nazerania do spisov, nakoľko takýto postup je nevyhnutný pre vylúčenie prejavu jeho

arbitrárnosti. Rozsudok krajského súdu podľa potvrdil, keďže neboli dôvody

na jeho zmenu ani zrušenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo o ich

náhradu nežiadali, resp. nevzniklo im na ich náhradu právo.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. marca 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková