Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/82/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Krajská prokuratúra v Trnave, so sídlom Dolné bašty 2, 917 44 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 10/22/2200-20 zo dňa 18.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.06.2022 o sprístupnenie informácií (ďalej ako „žiadosť“) podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.06.2022 (ďalej ako „“), adresovanou a doručenou Okresnej prokuratúre Galanta (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo ako „povinná osoba“) dňa 29.06.2022, žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa celého obsahu dozorového spisu povinnej osoby sp. zn. (ďalej len „dozorový spis“). Požadované informácie žalobca žiadal sprístupniť v elektronickej podobe, zaslaním na svoju adresu do elektronickej pošty alebo do svojej elektronickej schránky.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. Ei -2 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie celého obsahu dozorového spisu.

3. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 1 uviedol, že z § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií vyplýva, že zo sprístupnenia sú vylúčené informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Obmedzenie prístupu k informáciám o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní sa v zmysle uvedeného ustanovenia nevzťahuje na informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom zákonodarca prostredníctvom poznámky pod čiarou odkazuje, okrem iného, aj na o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Všetky prokuratúry teda sprístupňujú na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií právoplatné uznesenia prokurátora a obžalobný návrh (ak nie sú dané závažné dôvody odmietnutia sprístupnenia tohto uznesenia a obžalobného návrhu ustanovené v ). So zreteľom na skutočnosť,

že v predmetnej veci, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie celého obsahu dozorového spisu, bol žalobca obvineným a neskôr obžalovaným, právoplatné uznesenia prokurátora a obžalobný návrh mu boli doručené, a preto prvostupňový orgán považoval túto povinnosť voči nemu za splnenú. Vo vzťahu k ostatnému obsahu dozorového spisu, vynímajúc právoplatné uznesenia prokurátora a obžalobný návrh, prvostupňový orgán konštatoval, že každý dozorový spis je vnútornou pracovnou pomôckou, pričom ide o súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnosti prokuratúry a všetkých zásielok doručených prokuratúre. Okrem dozorového prokurátora, ktorý vedie dozorový spis v konkrétnej trestnej veci, má možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, aj to nie vo forme sprístupnenia, ale len vo forme nazretia do spisu s poukazom na , iba jeho nadriadený prokurátor alebo s jeho súhlasom iný prokurátor.

4. Prvostupňové rozhodnutie 1 bolo žalobcovi doručené elektronicky dňa 06.07.2022, a to bez elektronickej autorizácie, čo považoval žalobca za nezákonný postup a podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 11.07.2022 navrhujúc jeho zrušenie.

5. Žalovaný rozhodnutím č. Ei 10/22/2200-2 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného 1“) zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu 1 a toto rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného 1 dospel k záveru, že informáciou v zmysle zákona o slobode informácií nie je poskytnutie rôznych listinných dokumentov, ktoré tvoria súčasť dozorového spisu a boli do tohto spisu zaevidované na základe výkonu zákonom vymedzených oprávnení prokurátora. Tieto písomnosti tvoria obsah dozorového spisu prokurátora, do ktorého sú oprávnené nazerať subjekty vymedzené v . Medzi tieto subjekty žalobca podľa žalovaného nepatrí. Vzhľadom na obsah a podstatu je na žalobcom požadovaný „materiál“ potrebné uplatniť previazanosť medzi (žalovaný mal zrejme na mysli zákona o slobode informácií) s v kontexte podstaty a zmyslu požadovanej informácie a z toho plynúcej zákonnej možnosti jej sprístupnenia. Prvostupňové rozhodnutie 1 podľa žalovaného obsahuje všetky náležitosti, výrok obsahuje uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a presnú citáciu žiadosti, o ktorej sa rozhodovalo. Pokiaľ ide o odôvodnenie, v ňom prvostupňový orgán podľa žalovaného zhodnotil „jednak právny a jednak skutkový stav, paragrafové znenie aplikovaných zákonov, a to k výroku“ vydaného prvostupňového rozhodnutia 1. Z obsahu spisu povinnej osoby nevyplýva žiadna skutočnosť, že by nepostupovala správne, že by náležite nezisťovala skutočnosti podstatné pre vybavenie žiadosti a že by svojím postupom porušila (ďalej len „“) a zákonom o slobode informácií zaručené právo na informácie.

7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.09.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť mu požadované informácie v celom rozsahu, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

8. Správny súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.04.2025 č. k. -43 zrušil rozhodnutie žalovaného 1 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (ďalej aj ako „zrušujúci Rozsudok“) s odôvodnením, že vo vzťahu k aplikácii § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (pre úplnosť správny súd dodal, že rovnako je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné aj prvostupňové rozhodnutie 1). Správny súd sa v odôvodnení zrušujúceho Rozsudku zaoberal spornou otázkou, či a ak áno, v akom rozsahu možno v právnom režime zákona o slobode informácií sprístupniť informáciu zo spisu, ktorý vedie prokurátor. V nadväznosti na uvedené správny súd uviedol, že pokiaľ povinná osoba nemieni vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie zo spisu prokurátora realizovanú v právnom režime zákona o slobode informácií, musí vo svojom rozhodnutí, ktorým predmetnej žiadosti nevyhovuje, vymedziť dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie vyplývajúci zo zákona o slobode informácií a zároveň musí svoj záver o existencii takéhoto dôvodu aj náležite odôvodniť. Správny súd v zrušujúcom Rozsudku poukázal na to, že povinná osoba pritom nesmie opomenúť, že obmedzenie práva na informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti, legitímnosti cieľa a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti (bližšie konkretizované v bode 51. zrušujúceho Rozsudku). Podľa správneho súdu úvahy vo vzťahu k naplneniu týchto podmienok obmedzenia práva na informácie zo spisu prokurátora v rozhodnutí žalovaného 1, resp. v prvostupňovom rozhodnutí 1 (skutkové a právne okolnosti vzťahujúce sa ku konkrétnej

žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, a to celého dozorového spisu), absentovali. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa síce zmienili o § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale už neobjasnili, ako sa nesprístupnením požadovaných informácií v preskúmavanej právnej veci naplní zákonodarcom sledovaný účel obmedzenia práva na informácie. V tejto súvislosti správny súd konštatoval, že argumentácia žalovaného je vedená v značne abstraktnej rovine, pretože žalovaný nijako nevysvetlil, ako by bol nesprístupnením požadovaných informácií v skutkových a právnych okolnostiach v danej preskúmavanej právnej veci naplnený zákonodarcom sledovaný účel obmedzenia práva na informácie. Úlohou žalovaného v zmysle zrušujúceho Rozsudku bolo opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu, a to v intenciách právneho názoru správneho súdu. Správny súd v tejto súvislosti zdôraznil, že neprejudikuje to, či žalobcovi majú byť požadované informácie poskytnuté, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciou právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd.

9. Žalovaný rozhodnutím č. Ei 10/22/2200 zo dňa 04.08.2025 zrušil prvostupňové rozhodnutie 1 a vec s poukazom na zrušujúci Rozsudok správneho súdu vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci s tým, že jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu, a to v intenciách právneho názoru správneho súdu.

10. Prvostupňový orgán (po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci) dňa 21.08.2025 vydal rozhodnutie č. Ei -23, ktorým podľa zákona o slobode informácií v spojení s a podľa a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), na základe ktorého s výnimkou uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta, sp.zn. -7 zo dňa 04.05.2016, uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta, sp.zn. -9 zo dňa 27.05.2016, uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. 1 F. XXX/XX/XXXX-15 zo dňa 27.06.2016, uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. -25 zo dňa 05.12.2016, uznesenia Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. 1 F. XXX/XX/XXXX-39 zo dňa 15.02.2017 a obžalobného návrhu Okresnej prokuratúry Galanta sp.zn. 1 F. XXX/XX/XXXX – 59 zo dňa 18.09.2017 (ďalej spolu ako „sprístupnené rozhodnutia“), nevyhovel žiadosti žalobcu, ktorou žiadal sprístupniť obsah dozorového spisu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“).

11. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia 2 po zhrnutí skutkového stavu uviedol, že po preskúmaní žiadosti žalobcu dospel k záveru, že nie je možné v celom rozsahu vyhovieť žiadosti žalobcu a sprístupniť informácie konkretizované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia 2, teda sprístupniť celý požadovaný obsah dozorového spisu. Žiadosti žalobcu je možné vyhovieť čiastočne, a to sprístupnením sprístupnených rozhodnutí v zmysle zákona o slobode informácií v spojení s . Vo vzťahu k ostatným požadovaným informáciám (zostávajúci obsah dozorového spisu) prvostupňový orgán uviedol, že tieto nebudú žalobcovi sprístupnené s poukazom na podmienky (podmienka zákonnosti, podmienka legitímnosti cieľa a podmienka nevyhnutnosti zásahu do práva na informácie, ktoré bližšie odôvodnil v prvostupňovom rozhodnutí 2 a správny súd ich uvádza v nasledujúcom bode tohto rozhodnutia), ktorých splnením sa odôvodňuje zásah do práva na informácie takým spôsobom, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie celého obsahu dozorového spisu, s výnimkou sprístupnených rozhodnutí, nebolo vyhovené.

12. Prvostupňový orgán vo vzťahu k podmienke zákonnosti poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba požadované informácie nesprístupní, ak sa tieto týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Vo vzťahu k podmienke legitímnosti cieľa zdôraznil, že obsahom dozorového spisu prokurátora sú (mimo iné) i komunikácia prokurátora s konajúcim policajtom, záznamy prokurátora slúžiace výlučne pre osobnú potrebu prokurátora, previerky vyšetrovacieho spisu, ktoré obsahujú právne úvahy prokurátora a úvahy k zamýšľaným postupom v prípravnom konaní (ktoré je neverejné), s ktorými nemožno oboznamovať žiadne iné osoby (ani obvineného, ani obhajcu v trestnom konaní), keďže tieto nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Tieto sú určené výhradne pre služobnú potrebu orgánov činných v trestnom konaní a nie je preto prípustné oboznamovať s ich obsahom tretie osoby. Vo vzťahu k podmienke nevyhnutnosti zásahu prvostupňový orgán poukázal na ochranu informácií nachádzajúcich sa v dozorovom spise (obsahom sú aj registratúrne záznamy pochádzajúce z činnosti prokuratúry a všetka korešpondencia doručená prokuratúre), keďže ide o internú pracovnú pomôcku prokurátora, ktorá obsahuje prípadnú

komunikáciu a pokyny pre policajta, vrátane taktiky vedenia samotného vyšetrovania. Prvostupňový orgán argumentoval, že pokiaľ obsah dozorového spisu nemožno sprístupniť ani inému prokurátorovi (s výnimkou nadriadeného prokurátora, prípadne s jeho súhlasom inému prokurátorovi) z dôvodu naplnenia legitímneho cieľa v podobe odhalenia a potrestania páchateľov trestných činov, taktiky vedenia vyšetrovania a pod., nie je možné celý obsah dozorového „denníka“ sprístupniť ani tretím osobám, vrátane osoby žiadateľa (žalobcu).

13. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu 2 odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že prvostupňový orgán ako povinná osoba vôbec nebral do úvahy ani judikatúru, ani záväzný právny názor vyjadrený v zrušujúcom Rozsudku správneho súdu a znovu aplikoval podľa žalobcu nesprávny a prekonaný právny názor, že do dozorového spisu môže nazerať iba prokurátor.

14. O podanom odvolaní žalovaný rozhodnutím č. Ei 10/22/2200-20 zo dňa 18.09.2025, (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného 2“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), doručeným žalobcovi dňa 24.09.2025, rozhodol tak, že zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie 2 potvrdil.

15. Žalovaný v odôvodnení tu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného 2 po sumarizácii konania pred prvostupňovým orgánom a vlastnom právnom posúdení dôvodov nevyhovenia žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie v celom rozsahu, opätovne dospel k záveru, že prvostupňový orgán ako povinná osoba rozhodla vo veci zákonne a vecne správne. Žalovaný poukázal na potrebu aplikácie osobitnej úpravy, konkrétne a v znení neskorších predpisov, keďže z obsahu a podstaty žalobcom požadovaných informácií sa tieto týkajú dokumentov (listín), ktoré tvoria súčasť dozorového spisu a boli do tohto spisu zaevidované na základe výkonu zákonom vymedzených oprávnení prokurátora. Žalovaný ďalej poukázal na zmysel zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie kontroly vlastnej rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Z obsahu predmetného zákona podľa žalovaného nie je možné vyvodiť záver, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov a materiálu získaného výkonom oprávnení prokurátora podľa . V tejto súvislosti žalovaný všeobecne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), podľa ktorej extenzívny výklad zákona o slobode informácií má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia zverejniť úplne všetko.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

16. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal správny súd, aby uložil žalovanému pokutu za nerešpektovanie právneho názoru, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, a to vo výške 5.000,- eur. Vo vzťahu k prvostupňovému orgánu žalobca žiadal, aby mu správny súd uložil povinnosť sprístupniť informácie v súlade so žiadosťou žalobcu zo dňa 28.06.2022, a to v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S rozhodnutím prvostupňového organu a žalovaného a ich odôvodneniami vyjadril žalobca nesúhlas.

17. Žalobca poukazoval na odôvodnenie zrušujúceho Rozsudku správneho súdu, prvostupňového rozhodnutia 2 a napadnutého rozhodnutia. Citáciou záväzného právneho názoru správneho súdu v zrušujúcom Rozsudku poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán, ako ani žalovaný tento nerešpektovali. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný sa opätovne nevysporiadal s podmienkami pre obmedzenie práva na informácie tak, ako ich vymedzuje SR, kde po citovaní jednotlivých viet z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako i prvostupňového rozhodnutia 2 poukázal na to, že žalovaný ako aj povinná osoba sa tejto otázke venovali „len formálne“.

18. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne aj vecne, keďže právna úprava nazerania do prokurátorských spisov podľa nijako nevylučuje sprístupňovanie informácií v režime zákona o slobode informácií. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že požadované informácie sa týkajú skončeného trestného konania, ktoré bolo vedené voči žalobcovi, a teda v tomto prípade nemôže byť podľa žalobcu narušený ani záujem štátu na vyšetrovaní trestných činov, ani ochrana súkromia dotknutej fyzickej osoby, keďže by žalovaný chránil súkromie žalobcu pred ním samým. Snaha chrániť pred vyzradením informácie o výkone právomoci prokurátormi nepatrí medzi

legitímne záujmy umožňujúce obmedziť právo na informácie, a preto podľa žalobcu nebola splnená materiálna podmienka pre obmedzenie práva na informácie.

19. Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas s odôvodnením zrušujúceho Rozsudku správneho súdu v časti nevyhovenia návrhu žalobcu, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie v celom rozsahu, kde žalobca uviedol, že „názor o výnimočnosti uloženia povinnosti sprístupniť požadovanú informáciu nemá oporu ani v zákone, ani v teleologickom výklade. Naopak, účelom predmetného ustanovenia je zabrániť tomu, aby sa žiadateľ musel opakovane súdiť o sprístupnenie informácie, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Je nepochybné, že citovaný právny názor správneho súdu nie je vyjadrením hodnotového prístupu, ale zjavnej pohodlnosti správneho súdu, ktorý sa snaží vyhnúť ďalšej procesnej aj myšlienkovej aktivite.“ Žalobca sa domnieva, že tento prístup je „krátkozraký“, pretože jeho výsledkom je znásobenie počtu správny žalôb, keďže sa „žiadateľ svojho práva nedomôže iba jednou žalobou, ale musí ju podávať opakovane.“

20. Žalobca zároveň uviedol, že v tomto prípade už ide o zjavný obštrukčný postup žalovaného a o to viac existuje dôvod, aby bola žalovanému uložená povinnosť sprístupniť informáciu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že od podania žiadosti uplynuli už viac ako 3 roky, aj keď zákonná lehota na sprístupnenie informácie je 12 pracovných dní a žalobca je fakticky stále (znovu) v procese podávania žaloby na správny súd.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.03.2026 uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie 2 po vecnej stránke a skonštatoval, že nevyhovenie žiadosti (žalobcu) je legitímne a zákonné, t. j. právna argumentácia prvostupňového orgánu ohľadne nevyhovenia žiadosti (žalobcu) bola zákonná a správna. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že informačná povinnosť prokuratúry na úseku jej trestnej pôsobnosti (pretože tej sa požadovaná informácia priamo týka) vyplýva zo všeobecnej právnej úpravy zákona o slobode informácií.

22. Podľa žalovaného platí, že vychádzajúc zo všeobecnej, ako aj osobitnej právnej úpravy, každý môže požadovať iba sprístupnenie konkrétneho rozhodnutia alebo výsledku konania, a to len za predpokladu, že sprístupnenie požadovanej informácie nezakazujú osobitné predpisy. Žalovaný poukázal na v spojení s zákona o slobode informácií a , , , zdôrazňujúc ich právny vzťah, v ktorom sa má uplatňovať zásada lex specialis derogat legi generali. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa obsahu žiadosti žalobcu, tento nepožadoval sprístupniť informáciu, ktorú by bolo možné podradiť pod uvedené ustanovenia všeobecnej alebo osobitnej právnej úpravy.

23. Žalovaný ďalej vo vyjadrení bližšie popísal spravovanie spisov na prokuratúre, ktoré upravuje príkaz generálneho prokurátora, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok prokuratúry, určený pre vnútornú potrebu a činnosť prokuratúry. Pod registratúrou prokuratúry je potrebné rozumieť súbor všetkých registratúrnych záznamov pochádzajúcich z činnosti prokuratúry a všetkých zásielok doručených prokuratúre. Spis vedený na prokuratúre je vnútornou pracovnou pomôckou, ktorý nespĺňa znaky, či už súdneho alebo vyšetrovacieho spisu, pričom obmedzujúce ustanovenie nazerania do spisu, najmä z uvedeného dôvodu, nie je možné prelomiť ani aplikáciou zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na , ktorého význam spočíva v ochrane všetkých informácií nachádzajúcich sa v spise prokurátora pred zásahmi subjektov, ktoré za činnosť prokuratúry vôbec nezodpovedajú a ani ju reálne nevykonávajú. Rozšírenie okruhu subjektov oboznamujúcich sa so spisom prokurátora by mohlo viesť k mareniu výkonu prokurátorského dozoru v trestných, ale aj netrestných veciach. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že obsah úpravy nie je možné prelomiť ani zákonom o slobode informácií, preto ho treba vo vzťahu k nemu považovať za lex specialis. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že pomerne široká dikcia zákona o slobode informácií je obmedzená tohto zákona a pri tomto konštatovaní žalovaný zároveň poukázal aj na a judikatúru NS SR.

24. Žalovaný poukazujúc na vyššie uvedené tak skutkové, ako aj právne skutočnosti zotrval na závere, že pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia 2 neboli splnené zákonné podmienky. Pri ich vyhodnocovaní prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou použitia najvhodnejšieho prostriedku vedúceho k správnemu vybaveniu veci uplatňujúc zásadu hospodárnosti konania. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

25. Žalobca nevyužil právo na podanie repliky. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

26. Správny súd v Bratislave ako vecne príslušný súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „“) a miestne príslušný súd podľa preskúmal rozhodnutie žalovaného 2, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.08.2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.09.2026 ( ).

27. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

30. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

34. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

35. Podľa § 3 ods. 1 a § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií 1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

36. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

37. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

38. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie 2 a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle .

42. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok žalobcu posúdiť, či žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie ich konkrétnosť a odôvodnenie pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. Inak povedané, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 2, pretože prvostupňové a odvolacie administratívne konanie tvoria jeden celok) a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený výlučne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

43. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv ma každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na . V

správnej žalobe však konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k preskúmavanej veci absentujú.

44. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie (ako aj prvostupňové rozhodnutie 2) nerešpektovali záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom Rozsudku a vyjadril nesúhlas s rozhodnutím i odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, že ho považuje za vecne nesprávne. Z takto všeobecne a nekonkrétne uplatnených žalobných dôvodov je možné vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 2) len v rovine ich všeobecnej formulácie žalobcom. Z vyššie uvedených všeobecných tvrdení žalobcu nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie orgánu verejnej správy by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo vzťahu k námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom Rozsudku správneho súdu a námietke vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, okrem citácie z odôvodnenia zrušujúceho Rozsudku správneho súdu (bod 51., bod 52. a bod 53. zrušujúceho Rozsudku) a citovania časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia 2, nekonkretizoval, či namieta, že na preskúmavanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis (ustanovenie), alebo či orgán verejnej správy správne aplikovaný právny predpis (ustanovenie) nesprávne vyložil. Správny súd pritom uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva. Rovnako žalobca nekonkretizoval, prečo sa domnieva, že žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor zrušujúceho Rozsudku správneho súdu, pričom citácia jednotlivých bodov tohto rozsudku a časti odôvodnenia z napadnutého rozhodnutia žalovaného 2 nestačí. Rovnako nestačí len poukázať na citáciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (prípadne prvostupňového rozhodnutia 2) a konštatovať, že v novom rozhodnutí žalovaný (resp. prvostupňový orgán) vybavil otázku (vysporiadania sa s podmienkami pre obmedzenie práva na informácie, ich vymedzenia v SR) iba formálne. Takúto námietku správny súd vyhodnotil ako všeobecnú.

45. Žalobca v správnej žalobe použil citáciu z odôvodnenia rozsudku NS SR zo dňa 15.03.2011 sp. zn. a rozsudku NS SR zo dňa 30.01.2017 sp. zn. 1 Sž-o-KS 125/2005, no nijako nevysvetlil, ako dané rozhodnutia súvisia s prejednávanou vecou. Všeobecné poukázanie na judikatúru bez väzby na skutkový stav v danej preskúmavanej veci nepostačuje na dostatočnú špecifikáciu prípadnej námietky nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca musí na tento účel v správnej žalobe jasne uviesť, prečo je ním citované rozhodnutie NS SR pre danú vec relevantné, nestačí len formálne označiť rozhodnutia NS SR, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) (prípadne bez ďalšieho uviesť len časť z ich odôvodnenia).

46. Ako už bolo uvedené, súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné, konštatačné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť úplný a relevantný prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené nekonkrétne žalobné námietky možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného. Ich všeobecnosť bránila tomu, aby správny súd, viazaný žalobnými bodmi v zmysle , mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného 2.

47. Žalobca vo vzťahu „k vecnej nesprávnosti“ len vo všeobecnosti konštatoval, že „právna úprava nazerania do prokurátorských spisov podľa totiž nijako nevylučuje sprístupňovanie informácií v režime “ Ďalej žalobca len všeobecne poukázal na časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia 2, ktorú v správnej žalobe odcitoval a konštatoval, že „Okresná prokuratúra Galanta tak legitímnosť videla v záujme na potrestaní páchateľov a nevyhnutnosť

v tom, že do dozorového spisu môže nahliadať len prokurátor, čím sa dôkazom v kruhu vrátila opäť k “. Správny súd uvedené vyhodnotil ako všeobecné konštatácie, bez konkrétnej argumentácie, v ktorej by žalobca ozrejmil konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v rozpore s ustanoveniami zákona o slobode informácií, resp. v rozpore v zrušujúcom Rozsudku vysloveným právnym názorom správneho súdu.

48. Bez uvedenia, z akého konkrétneho dôvodu (akým konaním/nekonaním) a prečo orgány verejnej správy nesprávne posúdili možnosť ne/sprístupnenia požadovaných informácií, nie sú žalobné námietky spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. V správnej žalobe absentuje konkrétna argumentácia, v ktorej by žalobca reagoval na konkrétne dôvody odmietnutia poskytnutia požadovaných informácií uvedené v odôvodnení preskúmavaného napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 2. Inak povedané, správnemu súdu nijako nevysvetlil, prečo sú závery žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 2 nesúladné so zrušujúcim Rozsudkom.

49. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia 2 je zrejmé, že prvostupňový orgán po zrušení prvostupňového rozhodnutia 1 a vrátení veci na nové prejednanie (s poukazom na rešpektovanie záväzného právneho názoru správneho súdu a opätovné posúdenie podmienok obmedzenia práva na informácie) žalobcovi sprístupnil časť požadovaných informácií (sprístupnené rozhodnutia), pričom nevyhovel „len časti“ pôvodnej žiadosti. Dôvody nesprístupnenia, resp. splnenie podmienok, za ktorých je možné obmedziť právo na informácie zároveň (v porovnaní s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia 1) konkrétne uviedol vo svojom odôvodnení (na str. 7 a 8). Za situácie, ak žalobca na toto odôvodnenie poukázal jeho presnou citáciou len s konštatovaním, že „prvostupňový orgán sa s touto otázkou vysporiadal len formálne“, správny súd takúto všeobecnú námietku považoval len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia 2 a nemohol ju vyhodnotiť ako dôvodnú.

50. Pokiaľ sa žalobca podanou správnou žalobou opätovne domáhal, aby správny súd uložil prvostupňovému orgánu povinnosť sprístupniť informácie požadované žiadosťou žalobcu v celom rozsahu, správny súd tomuto návrhu nevyhovel. V tomto smere je vhodné poukázať na názor vyslovený v zrušujúcom Rozsudku správneho súdu (bod 65): „ ... Nie je sporné, že správny súd môže uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Takýto postup by mal byť skôr výnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácie realizovanej v právnom režime zákona o slobode informácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti na správnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu povinnej osoby. Uloženie povinnosti povinnej osobe sprístupniť požadovanú informáciu zo strany správneho súdu by bolo dôvodné, ak by boli dané výnimočné okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom obmedzuje právo žiadateľa na informácie....“ Správny súd v zhode s týmto názorom konštatuje, že žalobca ani v tu preskúmavanej veci existenciu takých okolností, ktoré by nasvedčovali tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom obmedzuje právo žalobcu na informácie relevantne netvrdil a ani súd takéto výnimočné okolnosti v preskúmavanej veci nezistil. Naviac, ako už správny súd uviedol v bode 49 tohto rozsudku, prvostupňový orgán časť žalobcom požadovaných informácií, po vrátení veci na ďalšie konanie, sprístupnil.

Záver

51. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote na podanie správnej žaloby uviesť také dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle . Je teda povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Nestačí, ak žalobca len tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pričom svoje závery opiera o svoje tvrdenia a svoju interpretáciu zákona, prípadne o citáciu celých odsekov napadnutých rozhodnutí, súdnych rozhodnutí, resp. iného rozsudku správneho súdu. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť riadnemu súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby.

52. V správnej žalobe absentujú konkrétne žalobné body, ktoré by smerovali voči konkrétnym dôvodom neposkytnutia požadovaných informácií, resp. časti informácií, uvedeným v odôvodnení

preskúmavaného napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 2. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatuje, že nezistil dôvody pre postup podľa , podľa ktorého správny súd pri opätovnom konaní nasledujúcom po jeho predchádzajúcom zrušujúcom Rozsudku, je oprávnený (nie však povinný) uložiť žalovanému orgánu verejnej správy pokutu, ak v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe zistí, že tento nerešpektoval právny názor správneho súdu.

53. Nakoľko správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v správnej žalobe nie je možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia 2, nepostupoval podľa , rovnako nevyhovel návrhu žalobcu podľa a správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

54. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa (a contrario) a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanému možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom orgánu štátnej správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. Správny súd však dôvody na priznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle nezistil.

55. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).