Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_TN-11S-42-2023.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Subarea
TN-11S/42/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., vo veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 zo dňa 24. 09. 2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03. 11. 2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté opatrenie
1. Žalovaný vykonal u žalobcu šetrenie príčiny vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu zo dňa 14. 04. 2020. Dňa 24. 09. 2020 vydal žalovaný protokol č. ITN-23-24-2.2/P-J2,A24,25-20 (ďalej len „protokol“), v ktorom v časti G bod b) 1. uviedol zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu: zo strany žalobcu ako zamestnávateľa poškodeného zamestnanca, ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý na prácu poškodenému (mechanická uťahovačka) neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Predmetná mechanická uťahovačka nebola vybavená krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva. Chýbajúce ochranné zariadenie bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného, ktorý pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol ľavou rukou do nezakrytovaného priestoru pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky uvedeného stroja, čo mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví. Žalovaný zároveň v protokole podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi opatrenia: odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale a podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril dňa 30. 09. 2020. K protokolu bol dňa 03. 11. 2020 vydaný dodatok č. 1 s opravou zo dňa 05. 11. 2020, ktoré boli zaslané žalobcovi.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
2.1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu dňa 07. 01. 2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého protokolu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 2.2. Žalobca uviedol, že protokol je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/162/2007 a 3Sžk/22/2017. Podľa žalobcu mu napriek nie úplne jasnej formulácii povinností a opatrení boli protokolom uložené subjektívne povinnosti, resp. boli jeho subjektívne povinnosti priamo dotknuté. 2.3. V rámci žalobných bodov žalobca uviedol, že považuje za nezákonné opatrenia a povinnosti uložené v časti G protokolu, pretože podľa neho nie je pravdou, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP a súvisiace právne predpisy. Na uťahovačke sa nenachádzajú otvory pre nity mriežky (krytu) spodnej časti elektromagnetickej spojky a zároveň pri servisnej prehliadke v roku 2019 absencia tohto krytu nebola zistená, z čoho možno vyvodiť, že bola dodaná žalobcovi bez predmetného krytu. Ani z priloženého návodu nebolo možné zistiť, že uťahovačka má mať takýto kryt. Nie je sporné, že uťahovačka mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode. Za týchto predpokladov bol deklarovaný súlad uťahovačky s podmienkami kladenými právnymi predpismi a podľa žalobcu ju bolo možné používať, hoci nemala kryt. Povinnosť zabezpečiť, aby pracovný prostriedok spĺňal všetky právne predpisy, je podľa nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. aj zákona o BOZP na výrobcovi, resp. dodávateľovi, ktorý je povinný, ak takýto výrobok nespĺňa požiadavky právnych predpisov, zabezpečiť jeho stiahnutie z trhu, resp. vykonať iné opatrenia, aby nemohol byť používaný, čo sa ale nestalo. Žalobca tiež uviedol, že pracovný úraz sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca, ktorý vykonal úkony na premiestnenie mechanickej uťahovačky so spusteným motorom v rozpore s dokumentom Posúdenie rizík v zmysle zákona o BOZP. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku sa na protokol vzťahujú základné zásady správneho konania a malo by byť z neho jednoznačne zrejmé, aké pochybenia boli u žalobcu zistené. Protokol je podľa žalobcu vnútorne rozporný v otázke preukázania, či bola uťahovačka dodaná s krytom, a preto je nezrozumiteľný. Žalovaný podľa žalobcu porušil zásadu aktívnej súčinnosti a zásadu materiálnej pravdy, pretože až z dodatku k protokolu sa dozvedel názor žalovaného, že na žalobcom predložených fotografiách v priebehu kontroly je iný typ uťahovačky. Protokol je podľa žalobcu nezrozumiteľný aj preto, že v ňom nie je uvedené, akým spôsobom má žalobca odstrániť zistený nedostatok ani v akej lehote. Žalobca tiež namietol, že protokol a dodatok k nemu nie sú podpísané všetkými inšpektormi, ktorí sa podieľali na inšpekcii práce a nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorí inšpektori práce vykonali inšpekciu práce. Tiež je zjavné, že na vyhotovení dodatku k protokolu sa podieľal len jeden inšpektor, hoci zo zákona o inšpekcii práce vyplýva, že by sa na ňom mali podieľať všetci inšpektori, ktorí inšpekciu práce vykonali.
3. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o nariadené opatrenia a uložené povinnosti, žalovaný v predmetnom protokole v časti „Opatrenia“ uviedol „odstrániť zistené nedostatky v časti G. bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale,“ čiže nariadil žalobcovi prijať opatrenia v určenej lehote (ihneď po prevzatí protokolu) a v prípade, ak sa budú tie isté, resp. podobné práce vykonávať, je potrebné zákonné povinnosti dodržiavať. Je zrejmé, že žalobcovi nemožno nariadiť spätne odstrániť zistené nedostatky a prijať z nich opatrenia, pretože dej sa už stal. Na základe uvedeného však žalobca mohol prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ak by zamestnanci žalobcu opäť vykonávali práce na výmene koaxiálnych káblov. Žalovaný k námietke neurčitosti ukladaných povinností uviedol, že prípadné nariadenie konkrétneho opatrenia, ktoré má žalobca prijať na odstránenie zistených nedostatkov, môže predstavovať neprimeraný zásah do práv žalobcu, nakoľko inšpektorovi práce nie sú známe ekonomické a hospodárske pomery žalobcu, a teda je na žalobcovi, aby on sám určil preňho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/59/2017. K námietkam zaoberajúcim sa otázkou príčinnej súvislosti inšpektorátom práce deklarovanými porušeniami a vznikom pracovného úrazu žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že žalobca dňa 14. 04. 2020 poskytol svojim zamestnancom mechanickú uťahovačku, ktorej používanie bezprostredne ohrozovalo ich bezpečnosť a zdravie tým, že na stroji sa nachádzal nebezpečný nezakrytovaný priestor stroja (zóna nebezpečenstva). Argument, že uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode považoval žalovaný za nedôvodný s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/99/2014, podľa ktorého to nezbavuje žalobcu zodpovednosti. Dodal, že podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 13S/92/2015 je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť protokolu v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení, pričom otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti bude riešená až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie samo osebe spôsobilé súdneho prieskumu. K námietke absencie niektorých náležitostí poukázal žalovaný na § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého má byť protokol podpísaný inšpektorom práce, ktorý inšpekciu vykonal, čo bolo splnené. Uvedené ustanovenie neurčuje povinnosť podpisovať protokol všetkými inšpektormi, ktorí sa akoukoľvek formou súčinnosti zúčastnili na inšpekcii, napr. vykonaním niektorých čiastkových úkonov. Za protokol vždy zodpovedá a podpisuje ho jeden inšpektor, ktorému bola vec pridelená na prešetrenie.
Pôvodné rozhodnutie a kasačné konanie
4. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/1/2021-103 zo dňa 23. 11. 2021 správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP, pretože nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné.
5. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/50/2022 zo dňa 29. 03. 2023 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd krajskému súdu vytkol, že napriek tomu, že v bode 24. odôvodnenia konštatoval, že súdny prieskum protokolu vydaného inšpektorátom práce je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov a v bode 25. uviedol, že opatrenia uložené inšpektorátom práce v protokole alebo v jeho dodatkoch sú svojou podstatou preventívne, nie represívne resp. sankčné, správnou žalobou napadnutý protokol meritórne preskúmal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia krajského súdu nevyplýva, či a v akom rozsahu nariadenie odstránenia zisteného nedostatku v časti G bod b) 1 protokolu a uloženie povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin (t. j. uloženie všeobecne formulovaných a fakticky nevykonateľných povinností), považoval za zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu, keď zároveň konštatoval, že cieľom opatrení je dosiahnuť stav, aby žalobca používal také strojové zariadenia, ktoré budú v súlade so zákonom. Rozhodnutie krajského súdu je tak vnútorne rozporné. Kasačný súd poukázal na rozdielnu doterajšiu rozhodovaciu činnosť v otázke, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve a uviedol jednotlivé protichodné rozhodnutia. Nejednotnosť prístupu k uvedenej otázke viedla senát kasačného súdu (v inej veci) k postúpeniu veci veľkému senátu, ktorý ju vedie pod sp. zn. 19Svs/2/2022. Záverom kasačný súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať a posúdiť procesné podmienky vo svetle rozhodnutia veľkého senátu/najnovšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.
Posúdenie veci správnym súdom
6. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý predmetnú vec vedie pod sp. zn. TN-11S/42/2023.
7. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho rozhodnutí (§ 469 SSP) opätovne posúdil správnu žalobu, a to v prvom rade v otázke, či je protokol aktom preskúmateľným v správnom súdnictve.
8.1. Správny súd sa oboznámil s uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. 12. 2023, ktorým sa zjednotila doterajšia rozhodovacia činnosť vo vyššie uvedenej otázke (vrátane tej citovanej žalobcom v správnej žalobe pripúšťajúcej prieskum protokolu v správnom súdnictve) a ktorý rozhodol: Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.
8.2. Z odôvodnenia uznesenia veľkého senátu (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 8.3. V odseku 18. kasačný súd pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
9. V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom správny súd konštatuje, že protokol z inšpekcie práce, ktorý ukladá všeobecné opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, nie je v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takto formulované opatrenia išlo aj v preskúmavanej veci, pretože tieto opatrenia sú v protokole uložené výslovne podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, a to odstrániť zistený nedostatok v časti G bod b) 1 ihneď od prevzatia protokolu a dodržiavať trvale s uloženou povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Uložené opatrenia v podstate len prikazujú žalobcovi dodržiavať právne predpisy upravujúce ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, teda právne predpisy, ktoré ho samy osebe zaväzujú aj bez existencie protokolu. Žalobcovi nie je uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná. Vydaním protokolu sa nemení jeho právne postavenie, a teda protokolom nemohlo byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani do jeho subjektívneho práva.
10. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. V súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu správny súd skúmal, či nejde o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce napriek výslovnému použitiu § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Uložené opatrenia ukladajú len povinnosť odstrániť zistený nedostatok a dodržiavať trvale s povinnosťou prijať opatrenia, na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení uvedených opatrení. Opatreniami v protokole tak nie je uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce, a to:
- c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie,
- d) zakázať používanie objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
- e) zakázať používanie motorového vozidla,
- f) zakázať prácu tehotných žien, matiek, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti,
- g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
- h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
- i) nariadiť zverejnenie informácií, ani
- j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia 2. uložení zákazu činnosti alebo 3. uložení pokuty.
11. Okrem toho správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu v rozsahu žalobných bodov skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej aj uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže žalobca splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Podľa správneho súdu v predmetnej veci o takúto situáciu nejde.
12. V úvode správnej žaloby (bod II.) žalobca len všeobecne konštatuje, že protokol je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože napriek nie úplne jasnej formulácii povinností a opatrení boli žalobcovi protokolom uložené subjektívne povinnosti, resp. boli jeho subjektívne povinnosti priamo dotknuté. Žalobca však nekonkretizuje, aké subjektívne povinnosti mu boli uložené, resp. boli vydaním protokolu dotknuté. Naopak, sám žalobca považuje formuláciu opatrení za „nie úplne jasnú“.
13. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu v žalobných bodoch spočíva v tom, že žalobca popiera, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušil právne predpisy (pretože predmetná uťahovačka mu bola dodaná bez krytu; mala označenie CE a bolo na ňu vydané vyhlásenie o zhode a povinnosť zabezpečiť, aby spĺňala všetky právne predpisy je na výrobcovi, resp. dodávateľovi; že pracovný úraz sa stal v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou manipuláciou s uťahovačkou zo strany poškodeného zamestnanca). Správny súd uvádza, že v časti G bod b) 1 protokolu sú uvedené zistené nedostatky na strane žalobcu ako zamestnávateľa, že nezabezpečil, aby pracovný prostriedok poskytnutý na prácu poškodenému (mechanická uťahovačka) neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov v rozpore so zákonom o BOZP, pretože predmetná uťahovačka nebola vybavená krytom v spodnej časti pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni vstupu do zóny nebezpečenstva, čo bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného. Správny súd však uvádza, že otázka zodpovednosti žalobcu za pracovný úraz a s tým súvisiace posudzovanie porušenia právnych predpisov z jeho strany a príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a pracovným úrazom nie je autoritatívne vyriešená v protokole. Táto otázka môže byť predmetom buď následného samostatného správneho konania o uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 19 zákona o inšpekcii práce alebo samostatného konania o nárokoch poškodeného z pracovného úrazu (civilného, sociálneho). Konštatovanie urobené v protokole o porušení právnych predpisov a s tým súvisiacej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom môže byť v uvedených následných konaniach použité nanajvýš ako jeden z dôkazných prostriedkov.
14. Pokiaľ žalobca ďalej v rámci žalobných bodov namieta, že protokol je vnútorne rozporný v otázke preukázania, či bola uťahovačka dodaná s krytom a že sa žalobca až z dodatku k protokolu dozvedel názor žalovaného, že na žalobcom predložených fotografiách v priebehu kontroly je iný typ uťahovačky, tieto otázky sa taktiež týkajú preukazovania porušenia právnych predpisov o bezpečnosti pri práci zo strany žalobcu pri vzniknutom pracovnom úraze. Ako však správny súd uviedol vyššie, protokol sám osebe autoritatívne neurčuje zodpovednosť žalobcu za spôsobený pracovný úraz, a preto ani takto nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na určitom subjektívnom práve.
15. Námietka žalobcu o nezrozumiteľnosti protokolu pre neuvedenie spôsobu a lehoty na odstránenie zisteného nedostatku tiež nekonkretizuje zásah do subjektívnych práv žalobcu, práve naopak, hovorí v prospech nemožnosti preskúmať protokol v správnom súdnictve pre jeho všeobecnosť. Rovnako tak
namietané formálne nedostatky protokolu (absencia podpisu a uvedenie všetkých inšpektorov, ktorí sa podieľali na inšpekcii) žiadnym spôsobom nepreukazujú možný zásah do subjektívnych práv žalobcu.
16. Preto ani zo žalobných bodov nie je možné ustáliť, že osobitosti konkrétnej veci opodstatňujú záver, že opatrenie uložené v protokole ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti predstavujúce zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že protokol je opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.