Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-84-2020.pdf
PDF · 219.98 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. J. Pavla II. 7, 950 50 Nitra, zastúpenej: Petruška & partners s.r.o., advokátska kancelária, Kupecká 18, 949 01 Nitra, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky , štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica , zastúpenému: HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, 811 04 Bratislava, o navrátenie vlastníctva a vydanie nehnuteľných vecí a o vydanie dokumentácie, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 01. októbra 2019 pod č.k.11C 139/2006 -1651 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I., II., III., IV., výroku p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam a vydať jej nehnuteľnosti: pôvodne vedené v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX v katastrálnom území W. H., parcela číslo XXX dom so súpisným číslom XXX o výmere 291 štvorcových siah, parcela číslo XXX, druh pozemku záhrada o výmere 115 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 10 jutier 1060 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku lúka o výmere 3 jutrá 276 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, dom s dvorom so súpisným č. 344 o výmere 4 jutrá XXXX štvorcových siah, parcela číslo XXXX., druh pozemku roľa o výmere 1241 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 56 jutier 1155 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 1269 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 794 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 57 jutier 1588 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 724 štvorcových siah, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku pasienok o výmere 2 jutrá, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 71 jutier 1200 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku jarok o výmere 1 jutro 358 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 1 jutro 85 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 31 jutier 1200 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 628 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku roľa o výmere 38 jutier 1155 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 1050 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 855 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 73 jutier 1090 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 12 jutier 1203 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 106 jutier 1000 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 19 jutier 732 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 657 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh
pozemku jarok o výmere 447 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku poľná cesta o výmere 296 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 109 jutier 385 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 4 jutrá 610 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku poľná cesta o výmere XXX štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku poľná cesta o výmere 1400 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 172 jutier 700 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 814 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 16 jutier 297 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 1307 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 78 jutier XXX štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 1 jutro 1580 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 839 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 28 jutier 440 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 53 jutier 345 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku jarok o výmere 859 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku cesta o výmere 1 jutro 562 štvorcových siah, parcela číslo XXXX, druh pozemku les o výmere 93 jutier 1397 štvorcových siah, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 74 jutier 1325 štvorcových siah, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku les o výmere 45 jutier 1000 štvorcových siah, vedené Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, pre Okres H., Obec W. H., Katastrálne územie W. H., na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1/1 ako: Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 400 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 61358 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 428992 m2 parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 262556 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 18257 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 1980 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 21 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 4463 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 326414 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 4564 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2856 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 333726 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2604 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 18994 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 412896 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 7042 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 6060 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 182710 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2259 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 222830 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3776 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3075 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 424009 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 73382 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 613588 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 111971 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2363 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 1608 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 1065 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 628641 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 25213 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 1134 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 5036 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 992316 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2927 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 93142 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 4701 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 451218 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 11439 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3018 m2,
parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 162712 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 306237 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3090 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 7776 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3942 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 522979 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1254 m2, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 9494 m2, Stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX/2, druh stavby 8, hospodárska budova so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX/3, druh stavby 8, hospodárska budova so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXX/4 druh stavby 8, spolu s dokumentáciou: plán starostlivosti o lesy, všeobecná časť plánu starostlivosti o lesy, opis porastov, plán hospodárskych opatrení, plochová tabuľka, prehľadové tabuľky, obrysová a porastová mapa, ťažbová mapa, evidenčná časť programu starostlivosti o lesy, prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch, plán lesno-technických meliorácií, ekonomický prieskum vrátane vyčíslenia dosahov osobitného spôsobu hospodárenia a ocenenie lesného majetku, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam a vydania nehnuteľností vedených v pozemkovoknižnej vložke č.487, druh pozemku záhrada o výmere 1197 štvorcových siah a na základe geometrického plánu číslo 0607121 vyhotoveného 4.8.2006 Ing. R. M., autorizovaného Ing. E. A. autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeného Správou katastra H. dňa 23.10.2006 pod č. k. 683/06 pre kat. úz. W. H. vytvorené ako parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 3226 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, parc.č.XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak , že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí v kat. úz. W. H. - PK vložka č.XXX písomnou výzvou z 8.7.2005 s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. . Z výzvy je zrejmé, že žalobkyňa vyzvala žalovaného ako povinnú osobu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W. H., tvoriacim lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, ako aj na vydanie investičných lesných ciest a ich častí, ktoré boli vybudované z prostriedkov štátu. Žalobkyňa v písomnej výzve uviedla, že nehnuteľnosti špecifikuje v Prílohe k výzve podľa ich zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, podľa identifikácie parciel č. 194/2004 zo dňa 15.3.2004 a výpisu z listu vlastníctva č. XXX. Spolu s výzvou žalovanému zaslala pozemkovoknižný výpis vl. č. XXX pre kat. úz. W. H., identifikáciu parciel č. 194/2004, Prílohu k výzve, list vlastníctva č.XXX, potvrdenie právnej subjektivity Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko- trnavskej arcidiecézy, potvrdenie o pridelení IČO. Vo výzve poukázala na listiny , na základe ktorých je Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza ako cirkevná právnická osoba registrovaná na MK SR, cirkevný odbor, zákonným nástupcom vo vzťahu k nehnuteľným veciam na jej území, ktoré od roku 1918 tvorili časť Československej republiky . V súčasnosti sa nachádzajú v Slovenskej republike . Sú zapísané v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické osoby. Ide o medzinárodnú dohodu „Modus vivendi“ uzavretú medzi Svätou Stolicou a ČSR dňa 2.2.1928, Základnú zmluvu medzi Svätou Stolicou a Slovenskou republikou uzavretú 24.11.2000 a vnútorné predpisy Rímskokatolíckej cirkvi, najmä Apoštolské konštitúcie „Ad ecclesiastici regiminis incrementum zo dňa 02.09.1957, Qui Divino a Praescriptionum sacrosancti zo dňa 30.12.1977. Výzva sa vzťahuje aj na hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s lesnými pozemkami a na investičné lesné cesty a ich časti, ktoré neboli zapísané v pozemkovej knihe ani v katastri nehnuteľností. Uviedla, že nehnuteľnosti z PKV č. 109 prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods.1 písm. c) zákona (odňatím bez náhrady v zmysle zákona č.142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo z dôvodu podľa § 3 ods.1 písm. h) zákona (prevzatím bez právneho dôvodu). Výzva bola žalovanému doručená 18.07.2005. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX, kat. úz. W. H. vyplýva, že sú v nej uvedené nehnuteľnosti, ku ktorým žiadala žalobkyňa navrátiť vlastníctvo a vydať ich . Z identifikácie parciel č. j. 194/2004 z 16.03.2004 vyplýva identifikácia pozemnoknižných parciel pôvodne vedených v pozemkovej knihe vl. č. XXX, kat. úz. W. H., o ktoré v tomto konaní ide. Všetky zidentifikované parcely okrem parciel č. XXXX, XXXX/X (tieto nie sú predmetom sporu, sú vedené na liste vlastníctva č. XXX). Z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. W. H.
vystaveného 22.6.2005 vyplýva, že ako vlastník tam uvedených parciel a stavieb je vedená SR - LESY Slovenskej republiky, š. p. Námestie SNP 8, 975 66 Bratislava, IČO: 36 038 351 v celosti. Žalobkyňa predložila potvrdenie o právnom nástupníctve zo 17.01.2006, ktoré vystavilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že právnym subjektom s právom nástupníctva vo vlastníctve všetkých nehnuteľností Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemnoknižne zapísané na zahraničné subjekty Rímskokatolíckej cirkvi, ako sú okrem iných Ostrihomské arcibiskupstvo, Ostrihomská (stoličná) kapitula, Ostrihomský (prastarý kňazský) seminár, Ostrihomská fundácia (pokladnica), nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky, je Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX, kat. úz. W. H. vyplýva, že je na ňom poznámka nad časťou A Podlieha revízii podľa zák. č. X42/47 Zb. Zabraný majetok. V časti A sú nehnuteľnosti uvedené ako S. birtok. V časti B pod r. č. X je uvedené Esztergomi érsegsék, t. j. Ostrihomské arcibiskupstvo. K tomu je uvedená poznámka r. č. X84.V časti B pod r. č. 2 je uvedené, že na základe žiadosti štátneho pozemkového úradu v Q. č. XX3529/24-II/4 sa poznačuje, že nehnuteľnosti na strane A zapísané sú štátom zabrané a zamýšľané je ich prevzatie č. d. 88X z 23.3.X925. K uvedenému je poznámka r. č. X87. V časti B pod r. č. X86 sa uvádza došlo 24. februára X955 čd. X45, ...odpisujú sa nehnuteľnosti A I X3, X7-35, 39-50, X06, X08 a zapisujú sa do novootvorenej vložky č. 2658 tejto knihy por. č. X87 ad. 2 ....a súčasne vymazuje sa poznámka záboru a zamýšľaného prevzatia. Pod por. č. X84 ad X je uvedené Došlo 30. júna X948 čís. 908 podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. júna X948 čís. B X767/48 - I./D poznamenáva sa, že tieto nehnuteľnosti Pov. pôdohospodárstva zamýšľa prevziať. Zo žiadosti o zápis stavieb adresovanej Okresnému úradu, katastrálnemu odboru H. z X8.09.2000 vyplýva, že Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q., žiada o zápis stavby do listu vlastníctva č. XXX kat. úz. W. H. na základe priloženej kópie z pozemkovej knihy, kópie listiny o určení súpisného čísla na stavbu a čestného prehlásenia. Ide o stavbu hájenky súp. č. XXX, kde v listine sa uvádza, že vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, 94X XX Q.. V pripojenom Čestnom prehlásení z X8.09.2000 je uvedené, že vedenie Lesov Slovenskej republiky š. p. M. M., odštepný závod Q. prehlasuje, že stavba hájenky nachádzajúcej sa v obci W. H. umiestnenej na parcele č. XXX kat. úz. W. H. bola postavená v roku X880 na základe vtedy platných zákonov. Vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky š. p. M. M., Námestie SNP č. 8 M. M., IČO: 36 038 35X. Zo žiadosti Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, 94X XX Q., o zápis stavieb do listu vlastníctva adresovanej Okresnému úradu, katastrálnemu odboru H. z X8.09.2000 vyplýva, že žalovaný žiadal o zápis stavieb do listu vlastníctva, stavby dvojlesovne nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/X na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. W. H.. K žiadosti bola priložená kópia pozemkovej mapy, kópia stavebného povolenia, kópia listiny o určení súpisného čísla na stavbu č. T., čestné prehlásenie. V listine o určení súpisného čísla sa uvádza, že stavba súp. č. XXX na parc. č. T./X je dvojlesovňa a vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q.. Z Čestného prehlásenia z X8.09.2000 vyplýva, že vedenie Lesov Slovenskej republiky š. p. M. M., odšt. závod Q. prehlasuje, že stavba dvojlesovne nachádzajúcej sa v obci W. H. umiestnenej na parcele č. T./X kat. úz. W. H. bola postavená v roku X967 na základe vtedy platných zákonov. Vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q.. Z Rozhodnutia Okresného národného výboru v Leviciach, Odboru výstavby z X9.X2.X966 č. výst. 5637/66 vyplýva, že Odbor výstavby Okresného národného výboru H. rozhodnutím povoľuje stavebníkovi Štátnym lesom, Lesnému závodu Q. v obci W. H., kat. úz. W. H. na parc. č. XXX v areáli Q. W. H. stavbu Dvojlesovne podľa projektovej a rozp. dokumentácie. Projekt vyhotovila proj. zložka podniku v r. X966. Započatie stavby IV. kv. X966, dokončenie stavby IV. kv. X967. Celkový stavebný náklad 250 000 Kč. Investor je povinný požiadať OVHPL v Leviciach o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. Zo žiadosti o zápis stavieb adresovanej Okresnému úradu, katastrálnemu odboru H. zo X6.08.200X vyplýva, že Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q., žiada o zápis stavieb do listu vlastníctva č. T. kat úz. W. H.. Ide o hospodársku budovu súp. č. T. na parc. č. T./3, o hospodársku budovu súp. č. T. na parc. č. T./4 a o rodinný dom súp. č. T. na parcele č. T./2. V listinách o určenie súpisného čísla stavieb-hospodárskych budov sa uvádza, že vlastníkom stavieb sú Lesy Slovenskej republiky š. p. M. M.. Z Čestného prehlásenia vyplýva, že vedenie Lesov Slovenskej republiky š. p. M. M., odštepný závod Q. potvrdzuje, že stavba rodinného domu postavená na parc. č. T./3 kat. úz. W. H. a hospodárskej budovy postavenej na parc. č. T./4 kat. úz. W. H. boli postavené v roku X880 na základe vtedy platných zákonov a sú vo vlastníctve Lesov Slovenskej republiky, nám. SNP č. 8, M. M.. K žiadosti bol pripojený aj geometrický plán na zameranie stavieb na parc.č.T./X, 2, 3, 4. Z listu vlastníctva č. T., kat. úz. W. H., ktorý súdu zaslala Správa katastra H. na základe žiadosti súdu z 27.7.2006 vyplýva, že pod AX je uvedený Čs. štát - Západoslovenské štátne lesy Bratislava ako položka výkazu zmien je uvedené 33/89, 427/80, následne pod A2/X je uvedená Slovenská republika, Čs. štát Západoslovenské lesy, pod A3/2/X SR Lesy Bratislava, š. p. (35730323) (všetko preškrtnuté)
pod A4 SR - Lesy Slovenskej republiky š. p. (3603835X). Pod D listu vlastníctva je uvedené záp. podľa zák. č. 54X/X992 Zb. - X28/95. Správa katastra súdu zaslala aj listiny týkajúce sa položiek výkazu zmien. Žalovaný súdu predložil inventárnu kartu týkajúcu sa Dvojhorárne W. H., ktorá obsahuje údaje popisné aj technické. Poukázal na to, že projektant Štátne lesy SR Bratislava, uvádzala základy železobetónové a teda ide o stavbu novú plne z prostriedkov štátu.
X.3.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § X zák. č. X6X/2005 Z. z., § 2 ods. X ,2 zák. č. X6X/2005 Z. z. ,§ 3 ods.X, 2, 3 zák. č. X6X/2005 Z. z., § 4 ods. X zák. č. X6X/2005 Z. z., § 5 ods. X ,2,3 zák. č. X6X/2005 Z. z .,§ 6 zák. č. X6X/2005 Z. z., § 8 ods. X zák. č. X6X/2005 Z. z. ,§ 8 ods. 3 zák. č. X6X/2005 Z. z., § 9 zák. č. X6X/2005 Z. z., § X0 ods. X zákona č. 220/2004 Z. z., § 2 ods. X zák. č. 6X/ X977 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu X. mája 2005 a do 3X.8.2005, ďalej len zák. č. 6X/X977 Zb.§ 2 ods. 2, 3, 4 zák. č. 6X/X977 Z. z., § 3 ods. X zák. č. 6X/X977 Z. z., § 3 ods. 2 zák. č. 6X/X977 Z. z., § 40 ods. X,2,3 zák. č. 326/2005 Z. z., a uviedol, že žalobkyňa doručila žalovanému X8.7.2005 písomnú výzvu z 8.7.2005 na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí v katastrálnom území W. H. - PK vložka číslo T.. V tejto písomnej výzve vyzvala žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W. H. v pozemkovoknižnej vložke č. T.. Spolu s výzvou žalovanému zaslala pozemkovoknižný výpis vl. č. T., kat. úz W. H., identifikáciu parciel č.X94/2004, list vlastníctva č. T., kat. úz W. H., potvrdenie právnej subjektivity Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, potvrdenie o pridelení IČO. Uviedla, že žiada navrátenie nehnuteľností, ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, vydanie investičných lesných ciest a ich častí, ktoré boli vybudované z prostriedkov štátu. Uviedla, že výzva sa vzťahuje aj na hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s lesnými pozemkami a na investičné lesné cesty a ich časti, ktoré neboli zapísané v pozemkovej knihe ani v katastri nehnuteľností. Preto v súlade s § 5 ods. X zákona č. X6X/2005 Z. z . výzvu považoval za platnú. Uviedol, že na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností bola splnená už len označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 20X0 sp. zn. I. ÚS X2/20X0). Nepovažoval výzvu za neplatný právny úkon z dôvodu, že žalobkyňa vo výzve uviedla dôvod odňatia nehnuteľností alternatívne, a ani to, že neuviedla dôvod odňatia u každej parcely zvlášť. Z výzvy možno vyvodiť, že obidva alternatívne uvedené dôvody sa vzťahujú na všetky parcely, ku ktorým žiadala navrátiť vlastníctvo a vydať ich.
X.4.Ďalej uviedol, že prechod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na štát v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 zák. č. X6X/2005 Z. z. vyplýva z pozemkovoknižnej vložky č. T. kat. úz W. H. . Je v nej uvedené v časti B Vlastníctvo pod r.č. X Ostrihomské arcibiskupstvo ako vlastník predmetných nehnuteľností a pod r.č. X84 je uvedená poznámka z 30.6.X948 čís.908 , že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.6.X948 čís. B X767/48- I/D poznamenáva sa, že tieto nemovitosti Pov. pôdohospodárstva zamýšľa prevziať. Na prvej strane pozemkovoknižného výpisu je uvedené podlieha revízii podľa zák.č.X42/X947 Zb. V pozemkovoknižnom výpise nie je uvedený ďalší zápis, z ktorého by vyplývalo, že došlo aj k prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na štát do X.X.X95X . S účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka č. X4X/X950 Zb. od X. X. X95X sa už nevyžadoval pre účinný prechod ( prevod ) vlastníckeho práva zápis do pozemkovej knihy. Podľa § 562 a § XX4 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo prechádza buď priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Za daných okolností, keď pozemkovoknižný výpis obsahuje údaj o tom, že nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zák.č.X42/ X947 Zb., avšak prechod vlastníctva na štát k predmetným nehnuteľnostiam postupom podľa zák.č.X42/ X947 Zb., z pozemkovoknižných údajov vo vl.č.T., kat.úz. W. H. nevyplýva. Žalobkyňa ako dôvod prechodu vlastníctva na štát dôvodne alternatívne uviedla aj prevzatie bez právneho dôvodu. Od žalobkyne nemožno spravodlivo žiadať, aby mala k dispozícii aj iné než verejne dostupné listiny, z ktorých by vyplýval prípadný prechod vlastníctva na štát s poukazom na zák. č X42/X947 Zb.. Alternatívne označenie dôvodu prechodu vlastníctva na štát za daných okolností nerobí výzvu neurčitou a ani nezrozumiteľnou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobkyne nemohol svoje vlastnícke právo vykonávať . Žalobkyňa písomnú výzvu žalovanému doručila včas, X8.7.2005, t.j. v lehote do 30.4.2006. Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza ako cirkevná právnická osoba je registrovaná na MK SR, cirkevný odbor, je zákonným nástupcom vo vzťahu k nehnuteľným veciam, ktoré od roku X9X8 tvorili časť Československej republiky . V súčasnosti sa nachádzajú v Slovenskej republike a sú zapísané v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právnické osoby. Ide o medzinárodnú dohodu „Modus vivendi“ uzavretú medzi Svätou Stolicou a ČSR dňa 2.2.X928, Základnú zmluvu medzi Svätou Stolicou a Slovenskou republikou uzavretú 24.XX.2000
a vnútorné predpisy Rímskokatolíckej cirkvi, najmä Apoštolské konštitúcie „Ad ecclesiastici regiminis incrementum zo dňa 02.09.X957, Qui Divino a Praescriptionum sacrosancti zo dňa 30.X2.X977. Žalobkyňa preukázala právne nástupníctvo po Ostrihomskom arcibiskupstve . Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor, Bratislava ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach cirkví a náboženských spoločností potvrdil, že Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike je v zmysle zákona č.308/X99X Zb. štátom registrovanou cirkvou a že Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko -trnavská arcidiecéza, ul. Jána Hollého X0, 9X7 66 Trnava má právnu subjektivitu.
X.5.K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepredložila listiny osvedčujúce dôvod navrátenia podľa § 3 ods. X písm. c zák. č. X6X/2005 Zb. - odňatie bez náhrady a podľa § 3 ods.X písm. h )zák. č. X6X/2005 Zb. - prevzatie bez právneho dôvodu, uviedol, že žalobkyňa predložila listinu, pozemkovoknižný výpis vl.č. T. kat. úz. W. H.. Podľa údajov v ňom uvedených, má ísť o nehnuteľnosti podliehajúce revízii podľa zák. č. X42/X947 Zb. a z neho vyplýva aj to, že neobsahuje údaj o vklade vlastníckeho práva na štát. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval uplatnenie práva žalobkyne na navrátenie vlastníctva a vydanie nehnuteľností u žalovaného na základe písomnej výzvy a pripojených príloh k nej, za postačujúce. Právo žalobkyne na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva a vydanie nehnuteľností voči žalovanému bolo uplatnené v lehote do 30.4.2006 a nezaniklo. Žalobkyňa podala žalobu včas, dňa X7.7.2006, t.j. v lehote X2 mesiacov od doručenia písomnej výzvy žalovanému, podľa § 5 ods. 2 zák. č. X6X/2005 Z. z..
X.6. V ďalšej časti sa vyporiadal s namietanou aktívnou legitimáciou žalobkyne . Uviedol, že Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko -Trnavská arcidiecéza, ul. Jána Hollého X0, 9X7 66 Trnava bola aktívne legitimovaná ako osoba oprávnená podľa § 2 ods. 2 zák. č. X6X/2005 Z. z. na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku X. Rímskokatolícka cirkev je registrovanou cirkvou so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane jej útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike v zmysle zákona č. 308/X99X Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, je štátom registrovanou cirkvou a bola ňou aj v čase podania žaloby na súd. Z pozemkovoknižného zápisu vl. č. T., kat. úz. W. H. vyplýva, že pôvodným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností bolo Ostrihomské arcibiskupstvo. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 20X2 sp. zn. 3 Cdo 200/20X0, v zmysle ktorého, ak v rozhodnom období prešla do vlastníctva štátu alebo obce spôsobom uvedeným v § 3 ods. X zákona č. X6X/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, nehnuteľnosť evidovaná v pozemkovej knihe ako vlastníctvo právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho mimo územia Slovenska, má sa za to, že išlo o prechod vlastníctva tejto nehnuteľnosti z vlastníctva právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho v Slovenskej republike. Ďalej uviedol, že vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou Modus vivendi zo X7. decembra X927, ktorá nadobudla platnosť 2. februára X928. Touto zmluvou bol stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia diecéz na území Československej republiky. Podľa čl. I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená ordinárovi so sídlom za hranicami Československej republiky a že žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. V súlade so zmluvou Modus vivendi Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou "Ad eclesiastici regiminis incrementum" z 2. septembra X937 určila obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na území Československej republiky sa od nej odčlenilo a odčlenená časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú administratúru. Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre so sídlom v N.. Aj ďalšie Apoštolské konštitúcie "Praescriptionum sacrosancti" a "Qui divino" potvrdili krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi hranicami. Tieto konštitúcie sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.Rímskokatolícka cirkev mala na území dnešnej Slovenskej republiky status štátom uznanej cirkvi aj v tzv. rozhodnom období vymedzenom v zákone č. X6X/2005 Z. z. a bola vlastníčkou aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách ako vlastníctvo Ostrihomskej arcidiecézy alebo iného zahraničného právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho na území dnešnej Slovenskej republiky. V čase odňatia sporných nehnuteľností štátom už Ostrihomská arcidiecéza nemala k nim žiadne práva ani de facto
ani de iure, lebo Svätá stolica jej práva k sporným nehnuteľnostiam odňala 29. mája X922. Územie so spornými nehnuteľnosťami bolo aj právne odčlenené od Ostrihomskej arcidiecézy a 2. septembra X937 pripojené k Trnavskej apoštolskej administratúre. V období, ktoré je rozhodujúce pre posúdenie danej veci, boli vzhľadom na uplatnenie uvedeného územného princípu subjekty Rímskokatolíckej cirkvi sídliace na území dnešnej Slovenskej republiky vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkových knihách ako vlastníctvo cirkevných subjektov sídliacich mimo tohto územia. Poukázal na právne stanovisko uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu v konaní sp.zn. 3Cdo XX9/2002 a uviedol, že v čase podania žaloby Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko- trnavská arcidiecéza, Trnava mala právnu subjektivitu, čo vyplýva aj zo žalobcom predloženého potvrdenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, cirkevného odboru z X5.7.2005. V priebehu súdneho konania, dňa X4. 02. 2008 bola vyhlásená Apoštolská konštitúcia "Slovachiae sacrorum Antistites" o vzniku diecéz a zmene hraníc a mien diecéz a cirkevných provincií. Apoštolskou konštitúciou zo X4. 02. 2008 zanikla Bratislavsko- trnavská arcidiecéza a boli zriadené nové diecézy. Právne nástupníctvo z pôvodnej žalobkyne prešlo na Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností poskytla Kongregácia pre biskupov Svätej stolice výklad apoštolskej konštitúcie vo svojom Prehlásení o právnej subjektivite slovenských cirkevných útvarov latinského obradu. V zmysle uvedeného prehlásenia prechádza právo spravovať majetok po Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze, vrátane vedenia prebiehajúcich reštitučných sporov, na tú diecézu, na území ktorej sa majetok nachádza. Podľa dokumentu z 28.4.2008 podpísaného Mons. X. pomocným biskupom, generálnym vikárom RKC Biskupstva S., deliaceho S. diecézu na jednotlivé dekanáty, na str.6 dokumentu je vymedzená územná pôsobnosť Dekanátu C.. Jeho súčasťou sú aj W. H.. Je nesporné, že územie, na ktorom sú nehnuteľnosti, o ktoré v tomto konaní ide, patria k územiu Dekanátu C., spadajúcemu pod Rímskokatolícku cirkev Biskupstvo S.. Preto uznesením zo dňa X2.3.20X0 č. k. XXC/X39/2006 -970 rozhodol , aby do konania na miesto dovtedajšej žalobkyne vstúpila Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo S., Námestie Jána Pavla II. č. 7, 950 05 S., IČO: 35 593 008.
X.7.K namietanému ,že k prechodu vlastníckeho práva na štát došlo mimo rozhodného obdobia poukázal na list vlastníctva č. T., kat. úz. W. H., kde ako titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností je uvedený zápis podľa zákona č.54X/X992 Zb.. Ide o ústavný zákon, ktorý rieši prechod štátneho majetku pri delení federácie na Slovenskú a Českú republiku. Žalovaný poukázal aj na to, že k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na štát k predmetu tohto sporu došlo na základe zákona č. 2X5/X9X9 Sb. Uviedol, že zákonom č.2X5/X9X9 Sb. bol zavedený pojem zábor, ktorý znamená úkon prevzatia pôdy štátom; ekvivalentom tohto pojmu je vyvlastnenie. Podľa žalobkyne nadobudol právny predchodca Slovenskej republiky, Československá republika, vlastnícke právo k predmetu sporu ex lege. Predmetné vlastnícke právo štátu, ktoré vzniklo konštitutívne priamo zo zákona, sa iba deklarovalo poznámkou v pozemkovej knihe a teda na jeho účinnosť sa nevyžadovala intabulácia. Žalovaný poukázal na ustanovenia §§ X, 5 a X6 zák.č.2X5/X9X9 Sb., na § X4 uvedeného zákona a §§ 9, 26, 27, 3X zák.č.329/X920 Sb. a uviedol, že na základe vykonanej poznámky na PKV č.T., kat. úz. W. H. bola dňom 23.marca X925 vykonaná poznámka zamýšľaného prevzatia na celé knihové teleso a teda pod B2 je vykonaná poznámka vyvlastnenia v prospech štátu. K prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na štát došlo na základe zákona č.2X5/X9X9 Zb.. a mimo rozhodného obdobia ustanoveného v § 2 ods.2 zákona č. X6X/2005 Z. z.. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČSR,in.Boh 9307/38, v ktorom sa uvádza, že v zmysle § 5 zák.č.2X5/X9X9 Sb, záborom podľa tohto zákona nadobúda Československá republika práva zabraný majetok prenajímať a poprípade iným osobám prideľovať. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že o právnom prevode zabratého majetku (nadobudnutie titulu)v prospech štátu možno hovoriť len vtedy, ak štát prejaví, že zabraný majetok skutočne preberá. Do tej doby zostáva ako právnym, tak aj faktickým vlastníkom zabraných nehnuteľností ich doterajší majiteľ. Že je tomu tak, je dôkazom znenie § 7 citovaného záborového zákona. Podľa tohto ustanovenia vyžaduje totiž scudzenie, prenájom zabratého majetku, jeho zavazení a delenie úradný súhlas a nemá bez neho proti štátu právnych následkov, resp. podľa novelizácie vykonanej zákonom č.X08/X92X Sb. vyžadujú i tieto právne jednania súhlas pozemkového úradu a sú bez neho neplatné. Záborový zákon má teda opatrenia pre prípad, že majiteľ zabraného majetku pred prevzatím majetku štátom majetkom ako vlastník bude disponovať, t.j., že majetok vo svojom mene scudzí, prenajme, zaťaží alebo rozdelí a nie je preto správne tvrdenie v sťažnosti, že majiteľ zabranej pôdy nemôže žiadnym jednaním založiť nový titul, na základe ktorého by tretia osoba zabraný majetok získala, najala alebo zaviazala. Teda z hľadiska samotného zákona doterajší majiteľ je vlastníkom zabraného majetku, až do jeho prevzatia štátom, ovšem vlastníkom čo do výkonu vlastníckych práv obmedzeným potiaľ, že k platnosti určitých právnych aktov potrebuje štátne schválenie. Žalovaný poukázal na to, že zák.č.X42/X947 Sb. podrobil podľa § X ods.X úpravu pozemkového vlastníctva
uskutočnenú zákonom č. 2X5/X9X9 Sb. revízii. Predovšetkým, ale preto, že zák.č.X42/X947 Sb. iba reviduje úpravu uskutočnenú zákonom č.2X5/X99X Sb. a ďalšími predpismi o pozemkových reformách, chýba mu podrobnejšia úprava vlastníckych postupov pri zabratí nehnuteľností podrobených revízii. V tomto smere je preto nevyhnutné použiť práve ustanovenia právnych predpisov upravujúcich prvú pozemkovú reformu. Žalobkyňa poukázala na § 6 ods.X zák.č.X42/X947 Sb. podľa ktorého prevzatím ministerstvom poľnohospodárstva prechádzajú nehnuteľnosti do vlastníctva štátu a pre toto prevzatie platia primerane ustanovenia zák.č.329/X920 Zb. (tzv.náhradový zákon), na ust.§ X7, podľa ktorého pre konanie podľa zák.č.X42/X947 Sb. platia primerane ustanovenia zák.č.2X5/X9X9 Sb. Pokiaľ ide o oznámenie a poznámku zamýšľaného prevzatia sú upravené práve náhradovým zákonom (v §2 až4 a §8 až X0 tohto zákona). Podstatné je teda to, že tam, kde neustanoví zák.č.X42/X947 Sb.iné, použijú sa zákony upravujúce prvú pozemkovú reformu. Ak bolo v pozemkových knihách poznamenané iba zamýšľané prevzatie, malo to podľa vtedajšej judikatúry iba evidenčný význam a nemalo to samo o sebe žiadny vplyv na trvanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Rozhodujúce bolo prevzatie nehnuteľností, ktoré bolo podľa judikatúry totožné s vkladom vlastníckeho práva. Po nadobudnutí účinnosti zák. č. X4X/X950 Zb. sa už intabulácia pre vznik vlastníckeho práva nevyžadovala. Pokiaľ podľa § 26 náhradového zákona, ktorý platil aj po účinnosti zákona č. X4X/X950 Zb. prevzatie znamenalo vklad vlastníckeho práva pre štát do pozemkovej knihy a pokiaľ po účinnosti zákona č. X4X/X950 Zb. tomu tak už nebolo, predpokladom vzniku vlastníctva štátu k zabraným nehnuteľnostiam sa stáva úradné rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ je v pozemkovoknižnom výpise pod B2 uvedená poznámka, týka sa len zamýšľaného prevzatia. Existuje judikatúra najvyššieho súdu o tom, že v dôsledku poznámky zamýšľaného prevzatia nedošlo k strate vlastníckeho práva, len k obmedzeniu možnosti nakladať s nehnuteľnosťou a v konkrétnom prípade vyžadovať súhlas štátneho orgánu. To, že samotnou poznámkou nedošlo k prechodu vlastníckeho práva, svedčia aj poznámky napríklad pod BX84 pozemkovoknižnej vložky, kde sa poznamenáva, že tieto nehnuteľnosti povereníctvo zamýšľa prevziať, pričom je odkaz na ad X, teda na pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností. Pod BX87 je poznámka o tom, že poznámka pod B2 sa vymazáva. Ak by teda došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát už skôr, nemohol by pozemkovoknižný výpis obsahovať poznámky ako sú uvedené pod BX84 a X87. Podľa žalovaného, pokiaľ by malo ísť o samostatnú poznámku pod radovým číslom X87, došlo by v PK vložke k podškrtnutiu celého riadku a znamenalo by to teda samostatný zápis, čo v danom prípade samostatným zápisom nie je. Pokiaľ ide o poznámku BX87 pozemkovoknižnej vložky T., poukázal žalovaný na to, že túto je treba vykladať spolu s poznámkou pod BX86, kde sa uvádza, že tam uvedené parcely sa zapisujú do novovytvorenej pozemkovoknižnej vložky a súčasne sa u nich vymazáva poznámka o zamýšľanom prevzatí. Poznámka sa teda nevymazáva k tomu, čo zostáva v PK vložke T..K prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu postupom podľa zákona č.2X5/X9X9 Sb., ako aj podľa zák.č.X42/X947 sa vyžadovala ako podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva intabulácia. Samotná poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností v pozemkovoknižnej vložke č. T., kat. úz. W. H. pod B2 (na základe žiadosti štátneho pozemkového úradu v Q. č. XX3529/24-II/4 sa poznačuje, že nehnuteľnosti na strane A zapísané sú štátom zabrané a zamýšľané je ich prevzatie č. d. 88X z 23.3.X925) nemá účinky prechodu vlastníctva na štát. K právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa zák.č.2X5/ X9X9 Sb. dochádza až vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového úradu, a to podľa § 26 zák.č.329/X920 Sb. Podľa § 26 zák.č.329/X920 Sb., kde bolo podľa tohto zákona poznamenané zamýšľané prevzatie zabraného majetku štátom, vykonajú na návrh pozemkového úradu súdy vklad vlastníckeho práva pre štát Československej republiky s odvolaním sa na § X záborového zákona a na toto zákonné ustanovenie. Rovnako poznámka zamýšľaného prevzatia nehnuteľností pod B X84 (Došlo 30. júna X948 čís. 908. Podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. júna X948 čís. B X767/48 - I./D poznamenáva sa, že tieto nehnuteľnosti Pov. pôdohospodárstva zamýšľa prevziať) nemá účinky prechodu vlastníctva na štát. K právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa zák.č.2X5/X9X9 Sb. dochádza až vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového úradu, a to podľa citovaného § 26 zák.č.329/X920 Sb. Len pre prípad, ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele, výmene alebo scudzení prevzatých nehnuteľností do vlastníctva iných osôb, nie je potrebné previesť príslušný vklad práva vlastníckeho pre štát a súdy vykonajú na návrh pozemkového úradu vlastnícke právo priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom im označené. I v prípade, že poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka vyvlastnenia vzhľadom na § 9 zák.č.329/X920 Zb. pokiaľ zahrňuje všetky nehnuteľnosti v pozemkovoknižnej vložke zapísané, k nadobudnutiu nehnuteľností v prospech štátu mohlo dôjsť len vkladom vlastníckeho práva. Náhradový zákon vychádza z intabulačnej povinnosti. S poukazom aj na všeobecnú právnu úpravu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a
to zákon č. XXX/X8XX Všeobecný občiansky zákonník (ďalej len ,,v.o.z.“), podľa ktorého (§ 423 a nasl.) v preskúmavanom období (do X. októbra X948) sa vlastnícke právo k veciam, ktoré už mali vlastníka nadobúdalo tak, že sa právne previedli od vlastníka na inú osobu (§ 423 v.o.z.). Právnym dôvodom takéhoto nadobudnutia bola zmluva, dedenie, súdne rozhodnutie alebo nariadenie vyplývajúce zo zákona (§ 424 v.o.z.). Samotný právny dôvod však ešte nezakladal vlastníctvo k veciam. Vlastníctvo sa mohlo (okrem prípadov ustanovených priamo v zákone) nadobudnúť len právnym odovzdaním a prevzatím (spôsob nadobudnutia § 425 v.o.z.). Na prevod vlastníctva nehnuteľných vecí sa vyžadovala intabulácia (vklad), čo znamenalo, že nadobúdacie konanie muselo byť zapísané do verejných kníh (§ 43X v.o.z.). Až vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudol nový vlastník vlastníctvo, práva s ním spojené a prešli naňho aj bremená zaznamenané vo verejných knihách. Pokiaľ išlo o zánik, vlastníctvo mohlo zaniknúť na základe vôle vlastníka, zákonom a súdnym výrokom (dôvody zániku). Vlastníctvo nehnuteľných vecí z uvedených dôvodov zaniklo výmazom z verejných kníh (spôsob zániku
- § 444 v.o.z.). Tento zákonník platil do X. januára X95X, kedy nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník zákona č. X4X/X950 Sb. Vzťahujúc uvedenú všeobecnú právnu úpravu na preskúmavaný prípad, právnym dôvodom (titulom) nadobudnutia vlastníctva štátu bol sám zákon. To však neznamená, že zákon bol aj spôsobom nadobudnutia vlastníctva štátu a že by vlastníctvo prešlo na štát zo zákona. Spôsobom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam v preskúmavanom období, ako vyplýva aj z uvedenej všeobecnej právnej úpravy, bola intabulácia. Rovnako právna úprava rozlišovala aj pri zániku vlastníckeho práva medzi dôvodmi zániku a spôsobom zániku, podľa ktorej vlastníctvo zaniklo až výmazom z verejných kníh. V konaní nebolo preukázané, že došlo ku vkladu vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam vedeným v pozemkovej knihe vo vl. č. T., kat.úz. W. H. na základe zák. č. 2X5/ X9X9 Sb., ani na základe zák. č. X42/X947 Zb. V konaní nebolo preukázané, že došlo na základe právneho dôvodu k prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný poukazoval na to, že došlo k prechodu vlastníctva na štát podľa zákona č. 54X/X992 Sb.,pretože zákon sa uvádza ako titul nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. T., kat. úz. W. H.. Ide o ústavný zákon, ktorý rieši prechod štátneho majetku pri delení federácie na Slovenskú a Českú republiku. Z listu vlastníctva č. T., kat. úz. W. H. vyplýva, že pod AX bol vedený už ako vlastník Čs. štát
- Západoslovenské štátne lesy Bratislava a ako položka výkazu zmien je uvedené 33/89, 427/80 - v r. X980. K zápisu na list vlastníctva T., kat. úz tak došlo v rozhodujúcom období od 2. novembra X938 do X. januára X990 bez právneho dôvodu.
X.8. K namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že je vecne pasívne legitimovaný . Ako právnická osoba je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. X zák. č. X6X/2005 Z. z., ktorá ku dňu účinnosti zákona č. X6X/2005 Z. z. spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vedené na liste vlastníctva č..T.,kat.úz.W. H.. Spravoval ich pred podaním žaloby a počas celého konania.
X.9. Ďalej citoval ustanovenia § 2 ods. X zákona č. X6X/2005 Z. z., § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z., § X0 ods. X zákona č. 220/2004 Z. z. a uviedol, že poľnohospodárska pôda prichádza do úvahy u parciel vedených na liste vlastníctva č.T.: parcela číslo T., druh pozemku orná pôda o výmere 400 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku orná pôda o výmere X980 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku záhrady o výmere 2X m2, parcela číslo T.X, druh pozemku orná pôda o výmere 4463 m2, parcela číslo T.X/ X, druh pozemku záhrady o výmere X254 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku orná pôda o výmere 9980 m2. Pretože len u týchto parciel ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako poľnohospodárska pôda spĺňajúca definíciu poľnohospodárskej pôdy podľa § 2 ods. X zák. č. X6X/2005 Z. z. a podľa zák. č. 220/2004 Z. z. Pri rozhodovaní s poukazom na § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z. z. vychádzal z toho, ako bola evidovaná poľnohospodárska pôda v katastri nehnuteľností, konkrétne na liste vlastníctva č. T., kat. úz. W. H. v čase účinnosti zák.č. X6X/2005 Z. z., keď podľa § 2 zák. č. 220/2004 Z. z. sa pri definícii poľnohospodárskej pôdy vychádza z toho, ako bola evidovaná poľnohospodárska pôda v katastri nehnuteľností.
X.X0.V časti lesného pôdneho fondu prichádzali do úvahy s poukazom na § 2 ods. X zák. č. 6X/X977 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu X. mája 2005 a do 3X.8.2005, parcely: parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 6X358 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere X8257 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3264X4 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 4564 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2856 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 333726 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2604 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere X8994 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 4X2896 m2,
parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 7042 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 6060 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere X827X0 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2259 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 222830 m2, , parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3776 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3075 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 424009 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 73382 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 6X3588 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere T.97X m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2363 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere X608 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere X065 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 62864X m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 252X3 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere XX34 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 5036 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 9923X6 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 2927 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 93X42 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 470X m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 45X2X8 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere XX439 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 30X8 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere X627X2 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 306237 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3090 m2, parcela číslo T.X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 7776 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 3942 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 522979 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 428992 m2, parcela číslo T.X/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 262556 m2.
X.XX.Definíciu poľnohospodárskej pôdy a lesného pôdneho fondu , ku ktorým možno navrátiť vlastníctvo a vydať ich podľa § 2 ods.X písm. a), písm. c) nespĺňajú tie parcely, ktoré sú vedené ako zastavaná plocha, ostatná plocha, vodná plocha na liste vlastníctva č. T. kat. úz. W. H. .
X.X2.O navrátení vlastníctva a vydaní stavieb rozhodol s poukazom na § 2 ods.X písm. c) zák. č. X6X/2005 Z. z.. Ide o stavby súvisiace s lesným pôdnym fondom a existovali už v rozhodnom čase, t.j. v období od 2. novembra X938 do X. januára X990 a v čase účinnosti zák.č.X6X/2005 Z. z.. Ide o stavby vedené ako rodinný dom so súpisným číslom T. na parcele číslo T./2, druh stavby 8, hospodárska budova so súpisným číslom T. na parcele číslo T./3, druh stavby 8, hospodárska budova so súpisným číslom T. na parcele číslo T./4 druh stavby 8. V konaní bolo preukázané, že predmetné stavby podľa čestných prehlásení boli postavené ešte v roku X880.
X.X3. Nerozhodol o navrátení vlastníctva a vydaní stavby súp. č. XXX na parc. č. T./X z dôvodu, že ide o stavbu postavenú žalovaným . Zo žiadosti Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q., o zápis stavieb do listu vlastníctva adresovanej Okresnému úradu, katastrálnemu odboru H. z X8.09.2000 vyplýva, že žalovaný žiadal o zápis stavieb do listu vlastníctva, stavby dvojlesovne nachádzajúcej sa na parc. č. T./X na liste vlastníctva č. T. kat. úz. W. H.. K žiadosti bola priložená kópia pozemkovej mapy, kópia stavebného povolenia, kópia listiny o určení súpisného čísla na stavbu č. XXX, čestné prehlásenie. V listine o určení súpisného čísla sa uvádzalo, že stavba súp. č. XXX na parc. č. T./X je dvojlesovňa a vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q.. Z Čestného prehlásenia z X8.09.2000 vyplýva, že vedenie Lesov Slovenskej republiky š. p. M. M., odšt. závod Q. prehlasuje, že stavba dvojlesovne nachádzajúcej sa v obci W. H. umiestnenej na parcele č. T./X kat. úz. W. H. bola postavená v roku X967 na základe vtedy platných zákonov. Vlastníkom stavby sú Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod, XXX XX Q.. Z Rozhodnutia Okresného národného výboru v H., Odboru výstavby z X9.X2.X966 č. výst. 5637/66 vyplýva, že Odbor výstavby Okresného národného výboru H. rozhodnutím povoľuje stavebníkovi Štátnym lesom, Lesnému závodu Q. v obci W. H., kat. úz. W. H. na parc. č. XXX v areáli Q. W. H. stavbu Dvojlesovne podľa projektovej a rozp. dokumentácie. Projekt vyhotovila proj. zložka podniku v r. X966. Započatie stavby IV. kv. X966, dokončenie stavby IV. kv. X967. Celkový stavebný náklad 250 000 Kč. Investor je povinný požiadať OVHPL v H. o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. V konaní nebolo preukázané, že by išlo len o prestavbu príp. nadstavbu tejto budovy. Nevyplýva to z predloženého rozhodnutia o povolení stavby. Jedine na listine vydanej Obcou W. H. o určení súpisného čísla je rukou napísané nadstavba, čo nesvedčí o dôveryhodnosti napísaného údaja, keď celý text listiny je vyplnený na písacom stroji.
Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz na preukázanie toho, že išlo len o nadstavbu, príp. prestavbu budovy.
X.X4. O vydaní dokumentácie rozhodol s poukazom na § 3 ods. 3 zák.č.X6X/2005 Z. z.. Citoval § 44 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z., § XX ods.3 vyhl. č. 297/20XX Z. z na základe ktorých dospel k záveru o povinnosti žalovaného vydať dokumentáciu v zmysle žaloby . Ide o povinnosť, ktorá mu ukladá zákonom č.X6X/2005 Z.z. v súvislosti s navrátením vlastníctva a vydaním nehnuteľností tvoriacich lesný pôdny fond, t.j. povinnosť na vydanie dokumentácie sa viaže na inú právnu skutočnosť v súvislosti so zmenou vlastníctva k lesným pozemkom.
X.X5. V ďalšej časti zdôvodnil zastavujúcu časť konania.
X.X6. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď žalobkyni z dôvodov vyššie uvedených nevznikol nárok na vydanie parciel označených na liste vlastníctva č. T., kat. úz. W. H. ako zastavaná plocha, ostatná plocha a vodná plocha a nárok na vydanie stavby súp. č. XXX na parc. č. T./X. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch strán sporu tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2.X. Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku III. a výroku IV. z dôvodu, že s nimi nestotožnila a nepovažovala ich za správne. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že nevydané nehnuteľnosti tvoria pôvodný lesný celok a sú súčasťou lesného hospodárstva. Vodné plochy, ostatné plochy ako aj zastavané plochy, ktoré žiadala vydať jednoznačne slúžia hospodáreniu v lese a tvoria nehnuteľnosti potrebné pre lesné hospodárenie. V § 3 ods. X zák. č. 326/2005 Z.z. sú uvedené nehnuteľnosti, ktoré sa považujú za lesné pozemky. Medzi tieto sa jednoznačne zaraďujú nehnuteľnosti bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu alebo ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcie lesa. Medzi tieto nehnuteľnosti jednoznačne patria aj nehnuteľnosti, ktoré jej súd prvej inštancie nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ,hoci sa jednoznačne jedná o nehnuteľnosti, ktoré sú s poukazom na zák. č. 326/2005 Z.z. lesnými pozemkami alebo nehnuteľnosťami majúcimi sa v súlade so zák. č. X6X/2005 Z.z. vydať. Ďalej namietala, že všetky zastavané plochy sa nachádzajú pod budovami slúžiacimi lesnému hospodáreniu. Pri parcele č. T./3 a T./4 nedošlo súdom prvej inštancie k ich vydaniu, hoci sa na týchto nehnuteľnostiach nachádzajú lesné stavby, ktoré jej vydal. Je nelogické vydať budovu lesného hospodárstva bez pozemku na ktorom stojí s odôvodnením, že zastavané plochy sa nevydávajú, hoci , v čase zabratia boli už predmetné plochy zastavané.
2.2.Nesúhlasila so záverom súdu vo veci nevydania budovy súp. č. XXX, postavenej na parc. č. T./ X z dôvodu, že predmetná dvojlesovňa je pôvodnou budovou slúžiacou lesnému hospodárstvu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že došlo iba k nadstavbe a preto sa jedná o pôvodnú stavbu. ^ \
2.3. Namietala rozhodnutie v časti náhrady trov konania. Uviedla, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že pokiaľ nedôjde k dobrovoľnému plneniu, bude nútená podať žalobu o ochranu svojich práv. Preto možno konštatovať, že podala žalobu z objektívnych dôvodov. V tejto súvislosti poukázala na záver Ústavného súdu SR v náleze zo dňa X3.04.20XX sp. zn. II. ÚS 526/20X0, ako aj na výklad ustanovení § 255 CSP s tým, že podľa komentára k CSP je prvoradými kritériom posudzovania náhrady trov konania v sporovom konaní kritérium procesného úspechu, čomu zodpovedá systematické začlenenie tohto ustanovenia. Citovala z nálezu Ústavného súdu I. ÚS 248/20X0, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR MCdo/X4/99 ,Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24Co/67/20X2 ,uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 20X0, č. k. 2 M Cdo X7/2009 ,Krajského súdu v Nitre zo dňa X7.X0.20X8 sp.zn. 5Co/70/20X7 a uviedla, že vzhľadom na priznanie vlastníckeho práva u všetkých uplatnených nehnuteľností ,jej mal súd priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť v súlade s § 388 CSP tak, že jej budú vydané nehnuteľnosti v zamietajúcej časti a priznané trovy konania.
3.X.Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania.
Odvolanie zdôvodnil ustanovením S 365 ods.X zákona č. X60/20X5 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a to:
- písm. b) Civilného sporového poriadku, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces;
- písm. d) Civilného sporového poriadku, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- písm. h) Civilného sporového poriadku, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
3.2.K aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nesplňajúce ustanovenie § 220 CSP. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s jeho dôkazmi a skutkovými tvrdeniami preukazujúcimi absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vôbec nezohľadňoval a nevyhodnotil dôkazy predložené z jeho strany, v zmysle ktorých bolo Potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo dňa X5.07.2005 o právnej subjektivite (ďalej len „Potvrdenie o právnej subjektivite“), na ktoré súd odkazuje ako na právne relevantné pri po posudzovaní existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, vydané v rozpore s Opatrením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a/alebo náboženských spoločností č. MK - 33/200X. Opakovane odkazoval na ustanovenia príslušných právnych predpisov (zákona č. 575/200X Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších právnych predpisov, zákona č. X92/X992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, zákona č. 308/X99X Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, čí. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) z ktorých jednoznačne vyplýva, že vystavenie akéhokoľvek potvrdenia o právnom nástupníctve, resp. potvrdenia o právnej subjektivite Ministerstvom kultúry SR je v priamom rozpore s platnými právnymi predpismi. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie bral do úvahy výlučne dôkazy predkladané žalobkyňou, Modus vivendi, Apoštolskú konštitúciu „Ad eclesiastici regiminis incrementum“ a Apoštolské konštitúcie „Praescriptorium sacrosancti“ a „Qui divino“. Vôbec nezohľadnil a nevyhodnotil dôkazy ním predložené spochybňujúce právne nástupníctvo žalobkyne po Ostrihomskom arcibiskupstve. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že Modus vivendi preukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a právne nástupníctvo po Ostrihomskej kapitule. Opakovane vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach s poukazom na predložené listinné dôkazy, dobovú literatúru a judikatúru uviedol, v texte Modus vivendi sa nenachádza žiadne ustanovenie o právnom nástupníctve po Ostrihomskej kapitule a rovnako sa nenachádza žiadne ustanovenie o prevode alebo prechode nehnuteľných vecí na žalobkyňu z Ostrihomskej kapituly. Modus vivendi nie je medzinárodnou zmluvou. Modus vivendi je výsledkom procesu výmeny nót medzi československou vládou a Svätou Stolicou. Modus vivendi nebol ratifikovaný, prejednaný a schválený zákonodárnou cestou v zmysle zákona č. X2X/X920 Sb.z. a n., nebol Zbierke zákonov a nariadení nikdy vo forme štátnej zmluvy vyhlásený. Žalobkyňa si odvodzuje svoje právne nástupníctvo po právne existujúcom subjekte, t.j. Ostrihomskej arcidiecéze, ktorý doposiaľ právne nezanikol, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku rovnako nezaoberal. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa obligatórne náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom a ustálenou judikatúrou, je prejavom svojvôle a porušením jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie odkazoval výlučne na dôkazy označené a predložené žalobkyňou, neuviedol jeho dôkazy opaku ho a ich vyhodnotenie, neodôvodnil, prečo neprihliadal na ním dôkazy označené a predložené dôkazy .
3.3.Namietal nesprávne právne posúdenie jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že štát prostredníctvom reštitučného zákona síce zmocnil správcu svojho majetku (žalovaného) za neho konať vydaním nehnuteľných vecí, ale len vo forme dohody o vydaní nehnuteľných vecí v zmysle ust. § 5 ods. 2 reštitučného zákona. Zákonodarca pre správcu svojho majetku (žalovaného) prostredníctvom reštitučného zákona alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného právneho predpisu nezaložil pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníckeho práva. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti drží, užíva a berie z nich úžitky nemá pre existenciu pasívnej vecnej legitimácie žiadnu relevanciu. Uvedené vyplýva zo samotného znenia ust. § 7 reštitučného zákona. Žalobkyňa sa v konaní nedomáhala navrátenia vlastníckeho práva od vlastníka sporných nehnuteľností, t.j. Slovenskej republiky, ale domáhala sa navrátenia vlastníckeho práva od neho, ktorý nie je vlastníkom sporných
nehnuteľností a rovnako ani nie je zmocnený ex lege konať za vlastníka v tomto sporovom konaní. Preto nie je možné, aby povinnosť vydať a navrátiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zaťažovala jeho.
3.4.Namietal nesprávne právne posúdenie v časti rozhodného obdobia, keď súd konštatoval, že k odňatiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam došlo v rozhodnom období podľa ust. § 2 ods. 2 reštitučného zákona na základe dôvodu podľa ust. § 3 ods. X písm. h) reštitučného zákona, t. j. prevzatím majetku bez právneho dôvodu. Nesprávne právne posúdil i otázku okamihu prechodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalovaného, pretože nesprávne interpretoval ustanovenia Záborového zákona, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v dôsledku poznámky záboru došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát mimo rozhodného obdobia v zmysle ust. § 2 ods. 2 reštitučného zákona. V priebehu konania opakovane poukazoval na poznámku o zabraní nehnuteľností štátom a poznámku zamýšľaného prevzatia vyznačenú v PKV č. T., k. ú.: W. H. a na obsahový rámec pojmu zábor ako úkonu prevzatia pôdy štátom, resp. vyvlastnenie v zmysle zákona č. 2X5/X9X9 Sb.z. a n. o zabráni velkého majetku pozemkového (ďalej len „Záborový zákon“) a zákona č. 329/X920 Sb. z. a. n. a i v zmysle dobovej judikatúry a literatúry na základe ktorých vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo prevedené na právneho predchodcu žalovaného - Československú republiku na základe záboru týchto pozemkov, ku ktorému došlo konštitutívne ex lege účinnosťou Záborového zákona. Súd prvej inštancie mal aj napriek uvedenému za to, že zábor neznamenal vyvlastnenie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom ohľadom okamihu prechodu vlastníckeho práva na štát.
3.5.K nesprávnemu právnemu posúdeniu doručenia riadnej, určitej a kvalifikovanej výzvy citoval ustanovenie § 5 ods. X Reštitučného zákona z ktorého neobstojí právny záver súdu, že na riadne a včasné uplatnenie reštitučného nároku postačuje predloženie výzvy, v ktorej sú identifikované nehnuteľnosti označením katastrálneho územia a pozemkovoknižnej vložky, pretože nevyhnutným predpokladom pre riadne a včasné uplatnenie reštitučného nároku je i preukázanie dôvodu navrátenia vlastníckeho práva v hmotnoprávnej lehote končiacej dňom 30.04.2007. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 382/09-23, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis. zn. 4Cdo/247//2009 zo dňa 28.09.20X0 a mal za to, že žalobkyňa nedodržala kumulatívne zákonné podmienky Reštitučného zákona na navrátenie vlastníckeho práva doručením kvalifikovanej, zrozumiteľnej a určitej výzvy. V hmotnoprávnej lehote, t. j. do 30.04.2007 nepreukázala skutočnosti požadované Reštitučným zákonom, jej právo na navrátenie vlastníckeho práva týmto okamihom pre preklúziu zaniklo. Nepreukázanie dôvodu navrátenia vlastníckeho práva v hmotnoprávnej lehote nie je možné zhojiť dodatočným predkladaním dokladov pred súdom.
3.6. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vydania dokumentácie a inej vady konania spočívajúcej v nevykonateľnosti žalobného petitu v časti vydania dokumentácie namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vydania žalovanej dokumentácie, pretože nesprávne aplikoval ust. § 44 ods. 3 zákona zákona č. 326/2005 Z. z. a § XX ods. 3 vyhlášky č. 297/20XX Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii týkajúce sa vedenia lesnej hospodárskej evidencie. Zaviazal ho na vydanie dokumentácie týkajúcej sa programu starostlivosti o lesy v zmysle ust. § 40 a nasl.. Zákona č. 326/2005. Pojem lesná hospodárska evidencia nie je totožný s pojmom program starostlivosti o lesy. Program starostlivosti o lesy je v zmysle ust. 40 ods.X Zákona č. 326/2005 Z.z. : „nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa." Súd prvej inštancie vydanie dokumentácie nesprávne právne posúdil ,pretože posudzoval zákonné podmienky pre vydanie lesnej hospodárskej evidencie, zaviazal ho na vydanie súčastí programu starostlivosti o lesy. Lesná hospodárska evidencia je v zmysle ust. § X ods. X vyhlášky č. 297/20XX: „súhrn údajov o stave lesa, realizácii plánovaných hospodárskych opatrení, neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných pri hospodárení v lesoch.“ Opomenul zohľadniť skutočnosť, že pojem vlastník lesa, nie je totožný s pojmom obhospodarovateľ lesa. V zmysle ust. § 2 písm. p) Zákona č. 326/2005: „obhospodarovateľom lesa fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zapísaná do evidencie lesných pozemkov podľa § 4a ods. f," pričom súdom aplikované ust. § 44 ods. 3 Zákona č. 326/2005 Z .z. a ust. § XX ods. 3 Vyhlášky č. 297/20XX Z.z. sa vzťahujú na odovzdanie lesnej hospodárskej evidencie pri zmene obhospodarovateľa lesa, nie vlastníka lesa. Zákon č. 326/2005 Z. z. ani žiaden iný zákon nezakladá zmenu obhospodarovateľa lesa v evidencii lesných pozemkov automaticky so zmenou vlastníctva. Z uvedeného dôvodu neobstojí aplikácia ust. § 44 ods. 3 Zákona č. 326/2005 Z. z.. . Súd prvej
inštancie v tejto časti nesprávne právne posúdil aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu na vydanie lesnej hospodárskej evidencie. Nesprávne interpretoval, resp. opomenul aplikovať ustanovenia § 40 ods. 2, 3 ,4 Zákona č. 326/2005 Z. z., z ktorých jednoznačne vyplýva, že zákon č. 326/2005Z. z. ako lex specialis rieši potenciálne vydanie príslušnej dokumentácie k nehnuteľnostiam formou výpisu z lesného hospodárskeho plánu, ktorý obligatórne obsahuje len opis porastov, plán hospodárskych opatrení a obrysovú a porastovú mapu. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie ho zaviazal na vydanie dokumentácie nad rámec predpokladaný zákonom. Výrok rozsudku v časti dokumentácie je materiálne nevykonateľný v tom zmysle, že nie je spôsobilý spôsobiť žiadne právne účinky, nakoľko všetkými priznanými časťami dokumentácie (programu starostlivosti o lesy) nielenže nedisponuje, ale v zmysle zákona ani nie je povinný nimi disponovať. Ďalej poukázal na § 40 ods. 3 Zákona č. 326/2005 Z. z., že ťažbová mapa, evidenčná časť programu starostlivosti, prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch, plán lesníckotechnických meliorácií, ekonomický prieskum vrátane vyčíslenia dosahov osobitného režimu hospodárenia a ocenenie lesného majetku môžu (čo znamená že obligatórne nemusia) existovať, resp. byť vyhotovené v rámci programu starostlivosti o lesy. Z uvedeného vyplýva, že ide o doplnkové súčasti programu starostlivosti o lesy, ktoré nie sú automatickou súčasťou programu starostlivosti o lesy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu H. zo dňa 0X.X0.20X9, pod spis. zn.: XXC/X39/2006-X65X v časti výroku ? ? IV. z m e n ? I tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu X00 %.alebo rozsudok Okresného súdu H. zo dňa 0X.X0.20X9, pod spis. zn.: XXC/X39/2006-X65X v časti výroku ?. ? IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Odvolanie považoval ako celok za absolútne nejasné a nezrozumiteľné, nespĺňajúce obligatórne náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom, nakoľko neobsahuje zrozumiteľné a jasné uvedenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. X CSP a ani z obsahu nevyplýva, ktoré z taxatívne stanovených odvolacích dôvodov žalobkyňa uplatňuje. Uviedol, že dodržal všetky svoje zákonom stanovené povinnosti . Žalobkyňa vo svojej výzve dostatočne nešpecifikovala nehnuteľnosti, ktoré žiadala vydať a zároveň v zákonom stanovenej lehote nepreukázala ani ostatné skutočnosti podľa Reštitučného zákona. Nehnuteľnosti, ktoré súd prvej inštancie nevydal, tvoria lesný celok. Vodné plochy, ostatné plochy a zastavané plochy slúžia hospodáreniu v lese a tvoria nehnuteľnosti potrebné pre lesné hospodárenie. Na podporu vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 7 katastrálneho zákona v zmysle ktorého: „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak." Takýmito údajmi súi údaje o druhoch pozemkov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď nevydal pozemky označené v katastri nehnuteľností ako vodné plochy, ostatné plochy a zastavané plochy . Žalobkyňa od začatia konania v roku 2006 nepredložila žiaden dôkaz o opaku , že predmetné nehnuteľnosti tvoria lesný pôdny fond, resp. že slúžia lesnému hospodáreniu. K odvolaniu v súvislosti so stavbou so súpis, č.: XXX, postavenej na parcele č. T./X uviedol, že nie je mu zrejmé ,aké listinné dôkazy mala žalobkyňa na mysli, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie. Pokiaľ tým poukazovala na listinu o určení súpisného čísla vydanou obcou W. H., súd prvej inštancie sa s uvedeným dôkazom náležíte vysporiadal na strane 34 odôvodnenia rozsudku. Predmetný dôkaz vyhodnotil za nedôveryhodný, nakoľko je na ňom rukou napísané nadstavba a celý text listiny je vyplnený na písacom stroji. V časti odvolania týkajúcich sa náhrady trov konania uviedol, , že súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nie z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ale z dôvodu čiastočného úspechu v spore v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu žalobkyne tomto bode absolútne právne irelevantnú. K namietanému porušeniu zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne považuje rozsudok za prekvapivý a v čom sa súd prvej inštancie údajne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti len vágne poukazovala na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít týkajúcu sa princípu právnej istoty a práva na súdnu ochranu. V žiadnom prípade však neodkazovala na rozhodovaciu prax od ktorej sa údajne (pravdepodobne) mal odkloniť súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené je jej tvrdenie opätovne nejasné a nezrozumiteľné a argumentácia ako celok je absolútne nekonzistentná. Žiadal , aby odvolací súd odvolanie zo dňa X8.X0.20X9 v súlade s ust. § 386 písm. d) CSP odmietol. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie spĺňa obligatórne náležitosti podľa ust. § 363 CSP s ohľadom na jeho odvolanie zo dňa X4.X0.20X9 žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku III. potvrdil a v časti výroku IV. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov
konania v rozsahu X00% alebo vo výroku III. potvrdil a v časti výroku I. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo X60/20X5 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolaniach strán podľa § 363 a § 365 ods. X CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. X CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. X CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 2X9 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného nie je opodstatnené . Preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. X CSP potvrdil .Odvolací súd pre správnosť zisteného skutkového stavu, použitia právnych noriem a ich správnej aplikácii nepovažoval za potrebné opakovať zistený skutkový stav, ustanovenia zákonov citovaných súdom prvej inštancie a ich výklad.
6. Odvolací súd skúmal vadu konania namietanú žalovaným spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, jeho arbitrárnosti, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil a ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 25X/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 20X6 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R X29/X999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Cdo 6/20X4, 3 Cdo 38/20X5,5 Cdo 20X/20XX, 6 Cdo 90/20X2). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X ECdo X0/20X4, 3 Cdo X46/20X3). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od X. júla 20X6. V súvislosti s námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 20X5, bolo, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 24X ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. X písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/20X6, možno aplikovať na odvolacie konanie, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá vadu konania, spočívajúcu v odňatí práva na spravodlivý súdny proces, pre ktorú by musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, právne normy aplikované súdom prvej inštancie a právne posúdenie, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť rozsudku a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces. Preto následne preskúmal napadnutý rozsudok.
7. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatok písomnej výzvy neobsahujúcej dôvody prevzatia nehnuteľnosti štátom, preklúziu uplatneného nároku, aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, vydanie dokumentácie. Preto sa odvolací súd zaoberal jeho odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že nie sú dané.
8. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch písomného rozhodnutia veľmi podrobne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne Odvolací súd sa s jeho dôvodmi rozhodnutia stotožnil v celom rozsahu, preto nepovažuje za potrebné opakovať zdôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný podal odvolanie 2X.X0.20X9.V čase podania odvolania mu muselo byť známe rozhodnutie NS SR 3 Cdo 200/20X0 publikované pod R 38/20X3. Pretože ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní a odvolateľ namietal porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces dôvodiac nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku v časti vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne odvolací súd poukazujúc na rozhodnutie R 38/20X3, ktoré je záväzné iba dodáva, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. X6X/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku X môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája X945, židovským náboženským obciam od 2. novembra X938 do X. januára X990 spôsobom uvedeným v § 3. Toto ustanovenie v otázke právnej subjektivity jednotlivých cirkví a náboženských spoločností odkazuje na zákon č. 308/X99X Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý priznáva právnu subjektivitu všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaných štátom (§ 4 ods. 3). Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je podľa zákona č. X6X/2005 Z.z. rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú arcidiecézu alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Ostrihomská arcidiecéza nemala k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne práva ani de facto ani de iure. Svätá stolica im právo spravovať tieto majetky odňala 29. mája X922 a právne toto územie aj odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre dňa 2. septembra X937. Vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou zmluvou Modus vivendi, uzavretou X7. decembra X927, ktorá nadobudla platnosť 2. februára X928. Touto zmluvou bol stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia československých diecéz. Podľa článku I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami Československej republiky a že žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. V článku II tejto zmluvy sa strany dohodli, že nútená správa nehnuteľných a hnuteľných cirkevných majetkov v Československu je dočasná, až do uzatvorenia dohody určenej v článku I a zveruje sa komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia. V súlade so zmluvou Modus vivendi Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou „Ad ecclesiastici regiminis incrementum“ z 2. septembra X937 určila obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto Apoštolskou konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak, že územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na území Československej republiky sa od nej odčlenilo a táto časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú administratívu. Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla o tom, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratíve, ktorá mala sídlo v Trnave Aj ďalšie Apoštolské konštitúcie „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui divino“ potvrdili krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi hranicami a sú v plnom súlade aj so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24. novembra 2000 (článok 3 ods. 2 a článok X9), Ústavou Slovenskej republiky (článok 20 a článok 24), ako aj so zákonom č. 308/X99X Zb. (§ 6 ods. X písm. g/). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, právne normy a historické relevantné dokumenty je nepochybné, že v období rozhodnom pre zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskej arcidiecéze. K rovnakému
záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky a v iných rozhodnutiach, napr. vo veci sp. zn. 3Cdo 200/20X0, 3 Cdo XX9/2002, sp. zn. 2 Cdo 208/2009, pričom vo veci sp. zn. 2 Cdo 208/2009 v dôsledku ústavnej sťažnosti žalovaného rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 25. mája 20XX sp. zn. IV. ÚS 2X6/20XX sťažnosť, v ktorej žalovaný namietal porušenie jeho základných práv, spočívajúce okrem iného v nesprávnosti riešenia otázky právneho nástupníctva žalobkyne po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti (Ostrihomská arcidiecéza), dovolacím a odvolacím súdom, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Rovnako rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 2X. mája 2009 sp. zn. III. ÚS X42/2009 o ústavnej sťažnosti žalovaného vo veci Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 232/2007 (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 208/2009, 3Cdo 200/20X0). Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že otázka právneho nástupníctva po Ostrihomskej arcidiecéze bola vyššími súdnymi autoritami vyriešená. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, odvolací súd námietku odvolateľa vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd iba poznamenáva, že z jeho rozhodovacej praxe mu je známe, že žalovaný bol vo viacerých veciach stranou sporu. Preto s otázkou právneho nástupníctva bol už oboznámený z rozhodnutí súdov. Senát 25 Co rozhodoval vo veciach 25 Co X/20X9,25 Co 206/20X9, 25 Co 48/20X9 v súlade s prijatým rozhodnutím NS SR, ktoré ako záväzné akceptoval aj vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a nemal dôvod sa o neho odkloniť. Rovnaká rozhodovacia prax je u ostatných senátov Krajského súdu v Nitre. K námietke žalovaného že potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo dňa X6. 03. 2009 o právnej subjektivite žalobkyne nie je právne relevantné, dodáva , že potvrdenie o právnej subjektivite nie je potrebné vydávať v podobe rozhodnutia podľa správneho poriadku. Námietku vyhodnotil ako účelovú, nakoľko potvrdenie o právnej subjektivite žalobkyne bolo podkladom pre vecnú aktívnu legitimáciu žalobkyne v nespočetnom množstve súdnych sporov a odvolaciemu súdu nie je známe žiadne rozhodnutie, ktorým by právna subjektivita žalobkyne bola spochybnená.
9. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie dôvodiac, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nie je možné naplniť výrokovú časť napadnutého rozsudku, keďže nikto nemôže na druhého preniesť viac práva, ako sám má.
Podľa § 4 ods. X zákona číslo X6X/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Z tohto citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že povinnou osobou, ktorá má vydať nehnuteľnosti, je osoba, ktorá spravuje tieto nehnuteľné veci, resp. nehnuteľnú vec drží, užíva, berie z nej úžitky. Odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku NS SR z 26. novembra 2020 sp.zn. 5Cdo/27/20X7, z ktorého záverov vyplýva, že pre navrátenie vlastníctva nehnuteľných vecí uvedených v § 2 ods. X zákona č. X6X/2005 Z.z. je rozhodujúci charakter v čase uplatnenia výzvy podľa § 6 ods. X uvedeného zákona. V danej veci vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach hospodáril, užíval ich a bral z nich úžitky. Je preto nepochybne povinnou osobou, ktorá spĺňa všetky zákonom predpokladané podmienky, na vydanie predmetných nehnuteľností. Odvolací súd preto námietku žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie, ako nedôvodnú zamietol. Poukazuje na odôvodnenie už súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorý sa podrobne zaoberal aj vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného.
X0. Žalovaný namietal nedoručenie riadnej, určitej a kvalifikovanej výživy žalobkyne predovšetkým z dôvodu neuvedenia konkrétneho dôvodu podľa § 3 zákona číslo X6X/2005 Z.z.. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa iba opätovne poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. Zároveň poukazuje na už ustálenú súdnu prax, kedy rozhodnutia vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu, ústavného súdu) vo viacerých rozhodnutiach konštatovali, že v ustanovení § 5 ods. X zákona č. X6X/2005 Z.z. nie je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom pre stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť a platnosť, musí sa spravovať takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Preto názoru odvolateľa, že žalobkyňa vo svojej výzve nekonkretizovala dôvod, o ktorý svoj nárok opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. X zákona číslo X6X/2005, ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy, javí sa ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS X2/20X0-47 zo dňa 07. júla 20X0). Taktiež ďalšie rozhodnutia napr. I. ÚS 206/20X0, I. ÚS X2/20X0, I. ÚS 250/20X0, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo XX/20X0, tento názor akceptujú a stotožňujú sa s ním. Z uvedeného dôvodu preto námietku žalovaného opätovne
vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko sa s týmto právnym názorom musel oboznámiť už v iných rozhodnutiach.
XX. K námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia existencie rozhodného obdobia, odvolací súd opätovne poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne zaoberal rozhodným obdobím. Názor žalovaného, že k prechodu vlastníctva na štát došlo už na základe záborového zákona, nie je správny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že záborový zákon číslo 2X5/X9X9 Sb. neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože podľa § 5 tohto zákona, štát získal len právo zaberať a prideľovať zabratý pozemkový majetok.
X2. Žalovaný namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vydania dokumentácie a rozhodnutie považoval za nevykonateľné. Svoje námietky voči vydaniu dokumentácie vzniesol pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa s nimi v bode 67 rozsudku vyporiadal, odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil, preto aj v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil.
X3.Žalobkyňa podala odvolanie v zamietajúcej časti týkajúcej dvojkolesovne tvrdiac, že sa jedná o pôvodnú stavbu. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil zamietnutie žaloby v bode 66 a odvolací súd sa s jeho dôvodmi stotožnil. Žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o realizácii nadstavby pôvodnej stavby.
X4. Žalobkyňa v odvolaní žiadala vydanie nehnuteľností zapísaných ako zastavané plochy a nádvoria, vodné plochy, zastavané plochy a ostatné plochy, pretože prislúchajú k lesnému hospodárstvu. Odvolanie je zo dňa X8.X0.20X9. V tom čase jej muselo byť známe rozhodnutie NS SR 7 Cdo X69/20X6 zo X4.júna 20X8 publikované pod R 75/20X9 s právnou vetou:“ Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. X písm. a) zákona č. X6X/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu obsahuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení zákonov. Spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods.X písm. b) zákona č. X6X/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériam ( bez pozemkov).“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver, že spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 2 písm. a) nie je iná než poľnohospodárska pôda a spôsobilým predmetom vydania podľa § 2 ods.X písm. b) zákona č. X6X/2005 Z.z. sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám bez pozemkov. . Preto odvolanie žalobkyne v tejto časti nie je dôvodné.
X2. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože každá mala v konaní čiastočný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).