Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-151-2020.pdf
PDF · 171.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/151/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobkyne: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Z. XX, XXX XX O. Z., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanej: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. cesta XXXX/XXX, XXX XX V., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o uložení povinnosti prejavu vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/200/2017-287 zo dňa 14. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/200/2017-287 zo dňa 14. mája 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu zamietol. V poradí druhým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu doručenú okresnému súdu dňa 03.10.2017, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči pôvodne označeným žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade uloženia povinnosti uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o prevode obchodného podielu, a to v znení uvedenom v petite žaloby. Žalobkyňa podaním zo dňa 07.02.2019 zmenila žalobu tak, že obsah zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá je súčasťou petitu, zmenila v článku II. a V.. Zároveň daným podaním zobrala žalobu voči žalovaným v 2/ a v 3/ rade späť. Okresný súd uznesením zo dňa 22.03.2019 vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 22.03.2019 pripustil zmenu žaloby a opätovne pripustil ďalšiu zmenu žaloby na pojednávaní dňa 14.05.2020 tak, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil obsah zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobkyňou ako nadobúdateľom obchodného podielu a žalovanou ako prevodcom obchodného podielu nasledovne: Prevodca týmto prevádza na nadobúdateľa svoj obchodný podiel v spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Žilina, oddiel Sro, vložka č. 54984/L, v menovitej hodnote 1.500,- Eur, slovom tisícpäťsto Eur, a nadobúdateľ prevádzaný obchodný podiel prijíma a zaväzuje sa zaplatiť cenu za prevod podľa podmienok tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom prevode a nadobúdateľ je povinný zaplatiť cenu za prevod vo výške 1.500,- Eur do 15 dní od podpísania tejto zmluvy. V prípade, že nadobúdateľ neuhradí cenu za prevod v dohodnutom termíne ani napriek prípadnej výzve prevodcu v náhradnej lehote, je prevodca oprávnený odstúpiť od
tejto zmluvy. Prevodca týmto vyhlasuje, že svoj peňažný vklad do spoločnosti Gynpo, s.r.o., J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, na základe ktorého vznikli práva spoločníka ako aj vlastníctva prevádzaného obchodného podielu, splatil v celej výške a k prevádzanému obchodnému podielu sa neviažu žiadne ťarchy alebo povinnosti a záväzky okrem zákonných a určených spoločenskou zmluvou. Vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpenie k spoločenskej zmluve nadobúdateľ týmto vyhlasuje, že bez výhrad pristupuje ku spoločenskej zmluve v spoločnosti Gynpo, s.r.o., J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172. Toto vyhlásenie sa dáva v zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka. Táto zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany uzavreli túto zmluvu slobodne a dobrovoľne a vyjadruje ich slobodnú vôľu. Zmluvné strany na znak súhlasu s jej obsahom zmluvu vlastnoručne podpisujú.
3. Okresný súd uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.02.2016 žalobkyňa s D.. E. A. ako budúcim prevodcom uzavrela Zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej je záväzok zmluvných strán uzavrieť Zmluvu o prevode obchodného podielu najneskôr do 30.09.2017 v znení, ktorej text tvorí prílohu zmluvy. Dňa 09.11.2016 došlo k úmrtiu D.. E. A., a preto označila žalovanú ako dedičku, ktorá porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko aj napriek výzve žalobkyne odmietla uzavrieť danú zmluvu do 30.09.2017.
4. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.03.2019 v spojení s opravným uznesením č.l. 193, 239 spisu, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozhodnutie v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku, ktorým bol žalovanej v 1/ rade priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % zrušil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou v ďalšom konaní, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, bude vychádzať z jeho uvedených zhodnotení a právnych záverov. Odvolací súd vyslovil, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zanikne, ak dôjde k takej intenzite zmeny pôvodných skutkových či právnych okolností, že by nebolo rozumné trvať na uzatvorení realizačnej zmluvy.
5. Okresný súd uviedol, že následne opätovne nariadil pojednávanie a konal v zmysle intencií odvolacieho súdu, nakoľko vysloveným názorom odvolacieho súdu bol viazaný.
6. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa ako budúci nadobúdateľ a D.. E. A. ako budúci prevodca uzavreli dňa 22.02.2016 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, pričom znenie zmluvy o prevode obchodného podielu tvorila príloha č. 1 predmetnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu o prevode obchodného podielu uzavrú najneskôr do 30.09.2017, pričom výzvu na uzavretie budúcej zmluvy môže podať ktorákoľvek zmluvná strana a druhá strana je povinná ju uzavrieť do 20 dní od doručenia písomnej výzvy.
7. Z uznesenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 31.05.2017, sp. zn. 7D/158/2016 mal okresný súd zistené, že D.. E. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX a obchodný podiel vo výške 30 % v spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, nadobudla žalovaná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017 (č.l. 70 spisu).
8. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa so súhlasom súdu v zmysle § 139 CSP zmenila žalobu podaním zo dňa 07.02.2019 a následne dňa 14.05.2020 tak, že požadovala určiť obsah zmluvy.
9. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu právne posúdeným za aplikácie § 50a Občianskeho zákonníka, § 289, § 290, § 115 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka okresný súd konštatoval, že nie je možné žalobe vyhovieť, pretože je daná zákonná prekážka pre prevod obchodného podielu a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
10. Okresný súd s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka vzhľadom na typ zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť na základe Zmluvy o budúcej zmluve, a to zmluva o prevode obchodného podielu, konštatoval, že bolo nutné aplikovať Obchodný zákonník. Zmluva o prevode obchodného podielu je absolútnym obchodom, a preto aj na zmluvu, predmetom ktorej je budúci záväzok, bolo nutné aplikovať Obchodný zákonník, ktorý názor vyplýva aj z rozhodnutia 1Obdo V 23/2007, ako aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/916/2008.
11. Okresný súd uviedol, že pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 14.05.2020, nakoľko vzhľadom k tomu, že ide o obchodno-záväzkový vzťah, aplikuje sa Obchodný zákonník, v zmysle ktorého pre taký prípad súd určuje obsah zmluvy. Preto žalobkyňa správne opravila petit a zosúladila ho s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
12. Hoci pôvodne medzi stranami bolo sporné, či záväzok poručiteľa vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve prechádza na dedičov, odvolací súd vyslovil záver, že záväzok prechádza na dedičov. Vzhľadom na tento záver okresný súd následne skúmal, či sú splnené ďalšie zákonné podmienky na určenie obsahu zmluvy.
13. Okresný súd poukázal na ust. § 115 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s tým, že prevod je v zmysle zákona prípustný vždy, teda nie je potrebné, aby ho výslovne pripúšťala aj spoločenská zmluva; zákon však tento prevod viaže na súhlas valného zhromaždenia. Keďže ustanovenie zákona má dispozitívnu povahu, spoločenská zmluva môže určiť, že na takýto prevod sa nevyžaduje súhlas žiadneho orgánu spoločnosti alebo môže určiť, že prevod je možný iba s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady, ale takisto možnosť prevodu obchodného podielu môže aj úplne vylúčiť. Zmluvná voľnosť spoločníkov v uvedenom prípade nie je ničím obmedzená. Prevod obchodného podielu na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti nie je prípustný priamo zo zákona, ale je možný iba vtedy, keď ho spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže tiež určiť, že na prevod sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Ak spoločenská zmluva prevod obchodného podielu na tretiu osobu nepripúšťa, takýto prevod nie je možný ani vtedy, keď by s ním súhlasilo valné zhromaždenie.
14. Okresný súd ďalej uviedol, že ak je účinnosť zmluvy viazaná na zákonom ustanovenú alebo zmluvne dohodnutú podmienku, ktorá nastane až neskôr, účinky prevodu po doručení nastanú až s touto neskoršou účinnosťou. Súčasne tiež platí, že ak sa na prevod v zmysle spoločenskej zmluvy vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, prevod voči spoločnosti je účinný až udelením tohto súhlasu, aj keby ostatné podmienky účinnosti zmluvy, ktoré si zmluvné strany navzájom dohodli, boli splnené už skôr.
15. Okresný súd poukázal na článok V. bod 5./ spoločenskej zmluvy z ktorého vyplýva, že obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu, môže spoločník previesť so súhlasom valného zhromaždenia. Z toho vyplýva, že v danom prípade k prevodu obchodného podielu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Okresný súd nemal preukázaný súhlas valného zhromaždenia k danému prevodu obchodného podielu, avšak podľa jeho názoru, táto skutočnosť nebráni uzavrieť zmluvu, či vyhovieť žalobe, nakoľko samotný prevod by bol aj tak účinný až udelením súhlasu, ktorý možno udeliť aj po uzavretí zmluvy.
16. Okresný súd konštatoval, že právny zástupca žalovanej oznámil, že žalobkyňa podala návrh na zrušenie spoločnosti, na základe čoho sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43CbR/26/2018. Okresný súd mal za zistené a medzi stranami to ani sporné nebolo, že skutočne sa vedie na okresnom súde konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o. pod sp. zn. 43CbR/26/2018. Konanie bolo začaté na návrh žalobkyne tohto konania dňa 04.05.2018, je prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 38Cb/200/2017 a sp. zn. 44Cb/148/2018, ktoré dokonca už je právoplatne skončené, pričom z rozhodnutia nevyplývala vedomosť okresného súdu, ani strán konania o konaní o zrušenie spoločnosti.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti, s poukazom na § 115 Obchodného zákonníka okresný súd konštatoval, že je daná zákonná prekážka na prevod obchodného podielu, keďže v zmysle tohto zákonného ustanovenia nie je možné previesť obchodný podiel, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení.
18. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že toto nemá vplyv na predmetné konanie a nevytvára žiadnu prekážku a že prebieha aj konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri pod sp. zn. 43Exre/807/2017 a predsa žalobou sa neukladá povinnosť previesť obchodný podiel, ale určuje sa obsah zmluvy, ktorú je žalovaná povinná uzavrieť so žalobkyňou a podnet žalobkyne na zrušenie spoločnosti bol daný v čase tejto žaloby, a teda žalovaná mohla uplatniť akékoľvek námietky včas, nejde o žiadnu novú skutočnosť, avšak žalovaná týmto neargumentovala ani v inom a ani v tomto konaní, pričom mala za to, že až obchodný register sa zaoberá prípadnou prekážkou v zmysle § 115 Obchodného zákonníka, tak okresný súd poznamenal, že konanie o zosúladení údajov zapísaných v obchodnom registri, vedenom pod sp.
zn. 43Exre/807/2017 bolo ukončené dňa 27.07.2018 vykonaním výmazu D.. E. A. ako konateľa s dňom skončenia funkcie 09.11.2016.
19. Okresný súd sa nestotožnil s vyššie uvedeným názorom právneho zástupcu žalobkyne, keďže ustanovenie § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka stanovuje podmienku pre prevod obchodného podielu, teda existencia konania o zrušenie spoločnosti je zákonnou prekážkou. Zároveň obchodný register skúma pred zápisom údajov do obchodného registra formálne skutočnosti a nezaoberá sa samotnou platnosťou zmlúv a pod., teda hmotným právom. Skúma teda predovšetkým zhodu údajov a či boli predložené zákonom požadované prílohy. Neskúma hlasovanie, počet hlasov,... a ani pri prevode obchodného podielu neskúma, či bol/nebol porušený § 115 Obchodného zákonníka. Konanie sp. zn. 43Exre/807/2017, predmetom ktorého je zosúladenie údajov v obchodnom registri, vedenie tohto konania nie je prekážkou pre dané konanie, ani pre konanie o zrušenie spoločnosti, keď v tom konaní súd zosúlaďoval údaj ohľadom konateľa vzhľadom na jeho úmrtie, teda ho vymazal z obchodného registra.
20. K námietke žalobkyne, že žalovaná sa nebránila danou skutočnosťou ohľadom vedenia konania o zrušenie spoločnosti včas a že neoznámila danú skutočnosť včas, okresný súd poukázal na to, že predsa ide o skutočnosť, ktorá predstavuje zákonnú prekážku prevodu obchodného podielu, na ktorú súd musí prihliadať, a to bez ohľadu na to, kedy to žalovaná okresnému súdu oznámila. Súd teda na to musí prihliadať bez ohľadu na to, kedy to bolo oznámené, či kedy to bolo súdom zistené. Okresný súd zdôraznil, že návrh na zrušenie spoločnosti bol podaný žalobkyňou a napriek tomu to súdu v tomto konaní žalobkyňa ani neoznámila, teda zatajila takú podstatnú skutočnosť, ktorá predstavuje zákonnú prekážku prevodu podielu. Jej konanie je nelogické, keďže na jednej strane sa domáha podielu, ale na druhej strane požaduje spoločnosť zrušiť, pričom návrh na zrušenie spoločnosti podala až po začatí tohto konania, v ktorom sa domáha prevodu podielu na jej osobu, teda domáha sa podielu v spoločnosti, ktorú navrhla zrušiť.
21. Okresný súd taktiež zdôraznil, že pokiaľ súd v zmysle Obchodného zákonníka určí obsah zmluvy, účinok je rovnaký, ako aj keď podľa Občianskeho zákonníka súd uloží povinnosť uzavrieť zmluvu, nakoľko takým súdnym rozhodnutím dôjde k uzavretiu zmluvy, keďže súd takým spôsobom nahradí prejav vôle. Súd prvej inštancie nepovažoval za správny názor právneho zástupcu žalobkyne, že ide o dve odlišné veci, o dva odlišné nároky s tým, že v tomto prípade nejde o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu, ale o určenie obsahu. Toto tvrdenie podľa okresného súdu je možno považovať za účelové a zavádzajúce, až špekulatívne, keďže pôvodne žalobkyňa požadovala uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a až následne zmenila petit z dôvodu zosúladenia s Obchodným zákonníkom. Teda požadovala to isté, len v súlade s Obchodným zákonníkom, teda že išlo o totožný nárok, s tými istými účinkami, len s inou formuláciou vzhľadom na rôznu formuláciu v Obchodnom a Občianskom zákonníku.
22. Okresný súd zdôraznil, že pred rozhodnutím súdu, ktorým sa nahrádza prejav vôle, a to v danom prípade určením obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, je povinný skúmať všetky skutočnosti, či nie je daná žiadna prekážka. Okresný súd posúdil, že samotné znenie zmluvy obsahuje všetky náležitosti, pričom k prevodu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, avšak aby k prevodu riadne a platne došlo, postačuje taký súhlas aj po uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu. V priebehu konania však okresný súd zistil, že žalobkyňa podala okrem tejto žaloby aj návrh na zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., IČO: 46 256 172, ktoré sa vedie na okresnom súde pod sp. zn. 43CbR/26/2018, ktoré je síce prerušené, avšak to nemá vplyv na posúdenie zákonnej podmienky stanovenej v ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podmienka je, že prevod je možný len vtedy, ak sa nevedie konanie o zrušenie spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či je prerušené alebo nie a taktiež bez ohľadu na to, že návrh na zrušenie bol podaný až po podaní tejto žaloby. Vzhľadom k tomu, že na Okresnom súde v Žiline sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., IČO: 46 256 172, pod sp. zn. 43CbR/26/2018, je daná zákonná prekážka na prevod obchodného podielu, a teda za daných okolností nebolo možné žalobe vyhovieť, keďže je daná zákonná prekážka.
23. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne namietal včasnosť oznámenia danej skutočnosti žalovanou okresnému súdu, tak okresný súd zdôraznil, že skutočnosť, že sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., je zákonná prekážka pre prevod obchodného podielu a je irelevantné, kto a kedy oznámil danú skutočnosť súdu. Pre zistenie danej skutočnosti nemožno aplikovať koncentračnú zásadu, a to ani § 153 CSP. Okresný súd zvýraznil, že ide o zákonnú prekážku, na ktorú musí prihliadať ex offo.
24. V súvislosti s ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.09.2018 okresný súd uviedol, že k danému ustanoveniu nie je žiadne prechodné ustanovenie. Hoci žaloba bola podaná pred účinnosťou tohto znenia, okresný súd rozhoduje podľa stavu a zákonného znenia v čase rozhodovania. Z toho dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť, nakoľko bola daná zákonná prekážka, a preto okresný súd nemohol určiť obsah zmluvy a tým nahradiť prejav vôle, nakoľko vyhovujúcim rozhodnutím by došlo k účinkom uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak nie je možné previesť podiel, pokiaľ sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti, a to bez ohľadu na to, v akom stave je toto konanie o zrušenie spoločnosti a je aj irelevantný dôvod prerušenia takého konania.
25. Hoci pôvodne medzi stranami bolo sporné, či povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu prechádza na dedičov, k čomu odvolací súd vyslovil stanovisko, že prechádza na dedičov, okresný súd napriek tomu nemohol vyhovieť žalobe, nakoľko bolo zistené, že sa vedie konanie o zrušenie predmetnej spoločnosti, čo predstavuje zákonnú prekážku. Odvolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí, že súd bude vychádzať z jeho záverov, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu. Hoci v tomto čase už prebiehalo konanie o zrušenie spoločnosti, táto skutočnosť v tom čase nebola súdu známa a túto skutočnosť považoval za zásadnú zmenu skutkového a právneho stavu.
26. Okresný súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 191 CSP, nevykonal ďalšie dôkazy, pričom žiadna zo strán žiadne dokazovanie ani nenavrhovala. Okresný súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobkyne nie je opodstatnený. Okresný súd dospel k záveru, že je daná zákonná prekážka pre prevod obchodného podielu, preto nie je možné žalobe vyhovieť a tak určiť obsah zmluvy, v dôsledku čoho by súd nahradil prejav vôle. Z uvedeného žalobu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobu zamietol, úspešnou v celom rozsahu bola žalovaná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni s tým, že o samotnej výške náhrady rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
28. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je celom zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý došlo opätovne k zamietnutiu žaloby bolo zistenie, že na Okresnom súde Žilina je pod sp. zn. 43CbR/26/2018 vedené na návrh žalobkyne konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., ktoré sa začalo dňa 04.05.2018 a že s účinnosťou od 01.09.2018 podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, čo vytvára zákonnú prekážku pre vyhovenie žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi ňou ako nadobúdateľom obchodného podielu a žalovanou ako prevodcom obchodného podielu v tejto spoločnosti. Tento právny záver súdu prvej inštancie o existencii zákonnej prekážky brániacej vyhoveniu žalobe o určenie obsahu zmluvy žalobkyňa považovala za celkom nesprávny a zároveň predstavujúci výklad práva poškodzujúci neprimeraným spôsobom právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k žalovanej v právnom vzťahu zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobkyňa uviedla, že odvodzuje uplatnený nárok na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 17.02.2016, ktorou sa D.. E. A. (právny predchodca žalovanej v tomto právnom vzťahu) samostatne a žalovaná samostatne zaviazali za dohodnutých podmienok uzavrieť so žalobkyňou riadne zmluvy o prevode obchodného podielu s obsahom tvoriacim prílohy zmluvy o budúcej zmluve, a to najneskôr do 30.09.2017. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu (17.02.2016), ako aj v čase, kedy vznikla povinnosť k uzavretiu riadnych (realizačných) zmlúv o prevode obchodného podielu (30.09.2017), neexistovala žiadna zákonná prekážka brániaca realizácii takéhoto záväzku. Keďže napriek tomu k splneniu záväzku zo strany žalovanej ako povinnej osoby, a to jednak vo vzťahu k jej obchodnému podielu a jednak vo vzťahu k obchodnému podielu D.. E. A., ktorý žalovaná nadobudla titulom dedenia nedošlo, bola žalobkyňa nútená uplatniť jednak nárok na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu patriaceho samostatne žalovanej (kde bolo o takejto žalobe žalobkyne už pozitívne rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/18/2017-136 zo dňa 13.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.12.2019) a jednak nárok na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu patriaceho pôvodne D.. E. A. a zdedeného žalovanou, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní. K uplatneniu oboch nárokov zo strany žalobkyne došlo ešte pred dňom 01.09.2018, teda pred nadobudnutím účinnosti teraz platného znenia ustanovenia § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zároveň bolo zrejmé, že žalobkyňa aj návrh na zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43CbR/26/2018 podala pred dňom 01.09.2018, a teda v čase, kedy nemohla predpokladať prípadný súvis takéhoto konania s konaniami o určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu. Bez ohľadu na tieto skutočnosti je žalobkyňa toho názoru, že ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka v platnom znení od 01.09.2018, vôbec nevytvára zákonnú prekážku pre pozitívne rozhodnutie súdu o predmetnej žalobe o určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu. Právnym základom uplatneného nároku na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu je ust. § 290 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Zákonné podmienky vyplývajúce z § 290 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka na úspešné uplatnenie nároku na určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu boli jednoznačne splnené, keď bolo preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť uzavrieť riadnu zmluvu, ktorá vyplývala zo zmluvy o budúcej zmluve a na splnenie ktorej bola aj žalovaná písomne vyzvaná zo strany žalobkyne a keď bolo preukázané, že žalovaná napriek tomu záväzok uzavrieť riadnu zmluvu o prevode obchodného podielu nesplnila. V čase, kedy bola žalovaná povinná ku splneniu takejto právnej povinnosti, neexistovala žiadna zákonná prekážka na jej splnenie, a teda jedinou príčinou neuzavretia riadnej zmluvy o prevode obchodného podielu bolo porušenie právnej povinnosti žalovanej takúto zmluvu so žalobkyňou uzavrieť. Ak sa za tohto stavu žalobkyňa domáha v súlade s § 290 Obchodného zákonníka určenia obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, tak jej žaloba je dôvodná a opodstatnená. Rozhodnutím súdu o určení obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu tak v konečnom dôsledku dochádza len k vymoženiu právnej povinnosti, ktorú žalovaná porušila, a to uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu so žalobkyňou, avšak nedochádza ešte k vzniku právnych účinkov samotného prevodu obchodného podielu, ktoré by mohli nastať až za splnenia ďalších zákonných predpokladov vyplývajúcich z § 115 Obchodného zákonníka, medzi nimi aj podmienky vyplývajúcej z odseku 3 tohto ustanovenia v znení platnom od 01.09.2018. Podľa žalobkyne skúmanie splnenia takýchto ďalších predpokladov na prechod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, by malo byť vecou konania o návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri, ku ktorému by mohlo dôjsť až v následnom čase a kde podkladom na vykonanie zápisu navrhovaných zmien v obchodnom registri by bol aj právoplatný rozsudok súdu o určení obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu. Samotná skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu o predmetnej žalobe sa vedie (je prerušené) konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby o určenie obsahu kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa uplatnila právo vyplývajúce z porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej takúto zmluvu uzavrieť, kde k porušeniu tejto právnej povinnosti došlo v čase, kedy žiadna zákonná prekážka na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu nebola daná. Navyše v dôsledku právnych záverov vyplývajúcich z napadnutého rozsudku, bez ohľadu na ich správnosť, už podaním zo dňa 17.06.2020 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.06.2020 žalobkyňa vzala návrh na zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o. v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 43CbR/26/2018 späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Žalobkyňa predpokladá, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní už bude takéto konanie, ktoré podľa súdu prvej inštancie tvorilo zákonnú prekážku pre vyhovenie podanej žalobe právoplatne zastavené, a teda nemalo by žiadnu prekážku pre toto konanie vytvárať. Z uvedených skutočností preto žalobkyňa považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej za nesprávny, založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň poukázala na to, že v konaní Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 44Cb/18/2017 bolo za úplne toho istého skutkového a právneho stavu rozhodnuté o rovnakej žalobe, odvodzovanej od tej istej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu opačne ako v tomto konaní, žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom existencia takéhoto stavu dvoch úplne odlišných súdnych rozhodnutí toho istého súdu, založených na posúdení tých istých skutkových a právnych okolností, nie je ani v súlade s Čl. 2 CSP.
29. Žalobkyňa považovala za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o náhrade trov konania. Poukázala na to, že je síce zrejmé, že pri zamietnutí žaloby vo veci samej v celom rozsahu takéto rozhodnutie predstavuje plný úspech žalovanej, avšak práve vzhľadom na okolnosti veci a dôvod zamietnutia žaloby bolo potrebné, aby sa okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania obligatórne zaoberal možnosťou aplikácie § 257 CSP, čo bolo podľa žalobkyne jeho povinnosťou. Podľa žalobkyne práve postup žalovanej pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany, ale aj postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci, zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej ani v prípade jej plného úspechu vo veci. Zo skutočností uvedených v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej je zrejmé, že žalovaná o existencii dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, vedela ešte v čase pred predchádzajúcim zamietavým rozsudkom zo dňa 22.03.2019 a ktorý bol odvolacím súdom pre nesprávnosť dôvodu zamietnutia žaloby zrušený, napriek tomu takýto ďalší (iný) dôvod na zamietnutie žaloby uplatnila až na pojednávaní dňa 14.05.2020. Ak by platilo to, čo uviedol súd prvej inštancie, ide o taký dôvod zamietnutia žaloby, na ktorý musí súd prihliadnuť bez ohľadu na včasnosť jeho uplatnenia v zmysle § 153 CSP, na ktorý musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, a preto by ani postup súdu prvej inštancie nebol správny, keď takýto dôvod by existoval už pred jeho predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 22.03.2019. Napokon dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni v zmysle § 257 CSP založila predovšetkým tá skutočnosť, že dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol, nebol daný v čase vzniku právnej povinnosti žalovanej, uzavrieť riadnu zmluvu o prevode obchodného podielu a tento vznikol nezávisle od vôle strán sporu, a teda aj žalobkyne, až neskorším nadobudnutím účinnosti novej (zmenenej) právnej úpravy. Súhrn týchto skutočností zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle petitu odvolania a zároveň žalobkyni priznal právo na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
30. K odvolaniu žalobkyňa zároveň pripojila podanie zo dňa 17.6.2020, označené Späťvzatie návrhu na začatie konania o zrušenie právnickej osoby spolu s podacím lístkom.
31. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom zástupcu. Odvolanie žalobkyne žalovaná považovala za bezpredmetné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny. Žalovaná ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka považovala za mimoriadne jednoznačné, a to až do takej miery, že iný ako okresným súdom použitý výklad zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy. Uviedla, že sa jedná o kogentné ustanovenie právneho predpisu, ktoré je nutné aplikovať, a to iba tak, ako to spravil súd prvej inštancie, ktorý je jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom, nakoľko je nepochybné, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie prebiehalo a aj prebieha konanie o zrušenie spoločnosti iniciované samotnou žalobkyňou. Na právnom posúdení veci nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobkyňou predložená zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, o obsah ktorej opiera žalobkyňa ňou uplatnený nárok v súdnom konaní, mala byť uzavretá v čase, kedy sa voči spoločnosti neviedlo konanie o jej zrušenie. Právny predpis viaže s konaním o zrušenie spoločnosti predpokladané následky, medzi ktoré patrí aj nemožnosť prevodu obchodného podielu spoločníka. Do stavu v akom sa spoločnosť aktuálne nachádza (spoločnosť nemá od 09.11.2016 konateľa) došlo z objektívnych príčin, a to z dôvodu, že zomrel posledný konateľ spoločnosti a spoločnosť do dnešného dňa nemá iného jeho nástupcu. Žalobkyňa síce vykonala v posledných dňoch dispozitívny úkon - späťvzatie jej vlastného návrhu na začatie konania o zrušenie spoločnosti (sp. zn. 43CbR/26/2018), ktorému okresný súd vyhovel a konanie zastavil, avšak z dôvodu podaného odvolania sa rozhodnutie o zastavení konania nestalo právoplatným. Žalovaná ako spoločníčka spoločnosti považuje späťvzatie návrhu samotnej žalobkyne na zrušenie spoločnosti za absolútne účelové, dôvody na zrušenie spoločnosti, na ktoré sama poukazovala pri podaní jej návrhu nielenže naďalej trvajú, ale práve naopak sa plynutím času stále viac „prehlbujú“. Týmto krokom žalobkyňa chcela očividne iba odstrániť prekážku, ktorá jej bráni pri uplatňovaní jej domnelých práv v tomto konaní. Pokiaľ sa žalovaná v odvolaní okrem odvolacích dôvodov súvisiacich s aplikáciou § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka zaoberala ešte aj odvolacími dôvodmi súvisiacimi s obligačno-právnymi následkami konania právneho predchodcu žalovanej, tak tieto dôvody žalovaná považovala za dôvody uvádzané nad rámec potrieb konania, nakoľko dôvodom pre ktorý okresný súd nevyhovel podanej žalobe boli práve dôvody súvisiace s aplikáciou § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka. Navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
32. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.07.2020 bolo vyjadrenie žalovanej doručené žalobkyni s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť, ktorá výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej dňa 06.08.2020 (doručenka na č.l. 334 spisu), ktorú možnosť žalovaná nevyužila.
33. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 03.08.2020 doplnila listinu k odvolaniu, a to v prílohe priložila uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 43CbR/26/2018-97 zo dňa 7. júla 2020, ktorým bolo konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, zastavené.
34. Okresný súd podaním zo dňa 06.08.2020 doručil predmetné podanie žalobkyne žalovanej prostredníctvom zástupcu, ktorý na toto podanie žalobkyne reagoval podaním zo dňa 07.08.2020 v tom smere, že z dôvodu právnej istoty opakovane dáva odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že toto zastavovacie uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko voči nemu bolo podané odvolanie, o ktorom bude rozhodované krajským súdom. Z uvedených dôvodov preto predložené rozhodnutie nemá relevantnosť pre rozhodnutie vo veci.
35. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.08.2020 bol rovnopis vyjadrenia žalovanej doručený žalobkyni prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 350 rub spisu), ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.
36. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
37. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/151/2020-357 zo dňa 16.02.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.02.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
38. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
39. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 24.6.2020, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobkyne, jej relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovanej v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP. Pokiaľ žalobkyňa nevykvalifikovala iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ňou podanom odvolaní zo dňa 24.6.2020, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalobkyne.
40. Podstatou odvolania žalobkyne, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, bolo zhodnotenie, či nárok žalobkyne požadovať, aby obsah zmluvy určil súd voči žalovanej ako právnej nástupkyni po D.. E. A., zodpovedá zákonným kritériám vyžadovaným ust. § 115 Obchodného zákonníka.
41. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne a k vecne správnemu postupu okresného súdu a skutkovým a právnym záverom prijatým okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/200/2017-193 zo dňa 22. marca 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/200/2017-239 zo dňa 16. júla 2019 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku, ktorým bol žalovanej v 1/ rade priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vo väzbe na závery vyjadrené v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020.
42. V zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020 krajský súd za preukázaného stavu, že na žalovanú (pôvodne žalovaná v 1/ rade, ďalej len ,, žalovaná“) prešlo dedením vlastníctvo k obchodnému podielu vo výške 30% v spol. Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, posúdil, že na žalovanú prešiel záväzok poručiteľa zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 17.2.2016. Odvolací súd z obsahu spisu nemal za zistené, že by žalovaná, ktorá rovnako bola zmluvnou stranou Zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 17.2.2016 ako budúci prevodca 2, okolnosť úmrtia budúceho prevodcu považovala za zmenu okolností
majúcu za následok zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a túto žalobkyni bez zbytočného odkladu oznámila a ani v rámci prostriedkov procesnej obrany tento dôvod zániku záväzku relevantne neuplatnila.
43. Podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020 vo vzťahu k petitu (zmenenému) žaloby podstatným bolo to, či tento zodpovedá zákonným kritériám vyžadovaným ust. § 115 Obchodného zákonníka vzťahujúcim sa na samotnú ,,realizačnú zmluvu“, vo väzbe na úpravu v ust. § 217 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Bolo uložené okresnému súdu v ďalšom konaní, aby pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, vychádzal zo zhodnotení a právnych záverov vyjadrených v zrušujúcom uznesení, ktorými je viazaný.
44. V opätovne vyvolanom odvolacom konaní je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že okresný súd v rámci nového konania dôsledne vychádzal pri posudzovaní žalobkyňou požadovaného nároku zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020 v tom smere, či tento zodpovedá zákonným kritériám vyžadovaným ust. § 115 Obchodného zákonníka vzťahujúcim sa na samotnú ,,realizačnú zmluvu“, vo väzbe na úpravu v ust. § 217 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom zároveň správne vyhodnotil aj preukázanú zásadnú zmenu skutkového a právneho stavu veci.
45. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových, ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, dotknutého odvolaním žalobkyne sa uvádza, že rozsudok okresného súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a má všetky náležitosti riadneho odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobkyne, ako aj k použitej obrane žalovanej. V dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré bolo právne vyhodnotené zákonným spôsobom. Okresný súd sa vyjadroval k prostriedkom procesného útoku žalobkyne, obrane, k námietkam žalovanej a tieto vyhodnotil ako dôvodné. Obrana žalovanej, spočívajúca v námietke existencie zákonnej prekážky, pre vyhovenie návrhu žalobkyne bola zhodnotená ako dôvodná, keď okresný súd na základe zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil procesnú obranu žalovanej ako právne dôvodnú, keďže bola zistená vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne, a to určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu zákonná prekážka vyplývajúca z ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorú ex offo okresný súd bol povinný prihliadať. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobkyne krajský súd zvýrazňuje, že v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu SR a NS SR pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP, krajský súd ako súd odvolací nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobkyne opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou ÚS SR okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej veci, čím bolo potrebné zo strany krajského súdu konštatovať riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu krajského súdu ako i odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
46. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 24.6.2020 krajský súd uvádza nasledovné.
47. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
48. Na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalobkyne v podaní zo dňa 24.6.2020 neboli rozporované okolnosti, a to, že žalobkyňa ako budúci nadobúdateľ a D.. E. A. ako budúci prevodca uzavreli dňa 17.02.2016 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a jej Prílohu č.1 tvorilo znenie Zmluvy o prevode obchodného podielu. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu o prevode obchodného podielu uzavrú najneskôr do 30.09.2017, pričom výzvu na uzavretie budúcej zmluvy môže podať ktorákoľvek zmluvná strana a druhá strana je povinná ju uzavrieť do 20 dní od doručenia písomnej výzvy. Nebolo sporné, že z údajov uznesenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 31.05.2017, č.k. 7D/158/2016 vyplývalo, že D.. E. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX a obchodný podiel vo výške 30% v spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, nadobudla žalovaná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017.
49. Predmetom konania pred okresným súdom v zmysle pripustenej zmeny žaloby žalobkyňou naposledy v podaní dňa 14.05.2020 bolo určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobkyňou ako nadobúdateľom obchodného podielu a žalovanou ako prevodcom obchodného podielu nasledovne: ,,Prevodca týmto prevádza na nadobúdateľa svoj obchodný podiel v spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J.Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Žilina, oddiel Sro, vložka č. 54984/L, v menovitej hodnote 1.500,- Eur, slovom tisícpäťsto eur, a nadobúdateľ prevádzaný obchodný podiel prijíma a zaväzuje sa zaplatiť cenu za prevod podľa podmienok tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom prevode a nadobúdateľ je povinný zaplatiť cenu za prevod vo výške 1.500,- eur do 15 dní od podpísania tejto zmluvy. V prípade, že nadobúdateľ neuhradí cenu za prevod v dohodnutom termíne ani napriek prípadnej výzve prevodcu v náhradnej lehote, je prevodca oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy. Prevodca týmto vyhlasuje, že svoj peňažný vklad do spoločnosti Gynpo, s.r.o., J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, na základe ktorého vznikli práva spoločníka ako aj vlastníctva prevádzaného obchodného podielu, splatil v celej výške a k prevádzanému obchodnému podielu sa neviažu žiadne ťarchy alebo povinnosti a záväzky okrem zákonných a určených spoločenskou zmluvou. Vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpenie k spoločenskej zmluve nadobúdateľ týmto vyhlasuje, že bez výhrad pristupuje ku spoločenskej zmluve v spoločnosti Gynpo, s.r.o., J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172. Toto vyhlásenie sa dáva v zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka. Táto zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany uzavreli túto zmluvu slobodne a dobrovoľne a vyjadruje ich slobodnú vôľu. Zmluvné strany na znak súhlasu s jej obsahom zmluvu vlastnoručne podpisujú“.
50. Podľa ust. § 289 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.
51. Podľa § 290 Obchodného zákonníka zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
52. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, ako správne konštatoval okresný súd, jasne vyplýva, že ak zaviazaná strana po výzve oprávnenej strany nesplní záväzok uzavrieť zmluvu, oprávnená strana má dve alternatívne možnosti, z ktorých si môže podľa vlastnej vôle vybrať. Oprávnená strana možnosť obrátiť sa na súd a požadovať, aby obsah zmluvy určil súd, alebo, ak bola v zmluve určená osoba (rozhodca) pre tento prípad, môže určenú osobu požiadať,
aby tak urobila. Súd určí obsah zmluvy a právoplatné rozhodnutie súdu má účinky zmluvy uzavretej zmluvnými stranami.
53. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávnej aplikácie ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.9.2018 okresným súdom považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že to bol návrh rozhodnutia požadovaný žalobkyňou, aby súd určil obsah zmluvy cez ust. § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obsahom určenia zmluvy bolo to, že sa prevádza obchodný podiel. Tak, ako vyjadril krajský súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/156/2019 zo dňa 20.02.2020, podstatným bolo vyhodnotiť, či žalobkyňou požadované určenie, v danom prípade určenie obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu, t.j. samotná ,,realizačná zmluva“ zodpovedá zákonným kritériám vyžadovaným ust. § 115 Obchodného zákonníka v spojení s právnou úpravou v ust. § 217 CSP. Skutkový stav preukázal to, že tomuto určeniu obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu súdom bránila zákonná podmienka, na ktorú poukázal okresný súd, vyplývajúca z ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.9.2018, podľa ktorého spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
54. Ak žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutím súdu o určení obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu dochádza len k vymoženiu právnej povinnosti, ktorú žalovaná porušila, a to uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, ale ešte nie k vzniku právnych účinkov samotného prevodu, ktoré by mohli nastať až za splnenia ďalších zákonných predpokladov, tak zvýrazňuje odvolací súd, že predsa právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určí obsah zmluvy o prevode obchodného podielu, má účinky uzavretej zmluvy medzi stranami, teda k momentu rozhodovania je nevyhnutné zisťovať splnenie všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre takéto určenie. Pokiaľ k momentu rozhodovania okresného súdu platná a účinná zákonná úprava v § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka zakazuje spoločníkovi v situácii, že sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti, previesť jeho obchodný podiel, potom nie je nemožné takýto prevod uskutočniť. Inak povedané za takéhoto stavu nie je možné súdom určiť obsah zmluvy o prevode obchodného podielu. Tak ako okresný súd, i odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zvýrazniť to, že konanie o zrušení obchodnej spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, bolo vyvolané na základe návrhu samotnej žalobkyne.
55. Krajský súd konštatuje, že iný stav v čase svojho konania a rozhodovania (§ 215, § 217 ods. 1 veta prvá CSP) nemal preukázaný, bol tu len ten stav, z ktorého vychádzal aj okresný súd, t.j. že je tu stále zákonná prekážka, a to prebiehajúce konanie o zrušenie spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Žilina, oddiel Sro, vložka č. 54984/L, vedené pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 43CbR/26/2018 (odpoveď na dopyt krajského súdu vo veci sp. zn. 43CbR/26/2018, a to e-mail od Okresného súdu Žilina), takže výsledkom konania odvolacieho súdu nemohlo byť iné rozhodnutie, ako len potvrdenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
56. K poukazu žalobkyne na Čl. 2 CSP v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 44Cb/18/2017, v ktorom bolo za toho istého skutkového a právneho stavu rozhodnuté o rovnakej žalobe odvodzovanej od tej istej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu opačne ako v tomto konaní, t.j. žalobkyni bolo v celom rozsahu vyhovené, tak odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 215 ods. 1 CSP podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Ak v tomto danom konaní bol zistený iný skutkový stav než v konaní vedenom pod sp. zn. 44Cb/18/2017, potom okresnému súdu v tomto konaní nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok a ani rozpor jeho postupu s Čl. 2 CSP.
57. Žalobkyňa osobitným odvolacím dôvodom napadla i výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď mala za to, že v danej veci bolo potrebné, aby sa okresný súd vzhľadom na stav veci, postup žalovanej pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany, i vzhľadom na postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní obligatórne zaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP.
58. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
59. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, resp. nezaviní trovy konania, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila, resp. vznik trov procesne nezavinila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane.
60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
61. Krajský súd k dôvodom, ktoré žalobkyňa kvalifikovala ako dôvody hodné osobitného zreteľa cez ust. § 257 CSP, a to s poukazom na okolnosti, ktoré viedli k vyvolaniu súdneho sporu, procesnú obranu žalovanej, postup okresného súdu, zvýrazňuje, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 257 CSP je zrejmé, že jeho aplikácia prichádza do úvahy výnimočne, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania neprizná. Nepochybne musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zákon, a to Civilný sporový poriadok nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa a je vždy ponechané na posúdenie tej - ktorej sporovej právnej veci, či takéto dôvody tu boli dané, aby mohlo byť súdom aplikované ust. § 257 CSP. Vyhodnotenie existencie alebo neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je preto ponechávané na posúdení súdu. Je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o trovách konania sa primárne vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok súdneho konania, to znamená, aplikujú sa ust. § 255, 256 CSP, pričom použitie ust. 257 CSP je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania. Aplikácia ust. § 257 CSP preto môže byť založená len na výnimočnosti okolnosti sporu alebo pomerov strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu sama žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných podmienok aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Žalobkyňa sama podala návrh o zrušenie obchodnej spoločnosti Gynpo, s.r.o., so sídlom J. Kačku 4, 034 95 Likavka, IČO: 46 256 172 už počas tohto prebiehajúceho konania (návrh bol okresnému súdu doručený dňa 04.05.2018), o čom tak okresný súd v tomto konaní a ani protistranu neinformovala. Práve za stavu vedomosti žalobkyne o prebiehajúcom konaní sp. zn. 43CbR/26/2018, odvolací súd nepovažoval za prípustné uplatňovať výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Krajský súd tu nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť použité ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania a tie tu neboli dané ani okolnosťami sporovej veci.
62. Práve pre požiadavku osobitnosti a výnimočnosti, ktorá je vyžadovaná ust. § 257 CSP a ktorá tu podľa názoru krajského súdu nebola daná, splnená, tak nebolo možné akceptovať odvolací dôvod žalobkyne, ktorým sa domáhala nepriznania trov súdneho konania žalovanej cez aplikáciu ust. § 257 CSP. K prijatému záveru krajským súdom sa primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 zo dňa 25. mája 2010, podľa ktorého ...„použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Zároveň poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2018-43, ktorý vyslovil, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nevytvára však priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
63. Súčasne krajský súd dáva do pozornosti žalobkyne, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej hradili všetky trovy, ktoré vznikli vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Krajský súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnej“ strane konania náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložila. Pokiaľ by okresný súd, resp. odvolací súd nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni nepriznal, odoprel by tejto strane ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku, ktorým je aj majetkové právo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právo na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny, pretože náhrada trov súdneho konania tiež súvisí s majetkovým právom žalovanej.
64. Z vyššie uvedeného nebol ani tento odvolací dôvod žalobkyne zhodnotený ako relevantný, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola so svojim odvolaním úspešná, žalovanej bol voči žalobkyni priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.